(*) Questo lavoro è stato creato
per una casa per anziani ; si presta
per un uso similare.-
(2004) A.Noli
La scena si svolge in un salotto, dove si trovano alcune persone a bere il the, e commentano, con la saggezza della loro età, i fatti del momento...........
I personaggi: L’Anita, operaia in pensione
La Vittoria, ex-parrucchiera
La sciôra Nina, ex-nobildonna
Al Pépin, metalmeccanico a riposo.
PEPIN: (PROSEGUE UN DISCORSO GIA’ AVVIATO) Cari i mè dònn, la vegedaa a l’è com’è la Siberia!
VITTORIA: Oh, Pépin, questa poeu! E perchè?
PEPIN: E......la Siberia, tücc i sà indôa a l’è, ma nissün a ga và! (RISATA)
SCIORA NINA: Parlate per voi, Giuseppe! E poi non si dice “vecchiaia”, ma “terza età”!
PEPIN: Già, e poeu a gh’è la quarta etaa....(RIVOLGENDOSI AD ANITA, CHE FINO A QUESTO MOMENTO SONNECCHIAVA)....èl migna inscì, Anita?
ANITA: (SI SVEGLIA DI SOPRASSALTO) Sì, sì, ta gheet reson, Pépin! Vera!
VITTORIA: Oh, Anita, famm migna vegnì i gòmet! Ta séet gnanca de cosa semm drée a parlà, e ta ga dée reson al Pépin, un casciaball che g’à n’è migna ‘n oltro compagn!
ANITA: (FA IL BRONCIO) Alôra, mì ma méti adrée ammò a dormì!
SCIORA NINA: Anita, via! Chi dorme non piglia pesci, sa?
PEPIN: Ma, sciôra Nina, la varda che l’Anita la déev migna nà a pescà! L’à g’à gnanca la licenza! (RISATINA)
VITTORIA: Ta féet migna taant riid, Pépin, veh!
ANITA: Inveci al g’à reson! A l’è un proverbi che al diseva anca al mè pòor omm (RAPIDO SEGNO DI CROCE), che al Signoor al g’a l’abia in gloria!
VITTORIA: Scomencia migna a parlà del tò pòor omm, neh Anita, che sennò t’an dée vüna de quii stufiit........
SCIORA NINA: Già, gli uomini! Meglio lasciarli dove sono, ve lo dico io!
PEPIN: Uheila, pian con i aprezameent sui omen, sciôra Nina! Gh’è omen e omen!
VITTORIA: No!
PEPIN: Com’è no?
VITTORIA: A g’à reson la sciôra Nina. Mì ma somm mai sposada, ma però........
ANITA: Ma scüsa, se ta seet mai sposada, cosa voeutt saven de omen?
PEPIN: Giüst!
VITTORIA: Oh, beh! Gh’è migna bisoeugn de véch la biciclèta, per savé cosa a l’è un pedaal!
ANITA: Però, se t’a g’avesset la bibiclèta, almen ta pedaleresset!
PEPIN: Anita, ta ma féet propi divertì! (RIDE, DIVERTITO)
SCIORA NINA: Oh, beh, basta con questi argomenti che non portano da nessuna parte! Piuttosto, come vi pare sia andato l’ultimo Carnevale?
PEPIN: Sciôra Nina, a l’è staj.....un Carnevaa!
VITTORIA: Che spirit de patati!
ANITA: Al Carnevaa, quaand che gh’eva al mè pòor Romualdo....
VITTORIA: Adio! Torna in scena al Romualdo! A gh’è migna requi!
ANITA: Oh, beh, se sa pò gnanca pü parlà........
PEPIN: Ma no, ‘Nita, l’è migna che ta pòdet pü parlà; basta che ta tiret migna sempro in ball al “caro estinto”. Vedet, “chi muore giace......”
ANITA: Senza coeur a sii, eco; e mì, alôra, a ma rimeti a dormì! (FA PER RIADDORMENTARSI)
SCIORA NINA: No, no, Anita cara, non si rimetta a dormire; vada avanti con quello che stava dicendo!
VITTORIA: Perchè, cosa l’eva drée a dì?
ANITA: Cosa sevi drée a dì?
PEPIN: Bônanòcc! Ta parlavet, ‘Nita, del Carnevaa de ‘na volta. Quaand..........
ANITA: .....che gh’eva al mè pòor omm! I prim ann (a sevum inscì giovin!) sa vestivum in maschera........
VITTORIA: Verameent, anca se ta metevet migna sü la maschera, l’eva istess!
SCIORA NINA: Vittoria, non sia villana!
ANITA: Che al lassa dì, ‘sta megera. Mì, quaand sévi giovina, i sa girava tücc.......
PEPIN: ......(SGHIGNAZZA) de l’òltra paart!
VITTORIA: Megera a mì ta m’al diset migna, brüta strìa! (FA PER AVVENTARSI CONTRO)
PEPIN: (SI INTROMETTE) Ferma, vergognevess!
ANITA: (PROSEGUE A RACCONTARE) Come diseva, al Romualdo al fava de solit al Pulcinèla....e mì...indovinée?
SCIORA NINA: .......Colombina?
VITTORIA: ....la Befana?
PEPIN: .....Cenerentola?
ANITA: (TRIONFANTE) No! No! Favi la Biancaneve!
VITTORIA: Ma paar de vedet! Che quadro!
ANITA: (NON RACCOGLIE LA PROVOCAZIONE E CONTINUA) ...A gh’evi un vestidin che m’eva cüsii sü ‘na mia amisa sarta con i avanz di stoff.........
SCIORA NINA: Ah, gente, quelli sì erano carnevali! (SOSPIRA)
PEPIN: Beh, ormai l’è Carnevaa tütt l’ann!
VITTORIA: (CON FARE INGENUO) Oh, bèla, e perchè?
PEPIN: Tücc i geent i sa maschera de quajcòss!
SCIORA NINA: Già! Che osservazione profonda, caro Giuseppe! I maschi si vestono da femmine.......
ANITA: ......I dònn i g’à i cavéj de mas-c.........
VITTORIA: ......I pòver i fà paré de véss sciôri..........
PEPIN: ......I sciôri i sa vestiss con i pèzz nel cüu....
SCIORA NINA: Che linguaggio, Giuseppe!
ANITA: Oh, sciôra Nina, al Pépin al fà al ganivèll!
SCIORA NINA: Cosa vorrebbe dire questo “ganivello”?
VITTORIA: Che al fà al giovincello moderno. Un oltro travestimeent del dì d’incoeu!
PEPIN: Mì, foo migna al moderno. Mì, a somm moderno! Modernissim!
SCIORA NINA: Ma fatemi il piacere, Giuseppe. Lasciate farlo ai vostri nipoti che vengono a trovarvi. Zucche e meloni.......
VITTORIA: ......ala sua stagion! Ma intaant, è vegnüu frécc al the, coi vòss ball!
SCIORA NINA: (RIVOLTA AD ANITA) Quanto zucchero?
ANITA: (NON BADANDO ALLA SCIORA NINA) Uhei, a vôo cuntaa sü de quela volta che al mè poor Romualdo.....(NON FA TEMPO A PROSEGUIRE, CHE’ TUTTI SI PRECIPITANO A TAPPARLE LA BOCCA)
S I P A R I O