A meza giorna de festa

Stampa questo copione

FAX N° 02/6123277

A  MEZA GIORN  DE  FESTA

3  ATTI  BRILLANTI  IN  DIALETTO  GENOVESE

di      PIERPAOLO FERRARI

e Giovanni DE MOLINER

SINOSSI

Che tortura per Loenso e Milio, fratelli, titolari di un negozio di alimentari a Genova, la settimana lunga, sabato compreo…!!

Per fortuna, il mercoledì c’è la chiusura pomeridiana: A meza Giornà de festa (la mezza giornata di festa), che i due passano prevalentemente a fare i conti di costi sempre più alti e a controllare le mol

teplici giocate che Milio, a perenne caccia della fortuna, fa ogni settimana.

E che colpo quando Milio scopre che, magicamente,  ha azzeccato un terno da 40 milioni.

Solo che….fra equivoci, conti in rosso e mera sfortuna quel mercoledì che doveva essere giornata di gran festa tornerà ad essere, come una maledizione….una mezza giornata di festa.

PERSONAGGI

Milio

Bûttegà

Loenso

so fræ

Nora

a domestega

Gianca

Butteghæa

Angea

a portea

Berto

so  majo

Melia

atra domestega

Giulia

so nessa

Rag. Conti

o commercialista

Genova,  2 Ottobre 2005

Ogni riferimento a fatti realmente accaduti e/o persone realmente esistite è puramente casuale e non voluto

info 349.5254263 - bandadeimisci@libero.it


A MEZA GIORNA’ DE FESTA

3 atti brillanti in dialetto genovese di

Pierpaolo Ferrari

A Genova, fine anni ‘90.

La scena rappresenta il salotto dell’abitazione di Milio e Loenso, due fratelli proprietari e gestori, in società, di un negozio di generi alimentari.

La vicenda si svolge, in ogni atto, il mercoledì pomeriggio, giorno di mezza chiusura del negozio.

A sinistra porta, o meglio, apertura di accesso alle stanze; a destra l’accesso alla cucina; sul fondo apertura verso il corridoio, molto vicina alla porta di casa (non visibile). 

Un tavolo, tre – quattro sedie, telefono, attaccapanni, suppellettili varie.

                         

ATTO PRIMO

Scena 1

MERCOLEDI’, PRIMO POMERIGGIO, MILIO STA LEGGENDO IL GIORNALE E LOENSO STA CONTROLLANDO VARIE SCHEDINE. SI ODONO SALTUARIAMENTE DEI COLPI PROVENIENTI DALL’APPARTAMENTO VICINO.

       Milio                - Ammia chì…ne parla anche o giornale…(LEGGE) “il recupero delle antiche botteghe del centro” (SODDISFATTO, A LOENSO)  allôa a mæ a no l’è solo n’idea de’n matusa…comme ti dixi tì…

       Loenso            - (COMPILANDO LE SCHEDINE, PER NULLA INTERESSATO, QUANDO NON USA LA PENNA LA APPOGGIA SULL’ORECCHIO) Ma cose  ne serve a noiatri l’etichetta de “bûttega antiga”? Comme se a no-o fuise abbastansa…lascia perde…orriàn recûperà e bûtteghe da caegà o e vëgie ostaje che vendeivan solo vin e gazêu co-a biglia…miga i “negozi de alimentari” comme o nostro!

       Milio                - “A nostra” a l’è ancon ‘na “bûttega de fainotto”…i “alimentari” a-a giornà d’anchêu vèndan de tutto…

       Loenso            - Appuntu…sajeva öa de modernizzäse un pô…stà piggiando campo i supermercati….a gente oua a vêu intrà in te ‘n “negozio” e accattà tutto quello che serve pe-a casa sensa fä o gìo de bûtteghe ciû o meno “storiche”, de meza Zena…ma zà, parlà con tì de ‘ste cose o l’è sciòu sprecôu…

       Milio                - …Se capisce…e dimme un pô…con trenta metri quadrati scarsci de lôcale, dovve ghe l’emmo o posto pe-i scaffali de pôllegrinn-a, lûstro da scarpe, cassoule, frighi pe-i pesci e menestrôin congelæ, banco da bezagnin e magara quello da maxellà?…E i carrelli dovve i pôsteggemmo? De fêua…e scrivemmo in sce-a porta “passo carrabile, uscita merci varie”!…ma famme o piaxei…

       Loenso            - Ti no vêu proprio capìlo…se pêu tegnì un pô de verdûa in to recanto do stochefisce e magara eliminälo, con quella spûssa…eppoi invece di carrelli ghe mettemmo i cavagnin de færo…

       Milio                - (SCATTA) No toccà o stochefisce! Vero “ragno”!! Vegnan da tutta Zena accattàlo da noiatri! … Vero “ragno”  e tì ti vêu   eliminälo  .….  l’ho sempre dìto che no t’ê taggiòu pe fa o bûttegà … zà, in ta testa ti gh’æ solo de schedinn-e…mah…lascemmo perde…. (SCONSOLATO, RIPRENDE A LEGGERE IL GIORNALE).

       Loenso            - Ecco, lascemmo perde…tanto l’è inûtile…noiatri no s’accapiëmo mai…(CONTROLLA LE SCHEDINE, BREVE PAUSA POI, TRA SE’)Çentovintitræ estraziôin de ritardo…primma o poi o sciortià …me sento c’o sciorte…o deve sciortì pe forsa!

       Milio                - (DISTRATTO) Chi deve sciortì?

       Loenso            - O trentenêuve a-o lotto! E se o sciorte lë, a mì me ghe sciorte e palanche pe-a moto nêuva!

       Milio                - (SOBBALZA) A moto?!…Ma quanto ti g’hæ puntôu?! ‘Na fortûnn-a?

       Loenso            - Ciû o meno…l’è sei meixi che me-o zêugo…

       Milio                - (SCONSOLATO) Sei meixi…mi no capiscio comme se fasse a caccià via e palanche a ‘sto moddo… ti finiæ pe arrovinäte do tûtto!

       Loenso            - Milio…no continuà con i soliti discorsci…ti o sæ che m’è cäo zêugà a-o lotto!

       Milio                - Fuise solo quello…lotto, lotterie, totocalcio, toto… toto so assæ comme se ciamman e urtime che han tiöu fêua…eppoi ”gratta de chì”, “goagna de là”…tûtto quello che l’è in sce ‘na scheddinn-a tì ti o zêughi!…mì me-a veddo scôà zù pe-o naso…primma o poi ti me roviniæ…finiò in sce-o lastrego pe côrpa da to camöa do zêugo!

       Loenso            - Cose ti vêu arrovinäte? No spendo miga e tò palanche…

       Milio                - Questo l’è veo… ma dæto che noiatri, oltre che fræ, semmo anche socci de travaggio, no orriæ che un giorno o l’atro con e tò scemmaje ti te mangesc-ci anche a mæ parte de bûttega, “scio schedinn-a”!

       Loenso            - Va ben, “lagrima”…oua no esagerà….

       Milio                - Ah scì…mì esagero…ti t’ë zà ascordôu che a to quota da bûttega a l’è passà da meitæ a un quarto….apprêuvo ai debiti di zêugo….

       Loenso            - Creddeivo che o fuise un discôrso serrôu….comunque da mì ti no avansi ninte…t’æ pagôu o mæ debito e mì t’ò dæto in cangio meitæ da mæ parte…quindi…

       Milio                - (CON AMAREZZA) Quindi semmo pari….speravo che a lesiôn a te fuise servìa…ma a quanto pare…mah…e pensà che i nostri vegi….

       Loenso            - (CONTINUA IL DISCORSO DI MILIO) ….Voeivan che fuiscimo pari in tûtto…ou sò…n’han lasciôu anche mezo scito a testa…ti ripeti sempre a stessa cosa…

       Milio                - Eh zà…mì ripeto…(IRONICO) segûo che se dipendesse da tì…a nostra bûttega a sajeva zà finìa in te man de quarche strôscin!

       Loenso            - (INSOFFERENTE) Scì, scì….va ben…(OSSERVA UNA SCHEDINA) però ‘sta partìa….ics..no…duì…no….bezêugna che ammie a classifica…dovve o l’è o giornale spôrtivo? (LO CERCA) ah, l’ho lasciôu in ta stansia (SI AVVIA VERSO SINISTRA, IN QUEL MENTRE SQUILLA IL TELEFONO, RISPONDE) pronto…oh, ragioniere, buongiorno….sì…certo…mah…non so…(PAUSA) ho capito…forse…comunque le passo mio fratello, buongiorno (CON UNA MANO COPRE IL MICROFONO) Milio, o l’è o commercialista….pe tì…

       Milio                - (ALZANDOSI) L’atro bôn! Cose gh’è?

       Loenso            - No ho capìo…quarche prôblema con i conti…pàrlighe tì….

       Milio                - E se capisce…”dal rumore fuggi”… eh…

       Loenso            - (AGITANDO LA SCHEDINA) Devo controllà a classifica pe-o totocalcio….dài, pàrlìghe…(GLI PORGE LA CORNETTA ED ESCE A SINISTRA)

       Milio                - Scì…(TRA SE’) parlà con ‘sto chì me fa o stesso piaxei che dormì in te’n letto pin de risse de castagna! (FORTE) pronto…bôngiorno ragioniere…oh no...no èo in letto…(TRA SE’) ordiæ…o l’ha sentìo… (FORTE) comunque stavo riposando…no, no nisciun destûrbo… scia digghe…(PAUSA) scì…ma…(PAUSA, POI SCATTO) ma comme l’è poscibile?! Ho pagou tutte e tasce! Cose gh’è ancon?… ah, gh’è stæto ‘na “dimenticanza”? E chi s’è ascordou?….Mì?!?!…scia no l’è voscià che scia deve pensà a pagà e tasce pe mì?…ah, davvei?…(IRONICO) scì l’è veo, mì, mì ho fæto un sbaglio…a piggià voscià comme commercialista!!…che no m’arragge?! L’è a quarta votta che pago ‘na mûrta pe côrpa so!!…Scì, va ben, passo in uffizio…arveise (POSA LA CORNETTA) Roba da matti…mì pago ‘na personn-a che a me fa pagà ciû tasce do normale!…roba da matti…dove andiemo a finì…chì va tûtto a rotoli! (VERSO LA CUCINA) Nora!

Scena 2

       Nora                - (ENTRANDO) Scia me digghe.

       Milio                - G’hè miga ‘na lettera in ta posta?

       Nora                - No, no me pä…foscia…boh…no so…

       Milio                - Scì o no?!

       Nora                - No…dimmo…no me ricordo.

       Milio                - E duì! Quello o s’ascorda, ‘sta chì a no se ricorda…e mì i pago tûtti duì…o mondo o va proprio a-a reversa! (SI ODONO DEI COLPI) E de là…curpi! (IRONICO) e questo o saieva o mæ giorno de riposo settimanale…anzi…meza giornà!…perché i fainotti no pêuan serrà tûtto o giorno…

       Nora                - Beh, a gente a l’ha o diritto de mangià anche de mercoledì…

       Milio                - (IRONICO) Davvei??! No gh’avveivo pensou… allöa orrià dï che pe no fä muì de famme “a gente”, tegniò averto anche de domenega, a Natale, o primmo dell’anno e tûtte e feste do lûnajo…puah…”a gente ha l’ha o diritto”…e mì no ho manco o diritto de savvei se l’è arrivou ‘na lettera…

       Nora                - Ma da chi scia l’aspëta ‘sta lettera?

       Milio                - Da-o Comûne, pe-a faccenda da bûttega stor...(SCATTO) son affari mæ!!!

       Nora                - Oh, scia me scûse.. no voeivo ese indiscreta…vaddo de là, ho lasciôu a caffettëa in sci-ö fêugo…con permisso (VA IN CUCINA).

       Milio                - A no vêu ese “indiscreta” ma cujosa a-o l’è de nascita…(CERCA SULL’ATTACCAPANNI) oltre che disordinà… dovve a l’ha misso?..brûtto de’n laouà…no ne và ben unn-a a-a primma!!(CHIAMA) Nora!!

       Nora                - (D.D.) Cose gh’è?

       Milio                - Dovve o l’è o plover verde?

       Nora                - (D.D.) Appeiso a-a destendea che o sciûga…se scia n’ha de bezêugno ghe-o piggio sûbito…

       Milio                - Scì, coscì vaddo in gïo pe Zena a stissà comme un bronzin guasto!…(TRA SE’) cujosa, disordinà e de votte anche rimbambìa! Ma diggo mì…ti laoui ‘na settemann-a in bûttega con e gente che te rûxentan e çervelle con di discorsci inûtili, t’aspëti a meza giornà de chiusura pe quëtà…e quando a l’arriva…ciûttosto che ninte te manca o plover, perché a domestica a l’ha pensou ben de lavälo in te quello giorno…no in ti atri sei…no!…in ta meza giornà de riposo!…mi no capiscio…(A NORA) e oua cose me metto?

       Nora                - (ENTRA CON UN PULLOVER IN MANO) Questo…sempliciscimo…ho appenn-a finìo de stîalo.

       Milio                - Mì  voeiva quell’atro

       Nora                - (GLI PORGE IL PULLOVER) Perché? Dovve scia deve andà de bello? No orriæ ese indiscreta… ma se sà…quando n’ommo o se mette in ghingheri…magara…

       Milio                - (INDOSSANDOLO)… o l’ha n’appuntamento con ‘na scignorinn-a, magara…invece mì devo andà da-o commercialista, perché comme se no avesse abbastanza noie…o se ghe mette anche lë a fä di guai!

       Nora                - Che guai?

       Milio                - Mì so assæ…o no l’ha pagou de tasce pe tempo…(SCATTO) ma cose t’interessa a tì?! Ordiæ…che cujosa!!

       Nora                - Oh, mì dixeivo coscì… in fondo son affari so…e de so fræ…

       Milio                - (SECCATO) Appunto! (IRONICO) Mæ fræ!…quello ch’o l’è bon! Se no fuise pe mì porriescimo serrà bûttega…me stroscio a schenn-a da-o laou e le…ghe vegne in chêu o zêugo…

       Nora                - Beh, se sa…o l’è ciû zuveno de voscià…o g’ha de idee moderne riguardo a-o travaggio…

       Milio                - Puah!…mì a ciammieva “poca voglia”…e palanche bezêugna sûasele, no sperà de goagnäle con de schedinn-e! Eppoi che razza de “idee moderne” ghe vêu pe ‘na bûttega de fainotto? Se mettemmo a vende o xambon de bibbin? Oppûre a formaggetta de læte de cocco? Ma famme o piaxei…mì ghe n’ho atre idee…

       Nora                - (INCURIOSITA) Davvei? E quæ saievan?

       Milio                - No t’interessa! Tì t’ë pagà pe fä i travaggi de casa, no pe savvei i fæti da mæ famiggia!

       Nora                - Oh…zà…scia me scûse…no voeivo…

       Milio                - (LA INTERROMPE)…ese indiscreta…o sò…va ben, (SI AVVIA) mì vaddo da-o commercialista e poi…

       Nora                - (C.S.) E poi dovve scià và?

       Milio                - A…a…(SCATTO) a fäme ‘na corba de affari mæ!!! Brûtton de’n laouà marso!!! (STA PER USCIRE)

       Nora                - Sciö Milio…pe çenn-a ho pensou de preparà n’hamburgher, patatinn-e frïte e quella sarsa de tomata…o “cecap”…

       Milio                - Cose a l’è ‘sta roba?

       Nora                - Un piato moderno…roba finn-a…ghe và ben?

       Milio                - Ninte affæto! Vêuggio de cose antighe e ordenaje!…antipasto de pesci sæ con o bitiro, de primmo menestron con e coighe de porco e pe segondo ‘na cônca de radicce boggìe!! (ESCE)

       Nora                - Che caratterin…pin de palanche e sempre apprêuvo a lamentäse…pe ninte o ciamman “o lagrima”…e oua dovve e trêuvo e coighe de porco?…boh…cose posso chêuxe? (PENSA) Ecco!…o “cecap” o va ben anche con o boggìo…faiò quello. (CAMPANELLO, NORA VA AD APRIRE) Ciao, Melia…

Scena 3

       Melia               - (ENTRA, AGITATA) Oh, Nora, aggi pasiensa ma ò bezêugno de’n cônseggio…ò fæto e scae de côrsa… 

       Nora                - Cose succede?

       Melia               - O dottôre…o mæ padrôn…oh bella moæ caa…e ôua cômme fasso?

       Nora                - Çerca de calmàte…assettìte un momento…

       Melia               - No…no…ho sprescia…uuh…che guaio!…e devo preparà a çenn-a…

       Nora                - E va ben, no l’è o caxo de sciatäse coscì tanto pe-a çenna…

       Melia               - No l’è pe quello…a lûcidatrice a no fûnsionn-a…bezêugna cangià o sacchetto e sôn arrestà sensa…. e ò zà dæto a çeivia pe-a tæra…uuhh…me pä zà de veddilo quando o l’arriva…”Amelia, il pavimento è opaco…come mai?”…e oua cose fasso?…uuhh…

       Nora                - (CALMISSIMA) Basta che ti vêui o sacchetto in to stagnôn da rûmenta e ti o recûperi…l’è tanto semplice…

       Melia               - (RESTA UN ATTIMO INTERDETTA, POI) Uuhh…che scemma che son…no g’avveivo pensôu…(SI CALMA) ti veddi…basta ninte pe mandäme in to ballôn…ancon d’assæ che ti gh’ë tì a däme de drïte…de votte no savvieva proprio cômme fä…

       Nora                - No preoccupäte…ciûttosto, dimme un pô…cose ti prepari de bôn da mangià?

       Melia               - Ho zà misso sciû o tôcco de carne, ma sôn ancon indecisa tra lazagne a-o fôrno e corzetti…oppûre taggèn…cose ti ne dixi?

       Nora                - Ah…cö tôcco de carne… mi vaddo matta pe-i corzetti!

       Melia               - Faiò quelli…se ti o dixi tì…son segûa de fä bella figûa con o padron…(SODDISFATTA) cômme quella votta c’o m’ha dìto: ”Amelia, complimenti, questi spaghetti sono da applausi”…l’ea merito do tôcco, miga da pasta… l’è inûtile se o tôcco o l’è…(DI COLPO AGITATA) o tôcco!! o tôcco!!…o tôcco!! Uuhh!!!…

       Nora                - Ho capìo! O tôcco…ho capìo!…o tôcco….

       Melia               - (AGITATISSIMA) L’ho misso a chêuxe n’ ôa fa e no l’ho ciû ammiôu!!! Apprêuvo a-a çeivia…a-a lavatrice…no a lûcidatrice…o sacchetto…o bôlacco da rûmenta…va a finì che o l’è brûxôu!!! Uuhh…che guaio!!…o padron…”Amelia, che spussa di bruciato, come mai?”…che tragedia! Ciao, scappo de côrsa, ciao (STA PER USCIRE MA TORNA SUI SUOI PASSI, ABBRACCIA E BACIA NORA) Grassie, tante grassie pe l’aggiûtto…grassie…cômme fajeva sensa de tì…comme fajeva…(ESCE RAPIDAMENTE)

       Nora                - (RESTA UN POCO INTERDETTA) Povea figgiêua…a l’è tanto brava…ma a se perde in te’n gotto d’ægôa…

Scena 4

       Loenso            - (ENTRA DA SINISTRA) Oh, Nora… ti l’hæ stià a camixa gianca?

       Nora                - Scì, a l’è in te l’armajo da so stansia…scia me digghe un pô…dovve scia và de bello stasseja vestìo da-a festa?

       Loenso            - A-o Casinò…me sento che anchêu o l’è o mæ giorno fortûnôu.

       Nora                - Comme sempre…(TRA SE’, IRONICAMENTE) L’ätra votta pe poei tornà a casa co-a macchina o l’ha fæto ‘na biscia lunga un metro…o l’andià a pagä o puffu…(FORTE) e…scia ghe và da solo?

       Loenso            - Scì, son maggiorenne…no me ghe vêu l’accompagnatô pe poei intrà…

       Nora                - (TRA SE’) Ma pe sciortì sajeva megio…(FORTE) Segûo… mì dixeivo coscì pe dî…no voeivo ese indiscreta…(COLPI DALL’APPARTAMENTO VICINO)

       Loenso            - (INDICA L’ESTERNO) Han ancôn finìo con ‘sta mûxica??

       Nora                - O l’è o Berto, o majo da portea, o stà scistemando o scito da scia Gianca, a nêuva vexinn-a…

       Loenso            - Ah  zà…o l’ea un massacan…ogni tanto o tappulla…speremmo ch’o ghe dagghe ‘na botta a finì.

       Nora                - Scia veddesse a scignorinn-a Gianca …a l’è coscì simpatica…moderna comme voscià…e…a lè “singola”.

       Loenso            - Cose a l’è?

       Nora                - “Singola”…comme se ghe dixe a-a giornà d’anchêu…insomma a l’è “scapola”…fantinn-a… nubile.

       Loenso            - Ho capìo…ei zà fæto amicizia?

       Nora                - Scì, ma scinn’oua a stà ancon in te l’atra casa…e coscì se veddemmo de ræo…no ho ancôn posciûo approfondì a conoscensa…ma se capisce…sensa ese indiscreta…

       Loenso            - (IRONICO) Se capisce…ciûttosto, dovve o l’è mæ fræ?

       Nora                - O l’è andæto da-o commercialista e poi… boh… no o sò…no o sò proprio…

       Loenso            - (IRONICO) Strano…(TRA SE’) ‘sta chì a sà scinn-a quante palanche ti g’hæ in ta stacca primma de sciortì…(FORTE) l’è miga arrivou ‘na lettera?

       Nora                - No, me l’ha zà domandou o scio Milio…

       Loenso            - O l’aspeta da posta anche lë?

       Nora                - Creddo proprio de scì…ma da chì o no me l’ha dïto…eppûre ghe l’ho domandou…e voscià da chi scia l’aspëta?

       Loenso            - No te riguarda!

       Nora                - Oh, scia me scûse…no voeivo ëse…

       Loenso            - …”indiscreta”…dàgghela…t’hæ mai prüvou a fäte cûrà ‘sta malattia?

       Nora                - Quæ malattia? Mì staggo ben!

       Loenso            - A cujositæ!!

       Nora                - Oh, a no l’è miga ‘na malattia…a l’è ‘na cosa ciû forte de mì…no fasso ninte de mä…m’è un pô cäo savvei i fæti di atri…ma no vêuggio ese… indiscreta…eppoi a mì no me piaxe fä di ciæti…

       Loenso            - Sci…sci…stanni attenta a-a posta, me raccomando…a lettera che aspëto a l’è importante…me raccomando. (SI ODONO PIU’ FREQUENTEMENTE I COLPI PROVENIENTI DALL’APPARTAMENTO VICINO)

       Nora                - Scia no temme…ah, scio Loenso, a çenna a-a solita öa?

       Loenso            - No, femmo un pô primma, che poi devo partì…cose ti prepari?

       Nora                - Boggìo con o bitiro, pesci sæ con e radicce…

       Loenso            - Cose a l’è ‘sta pôrcheria?

       Nora                - O l’è so fræ che…

       Loenso            - Ho capìo…o matusa…va ben, va ben…oua devo andà a zêugà a-o lotto (STA PER USCIRE)

       Nora                - (CURIOSA) Che nûmeri scia zêuga? E in sce che rêua?

       Loenso            - Dàgghela!…no se pêu dïlo, da-o resto no sciortan…e anche se se poeise, no te-o dïeva!! (CAMPANELLO)

Scena 5

       Nora                - (VA AD APRIRE, D.D.) Oh, scignurinn-a Gianca…prego…

       Gianca             - (D.D.) Scia perdônn-e, ma…

       Nora                - (ENTRANDO) Scia intre, scia digghe…ghe presento o scio Loenso, padrôn de casa e bûttegà anche lë…(A LOENSO) a scignurinn-a Gianca, a nêuva vexinn-a.

       Loenso            - Tanto piaxei.

       Gianca             - Scia me scûse ancôn pe-o destûrbo ma ho scordôu e ciavi e ho piccôu a-a porta ma o Berto o no me sente… con quelli curpi…o l’è apprêuvo a demolì e ciappelle da cûxinn-a… (A NORA) scia pêu miga ciammàlo da-o poggiolo?

       Nora                - Sens’atro… vaddo sûbito (ESCE A SINISTRA).

       Loenso            - Ma prego, scia s’accomode…(LE PORGE UNA SEDIA)

       Gianca             - Grassie…molto gentile…me dispiaxe de däve do disagio…con ‘stô baccàn…ma o scito o necessita de ‘na scistemà generale ciûttosto cônscistente..

       Loenso            - (SORRIDENDO) Beh, pe dìla tutta a l’è ‘na mûxica monotona…ma d’atra parte se bezêugna fä di travaggi…eppoi mì e mæ fræ semmo tutto o giorno in bûttega, o disagio o l’è relativo… a parte o mercoledì doppo pranso…

       Gianca             - Allôa a vostra attivitæ a riguarda o commercio de generi alimentari…se serræ meza giornà o l’è un negozio “specifico”, no un minimarket…eh, mì penso che o futûro o segge da “multiproposta”…o cliente c’o l’intra in te n’esercissio pûbblico o deve trêuvà tutto quello che ghe serve…

       Loenso            - (LA STAVA ASCOLTANDO QUASI ESTASIATO) Voscià scià a pensa esattamente comme mì…eh, in to mestè do bûttegà bezêugna stä apprêuvo ai tempi…atro che vìve de ricordi…

       Gianca             - A chi scia o dixe…mì ho ‘na drogheria…l’è diffiçile trêuvà a  mainea de ammodernäse…ma pe-o mæ carattere, no posso pensà de continuà a vende solo caffè, coloniali, tisann-e e ciccolatin…

       Nora                - (RIENTRA DALLA CUCINA) Scia Gianca, se scia vêu andà de là, o Berto o l’ha averto a porta…

       Gianca             - Oh, grassie…levo sûbito o destûrbo…

       Loenso            - Nixiûn destûrbo…Nora, prepara un caffè…(A GIANCA) scia o gradisce?

       Gianca             - Scì…grassie…son sciortìa de casa a-a spedìa e no l’ho piggiôu.

       Nora                - Prôvvedo sûbito (ESCE IN CUCINA A MALINCUORE)

       Loenso            - Dunque voscià scia l’ha ‘na drogheria…

       Gianca             - Scì, ma orriæ diversificà o commercio, comme g’ho zà dito…

       Loenso            - Anche mì…ma o problema o l’è mæ fræ…o no vêu capì che l’epoca de bûtteghe specifiche a l’è finìa…

       Nora                - (APPARE SULLA PORTA DELLA CUCINA INCURIOSITA, RIVOLTA A GIANCA) Scia o vêu miga macciòu?

       Gianca             - No, grassie, o va ben normale. (A LOENSO) Eh, ‘na meza idea ghe l’avviæ…e palanche no son un problema… (NORA, CHE STAVA USCENDO IN CUCINA, SI FERMA DI COLPO) …ma…(VEDE NORA) oh, beh…dixeivo coscì…

       Loenso            - Nora, vanni a vedde a caffettèa!

       Nora                - Oh, pe quello…no g’ho ancôn aççeiso sôtta…

       Loenso            - E allöa dagghe ‘na botta, vanni!

       Nora                - Va ben, va ben (ESCE A MALINCUORE)

       Loenso            - Scia l’agge pasiensa, de votte a l’è un pô “indiscreta”…ma a l’è brava…(MOLTO INTERESSATO) scia dixeiva da so idea…che…scì…e palanche no sôn un problema…

       Nora                - (NON VISTA DA GIANCA E LOENSO, STA SULLA PORTA DELLA CUCINA AD ORIGLIARE)

       Gianca             - Scì…ecco.. anche se ho appenn-a accattôu o scìto…beh…pe dìla tutta…ho gôagno a-o lotto…

       Loenso            - (SOBBALZA) Davvei??

       Gianca             - Oh … poca roba… ma sciccômme son palanche…comme se pêu dì…attrêuvæ…no previste…staggo pensando de investìle pe realizzà un sêunno…n’esercissio commerciale a-o passo co-i tempi…

       Loenso            - (TRA SE’) Allôa no sôn poca roba…e palanche! (VEDE NORA) Nora, ti l’hæ ancôn fæto ‘sto caffè?!

       Nora                - Ehm…scì…o l’e quæxi pronto…voeivo savvei se…scia o gradiscian côrretto.

       Gianca             - No, grassie…normale.

       Loenso            - “NORMALE”!!!….Mescite!!!

       Nora                - (SI AVVIA, A GIANCA) E…comme scia l’intende realizzälo l’esercissio commerciale moderno?

       Gianca             - Oh…ma…(VIENE INTERROTTA DALLA VOCE DI BERTO CHE CHIAMA DAL BALLATOIO)

Scena 6

       Berto               - (D.D.) Nora…l’è permisso??

       Loenso            - (VA VERSO LA PORTA) Berto?…Vegni avanti, a porta a l’è averta.

       Berto               - (UN POCO SORDO. D.D.) Comme? A “coverta”?

       Loenso            - “Averta”! A porta! A l’è averta!

       Berto               - Ah zà, a porta… (ENTRA MA RESTA SULLA SOGLIA. INDOSSA UN CAPPELLO FATTO COL GIORNALE. E’ SPORCO DI POLVERE DI CALCINACCI ) scia Gianca…bongiorno.

       Gianca             - Bongiorno.

       Loenso            - Berto, no stâ in sce-a porta, vegni avanti, ti o piggi o caffè?

       Berto               - O “giacchê”? (SI GUARDA INDOSSO) l’ho lasciôu de là…

       Loenso            - (FORTE) O caffè!!

       Berto               - Ah…no grassie…ma no orriæ brûttà pe-a tæra…sôn tûtto pin de zetto…

       Loenso            - No preoccupäte, vegni avanti.

       Berto               - (SCROLLA I PANTALONI IMPOLVERATI E QUINDI STARNUTA) Etccììì…etccììì…n’assidente…devo ese allergico a-a pûa… etcììì…etcìì..

       Loenso            - Pe’n massacan l’è ideale…

       Berto               - O “giornale”? Te-o chì…(SI TOGLIE IL CAPPELLO) ma o l’è quello de vant’ei…etcìì…etcììì….

       Loenso            - Scì…scì…va ben…

       Nora                - (ENTRA CON UN VASSOIO, TAZZINE DEL CAFFE’) Ecco chì…oh, Berto….scia l’arriva?…

       Berto               - (SALUTANDOLA) Eh?…Ah…”Viva”….”viva”…allegri!…ma se semmo zà visti da-o poggiolo…etcìì…

                                 (SQUILLA IL TELEFONO, LOENSO VA A RISPONDERE MENTRE NORA SERVE IL CAFFE’)

       Nora                - (MENTRE PARLA CERCA DI ASCOLTARE LA TELEFONATA) Prego, scia Gianca…

       Gianca             - Grassie. (A BERTO) Allöa, comme a procede a demolisiôn?

       Berto               - A “situasiôn”?…no capiscio…

       Gianca             - (A VOCE ALTA) A demolisiôn de ciappelle!

       Berto               - Ah, no avveivo capìo…sajà a pûa che m’è intrôu in te oegie…ho quexi finìo..

       Nora                - (TRA SE’, CERCANDO DI ASCOLTARE LA TELEFONATA) Ancon d’assæ…coscì finià anche ‘sta mûxica!

       Loenso            - (POSA LA CORNETTA) Aggèi pasiensa, ma devo scappà…n’impegno urgente…improvviso…

       Nora                - Cose succede??

       Loenso            - (LA FULMINA CON LO SGUARDO) Ninte…ninte!!! Scia Gianca, tanto piaxei de avveila conosciûa…

       Gianca             - Scia fasse pûre, devo scappà anche mì….avviëmo occaxiôn de rivèddise… e parlà de quella “idea”

       Loenso            - Certamente…a l’è n’idea molto interessante….arrivederci, ciao Berto (ESCE)

       Berto               - Ciao…beh, mì torno a laouà…allegri, Nora…viva…viva (SI AVVIA)

       Gianca             - Vegno anche mì, vêuggio spiegàghe un travaggio da fä…m’è vegnûo n’idea…

       Nora                - (TRA SE’) N’atra idea??…chissà cose sajà?

       Gianca             - Arrivederci, Nora e grassie de tûtto….

       Nora                - (ACCOMPAGNANDOLA) De ninte…poi avviemo moddo de parlà con calma….scangiase quarche “idea”…

       Gianca             - Sens’atro. (ESCE CON BERTO ACCOMPAGNATA DA NORA)

Scena 7

       Nora                - (RIENTRANDO, OSSERVA IL PAVIMENTO SPORCO DI POLVERE) Ecco lì…o l’è vegnûo a brûttà o pavimento, quell’atro…bezêugna che ghe pulisce sûbito…se pe combinassiôn arriva o scio “lagrima” o l’attacca sûbito a gnaognà (STA PER AVVIARSI A DESTRA MA SI FERMA PENSIEROSA) chissà de quale “idea” parlävan primma…orriæ proprio savveilo…mah…cose da bûttegæ…o no?! (CAMPANELLO) chi sajà? (VA AD APRIRE E RIENTRA CON ANGEA) (D.D.) Oh, scia Angea, intra…

       Angea              - (D.D.) Ho premûa…va ben, solo un momento (ENTRA, HA IN MANO UNA LETTERA) no posso lascià a portineria sensa controllo…gh’è questa lettera pe-o scio Milio.

       Nora                - O postin o l’è arrivôu oua? Doppopranso?

       Angea              - O pài de no….l’ho attrêuvà in to bolacco da rûmenta…

       Nora                - Comme?!

       Angea              - Scì, quello çestin che ho misso vixin a-e cascette da posta….coscì i condomini ghe càccian a pûbblicitæ che no gh’interessa….sempre che quarcheddûn riesce a mettìla in te cascette…perché se ghe sôn mì…no se ne fà ninte!!… o gh’è scrìto in sce-o portego (DECLAMA) “in questo caseggiato non è gradita la pubblicità”…ma cose ti vêu…no posso miga stà de longo in to casotto do portë…e allôa de votte…

       Nora                - Ou sò…de votte l’è capitòu che sêunnan a-o citofono… e mì…

       Angea              - (MINACCIOSA) Ti ghe arvi??!!

       Nora                - No…no…solo se me dixian “postino”…

       Angea              - O l’è un trucco vegio…ma se ghe-i ciappo, i scistemo mì…a ogni moddo, chì gh’è a lettera (LA PORGE A NORA CHE LA DEPONE SUL TAVOLO)

       Nora                - Ancôn d’assæ che ti l’hæ attrêuvà…o scio Milio o n’aspetäva giûsto unn-a con anscietæ…chissà de cose se tratta…orriæ proprio savvèilo…

Scena 8

       Melia               - (D.D.) Nora! Nora! Aggiutto…(ENTRA DI CORSA) che guaio! Che guaio!!

       Nora                - Cose succede?

       Melia               - Ciao, Angea…(A NORA) Che tragedia!!…o l’è bello “fatto”! O l’è bello “fatto”!!

       Nora                - Chi?!

       Melia               - O tocco!! O tocco!!…e oua?…roba da matti! O padron…o padron… “Amelia, il sugo è “ispido”…no… cômme o ghe dixe lë che o l’ha stûdiôu…

       Angea              - “Insipido”…

       Melia               - Ecco…quella roba lì…e oua cose fasso? Cose fasso?? Che tragedia!!!

       Nora                - (CALMA) Ti gh’azzunzi a sä…semplice…

       Melia               - a l’è questa a tragedia!…sôn arrestà sensa!!! Uhhh che guaio!

       Nora                - Aspeta che te-a piggio mì (VA IN CUCINA)

       Angea              - No te sciatà coscì tanto pe’n pô de sä…

       Melia               - Ou so…ma o dottôre o me mette anscietæ…devo mesciàme…ho scinn-a lasciôu a porta dell’ascensôre averta (SI AVVEDE DELLA GAFFE)…pe fä ciû fìto…

       Angea              - Cose??!! (IRONICA E FURIBONDA) Bene!! Ecco chi me fa fä e scae a pë pe serrà a porta! Eppoi i condomini se-a piggian con mì e vêuan scorrìme…ti no l’hæ ancôn capìo che a porta a deve ese serrà!! Sempre!!!

       Melia               - Scì…ma..no l’ea mai successo…l’è a primma votta…

       Nora                - (RIENTRA CON UN PACCHETTO) Ecco chì.

       Melia               - Oh, grassie, grassie….vaddo sûbito… (SI AVVIA)

       Angea              - E særa a porta!!

       Melia               - No dûbità….(TORNA INDIETRO; ABBRACCIA E BACIA NORA) Grassie, grassie…comme fajeva sensa de tì! (SI AVVIA VELOCEMENTE)

Scena 9

       Milio                - (D.D.) Pòscito stoccäse o collo!!! A porta averta…e proprio a-o mæ cian…me piggian anche in gìo!! E anche a porta de casa! Dove semmo?! A-o Colosseo?!! (ENTRA E SI SCONTRA CON MELIA)

       Melia               - Vaddo sûbito a serràla (VIA DI CORSA)

       Milio                - (ANSIMANDO) L’è tardi! (VEDE ANGEA) Ah…ecco …voscià!….Scia vegne chì a ciætezzà e scia lascia a porta averta…e mì me fasso êutto cien de scae a pè (IRONICO)…atro che meza giornà de riposo…de fadiga!!

       Angea              - Quæ ciætezzà! Sôn vegnûa a portäghe ‘na lettera che ho attrêuvôu in to bolacco da rûmenta…bello ringrassiamento…eppoi a porta mì l’ho serrà!!

       Nora                - (PRENDE LA LETTERA E LA CONSEGNA A MILIO) Ecco chì.

       Milio                - (A ANGEA) In to bolacco da rûmenta?!?! Ma scia no ghe stà attenta a-o postin?! Roba da matti…’na lettera in to bolacco da rûmenta!…o mondo o vàproprio a-a reversa (RIPRENDONO I COLPI DALL’APPARTAMENTO VICINO) E dàgghela co-i curpi! Và zà ben che a meza giornà de festa a l’è quexi finìa!!

       Angea              - Beh, mì ritôrno in portineria…arveise, Nora…allegri, scio Milio (ESCE)

       Nora                - (ACCOMPAGNANDOLA) Ciao, Angea

       Milio                - (TRA SE’, MENTRE APRE LA BUSTA) tra quello lambardan de’n commercialista che o me fa pagà de mûrte…e a portea…anchêu posso proprio stà allegro….

       Nora                - (RIENTRANDO OSSERVA INCURIOSITA MILIO) Cose succede?

       Milio                - (STAVA ACCINGENDOSI A LEGGERE LA LETTERA) Succede che me tocca pagà ‘na…(SCATTO) òscitto ese allûghettà!! Cose t’interessa?!!

       Nora                - Oh, mì… ninte…dixeivo coscì…

       Milio                -  (CONTROSCENA) …pe dì…ou so…(LEGGE) “in relazione alla richiesta in data” …

       Nora                - Chi l’è che scrive?

       Milio                - (LA FULMINA CON LO SGUARDO) Oua te daggo i êutto giorni!!! Poscitôese de ‘na cujosa!!! Sôn affari mæ!!

       Nora                - se capisce…se capisce…mì dixeiva …

       Milio                - Vanni sûbito in cûxinn-a!! Sparisci!!

       Nora                - Sûbito…(ESCE A MALINCUORE)

       Milio                - (SI ACCERTA CHE SIA USCITA) Ordiæ che angosciôsa…manco l’avvesse çercà apposta ‘na domestega coscì intrigante! (LEGGE) “in relazione alla richiesta…eccetera…per il completamento della pratica si rende necessario….” Bene! Ghe semmo …”certificati…licenza di esercizio…moduli sottoscritti da entrambi i soci”  beniscimo…bezêugna che firme anche o Loenso…e poi…a quanto pare a cosa a l’è fæta (SODDISFATTO) bene…bene… a bûttega a diventià “storica”…oua bezêugna che parle con o stûdio che o l’ha presentôu a pratica (SI ODE UN COLPO FORTE DALLA CUCINA, RUMORE DI MATTONI CHE CADONO).

       Nora                - (URLA ED ENTRA SPAVENTATA) Scio Milio! Scio Milio! Che resato!!…che resato!!!

       Milio                - Cose succede?

       Nora                - Che resato! L’è vegnûo zù un tocco de mûagia….vixin a-o lavello!!!

       Milio                - Cômme?!

       Nora                - (AGITATA) O Berto…in to rompì e ciappelle da cûxinn-a da scia Gianca…o l’ha sfundôu a parete…me-o son visto davanti de curpu…che resato!!

       Berto               - (D.D. GRIDA) Nora!! Fito!!!…

       Nora                - (CORRE IN CUCINA) Berto! Berto!!

       Milio                - (CON LE MANI NEI CAPELLI , FURIBONDO) A meza giornà de festa!! A meza giornà de festa!!

       Nora                - (D.D. URLA) Scio Milio…scia ciamme i pompè!! Fito!

       Milio                - (SI PRECIPITA VERSO LA CUCINA E SI SCONTRA CON NORA CHE STAVA RIENTRANDO) I pompè? Cose brûxia?

       Nora                - No brûxia ninte…s’è rôtto o tûbbo dell’ægoa…se stà allagando tutto…e sento spûssa de gazzo!! Fìto…i pompè…

       Berto               - (D.D.) O tûbbo!! O tûbbo!!! Serræ l’ægoa…e anche o gazzo!!…säta all’aja o palasso!!

       Milio                - Pôscito stoccäse o collo de n’aze!!! Berto!! Pôscitto stoccàte o collo!!! (ESCE PRECIPITOSAMENTE IN CUCINA).

Fine primo atto

  

ATTO SECONDO

Scena 1

STESSA SCENA DEL PRIMO ATTO. QUINDICI GIORNI DOPO. MERCOLEDI’ POMERIGGIO. LOENSO E GIANCA SEDUTI SORSEGGIANO UNA BIBITA.

       Gianca             - Me rincresce tanto pe-o danno che ha provocôu o Berto…

       Loenso            - Ma figûrite….sôn cose che càpitan a chi travaggia…

       Gianca             - Ad ogni moddo ve rimbôrsiò scinn-a l’urtimo citto.

       Loenso            - No preoccupäte…o Berto o stà riparando a mûagia.

       Gianca             - Va beh…orrià dì che ne tegniò cônto in to contratto che fajemo pe-a nostra ditta…ghe mettiò quarcosa de ciù in sce-o capitale….ciûttosto, ti n’hæ zà parlôu con to fræ?

       Loenso            - No…bezêugna che aspete o momento bôn…ti o sæ che caratterin….dûbito che o sajà d’accordo…eppoi…devo ancôn organizzame pe-e palanche…

       Gianca             - Gh’è di problemi?

       Loenso            - No…no…ma doviò scistemà e cose con o Milio…e n’atra faccenda….ma no preoccupäte…o nostro progetto o l’andià in porto…finalmente me leviò da quella bûttega spûssolente de stochefisce e de antigö!

       Gianca             - Ho accennôu a cosa a-o commercialista  e o m’ha dìto che no ghe dovvieva ese problemi…voiatri ghe l’èi un commercialista?

       Loenso            - Oh, scì….ma de quelle cose lì se ne occupa mæ fræ….mi no ghe capiscio guæi.

       Gianca             - Chi o l’è?

       Loenso            - O ragionier Conti…

       Gianca             - Ma…o l’è o mæ commercialista!

       Loenso            - Bene! Coscì porriemo fä tutto insemme (CAMPANELLO) Nora, vanni arvì.

       Nora                - (D.D.) Scì (ENTRA DALLA CUCINA, VA AD APRIRE FISSANDO SEMPRE I DUE)

Scena 2

       Nora                - Oh, Berto… avanti….avanti.

       Berto               - (ENTRA, SOLITO ABBIGLIAMENTO, HA UN SECCHIO CON ATTREZZI VARI) “Tanti”?? (VEDE LOENSO E GIANCA) Eh, scì…semmo tanti…

       Gianca             - Bongiorno, Berto.

       Loenso            - Ciao.

       Berto               - Scia Gianca, vaddo de là a finì a riparasiôn.

       Gianca             - Bene, bene.

       Berto               - E “crenn-e”??? No, no, quelle sôn da fä in to so scìto (INDICA LA CUCINA) de là gh’è da stûccà e ciappelle (PRENDE UN SACCHETTO DAL SECCHIO) chì g’ho o ciûmento gianco (IL SACCHETTO SI APRE E SI CREA UNA NUVOLETTA DI POLVERE) eetcììì…etcììì.(SI PONE LA MASCHERINA SUL VISO E CONTINUA A PARLARE IN QUESTO MODO) eetcìì…eetcìì…assidente all’allergia!

       Loenso            - Berto, ti vêu beive quarcosa?

       Berto               - ‘Na “posa”?…no…no…bezêugna che ghe dagghe ‘na botta…g’ho un mûggio de travaggi da fa…se veddemmo (VA IN CUCINA) eetccììì….eetcììì…

       Loenso            - (A GIANCA) Se capisce ben perché so moggë a sbraggia tanto… (A NORA) Nora, dàgghe un gotto de vin.

       Nora                - Va ben (SI AVVIA, POI SI FERMA) Ehm… no pe ëse… indiscreta…ma…voiatri…èi miga bezêugno de quarcosa da mì?

       Gianca             - No, grassie.

       Loenso            - Scì! Che ti vaddi in cûxinn-a! E che ti ghe resti!

       Nora                - Sûbito…sûbito…(ESCE A MALINCUORE).

       Loenso            - Stavìmo dixendo do commercialista…

       Gianca             - Scì, bezorià spiegàghe a faccenda….o porrieva ese d’aggiûtto pe convinse to fræ…le o conosce ben.

       Loenso            - Ou creddo, l’è vint’anni che o se-o sciörbe con e so manìe da “precisin”….quella noia do Milio o sajeva bôn de fä perde a pasiensa scinn-a a Giôbbe…

Scena 3

       Milio                - (ENTRA IN TEMPO PER SENTIRE LE ULTIME PAROLE, PORTA DUE BORSINE CON LA SPESA E UNA CARTELLINA) E se capisce! Semmai a l’è a portea che a me-a fà perde, a pasiensa! A m’ha comandôu a “speiza viveri” e oua in to casotto a no gh’è…e a l’ha serrôu a ciave!…E a mì me tôcca camallàme e borse in casa…l’è zà a terza votta che succede…oua son stûffo!! (LOENSOE GIANCA TENTANO INUTILMENTE DI PARLARE) Cose a paghemmo a fa?! Pe-a “dignitæ” do portego?….aspeta che ghe segge l’assemblea, fasso a proposta de scurrìla! Tanto i citofoni ghe sôn zà! E quelli, armeno, quande ti l’ammii stan sitti e no t’angôscian con di ciæti! Roba da matti!! Ti ghe porti a speiza a casa e quella a no se fa attrêuvà…(AGITANDO UNA BORSA) A proscima votta te ghe ne daggo ‘na patta là da-o casotto e ghe metto un biggetto: “signori condomini, servitevi da soli, offre la portiera”!! Roba da matti!!! O mondo o và proprio a-a reversa…(IRONICAMENTE) Ah…m’ascordävo…questo servissio de “consegna a domicilio” o se fa in ta “meza” giornà de festa…giûsto perché un fainotto o no pêu gödise due o træ öe de libertæ…

       Loenso            - (A GIANCA, SOTTOVOCE) T’hæ accapìo perché o ciamman o “lagrima” ? (A MILIO)       E va ben, pe sciatàte tanto, n’atra votta a speiza ti no ghe-a porti…che a s’arrange!

       Milio                - Ma se mì o diggo sempre che ti no t’ê taggiôu pe fa o bûttegà!…Ma scì, pe tì i clienti bezêugna scôrrìli…(SOLENNE) Ricordite che…

       Loenso            - (LO INTERROMPE DECLAMANDO) “o cliente o l’ha sempre raxiôn, anche se o l’è angosciöso”…l’è ‘na vitta che ti o dixi…e allôa perché ti te lamenti?

       Milio                - Perché o cliente o l’ha sempre raxiôn, ma a nostra portea a l’ha de lôngo torto! L’è ‘na questiôn de prinçipio (CHIAMA) Nora!!

       Nora                - (D.D.) Arrivo.

       Gianca             - Bongiorno, scio Emilio.

       Milio                - Eh?…”Emilio”? Oh…bongiorno…scia l’agge pasiensa, no l’ho manco salûtà….ma…

       Gianca             - Capiscio, capiscio…sôn “negoziante” anche mì.

       Nora                - (ENTRA, VEDE LE BORSE) Ma…scio Milio, scia no dovveiva portäla doman a speiza?

       Milio                - A l’è da portea!

       Nora                - Ah, ma allöa perché scia l’ha portà sciû?

       Milio                - (INSOFFERENTE, LE PORGE LE BORSE IN MALO MODO) Portìle de là e no stà a scindicà!

       Nora                - Va ben (SI AVVIA, POI SI FERMA OSSERVANDONE IL CONTENUTO) Gh’è miga quarcosa da mette in frigo?

       Milio                - Dànne ‘na patta dovve ti vêu…cose m’interessa!! (SIEDE E POSA LA CARTELLINA SUL TAVOLO)

       Nora                - Va ben, gh’ammìo mì…(ESCE)

       Loenso            - Intanto a cujôsa un po’…

       Gianca             - Scio Emilio, un momento fa scia l’ha dìto ‘na cosa molto interessante…

       Milio                - Che a portea a l’ha de lôngo torto? Ou creddo!

       Gianca             - (SORRIDENDO) No, no… mì me riferìvo a-o servissio de consegna a domicilio…a l’è ‘na bella idea pe modernizzà o nostro travaggio.

       Loenso            - Beh, pe tì e cose moderne…

       Milio                - Se l’è pe quello, a l’è n’idea vegia comme o cûcco…quand’êo garzonetto in bûttega mæ poæ o me n’ha fæto camallà tante borse….ho conosciûo e schæ de tutti i palassi do quartiere…poi l’è cangiôu i tempi e quell’usansa a s’è persa (CON IRONIA AMARA) oua e gente van accattà a-o “supermercato” ‘na votta a-a settemann-a e a camallà e borse gh’è tutta a famiggia…

       Gianca             - L’è pe quello che mì oua vêuggio deversificà a mæ attivitæ…in to mæ piccin, orriæ offrì ai clienti un servissio a-o passo co-i tempi, comprensivo de consegna a domicilio…a speiza pe telefono, per esempio.

       Milio                - Mah…no fa pe mì…comme se fà a ordinà e cose sensa manco veddìle in to banco?

       Loenso            - Se pêu mette in te cascette da posta i depliant con e fotografie di prodotti….no te pà?

       Milio                - No funsiônn-a…in to nostro caseggiato ti no vendiesci manco ‘na scatôa de stecchi…con a portea che a caccia via tutto da-e cascette da posta

Scena 4

       Berto               - (ENTRA DALLA CUCINA CON IL SECCHIO E LE BORSE DELLA SPESA) Ciao, “lagrima”…grassie do servixio da speiza…no pà, ma stà de casa dovve gh’è un fainotto a l’è ‘na comoditæ…ti me avansi de vegnìte a trêuvà in bûttega…che mì no g’ho testa a camminà e fä de cöe…

       Gianca             - Scia vedde, scio Emilio…l’idea a funsiônn-a…o cliente o l’è soddisfæto.

       Berto               - Eh?? Ah, scì…”tutto fæto, tutto fæto”…chì ho finìo…oua vaddo de là…

       Gianca             - vaddo anche mì, devo arvì o “negozio” (A BERTO) ma primma ho da spiegàghe un travaggio da fà in to tinello…

       Berto               - “Bello”?…e oua… no fasso pe dì…ma da zoeno…eo bello…oua sôn mezo sfasciôu…va ben, allegri, mì vaddo (ESCE).

       Gianca             - (A MILIO) Arrivederci, scio Emilio.

       Milio                - Arveise, scia Gianca.

       Loenso            - Ciao….(SOTTOVOCE) de quella faccenda ne riparliemo con calma…

       Gianca             - Sens’ätro (UN PO’ SVENEVOLE) Ciao, Loenso(ESCE).

       Milio                - (SOSPETTOSO) Ti ghe dæ za do “ciao” ?…èi fæto …amicissia?

       Loenso            - Beh…scì…

       Milio                - (C.S.) E, pe dìla comme a Nora…”sensa ese indiscreto”….”quella faccenda “ cose a sajeva?

       Loenso            - T’hæ sentìo?… no l’è ninte…poi te-o diò…

       Nora                - (ENTRA DALLA CUCINA) A çenna a-a solita öa?

       Milio                - Scì. (PRENDE LA CARTELLINA E VA’ IN CAMERA SUA)

       Loenso            - Un po’ciù fìto…devo sciortì.

       Nora                - Scia và a-o solito Casinò?

       Loenso            - No, stavotta cangio…o se ciamma ”Las Vegas”!

       Nora                - O l’è nêuvo?…E dovve o l’è?

       Loenso            - (INSOFFERENTE) In America!

       Nora                - In America?! Scia và coscì distante? Oh, ma allöa scia l’è in ferie?

       Loenso            - (VA IN CAMERA SCUOTENDO IL CAPO) No l’è poscibbile…no l’è poscibbile…

       Nora                - Ma …sci Loenso….cose ho dìto de strano? (CAMPANELLO, VA AD APRIRE).

Scena 5

       Nora                - (D.D) Oh , Angea, bongiorno…intra.

       Angea              - (ENTRA CON NORA, HA IN MANO UNA SCOPA) Grassie, ma son de côrsa…eppoi a porta dell’ascensôre a l’è averta…

       Nora                - A s’è guastà?

       Angea              - No, ghe l’ho lascià mì!! Ti pêu capì se me fasso piggià in gïo da’n sbarbatello appenn-a sciortïo da-a chinn-a!!!

       Nora                - Cose l’è successo?

       Angea              - Son vegnûi a consegnà a lavatrice a-o vexin de sôtta, voeivan portäla sciû con l’ascensôre…e mì g’ho dïto che no se pêu…o no l’è un “montacarichi”, o gh’è anche scrîto in sce-a targhetta…e quello bamboccio pìn de presûmmin o me dixe: “chi è lei?” (SCATTO) Comme “chi son??!!” A portea son!!! E in to portego comando mì!!!

       Nora                - (TRA SE’) O semmo…(FORTE) E va ben, Angea…e lavatrici son pesanti…de votte se pêu fâ un strasso a-a regola…sei cien de scae…

       Angea              - L’urtima votta che ho fæto un “strasso a-a regola” gh’è mancou ninte che l’assemblea di condomini a me scôrrisse…bello ringraziamento…me dispiaxe ma “il Regolamento è uguale per tutti”! (DECLAMA) “la Portineria è responsabile del mantenimento in ordine delle parti comuni, nonché…(SI ODE UNA VOCE DALLE SCALE)

       VOCE              - “Ascensore!”

       Nora                - (NE APPROFITTA PER INTERROMPERLA) Angea, me pâ che te çercan…in te scae..

       Angea              - (SUL BALLATOIO, GRIDA) Cosa c’è?!

       VOCE              -  “Ascensore!!”

       Angea              - (C.S.) E’ fermo qui! (RIENTRA)

       VOCE              - (IRONICAMENTE) “Se ne semmo accorti…no porriesci serrà a porta tanto che stæ a discorrì, coscì magara poemo dêuviâlo noiatri…se no ve dispiaxe…”

       Angea              - (SI PRECIPITA SUL BALLATOIO AGITANDO LA SCOPA) Oua ghe o daggo mì l’ascensore a quello lì!!

       Nora                - (CERCA DI FERMARLA) Angea…aspëta..(ESCE)

       Angea              - (D.D. GENTILMENTE) Oh…scio Zorzo…scia l’è voscià…bongiorno scignôa…dixeivo che o l’è fermo chì perché…o s’è guastou…eo vegnûa a vedde…

       VOCE              - “Pâ impôscibile che o se guaste sempre quando g’ho due o træ borse da camallà…e va ben, andiemo a pê…ma me raccomando, scia ciamme sûbito l’ascistensa!”

       Angea              - (D.D. C.S.) Scia no dûbite...bongiorno..(RIENTRA SODDISFATTA CON NORA) quando se dixe ciappà duì cômbi con ‘na basann-a!!

       Nora                - Cose scia vêu dî?

       Angea              - O scio Zorzo e scignôa son quelli che voeivan fâme scorrì…doppo che mì avveivo fæto un “strasso a-a regola” pe fäghe un piaxei a loiatri…e allôa, tanto pe comminsà, anchêu se fan e scae a pê…e questo o l’è o primmo combo…(AGITA LA SCOPA) o secondo combo son quelli duì babazôin de camalli da elettrodomestici che voievan piggiâme in gïo!!!

       Nora                - Via, no t’agità…do resto ti me sciäti a pûa che gh’è pe-a tæra! (INDICA LA SCOPA)…t’aivi bezêugno de quarcosa?

       Angea              - No…no…son vegnûaavedde se pe caxo o scio Milio o l’è arrivôu co-a speiza…no eo in to portego…

       Nora                - Oh, scì… ho dæto e bôrse a to majo…o l’è de là (INDICA FUORI)

       Angea              - Grassie…intanto n’ho apprroffittôu  pe controllà quelli duì!!

       Nora                - Quelli duì?? Chi sôn?

       Angea              -I “camalli”!… Oua te spiego…doppo che g’ho “dæto o bongiorno” in to portego, son vegnûi sciû pe-e scae con a lavatrice…a-o secondo cian han ciammou l’ascensôre…ma quando han averto a porta…gh’eô drento mì!!! (AGITA LA SCOPA) E con a spassôja pronta in te man!!! Cose se creddan, che segge nasciûa vei??!!…o l’è un trûcco vegio quello lì! Ma con mì o no funsiônn-a…oua vaddo a controllà cose succede (AGITA LA SCOPA) poi devo arrangià i conti con o scio Milio!!

       Nora                - Ti vêu piccàlo?!

       Angea              - (CALMA) Ma no! I conti da speiza!…Cose ti capisci?…ben, ciao (ESCE)

       Nora                - (ACCOMPAGNANDOLA) Ciao.

Scena 6

       Nora                - (RIENTRANDO SI IMBATTE IN MILIO CHE ENTRA DALLA CAMERA CON LA CARTELLINA. NORA OSSERVA…INCURIOSITA) scio Milio, gh’è stæto proprio oua a portea…

       Milio                - Con quella lì devo arrangià i conti!

       Nora                - A l’ea vegnûa proprio pe quello…cioè…pe vedde se gh’ea a speiza…

       Milio                - Ah!…a l’ha anche premûa?! Ti veddiæ che o conto amchêu o l’aumenta…vinti pe çento de “trasporto a pè pe-e scae”, coscì a l’impara a tegnì d’êuggio l’ascensôre (SIEDE, APRE LA CARTELLINA, NE SFOGLIA IL CONTENUTO…POI TRA SE’) A propoxito de “conti”…’sta pratica a me côsta i dinæ de andà a beive!…

       Nora                - De cose se tratta?

       Milio                - (SI VOLTA DI SCATTO E LA OSSERVA COME VOLESSE STRANGOLARLA, NON PROFERISCE PAROLA E CONTINUA A FISSARLA, IMMOBILE)

       Nora                - (CERCA DI RIPRENDERSI)  cioè….dixeivo…(ARRETRA LENTAMENTE VERSO LA CUCINA) no voeivo ese indiscreta…se capisce che….son fæti so….dixeivo coscì…pe dì…(D’UN FIATO) devo andà in cûxinn-a a finì un travaggio (SI VOLTA ED ESCE RAPIDAMENTE) .

Scena 7

       Milio                - (RESTA ANCORA UN MOMENTO IMMOBILE, POI CON CALMA) Devo stà attento…’na votta o l’atra a strangoô…(RIPRENDE LA LETTURA)

       Loenso            - (ENTRA DALLA CAMERA) Milio…fasso ûn säto a zêugà a-o lotto…

       Milio                - Dàgghela….aspeta un momento…emmo da parlà de ‘na cosa.

       Loenso            - De cose?

       Milio                - Da bûttega…storica…

       Loenso            - (INSOFFERENTE) N’emmo zà parlôu abbastansa…ti o sæ comme a penso!

       Milio                - Ou sò…ma mì ho piggiôu ‘na decisiôn…

       Loenso            - E quæ a sajeva?

       Milio                - (INDICANDO IL CONTENUTO DELLA CARTELLINA) Ho fæto fä ‘na domanda da-o stûdio de progettasiôn che l’è chì sôtta e l’ho presentà a-o Comûne…

       Loenso            - (INTERROMPENDOLO) Bene!! E tutto questo sensa dìme ninte! Se no sbaglio semmo soci, veo?! E dimme un pô…cose orrieva dì “bûttega storica” in pratica?

       Milio                - Che bezêugna lascià i arredi de ‘na votta, se pêu solo restaurali e no se deve mette de cose moderne…

       Loenso            - (INFERVORANDOSI) Mì me domando in te che mondo ti vivi….cômme se pêu pensà de laouà in to moddo che ti dixi tì in to duemilla!… t’orriesci foscia vende o sûccou sfûso e pesälo co-a sassöa?! E all’Igiene, a tutte e regole che han misso ti no ghe pensi? Quelle cose lì van ben pe-e bûtteghe da perrûcchè, no pe-i alimentari…eppoi t’ë proprio segûo che o Comûne o l’accettià a domanda? E se-o l’accetta, dimme un pô…cose se ghe goagna?

       Milio                - Ninte…

       Loenso            - (PONENDOSI L’INDICE ALLA TEMPIA) O l’è vegnûo matto…(FORTE) E allöa…allöa perché ti vêu fälo??!

       Milio                - (CALMO) Pe mæ soddisfasiôn…perché tante palanche pe vïve ghe l’ho….perché in te quella bûttega g’ho incommesôu a travaggià da figgiêu e g’ho passôu ‘na vitta…perché…perché…(SCATTO) perché ghe vêu sempre un “perché” in te cose che se fan??! Perché me piaxe l’idea, ecco!! E mantegnì a bûttega comme a l’ea çinquant’anni fa o me pà un moddo de rispettà o travaggio di nostri vegi che l’han missa sciû da-o ninte con tanti sacrifizi…

       Loenso            - (TRATTENENDOSI A STENTO) Milio…aggi pasiensa…mì penso che i nostri vegi sajevan contenti de vedde che riuscimmo a mantegnì a clientela…a tò idea a ne-i fajà perde, i clienti….cômme te-o devo dì…a fuise …’na drogheria….magara scì….ma “n’alimentari” no!

       Milio                - Ho accapìo… a “negosiante de droghe” a t’ha zà imbarlûgôu, veo?

       Loenso            - (A DISAGIO) Cose ti dixi…l’è…che…a l’ha de idee…a-o passo co-i tempi…ansi…zà che ne parlemmo…mì…sci….porrieva pensà de…scì…beh…intrà in societæ con lê…e…

       Milio                - (CON AMAREZZA LO INTERROMPE)…e lasciäme da solo con e mæ “idee da matusa”…veo?

       Loenso            - Ma no….l’è che….ti capisci…anche mì ho o mæ moddo de vedde o travaggio…

       Milio                - Segûo…e schedinn-e! O Casinò! O sêunno de goagnà i miliardi! E ti me-o ciammi “travaggio”?

       Loenso            - (SCATTO) Beh, sta a sentì, questi sôn affari mæ…se no te dispiaxe…a l’è ‘na pasciôn….’na demöa…

       Milio                - Va ben, va ben…t’hæ raxiôn…affari to…ammia, gh’è bezêugno da to firma in sce ‘sto papè (GLI PORGE UN FOGLIO).

       Loenso            - (OSSERVA IL FOGLIO) Ûn momento…sajà megio fä e cose con calma…ansi…porrieva ese l’occaxion pe scistemà tûtto…mi te lascio a mæ parte de bûttega e divento socio da scignorinn-a Gianca…coscì ti pêu fä quello che ti vêu…

       Milio                - (DI SASSO, CON UN FILO DI VOCE) Allöa…t’aivi zà deciso…

       Loenso            - Beh…scì…ma…ti sæ…

       Milio                - (C.S.) No stà ciû a dì ninte…ninte…ghe pensiò…ghe pensiò…(SI ALZA, PRENDE LA CARTELLINA E SCONSOLATO VA IN CAMERA SUA)

       Loenso            - (RESTA UN MOMENTO IMPIETRITO) però….un pô me dispiaxe…foscia o capiscio anche…a bûttega a l’è tûtta a so vitta… (CAMPANELLO)          Nora!

Scena 8

                                 (D’ORA IN POI SI ODONO SALTUARIAMENTE I SOLITI COLPI)

       Nora                - (ENTRA DALLA CUCINA) Scia digghe…ma o scio Milio o no gh’è?

       Loenso            - O l’è in ta so stansia.

       Nora                - Perché?

       Loenso            - (INSOFFERENTE) Vanni arvì! Remôrchio de cujositæ!!!

       Nora                - Sûbito, sûbito (ESCE POI RIENTRA COL RAGIONIER CONTI) Prego, scia s’accomode.

       Conti               - (ANSIMANDO) Grassie, grassie…bongiorno scio Loenso, cômme a và?

       Loenso            - Bene, bene…cômme mai scia l’è vegnûo chì? Quarcosa de urgente?

       Conti               - (SEMPRE ANSIMANDO) Beh…proprio urgente…no se pêu dì…ma….ho bezêugno de parlà con tûtti duì…e, dæto che anchêu doppopranso a l’è a vostra meza giornà de festa, speravo de trêuväve in casa…o scio Milio o gh’è?

       Loenso            - Scì, ghe-o ciammo sûbito, ma scia s’accomode. (VA A CHIAMARE MILIO)

       Conti               - (SIEDE ANSIMANDO) Grassie…bezêugna che pigge sciôu… ho fæto e scae a pê….

       Nora                - ma…l’ascensôre o no funsionn-a?

       Conti               - Mah…no o so manco mì…l’ho aspetôu ben ben…poi o l’è arrivôu zù e l’è sciortìo a portea…

       Nora                - Allöa o no l’ea guasto…

       Conti               - mah…a portea a l’ha dito che o s’ea rotto proprio in te quello momento…ho pruvôu a intrà…ma a m’ha scorrìo in malo moddo e a l’ha lasciôu a porta averta….mah…

       Nora                - Ah…oua capiscio…scia l’ha miga incontrôu de personn-e sciû pe-e scae?

       Conti               - Oh, scì…duì tocchi de marcantoni che rebellävan ‘na lavatrice e imprecävan comme tûrchi…

       Nora                - E…comme a l’è a lavatrice? De che marca?

       Conti               -Beh…no g’ho fæto caxo…a l’è imballà…no riuscivo manco a passà in sce-o ballôu…

       Milio                - (RIENTRA CON LOENSO) Oh, ragioniere, bongiorno…gh’è quarcosa che no và?

       Conti               - (IMPACCIATO PER LA PRESENZA DI NORA) Oh…no…beh….quarcosa da discûtte…relativo a-a vostra attivitæ…

       Milio                - De cose se tratta?

       Conti               - (C.S.) Ecco…scì…

       Loenso            - (A NORA CHE OSSERVA…INCURIOSITA) Nora, vanni in cûxinn-a!! (LE FA CENNO DI…ANDARSENE)

       Nora                - Scì… (ESCE)

       Conti               - Dunque…se tratta… cômme posso dì…de ‘na cosa un pô delicà…che…oua…scì…mì me permetto…ma…no orriæ ese frainteiso…creà di danni…

       Milio                - Oh, pe quello…scia n’ha zà “creôu” abbastanza…(SI AVVEDE DELLA GAFFE) Ehm…a l’ea ‘na battûa…s’intende…

       Conti               - Ah, zà…intendeivo dì…di danni…a-o vostro rapporto de travaggio e …de fræ…se conoscemmo da tanti anni…

       Loenso            - (SPAZIENTITO E…PREOCCUPATO) Ma cose succede?

       Conti               - Succede…scì…che o direttô da vostra banca o l’è un mæ cariscimo amigo…

       Loenso            - (RESTA INTERDETTO, COME SAPESSE GIA’ COSA VUOL DIRE CONTI)

       Conti               - …e o m’ha domandôu informasiôin relativamente a …quella richiesta de prestito…e …a-a garansia che vegne dæta…

       Milio                - (SOBBALZA) Quæ prestito?! Mì no ho domandôu…(SI BLOCCA E SI VOLGE VERSO LOENSO)…nixiûn prestito…mì!… Foscia…

       Loenso            - (IMPACCIATO) Scì…l’ho domandôu mì…cose gh’è de strano?

       Conti               - In sé ninte…ma dæto che a l’è ‘na somma conscistente e a garansia offerta o l’è l’esercissio commerciale che o l’è de proprietæ de duì socci…o direttô o me n’ha parlôu…coscì…pe poei valutào valore da garansia…essendo mì a conoscensa da contabilitæ…oh, ma segge ciæo, mì no ho espresso alcûn giudissio,ghe manchieva atro, primma ghe vêu a vostra autorizzasiôn…

       Milio                - ( A LOENSO) Ma…quante palanche t’æ domandôu? Se vêuan ‘na bûttega pe garansia?!

       Loenso            - Beh, dimmo…tante pe …commensà ‘na nêuva attivitæ…

       Milio                - (ACCALORANDOSI) E ti voeivi dà in garansia anche a mæ parte sensa dìme ninte?!

       Loenso            - Se l’e pe questo, ti no m’aivi dìto ninte manco da “bûttega storica”!!

       Conti               - Scûsæ, scignôri…ma se tratta de n’ipotesi…pe oua…a pratica a no l’è ancôn stæta istruìa…

       Loenso            - Invece lë o l’ha zà incommensà e sensa dìme ninte!!

       Conti               - Me rendo conto che se tratta de ‘na cosa delicà…se scia crèddan ne poemo riparlà…

       Milio                - Scì…l’è megio che primma ne discûtemmo noiatri duì…questa a no l’è solo ‘na questiôn de travaggio…

       Conti               - Mì sôn a vostra disposisiôn…quando avvièi deciso…

       Loenso            - Emmo bello che deciso! Armeno mì! Scia prepäre i papè…me retìo da-a societæ con mæ fræ…e pe quanto riguarda o prestito, orrià dì che daiò in garansia a mæ parte da nêuva bûttega…e oua, se voei scûsame, devo sciortì…arrivederci, ragioniere (ESCE INFURIATO).

       Conti               - Scio Milio…me rincresce…ma mì…

       Milio                - (SCONSOLATO) Scia no se preoccupe…primma o poi a dovveiva sciêuppà a bûgna…mì e mæ fræ emmo duì caratteri opposti…

       Conti               - Eh, zà…ben, mì ritôrno in uffizio…ah, a propoxito, quando scia poeise passà, ghe sajeva da firmà un papè.

       Milio                - (ALLARMATO E …MINACCIOSO) L’è arrivôu n’atra bôlletta?

       Conti               - No, no, ordinaria amministrazione…ben, arrivederci.

       Milio                - Scia l’aspëte…vegno con voscià…l’è megio che piggie ‘na bôcconà d’aja…intanto parliemo un pô de ‘sta faccenda (SI AVVIA E CHIAMA) Nora!

       Nora                - (ENTRA) Scia digghe.

       Milio                - Mì sciôrto.

       Nora                - Va ben…e dovve scia và de bello?

       Milio                - (CALMO) Da-o commercialista (SCATTO) a firmà a to lettera de licensiamento!!

       Nora                - (ALLARMATA) Ma…scio Milio…perché scia vêu licensiäme? Oh, povia de mì…e oua?…

       Milio                - Perché t’ë troppo cujôsa!!! (ESCE)

       Conti               - (NON VISTO DA MILIO LE FA CENNO CHE NON E’ VERO ED ESCE)

Scena 9

       Nora                -  O m’ha fæto piggià un resäto!!! Uff, che carattere!…mah…chissà cose stàn combinando…no ho posciûo sentì ben, con quelli curpi…(TELEFONO) pronto…oh, scignorinn-a Gianca, scia digghe…scia vêu parlà con o Berto? Vaddo a ciammàlo, scia l’attende un momento…ah, scia riciamma?…va ben…e de cose se tratta? Coscì comminso a dìghelo…(BREVE PAUSA) A l’ha misso zù… (CAMPANELLO) Chi gh’è oua? (VA AD APRIRE, D.D.) ciao, Melia.

       Melia               - (SOLITA AGITAZIONE) Uhhh, Nora, che guaio!!! Che guaio!!!

       Nora                - (…RASSEGNATA) Cose gh’è anchêu?

       Melia               - O fôrno!! O pescio!! Che tragedia! Che guaio!

       Nora                - Càlmite un pô e dìmme.

       Melia               - O fôrno! L’ho pulìo e ho prûvôu assendìlo…o no funsionn-a!! o pescio, o pescio! E oua? Cose fasso? Comme o chêuxio o pescio?!!

       Nora                - Ti-o fæ in ta cassoula…

       Melia               - No, no…o dottôre stasseja o l’ha di ospiti e o m’ha dìto de preparà o pescio   a-o fôrno…che guaio…”Amelia, perché hai cotto il pesce in casseruola? Avevo spicificato di cuocerlo in forno!”…me pà zà de sentìlo…e oua?…e oua?

       Nora                - No te sciatà…porta zù o tian che o chêuxemmo chì.

       Melia               - Oh, grassie…grassie davvei…vaddo sûbito (SI AVVIA, POI TORNA INDIETRO, ABBRACCIA E BACIA NORA) Grassie, comme fajeva sensa de tì…grassie (ESCE MENTRE SUONA IL CAMPANELLO)

       Nora                - Chì gh’è? (LA ACCOMPAGNA E SI IMBATTE IN ANGEA)

Scena 10

       Angea              - (ENTRA) O gh’è o scio Milio?

       Nora                - O l’è sciortìo…ti no l’hæ visto passà?

       Angea              - No. Sôn andæta un momento in casa…voeivo pagà a speiza…eppoi chinn-o a pë pe vedde se i camalli han fæto di danni in te muagie de scae! (SI ODE UN COLPO FORTE ED UN URLO)

       Berto               - (D.D.) Ahhh…che mà…ahhh…

       Nora                - Cose succede?

       Angea              - Mæ majo!! (ESCONO DI CORSA LASCIANDO LA PORTA APERTA)

       Berto               - (D.D.) Ahhh…che mà…ahhh…che dô…

       Angea              - (D.D.) Berto! Cose l’è successo?

       Berto               - (D.D.) O “cesso”? no, a cûxinn-a…che mà!!…aggiûtto!..

       Nora                - (D.D.) Scia l’arve a porta, fîto!! Scia l’arve!

       Berto               - (D.D.) Chi l’è?

       Angea              - (D.D. URLANDO) E chi ti vêu che segge?! A Croxe Rossa? Son mì! Arvi bezûgo!

       Berto               - (D.D.) No trêuvo a ciave…ughh!! Me vegne da patì!!!

       Angea              - (D.D.) Bezêugna caccià zù a porta!

       Nora                - (D.D.) Ma no serve a ciave!! Gh’è a maneggia!!

       Berto               - (D.D.) Ma che “bonægia”! O no l’è un scherso!

       Angea              - (D.D. URLANDO) A maneggia!!

       Berto               - (D.D.) Ah, zà…l’è veo…ahhh..che dô…

       Nora                - (D.D.) Oh, finalmente…fîto, scia vegne in casa! (ENTRANO LASCIANDO LA PORTA APERTA, BERTO HA UNA MANO SANGUINANTE) Scia s’assette lì…

       Angea              - Cose t’ë stæto bon de combinà, ordenajûsso?!

       Berto               - Atro che “lûsso”!…Che mà…m’è scûggiou a punta e me son dæto ‘na massettoà in sce-a man… mì diggo che a l’è rotta!…ahi…ughhh!!!…me sento mancà…me manca o respìo…(SEMBRA SVENIRE)

       Nora                - Vaddo a piggià i sali! (ESCE IN CUCINA).

       Angea              - (SCHIAFFEGGIANDOLO) Berto…Berto!!

       Berto               - No piccà Angea…no l’ho fæto apposta…no-o fasso ciû…

       Angea              - Ma che piccà…sciû…(CONTINUA A SCHIAFFEGGIARLO)…sciù…a và ciû ben?

       Berto               - Ahia!…no piccà…me vegne da patì!…

       Nora                - (ENTRA CON UN BICCHIERE IN MANO) Ecco…

       Angea              - (LO AFFERRA BRUTALMENTE E LO PONE DAVANTI AL VISO DI BERTO) Fîto…

       Nora                - Ma no !! O l’è…

       Berto               - (STRAPPA IL BICCHIERE A ANGEA E NE INGURGITA IL CONTENUTO D’UN FIATO, POI LO SPUTA VIOLENTEMENTE) Pfuii!!…cose o l’è ‘sto veleno?!!

       Nora                - Axiou!!…no ho trûvou i sali…ma bezêugna respiälo…

       Angea              - Basta che o vedde un gotto, lë o colla!…a và ciû ben oua?

       Berto               - Ughh!…me vegne angôscia…urgh!…me vegne da patì…

       Angea              - (RIPRENDE A SCHIAFFEGGIARLO) Berto!…Berto!

       Berto               - Ahi!…no piccà…che me vegne….urgh! … angôscia… urgh!

       Melia               - (ENTRA AGITATA PORTANDO UN TEGAME  E UNA BOTTIGLIA DI VINO STAPPATA) Nora, ecco chì! Oh… ma cose succede?

       Nora                - O Berto o s’è fæto mà a ‘na man!

       Berto               - Urgh!!…Dæme quarcosa da beive….urgh!!! (VEDE LA BOTTIGLIA) Cose o l’è quello?…Urgh!!…Miga axiôu?…Urgh!

       Melia               - Vin gianco pe-o pescio…ma…

       Berto               - Dàmme chì! Urgh… (STRAPPA DI MANO LA BOTTIGLIA A MELIA  E BEVE AVIDAMENTE, POI VIENE COLTO DA UN…CONATO) Urrghh!!!…aggiûtto! Urghh!….Pfuiii!!!(SPUTA IL VINO).

       Angea              - (GRIDANDO) Berto!…ghe vegne da patì! Ghe vegne angôscia!!

       Berto               - No…urgh!…o l’è o vin c’o mette angôscia!!!Urgh!!…O l’è pezo dell’axiôu!! Uurrgghhh!!!!! 

Fine secondo atto

ATTO TERZO

Scena 1

STESSA SCENA DEL PRIMO ATTO. UN MESE DOPO. MERCOLEDI’ POMERIGGIO. ALL’APERTURA DEL SIPARIO LA SCENA E’ VUOTA. CAMPANELLO. NORA ESCE DALLA CUCINA E VA AD APRIRE.

       Nora                - Arrivo … (D.D.) Oh, Angea, intra…

       Angea              - (ENTRA) Aggi pasiensa…ho portôu o caffè a mæ majo e n’approfitto pe domandàte ‘na cosa…ma devo andà a-a spedìa…l’è çinqôe passæ…

       Nora                - Dìmme.

       Angea              - A scignorinn-a Gianca….t’hæ avûo moddo de conoscìla ben?…De savvei quarcosa de ciù de lë?

       Nora                - Veramente no….perché?

       Angea              - Mah…coscì….o Berto o l’ha zà fæto un mûggio de laou…o l’ha accattôu do materiale…ma pe oua palanche o se ne vedde…mah…no so…

       Nora                - Davvei?? Eppure a dovviæ ese càrrega de dinæ…a l’ha accattôu o scito, a-o fa ristrutturà completamente e in ciù a stà pe oncommensà ‘na nêuva attivitæ commerciale con o scio Loenso…

       Angea              - Ah, scì? Cômme ti fæ a savveilo?

       Nora                - Beh, anche se no voeise stà a sentì…chì i duì fræ…l’è un meize che rattellän apprêuvo a-a bûttega…da quella votta che l’è vegnûo o commercialista….eh…l’è cangiôu tûtto chì…primma se bôllittigavän ogni tanto….oua basta ninte che attaccàn lite (CAMPANELLO, VA AD APRIRE, D.D.) Ciao, Melia.

Scena 2

       Melia               - (ENTRA CON GIULIA) Ciao, questa a l’è mæ nessa, Giulia…oh, ciao Angea.

       Angea              - Ciao (A GIULIA) Ciao…che bella figgiêua!

       Giulia              - (UN PO’ A DISAGIO) Bongiorno.

       Nora                - Atro che figgiêua, ‘na scignorinn-a! (A MELIA) finalmente ti me-a fæ conosce… (A GIULIA) quanti anni t’hæ? Che schêua ti fæ? Comme mai t’ë chì da-a lalla?

       Giulia              - (IMPACCIATA) Ma…mì…sôn vegnûa…

       Angea              - (INTERROMPENDOLA) Oh, che bello! ‘Na figgetta c’a parla zeneize…bene! Brava!

       Melia               - A l’è passà a portä ‘na magnà de bazann-e fresche pe-o Dottôre…mæ fræ o coltiva ‘na dexenn-a de fasce e o m’ha mandôu un presente pe-o padrôn.

       Nora                - Ah, zà… ti me l’aivi dìto…(A GIULIA) E dimme un pô…gh’èi anche de bestie, de galinn-e, di coniggi? Vendèi e êuve?

       Giulia              - No, no…solo ‘na fascia…mæ poæ o fà l’ ortolan pe demöa…

       Angea              - Eh, a l’è ‘na bella pasciôn…se mangia da roba genuina…ben, mì bezêugna che vadde.

       Melia               - Anche mì…ho da stià e camixe pe-o Dôttore…ciao Nora.

       Nora                - Ciao…ti vêu restà un pô chì, Giulia? Coscì ti me cônti de voiatri….

       Giulia              - (A DISAGIO) Veramente devo andà…ho da stûdià….

       Angea              - Brava! Brava…stûdia…no fa cômme quell’aze de mæ majo…

       Melia               - Scì, scì, andemmo (CERCA LE CHIAVI DI CASA) ma…e ciavi? Ti l’hæ piggiæ tì, Giulia?

       Giulia              - Mì no, lalla…no so manco dôvve seggian.

       Melia               - Uuhh!! Che guaio! Semmo arrestæ de fêua!!! Che guaio! Uhhh…e cômme fasso oua? (A GIULIA) No te l’ho dæte a tì?!

       Giulia              - No, lalla…

       Melia               - O Dôttore! O Dôttore! Stavotta o me licensia!!!E ciavi!! E ciavi!!!

       Angea              - Carmite, Melia…ghe l’ho mì in portineria.

       Melia               - Davvei??! Ma andiàn ben?

       Nora                - Ti no-o sæ ciû che o Dôttore o ghe n’ha consegnôu un pà?

       Melia               - L’è veo!! Uhhh!!! M’ëo ascordà!

       Angea              - (A GIULIA) Vegni, dônnin, che te-e daggo, andemmo (SI AVVIA)

       Melia               - Uhhh…ancôn d’assæ, ancôn d’assæ (ABBRACCIA E BACIA ANGEA) Grassie, grassie, ti m’hæ sarvôu (ANGEA ESCE SEGUITA DA GIULIA, MELIA SI CALMA) Che resäto me sôn piggià…a l’è zà andæta ben….dimme un pô…tanto che aspëto…comme a và chì …in famiggia?

       Nora                - Oh, de pezo a no pôrrieva andà…’na rattella tutti i giorni… ti o sæ comme sôn i duì fræ…

       Melia               - Eh, zà…segûo che pe-o scio Milio o deve ese un “sciocche”…o ghe tegne tanto a-a bûttega…ma d’atra parte i tempi càngian….

       Nora                - Mah…chissà comme a l’andià a finì….

       Melia               - Ti n’hæ posciûo sentì ninte?

       Nora                - Macchè…a parte quando sbraggiàn…son diventæ intrattabili…ciù de tanto no posso domandäghe…ho puja che me licensian…

       Melia               - Ti pêu accapì…uuh…a propoxito de licensiamenti…l’è megio che vadde a stià…ciao, Nora…ammìo se arriva a Giulia…poi sàccime un pô dî….eh… (ESCE)

       Nora                - Ciao (LA ACCOMPAGNA, MENTRE RIENTRA SQUILLA IL TELEFONO, VA A RISPONDERE) Pronto…dica…il signor Emilio non c’è…chi devo dire? Lo studio di progettazione? Va bene, riferirò… buongiorno (POSA LA CORNETTA) o stûdio? Ah, zà…pe-a bûttega “storica”…chissà cose ghe sajà de nêuvo?….Orriæ proprio savveilo…. Mah…. (CAMPANELLO, VA AD APRIRE D.D.) Oh, Berto…

Scena 3

       Berto               - (ENTRA. E’ VESTITO DA IMBIANCHINO, CAPPELLO FATTO COL GIORNALE) Gh’è miga mæ moggè?

       Nora                - No, a l’è andæta zû…cose ghe servîva?

       Berto               - A “l’arriva”?…Oh, ben, allôa l’aspëto.

       Nora                - (A VOCE ALTA) No, dîvo cose ghe servîva?

       Berto               - Ah…oh, ninte de importante…va ben, ninte, ninte…ritôrno de là (SI AVVIA MENTRE STA PER ENTRARE MILIO, LEGGERMENTE ALTICCIO)

       Milio                - (D.D.) A porta averta, dàgghela…(IRONICO) l’è permisso?….posso intrà in casa mæ? (ENTRA) Destûrbo miga?….Chì pàimo all’abergo…gente che a và, gente che a vegne…brûtton de’n mondo marso!

       Nora                - (TRA SE’) O l’è bello càrrego…oua ghe semmo…

       Berto               - Ciao, “lagrima”, cose ti g’ hæ da baccajà? Ti pài ‘na pûgnatta de rebôe che bôggian (SOTTOVOCE A NORA) o me pà mezo imbrægo (FORTE)…Donde ti ne vegni?

       Milio                - Son stæto in to bar a piggiàme un caffè…e…a negà quarche dispiaxei…ma assettìte, Berto…ne piggiemmo un gottìn, Nora, porta ‘na bottiggia (SIEDE).

       Nora                - Scì…(VA IN CUCINA)

       Berto               - (SIEDE) Cose succede, “lagrima”?

       Milio                - Succede che sôn avvilìo…

       Berto               - “Incerìo”?…beh…a êuggio e croxe…se dîeva de scì…

       Milio                - (FORTE) Avvilìo!!…E dæto che anchêu l’è a meza giôrnà de festa... me sôn un pô lasciôu andà…

       Nora                - (RIENTRA CON UNA BOTTIGLIA DI VINO E DUE BICCHIERI, POSA IL TUTTO SUL TAVOLO, SI AVVIA VERSO LA CUCINA, MA SI FERMA AD ORIGLIARE SEMINASCOSTA).

       Berto               - Ah, zà…avvilìo…e cômme mai?

       Milio                - (RIEMPE I BICCHIERI) Cômme mai…cômme mai….pe-a bûttega…ti capisci…no g’ho nixiûn…né moggè…ne figgi…ho passôu a vitta a travaggià….solo a bûttega e…i guai che m’ha fæto passà mæ fræ apprêuvo a-a so camôa do zêugo…mah…(BEVE).

       Berto               - O “fêugo”?…cose gh’intra?

       Milio                - O zêugo!!….o zêugo! Schedinn-e! Casinò!….e mì da solo a tià avanti a baracca…eh…manco ‘na persônn-a pe confiäse…de votte… (VEDE NORA, SCATTO) Cose ti ghe fæ lì?!! T’agôeiti?!! Pôscitto ese!!

       Nora                - Oh, ninte…ammiävo che gh’è ‘na maccia in ta muagia…

       Milio                - Filla in cûxinn-a! Che te daggo i êutto giôrni!

       Nora                - Sûbito, sûbito (ESCE)

       Berto               - Beh, con a Nora ti pôrriesci confiäte…

       Milio                - No occôre…anche se ti no ghe dixi ninte, a sa sempre tûtto! Assidente a-a cujôsitæ!!

       Berto               - (BEVENDO, RIPRENDE IL DISCORSO) Ti dixeivi do Loenso…se sà che gh’è cäo zêugà …ma…se l’è in ti limiti…no gh’è ninte de mà…anche mì ogni tanto me zêugo di nûmeri a-o lotto.

       Milio                - E t’hæ mai gôagno?

       Berto               - O “fiagno”? Giûsto, de che fiagno o l’ è ‘sto vin? Barbera?

       Milio                - Diggo se t’hæ mai “goagno” a-o lotto!!!

       Berto               - Ah!…ninte, ninte…manco quelli che ghe spendo…ansi, anchêu l’è Mercoledì…ti o sæ cose te diggo? Me zêugo un terno, chissà che no segge a votta bônn-a…

       Milio                - (BEVE) Mah…mì no capiscio cômme se fasse…(IMPROVVISAMENTE, COME…FULMINATO DA UN’IDEA) Ansi…ansi…ansi!!!

       Berto               - (BEVE) Cose t’”avansi”?

       Milio                - Ho dìto “ansi”!!! dæto che …cômme te dixeiva…anchêu me sôu un pô lasciôu andà…completemmo l’opera!

       Berto               - A “mano d’opera”?…No capiscio…

       Milio                - (TRA SE’) N’assidente, cômme o l’è sordo! (URLANDO) Completemmo l’opera!!! Vêuggio dì che mì no ho mai zêugôu a-o lotto in vitta mæ…e anchêu…vêuggio prêuvà! (CAVA IL PORTAFOGLI E GLI PORGE UNA BANCONOTA) Ciappa chì!…ti me zêughi dexemialìe…terno secco!

       Berto               - Che nûmeri?

       Milio                - (BEVE E PENSA) Dunque…. Ûn…uno!…che sajeva mì….mì da solo in te ‘sto cas…(SI CORREGGE) in te ‘sta casa de matti…poi…poi…trèi!…che sajescimo i trèi bûttegæ che rattellän…eppoi….eppoi…eppoi quaranteçinque! Che sajevan i anni che ho zà travaggiôu….scì, 1, 3, 45, terno secco!!

       Berto               - (QUASI IMPAURITO) Ben, ben…no metto “becco”….no metto “becco”….

       Milio                - (IRRITATO, TRA SE’) Ordiæ che strassiô…(URLA) 1,3,45, terno secco!!!

       Berto               - Ho capìo, ho capìo…no sbraggià….ho capìo…e in sce che rêua?

       Milio                - (INSOFFERENTE E IRONICO, A VOCE ALTA, SCANDISCE) Caltanissetta!!

       Berto               - Ma …”lagrima”…a no l’existe…

       Milio                - (C.S.) E in sce che rêua ti vêu che zêughe, mì che sôn nasciûo in Pôrtoja? Zena!, Zena!…ruota di Genova...centro!…Zona Balilla!… t’hæ accapìo?

       Berto               - Scì, scì…va ben…ammia, finiscio de stûccà ‘na muagia de là, poi vaddo…ma devo ritôrnà, perché foscia arriva a scia Gianca e …pêu d’äse che finalmente a me dagghe un po’ de palanche…

       Milio                - A no t’ha ancôn pagôu?

       Berto               - Osciben…a l’attrêuva sempre de scûse…gh’è quarcosa che no me convinse…

       Milio                - Anche a mì…ho puja che o Loenso o se segge misso in te quarche pacciûgo.

       Berto               - Ben, “lagrima”, me beivo ancôn ‘sta gôà (BEVE E SI ALZA) e vaddo a finì de stûccà….ciao e grassie.

       Milio                - Aspëta un pô…orriæ dà ‘na man de gianco in bûttega…ti ghe n’hæ tempo?

       Berto               - Scì…de là ho tosto finìo…tra chinze giôrni va ben?

       Milio                - Beniscimo…ciûttosto, me piaxeiva  e muagie…cômme se dixe?…”antìghe”?…se pêu fa?

       Berto               - Se capisce…se ti vegni de là te fasso vedde ‘na stansia che ho appenn-a finìo.

       Milio                - Scì, andemmo (A VOCE ALTA) Nora, vaddo de là (ESCONO)

Scena 4

       Nora                - (ENTRA) Cômme? Ma….scio Milio…Berto….dôvve sôn andæti?…Eppûre o l’ha ciammôu…no sôn miga scemma…boh, anchêu o me pà imbrægo…o no l’ha mai bevûo…se o se dà a-o vin…posso stà allegra…(CAMPANELLO, VA AD APRIRE D.D.) Oh, Melia, cose gh’è?

       Melia               - (ENTRA CON GIULIA) Uhhh, che guaio! E camixe! E camixe!! I côlletti!! I côlletti!! E oua cômme fasso? Che tragedia!!

       Nora                - (RASSEGNATA) Dimme…

       Melia               - Sôn arrestà sensa appretto…e oua?! O Dottore…”Amelia, come mai il colletto non è redeno?” …Uhh che guaio!… ti  ghe l’hæ miga da prestämelo?

       Nora                - O côlletto?

       Melia               - Ma no, l’appretto!

       Nora                - Ah, mi no ghe n’ho…

       Melia               - Uhhh, che tragedia! E oua?!!

       Nora                - Ti no pêu mandà a Giulia accattälo?

       Melia               - L’è veo…Giulia, pe piaxei vanni zû…

       Giulia              - Lalla…veramente dôvviæ andà a casa, a stûdià…

       Melia               - (AGITATA) O l’è un menuto, vanni, a bûttega a l’è chì sôtta, vanni, vanni…

       Giulia              - (UN PO’ CONTRARIATA) Va ben, vaddo… (SI AVVIA POI SI FERMA) Ma, lalla…e palanche?

       Melia               - Ah zà, l’è veo…vegni sciû che te-e daggo (A NORA) intanto devo inandià a çenn-a…grassie, grassie…t’hæ avûo proprio ‘na bella idea (LA ABBRACCIA E LA BACIA) Cômme fajeva sensa de tì?…(ESCE SEGUITA DA GIULIA)

       Nora                - (RESTA UN POCO INTERDETTA) Mah…a l’è tanto brava…n’amiga…ma chì no se queta mai…ha raxiôn o scio Milio….pàimo in te n’abergo…e oua dôvve o sajà andæto?…Uh, devo ricordäme da telefonata (VA IN CUCINA) 

Scena 5

       Loenso            - (ENTRA RABBUIATO) Spôrcacciòn de’n môndo! (GETTA IN MALO MODO UNA CARTELLINA SUL TAVOLO, SI SIEDE, RIEMPIE UN BICCHIERE E CHIAMA) Nora!

       Nora                - (ENTRA MENTRE LOENSO STA BEVENDO) Oh , ma scio Loenso…anche voscià?

       Loenso            - Mì cose? (RIEMPIE NUOVAMENTE IL BICCHIERE E BEVE)

       Nora                - Ma…o vin…

       Loenso            - O vin…cose gh’è de strano? No se pêu ciû beive?

       Nora                - Scì…ma anche so fræ…anchêu o me pä mezo imbrægo…no èi mai bevûo…cose succede?

       Loenso            - Ninte che te riguarde! O Milio, dovve o l’è?

       Nora                - No-o so…o l’èa chì con o Berto…o m’ha ciammôu, ma quando sôn intrà o l’èa sparìo…bezoriæ çercälo.

       Loenso            - Che o s’arrànge….cose m’interessa a mì (BEVE)

       Nora                - Oh, ma scio Loenso….mì devo proprio dïghelo…scia scûse se me permetto…ma…mì me sento de famiggia…doppo tanti anni…

       Loenso            - Questo l’è veo…ti sæ tûtti i fæti nostri…

       Nora                - …Ecco…me dispiaxe veddìve in te ‘sta situasiôn….rattellæ de lôngo…n’ho un dô de chêu, scia me credde…

       Loenso            - (UN PO’ INTENERITO) Ou sò….ou sò…a parte a cujôsitæ, t’ë ‘na caä figgiêua…e scinn-a simpatica…t’è, beivite un gotto de vin! (VERSA DA BERE E LE PORGE IL BICCHIERE MENTRE ENTRA MILIO LEGGERMENTE PIU’ ALTICCIO).

       Nora                - Oh, no!! No!! Guai!

Scena 6

       Milio                - Salute!! Allegri!! Ammiælo…o s’imbræga con a domestega…e brao Loenso!…t’ë passôu da-i “prodotti de drogheria” a-a barbera? Ordiæ, che visiôso…o foscia me sbaglio, “scio schedinna”?

       Nora                - (IMPACCIATA) Mi vaddo in cûxinn-a. (ESCE RAPIDAMENTE).

       Loenso            - (INALBERANDOSI) Ammia,”lagrima”, no stä a incommensà, eh…mì n’ho piggiôu un gotto…ma me pä che tì ti seggi all’êujo!

       Milio                - Scì…anchêu ho un pô desandiôu…e pe merito tò, ti sæ….pe negà e “soddisfasiôin” che ti me dæ….da-a “contentessa” de vedde che ti t’arrovinn-i apprêuvo a-a droghëa e a-e to idee… moderne!

       Loenso            - Stanni attento a cômme ti parli! Ciàntila lì!!

       Milio                - (CALMO) Scì, scì…a finiscio…ma levìme ‘na cujôsitæ…l’èa o cäxo de inandià tûtto côscì a-a spedìa? L’è manco duì meixi che ti a cônosci…ti no poeivi aspëta un pô?…magara…conoscendôla megio….

       Loenso            - Cose ti vêu dì?

       Milio                - Vêuggio dì che…che a no me cônvinse…o Berto o l’avansa un mûggio de dinæ…a no l’ha ancôn pagôu…

       Loenso            - Cose gh’intra? I travaggi no sôn ancôn finii…e poi…sôn fæti sò…a noiatri cose n’interessa?

       Milio                - Foscia a tì no, ma a mì m’interessa…se no sbaglio t’ho zà dæto quexi tûtte e palanche do tò capitale da bûttega…anche se semmo ancôn socci…ufficialmente….

       Loenso            - T’hæ premûa de scistemà i papê?

       Milio                - Scì, côscì mando avanti a pratica da bûttega storica a mæ nomme e fasso restaurà e muagie e i arredi (BREVE PAUSA, SOSPETTOSO) no pe ese cujôso comme a Nora, ma voiatri èi zà fæto quarcosa…tipo l’atto pe-a nêuva societæ?

       Loenso            - (UN PO’ IN DIFFICOLTA’, RIEMPIE IL BICCHIERE E BEVE) Scinn’oua no…bezêugna… vedde…scistemà quarcosa…eppoi vantei seja…(SI MORDE LA LINGUA)

       Milio                - (VUOTANDOSI DA BERE, ALLARMATO MA…NON TROPPO) Vantei seja…cose?

       Loenso            - Semmo sciortii…

       Milio                - (IMMAGINANDO QUALCOSA) Oh, beh, ninte de strano (BEVE) ti sciorti de lôngo…

       Loenso            - ( A DISAGIO, BEVE ANCORA) Scì…semmo andæti…ecco…a-o Casinò…

       Milio                - (CERTO DI SAPERE COSA E’ SUCCESSO) Sempre ninte de strano…pe tì…(AMARAMENTE) ghe scommetto che t’hæ goagno un mûggio de dinæ…

       Loenso            - Beh…pe dìla tûtta…(BEVE) scì…emmo perso…

       Milio                - “Emmo”?

       Loenso            - Scì…tûtti duì (BEVE) e…coscì…

       Milio                - (INTERDETTO) E…coscì?… (SI VUOTA DA BERE)

       Loenso            - Coscì…o progetto o porrieva ese rimandôu (CERCA DI RIPRENDERSI) ma no l’è dìto! (BEVE).

       Milio                - (PAUSA, LO OSSERVA BERE) Quando se dixe “in vino veritas”…i proverbi no sbagliàn mai…ghe voeiva ‘na bôttiggia de barbera pe fäte parlà…e foscia…fäte raxionnà!

       Loenso            - No ho dìto che no se ne fa ninte!

       Milio                - Oh, segûo, segûo…ma primma ghe sajà da pagà o Berto e… a l’avvià da arredà o scìtoa…ah…o prestito?…te-o concedän?...(AMARAMENTE) Va ben…va ben…ti me faiæ savvei …(SI ALZA E VA IN CAMERA).

       Loenso            - (BEVE ANCORA, PAUSA) Nora!

       Nora                - (ENTRA) Scia me digghe.

       Loenso            - Dovve o l’è o giornale?

        Nora               - In ta so stansia, penso…perché?

       Loenso            - Perché…chissà perché?…(SCATTO) perché vêuggio leziìlo!! (VA IN CAMERA)

       Nora                - (PREOCCUPATA) Anchêu tìa proprio ‘na brûtta aja… (CAMPANELLO, VA AD APRIRE. D.D.) Ciao, Giulia, intra, intra…

Scena 7

       Giulia              - (ENTRANDO) Scia Nora, scia l’agge pasiensa…

       Nora                - Macchè “scia”…solo Nora…solo Nora…dimme…te serve quarcosa?

       Giulia              - Scì…mæ lalla a l’è agità…

       Nora                - (INTERROMPENDOLA) Oh, questa a no l’è ‘na novitæ…ho capìo, t’hæ da stûdià e t’ë vegnûa un pô chì… ma no gh’è guæi calma anchêu.

       Giulia              - No…veramente devo andà a casa, ma a lalla a m’ha mandôu a vedde se scia pêu prestäme trei o quattr’etti de anciôe…

       Nora                - Anciôe? In prestito? Ma…

       Melia               - (D.D. GRIDA) Se t’acciappo te stroscio, delinquente! Brûtto desgrassiôu (ENTRA BRANDENDO UNA SCOPA) de’ laddro!!

       Nora                - Melia, cose gh’è?

       Melia               - O “mou”!, o “mou”! o l’è intròu quando l’è arrivôu a Giulia con l’appretto e o m’ha arrobôu e anciôe!!

       Nora                - (ALLARMATA) Un “mou”?! Un “neigro”?! Ciamma sûbito i Carbinê!!

       Melia               - Ma no!! O “mou” o l’è o gatto neigro da scia Parodi…o m’ha piggiôu e anciôe e o l’è scappôu in sce-o ballôu….e oua cose fasso stasseja?…O Dottôre…”Amelia, le acciughe?”…Uhhh che guaio!!

       Nora                - Mi no ghe n’ho…manda a Giulia accattàle…ma no, l’è doppopranso, o pescià o l’è serrôu…ecco, gh’è a bûttega di surgelæ!

       Melia               - Oh, scì…fìto, Giulia, vanni accattà quarcosa!

       Giulia              - Lalla, dovviæ andà a stûdià…

       Melia               - Poi, poi, oua vanni, fito!

       Giulia              - Ma cose accatto?

       Melia               - Quello che ti trêuvi…anciôe…laxerti…lôassi…quarcosa che o s’assomeggia a un pescio…basta che ti fasci fìto, vanni, vanni, che mì devo stià!

       Giulia              - (RASSEGNATA) Scì, lalla…ma …e palanche?

       Melia               - Oh, ma t’ë sempre in bôlletta? Vegni sciû che te-e daggo…ciao Nora (LA ABBRACCIA E LA BACIA) grassie dell’idea, grassie (ESCE SEGUITA DA GIULIA).

       Nora                - Cômme dïeva o scio Milio…”questa a l’è a meza giôrnà de festa”…te lascio dì…che allegria…(CAMPANELLO) E dài!…pàimo proprio all’abergo! (VA AD APRIRE).

Scena 8

       Gianca             -  (ENTRA) Oh, Nora, scia scûse…çercävo o Berto, de là o no gh’è.

       Nora                - Manco chì. Primma o parlava con o scio Milio, poi o l’è andæto via.

       Loenso            - (ENTRA DALLA CAMERA CON UN BIGLIETTO IN MANO, GUARDA L’OROLOGIO, TRA SE’) Foscia sôn ancôn in tempo a zêugäli, sti nûmeri…(VEDE GIANCA, UN PO’ A DISAGIO) Oh, t’ë chì?

       Gianca             - Scì…e zà che ghe sôn…avviæ da parläte…(ACCENNA A NORA)

       Loenso            - Nora…te spiaxe lasciäne sôli?

       Nora                - Sci!…Oh, cioè…voeivo dì…vaddo de là (VA IN CUCINA)

       Loenso            - (A DISAGIO) Assettìte.

       Gianca             - Grassie…voeivo dìte che…g’ho pensôu…visto che a banca a no te concede o prestito…orrià dì che o nostro progetto o l’è rimandôu…o foscia, megio, no se ne fa ninte.

       Milio                - (ENTRA DALLA CAMERA E, NON VISTO, SI FERMA AD ASCOLTARE)

       Loenso            - Ma…aggi pasiensa…gh’èa n’accordo tra noiatri…scì, solo verbale…ma…a to parolla…

       Gianca             - E parolle, de votte, lasciàn o tempo che trêuvan…a mì m’è cäo fä di fæti…e scinn’ôua i fæti dixian che no t’ë in graddo de versà a to parte de capitale.

       Loenso            - Damme ancôn un pô de tempo…parliò con o direttô da banca.

       Gianca             - No occôre parlà, quelli vêuan de garansie concrete, no de parolle…cose ti pêu däghe? A to parte da ditta che no emmo ancôn fæto?

       Milio                - (ANNUISCE)

       Loenso            - Porriescimo fa l’atto de costitusiôn da…

       Gianca             - (LO INTERROMPE) E che capitale ti ghe metti?…Cômme ti veddi o l’è o gatto che o se mangia a côa! Eppoi…scûsa, no l’è pe fäme i affari to, ma palanche ti ghe n’hæ?

       Loenso            - Beh…scì e no…ma… spero de recûperale…

       Gianca             - (INTERROMPENDOLO) E cômme? A-o Casinò?…doppo quello che t’hæ perso vantei seja…

       Loenso            - A l’è stæta sfôrtunn-a…perché…se sciortìva quello numero…

       Gianca             - Sfôrtunn-a o no…t’ë sensa palanche…ho ò’impresciôn che ti esageri con o zêugo!

       Loenso            - Se l’è pe quello, ti gh’èi anche tì a zêugà!

       Gianca             - Mì sôn vegnûa pe vedde cômme ti te comporti…e ho visto abbastansa…primma de mèttime in societæ con ‘na personn-a, vêuggio conoscìla ben…e …coscì…

       Loenso            - E coscì?

       Gianca             - Coscì t’ho conosciûo…me dispiaxe…ma de tì no posso fîame…

       Loenso            - (INFERVORANDOSI) Invece mì dôvvieva fîame de unn-a che a no paga manco o massacan che o ghe fa i travaggi in casa?

       Gianca             - (SCATTA IN PIEDI) Cômme ti te permetti?! Quelli sôn affari mæ!! Chi t’ha dìto ‘sta boxìa?!

       Milio                - (INTERVIENE) Mì!! Perché me l’ha dìto o diretto interessôu, o Berto…e “perciòquindi” a no l’è ‘na boxia, comme scia dixe voscià!!

       Gianca             - Ma…scia l’ha sentìo tûtto?

       Milio                - Scì…m’èi fæto a cronistoria dell’urtimo periodo….visto che con o chì presente “scio schedinn-a” no se parlava de çerte cose da’n meize e rôtti!

       Loenso            - Milio, se no te dispiaxe, questi sôn affari mæ e da scignorinn-a Gianca!

       Milio                - O pài de no! Scinn’oua semmo ancôn socci e, se no te dispiaxe a tì, me preòccupo di mæ affari…

       Gianca             - Oh, insômma, mì no posso stä chì a parlà di “mæ” affari! (ACCENNA AD ANDARSENE)

       Milio                - Oh, no, scia ræste pûre…che ne piggemmo un gotto insemme…”in vino veritas” (AGITANDO LA BOTTIGLIA) pêu dase che ‘sta barbera a me fasse conosce un pô megio voscià (CHIAMA) Nora! Nora!

       Nora                - (ENTRA) Scia digghe.

       Milio                - Porta un gotto pe-a scignorinn-a, che intanto mì me ne vêuo..(ESEGUE, MA LA BOTTIGLIA E’ ORMAI VUOTA) e porta n’atra bôttiggia… do resto chì no se parla ciû!

       Gianca             - Me ne vaddo! (A LOENSO) E pe quanto riguarda a societæ….scòrditela!…Ah…m’ascordävo….e palanche che t’ho prestôu e che t’hæ perso a-o Casinò…e rivêuggio entro duì giôrni!! (ESCE)

       Loenso            - Gianca, Gianca…aspëta!

       Milio                - Làscila perde…

       Loenso            - Cose ti t’intrighi, matusa! Gianca, aspeta…(ESCE)

Scena 9

       Nora                - (ENTRA CON IL BICCHIERE E UNA BOTTIGLIA, TITUBANTE) Ecco…

       Milio                - Bene! Dàmme chì! (VUOTA IL VINO E BEVE) ‘na gôà de quell’elisir che o deslengôa …a lengôa!

       Nora                - Scio Milio…ha telefonôu o stûdio de progettasion, scia deve riciammäli…ma …cose l’è successo?

       Milio                - (SENZA PROFERIRE PAROLA LE FA CENNO DI ANDARSENE)

       Nora                - Ho capìo…ho capìo… (ESCE)

       Milio                - A propoxito do stûdio…dôvvievan savvei quarcosa (COMPONE UN NUMERO AL TELEFONO) Pronto…bonasseja, geometra, scia m’aiva çercôu? (LOENSO RIENTRA E, NON VISTO,  STA AD ASCOLTARE)…scì…a pratica…a no pêu ese accettà?…perché?…solo bûtteghe da perrucchê?!… ma….ma…o regolamento…d’Igiene?

       Loenso            - (ANNUISCE SODDISFATTO)

       Milio                - (INFURIATO) …scia no poeiva dìmelo primma?! Ah, scia no-o savveiva…ma e palanche pe-o so destûrbo ghe scommetto che scia o sa quante sôn e devo dàghele o meximo, veo?! (BREVE PAUSA) Ou creddo che passo in uffissio…con calma?...quæ calma!! Vegno scinn-a de dôman!! (POSA LA CORNETTA)

       Loenso            - E a bûttega “storica” a l’è andæta…coscì semmo pari!

       Milio                - Ammia che no l’è o momento de fa dell’ironia!…(SIEDE E …BEVE, BREVE PAUSA) avveivo un sêunno…un progetto…e te-o lì…

       Loenso            - Anche mì…ma oua l’è finìo tutto…

       Milio                - O pài de no! Cômme ti pensi de fä a restituì e palanche a quell’atra entro duì giôrni?

       Loenso            - Mah…magara …ti porriesci fäme un prestito…

       Milio                - Scòrditelo!!! (DUBBIOSO)  Ma…dìmme un pô…e palanche che t’ho dæto pe-a tò parte ?

       Loenso            - Me sôn servìe…. pe pagà un debito…e, qullo che l’è avansôu…(BEVE) l’ho perso…Milio…se no restituiscio e palanche…ehm…ti côri o rischio che a Gianca a divente padronn-a da mæ parte da nostra bûttega…

       Milio                - Coseee?? Ti g’hæ dæto in garansia a parte che ti no g’hæ ciû…e che mì t’ho zà pagôu?! (SCONSOLATO) No l’è poscibbile!….no l’è poscibbile….e…e…quante sajevan e palanche?….

       Loenso            - Ecco…ciû o meno…circa…quexi…

       Milio                - (VUOTANDOGLI DA BERE) Beivi!! Coscì ti dixi a veitæ!!

       Loenso            - (BEVE) Ciù o meno…(D’UN FIATO) vintiçinque miliôni…

       Milio                - (DISTRUTTO) Ti me piggi a pelle!…ti me piggi a pelle!! Roba da matti…ti no t’ë mæ fræ…no, no…no l’è poscibbile…(VA IN CAMERA SUA)

       Loenso            - Milio…aspeta, Milio!…(LO SEGUE).

Scena 10

       Nora                - (ENTRA E VA AD APRIRE) Dovve sôn andæti?…mah…che giôrnà (RIENTRA CON ANGEA)

       Angea              - Nora, gh’è miga a scignorinn-a Gianca? L’ho vista passà in to portego un pô fa.

       Nora                - A l’èa chì, ma a se n’è andæta…a no l’è de là con o Berto?

       Angea              - Macchè! O Berto o l’è zù che o l’aspëta l’estrasiôn do lotto a-a televixiôn…cose gh’è giòu anchêu de zêugà…invece de parlà con quella de là e fäse dà i dinæ!

       Nora                - Oh, ammia…anchêu no deve ese giôrnà…han attaccôu lite.

       Angea              - Lite? Chi?

       Nora                - A Gianca e i duì fræ…apprêuvo a-e bûtteghe e a-e palanche.

       Angea              - Davvei? E cose l’è successo?

       Nora                - No ho posciûo capì ben, m’han scorrìo….ma me pä che o scio Loenso o l’agge perso ben ben di dinæ a-o Casinò….e anche a Gianca…e coscì…

       Angea              - E coscì e palanche do Berto han piggiôu o “via vattene”…voeivo un pô scrollàla, ti sæ…che se no l’è bôn o Berto a reschêuve….ghe penso mì!! Se ti dovvesci vèddila, anche doman, dìmmelo, che ghe tôcco o tempo! Oua vaddo, me fasso e scae a pë…perché ho visto de ræsche de pescio e de teste d’anciôa in sce-o ballôu…ma se acciappo quello maiale…

       Melia               - (ENTRA AGITATA) Uhhh, Nora…oh, ciao Angea…che guaio! O tappo!…no trêuvo o tappo! Uhhh! O pörpo! O tappo!! O pörpo!

       Nora                - Cose gh’è, oua?

       Melia               - A Giulia a l’ha accattôu o pörpo surgiassôu…l’è tardi…arriva o Dottôre….”Amelia, il polipo è inimmangiabile, non hai usato il tappo di natta?”…Uhhh, comme fasso oua?

       Nora                - (UN POCO SPAZIENTITA) Ho capìo…aspëta (VA IN CUCINA)

       Melia               - E tûtto perché sôn arrestà sensa anciôe!

       Angea              - (SOSPETTOSA) Se ti vêu, ti l’attrêuvi in sce-o ballôu… (MINACCIOSA) ma se mì trêuvo chi l’è stæto…

       Melia               - L’è stæto quello porco do “Mou”…

       Angea              - Ecco attrêuvôu o maiale! O l’è o gatto da scia Parodi, veo? Oua vaddo a ciammàla e ghe fasso côllà e ræsche! E tì! Ti poeivi anche pulìghe, in sce-o ballôu! (ESCE)

       Nora                - (ENTRA) T’è, Melia (LE PORGE IL TAPPO DI SUGHERO)

       Melia               - Oh grassie…a se-a piggia con mì…ma….

       Nora                - Ti o sæ cômme a l’è…no orriæ ese in ti panni da scia Parodi….

       Melia               - Vaddo a casa…o Dottôre…(SI AVVIA, POI SOLITA SCENA) Grassie, grassie,ti m’hæ sarvôu! (ESCE)

Scena 11

       Milio                  - (ENTRA, VEDE NORA) Giûsto tì! Dìmme un pô…stasseja no se mangia? L’è tosto êutt’ôe! (AMARAMENTE IRONICO) Ah, zà….m’ascordävo…l’è a meza giôrnà de festa…guai pretende de mangià…l’è festa!

       Nora                - Scio Milio, l’è quexi pronto…dexe menûti…gh’è stæto un pô de via vai e…allôa…

       Milio                - (RIEMPIE UN BICCHIERE) E allôa…intanto me piggio l’aperitivo…e tì, dagghe ‘na botta! Che ho famme!!

       Nora                - Subito. (VA IN CUCINA)

       Milio                - (BEVE) E oua cose fasso?…Desgrassiôu che o no l’è atro…Vintiçinque miliôni…e se no ghe-i dàggo…me ritrêuvo in societæ con quella scorlûssoa…uh!…a me dà zà fastidio cômme vexinn-a de casa…sensa esìlo ancôn… (CAMPANELLO, SI ALZA E VA’ AD APRIRE)

       Nora                - (ENTRA PER ANDARE AD APRIRE)

       Milio                - Alt!! Vaddo mì…tì fanni da mangià! (NORA VA IN CUCINA) Oh, ragioniere, prego...

       Conti               - (ENTRA) scio Milio, scia l’agge pasiensa se me sôn permisso…l’è tardi…ma l’è tanto che no se sentimmo…l’aiva anche çercôu…e allôa, dæto che anchêu a l’è a so giornà de festa …

       Milio                - Meza, prego…meza…scia no s’allarghe…

       Conti               - Ah, zà…meza…savveivo de trêuvälo in casa…ma scia l’ha ancôn da çennà?

       Milio                - (IRONICO) Scia se figûre…a quest’ôa? Eppoi anchêu l’è meza festa anche pe-a chêuga…ma scia s’assette, che bevemmo…”in vino veritas”!

       Conti               - (SIEDE) Cômme? Scia parla latin?

       Milio                - O pài de no…ma se l’è veo questo dìto…pêu dase che scrêuve quarche atra novitæ…de mæ fræ e da so futûra soccia…(GLI RIEMPIE UN BICCHIERE GIA’ USATO) Scia beive, che o l’è bôn…

       Conti               - (SCHIZZINOSO) Ma…no, grassie, devo ancôn mangià e mì no…

       Milio                - Scia beive! E poi scia parle!

       Conti               - (C.S. PRENDE IL BICCHIERE CON DUE DITA) Scì… va ben…salute!

       Milio                - Salute! (BEVE)

       Conti               - Ecco, mì voeiva dìghe…che …scì, pe dìla tûtta, ‘sta faccenda  da societæ…de so fræ e da scignurinn-a Gianca…a presenta quarche problematica di tipo…economico…relativamente …comme posso dì?… gh’è o segreto preofesciônale…relativamente a-o stato attuale dell’attivitæ da scignorinn-a…

       Milio                - Cômme, cômme?… quæ “attivitæ”?

       Conti               - Quella commerciale…s’intende…cose scia l’aiva capìo?…ma ovviamente no posso dì ninte…o segreto profescionale…

       Milio                - (GLI VUOTA DA BERE) Scia beive, scia beive…(TRA SE’) coscì, magara …o segreto o se l’ascorda …

       Conti               - (SCHIZZINOSO) No, no…no ghe sôn abituôu…rischio de inciuccàme...ad ogni moddo me sôn permisso de …cômme dì? Mette voscià in sce l’avviso…dæto che l’è tanti anni che scia l’è mæ cliente…

       Milio                - Grassie…de quarcosa m’èo accorto…ma creddo che no ne fajàn ninte…scia l’è stæto molto gentile…

       Conti               - Dïeva che o l’è quexi un dovvèi, pe mì…oh, s’intende, in to rispetto do segreto profesciônale…

       Milio                - Ho capìo…ho capìo…ma scia ne piggie un gotto…scia beive… scia no me fa compagnia? (BEVE)

       Conti               - Oh, no no, grassie, oua levo o destûrbo

       Berto               - (D.D. GRIDA) “Lagrima”!! “Lagrima”!! O l’è sciortìo!

       Milio                - Cose gh’è?! (VA AD APRIRE)

       Berto               - (ENTRA AGITATO) “Lagrima”!! O l’è sciortìo! O l’è sciortìo!!

       Milio                - Chì?

       Berto               - O terno!…secco! …in sce-a rêua de Zena …centro!!

       Loenso            - (ENTRA) Terno secco?! Chi l’è che ha goagno?

       Berto               - “ O bagno”? ma no, o Milio o l’ha goagno a-o lotto! Terno secco…quaranta milioni! E ho goagno anche mì! Milio, ho zêugôu un terno cômme o tò! Quaranta milioni a testa!

       Loenso            - (A MILIO, INCREDULO) T’hæ zêugôu a-o lotto? Tì?

       Milio                - Scì…bezêugna che beive …quaranta milioni….(RIEMPIE IL BICCHIERE E BEVE)

       Loenso            - No ghe creddo…fàmme vedde a schedinn-a!

       Milio                - Ghe l’ha o Berto.

       Loenso            - Berto, a schedinn-a!

       Berto               - Dovve a l’è?…l’aiva in te man…in te l’ascensore…tûtte due…no ghe l’ho ciû…(CERCA NELLE TASCHE, DISPERATO) No ghe l’ho ciû!!! ”Lagrima”, no ghe l’ho ciû!!!!

       Milio                - (CADE SU UNA SEDIA) E te paiva che in ta meza giôrnà de festa n’andesse ben unn-a? (QUASI IN TRANCE) ti l’hæ perse?!! No pêu ese…no pêu ese…

       Angea              - (D.D.) Berto! T’ë chì? Ammia …de lôngo rûmenta in sce-i balloèi (ENTRA CON DEI FOGLIETTI IN MANO) de là ræsche de anciôe, chì papè! (OSSERVA I FOGLIETTI) Cose sôn?

       Berto               - E schedinn-e! (NE AGITA UNO) A schedinn-a do “lagrima”!

       Loenso            - (STRAPPA LA SCHEDINA DALLE MANI DI BERTO E  LA CONTROLLA) 1, 3, 45… terno in sce Zena….dexemialìe…(SCONSOLATO)

       Milio                - (RINVIENE) Allöa …l’è veo?…

       Loenso            - L’è veo…

       Conti               - Tanti augûrri, scio Milio (UN PO’ IN DIFFICOLTA’) mì oua devo proprio andà ah…voeivo dìghe che l’è arrivôu a risposta a quello ricôrso che scia l’aiva fæto, pe quella mûrta…scia se ricorda?

       Milio                - Cômme porrieva ascordäme de quattro miliôni de bôlletta? E… cose dixian?

       Conti               - E Imposte han esaminôu a pratica e …han accettôu o ricôrso…

       Milio                - Bene! Accettôu!…anchêu a l’è proprio ‘na giornà fortunà!…e quanto me restituiscian?

       Conti               - Ehm…han rifæto i conti…scia deve pagà dexe milioni…

       Milio                - Cose?! Dexe milioni?! Ma cômme scia i fa i cônti voscià? Co-o pallottoliere? O l’ha fæto o ricorso, e mì pago!! (FURIBONDO) Ah, ma stavotta voscià scia me-a paga a mì!

       Berto               - No t’arraggià, “lagrima”, pensa a-o terno! Bezêugna festezzà! L’è o giorno giûsto…

       Milio                - (SI CALMA DI COLPO) L’è veo! (SORRIDENDO)…anchêu l’è…“a meza giornà de festa”!

FINE