A j ho vèst mi fiòl!

Stampa questo copione

Ha j ho vest mi fiol - 25/1/2000

A j ho vèst mi fiòl!

ovvero "MINO e MARIA"

Cùmegia in un att in dialétt rumagnòl (Ma forsi l'è sol una fòla...)

ad Checco di Prazùl (Francesco Pirazzoli)

1968  rivista e corretta  1994

I PERSONAGGI

Narratore

Mino

Maria

Ufficiale Tedesco

1° Camerata

2° Camerata

Se i due camerati vengono usati col volto coperto, possono interpretare anche due partigiani

Cencio, partigiano, amico di Mino

Pino, partigiano, amico di Mino

Mario, partigiano, amico di Mino

Giovanni, 8 anni

Heinz

Donna

Le galassie più lontane distano dal nostro pianeta qualcosa come cinque miliardi di anni luce: una dimensione inconcepibile per la mente umana. Il passaggio dall'attore al personaggio ridicolizza queste pur incredibili cifre, poiché qui c'è una distanza assai maggiore da superare: quella da anima ad anima, qualcosa che sta al di fuori del tempo e dello spazio.

NARRATORE # (Sarà vestito normalmente, moda dei giorni nostri. E' seduto a cavalloni su di una sedia di paglia, sul lato sinistro del proscenio. Un riflettore a fascio inquadrerà solamente lui. Musica di sottofondo che potrà essere "Fola d'un cor" o "Fola Fulaja" e dovrà essere velata e lontana, quasi da sembrare una nenia. La musica si interromperà quando inizia a parlare il narratore)

Quèla che ha voj cuntèv, adèss, l'è una bèla storia d'amor e d'guèra, una storia cla và a i lèmit d'la fantasèja e che, forsi propi par quèst, a mè um pièss ciamèla... fola.

Fola parchè la nèss da la fantasèja ad quèll che u l'ha scrètta, fola, parchè druvènd 'sta parola lò 'e torna cun 'e pinsir a quand cl'èra znèn e che par fèll durmì, su nona, la j cuntèva di fètt fantèstich, méraviglius, invèntè a lè par lè... dal foll, insomma!

Al foll al n'è sol di raccont par i babèn, par fèj avdè un mond divèrs da quèla cl'è la realtè che j incuntrarà andènd avanti, par déludi pù, una volta che j prinzipiarà a caminè par c'la strè turmintèda e sèmpar in salita cl'è la VITA.

Al foll a gl'è 'e frutt dal nostar aspirazion, quèsi sèmpar rèprèsi, d'la nostra buntè, quési mai avnuda a gala, d'la nostra sènsibilitè e nèca de nostar amor e de nostar eguisum.

E coma toti al bèli foll a voj prinzipiè nèca mè cun la solita frès... U J ERA UNA VOLTA...

U j èra una vòlta un oman ad 31 ènn, Giacomino Ricci, dètt Mino, e 'e fatt che a stègh par cuntèv e duvrèbb, o par mej dì e putrèbb, èssar zuzèst de 1944, in t'un paès d'muntana, propi a què in Rumagna.

In chi ènn, j Italièn, j avèva sperè in t'una Italia divèrsa, mo quand che is n'adasè d'esser stè prèma d'tott dèlus e pù umiliè, e da ultum privè d'la libartè d'pinsir, is mitè a cumbattar par una chèusa sacrosanta, quèla d'la LIBARTE', d'la REDENZION.

A 'e mumènt d'l'Armistèzi tott i Italièn i prinzipiè ad urganizzès par bèn, soprattott a què in Rumagna in dò che l'an séra maj amorta la fiama dl'uppusizion, i tachè a movas in t'la clandèstinitè.

'E sangv rumagnol 'e sèlta fura e cun tota la su sè d'giustèzia e d'libartè.

In t'al nostar muntagn i partigian i tachè a urganizès, ed ecco che in t'la Val de Reno u j è la Brighèda STELLA ROSSA, in t'èlta Val de Senio e in tì mont d'la Fasola la banda BONOMI, in t'la zona d'Galèata 'e grop ad LIBERO e SALVATORE, a Santa Sofia e grop ad SILVIO CORBARI, e pù ancora la banda LA SCANSI', e gropp CUSERCOLI e l'ORI (URGANIZZAZION RESISTENZA ITALIENA).

'E nostar prutagunèsta l'era de 1913, class d'fèrr, e l'ann prèma l'era 'stè arruolè, ma in t'la prèmavira de '44, coma tant ètar zuvan inquadrè in t'j rèpèrt dl'èsèrcit fascèsta l'era passè a la Resistenza, a 'e gropp ORI, quell che ha j ho arculdè prèma.

Mino in t'la su vita l'aveva imparè ad avlè bèn soll a du quèll: a 'e lavor e a la su dona.

Armast sènza babb e sènza mama tropp prèst 'e mandèva avanti, da par lò, che pò ad terra che i su j aveva lass.

U s'era purtè a cà Maria, una bèla ragaza c'la fasèva la sèrta in paès e che lò l'avèva prinzipiè ad avlèj bèn da la prèma volta che u l'avdètt.

Mino e Maria i era propi fèlizz, propi cumpagna in t'una fola, l'era un amor bèll, pulì, ad chi amur che, se t'an l'è mai pruvè, ut vèn la pèll d'oca a pinsej.

In avèva avù ancora di ragazul, parchè la guèra, c'la ciosa guèra, l'an finèva maj.

E coma as putèval mèttar a 'e mond di fiull e fèj avdè totti quanti c'al purcarèj, cla viulènza, cl'odi!

Un dè, un brott dè, in tè mèntar che Mino 'e stà andènd in paès a tu di urdin da un su cumpagn avnù a posta da Ravena,a là, avsèn a cla cisa abandunèda e tota quanta diruchèda, e fò ciapp da ì tudèsch.

Mino l'è a là, contar cla muraja, cun al man lighèdi dri a la schèina, la tèsta èlta, quèsi a sfida, e cun 'e pinsir a la su dona che forsi un avidirà mai piò, a i su amigh, a la su chèusa... la chèusa d'la su tera e d'totta quanta l'Italia.

LA SCENA SI SPOSTA SULLA DESTRA. AVREMO UNA SCENA SPOGLIA O SE POSSIBILE UN FONDALE CHE RAPPRESENTI UN MURO DIROCCATO. IL RIFLETTORE A RAGGIO ORA ILLUMINERA' SOLAMENTE QUESTA PARTE DI PALCOSCENICO LASCIANDO NELL'OMBRA IL NARRATORE. IN SCENA SONO UN UFFIALE TEDESCO CON LA PISTOLA IN MANO, CHE PUNTERA', NELLO SVILUPPO DELLA SCENA, SPESSO CONTRO MINO E DUE CAMERATI CHE TENGONO, ANCHE LORO, IL FUCILE PUNTATO CONTRO MINO.

UFFICIALE # (Usando un linguaggio misto di parole italiane e tedesche, dove però le frasi importanti devone essere comunque recitate in maniera comprensibile) Tu essere partigiano, vero? Da dove venire?

MINO # (Non risponde e fissa negli occhi l'Ufficiale, quasi a sfida)

UFFICIALE # Tu volere rispondere a me!  Quale essere tuo gruppo? Dove essere voi? Chi essere tuo capo?(Prendendo Mino per il bavero della giaccona e schiafeggiandolo. Più alto col tono) Rispondere chi essere tuo capo?... (Non ricevendo risposta si accanirà sempre più con schiaffi e pugni)

MINO # NO! NO! (Ad un certo punto e sotto la violenza dell'Ufficiale tedesco si troverà carponi e con la bocca sanguinante) NO! NO! NO!

UFFICIALE # Se tu rispondere, va bene... ma se tu non rispondere io fucilare tè... (Alzando la voce e facendosi sempre più minaccioso) Io fucilare tè!!!

MINO # (Quasi urlando) Amazim... amazim sobit... NO! Mè an tradirò mai! A sò un oman, ha i ho la mi dignitè... an sò miga cumpagna vò che a fasì i prèputènt in t'un paès che un è brisa 'e vostar...

UFFICIALE # (Rivolgendosi ai due camerati impartisce in tedesco l'ordine di sbatterlo contro il muro e di puntare le armi) Io fare uccidere subito tè! Voi Italiani essere, come dire voi, grande merda. (Quasi adulante) Ma sù, Italiano schiocco... tu non sapere che Germania troppo forte... Fiurer (Al pronunciare la parola Fiurer eseguirà il saluto romano seguito dai due camerati) grande, troppo grande e presto (Ridendo a scuarciagola) Europa totta noi. Grande Germania, solo Germania, noi Europa! Ma se tu rispondere io lasciare tè libero... io fare come... te non avere visto...

MINO # Vigliècch... dilinquènt... Ch'a siva malèdètt... e se u j è una giustèzia...

UFFICIALE # (Continuando ad essere adulante come sopra) Allora... quale essere tuo gruppo?... Chi essere tuo capo?... Tu volere rispondere... sì o nò... (Gira avanti e indietro con passo marziale) Tu pensare, uomo merda, tu non morire e se tu rispondere io non avere visto tè. Tu dire a mè questo e io fare grande merito mia Germania e mio Fiurer...

MINO # Vigliècch! Mo par chi am aviv ciapp? NO! NO! (Quasi straziante) Amazim sobit... sobit... mo mè an tradirò mai...

UFFICIALE # (Gli si scaglia adosso e col calcio della pistola gli dà un colpo in testa. Mino cade pesantemente a terra e l'Ufficiale e lo colpisce con un calcio.)

MINO # (Si risolleva a fatica da terra, si porta all'altezza del viso dell'Ufficiale tedesco) Delinquènt! Delinquènt! (Sputa in faccia all'Ufficiale cercando di scagliarsi contro)

UFFICIALE # (Aiutato dai due camerati, ai quali, di sovente rivolgerà ordini in tedesco, gli sferra un pugno che farà crollare Mino, ed una volta a terra lo colpirà con calci emulato dai due camerati. Impartisce l'ordine ai due camerati di sollevarlo e di metterlo contro il muro e di aricare le armi. Poi indietreggia leggermente ed impartisce l'ordine in tedesco di puntate e di fuoco. Dopo gli spari, ECO dell'ordine fuoco in tedesco.)

MINO # (Mentre si sta svolgendo la scena precedente con strazio sta urlando) NO! NO! NO! (Eco di NO! NO! NO!)

LA SCENA E CONSEGUENTEMENTE IL FASCIO DI LUCE SI SPOSTA ORA DALL'ALTRA PARTE DEL PROSENIO OVE STA IL NARRATORE.

NARRATORE # Mino l'èra ou che l'avlèva crèdar in t'una Italia divèrsa, lèbra. Adèss l'è a là, apugiè a cla muraja d'la cisa mèza diruchèda, abandunèda da j oman e nèca da 'e Signor. No, Mino! Cosa a fèt? Non zighè, non dispèrè. E tu sacrifèzi e varrà bèn a qualquèll, la tu fèta d'Italia ta l'avrè libarèda nèca tè.

Ecco, Mino, va, e tu Paradis t'ha tè sì mèritè. Mino... Mino...

LA SCENA SI SPOSTA DI NUOVO DALL'ALTRA PARTE

MINO # (E' rimasto in piedi, ad occhi aperti come in trance)

MARIO # (Riprendendo il discorso del narratore) Mino... Mino... Mino... (Lo scuote)

CENCIO # (Con ilarità) Ciò a sèn ariv propi a d'ora, giost, giost in tèmp par salvèt la pèll

PINO # Ciò ad straza ad furtona t'è avù, t'è te da èssar nèd cun la Camisa d'la Madona!

CENCIO # Sè, propi! Furtona che andimi in paès! Mo dai forza ciacara... Mino, insimunì, a sèn nou (gli prende il viso tra le mani) T'ci sèluv...!  Sì l'è vera che t'avrè passè un brott mumènt, mo...

MINO # (Illuminandosi il viso) Oh! A sì vò!...

PINO # E bsogna capill, Cenzo, t'an vì cl'è mort da la paura, e pu am scumètt che u j ha da èssar qualquèll nèca par la bugadèra...

MINO # ...L'avlèva che a tradèss, che a dgèss in dò che a sèn nascost, chi cl'è 'e nostar chèp (Si agita)

PINO # (Porgendogli la borraccia) Adèssa 'sta chèlum, bèvv qualquèll...

CENCIO # (Alludendo) L'an srà miga acqua...

PINO # Sè acqua! Quèst l'è un vinatèn cl'è propi un bèlsum e farèbb resuscitè nèca.. un mort!

MARIO # (Facendo rilevare la gaffe) Pèr impussèbil che tè t'an possa fè, gnèca una volta, la parsona seria!

MINO # A sò propi sèluv? Coma aviv fatt?

CENCIO # A passimia da què, avèn sintù dl'armor e dal voss suspèti, a sèm armèst arpugnè e quand i staseva par fètt fura...

PINO # A sèn saltè fura nou ed invèzi d'sparè lò... (Con l'intento di far ridere Mino) ha j avèn sparè nou, parò adoss a lò... un è un bèll zugh ad paroll, èl a vera?

MINO # Tè Pino t'ci sèmapr 'e solit pazarèll. L'è bèll èssar sèmpar allegar cumpagna tè. U j vò una bèla forza d'anum. In tl'avdè toti al brutur d'la guèra a mè l'a mè passèda la voja ad ridar, e pinsè che cun la mi Maria l'era bèll ridar insèn, in te ridar as truvimia in t'al braza on ad cl'etra, un bèss e pù l'amor... La mi Maria... Ecco mè adèss avrèbb èssar in t'al braza ad mi moi...

MARIO # E parcè t'an i vè! Anzi fasèn acsè: in paès a j andèn nou, e, dman, vers al sètt d'la sèra, as dasèn appuntamènt sèmpar a què, avsèn a 'sta cisa diruchèda.

PINO # Ciò, Cencio, al sètt che oltre a fè cuntènt Mino, t'am fè cuntènt nèca mè. A l'aviv prèsent c'la mora, sèmpar tota impiruleda, cl'è in tè spazi, all'ingrèss de paes? A sèn sèmpar fatt di grand surris e di grand cumplimènt...

MARIO # Fura che l'ultma volta, che intant che 'e stasèva fasènd 'e balècch, 'e saltè fura, da dri d'la butega, un tabacazz che im pareva du... Ciò se a l'avèssuv vèst! In prissia u j cmandè 4 pachètt ad Virginia e un kilo ad sèll gross... fatt ridar...

MINO # Alora da Cichino, 'e frapp, a j fasiv un sèlt vò, a sintì se u j è dal nuvitè e di urdin da Ravèna...?

CENCIO # ... E dai, via! Corr da la tu Maria... A sit ancora a què!

MINO # Dman a què...

CENCIO # Al sètt prècisi!

MARIO # La strè t'ha la sè, vera Mino...?

LA SCENA SI SPOSTA DI NUOVO DALLA PARTE DEL NARRATORE

NARRATORE # E acsè 'e lassa i su amigh e u s'incamèna vèrs a la su dona. Us lassa dri dal spall c'la cisa mèza diruchèda e 'e camèina versa cà su, vers un pò ad fèlizitè. L'attraversa 'e bosch in dov che quand la guèrra l'an gnèra brisa, l'andeva a castègn e a fè lègna par 'e fugh. E camèina, camèina... da la vètta d'la culèina ecco, a là in fond, la su cà, la cà che la fò di su vècc... la su Maria...

LA SCENA SI SPOSTA SULLA DESTRA. VI SARANNO SEMPLICEMENTE UNA TAVOLA E DUE SEDIE. SU UNA DI QUESTEMARIA STA RAMMENDANDO DEI CALZINI.

MINO # Maria...!

MARIA # Oh! Mino (Di corsa va ad abbracciarlo) Mino... d'ci turnè...!

MINO # Ma non par sèmapr Maria... u j è ancora la guèrra...

MARIA # Mo adèss tè t'ci aquè (Dolce e stringendolo) Mino...

MINO # Aveva tanta voja d'avèt, al sètt... A stètt bèn... e a què a cà... l'arcolt... al bèsti...

MARIA # (A testa bassa) ...I tudèsch...

MINO # A t'haj fatt de mèll...

MARIA # No!... In era brisa agli S.S. U j era un ufizièl biond... e purèn... 'e pareva parsena pintì ad quèll che staseva fasènd...

MINO # Alora 'stè bèn, in t'ha fatt gnitt...

MARIA # (Dolce ed accarezzandolo) No!... Um ha dètt cl'Uffizièl... "A duvèn cumbattar, sgnora... e a stomach vut un spò brisa" Parò i m'ha lass dal galèin e di parsott in t'la cantèna.

MINO # L'è stè gentil. Nèca lò i cumbatt, ènzi j ha da cumbattar...

MARIA # Ha j ho un pò d'parsott e un pò d'salam... de nostar parsott... A t'in vègh a tù un pò (Esce dal fascio luminoso e ne rientra subito con un piatto di affettato, una tiera di pane ed un fiasco di vino)

MINO # (Facendosi un panino) Cosa a j èl d'nov?

MARIA # Zèzar, 'e fiol d'Mondo, i l'ha dèpurtè in Germania...

MINO # Ah, sè! E quand?

MARIA # E srà stè quesi un mess fà!

MINO # (Con entusiasmo) Al sètt che ha j ho sintù dì che i tudesch i sta par ritirèss, al sett?

MARIA # Il sà tott. L'an durarà ancora tant 'sta guèra. E allora nou a turnarèn fèlizz cumpagna prèma, èl a vera Mino?

MINO # Sicura Maria, avrèn di fiul, tant fiull, e a srèn fèlizz. Te d'ci la mi dona, e quand che a turnarò an t'lassarò gnèca un mumènt, sèmpar dacant a tè, parché mè, Maria, mè at voj bèn... e acsè... fèliz, as smingarèn prèst 'sta malèdètta guerra.

MARIA # Sè Mino... (Le si avvicina e lo abbraccia) Stam avsèn... ha j ho tant bsogn ad tè. Dam un bès (Si baciano e poco dopo si staccano) Ah! Se a putèss farmè 'e tèmp... Ah!!! (Musica di sottofondo Béla Burdèla)

LA SCENA SI SPOSTA DI NUOVO SUL NARRATORE

NARRATORE # E l'amor u j fasè truvè in t'al braza oun ad cl'ètra. Quanti coss j avèva da diss. Avlèssbèn 'e vò dì nèca sminghèss de mond... d'ignacosa... Ma ecco, inesorabil, us fà dè che ui fà turnè a la realtè e ui porta vèja tott quant i sogni... i sogni! Maria e Mino j ha zarchè d'nascondar la vita in ti sogni, ma questa, zach... ad bota, la d'taja la strè e l'at divora nèca quij...

LA SCENA SI SPOSTA A DESTRA. SONO IN PIEDI MINO E MARIA CHE STANNO SALUTANDOSI.

MARIA # ...Et propi d'aviè?

MINO # Sè, l'è 'e mi dvèr...

MARIA # T'an putrèss...

MINO # Nò, Maria an poss!... Cenzo, Pino, Mario i m'aspèta stasèra al sètt a la vècia cisa e mè an poss manchè.

MARIA # E alora dim un nom, Mino,... 'e nom ad masch o 'e nom d'na fèmna... un nom ch'ut pièsa...

MINO # Cosa a vol dì... Maria?!?!... Tè?!?!

MARIA # T'ci partì du mis e mèzz fà e mè...

MINO # Un fiol... nostar fiol...?!?!

MARIA # Dim un nom... Tè t'at avej par la guèra...!

MINO # (A capo chino) Giovanni coma mi pè... Teresa coma tu mè.

MARIA # E adèss dam un bèss...

MINO # (La bacia sulle labbra)

MARIA # Arrivederci Mino... mè at aspètt!

MINO # Arrivederci Maria... Maria, coma as ciamèval cl'uffizièl tudèsch che u t'ha fatt de bèn...

MARIA # Heinz... e adèss avejat... sinò... (Comincia a piangere singhiozzando) Ciao Mino... Arrivederci...

MINO # Arrivederci Maria...

LA SCENA SI SPOSTA ANCORA SUL NARRATORE

NARRATORE # Maria la j ha dètt arrivederci, mo u j è qualquèll che u j strèca 'e cor e che u j fa cuntinuè 'e salut sèmpar piò senza vos, cumpagna un sussur... (A voce flebile, quasi come un sussurro) Arrivederci Mino... Forsi l'è 'epresentimènt che u j fà dì " Addio Mino... addio... addio... E Mino u s'incamèina vèrs 'e bosch che l'ha attravèrsè turnènd a cà. Ma adèss che bosch l'è bur, d'un bur che Mino un 'arcolda 'avèl mai vèst acsè. Mo a là, sota a che castagn, a là cosa a j èl? U j è una povra vècia cl'a sè mèssa in dè, forsi la purèta l'è straca morta... e tè Mino, dèntar ad tè t'at 'stè cmandènd chi c'la possa èssar...

LA SCENA SI SPOSTA DI NUOVO A DESTRA. LA VECCHIA E' SEDUTA IN TERRA ED AVRA' IL VISO COPERTO E LA VOCE GUTTURALE.

DONNA # A sit tè, Mino?...

MINO # A sò mè, mo vo chi siv?...

DONNA # Vèn cun mè... at acumpagnarò a la vècia cisa diruchèda...

MINO # A la sò da par mè la strè, a la cnioss cumpagna al mi bisacc...

LA SCENA SI SPOSTA ANCORA DALLA PARTE DEL NARRATORE.

NARRATORE # La dona l'an arspond... la sliva in pì e la prinzèpia a caminè... e Mino un pò fè ètar che andej dri... cumpagna ch'us và drì a un sant quand ch'ut ciama... E intant chi camèina, ecco, a Mino u j vèn in t'la mènt tanti coss, un pò brisa d'fè dmanch d'arculdèsli... LEGATELO! LA' CONTRO IL MURO! FUOCO.... RATATA'... RATATA'... FUOCO... RATATA'... NO!... NO!... NO!...Ed ecco la la cisa diruchèda...

LA SCENA SI SPOSTA DI NUOVO DALL'ALTRA PARTE DEL PALCOSCENICO.

MINO # L'è a què che um aspèta i mi cumpègn... In dòv èj? Parchè a m'aviv acumpagnè fèna a la cisa diruchèda? I mi amigh in dòv èj? L'è passèda quèsi un'ora da quand che a sèn arriv... parchè an arspundì... Chi a siv... As poll savè chi ch'a sì...?!?!?

DONNA # Chi ch'a sò? (Scoprendosi il volto) A sò... la mort... la mort, Mino!

MINO # (Urlando) Mario, Cencio, Pino... in dò a siv?... In dò a siv...?!?! In dò... (Si sente in sottofondo) RATATA'... RATATA'... RATARA'... e la donna sarà uscita dal fascio luminoso) Mo c'la dona in dò èla andèda?... 'E i mi cumpègn?... A pruvarò d'aspitej ancora... Sè aspitarò a què...

LA SCENA SI SPOSTA DALLA PARTE DEL NARRATORE

NARRATORE # E l'aspèta... l'aspèta... Mo quant? Or... dè intir... ma un ariva ancion! Un i armèsta che turnè indrì, da Maria, forsì a cà su l'impararà qualquèll che u j parmètta d'uniss a i su cumpègn... E camèna... camèna... l'ariva ancora in che bosch che laveva passè prèma, in tl'andè a la cisa diruchèda... mo adèss un è piò bur cumpagna prèma... anzi... un bèll sol l'illomina ignacosa. Che bèll sol! 'E pè propi che acsè, ad bota, al seja sparidi toti al cativerie al brutur d'la guera, 'e pè parsèna che la vita la seja turnèda in che post... Mo ecco cl'è arivè a cà su, da la su Maria... E curtil l'è pì ad poll e ad galèn che al razla, un porch l'è a là, lighè sota a 'e mor... e pu, ancora piò in là, guèrda u j dal piguar... e la stala l'è pina ad bèsti... Mo com'èl pussèbil un quèll de gènar?...

LA SCENA SI SPOSTA DI NUOVO SUL LATO DESTRO

HEINZ # Maria, io avere fatto guerra qui, tu sapere, ma io essere stato solo soldato. Tutti qui avere fatto guerra e tutti essere stati soldati. Io avere aiutato tè, tu ricordare Maria?

MARIA # Sì, Heinz, sì...

MINO # (Sta dietro ai due dall'inizio della scena)

HEINZ # Io avere piccolo negozio in Baviera, io guadagnare bene... ma se tu volere io vendere tutto e venire qui da tè, Maria... perchè io, Maria... volere bene a tè!...

MARIA # Io non posso e non voglio andare via da qui...!

HEINZ # Io avere capito. Io tornare fra un mese... Io dovere tornare fra un mese... vero Maria...?

MARIA # Si... se vuoi... (Escono dal fascio luminoso Maria ed Heinz)

MINO # Brota sgualdrèna... l'ha m'ha tradì cun che tudesch!...

MARIA # (Nel frattempo è rientrata con Giovanni per mano. Giovanni è un bimbo di circa 8 anni) Mo parchè t'an vu brisa dè mènt! Adèss t'an pù brisa andè fura a zughè, 'e soll e scota tropp e t'pu ciapè un'insulazion...

GIOVANNI # (Sbattendo i piedi) Io voglio andare a giocare lo stesso!

SOTTOFONDO: DIM UN NOM, MINO...  'E NOM D'UN MASCH O 'E NOM D'UNA FEMNA...

MINO # (Si avvicina a Maria che non lo vede)

MARIA # (Si avvicina al muro ove è appesa la foto di Mino col lumicino acceso. Parlando al ritratto) Pardonum Mino, mo da par mè an glia fasèva. A duvèva dè un babb a nostar fiol... al sò che tè... adèss da la sò... t'am darè la tu bandizion... (Si avvicina al ritratto e lo bacia)

MINO # (Urlando) Maria!!! Maria!!! (Ma Maria non può sentire. Mino getta un'occhiata sulla parete e vede un calendario ‑ AGOSTO 1952 ‑)

LA SCENA SI SPOSTA ANCORA DALLA PARTE DEL NARRATORE

NARRATORE # Ecco, adèss in t'è bosch un gnè piò luzz... e la dona l'è a là, sota a cl'èlbar... cumpagna prèma...

LA SCENA SI SPOSTA DI NUOVO DALLA PARTE DESTRA.

DONNA # Alora... et capì?...

MINO # Sè... a sò un fantèsma...!

DONNA # Quand che i tudèsch it puntè i fuliz contar... ecco... d'murèss alora... sota a c'la muraja d'la vècia cisa. Tott 'e rèst l'è 'stè sol un sogn... se a l'avlèn ciamè acsè... L'aiut di tu amigh partigièn... l'incontar cun tu moi... in realtè un è zuzèst gnitt. Tè t'ci mort fuzilè da i tudesch...

MINO # A sò un fantèsma... un fantesma...

SL'E' UN MASCH, GIOVANNI CUMPAGNA MI PE' ‑ SL'E' UNA FEMNA, TERESA CUMPAGNA TU ME'...

Mi moj l'ha aspitè ott ènn... an puteva cmandè ad piò... Cl'uffizièl tudesch u s'è arculdè ad lì... (rivolto alla donna) Parchè ha l'al propi ciamè GIOVANNI... parchè...

DONNA # Non cmandèm tropp... e adèss vèn cun mè... (Prende Mino per mano)

LA SCENA SI SPOSTA DALLA PARTE DEL NARRATORE

NARRATORE # ...E Mino u j và drì... Và Mino... và a durmì nèca tè e tu sonn. Và adèss... che t'è vèst tu fiol...

Ecco a què 'e finèss la nostra fola, una fola par i grand che j ha vissù ona dal tragedi piò grandi d'la tèrra: LA GUERA.

FINE DELLA COMMEDIA (O dla fòla)

1968        rivista e corretta      1994

Il presente copione è tutelato da S.I.A.E.  POSIZIONE n. 331569 A

E' vietata la rappresentazione, anche se parziale, se non preventivamente autorizzata dall'autore.

Pirazzoli Francesco

Via Fondo Stigliano, 22

48022 LUGO DI ROMAGNA

tel. abit.  0545/35112

cellulare 0330/729645