A stagh ben da par me!!

Stampa questo copione

A stàgh bèn

A stàgh bèn

da par me !!

Due atti in vernacolo pesarese

Di

FRANCO FERRI

                  

                                * * * *   

PERSONAGGI

AMEDEO………………..Padrone di casa

ARISTODEMO (DEMO)..Amicone di Amedeo

WALTHER (Vater)…..Amico di Amedeo

LUCIA…………………….Vicina di casa di Amedeo

Scenografia.

E una casa di un single, quindi si adatta ad una grande variabilità.

La più semplice è:

Posters alle pareti, un solo divano anche abbastanza piccolo, un mobiletto per il telefono.

Due antrate nella parete di fondo,(Ingresso a destra e bagno a sinistra) e due entrate laterali, (Cucina e camera da letto di Amedeo).

Il regista può comunque regolarsi a suo piacimento.

L’azione si svolge ai giorni nostri.

                                 1° A T T O

All’apertura del sipario la scena è vuota.

Si accendono in crescendo le luci di scena ed allo sfumare della musica di sottofondo il telefono comincia a squillare insistentemente.

Visibilmente seccato entra in scena Amedeo, in clamoroso accappatoio, ciabatte animaleschemente pelose e ridicola cuffia in testa.

Amedeo risponde al telefono.

                                  ………………………………………..

AMEDEO - …Pronto…?? Chi è…?? Chiii…?? Ah…Mama t’si te…se…se…Co’ t’vò…?? No…No…Ajèra t’el bagn… se…No a stèva par fì la doccia…se…se…mama la doccia…la vasca par adèss an l’ajò… !!...No…No…mama an chiap el frédd…mamaaaa…!! El c’è el riscaldamènt..No…No…Mama, an c’è nisciuna dòna maché sa me…no…magari…Com te dic…?? No..mama…par piacér…ann’è uguèl avè par chèsa una dona e na mèdra…no…Par piacèr mama…no..no mama ann’ho bsogn de gnènt…no…a stagh bèn da par me…Se…ann voj gnènt a t’ho détt…no…Mama co’ centra…mama…mama…(Tra se) …Ecch…l’ajà chius…Che ploia prò…!! (Esce di scena e rientra nel bagno)

Pausa brevissima, poi di nuovo il telefono.

Amedeo rientra dimostrando il suo disappunto.

AMEDEO -  PRONTOOO…!!...mama par piacèr co’ t’vo ancora…no…no…a t’l’ho détt a steva par gì a fè la doccia…se…se…mama la vasca an l’ajò…a tl’ho détt anca prema…No …ann’ho el rafredor, prò el me vén se t’me fa sempre fè avanti e indrìa !! No…No mama…se…va bèn…adèss a vagh…se…ciao…ciao…ciao…!!

Chiude il telefono e ritorna di nuovo nel bagno per farsi la doccia ma suona il campanello di casa.

Inviperito Amedeo  ritorna ancora indietro e si piazza di fronte all’entrata.

AMEDEO – Porca paletta…Chi è…CHI E’…??

DEMO – (da fuori)…A so me Amedeo…Ipra…!!

AMEDEO  – (Non riconosce l’’amico)…E se…L’è fecìl a dì a so me…Me chi..??

DEMO – (da fuori)…A so me dai ipra imbecéll…An t’m’arcnosc…??

AMEDEO – No…!!

DEMO – (da fuori)…E na maténa…alora t’si propi stupid…a so me…dai ipra sta porta…

AMEDEO – Ohhh…Va pianén sa le parol eh…!! Par préma roba di chi t’si alla svélta che s’no a chièm ma la polizia…

DEMO – (da fuori)…Mo che polizia…A so’ Demo…L’amigh tua…El marìd dla Stefania, quél ch’èl stèva in via Trigattini al numero 22…

AMEDEO -  Se…Va bèn …Ajò capìd…E co’l’è che t’vò a st’ora…??

DEMO – (da fuori piuttosto alterato)…E ipra…putèna vigliaca…t’me fa entrè se o no…?!

AMEDEO – (va ad aprire)…Se..se calma…calma…

Demo entra seguito da Amedeo.

AMEDEO – Dai…vén otra…

DEMO – (Entrando inciampa)…Porca boia …par un po’ an caschèva…!!

AMEDEO – T’si fatt mèl…??

DEMO – No…No…Mo co’ t’métt le trapol…??

AMEDEO – Mo che trapol dì…anca te…E che malé c’è un scalén…

DEMO – Mo parchè an t’el chèv…??

AMEDEO – E parchè a l’ho da cavé…Miga l’impéccia…

DEMO – Ma te no…Mo ma me se…Par un po’ a giva par tèra…!!

AMEDEO – Va bè…Alora…?? Co’ t’vo…??

DEMO – Me…?? Gnènt…A te so v-nud a truvè…Disturbo…??

AMEDEO – Nooooo….te scherzarà…

DEMO – Mo parchè an t’apert subit…??

AMEDEO – A part el fatt che te an t’ha détt subit chi t’er…E po’ an se sa mèi…E se me a ipre e un lèdre el me da na bota t’la testa…??

DEMO – (Squadra Amedeo)…No…a digh…te si vést com te si cumbinèd…?? …Se maché l’entrasa par sbaj un lèdre com el te véd el chiapa paura e po’ el fugg…

AMEDEO – (Seccato)…Se…va bèn…ajò capid…alora…co’ t’vò…??

DEMO – Ajò bsogn d’un favor…

AMEDEO - …Bsogna véda…

DEMO – Alora…Par préma roba chèva cla scuffia da la testa che questa l’ajè na richiesta seria…

Amedeo si leva la cuffia dalla testa.

DEMO – (Titubante)…Ecch…alora…T’me fa v-nì a ste a chèsa tua un po’ de giorne…??

AMEDEO – Noooo…te t’si matt…!!

DEMO – Amedeo…Par piacer l’è na question de vita o de mort…

AMEDEO – An m’ne fréga gnènt…t’arang…

DEMO – Amedeo…Amedeo…in nome della nostra grande amicizia..an me dì de no…

AMEDEO – NO…NO…e Nooo…!!

DEMO – An te dagh fastidi…a me métt maché…in t’un ste spigol a giagia…bon bon…

AMEDEO – Mo me avrìa savé co’ t’ha tla testa te…Ehhh…!!  Te si spusèd…T’ha na moj brava…bléna…cla te vo bèn…Una chèsa tl’ajà…Mo co’lè che t’vo…?? Co’ t’va cercand…??

DEMO – La libertà…

AMEDEO – E tla vén a cerchè a chèsa mia…??

DEMO – Par piacér Amedeo…Par piacér…Ajò fatta a cagnèra sa mi moj…Per far valere i miei diritti, ma non è servito a nulla…e a so scapèd da cla chèsa …Chèsa mia..sbaténd la porta e senza vultèm indrìa…

AMEDEO – Dì la verità…

DEMO – Più o mén…

AMEDEO – Dì che tu moj la t’ha sbatud fora de chèsa…

DEMO – Ebbene si…Mo la porta prò a l’ajò sbatuda me par davér…

AMEDEO – (benevolo)…Co’ t’ha cumbinèd stavolta…??

DEMO – Mo gnènt…par la strèda ajò sduchièd ma una e mi moj la s’è incorta…

AMEDEO – Brav…Te guarda male donn par la strèda…invurnìd…

DEMO - …Dop ajavém avud na discusion parchè anca lia l’ajà fatt cumpagn par fém incagnè..e l’ajà guardèd ma un ch’èl pasèva…

AMEDEO – Alora…

DEMO - …Sol che ste tizi el s’è fermèd  e po’ l’ha cmincièd a discorra sa mi  moj…e me…me…

AMEDEO – Te…Te…??

DEMO – Me saltèd el lum dla ragion…A so gid otra e …pam..pam…Do schiafon …che me an la voj tanta longa…Ambè…!!

AMEDEO – (Meravigliato)…Ostio…!! Dò schiafon ma lia…??

DEMO – No…Lo ma me…Me dol ancora tutt le ganasc…

AMEDEO – Oh..Porca l’oca…me dispièc…

DEMO – Ah…Mo quést an saria gnènt…Dop a chèsa mi moj l’ha m’ha dat el rest…L’ajà fatt la valigia e me ajò détti…” Adèss ‘n do t’va…??” e lia l’ha m’ha détt…”No carén…T’si te che t’va via”…

AMEDEO – Un bèl lavor…

DEMO – (Si butta in ginocchio per implorare Amedeo)…Amedeo…par piacér…Par pietà…Fam ste maché…fam stè maché…Par piacér…!!!

AMEDEO – Mo co’ t’fa imbecéll…Tirte su…Co’ t’fa…??...Mo an t’ha neanca un po’ de dignità…un pizzico di amor proprio…Eh…??

DEMO – No…sono ai tuoi piedi…

AMEDEO – (Colto a compassione)…Va bèn…Do giorne…due giorni…mo dop via…fòra…siamo intesi eh…??

DEMO – Va bèn…Va bèn…Grazie Amedeo…Grazie…(Esce un attimo dalla scena)

AMEDEO – E Adèss in do’ tva…??

Demo rientra in scena con una grossa valigia.

DEMO – Ajavéva lascèd la valigia fòra dla porta …T’el sa com ‘è…ce fossa par chèsi chèl lèdre de prema…Ops..!! (Inciampa di nuovo nel gradino)…E ardaj sa stè scalén…Mo an t’el po’ cavé…??

AMEDEO – No…No…Ann’el poss cavé…parchè l’è fatt de marmo…com la testa tua…Vara Demo…me a t’el digh subit eh…patti chiari amicizia lunga…Machè a chèsa mia…tre regole…tre…Primo…sta chèsa l’ajè la mia e te an t’ma da rompa le scatol…secondo…sta chèsa l’ajè la mia e te an t’ma da rompa l’anima, terzo…sta chèsa l’ajè a mia e te en t’m’ha                da rompa le p…

DEMO – Eh…madona…ajò capìd…!!

AMEDEO – Parchè vara che se me adess a t’facc ni a stè a  chèsa mia, l’è parchè a sém amigh da un sacch de tèmp, che s’no s’era par me te pudév anca a gì a durmì sotta i pont…Donca sta bèn atènti a com te mov eh..!!

DEMO – Va bèn..Va bèn…

AMEDEO – Sono stato chiaro eh…??

DEMO – Com el sol quand c’è la nebbia…

AMEDEO – Alora…adèss sta bèn aténti c’ha te dégh com l’ajè fata la chèsa…

DEMO – Se…

AMEDEO – Donca…(Indica)…Malà c’è ‘l bagn…

DEMO – Saria el cèss…

AMEDEO – (Non raccoglie ed indica il divano)…Maché s’el divano te dorme te…Se sta bèn eh…na maténa…!!

DEMO – Eh…na masa…Com i pcion i ‘n tla cova…

AMEDEO – (Non raccoglie ed indica la cucina)…Maquà c’è la cucéna sa tutt i confort…

DEMO – Co’ sarìa i confort…??

AMEDEO – I confort sarìa…tre sedi de paja, el frigo…pcén…e ‘l gas par fè da magnè…

DEMO -  ‘Na maténa…!! Gran hotel a cinque stelle sbecchettate…

Amedeo – Sei pregato di non fare dello spirito spiritoso…(indica la sua camera)…Maquà c’è la gambra mia…e malé te an t’ha da entrè par nissunissima ragion al mond…Manca se c’è el taremot…Malé an te po’ entrè…T’ha capid…??...Sono stao chiaro…??

DEMO – Anca tropp…e po’ am’imegìn ch’ann’ho da spurchì..ch’ann’ho da lasciè le rob in gìr,,,

AMEDEO – Mo s’capisc…

DEMO - …Guèsi guèsi ajartorne da mi moj…

AMEDEO – Ah…mo ..magari…

DEMO – Mo no…no…a scherzèva dai…A stagh maché sa te…T’si cuntènt…

AMEDEO – Ehhh…vara an stagh piò in t’i pagn da la cuntentezza…A proposid…mo te te si fatt butè fora de chèsa acsé…senza dì gnènt…??

DEMO – No…No…un qualco’ ajò détt…Mo poch…Parchè sotta sotta a so cuntènt da ste fòra d’schèsa par un po’ de tèmp…Acsé mi moj dop ch’i è pasèd l’arabiadura l’ajè tutta cuntènta d’arvédme…e me intant a me facc i cavol mia par un po’…

AMEDEO – S’fa par dì…

DEMO – MO se sa che s’fa par dì…Anca se comunque an se sa mèi…Parchè me, caro il mio Amedeo, a so un tip focos…Ajò el fogh al post del sangue…!!

AMEDEO – E t’avév da v-nì abrugiè propi a chèsa mia…

DEMO – E ‘n do’ ajavéva da gì…?? Comunque grazie Amedeo…Grazie sa tutt el còr…

AMEDEO – Mo lascia gì valà…t’pudév gì da tu mèdra…

DEMO – Se…bonanott …da mi mèdra…l’era com stè sa mi moj…

Squilla improvvisamente il telefono.

Amedeo risponde.

AMEDEO – Pronto…?? Chiiiiii…??   LOREDANA FRU’ FRU’…?? No…No signorina l’ajà sbajèd el numbre…

Non finisce di parlare che Demo strappa di mano il telefono ad Amedeo.

DEMO – Pronto…?? Se…SE…Anca me…se…no…an poss parlè adèss…se…comunque a so maché… se…Ciao. (Ripone il telefono, poi ad Amedeo che lo guarda esterefatto)….Scusa…Amedeo…scusa..Mo an pudéva fè d’manch…ajò dat el numbre tua che se no me  an savéva com fè par parlei…

AMEDEO – Loredana Fru Fru…?? E chi sarìa stà Loredana Frù Frù..

DEMO – (trionfante) …La mi murosa…!!

AMEDEO -  (sconvolto)…La tu murosa….!!!????

DEMO – Se..Se…la mi murosa…se…Loredana Frù frù…trentadò ann…occhi neri…capelli neri…labbra nere…

AMEDEO – ‘Na negra…??

DEMO -  Mo che negra dì…Carnos…labbra carnos…e com facc a dì de no…??

AMEDEO – Parchè…lia l’ha t’ha détt de se…??

DEMO – Chi…??

AMEDEO – Sta…Sta…Loredana Frù Frù…

DEMO – No…Lia l’ha m’ha détt de no…Mo se puta caso…la me dicéssa de se…me ann’i digh de no de sigur…

AMEDEO – Se…l’è ‘n ragionamènt ch’am fa na grinza…e tu moj…??

Demo – Mi moj co’…?? Mi moj l’ajà na pitra de legn al post del còr…e l’an me merita…Ecch…

Di nuovo squilla il telefono.

Amedeo risponde.

AMEDEO -  Pronto…?? Se…Bonaséra…No…No…Signorina la se sbaja…Maché an c’è nisciun Rodolfo…

Non termina la frase che Demo si impadronisce a forza della cornetta.

DEMO – Prrroontooo…!! Se…Se...Cioa bignè…Sono Rodolfo…il tuo Rudy…Se…Cavalona da mostra filippica…Porta stendard del sacch a spill …Bellezza strascinante……No…No…se…se par védce a ce pudréssim véda maché…

Demo vede il pugno poco pacifico pugno alzato  di Amedeo.

DEMO – (Continua)…Maché no…No…e…parchè maché an s’po’…va bèn…ciao…ciao mio dolce bignè…(Chiude il telefono)

AMEDEO – (Sorpreso)…Fru..Fru…Bignè…Mo co’l’è maché na pasticeria…?? E po’…E po’ chi sarìa Rodolfo…??!!

DEMO – Rodolfo a sarìa me…

AMEDEO – (Sempre più sorpreso)…Te te chièm Aristodemo…!!

DEMO – Se…l’è giust…Aristodemo…Prò par la Carla bignè…a so Rodolfo…Nome d’arte…

AMEDEO – La Carla Bignè…!!!!

DEMO – Amedeo…Amedeo…te t’si bon e sant…Mo an te po’ capì…

AMEDEO – E già…T’capisc tutt te…E anca questa l’ha t’ha détt de se…

DEMO – No…L’ha m’ha détt de no…Mo an fa gnènt..Préma o dop anca lia l’ajà boccarà ma l’amo…parchè te t’ha da capì Amedeo che me a so ‘n pescador sa tantle cann da pesca…E putèna vigliaca préma o dop qualch pesciulén l’avrà pùr da bèchè…

AMEDEO – E…E…quanti pesciulén ha bechèd fin adèss…??

DEMO – Fin adèss….?? ( Conta con le dita)…Manch’un…parchè me sa c’ha sbaj a métta i vermin…(cambia argomento)…Aproposid…te maché com te si méss…??

AMEDEO – Com a so’ méss…Co’..??

DEMO – Se…a digh…un po’ de movimènt …el c’è…??

AMEDEO – Che movimènt…??

DEMO – Com che movimènt…el movimènt no…??

AMEDEO – Insomma spighte !! De co’ t’parle…??!!

DEMO – Amedeo..sta a sentì…Te t’si un om ch’el sta da per se no…??

AMEDEO – Se…Almanch…a prov…

DEMO – Alora…Un om ch’el stà da par se…Par i cavol sua a voj dì…l’ha d’avé par forza un cèrt movimènt…

AMEDEO – E ardaj sa ste movimènt…

DEMO – Donne…ragazze…bambole di gomma…trik e trak…El movimènt no…??

AMEDEO – Oh…Mo te, t’è si propi fisèd…!! Sarà méj c’ha me vaga a gambiè valà…manca la doccia t’ma fatt fè…A puzarò com un capron…(uscendo)…Demo…in tla vita an c’è sol cla roba malé…

DEMO – A part el fatt che cla roba malé…L’ajè na gran bèla robténa…Vara…an te stagh manca a sentì…(da una valigia estrae un paio di boxer rossi)…Dì…bamblon…t’el sa co’ l’ejè questle..?? T’el sa…??

AMEDEO – (Si affaccia un attimo dalla sua stanza)…A occh e croc le me pèr un pèra d’mutand…

DEMO – No…No…Par  te che t’si un profano l’è pèr un pèra d’mutand…Mo questle invéc l’è jè na divisa…Se una divisa da cumbatimènt…E quand c’è da combata me a métt su sempre sta divisa e a combatt…fin a la mort…AVANTI SAVOIA…!!

AMEDEO – (Rientra in scena vestito)…Vara Demo…Ann’el so se t’si imbecéll te …O a so più imbecéll me c’ha te stagh a sentì…!! Comunque SOLDATO DELL’AMORE…Fatt coragg…che maché an c’è gnènt da combata…Tutto tranquillo…!!

DEMO – Pchèd…L’è propi un pchéd…te si na gran delusion par me…

Viene interrotto dal campanello d’ingresso che annuncia in scena l’entrata  di LUCIA, vicina di casa di Amedeo.

Amedeo va ad aprire.

LUCIA – (da fuori)…Ciao Amdeo..(Entrando)…Co’ t’ha par chèsi un po’ de zucre da prestèm…??

AMEDEO – Come no…Lucia…A t’el vagh a to’…

Amedeo esce lasciando sola Lucia con Demo.

La pausa è piena di imbarazzo.

Demo squadra da capo a piedi Lucia .

In lontananza si ode l’ululato di un lupo.

DEMO – Ehm…Ehm…Bonaseeeeraaaaa…!!

AMEDEO – (Da fuori)…Mo che bonasera bamblon…l’è le dic e mèzz dla maténa…!!

DEMO – A vléva dì …Bongiorne…!!

LUCIA - …Giorne…

DEMO – Me a sarìa ‘n amigh de Amedeo…

LUCIA – A seee…?? A so cuntènta…

DEMO – A so cuntènt …che lei l’ajè cuntènta…Se…(pausa)…E..la s’chièma..??

AMEDEO – (da fuori)…Co’ t’importa ma te com la s’chièma…?!

DEMO – (Risponde)…E par essa gentìl …ignoranton…

LUCIA – Me a m’chièm Lucia…(Porge la mano)…piacere…

DEMO – Aristodemo…detto Demo…piacere, molto molto, moltissimo piacere piacerissimo…( bacia la mano di Lucia che tenta di ritrarsi un po’ disgustata)…Cl’ann’ava paura signorina…ch’ann’i dagh d’mors…(Si strofina le mani siddisfatto)…Movimento…movimento…!!

LUCIA – E che an so abituèda ecch…

DEMO – Mo lei signorina l’ajè propi véra…??

LUCIA – (Non raccoglie)…A..Amedeooo….!!??

AMEDEO – (Da fuori)…Co’ c’è…??

LUCIA – Amedeo…ajò un po’ de prèscia…!!

AMEDEO – (Da fuori)…Ajarìv…!!

DEMO – (Molto interessato)…Ehm…Ehm…’N do’ la sta de chèsa lei signorina..??

LUCIA – Meee…?? A stagh maché…de fianch la chèsa d’Amedeo…

DEMO – Anca me sa…!! Da ogg in avanti a starò de chèsa maché…Che Amedeo, clè ‘n mi amigh…el me ospita …da ogg, par adèss…par sempre…

LUCIA – No…Mo par davére…??

DEMO – Davéra se…E po’ l’ha isistìd na mucchia par fem restè maché…E me che manca a pudéva a facc un sacrifici da gnènt a facc…Ehhh..Co’ la vò signorina Lucia…Amedeo l’è ‘n pòr sgrazièd sol com un vermìn il tla mela…E soffre…come soffre di questa sua solitudine…Par fortuna ch’a ce so me…

LUCIA – A see…!? Buff prò…Parchè ma me Amedeo el dic sempre che lò el stà bèn acsé…ch’el vò stè da par lò…Me dle volt a i digh…dai Amedeo…Gém a fè un girétt…Magari co’ so …a chiapè ‘n glèd…Mo lò gnènt…An c’è gnènt da fè…!!

DEMO – Nooo…davére…??

LUCIA – Dvéra se…el dic ch’annha voja…cla da fè…Acsé el stà sempre da par lò com un bugatt…

DEMO – (Tra se)…L’è propi véra…se c’è ‘l pèn …An c’è i dènt…

LUCIA – Com el dic…??

DEMO – Gnènt…Gnènt…Comunque signorina da ogg…e par tutta la vita…se ma lei..co’ so…i néssa voja d’un gléd…un bèl gléd gross e cald…a ce so me maché…

Rientra Amedeo con una tazza di zucchero in mano.

AMEDEO -  Scusa tant Lucia a t’ho fatt aspetè un po’ mo stè zuccre del cara ann’el truvèva da nisciuna part..

LUCIA – Mo de gnènt …capirà…Ajavéva trovèd da discorra sa stè tu amigh maché…Oh..prò l’è simpatigh..!

AMEDEO – se…com na pichunèda tle gingìv…

DEMO – Ecte lò…sempre el solit…e miga a poss fè gnènt se me a so simpatigh ma la gènt..Comunque signorina Lucia…anzi Lucia..me a starò maché par un bèl po’ de tèmp a fè compagnia ma ste por sgrazièd de Amedeo…e se lei l’ajavéssa bsogn..

AMEDEO – (interrompe)…Alt…Alt…Ferma tutt !! Te te stà maché sol par dò giorne…Dò…fintant che sa tu moj…

LUCIA – (Subito)…Ah…mo parchè l’è spusèd…??

DEMO – ( Al volo)…Chiii…Meeeee…!!?? No..no..ce mancaria…

AMEDEO – (sanza parole)…Mo com..??

DEMO – (Finge)…Me Lucia…a so scapol…scapolissimo sin dalla nascita…Ma la mia l’ajè stèda na scelta di vita…E se Lucia…parchè la solitudine di un uomo è come la pioggia marzolina, lava i panni della vita, risciaqqua i pensieri vagabondi e stende al sole con le mollette della fantasia  le visioni distorte di questo infausto mondo…azzo…!! (rimane in posa oratoria)

Amedeo e Lucia , ammirati, reatano muti per un attimo.

LUCIA – (Non ha capito nulla)…Beh..!! Ann’è che me ajàva capìd un gran bèl po’ de quél cl’ha détt..comunque l’è brav un gran bèl po’ì a discorra…

DEMO – A so’ un poeta…

LUCIA – Se sènt…se sènt…( fa per andarsene)…Bèh…adèss prò bsogna propi c’ha vaga…Amedeo grazie tant par el zucre…(Fuori)

AMEDEO – (Accompagna)…E de co’..?? Capirà…ciao..Lucia…ciao…(rientra e poi a Demo)..Dì un po’..mo che cavlé t’i ha détti…??

DEMO – Ma chi…??

AMEDEO – Ma la Lucia…stende, scialaqqua, rsciaqqua…stira…!!

DEMO – Ah..booo!! Ann’el so…

AMEDEO – Mo com…?? A t’sa manca quél ch’te dic…??

DEMO – Eh…caro mio…è la tattica…tattica par el movimènt no…!!

AMEDEO – Te carén te si movimentèd in t’el mèzz di cervèj…trachè…!!

DEMO – E no…Caro il mio Amedeo…me dispièc…mo el bamblon de chèsa t’si te…Mo me a digh…com s’fà…com s’fa…a truvèss tra le mèn na fiola come la Lucia e non…

AMEDEO – Non..??

DEMO – …Non cumprèi manca un glèd…!!

AMEDEO – (Benevolo)…Eh…carén…l’è la vita…E che me par fortuna an so fatt come te…

DEMO – In che sèns…??

AMEDEO – Per esempi…Te, quand guard tla facia ma una come la Lucia…Co’ t’véd…??

DEMO – L’ultima roba c’ha guard l’è la facia…!!

AMEDEO – Se…va bèn…Ajò capìd…Prò Demo fa un sforz…Mettici un po’ d’impegno…Se t’véd ma una coma la Lucia…Co’ te vén in mènt…??

DEMO – A l’ho da dì…??

AMEDEO – SE…se..con parole tue…

DEMO – Me vèn in mènt cl’ajà un c…

AMEDEO – (Lo ferma)…Ferma tutt…sta bon…l’è chièr…ajò capid..grazie..!!...Ma me invéc…che par fortuna ,a diciva, a so diferènt da te…ma me me vèn in mènt una persona…me a vegh una persona…una gran bella persona…molto…molto piacevole alla vista…

DEMO – (Pronto)…E al tatto…!!

AMEDEO – ( Si altera un po’)…Co’ centra el tatto…!! Che diavle el centra el tatto…Miga l’ajè de gomma…invurnìd…!! L’ajè fatta de ciccia come te…

 DEMO – Magari…!! Magari la fossa fata de ciccia come me…A starìa tutt el giorne a mastricèm senza rompa le scatol ma nisciun…

AMEDEO – Mo sènt ma quést…!! ANIMALE…!! Te si propi un animèl…!! Mo posibil ch’an te po’ fè dò parol sa na dona che t’ha da gì a pènsè subit malé…

DEMO – E co’ jò da pensè…??

AMEDEO – T’ha da pensè che t’po’ anca parrlè sa na dona…conversare …ciacolare…sgambiare opinioni..idee…AMICI…t’el sa te co’ vò dì essa amigh dla gènt…??

DEMO – Sarìa…Sarìa …guèsi come me sa te…!?

AMEDEO – Ecch…se…apunt..

DEMO –  Vara…Amedeo…te t’ha da ringraziè che t’si un om…che s’no a st’ora me  a t’era già zumpèd adoss…

AMEDEO – An c’è gnènt da fèi…

DEMO – Piutost…Amedeo…Te, sa la Lucia, t’ha mèi provéd…a..

AMEDEO – Mo no…

DEMO – Mo pensa te…pensa te…

Da fuori scena si sente il suono costante e ripetuto di una trombetta.

DEMO – (Meravigliato)…E quést..?? Co’ sarìa…??

AMEDEO – Ah…Gnènt…Quést l’è Massimino…El pcén ch’el stà da clatra part del mur…ogni tant el sòna la trombetta…

DEMO – (Preoccupato)…I la son anca de nott…???

AMEDEO – Beh…se…dle volt i la sona anca de nott…Capirà l’è pcén l’ha do ann…Mo an dà fastidi…

DEMO – (Preoccupatissimo)…Mo…I genidor in dic gnènt..??

AMEDEO – S..Se..I diran da lasciè gì…Lo, purtén el smétt par un po’ e po’ l’arcmincia…a t’ho détt l’è pcén..!!

La trombetta continua a suonare.

DEMO – Prò l’è na bèla rotura de scatol…Sént maché che bigioliga…

AMEDEO – Bsogna avé pacènza…Massimino è piccolino, mo l’è grazios…E po’ el me fa compagnia…

DEMO -  (Si mette ad urlare)…OHHH…T’lasc gì imbecéll…!!

AMEDEO – (Sobbalza)…Eh na maténa che stolz…Mo co’ t’urle dì…!!??

DEMO – T’ha sentìd…l’ha sméss…!!

AMEDEO – Mo par forza la sméss anca te…t’i ha fati paura…!!

DEMO – Mo che paura e paura…Acsé l’impèra l’educazion…!!

Ancora da fuori scena insistentemente continua il suono della trombetta.

DEMO – Ah…mo alora l’è propi stupìd…!!

AMEDEO – Mo parchè..?? Miga el me dà fastidi…

DEMO – Ma me se…!! (URLA)…OOOOOhhhh…Brutt imbecéll…Sa véngh otra cla trombetta a tla facc magnè…Ohhh…T’lasc gì…!!

La trombetta tace.

AMEDEO – (Si arrabbia)..Adèss basta prò eh…!! E che modi i sarìa questi…?? An t’si miga a chèsa tua…!!

DEMO – E che ma me an me pièc la confusion ecch..!!

AMEDEO – T’si te che t’fa la confusion trachè…!!

Squilla il telefono  ed Amedeo un po’ alterato va a rispondere.

AMEDEO – Pronto…!! OH…mama t’si te…se…se…Co’ saria sucèss…?? El gatt l’è gìd a fnì t’el forne…?? E cum l’ha fatt…??...Ah…C’era el forne apèrt…co’lè che t’fèv..?? …El ciamblon…!! Mo co’l’era cald el forne…?? See…!! OH… signurén del paradis…e..el gatt adèss in do’ l’è…?? …Ancora t’el forne…!! Va bèn…a véngh otra subit…se…te an fee gnènt e an tuchè gnènt c’ha véngh otra me…se…ciao adèss..ciao…!! (Chiude il telefono poi a Demo)…Demo..vara ajò da fè’n salt da mi mèdra …e po’ ajartorne…te fa maché com te fuss a chèsa tua…(pausa)…Oh… a facc par dì eh…!!

DEMO – Se…An dubitè…A métt a post la mi roba e po’ a m’dagh na lavèda ma la facia…

AMEDEO – Anca ma le mèn par piacér…t’ha lascièd le ditèd da par tutt…

DEMO – Mo se sa c’ha me lèv anca le mèn…e se se no cum a facc a lavém la facia…e miga  a so com el baghén ch’el spafla t’el brégn..

DEMO – A fèva par dì…ah…’n antra roba…se t’vò magnè un qualco’…ipra el frigo …va bèn…Ciao..(fuori veloce)

Demo si guarda intorno e comincia a sistemare la sua roba.

Si ferma un attimo, si toglie le scarpe e le getta a terra.

Si accorge poi di avere un buco nel calzino.

Poi prende uno specchio e si guarda con grande ammirazione.

DEMO – Toh…!! Vara maché che bèl om…Che rocia…!! (Ad alta voce)..Signorina Lucia…la vò na stella alpina…(Si batte sul petto)…maché la c’è…!! (Tra se)…cèrt c’ha so propi un bèl om…se…se..(Ci ripensa)…Odio…Propi bèl bèl ..no…A so blén…ecch…un tip…

Il ragionamento di Demo viene interrotto dal telefono che squilla.

Demo, titubante, risponde.

DEMO – Prontooo…!! Se, questa l’ajè la caséna del signor Amedeo…Chi è??...Ahhh…!! Walther..t’si te…?? No..No…An t’ha sbajèd el numbre, no…questa l’ajè la chèsa d’Amedeo…Se…No…e che adèss maché sa lò a ce so anca me…Se…Se…a dorme maché…Com par quant tèmp…?? Ann’el so…No…E che a chèsa mia c’era marétta alora…se…sa mi moj se…Com te dic…?? T’vo vnì anca te…E parchè…e co’l’è maché l’albergo…?! Com te dic…Mo co sarìa sucèss…?? Davére…?? Mo pensa te…jà truvèd na bomba d’aereo tla strèda de chèsa tua…!!?? Alora..?? Tutte le case evaquate per la sigurézza…E par quant..?? Tempo indeterminato…!! E na maténa…!! E com sarìa a dì ch’an te sa do’ gì…?? Mo va da tu mèdra no…?!...An c’è el post…Ajò capìd…alora va da tu socra…C’è già tu moj…E na maténa…mo manca un buganén…??..Comunque Walther ann’è che maché sia tant grand…anzi…l’è pcén da bestia…Va bèn che te pudréss durmì par tèra…Prò bsogna che sa Amedeo ti parle te…Com…?? A l’ho da dì me…?? No..No…Te t’si matt…L’è già molt ch’el m’ha ospitèd…Se…No Walther..par piacér…te ti parle te…e t’i dic che t’vò ni maché par un po’ de giorne com ajò fatt me…No…an poss…Walther…Walther…!! (Ripone il telefono)…Gnent..l’ha chius st’imbecéll…El m’ha détt…” adèss a vengh otra sa tutta la mi roba”…E po’ la chius…ste mostre…Porca paletta quél l’è bon da v-nì otra par davér…E me..?? Co’ i digh ma Amedeo…(pensa un po’)…Boooo..!! Mo chi s’ne frèga…gèm a magnè adèss…(Fuori)

Esce per andare in cucina. La scena si oscura per alcuni secondi, musica , poi mentre torna la luce di scena la musica sfuma.

Rientra Amedeo.

AMEDEO – (Entrando)…Demo…Demo…a so arturnèd…!!

DEMO – (Entra in scena mangiando un vistoso panino)…Oh…Amedeo…a sò maché…

AMEDEO – E ..Co’ t’fa..t’magn…??

DEMO – Se…te t’m’ha détt che s’ajavéva fèm…

AMEDEO – Ah..già…l’è véra…brav..magna…magna pùr el panén..

DEMO – Veramènt el sarìa el terz…

AMEDEO – E na maténa…tre panén t’ha magnèd…??

DEMO – Se…dò sa la murtadèla..e un sa’l salèm…

AMEDEO – Mo…C’è armast più gnènt t’el frigo…??

DEMO – El ghiacc…ch’el sécch…Un bigiù…

Amedeo si sirige preoccupato in cucina.

AMEDEO – (Da fuori)…Vàra…Vàra maché che disastre…che confusion…tutt sporch…tutt in disordìn…Mo co’ lè pasèd el baghén…Tutt in gìr…l’olim par tèra…i curtèi…el pèn..?? ‘N do’ l’è fnìd el pèn…??

DEMO -  A l’ho magnèd…!!

AMEDEO – (Rientra)…Cum t’l’ha magnèd…Com t’l’ha magnèd..?? Un chil e mèzz de pèn tl’ha fnìde…??

DEMO – Se…Sa quatre ov e ‘n pezz de furmaj…

AMEDEO – E na maténa ragazi…mo co’ t’si sfond..?? Tre panén…dò sa la murtadèla e un sa’l salèm…Un chil e mèzz de pèn…quatre ov…el furmaj…

DEMO - …E dò méla…

AMEDEO – Anca dò méla…!!!

DEMO – E se…parchè la frutta la fa bèn…E po’ cum s’dic…Una mela al giorno cava il medico di torno…Me a ‘n ho magnèd dò…Acsé cavém via anca ma’l profesor…

AMEDEO – Te t’ha da cavét di minchion …no el profesor…

DEMO – E po’ a so’ anca a dieta…

AMEDEO – Par fortuna…

DEMO – E…che quand a so fòra de chèsa me chiapa na gran fèm…

AMEDEO – A chèsa tua invéc..no…E’ véra..??

DEMO – E già…T’ha ragion…sarà che a chèsa mia a so sempre nervos…par colpa de mi moj…Mo quand a scap da chèsa…Apriti cielo…!!

AMEDEO – Ajò vist..!! E apriti cielo propi a chèsa mia…l’è véra…?? E me adèss col’è c’ha magn dì…i stentulén sa’l brod…imbecéll..!!

DEMO – Dai Amedeo…an la fè lunga na muchia…tant te t’ si de chi tip chi digiuna…nun sol a pranz …mo anca a céna…(ridacchia)

AMEDEO – Oh…te an te lasc gì mèi…eh…!? Te t’ha da gì a caschè sempre malè…te si propi fisèd…

DEMO – Se…Se…Parchè ma me me pièc da magnè bèn…e il pane femminile, quand a so fora d’chèsa, an me manca mèi…

AMEDEO – Ajò capìd…prò a t’avìs…Patti chiari e amicizia lunga…Fòra da maché te t’po’ fè tutt quél ch’te pèr…che ma me an mne fréga gnènt…mo déntra sta chèsa…il pane femminile an t’el magn …par piacér…in poche parole…Par sti dò giorne che te starà maché…nun te néssa in mènt da purtè déntra maché ma qualca dona…t’ha capìd..??

DEMO – Mo manca maché in do’ c’ha dorme me…??

AMEDEO – NO…!!

DEMO – Mo manca una pcéna pcéna…??

AMEDEO – No…!!

DEMO – …Piccolina piccolina…Parchè com s’dic…donna nana , tutta tana…!!

AMEDEO – No…No…E po’ no…Co’ vò dì no…??

DEMO – Vo’ di de no…!!

Squilla di nuovo il telefono.

Amedeo risponde adirato.

AMEDEO – Prontooo…!!  …Ah…mama t’si te…no…no…an so incagnèd…e ch’a stèva parland sa ‘n mi amigh…se..se. c’è un mi amigh adèss maché sa me…se…No…e che sicom l’ha fatt a cagnèra sa la moj…adèss par dò giorne el dorma maché sa me…se…Oh insomma mama col’è ch’ann’è bèl…col’è ch’ann’è bèl…durmì sa ‘n om ann’è bèl…alora…dormì sa’n om ann’è bèl…durmì sa na dona ann’è bèll…col’è bèl…?? Se…dormì sa la mama tua…mama par piacér lascia gì eh…No..an voj gnènt…me pasèda la fèm…se…ciao..ciao…ciao…(Chiude)

DEMO – Ah…aproposid…Amedeo, préma l’ha telefunèd Walther…

AMEDEO – Walther..?? E co’l vléva…??

DEMO – Ah bo…!! El m’ha détt sol ch’I ha truvèd na bomba d’aereo tla strèda de chèsa sua…

AMEDEO – No…davére..??

DEMO – Davéra se…Pensa jà mandéd via tutta la gènt da le chès par via dla sigurezza…An s e sa mèi…schiupasa tutt…

AMEDEO – Mo pènsa te…

DEMO – Ecch…se…alora Walther …el te vléva dmandè un piacér…

AMEDEO – Che piacér…??

DEMO – El te vléva dmandè s’el pudéva v-nì a stè maché da te par qualch giorne…

AMEDEO – Co’l’èèèèèè…..????...Mo manca par l’antigabra del cervèll…E po’ in do’ l’è ch’al métt…??

DEMO – Bèh…El pudrìa durmi par tèra cum i zeg-ne…

AMEDEO – No…NO…Ann’el voj…Dio ce ne scampi e liberi…Ce manca ria sol questa…No…No…ma Walther l’è méi ténle a la larga..

DEMO – E na maténa…!! E co’l’ha la rogna…??

AMEDEO – Guèsi…Te t’el sa com il chièmne ma Walther de sopranom…??

DEMO – Beh..se…me pèr che na volta il chiamèvne WATHER…

AMEDEO – Ecch se..brav…Walther detto Wather…E t’el sa parchè…??

DEMO - ..No…ann’el sò…el sarà ‘n sopranom com un ’altre…

AMEDEO – No…No…ann’è un sopranom com un’altre…No…I chièmne Wather..parchè…

DEMO – Parchè…??

AMEDEO - …Parchè el fa le loff…t’ha capìd…??

DEMO – No…

AMEDEO – Le loff…le loff…T’el sa co’l’ejè le loff…??

DEMO – Se…ajò capìd…mo quést co’ centra…Anca me a le facc…e anca te…tutti i lè fa…!!

AMEDEO – Ah…sigur …Mo miga come Walther…No…No…Walther l’ha na spéc de malatia …prò l’ann’è na véra e propria malatia…No…L’è com s’el magnasa l’aria sa la boca…

DEMO – Com saria..??

AMEDEO – Sarìa che quand Walther l’ipra la bocca…metém par parlè…l’aria i va a fnì déntra ma la budlèra interna…E dop par un difètt sua cl’ha lò…an se sa com …la pasa déntra ma i ragujèm suoi di lui…acsé lò purétt el se gonfia com un bott..e déntra sucéd tutt un buliròn..tutt un rododentro…Dop malé…tutta la roba ch’el magna..mischièda sa tutt quél ch’el bé…e tutti i succhi gastronici…insomma la roba i fermènta…Acsé i se forma na muchia de gas de scarigh cumprèss…che in qualche mod jà da scapè…L’è chièr..??

DEMO – Ehhh…!!

AMEDEO -  Alora…siccome che noiatre umani quanti siamo nel mondo rotondo a sém fatt ch’ajavém…più o mén…Sett ott bugh toh…

DEMO – E na maténa …e ‘ndò t’si stèd in t’el west ??...I t’ha sparèd…??ù

AMEDEO – L’è una metafera imbecéll…!!

DEMO – Ambè…!!

AMEDEO – Alora…a diciva…quand stì gas de scarìgh  cumprèss i trova el mod da scapè …i scapa..nella fattispece di Walther i scapa in t’un mod…Come si dice…Anomalo..ecch…

DEMO – Pòr Walther…L’è dventèd guèsi un cèss…

AMEDEO – Apunt…Wather in inglés..par nun dì cèss in italièn…!!

DEMO – Porca paletta…aposta la mèdra inn’el vo’ piò a chèsa…e la moj…?? Pòra dòna…gì via da chèsa par un po’ de tèmp l’è com a gì in montagna a respirè un po’ aria bona…Prò a digh…anca lò…el pudrìa fè un qualcò par rimediè ma sta situazion…

AMEDEO – Demo…Walther l’è na chèpra…Un baluba…e po’ i puzne anca i pìd…E anca el fièd…Pènsa..pènsa te…el m’ha détt Inciso…el dentista..che na volta par cavé un dènt fraid ma Walther da quant i puziva el fièd…inn’i ha fati manca aprì la bocca…I ha tirèd via el dènt fraìd diretamènt da ‘n uréchia…Pènsa te…

DEMO – E na madosca…!! L’è na catastrofe ecologica…

AMEDEO – Alora…?? Ajò fatt bén a nun fèl v-nì maché…??

Suona il campanello d’ingresso.

DEMO – Quést l’è lò…

AMEDEO – (Disperato)…Com sarìa a dì …l’è lò…??!!

DEMO – (tranquillo)…Se…el m’ha détt ch’el v-nìva maché e che me a t’avéva d’avisè…

Suona ancora il campanello d’ingresso.

AMEDEO – An dì gnènt…sta zétt…Che adèss a i parle me…(Fuori)

Da fuori.

AMEDEO – Oh Walther…T’si te..??

WALTHER – (Entra con un materasso arrotolato sulle spalle)…E parmèss…Permesso…’n dò el métt quést…??...Maché véra…?? (getta il materasso in terra poi esce)

AMEDEO – (tenta di fermarlo)…No Walther…

Walther rientra di nuovo pordandosi dietro uno scatolone pieno di roba sua( a piacere fiaschi di vino, prosciutti salami…ecc)

WALTHER – L’è ‘l post mia véra quést…(Prova)..Ahhh…com se sta bèn…Com se stà bèn…(si rialza e sistema)…Adèss a vagh a chiapè cl’atra roba…Ciao Demo…!! (Fuori)

DEMO – C…Ciao…

AMEDEO – Adèss…Co’ i dégh…??

DEMO – (Indifferente)…Ahhh…Booo…!! Fà te…La chèsa l’ajè la tua…

Rientra Walther con un sacco lo getta e poi riesce.

AMEDEO – Walther…Walther…a te vLéva dì…(Annusa)…sént machè che puzza…sènt…

DEMO – Madòna che puzza…che puzza …e co’ l’ha magnèd i ov tost  sa’l pulcén fraid déntra..??

AMEDEO – Co’ t’avéva détt me…?? Co’ t’avéba détt…!!??

In questi momenti di grande concitazione entra Lucia.

LUCIA – Oh…ragazi…Co’ sucéd…??

AMEDEO – (Imbarazzato)…Ah…Lucia…gnènt..gnènt…E che l’è arivèd ‘n antre mi amigh alora…

LUCIA – (Annusa l’aria e ne sente il fetore)…Mo Amedeo…Co’ t’ha cott i cavì…??

AMEDEO – (imbarazzatissimo)…Ehhh…?? Co’…?? Aaaahhh..i cavi…Nooo..cioè se…Ajò cumprèdi stamaténa…

LUCIA – Cèrt ch’i è boni un gran bèl po’ véra Amedeo..e com t’i ha fati…??

AMEDEO – (Pronto)…Arost segrét…cioè..arost..ecch..!!

LUCIA – ( Si avvede che Demo tiene tappato il naso con le mani)…Mo …el tu amigh malé…Co’l’ha…?? El sta mèl..??

AMEDEO – Ehhh..?? Co’…?? Ah…se…se…i fa’n mèl i dènt…

LUCIA – Cèrt che sti cavi…I sarà anca bòn…Mo i puzza un gran bèl po’…l’è véra Amedeo…??

AMEDEO – Da fè schif… vàra …

Entra in quel momento Walther tenendosi la pancia con le mani.

WALTHER – E permesso…permesso…Amedeo…Amedeo..’n do’ l’è ‘l cèss…??

AMEDEO – (Indica)…Dlà…

LUCIA – E quést …chi lè…??

AMEDEO – A t’l’ho détt…L’è ‘n antre amigh mia…el s’chièma Walther…

DEMO – Detto “CESSO”…de nom e de fatt…

LUCIA – Com…??

AMEDEO – (Cerca di rimediare)…Gnènt..Gnènt…Lucia…gnènt…

LUCIA – (Curiosa)…El vén anca lò a stè sa te…??

AMEDEO – No..No…ce mancarìa…l’è sol de pasagg..

DEMO – E miga a vlém murì…!!

LUCIA – Parchè…?? Co’ l’ha na qualca malatia ch’s’ataca…??

DEMO – Se…la scurgite acuta…

LUCIA – Com…??

AMEDEO – (Rimedia)…Gnènt…Lucia…Gnènt…(A Demo)…Demo anca te…lascia gì par piacér…

DEMO – Se…Se..a lasc gì tant…!!

AMEDEO – (A Lucia)…Lucia…scusa sa…Mo te an t’ha gnènt da fè a caséna tua…??

LUCIA – (Piccata)..E Madòna..che grèzia…Scusa sa…Mo sa te dagh tant fastidi t’el po’ anca dì…ch’a vagh via…!!

AMEDEO – No…ann’è quést…sol che t’véd che machè ‘è ‘n po’ da fè…gente che va gente che viene…

LUCIA – Va bèn…Va bèn…Prò dop ajartorne acsé t’me dic se i te v-nud boni i cavi…Ciao…(Fuori)

AMEDEO – (sollevato)…Oh…finalmènt…

DEMO -  Te Amedeo an t’ha propi ‘n idea eh…?!

AMEDEO – E …de co’…??

DEMO – Com de co’… ?? Com de co’…??...Te pèr quést el mod da tratè ma na burdèla…

AMEDEO – E te pèr quést el mod da fè v-nì dèntra chèsa mia ma la Lucia sa Walther ch’el gìra come una bomba vagante par chèsa…?? Ajò salvèdi la vita ma la Lucia valà…( Si accoge che sta tornendo Walther)…Stà bòn…Stò bòn..s’ipra la porta del cèss…Via ..Via…

DEMO – L’ariva el bombardiere…

I due si riparano.

Walther entra trionfante con le braccia al cielo.

WALTHER – Oh…ragazi…me al digh sempre…” SI ENTRA PESANTI E DOLENTI…E SI ESCE LEGGERI E CONTENTI”…A sarò caléd tre chél…Tre chél e mèzz…(si rivolge ai due amici)..Oh…ragazi…a proposìd…a m’avé chiapèd cl’atra sporta de sotta…??

AMEDEO – Se…Bonanott…Sta a sentì Walther…

WALTHER – (Perplesso)…C’è un qualco’ ch’an và…?? (mentre conversa si infila come nulla fosse un dito nel naso e ne astrae materiale per farne una pallina che lancia)

DEMO – (Disperato osserva)…Madòna…Che schìf…che schìf…Me vén i stangulon…

AMEDEO – (Vede)…Walther…Prò lascia gì…Anca te…Dai…!!

WALTHER – (non rendendosi conto)…E co’ jò fatt de mèl…??

AMEDEO – Dai giù porca paletta…Un po’ d’educazion no…!!

WALTHER – (intende)…Ahhh…E capirà…par acsé poch…!! An t’l’ha chiapè dai…e po’ tra d’noiatre…

AMEDEO – (Si altera)…Tra d’noiatre un acidènt…T’si a chèsa mia…e po’ c’è anca Demo cl’è un ospite…

WALTHER – Chiiii…?? Demo l’è un ospite…?? Mo lascia gì valà…Demo l’è ‘n amigh…(Riporta le dita nel naso e rifà la pallina)

DEMO – Nooo…Me an voj essa più tu amigh…

WALTHER – Mo sta zitén valà…( lancia la pallina verso Demo)..Toh..!! Chiapa…VOLO…!!

DEMO – (Evita e fugge disperato)…Che schìf…Che schìf…!!

AMEDEO – Walther…Par piacér…A t’ho da parlè…

WALTHER – Parla…Parla pùr amigh mia…(Mette una mano sulla spalla di Amedeo)

AMEDEO – (Si rifiuta)…Sta bòn…An me tuchè sa…!!

WALTHER – E na maténa ragazi…manca ajavéssa el colera…

AMEDEO – An t’ha el colera, prò par oiacér an me tuché…Alora, Walther..Sta a sentì mame…Ann’è par cativeria, prò comunque come te t’po’ véda maché ann’è che ce sia tant post…adèss po’ c’è anca Demo…alora me a tò da dì che m’arman dificil fè v-nì maché sa me anca te…Parchè insomma Walther sarìa méj che te cercass un altre post par durmì…

Il discorso di Amedeo rivolto a Walther andrà a sfumare con  l’alzarsi della musica finale il sipario si chiude

                                   F I N E   P R I M O   A T T O

 

                       

                                   2°  A T T O

All’apertura del sipario, la scena illumina la tragedia della casa d Amedeo. Devastazione e disordine ovunque ! Bottiglie vuote , fiaschi di vino, piatti di carta sporchi, lattine vuote, salami appesi ,prosciutti idem,

scarpe, calzini indumenti vari, da una parte all’altra della scena anche all’occasione un filo con dei panni stesi. In pratica totale disordine.

Troviamo comunque Demo che dorme sul divano in mutande sulla sinistra ( dello spettatore) e Walther sulla destra, anche lui che dorme, disteso nel suo materasso.

Squilla il telefono.

Risponde seccato Walther.

WALTHER -  (Si sveglia allo squillo del telefono)…E chi è a st’ora dla maténa…A véngh…A jarìv…Prrronto…?? Chi è…?? Chiiiii…?? La mama d’Amedeo…?? No…Amedeo an c’è…l’è scapèd…Mo chi parla…?? Com sarìa la mama d’Amedeo…Mo la mamad’Amedeo l’ann’è morta…??..No…Se…Al vagh subit a chiamè…signora…cla staga malé al telefon…(Chiude il telefono e torna a dormire)…Mo và a l’infèrne…te e Amedeo. (Si ributta sul materasso).

Pausa. Poi di nuovo il telefono.

Questa volta rispode Demo.

DEMO – Uffa…!! Che ploja…Prò…!! Pronto…?? Chi parla?? Chiiiii…?? La mama d’Amedeo….??!! Mo…la mamma d’Amedeo l’ann’era morta…?? E se…L’è véra signora…sla me parla…vò dì cl’ajè viva…prò l’an sta tant bèn l’è véra..??...No…No…a dciva acsé par dì…No…No..Amedeo adèss an c’è…L’è scapèd…In d’ l’è gìd ann’el so…E an m’importa na mucchia…!! Se…Senz’atre…Bongiorne…(Chiude)…Mo va a murì d’un colp…!! Svighiè ma la gènt al dic e mèzz dla maténa…(Si ributta sul divano a dormire.)

Breve pausa.

Poi entra lentamente dal fondo Amedeo, tiene in mano un deodorante che ogni tanto spruzzerà.

Desolatamente si guarda intorno.

AMEDEO – Madòna santa…Che casén…Che confusion….Madòna che puzza …sembra d’entrè t’el stabi del baghén…Anzi malè l’è più elegant e ordinèd…(Guarda desolato Walther)…vàra quést che raza d’animèl…Che raza de zuzlon…El puzza pégg d’un sumar selvatigh…Mo l’è mèi posibil…!!

Walther a questo punto si alza e non accorgendosi di Amedeo si dirige verso il bagno non prima di avere bevuto da un fiasco di vino.

Amedeo osserva senza parole.

AMEDEO – “ Ui…gè suì Catrin Denév…(Non e scritto in francese ma solo come si pronuncia)…Me ann’è poss più…maché sembra che ce sia stèda la guèra…più a digh da métta a post e più l’è tutt in gìr…E stì dò animèl ancora inn’ha nisciuna intenzion da gì via…che rotura prò…!!

A queso punto Walther esce dal bagno e solo ora si accorge di Amedeo.

WALTHER – Amedeo…Amigh mia…Bongiorne…Oh ..T’èl sa che déntra ‘l tu cèss sé stà propi bèn..L’è ‘n cald…??

AMEDEO – Ferma tutt Walther…T’ha pulìd tutt bèn bèn…T’ha tirèd l’aqua…?? Ann’ho sentid nisciun rumor…!!

WALTHER – Ann’ho miga fatt la cacca ch’ajò da tirè l’aqua…(Si sdraia di nuovo sul suo materasso e ribeve dal fiasco)

AMEDEO – Fa’m gì a véda valà..(Va nel bagno e da fuori)…ragazi…ragazi….maché an và bèn propi par gnènt…L’aqua l’ajavé da tirè sempre anca par lavév i dènt…se qualca volta i lavé…E quést…?? Quést co’ sarìa…??

Esce dal bagno con un tubetto di dentifricio malamente spremuto.

WALTHER – Chisà col’è anca te…el dentifrici no..??

AMEDEO – (adirato)…Ahhhhh…!! Quést el sarìa el dentifrici…Quést el sarìa el dentifrici…?? Chi è stèd…?? A voj savé chi è stèd…??

WALTHER – A fè co’…??

AMEDEO – A strizè el dentifrici in stè mod…!!

WALTHER – E na maténa tla fa longa…!!

AMEDEO – Me dà fastidi…Porca puténa vigliaca…me dà fastidi…A part el fatt che ste dentifrici maché l’è ‘l mia personale parchè l’è medicato…

WALTHER – Co’ l’è…??

AMEDEO – Medicato…Medicato ignorant…

WALTHER – E co’ vò dì…??

AMEDEO – Vò dì ch’el costa dodic euri e cinquanta in farmacia…

WALTHER – Bravo…T’si furba da rida…Un dentifrici l’è ‘n dentifrici e basta …e col’è tutt stì manigh…!!

AMEDEO – No…Quést l’è ‘l dentifrici mia..personél…i m’l’ha dat el dentista..par le gingiv mia…

Demo protesta che vuole dormire.

DEMO – E basta insomma…!! A voj durmì…ohhhh…!!

AMEDEO – Mo và murì d’un colp anca te…!!

Da fuori si sente la trombetta di Massimino.

DEMO – E basta porca boia…!! Bastaaaaaa…!!

Ancora la trombetta di Massimino.

DEMO – (Si altera ulteriormente)…Ohhhh…Imbecéll d’un bugatt…t’lasc gì sa cla trombetta dal cara…Invurnìd…!!Sa véngh otra a t’romp la facia…Pèzz d’un sumar…!!

Suona il campanello d’ingresso.

Demo si alza dal divano furioso e si dirige verso la porta d’ingresso.

DEMO – E na madosca ragazi a facc un macéll a facc…Sl’è lò a i dagh un cazott ch’a i butt giò tutt i dènt…(Esce, poi da fuori cambia tono)…Ohhhh ….ma che sorpresa Lucia…che sorpresa…!!

LUCIA – (Entrando)…Disturbo…??

DEMO – (dietro Lucia)…No..no…ci mancherésse oltremodo…Prego , prego…La mia casa è la tua casa…

LUCIA – Se…Bonanott…!! Amedeo el c’è…??

AMEDEO – Se…Se…Lucia…A so maché…

LUCIA – Oh…Scusa tant Amedeo…Mo tramèzz a tutta sta mondézza an t’avéva vist…

AMEDEO – (Non raccoglie)…Se…va bèn Lucia…Co’ c’è…??

LUCIA – A t’ho da fè ‘n ambascèda da part d’i genidor de Massimino…(Annusa)…Mo ragazi…mo…co’ magnè i cavi tutt i giorne…??

AMEDEO – (Guarda Walther)…Ehhh…?? Com…?? A se…se…I ce pièc un gran bèl po’ …l’è véra ragazi…??

DEMO – Veramènt ma me i me fa schi…

AMEDEO – (Recupera)…Bèn…I cavi i fa bèn…ì è un po’ riscaldant l’è véra…Prò i rinfrèsca e i fa manténa sgombra la budlèra…

DEMO – Mo…Amedeo…Che raza de modi i sarìa quésti…?? Mo spodrà parlè acsé ma na bèla signorina…?? (A Lucia)…Ch’el scusa sa Lucia…Mo Amedeo l’è fén com un cépp d’maruga quand sòra i ha spisciarlèd un chén…!!

LUCIA – (esterefatta)…Parchè te invéc..!!

DEMO – NO…Me no…Anzi te t’avrà sigur capìd che me a so fatt d’un'altra pasta…a so d’un antre stamp…e..se te te vléss aprofitè…

WALTHER – Ohhh…Burdèla…se t’vò t’po’ anca aprofitè de me…(si gratta il sedere)

LUCIA – (Con sarcasmo)…Mo senz’atre ragazi…An dubitè…che se me chiapasa el schiribézz un pensirén al facc de sigur…(A Walther)..Specialmènt de te…che s’véd subit che t’si un gran sgnor…!!

WALTHER – Al so…Al so…Bongustaia…

LUCIA – (taglia corto)…Prò adèss lascèm discorra sa Amedeo par piacér…

DEMO – (A Walther)…Dai Walther…Gèm in tl’ufici tua…

I due si dirigono verso il bagno.

Lucia attende l’uscita.

LUCIA – Alora…Donca Amedeo…iarsera c’è stèda la riunion del condomini…Te an te si v-nud, prò i genidor de Massimino jà protestèd sa l’aministrador par via del chiass che c’è maquà déntra…

AMEDEO – Noiatre a fémi el chiass iarséra…??

LUCIA – No iarséra…Mo dop pranz, quand ch’èl fiulén el va a dormì…

AMEDEO – Oh…porca boia…me dispièc…Mo me an so gnènt…parchè dop pranz a vagh a fè ‘n salt da mi mèdra…prò…prò…arman sempre a chèsa chì dò sgrazièd, chì dò moramazèd…Aspèta…aspèta ‘n minud..(Chiama)…Walther…!! Demo..!! V-nì otra maché par piacér…

I due rientrano.

AMEDEO – Ragazi…Co’l’è ch’ajavé fatt iri dop pranz quand me a so gìd da mi mèdra…??

DEMO – In do’..??

AMEDEO – Maché…Chisà in do’..!!

WALTHER – Ah…me ajèra de sigur t’el cèss a ch…

AMEDEO – Abbiamo capito grazie…!!

DEMO – E me invéc ajèra de sigut s’el divano…Com a facc tutt i giorne par cerchè da durmì na muliga…Ma non mi è possibile…Parchè tutt i giorne a la stessa ora ch’èl teston d’un fiulén el ciufla sa cla trombetta dla madosca…Oh…Tutti i giorne dop magnèd el fa acsé ch’èl mostre…Alora me ajò tirèdi dò urle…do urle che vàra i m’ha sentìd fi’n ma’l port…Mo lò gnènt…Alora a me so détt basta…e ajò tachèd a dè certi pugn t’el mur che ormèi a butt giò la curtlèda miga no…!!

AMEDEO – E…L’ha sméss almanch…

DEMO – Mo se sa…Catto…!!

AMEDEO – Ecch…T’ha vist Lucia…s’è scopèrt l’arcano …il mistero…

LUCIA – Bèh Amedeo…cerca da fè ‘n qualcò’ parchè s’no t’và a fnì in t’i guèi…(poi uscendo ad Amedeo)…Mo..Amedeo…Quand’è chi va via st’ì dò…??

AMEDEO – A booohh…!! Ann’el so de sigùr…Ormèi l’è quatre stmèn ch’i è maché…Ann’è poss più Lucia…

LUCIA – Catt a t’poss capì…!! Vàra che raza de gènt…!! Và bè…An’ t’l’ha chiapè valà…Adèss a vagh…A t’salùd Amedeo…(Uscendo)…Oh..ragazi salùd ma tutti eh..??

WALTHER -  …Ciao Luciana…

LUCIA – A m’chièm Lucia invurnìd…

WALTHER - …Ciao Lucilla…

LUCIA - …Se…bonanott…

DEMO - …Arivedergliela signorina…

Amedeo accompagna Lucia all’uscita e poi interviene.

AMEDEO – Oh…ragazi…A v’ho da dì na roba…!!

WALTHER – Co’ c’è Amedeo…

AMEDEO – Alora…Par préma roba te Walther…bsogna che na lavèda t’l’ha dà…Che t’fa na puzza com se te girass par chèsa sa ‘n sorc mort in tle sacocc…Quést par préma roba…

Amedeo non finisce di parlare che Walther appunto estrae dalla tasca quello che sembra essere un topo morto.

AMEDEO -  (Esterefatto)…E quést…che roba sarìa….!!!???

WALTHER – Portafortuna…

DEMO – Te Walther…te fa propi schìf…ribrézz e compasion…

AMEDEO – Sta volta t’ha ragion Demo…!!

WALTHER – Ajavé fnid…?? Se…

AMEDEO – Se…

DEMO – Se…

WALTHER - …Alora…L’aroma che voiatre ignoranti a sentì, è in realtà il mio odore naturale…Perché io a differenza di voglialtri, ipocriti e provinciali, sono sempre me stesso in ogni occasione ed in ogni circostanza…Perché io sono un signore…e sono un uomo che non deve chiedere…Mai…!!

Demo ed Adamo rimangono interdetti.

WALTHER – (riprende)…Aproposìd Amedeo…ann’è par chèsi che t’me prèst el tu dentifrici…??

AMEDEO – (meravigliato)…Par lavéd i dènt…??

WALTHER – No..No…Par lavè le mi mutamd…acsé le arman frésch e soridènt…(Fuori)

AMEDEO – (Si infuria)…S’an t’va via a t’tagh un cazott…

Suona il campanello d’ingresso.

Demo corre ad aprire.

DEMO – (da fuori)…Oh…Che belvedere…Lucia…Prego…

Rientra Lucia.

AMEDEO – Lucia…t’si te ‘n antra volta…

Rientra Walther.

LUCIA – Se…A me s’ho scurdèda d’una roba…

AMEDEO – Dì…Dì pùr Lucia…

LUCIA – A te vléva dmandè se dop quand te scapp t’me compre un po’ de giurnèi…S’an te dispièc eh…??

AMEDEO – No…No..an me dispièc…an te preocupè..a vagh senz’atre…

LUCIA – Alora grazie Amedeo…Ci conto eh…??

AMEDEO – A t’hop détt de se…e se l’è se, l’è se…no…!!

LUCIA – (Fa per uscire)…va bèn…Ciao…ciao…!!

AMEDEO – (l’accompagna alla porta)…Ciao…Ciao…!!

DEMO – Ciao…Ciao…!! A t’dagh me ciao..ciao…!!

AMEDEO – Ecte lò sa le su dichiarazion del cara…Co’ te vréss dì mèi adèss…

DEMO – Lucia..Lucia…métt la panza vicén ma la mia…t’sentirà che sinfunia…

A sentire queste parole Walther comincia a ridere a crepapelle seguito da Demo.

I due   finiscono con rotolarsi per terra dal troppo ridere.

AMEDEO – (Si arrabbia)…Basta…Basta…Pèzz de sumar…Non vi permettete…An vè permeté da tratè d’acsé ma na mi amiga…un po’ di rispetto…porca miseria…Che s’no a m’incazz sé’l sèri…

DEMO – E…capirà !! Co’l’è ch’ajavrò détt de mèl…E po’ la Lucia la sarà na dòna come cleatre no…??

AMEDEO – No..No…lia l’ann’è na dòna come cleatre…A par el fatt cl’ajè na mia amuga…Lia l’ajè spècièl…parchè…parchè l’ajè bèla d-déntra…

DEMO – Mo bèda agì valà…e co’ t’i ha fatt le lastre…??

Ancora risate a crepapelle di Demo e Walther.

AMEDEO – (seccato)…A si propi do animèl…!!

DEMO – T’ha sentìd Walther…a sém dò animèl…

WALTHER – E già…Lò invéc l’è un sgnòr l’è…

DEMO – E già…L’è ‘n sgnòr…e guèi…guèi tuchèi ma la Lucia ma lò…

AMEDEO – Basta…an ve stagh manca a sentì…A vagh via…ajò bsogn da chiapè ‘n po’ d’aria fresca e pulida…

DEMO – Brav Amedeo…va a chiapè ‘n po’ d’aria…e quand t’artoene porta sa te dò cann…

AMEDEO – Dò cann…?? E par fè co’…??

DEMO – Mo com par fè co’…Amedeo…dai giù…capisc al vol…!!

AMEDEO – Ajò capìd…ajò capìd…e an so miga stupìd…(Fuori)

WALTHER – Ohhh…Ciao eh…??...Mo co’l sè arabièd par davér ch’èl va via senza manca saludè…??

DEMO – Ah…Bo…Ann’el so de sigur…Mo ma te co’ t’uimporta…

WALTHER – T’ha ragion …se’l s’incagna l’avrà fatt dò fadigh…

Riprende a suonare la trombetta di Robertino.

DEMO – Madòna…!! Sènt ma quést…??

WALTHER – Oh…mo l’è roba da mate…quand l’ncmincia an smétt piò stè mostre…

La trombetta continua a suonare.

DEMO – Maché bsogna fè ‘n qualcò’…

WALTHER – Me a so pront…

DEMO – Alora…un…dò…trè…

Demo e Walther all’unisono urlano e strillano.

DEMO e WALTHER – Ohhh…T’lasc gì imbecéll…incantèd…basta

….La gènt la dorma…t’ha rott le scatol…Bastaaaaa…!!

Dopo una breve pausa silenziosa.

WALTHER – T’a sentìd…?? L’ha sméss…

DEMO – Me al digh sempre…Toca savé fee sa I fiulén…

WALTHER – T’ha ragion…t’ha propi ragion…

Suona il campanello d’ingresso entra Lucia, apre Demo.

DEMO – (Entrando)…Prego…Prego…Lucia…vén pùr otra…fa com te fuss a chèsa tua…

LUCIA – (Entrando)…A sì stèdi voiatre a tirè chi quatre urle…??

WALTHER – Ahhh…no..Catto…!!

DEMO – Parchè..?? S’è sentìd…??

LUCIA – S’è sentìd…?? Voiatre a sì propi dò…do…imbecéll…??

WALTHER – Imbecéll..??

DEMO – Se…Se…imbecéll va bèn…

LUCIA – Massimino adèss el s’è spaventèd…el piagn fort fort e i genidòr i vrìa parlè sa Amedeo…Prò…Amedeo an c’è..Vèra..??

DEMO – No..l’è gid a chiapè i giurnèi par te…

LUCIA – Alora a vlé v-nì a discorra voiatre sa i genidòr de Massimino…??

DEMO – Se…gém…ma davér davér…(Fuori)

WALTHER – Mo sigur…parchè lè ora da schirpirla questa raica…!!(Fuori)

Si odono da fuori le voci concitate di Demo e Walther che gridano a soggetto.

DEMO e WALTHER – Insomma basta…!! Lei deve dire a suo figlio che bsogna ch’el lascia gì…No…No…noi siamo ospiti…e io la denuncio…lei non sa chi sono io…me a i romp la facia…ma lei e ma la su moj…no…e basta insomma…!!

I due rientrano seguiti da Lucia.

DEMO – E insomma basta…catto…!! An s’né pudèva piò sa cla trombètta del cara…

WALTHER – Brav…Demo…t’ha propi ragion…

LUCIA – Adèss a sì cuntènt…??

DEMO – E se…Quand ce vò…ce vò…!!

LUCIA – Guardè che ‘l pèdre e la mèdra d’Massimino i vléva sol parlè…

WALTHER – E défatt ajavém parlèd…

LUCIA – Ahhh…Me pièc…Quél par voiatre l’è parlè…

DEMO – Se…ajavém fatt sol dò paròl…

Improvvisamente da fuori si sente la voce concitata di Amedeo.

AMEDEO – Nooo…Parchèèè…?? Co’ l’è sucèss…No…Ahio…!! Ahioo…Me co’ céntre…!! Aiuto…I me ména…No…par piacér…Ahio…!!

Pausa, i tre in scena si guardano tra di loro.

Poi entra Amedeo pesto e dolorante con due canne in mano che non lascerà sino al momento opportuno.

AMEDEO – (Entrando)…Ahio…Ahio…!! Che schiafon ch’ì m’ha dat…Oh..Signor che mèl..!!

LUCIA – (Premurosa)…Amedeo…Mo…Co’ t’è sucèss…??

DEMO – Co’ t’ha fatt Amedeo…??

AMEDEO – Ah…Boooo…!! Ann’el so de sigur….L’è stèd come na valanga…’na furia devastatric…El pèdre e la mèdra de Massimino in m’ha fatt manca parlè…I m’ha dat quatre schiafon e tre cazott…i m’ha arvinèd porca boia…Che mèl…!!

LUCIA – (Ad Demo e Walther)…Ecch…a sì cuntènt adèss…??

WALTHER – Mo…Amedeo…te si fatt mnè da chèl frignolén malé…??

DEMO – Anca te prò Amedeo…T’ha sempre da discurra sa tutti…te si un cagnaron da rida…guèsi guèsi jà fatt bèn a dét na mucchia d’bastunèd..!!

LUCIA – (Lo aiuta)…Mett’te a séda..cerca da respirè…

AMEDEO – Me fa mèl tutt la ganascia…

LUCIA – T’ha la borsa del ghiacc…??

AMEDEO – N…No…

LUCIA – Alora aspèta…ch’a la vagh a chiapè a chèsa mia…(Fuori)

AMEDEO – Oh…ragazi…Spo’ savé che cavlè sarìa sucèss…??

DEMO – Mo gnènt…Ajavém avùd da discorra sa i genidor de Massimino..

AMEDEO – E..Parchè…??

WALTHER – Com parchè…Com parchè…?? Par via de ch’el fiulén ch’èl sona sempre ch’èl cavol de trombetta…

DEMO – E ma noiatre la disturba…Catto …Ma me me vèn l’esavrimènt narvos …me ajò bsogn da ripusè miga no…a so maché aposta…che s’no a stèva a chèsa mia…

WALTHER – Parole sante…

AMEDEO – (Si arrabbia)…parole sante un pèra de quai…Porca boia ragazi…com ajò da fè sa voiatre..Eeehhh..?? Questa ann’è chèsa vostra e voiatre dò …ajavé da stè fermi e boni…senza rompa le scatol ma nisciun…

Rientra Lucia con la borsa del ghiaccio.

LUCIA – Toh…Amedeo…Métt questa sopra ma la ganascia ch’te fa mèl…

AMEDEO – Grazie..Lucia…Grazie…

DEMO – Troppo B…BONA…!! (Ride)

WALTHER – Tropp…Tropp…(Ride)

LUCIA – (Si offende)…Spiritosi…(Fuori)

AMEDEO – Ecch…ajavé vìst…?? Adèss la s’è incagnèda anca lia e me tocarà dmandèi scusa…ragazi…ragazi…an s’po’ fè acsé…L’è maleducazione…Porca boia prò…E po’ Demo scusa sa…mo t’me vò spighè na bona volta che cavlé ajò da fè sa ste cann…E co’ c’è da piantè i pundòr…??

Demo amichevolmente passa un braccio attorno alla spalle di Amedeo.

DEMO – Amedeo…Amedeo…Stà a sentì ma me…Stà a sentì ma Demo clè tu amigh…

AMEDEO – Se…Co’ c’è adèss…??

DEMO – Amedeo…Te quant ‘ann t’ha…??

AMEDEO -  Me…(Dice l’età)…Parchè…??

DEMO – E te…alla veneranda età di (età)…An te sà ancora co sarìa le cann…??

AMEDEO – N..No..

DEMO - …Mo le cann par fumè…le cann…par pipè…invurnìd…!!

AMEDEO -  (Si arrabbia)…Vàra..Demo…Vàra…Te an te permétta più..An te permètta neanca da pènse da fè certle rob a chèsa mia…!!

DEMO – An c’è pericol…An t’ha capìd gnènt…

AMEDEO – Mo se sa ch’ann’avéva capìd gnènt…Parchè an pensèva ch’te saréss arivèd ma tant…Inbecéll…te sì ‘n imbecéll e basta…Mo an t’el sa che se cmincia a fumè stà roba maché e dop quand un el dvénta grand…fnisc ch’el po’ fè certle rob cle fa murì…??

DEMO – A sigur…In t’el mi chès quand a sarò dventèd grand…ajavrò cent e dic…cent e quindic ann brodosi…!!

AMEDEO – L’è un mod se dì imbecéll una antra volta…!!

DEMO – E na maténa tla fa longa…!!

WALTHER – Mo co’ l’è ch’a strilè sempre…?!  In do’ sì al marchèd a venda i piatt…?? E se c’è Massimino da clatra part ch’el dorma…I po’ chiapè un trauma…!!

DEMO – (Con sarcasmo)…Se…Un trauma…me am la Lucia a i farìa propi chiapè un bèll trauma…

WALTHER – Burlòn…!!

AMEDEO – E ardaj…Lasciè gì par piacér…E portè rispètt…

WALTHER – Ectè lò…El difensor dle donn indifés…

DEMO – Dì un po’ Amedeo…Me v-nùd ‘n idea…A vlém fè na scméssa…??

AMEDEO - …Che scméssa…??

DEMO – Vàra…A scmetém una céna…Prò una céna sa i fiocch…Che la Lucia la sarà la mi prossima vittima amatoria…

AMEDEO – Mo valà…lascia gì scièp…!!

DEMO – (Insiste) Insomma…te scmétt o no…??Vàra…Amedeo…Vàra…S’ha vagh in bianch sa la Lucia…Non sol a t’pègh na céna…Mo ajartorne a chèsa mia…e a port sa me anca ma Walther…gasometro comprés…

WALTHER – E se…Brav…e chisà ‘n do’ l’è ch’t’me métt…??

DEMO – Tla stala sa’l baghén…

WALTHER – E già…E par la puzza…??

DEMO – An te preocupè che dop d’un po’ el s’abitua…

AMEDEO – (Interessato)…Aspèta…Aspèta…alora…fém le rob bèn bèn e sa tutti crisme…Donca…A te dagh tre…anzi quatre giorne de tèmp…E tutt a da sucéda maché a chèsa mia…va bèn..??

DEMO – Va bèn…Va bèn…Quatre giorne…?? Anca tropp…!!

WALTHER – E me a facc el testimone culare…

AMEDEO – Co’ t’fa te…??

WALTHER – El testimoni culare…

DEMO – Insomma co’l’è ch’èl farìa lo…??

WALTHER – A farìa che me a stagh a védase el fatt el sucéd o no…e po’ dop al vagh a dì ma Amedeo…

DEMO – Mo miga t’po’ stè vicén ma me quand a passerò dalle parole…a i fatti imbecéll…!!

WALTHER – Mo miga a stagh sa te…invurnìd…A me nascond da qualca part…opur a guard da’l bugh dla chièv…

AMEDEO – Alora a sém d’acord…

DEMO – Va bèn…E’ gìda..!!

I tre si danno la mano in segno di intesa. Poi si alza la musica e la scena si oscura per qualche  secndo. I tre fuori.

Dop qualche secondo di buio la scena vuota viene di nuovo illuminata.

Entra Amedeo, è passato un giorno o due.

AMEDEO – Ohhh…!! A so arturnèd…An c’è nisciun…?? (annusa l’aria e dice tra se)…An c’è nisciun …prò Walther l’è gìd via ch’è poch…E permesso…??...(Pausa)…Alt…bòni…Ferma tutt…!! Co’l’è ch’ajò détt…?? E permesso…(Si altera)…Mo che permesso e permesso…A so a chèsa mia maché ohhhh…!! Mo pènsa te come a me so ardott…Ajò dmandèd permesso a chèsa mia…No..no…maché an và bèn par gnènt…Stà storia l’ajà da fnì…Bsogna propi ch’a facia un qualcò’…!! Adèss po c’è anca cla scméssa del cara….E se la vagh a perda..??...Sarìa un bèl lavor sarìa…Parchè maché an se sa mèi…Demo el s’è tant fisèd…che insomma i la pudrìa anca vincia ste mostre…Porca boia …ma me me vèn l’esavrimènt miga no…Amedeo..stà calme…ragiona e an pérda la testa…Com a poss fè…?? Com a poss fè…(Siede)…A pudrìa par préma roba avisè ma la Lucia…cla stia atènta…Oh…miga ch’an so sigur dla Lucia…prò…se lia la sa tutt la me pudrì  dè na mèn…parchè l’ajè preparèda…par la situazion…O s’no a pudrìa fè la spia ma la moj de Demo…la Stefania…A i pudìa parlè dl’intenzion del marìd…Acsé lia magari la s’ingelosésc e i l’arvén a tò…Che s’el va via Demo…Walther el va via sigur…e me a pudrìa tornè a campè finalmènt…!!  Se..pudrì essa na soluzion…Se…a digh tutt ma la Stefania…(Prende il telefono e chiama.)

Pronto…?? Ciao Srefania….a so Amedeo…se…se…an c’è mèl…se…e te..?? Senza…senza il tuo Aristodemo…??..Com…Com te dic…?? Méi d’acé an te si mèi stèda…??...Mo…com sarìa a dì…?? Varà che Ddemo adèss el stà maché da me…?? Ahh..T’el sa…Par fortuna…E sarìa anc ora cl’artornasa a caséna sua…cioè da te…Com…?? Com te dic…?? Arangte…!! Stefania…Co’ vrìa dì arangte…Stefania…Stefania…!! L’ajà chius…Porca boia l’ajà chius…apèna ajò dètti che ‘l marìd l’è maché da me…l’ha m’ha détt …arangte…!! Ahhhhh…!! Mo quaioni maché…la facénda la se sta facénd grèv un gran bèl po’…Tutto mi si rintorcina contro…No…No bsogna ch’a parle sa la Lucia…E se…a spigh tutt ma la Lucia e lia la capirà de sigur…(Mentre parla chiama al telefono Lucia)…Prontoo…?? Lucia..?? A so Amedeo…Ajavrìa bsogn da spighèd una roba… Se…fa ‘n salt maché da me…se…anca adèss se t’vò…se…no..no..gnènt de grèv sol che a t’ho da parlè…Se… a t’aspètt…se ..ciao…!!(Chiude il telefono)…Ecch adèss l’ajarìva e a i digh tutt papèl papèl…che questa l’ajè na situazion cl’ajà da fnì…e insomma….!!

Suona il campanello d’ingresso ed entra Lucia.

AMEDEO – Eccla vé…(Va ad aprire)…Ciao Lucia vén déntra…(Entrando) Lucia a t’ho da dì na roba…

LUCIA – (preoccupata)…Co’ è sucèss…??

AMEDEO – Mo gnènt Lucia…Una stupidagìn…Te t’ha vist che adèss maché da me c’è chì dò ragazz…

LUCIA – Ragazz…inn’ mè pèr tant ragazz…

AMEDEO – (Crolla)…Bè..insomma …ragazz o no…me Lucia ann’è poss piò….!! Sti dò màtt i m’ha arvinèd la vita…An magn piò…An dorme piò…Vàra..a so’ dventèd più sciutt d’una canocchia…Lucia…questa maché l’ann’è più chèsa mia…Tra ‘n po’ i m’avrà da ricoverè par esavrimènt narvos…!!

LUCIA – Oh…pòr Amedeo…Mo mandi via ma tutt dò e bona nott..!!

AMEDEO – Se…mandèi via…te pèr fecìl ma te…!! Jè amigh mia da ‘n sacch de tèmp…E com a facc…?? Co’ i digh…?? Ragazi gì via…?? An fa no…!!

LUCIA – Amigh…Amigh…vara maché com i t’ha ardòtt i tu amigh…It’ha ardòtt  un stracc de om…una larva umèna…un relitto senza speranza…un avanzo di mondezza

AMEDEO - …Lucia…

LUCIA – (Continua)…Un vermin schifos…

AMEDEO – Oh…Lucia…

LUCIA – …Un bagarozz da fè schìf…

AMEDEO – (Toccato)…Ohhh..Lucia …Adèss basta…ann’esagerè…!! E catto…A sarò anca na mulighèna scucéd de sta situazion…Mo prò…

LUCIA – No…No..La facènda l’ajè grèv trachè..!! E se me Amedeo a pudésa fè un qualcò’…Vàra…sa tutt el còr…

AMEDEO – Ecch…Se…L’è propi quést el punt…Te un qualcò’ te pudréss fè…Anzi…An te duvréss fè…

LUCIA - …Amedeo..spighte…che me ann’ho capìd…

AMEDEO – (Imbarazzo)…Alora…Donca…Lucia…sarìa sucèss che …Mo miga s’èl sèri…Par schérz…Ajavém fatt me e …Aristodemo…Una spéc de scméssa…

LUCIA – ‘Na… Scméssa…?? Che scméssa…?

AMEDEO – Ecch…insomma…sarìa na roba v-nuda fòra acsé…Par rida…

LUCIA – Amedeo…Dai …taja cort…!!

AMEDEO – Se…T’ha ragion…Donca la scméssa l’ajè quésta…Demo la scméss same che te …sa lò…No…No…Aspèta…ch’ajarcminc dal princìpi..

LUCIA – Ecch…se brav..che me ann’ho capìg gnènt…

AMEDEO – Alora…la scméssa l’ajè quésta…Donca..Demo el te farìa la cort…E se te …insomma te dic de se…la scméssa i la vinc lò…e ‘l po’ stè maché finch’ì pèr…insièm sa Walther…Se…Se invéc te, te dic de no…Demo, insièm sa Walther…el girìa via ecch…

LUCIA – (Seccata)…Ah…!! E questa la sarìa la scméssa…??

AMEDEO – S…Se…

LUCIA – (Si arrabbia)…E…second te…de grezia…Co’ ajavrìa da dì…??

AMEDEO - …T’avréss da dì de no…

LUCIA – E t’ha anca el coragg da di ma me ch’ojò da fè…??

AMEDEO – Beh…Lucia..te tl’ha dmandèd alora  me…

LUCIA – Mo com a vè permeté…Com a vè permeté…Voiatre tre imbecéll…Com a vè permetè…sa che coragg…??!!

AMEDEO – (Non si rende conto)…E parchè…??...Me a tho spighèd tutta la situazion..Alora se te…

LUCIA – (Inviperita)…Vàra Amedeo…Vàra…Tutt a me sarìa aspetèda da te…Tutt…Mo no che t’me mancass de rispètt in t’un stè mod…(fa per andarsene)

AMEDEO – No…Lucia …aspèta…

LUCIA – A par el fatt…A part el fatt …che me a digh…Mo com t’po’ pènsè che me a posa in t’un qualch mod  fè la graziosa sa un com…Cla spéc d’amigh tua insomma…Mo…Amedeo…T’m’ha guardèd bèn…?? (Si mette in posa )

AMEDEO – (Osserva ammirato)…Bèh…se…a t’ho guardèd…prò com s’dic…An se sa mèi l’umor dla bestia…

LUCIA – (Si arrabbia proprio)…L’umor dla bestia…!! Amedeo te an t’capisc gnènt ecch…Gnènt…!!...Comunque an te preocupè…A sò me quéll ch’ajò da fè…an dubitè…(Lucia se ne va a testa alta e senza salutare. Si sente solo sbattere la porta)

AMEDEO – (Cerca di fermarla)…Lucia…no…Lucia…t’ha capid mèl…Lucia…(vede che non serve a nulla)…Mo vàra te la se incagnèda sèl sèri…Mo te va a capì ma le donn…t’i dic in t’un mod an và bèn…t’i dic t’un altre mod an và bèn manca quéll…L’è roba da matt…E me ancora ann’ho cavéd un ragn da’n bugh…

Suona il campanello d’ingresso.

Entra Demo euforico.

DEMO – Amedeo…Amedeo…Me sucèss una roba…una roba che…

AMEDEO – Co’ te sucéss…??

DEMO – Ajò incuntrèd adèss adèss ma la Lucia…par le schèl..indvéna co’ l’ha m’ha détt…indvéna…??

AMEDEO – E co’ so me…

DEMO – L’ha m’ha détt che tra’n po’ la me vén a truvè maché…Parchè l’ha m’ha da parlè…

AMEDEO – E…Parchè…??

DEMO – Ann’èl so…Ann’el so…Prò t’el sa co’ l’ha m’ha fatt ?? T’el sa…??

AMEDEO – Co’ l’ha t’ha fatt Demoooo…!!

DEMO – (eccitatissimo)…L’ha m’ha fatt l’uchialén…!! L’uchialén l’ha m’ha fatt…Ma me…T’ha capìd…ma me…!! E po’ l’ha m’ha anca détt pièn pièn…”Vàra ch’an ce sia par chèsa Amedeo…E s’èl c’è mandle via…T’ha capìd…?? L’ajè fata…ragazi l’ajè fata…La Lucia la s’è inamurèda de me…L’ajè armasta sfulminèda da stè pèzz de marcantoni…( Si agita)…Donca..prparém la mèchina par bata…Te…Amedeo…fòra…!!

AMEDEO – Com…Fòra…??

DEMO – Fòra…Fòra…Sgomberare il campo di battaglia…Le mutand rosc…?’N do’ l’ejè le mutand rosc…??

Suona il campanello d’ingresso.

DEMO – (Frenetico)…Madòna…Pudrìa essa lia…Amedeo…Scapa t’el cèss anca s’an te scapa…An te fè véda par carità…

AMEDEO – Mo…

DEMO – Bèda a gì dai…!!

Amedeo esce verso il bagno sconsolato.

Demo si precipita ad aprire e rientra insieme a Walther.

DEMO – Walther…Walther..Par fortuna t’si te…tente dùr…la Lucia la vén maché a tuvè ma me…!!

WALTHER – Alora l’ajè fata…!!

DEMO – Se…Walther…l’è fata…an stagh piò in t’ì pagn…Alora Walther…te t’ha da fee el testimone culare…A m’arcmand eh…?? An te scapasa…qualca…T’ha capìd…??

WALTHER – No…Co’ ann’ha da scapè…??

DEMO – Ma dai Walther…an te scapasa co’ so…qualch odor de cavì…de tartuf…

WALTHER – Ahhh..A stèva a sentì…No..No..Stà tranquill…l’è tutt a post…

Intento Amedeo rientrando ha ascoltato il colloquio.

AMEDEO – Scusè sa…n voj disturbè tropp…Mo sicom ch’a sém a chèsa mia…A voj véda anca me co’ sucéd déntra a chèsa mia …Par piacér…

DEMO – Mo se…Se…fa quél ch’te pèr…basta ch’an vè fè véda fin a quand ann’è fnìd tutt…

Suona la porta d’ingresso.

Pausa.

DEMO – ( A Walther e Amedeo)…Via …Via…gì via…fòra…!!

I due vanno in bagno.

DEMO – Le mutand rosc…Porca boia…’n do’l’ejè…le mutand rosc…(Si accorge di averle addosso e quindi si toglie i pantaloni rimanedo in boxer rossi.)…O porca boia a le jò adoss…

Così conciato va con calma ad aprire.

Entra Lucia seguita da Demo.

LUCIA – Mo co’è che t’ì ha mess acsé tant par aprì..??...E co’ t’si sord…??

DEMO – No…e che…

LUCIA – (Si accorge che Demo indossa i boxer)…Co’ t’va a giughè a palon…??

DEMO – Mo che palon…anca te…

LUCIA – Amedeo…?? L’è gìd via..??

DEMO – Se…Se…l’è gìd via…Mo an parlém d’Amedeo…parlém de noiatre…

LUCIA – Mo bèda gì valà invurnìd…!!

DEMO – Com sarìa a dì invurnìd…!!

LUCIA – Sarìa a dì che préma de tutt me dla scméssa a so tutt..!!

DEMO – Tutt…Co’..??

LUCIA – Tutt…tutt…!! A tl’ho détt che t’si ‘n invurnìd…An te capisc manca quand a parle…!!

DEMO – (Tenta di replicare)….M…Mo…

LUCIA – (Subito)…Stà zitt sa…An dì gnènt…Adèss a parle me…Vàra…A t’èl digh propi sa tutt i sentimènt…A t’el digh propi sa tutt el còr..

DEMO – Siiii…??

LUCIA – Te Demo…T’me fa schìf…!! T’me fa ribrézz…Sol a védte ma me , me vèn i strangulon…Me sa te an starìa manca se te t’fos l’ultim om de stà tèra…Parchè…parchè se Amedeo e Walther jè dò..imbecéll..Te Demo..Te…t’si e de molt el più imbecéll de tutti…

DEMO – Mo…Com sarìa a dì…??

LUCIA – Stà zitt sa…!! An te permétta da parlè…An te permetta da dì na parola ch’a te dagh una fila de scupazz a la via tua ch’a te stacch la testa dal coll…(Pausa)…Alora…riguard ch’el cavol de scméssa…Bèh…Se propi t’el vò savé…

DEMO – Se…A vrìa..

LUCIA – (Strilla)…A t’ho détt ch’an t’ha da parlè…T’ha da stè zitt…!!

DEMO – (Timoroso)…Se..Se…E chi fièda..

LUCIA – Alora a dcìva…par quant  riguarda ch’èl cavol de scméssa …Bèh..Me a t’la voj fè vincia…

DEMO – (Non crede alle sue orecchie)…Co’ …Co’ t’ha détt…??

LUCIA – Se…A t’la voj fè vincia…Acsé Amedeo l’impèra…l’impèra a capì quéll c’ha fatt finta da nun capì fin adèss…Parchè s’ann’ha capìd…Anca lò l’è imbecéll par rida…!!

DEMO – Mo…Lucia…Co’ t’dic..??

LUCIA – (Continua il suo discorso)…L’è da quand l’è v-nud a stè maché c’ha prov in tutt i mod a essa gentìl sa lò…Al véngh a truvè…A l’invìd a scapè asièm…A l’ho invitèd anca céna…Dò volt a l’ho invitèd…dò volt…!! Parchè me…insomma …ecch.. a i voj bèn ecch…Mo lò gnènt…Teston com un mul…el fa finta da nun capì…E co’l fa st’imbecéll..?? El và a scmétta…E me…me a sarìa el premi…Brav…!! El s’è divertìd…?? …Adèss a me divèrt me…St’imbecéll…Dai…alora…femla poca longa…Gém…D’là véra…??(Indica la camera da letto d’Amedeo)

DEMO – Se…Se…

I due entrano nella camera da letto di Amedeo.

Dopo alcuni secondi Walther ed Amedeo escono dal bagno.

Amedeo è trattenuto a forza da Walther.

AMEDEO – No…No…lascme…Me an savéva…Porca paletta…Ann’avéva capìd…Walther lascme…!!

WALTHER – No…Amedeo…porca boia …Ann’è giust…na scméssa l’ajè na scméssa e toca ripetèla…

AMEDEO – Va bèn…Prò me ann’avéva capìd che la Lucia…An savéva…che lia…par me…

WALTHER – (Minaccia)…Amedeo…Met’te a séda e an tè mova…!! Quand un el scmétt, el scmétt e basta…Te stà fèrme malé che me a vagh a véda dal bugh dla chièv com procéd la situazion…Te an te mova sa… !!

Walther sbircia dal buco della serratura.

AMEDEO – Co’…Co’ sucéd…??

WALTHER – Stà zitt…!! An fè el chiass e fà guardè…!!

AMEDEO – (Impaziente)…Alora..??

WALTHER – E na maténa che svanziga te si…Dam el tèmp da méta a fogh l’occh…

AMEDEO – Walther…Co’ i fa..??

WALTHER – A booo…!! Ann’el sò de sigur…!! Demo el stà malé senza fè gnènt…

AMEDEO – Com sarìa a dì…??

WALTHER – Ssssstt…Ssssttt…Stà bòn Stà bòn ch’i stà par v-nì otra…

Dalla camera da letto di Amedeo escono Demo e Lucia.

LUCIA – Ecch..t’ha vist…?? Ajavém fatt  a la svélta…(Vede Amedeo)…Ah…te t’sì maché…??

AMEDEO – (Imbarazzato)…Se…Lucia…me a te vléva dì che…

LUCIA – (Non lo fa parlare)…No…No…A t’voj dì me na roba invéc…(Scandisce)…Va a murì d’un colp…Te…e i amigh tua !! (Esce a testa alta).

I tre guardano uscire Lucia.

WALTHER – Alora..?? Demo…co’ è sucéss…??

Demo comincia a preparare le sue cose.

DEMO – Gnènt…ann’è sucèss gnènt…Porco boia..!!

WALTHER – Com…Gnènt…?? E adèss co’t’fà…??

DEMO – A gém via Walther..ajò pèrs la scméssa…

WALTHER – Noooo…!! Me toca gì a stè sa’l baghén…!!

AMEDEO – (Interviene)..Ohhh..insomma a pudrìa savé che cavlé sarìa sucès tl’a mi gambra par piacér…

DEMO – Gnènt..A t’l’ho détt..Ann’è sucèss gnènt…porca miseria boia…ajèra malé…Tutt emozionèd…e m’ha cmincièd a tremè le gamb…Me a cerchèva da stè calme mo an c’èra gnènt da fè…La lucia la me guardèva buff…e me a me so emoziunèd ancora de piò…Po’ ajò incmincièd a sudè…a sudèva…a sudèva…com un baghén…e po’ me anca v-nùd in mènt che c’era ch’el scurgion de Walther ch’el guardèva da’l bugh dla chièv…e insomma …ajà avùd com s’dic …un calo di pressione…se…Un grosso calo di pressione…E me v-nìva anca da rimetta…

AMEDEO – E…Lia..??

DEMO – Lia la me guardèva un po’ incagnèda…A dì la verità…E po’ l’ha m’ha détt…Mo bèda a gì valà…bamblon…!!

WALTHER – Acsé l’ajà détt…??

DEMO – Se…Se…Acsé…Ma me bamblon ma me…Porca boia ..che figuracia ch’ajò fatt…!!

Demo insieme con Walther racattano le loro cose.

AMEDEO – Bèh…se…A dì la verità..an t’ha fatt na gran figura…(Pausa)…Alora ragazzi …tirando le somme…me pèr propi che la scméssa a l’ajò vinta me…Donca…a stè punt, come da regolamento verbalmente stipulato…Demo…Walther…sono costretto a salutarvi…E’ stato bello così…Mo adèss…Fòra..!!

DEMO – Se…T’ha ragion…Una scméssa l’ajè na scméssa…Amedeo l’è un pchèd…a stémi acsé bèn asièm tutti e tre…L’è véra..??

AMEDEO – Ehhh…na masa…

DEMO – Coumunque ciao Amedeo…E grazie de tutt…(Fuori)

WALTHER – ( Rimette in spalla il suo materasso)… Ciao Amedeo…Amigh mia…a me so’ propi divertìd maché sa te…

AMEDEO – Ciao..Walther…ciao…!!

WALTHER – E saluta anca ma Massimino…e anca ma la Lucia…Parchè tant me sa che ormèi…te e lia…insomma…t’ha capìd..!?

AMEDEO – Se…Walther ciao…

WALTHER – Se…A so sigur de quést…parchè quand un el trova ‘nocasion..

Amedeo spinge fuori a forza Walther che non se ne vuole andare.

Amedeo ora è finalmente solo. Si guarda intorno contenplando la sua casa e lo stato in cui si trova. Si siede sul divano esausto.

Si sente la trombetta di Massimino.

AMEDEO – (Ascolta)…Ohhh…sènt maché Massimino…finalmènt…

La trombetta smette.

AMEDEO – Toh…sènt che pèc…Che beata solitudine paciosa…An c’è gnènt da fè…se stà propi bèn da par se…(Comincia a pensare)…Se…Se…Gnènt da dì… Se fa el pranz da par se…Se fa la céna da par se…insomma se magna da par se…se va in gìr da par se…se va a durmì da par se…(meno convinto)…Se fa..l’amor da par se…chi fa da se …fa per tre…Cèrt…Cèrt che se starà anca bèn da par se…prò dle volt l’ajè anca na gran rotura de scatol…Adèss po’ la Lucia la s’è anca incagnèda…Catt..mo mè co’ a savéva…come pudéva capì che lia…che lia…insomma …la colpa l’ajè la sua ecch….

Pausa lunga.

Amedeo riflette un po’ sulla sua situazione poi va al telefono.

Compone un mumero.

AMEDEO – Pronto…?? A so Amedeo…Lucia…!!...MAMMAAAAA…!!!

La telefonata continua a piacere sfumata dalla musica e cala il sipario.

                                                      F I N E