A l’è sempro carnevaa!!!

Stampa questo copione

(*) Questo lavoro è stato creato

per una casa per anziani ; si presta

per un uso similare.-

(2004) A.Noli

La scena si svolge in un salotto, dove si trovano alcune persone a bere il the, e commentano, con la saggezza della loro età, i fatti del momento...........

I personaggi: L’Anita, operaia in pensione

              La Vittoria, ex-parrucchiera

              La sciôra Nina, ex-nobildonna

              Al Pépin, metalmeccanico a riposo.

PEPIN:        (PROSEGUE UN DISCORSO GIA’ AVVIATO) Cari i mè dònn, la vegedaa a l’è com’è la Siberia!

VITTORIA:     Oh, Pépin, questa poeu! E perchè?

PEPIN:        E......la Siberia, tücc i sà indôa a l’è, ma nissün a ga và! (RISATA)

SCIORA NINA:  Parlate per voi, Giuseppe! E poi non si dice “vecchiaia”, ma “terza età”!

PEPIN:        Già, e poeu a gh’è la quarta etaa....(RIVOLGENDOSI AD ANITA, CHE FINO A QUESTO MOMENTO SONNECCHIAVA)....èl migna inscì, Anita?

ANITA:        (SI SVEGLIA DI SOPRASSALTO) Sì, sì, ta gheet reson, Pépin! Vera!

VITTORIA:     Oh, Anita, famm migna vegnì i gòmet! Ta séet gnanca de cosa semm drée a parlà, e ta ga dée reson al Pépin, un casciaball che g’à n’è migna ‘n oltro compagn!

ANITA:        (FA IL BRONCIO) Alôra, mì ma méti adrée ammò a dormì!

SCIORA NINA:  Anita, via! Chi dorme non piglia pesci, sa?

PEPIN:        Ma, sciôra Nina, la varda che l’Anita la déev migna nà a pescà! L’à g’à gnanca la licenza! (RISATINA)

VITTORIA:     Ta féet migna taant riid, Pépin, veh!

ANITA:        Inveci al g’à reson! A l’è un proverbi che al diseva anca al mè pòor omm (RAPIDO SEGNO DI CROCE), che al Signoor al g’a l’abia in gloria!

VITTORIA:     Scomencia migna a parlà del tò pòor omm, neh Anita, che sennò t’an dée vüna de quii stufiit........

SCIORA NINA:  Già, gli uomini! Meglio lasciarli dove sono, ve lo dico io!

PEPIN:        Uheila, pian con i aprezameent sui omen, sciôra Nina! Gh’è omen e omen!

VITTORIA:     No!

PEPIN:        Com’è no?

VITTORIA:     A g’à reson la sciôra Nina. Mì ma somm mai sposada, ma però........

ANITA:        Ma scüsa, se ta seet mai sposada, cosa voeutt saven de omen?

PEPIN:        Giüst!

VITTORIA:     Oh, beh! Gh’è migna bisoeugn de véch la biciclèta, per savé cosa a l’è un pedaal!

ANITA:        Però, se t’a g’avesset la bibiclèta, almen ta pedaleresset!

PEPIN:        Anita, ta ma féet propi divertì! (RIDE, DIVERTITO)

SCIORA NINA:  Oh, beh, basta con questi argomenti che non portano da nessuna parte! Piuttosto, come vi pare sia andato l’ultimo Carnevale?

PEPIN:        Sciôra Nina, a l’è staj.....un Carnevaa!

VITTORIA:     Che spirit de patati!

ANITA:        Al Carnevaa, quaand che gh’eva al mè pòor Romualdo....

VITTORIA:     Adio! Torna in scena al Romualdo! A gh’è migna requi!

ANITA:        Oh, beh, se sa pò gnanca pü parlà........

PEPIN:        Ma no, ‘Nita, l’è migna che ta pòdet pü parlà; basta che ta tiret migna sempro in ball al “caro estinto”. Vedet, “chi muore giace......” 

ANITA:        Senza coeur a sii, eco; e mì, alôra, a ma rimeti a dormì! (FA PER RIADDORMENTARSI)

SCIORA NINA:  No, no, Anita cara, non si rimetta a dormire; vada avanti con quello che stava dicendo!

VITTORIA:     Perchè, cosa l’eva drée a dì?

ANITA:        Cosa sevi drée a dì?

PEPIN:        Bônanòcc! Ta parlavet, ‘Nita, del Carnevaa de ‘na volta. Quaand..........

ANITA:        .....che gh’eva al mè pòor omm! I prim ann (a sevum inscì giovin!) sa vestivum in maschera........

VITTORIA:     Verameent, anca se ta metevet migna sü la maschera, l’eva istess!

SCIORA NINA:  Vittoria, non sia villana!

ANITA:        Che al lassa dì, ‘sta megera. Mì, quaand sévi giovina, i sa girava tücc.......

PEPIN:        ......(SGHIGNAZZA) de l’òltra paart!

VITTORIA:     Megera a mì ta m’al diset migna, brüta strìa! (FA PER AVVENTARSI CONTRO)

PEPIN:        (SI INTROMETTE) Ferma, vergognevess!

ANITA:        (PROSEGUE A RACCONTARE) Come diseva, al Romualdo al fava de solit al Pulcinèla....e mì...indovinée?

SCIORA NINA:  .......Colombina?

VITTORIA:     ....la Befana?

PEPIN:        .....Cenerentola?

ANITA:        (TRIONFANTE) No! No! Favi la Biancaneve!

VITTORIA:     Ma paar de vedet! Che quadro!

ANITA:        (NON RACCOGLIE LA PROVOCAZIONE E CONTINUA) ...A gh’evi un vestidin che m’eva cüsii sü ‘na mia amisa sarta con i avanz di stoff.........

SCIORA NINA:  Ah, gente, quelli sì erano carnevali! (SOSPIRA)

PEPIN:        Beh, ormai l’è Carnevaa tütt l’ann!

VITTORIA:     (CON FARE INGENUO) Oh, bèla, e perchè?

PEPIN:        Tücc i geent i sa maschera de quajcòss!

SCIORA NINA:  Già! Che osservazione profonda, caro Giuseppe! I maschi si vestono da femmine.......

ANITA:        ......I dònn i g’à i cavéj de mas-c.........

VITTORIA:     ......I pòver i fà paré de véss sciôri..........

PEPIN:        ......I sciôri i sa vestiss con i pèzz nel cüu....

SCIORA NINA:  Che linguaggio, Giuseppe!

ANITA:        Oh, sciôra Nina, al Pépin al fà al ganivèll!

SCIORA NINA:  Cosa vorrebbe dire questo “ganivello”?

VITTORIA:     Che al fà al giovincello moderno. Un oltro travestimeent del dì d’incoeu!

PEPIN:        Mì, foo migna al moderno. Mì, a somm moderno! Modernissim!

SCIORA NINA:  Ma fatemi il piacere, Giuseppe. Lasciate farlo ai vostri nipoti che vengono a trovarvi. Zucche e meloni.......

VITTORIA:     ......ala sua stagion! Ma intaant, è vegnüu frécc al the, coi vòss ball!

SCIORA NINA:  (RIVOLTA AD ANITA) Quanto zucchero?

ANITA:        (NON BADANDO ALLA SCIORA NINA) Uhei, a vôo cuntaa sü de quela volta che al mè poor Romualdo.....(NON FA TEMPO A PROSEGUIRE, CHE’ TUTTI SI PRECIPITANO A TAPPARLE LA BOCCA)

S I P A R I O