agost 1958
commedia dialettale in tre atti e quattro quadri di Luigi Antonio Mazzoni
personaggi
INES, 21 anni
ESTER, 19 anni.
CENZA, 44 anni
MARIA, 46 anni
ALVIRA, 42 anni
OFELIA, 44 anni
DESDEMONA, 22 anni
TUGNÕ, 70 anni l’anarchico
PRIMO, 26 anni
DELMO,48 anni contadino
RICO, 25 anni
BISTCINA, 45 anni
ZIZARA, 50 anni
GIOVANNI 22 anni
ENZO, 24 anni
In romagna nell’agosto del 1958.
ATTO PRIMO
Domenica 24 agosto 1958. Pomeriggio. L’aia del podere Canuvèta sulle colline del faentino. Sulla destra, quasi a proscenio , uno scorcio della casa con la porta d’ingresso e una finestra del primo piano seminascosta da un melograno. Vicino alla porta, a destra della stessa e a ridosso del muro, un panca in legno, una sedia e un tavolino. A fianco della casa, sulla destra una restante parte di aia, nascosta dalla casa stessa e l’ingresso alla stalla. Da quella parte si scende al fiume. Sulla sinistra della scena uno scorcio del capannone con un’altra rudimentale panca. Il fusto e le fronde basse di un tiglio. In fondo al centro, parallela al fondo e nascosta da una siepe di bosso la strada. A sinistra, dietro il capannone si va nei campi. E’ una bella giornata di sole.
Scena I
Maria, Ines, Cenza.
Ines sta pelando delle patate. Maria sta rammendando un paio di pantalonacci.
MARIA (attizzata da Cenza) Ines?
INES Sé, mãma.
MARIA Duv'ëla l’ Ester?
INES Int e fiõ, a tô l'acva pr’al bestci!
MARIA Sol da par li?
INES Sè.
MARIA (Cenza la incita) Duv’ëla andêda air sera?
INES Chi?
MARIA L’Ester. Duv’ëla andêda air sera?
INES (cercando di nascondere l’ansia) Air sera? Cun me avdé la televisiõ in parochia.
CENZA Dop!... Dop!
INES A s’sèn avnudi a cà.
CENZA (intervenendo con spinta) No, parchè a cà t’a j si avnuda da par te!
INES L’era ‘d drì da me!
CENZA No! Ad drì da te la n’j era brisul! La s’è avnuda a cà e bòt!
INES Ah, la s’è avnuda a cà e bòt?
CENZA (rifacendola) “Ah, la s’è avnuda a cà e bòt?” Ta n’ fëga miga la smarida cun me! Duv ëla andêda?!
MARIA Ines, arspond!
CENZA E la n’è la prema sera!
MARIA Alora a sè dri ch’aspatè?
INES A n’e so. Parchè a n’e cmandì cun li!
CENZA Oh! Cus’ëla st’arsposta?! Duv a vala?
INES Me a n’e so! (cerca di rientrare in casa ma Cenza la blocca)
CENZA Ven acvè! La j ha õ, vera?
INES Me a n’ so gnit! A n’so gnit!
CENZA A si tóti un cul cusì! Mo a v’e scuses me! (la picchia, Ines piange. Cenza si sfoga)
MARIA (la ferma) Basta, Cenza!
CENZA Prutezla pu te! L’è una vargogna! Una vargogna!
MARIA (con le buone) Ines, la Cenza l’ha rasõ. Nõ al fasè pr’ e vostar bè! A fer acsè tu surëla la s’arvèna! Ha la un filarè?
INES A l’ Ester i i fila dri in zincvãnta...
CENZA Ta n’ cãmbia dscors!
Scena II
Alvira e dette.
MARIA Ha la un filarè?
INES Mama, me a ne so.
MARIA La n’ t'ha dett gnit?
INES A ne so.
ALVIRA Forsi t’sè cvell t’è fat stamatena a mèssa!
CENZA Parchè? A j ëll dl’êtar!
ALVIRA E come!
CENZA Alora?
INES Cus ho j a fat!?
ALVIRA T'é la memoria curta! L’è sol e dop mezdè!
INES (che ha intuito) Me a n’ho fat gnit!
ALVIRA Fêlsa! A t'ho vest bè! T'cardivta ch'u n’t'avdess inciõ! Propi a la cunsacraziõ! Gnanca piò rispett par e Signor u j è in sta cà!
ALVIRA Gverdum int la faza!
INES A n’ho fat gnit! Lasim andê!... me... (scoppia a piangere)
MARIA Mo insoma Alvira! Cus' ha la fat sta bastêrda. E pêr insina t’a t’ gôda a dêj adoss!
ALVIRA T’è alvê dla bëla roba, va pu là!
MARIA Cvell ch’a j ho alvê al so pu me! Alora cus ha la fat? A s’pòl savé?
ALVIRA L'ha fat dal mosi!
MARIA E CENZA Dal mosi?
ALVIRA In cisa!
INES U n’ è e vera! U n’ è e vera!! (piange)
MARIA Dal mosi? In cisa? Mo com?
ALVIRA L'è inutil t'piãnza adës. E pchê ta l’è fat! T'a j duvivti pinsê prema. Enzo di Ronch!
CENZA Enzo di Ronch!?
ALVIRA Propi lo! L'era da cl'etar cãt dla cisa, e l’era un pëz ch’ i s’gvardeva! A la cunsacraziô u j ha mandê un bes! Li l'è gvintêda rossa e l'ha j fat boca da ridar.
MARIA Tót acvè?
ALVIRA Parchè u n’è basta?
MARIA Adës pu, u n’u m’ pè miga un fat acsè sparvers!
ALVIRA Csa la stciusta!? A ne so cum ch’ u s’ fëga e paruch a tôl in cisa cvell ch’a lè! E fiol d’un cumunesta. Õ ch’lè stê in Rosia! Õ che dis che i prit e i padron bsugnarebb amazej tót! Õ ch’l’ha nascost dagli erum in dimpartótt! E ch’u n’ved l’ora ‘d fê la rivuluziõ!
MARIA (rassicurandola) So, so! Smetla d'smargulè, ch’ u n’é gnit. Va a parparè e pastõ pr'agl'anãndar. (Ines esce)
Scena III
Alvira, Maria e Cenza
ALVIRA U n’j è piò rispett gnaca par la religiõ!
MARIA Adëss t’a n’ pasa ‘d là! J è zuvan! U j sarà una simpateja! A la su etê u n j è gnit ‘d mêl!
ALVIRA A la cunsacraziõ u s’a da stê in znocc e cun la tësta basa!
MARIA U s’ ved ch’ u jera nèca un cvalcadõ êtar ch’ u n’aveva brisul la tësta basa, si j ha vest l’Ines!
Alvira accusa il colpo. Maria entra in casa.
Scena IV
Alvira e Cenza
ALVIRA E te t’a n’dì gnit!
CENZA Csa vut ch’a dega.
ALVIRA Una bëla vargogna! Su mê pu l’è pez che li! La la prutezz! T’è sintì?
CENZA Par forza! Õna ch’la s’è maridêda incinta!
ALVIRA L’era avnuda acvà so a fer la majestra. A sema tóti zovni alora! E li l’era la piò zvèta! A t’arcurdat?
CENZA Osta! A m’arcurd bè: Giulio dla Canova. La t’è putè veja propi sot’e nês!
ALVIRA E chè? No no no. Ciò! L’era lo ch’ u m’ fileva dri a me mo me a n’e vleva! Mi sono sempre piaciuti gli uomini colti.
CENZA Cume Mario ‘d Trebb! Che vès e sabat sera a fêt l’inserenêda e la dmenga matena l’era a brazet cun lì!
ALVIRA Ciò! Daj pu un taj! Parchè te, invezi!?
CENZA Me e chè?
ALVIRA Tugnõ ‘d Landõ! Ch’u t’ piaseva! U j era môrt dri!
CENZA Mo csa dit?
ALVIRA E smitè insina ‘d pasê d’acvè!
CENZA Par fôrza i l’aveva mandê a e cunfè!
ALVIRA E vô di ch te t’a j è sol gvadagnê! Un ors acsè!
Scena V
Giovanni e dette
Giovanni esce di casa e ascolta non visto il dialogo.
CENZA Eh, adës, un ors! L’è un õman ch’l’ha padì! E pu cvãnd che un oman e viv senza religiõ u s’ardus acsè! Mo l’ha avù sempar e côr ad dì cvell che pinseva!
ALVIRA L’è un sgraziê!
CENZA A vit t’a n’ sé un azidèt! La su fameja la vè d’int e ramiã e l’era una fameja ‘d sgnur, piò che la nostra!
ALVIRA L’è un spustê! A me u m’ fa pavura!
GIOVANNI (intervenendo) Scusatemi! Sono in questa casa solo da ieri sera e ho già sentito parlare due volte di questo signore. Tugnõ ‘d Landon! Sarei proprio curioso di conoscerlo!
ALVIRA Signorino Giovanni, per carità! Non lo nomini nemmeno!
GIOVANNI E’ un vostro vicino?
ALVIRA Sé, mo tót i zira a la lêrga da cà sova. E’ un monarchico!
CENZA Mo no. Anarchico.
ALVIRA Anarchico mo monarchico l’ è pracis?
CENZA Eh no! Anarchico: che sta da par lò contra tótt! E monarchico l’è cvell che vô ch’l’arturna e re! (a Giovanni) A n’ho rasòn?
GIOVANNI (a Alvira) Credo proprio che sua sorella abbia ragione.
ALVIRA Beh! S’u l’dis lo. Anarchico mo monarchico l’è tóta roba pôca ciëra! Csa s’n’avegna da fê de re? Adëss u j è la demucrazeja! La democrazia cristiana! Nenca stamatena in cisa e paruch u l’ha dett ciër! L’ha dett: “Io non faccio politica, perché in chiesa non si fa della politica, ma quando ritornerete a votare, come avete fatto quest’anno, ricordatevi sempre di votare per un partito democratico e cristiano”
GIOVANNI Tugnõ è un anarchico?
CENZA Le sue idee, le sue idee!
ALVIRA Miga sol le idee! L’ha fat al stciuptê cun i fasestar e a bot cun i cumunestar! L’ha una bomba nascosta in cà!
CENZA Adëss te! T’pass sempr’ad là! L’è un prufesor! Un filosofo! Insegnava all’università! L’ha scrett nenca di livar!
ALVIRA A me l’è un oman ch’ u m’fa pavura! Avdel l’è un umaren ch’u n’si darebb un frãch mo me u m’fa pavura!
GIOVANNI Una persona di cultura!? Potreste presentarmi a lui. Vorrei conoscerlo...
ALVIRA Nooo! Non si può mica! Non vuole nessuno attorno a casa. Il suo podere confina con il nostro ma non ci vediamo mai!
CENZA (cambiando discorso) Come sta? Si sente bene?
GIOVANNI Bene, grazie!
CENZA Anche oggi si è alzato prestissimo. La messa e poi sui libri. A pranzo ha mangiato pochissimo e adesso di nuovo con un libro in mano. Lei si stanca troppo. Non si dimentichi che è qui in convalescenza.
GIOVANNI Vi ringrazio delle vostre premure. Però devo anche preparare un esame!
ALVIRA La domenica è il giorno della preghiera e del riposo.
CENZA Ha bisogno di qualcosa?
ALVIRA Vuole che le faccia una tazza di thè?
GIOVANNI Grazie. Grazie. Troppo gentili. Non voglio incomodarvi.
CENZA Nessun incomodo.
ALVIRA. E’ un piacere. Avere tra di noi finalmente una persona colta, fine, delicata. Che sa parlare di poesia. Ci sembra di tornare in collegio a Fognano.
CENZA No collegio! Educandato. Educandato!
ALVIRA Beh, collegio mo educandato l’è precis!
CENZA No ch’ u n’è brisul precis! Collegio e vo dì...
ALVIRA A j ho capì! A j ho capì! L’è sempar un culèg!
CENZA La nostra era una famiglia. Una famiglia....
ALVIRA A j avema piò ad dis sid, tót in pianura, cun i cuntaden in so. Poi, una disgrazia dopo l’altra! La guerra! Abbiamo rimasto solo questo podere.
CENZA Tenuta! Tenuta! U n’è un sid cvest! E’ la nostra tenuta di collina!
ALVIRA Tenuta mo podere, l’è precis!
CENZA No ch’u n’è brisul precis!
ALVIRA L’è sempar un sid. Un sid piò grãnd!
CENZA E quando, la contessa, che è stata nostra compagna di educandato... Ci ha chiesto di ospitare lei, suo nipote, così solo...
ALVIRA Così giovane... e così delicato di salute!
CENZA Su su, Alvira non turbiamo il nostro ospite!
ALVIRA Mi perdoni se le ho ricordato la sua malattia!
GIOVANNI Niente, niente. Solo un pò di asma bronchiale.
CENZA Cosa sta studiando di bello? Ah, l’Orlando Furioso!
ALVIRA Ci legga qualcosa! Ci legga qualcosa!
GIOVANNI No, non so leggere.
ALVIRA Non è vero. Lei legge benissimo. L’ho sentita! Con sentimento. Legga, legga. Non deve mica vergognarsi! Mia sorella potrebbe essere la sua mamma...
CENZA Sua mamma e chè? E te alora?
ALVIRA Io?! Una sorella maggiore!
CENZA Mo s’t’è du ènn piò che me?
ALVIRA Ma io sono giovane dentro. Ho un cuore di una ventenne! Venga! Facciamo due passi. (a Cenza) Tè parpêra e tè! Non vede come questo occaso è pien di voli...
Alvira prende braccetto Giovanni e gli si accosta.
GIOVANNI Veramente l’occaso sarebbe il tramonto, adesso sono le tre del pomeriggio.
ALVIRA A sì? (ridendo) E pensare che ho sempre pensato che l’occaso fosse il cielo...
I due escono. Cenza scuote la testa ed entra in casa. Mentre Alvira e Giovanni spariscono a sinistra.
Scena VI
Delmo, Rico, Primo
Delmo, Primo e Rico escono di casa. Delmo è irritato.
PRIMO I zerca dla zèt, bab! Dije nèca te, Rico!
RICO Primo l’ha rasõ! Dopp la gvëra, sgnor Delmo, l’indostria la s’è svilupëda una masa in tót e mond! In America - pr’esempi - e capitêl l’è ormai tótt in t’l’indostria. I americhè sé, ch’j è zèt ch’ i s’spècia. Nèca int e dscorar! Se un cvêl e va bè i dis “okay” e l’è a post gni cõsa!
PRIMO Silvano u s’è fat e librett dl’indostria!
DELMO Da fêsan una sulèta!
PRIMO A setembar il tô so int e Manzël e i i da zincvantamelafrench e mes! L’ha za urdinê la machina!
DELMO Da fên che? D’andêr a vajõ! A spendar e risghê d’amazês.
RICO In America - la machina - i l’ha tótt! In fameja i n’ha õna pr’õ! Õna e babb, õna la mama, õna e fiôl, õna la fiôla...
DELMO Õna e cã, õna e gat e ona e canarè!
PRIMO Bab, la tëra la rend pôch! Cvela ‘d muntãgna pu incora mãch! Incudè u n’ s’po’ piò campê cume una vôlta! E mond e corr! E e bsogna stej dri!
DELMO Cvell che seia tót ste corar me e a ne so! Cus aviv pavura ‘d no arivê ‘d cô?
PRIMO Da cvà so i s’aveja tót! In fabrica u s’lavora mãch e u s’gvadagna piò tãnt! In prem prinzepi a j putrebb andêr in mutor e pu dopp a’s cumprèn una bêla machina! Miga una sizènt! Un mel-e-zent o una Giulietta!
RICO In America j a dal machinõni al trè vôlt dal nostar! La Cadillac, la Ford! Êtar che mell e zent! Nõ invezi cs’avegna la Zecvzent e la Zardineta!
DELMO Mitè pu che te t’vega a lavurê in fabrica! E acvè a cà?
PRIMO U j è l’Ester, l’Ines, Bistcina... e pu me a t’ajut listess! In fabrica u s’fa ot or! Al zencv e mëz a so a cà! E nenz che fëga bur!
DELMO Prema t’dì t’vu lavurê mãch e pu adës t’lavuraress e dopi!
PRIMO In fabrica u n’ s’fa miga fadiga cum’int e cãp!
DELMO A n’i stasè drì adëss a lavurê tót, tót e dè? E dopp te t’avress ch’a gli a fasessum listess? E la stala?
PRIMO A la smitè!
DELMO E chè?!
PRIMO No, propi smetla, no. A l’ardusè! A n’avè miga bsogn ‘d tnir sempar trenta besti! A s’cumprèn al machin da lavurê la têra. E trator, e parghir, la sgadora...
RICO In America i cuntadè - chi i ciãma i “farmer” - i fa tót a machina! Ch’a n ‘dscuregna pu di tratur! I n’ha tri cvatar par fameja!
DELMO E di so, americã! In America a lighi nenca i chè cun la suzèza?
RICO Delmo! I giurnel , la televisiõ j i n’dscorr sempar ormai agli è robi ch’al s’sa!
PRIMO A n’avè pu di bajocch in bãca. A j andèn a tô zò e a cumprè cvell ch’ u s’vô!
RICO In America j ha i dollari! Un dollaro e vêl sizent e vent french! E alora a là u s’ po’ cumprê gni côsa cun mãca spesa!
DELM0 Cumprê. cumprê, cumprê... te, la machina, e trator... al donn: e frigor, l’aradio, ...
RICO In America j ha za tót la televisiõ. I n’ha miga absogn d’ander int e zircul de prit par avdela.
DELMO Ciò, americã, te t’sé nicôsa: duv ch’ u j è il dollaro - a la rigali la roba?
RICO Ch’a sepa me no, mo la n’ gosta gnit!
DELMO Alora fa un viaz, tôla sò e pôrtla in cva!
PRIMO Me a n’ariv a capì! Csa s’in fasegna di bajocch in bãca ch’ i n’s’dà gnit! Invezi un trator e fa de lavor, u l’ putrebb gvidê l’Ester, a toj a dì nèca l’Ines! E pu se propi a n’avlè tirê zo tót i bajocch al paghèn un pô a la vôlta!
DELMO Paghêr un pô a la võlta, acsè ta l’ pêgh e dopi!
PRIMO Mo gvêrda i nostr’avsè, bab! Cvi de Bêrch, a la Canõva!
RICO Nèca mi pê l’ha urdinê e trator!
DELMO A l’andiv a tôr in America?
RICO No no. A tulèn un Landini.
PRIMO Bab l’è inutil ch’a srema j occ! Chi et da cunvenzar la Cenza? Ëla li ch’la n’ha a chêra? A j dscurèn insè!
DELMO In sta fameja u j è un azdor e l’è a basta!
PRIMO E alora!
DELMO E va bè, e va bè!
PRIMO Te t’dì sempar va bè e pu a n’ fasè mai gnit!
DELMO A j ho capì!
PRIMO T’a n’ creda ‘d fê cun me cum t’e fat cun l’Ester!
DELMO (subito alterato) Cus e j sti dscurs?!
PRIMO L’è sol par dit t’a n’ pèsa ad farmêm! Me a lavurê a Fèza a j vegh da bõ!
RICO (vedendo che il dialogo prende una brutta piega) Dai, Primo ch’anden a cà di Ronch!
DELMO Nèca là a j avì d’andê?
RICO Stasera u s’ bala! Andèn in zir a fê i ultum invid!
DELMO Sé, balê! (a Primo) L’è mej t’vega aiutê e l’Ester int e fiõ!
PRIMO L’è la dmenga! E in fabrica u n’s’lavora brisul!
Rico e Primo si avviano per la strada a destra. Delmo siede sulla panca vicino al capannone, pensieroso, estrae tabacco e cartine e si fa una sigaretta.
Scena VII
Delmo e Maria.
Maria esce di casa. Vede Delmo e gli si accosta sorridendo.
DELMO T’ha m’e tiratt so di bel fiul! Va pu là!
MARIA Cus ël suzèst ?
DELMO Primo u s’ vôr aviê! E võ andê zo a Fèza!
MARIA L’è un pô ch’l’i n’dscorr. Lasa che vega!
DELMO Lasa che vega!? E acvè cum a fasegna?
MARIA A s’arangiarè! Cvãnd che lõ i n jera cum avegna fat!
DELMO A j aveva vèt ènn alora!
MARIA (accarezza amorevolmente Delmo) Daj ch’a s’la cavèn incora bè!
DELMO (rifiutando la carezza) Lasa stê ch’ u n’ è ora d’ fê dal mosi! (la guarda con intenzione) Me avrebb savé chi ch’i ha mess stal fantasej int tla tësta!
MARIA Csa m’ gverdat a me?
DELMO T’a n’ si tè cvèla ch’l’ha stugiê te?! Quella che ha le idee nuove!
MARIA Delmo, par piasè! Csa t’credta che me a j epa a chêra che Primo u s’aveja d’ in cà? Una masa ‘d zuvan i va zo a lavurê! Nèca Primo e vrà zarchê la su strê!
DELMO Nèz ch’ u s’aveja l’ha da fêr i cõt cun me!
MARIA Delmo! No sta fê cun Primo e sbali t’é fat cun l’Ester!
DELMO E sbali?
MARIA Sicura! Csa vlevla? Fës la su vita! Stugiê!
DELMO Stugiê! Tèmp e bajocch buté veia.
MARIA A gli ha pu stugiê nèca la Cenza e l’Alvira.
DELMO J era étar tèmp! E se staseva int me l’i s’staseva a cà!
MARIA A n’ voj che in cà u j seia un’êtra gvëra acsè! A n’avè da fê nèca che sbali!
DELMO E ta dajla! Csa m’avevi da fê mètar i pì sora e coll da una bastardina ‘d cvatordg ènn?
MARIA Mo gvêrda cum ch’a s’sèn ardott! A j avèn una fiôla ch’la n’ dscorr piò!
DELMO Cus arebla da dì? La lavora. U n’è a basta?
MARIA E l’è sempar piò scuntrosa!
DELMO A n’n’i n’voj dscorar piò!
MARIA E invezi l’è mej ch’a i n’dscuregna. La s’aveja par avdé la televisiõ e l’artorna a cà sempar una ciopa d’or dop a l’Ines. E l’è za di mis.
DELMO E t’a me di adës?
MARIA A pinseva ch’la foss una su matêda cume cvãnd ch’la durè un’istê a durmì int la pjera!
DELMO E csa fala?
MARIA A ne so. Stamatena, adiritura, dop la mèssa, Mariulì dla Fuga la m’ha cmandê se l’Ester l’è amalêda, parchè la n’la ved piò né a la televisiõ e né in cisa!
DELMO La n’va gnãca piò a mèssa! Bene!
MARIA L’Ines la dis ch’la n’sa gnit! A savè cum ch’l’è l’Ester, u j è da credi!
DELMO E alora?
MARIA A j ho paura ch’l’epa õ! Magari õ maridê!
DELMO L’Ester cun un oman? S’la n’i por avdé!
MARIA L’è propi par cvest! S’la s’è imbarchêda l’è incora pèz! A j ho pruvê a butêr a là e dscors! Mo la n’arspond! Prova a dscori te!
DELMO E che? Ch’a j dscora me? Ch’a rimegia me cvell ta n’ si bona ‘d fê te? T’se te te d’abadêr al tu fiôli!
MARIA Agli è nèca al tu fiôli!
DELMO Dam la colpa a me adës! (sarcastico) T si stêda una brêva mãma, va pu là!
MARIA T’é rasõ, se l’Ester l’è acsè spianêda la colpa l’è nèca la mi ch’a t’aveva da farmê! E a n’ho avù la fôrza!
DELMO Maria bêda bè che s’a vegn a savér un fat acsè! Prema amaz lì e pu a t’amaz te!
MARIA Mo Delmo rasona! Rasona! (le sfugge una lacrima)
DELMO Csa t’ mett’a piãnzar!
MARIA No no.
DELMO Vujêtri donn a cardì d’amasêla sempar cun do gozz! Azidenti a me e a cla vôlta ch’a m’ so maridê!
MARIA Delmo! Invezi ad biastmê e srà pu mej ch’a j rasunema sora! T’a n’ pò farmêr e tèp! I burdell i cress i s’ha da fê la su vita! Da mèt e tu côr e brisul a e tu urgoj! Acostat nèca a tu fiôla!
DELMO L’è lì ch’l’ha bsogn ‘d me! Ch’la s’acosta lì!
MARIA T’sì un tistõ! Tistõ e insensebil!
DELMO Chevta d’atoran! E prega e tu signor ch’u n’ s’meta in zir dal ciacar sora la nostra fameja!
MARIA Delmo, duv’ël ch’l’oman ch’ u m’fasè perdar la tësta?
DELMO Csa vèt a tir fura nèca adës?
MARIA Parchè t’sì cambiê acsè tãt!
DELMO T’a n’zerca ‘d butêla int i sintiment e dat d’atoran che acvè da lavurê u n’ j è sempar!
Maria si alza e se ne va. Delmo rimane in un angolo pensieroso.
Scena VIII
Delmo, Giovanni, Elvira
Ritornano Giovanni ed Alvira. Alvira pressa da vicino Giovanni che cerca invano di sfuggirle.
ALVIRA Oh. Giovanni, assieme a lei mi sento come una bastardina. Lei è così poetico, così giovane.
GIOVANNI Anche lei, anche lei...
ALVIRA Mi trova giovane?
GIOVANNI Poetica. Molto poetica! Mi scusi ma è tardi e devo riposare.
ALVIRA La lascio ma prima mi deve promettere che stasera mi leggerà dei versi. C’è una bella luna... ci metteremo seduti, qui...
GIOVANNI Questa sera vorrei andare a vedere la televisione in parrocchia.
ALVIRA (delusa) Ah! (subito) Allora dopo. Tanto alle undici e mezzo finisce. A mezzanotte! A mezzanotte l’aspettero dietro le imposte. Lei lancerà un sassolino io aprirò e poi parleremo al buio...
GIOVANNI Tutti dormiranno. Non vorremo disturbare.
ALVIRA Non si preoccupi, dormo sola. Mia sorella nella stanza accanto russa tutta la notte e non la svegliano neanche le cannonate. Gli altri dormono nelle stanze dietro. Non ci sentirà nessuno.
GIOVANNI Ma...
ALVIRA Non mi dica di no, non mi dica di no! Solo pochi minuti. Non c’è nulla di male! No?
GIOVANNI E va bene. Solo pochi minuti.
ALVIRA Sì.
GIOVANNI Lei su e io giù!
ALVIRA Sì. Lei su e io giu!
GIOVANNI Come?
ALVIRA (ridendo) Che sciocca! Certo, lei nell’aia... (ripensandoci) nel giardino e io al balcone!
Scena IX
Detti e Cenza
CENZA (uscendo) Ecco pronto il thè! (serve il thè) Com’è andata la passeggiata?
ALVIRA Benissimo!
CENZA A l’ho cmandê cun lo!
GIOVANNI Benissimo. Avete dei campi curatissimi.
CENZA Questo è merito di nostro fratello. (chiamandolo) Adelmo, vieni a prendere una tazza di thè con l’ospite?!
ADELMO No, a m’ vegh a mudê. A j ho d’andê int la stala, me! (esce)
CENZA Si vergogna. (a Giovanni) Un biscottino?
GIOVANNI Grazie.
ALVIRA Srazza un pò da noi. Non ha mai voluto studiare. Se non lo guidassimo noi...
CENZA (precisando) Io, in particolare! Anche nell’educazione dei figli.
GIOVANNI La signora Maria mi pare un’ottima signora e una buona madre!
ALVIRA Tutte apparenze, vero Vincenza? Tutte apparenze! Da giovane poi...
CENZA Alvira! E’ meglio non parlarne.
ALVIRA E poi non ha cultura.
GIOVANNI E’ maestra, mi pare...
ALVIRA (ride) Maestra! Chissa come l’avrà avuto il diploma. E poi non basta un diploma per essere una persona di cultura, non è d’accordo.
GIOVANNI E’ vero, però aiuta!
ALVIRA Comunque se vuol passare una buona vacanza non la frequenti troppo e in modo particolare non frequenti troppo sua figlia Ester!
GIOVANNI Perchè?
CENZA L’è una zènghna!
ALVIRA Non sente come puzza di stalla!? Una vera traglobita...
CENZA Troglodita, Alvira! U s’ dis tro-glo-dita!
ALVIRA (piccata a Cenza) Beh, traglobita mo troglodita, l’è saibedga listess! (a Giovanni) Non ci parli, sa!
GIOVANNI Vi ringrazio per il thè (a Alvira) e per i consigli. è davvero molto premurosa nei miei confronti. Adesso se mi volete scusare...
CENZA Scusato, scusato.
ALVIRA E si ricordi la promessa.
GIOVANNI Non la dimenticherò.
Scena X
Cenza, Alvira.
Giovanni esce seguito dagli sguardi delle due donne.
CENZA Che promessa!
ALVIRA E’ un segreto.
CENZA Alvira! Da cvãnd ch’l’è arivê che burdêl te t’è pers la tësta!
ALVIRA Te pèsa par te che me a m’abêd da par me!
CENZA Mo daj donca! Lo l’ha vèt enn e te ta n’è ormai zincvãnta!
ALVIRA Beh, e alora? Me a m’ sent una burdëla ‘d dzdòt ènn!
CENZA S’t’è acsè voja d’ un õman. Che pê ta n’ posa stê sèza, tót Bistcina e fala finida!
ALVIRA Prema ad tótt u n’s’ciãma Bistcina, mo Goffredo e pu ta n’avrè miga metar un garzõ cun un cont!
CENZA Ció, fen’air e pareva ta n’s’stasèss sèza ‘d lo!
ALVIRA Air l’era air e incù l’è incù! A m’arãng da par me!
Scena XI
Cenza e Delmo
Delmo esce per andare alla stalla.
CENZA Delmo, ven acvè!
DELMO Aviv finì ‘d fê dal mosi cun è sgnor cont?
CENZA L’è mej t’fëga pôchi mosi te! Chi ël l’azdor in sta cà!
DELMO Csa j ël nèca?
CENZA Tu moj l’ha s’ha manchê ‘d rispêt: a me e a l’Alvira! E al tu fiôli... l’è mej ch’a n dscora.
DELMO Ta m’é farmê a posta! Daj! Dai la mola!
CENZA L‘Ester!
DELMO Cus ha la fat?!
CENZA La scapa d’int e lët cvesi tót al not!
ALVIRA E la fa matena fura ‘d cà cun un oman!
DELMO Cun chi?
ALVIRA A n’ e so.
DELMO Ah sé? E te csa fet a la nòt?
ALVIRA A durum! Csa vut ch’a fëga!
DELMO T’a j è da tnì drì! Csa vut ch’a i tegna dri me! T’a n’fé un cazz tót e dè t’pò nèca tni dri - a la not - al burdëli!
ALVIRA Traglobita! (entra in casa)
CENZA Ció, daj pu un taj sobit!
DELMO L’è mej ch ‘a la smitiva vujêtri! A n’ la putì lasê stê adës cla burdëla? A j ho pu fat cvell ch’a j avì avlù!
CENZA La n’ u m’ dà brisul mèt!
DELMO Csa t’ cardivta ch’la t’ dgess grazie? La n’è miga incantêda! Cus’o j ha da fê? Amazêla ‘d bot? Parchè la n’ t’dà brisul mèt?
CENZA Adës ta la ciapp e pu ta j fè spudê fura in duv ch’la va!
DELMO Parchè t’a n’ j cmãnd te!
CENZA L’è mej ta la fëga smetar sobit! S’ u s’vèn a savé l’è un disunor par tót la fameja.
DELMO Basta! Al so me cvell ch’a j ho da fê! A j et purtê a cà i bajocch?!
CENZA No.
DELMO Gnãca incù??
CENZA U m’i darà. L’ha sempar paghê puntuêl e e pagarà nenca stavôlta.
DELMO Intãt l’è za in ritêrd ‘d cvendg dè!
CENZA A t’sit za scord che l’ãn pasê con zencv migliõ a n’arscudesum ot?
DELMO A n’n’avema a basta? A j avè fat di debit par dej d’jetar cvatren!
CENZA Se mo stavôlta a j aven d’avé sãnta migliõ!
DELMO A j avè d’avé. E bsogna avdé s’u s’i dà! Par adës a n ‘j avè dê nõ quarãnta! E vèt a j avè tult imprëst!
CENZA T’a t’chégh adoss da la pavura. Csa vut che seia par lò sãnta migliõ. La n’è miga una bãca, ch’la t’ frega! Cvest l’è un grãnd õman!
DELMO Ciò, nèca e Duce t’givta ch’l’era un grãnd õman mo a n’ sé miga andè sobit bèn ad posta! E lo l’era un rumagnôl! S’t’u che cvè a n’ savè gnãch d’ in dov ch’ u s’ vegna!
CENZA L’è un frares! T’a n’i gverd i giurnel? E fa de bè d’impartót! La Chiesa è con lui! E’ il banchiere di Dio! E’ ispirato dalla religione. E’ un apostolo della carità. I l’ha fat Commendatore della Repubblica Italiana e dell’Ordine del Santo Sepolcro.
DELMO Sé, l’Ordine de Santo Sepolcro! Da fêman una suletta! E intãt in zir i dis che sta par falì!
CENZA Tóti ciacar! Tóta invigia! Tóta prupaganda di cumunèsta!
DELMO Insoma, stasera Zizara e ven arscôdar e prestit ch’u s’ha fat! E nõ csa j dasegna? Chi bajocch e bsogna t’a j vega a tô sobit!
CENZA Adës dop a vegh da e paruch! Mo sta trancvèll che i bajocch j è a post!
DELMO Sparè ch’ i n’ seia a post ad posta!
CENZA Cvell che vô dì no capì gnit! (vede Ester) L’è acvà ch’l’ariva tu fiôla. Fa cvell ch’a t’ho dett piotost!
Scena XII
Detti, Alvira, Ester e Enzo.
Alvira esce di casa mentre da dietro la casa entrano Ester e Enzo. Ester porta una tutaccia vecchia e logora, è spettinata e sudata.
ESTER (decisa) Ven avãti, Enzo! Ven avãti!
ENZO (avanza titubante) Bona
ALVIRA (a parte) Oddio! (si segna)
CENZA E fiôl de cumunesta! (si segna)
DELMO L’era ora ta t’avness a cà! Cs’et fat int e fiõ sin’adëss?...
ESTER (ironica e seccata) Dal maravej! U s’è piantê la bota! A j avè sudê sët camis par tirêss fura!
DELMO E cum et fat a piantêt! Csa sit indurmèta? (a Enzo) A j fal bsogn ‘d cvivëll?
ESTER S’u n’ avneva lò a dëm una mã d’astora a s’era incora a là! A j darèn immanca da bé! Zeja, purtì la mzeta e du bichir!
ALVIRA (sorpresa) Me?
ESTER Sé, vo, parchè? Aviv pavura ‘d sbuzêv i pi!
ALVIRA No no... (entra in casa)
ENZO A m’avej! A n’ voj sturbê!
ESTER Inciõ sturb! Anzi a n’ t’avèn incora ringraziê! Vera bab?
CENZA Tu pê u t’ha da dscorar!
ESTER (sfidandola) O a siv vo ch’avlì savé cvël?
CENZA (sfidandola) Sé a so me!
ESTER A scumett ch’a vlì savé in dov ch’a vegh la sera?
CENZA Sé! Al voj savé!
ESTER E me a n’v’é deggh brisul! A siv a post acsè?
CENZA Ohhh! (a Delmo) E te t’a n’ dì gnit?
DELMO Sicura ch’a deggh! T’a t’si piantêda e parchè ta n’è mandê a ciamê?
ESTER U j era lò ins la riva! Cs’avevi da fê? Avnir a cmandê cun la Cenza s’a puteva fêm ajutê da un fiôl d’un cumunèsta?
CENZA Ohhh! (esce sbuffando)
Scena XIII
Ester, Enzo, Delmo e Alvira.
Alvira porta la brocca e i bicchieri che posa in malo modo sut tavolino.
ESTER Beh! U n’s’i dà da bé a i frustir? Cs’aviv pavura che alzê la mzèta u v’vegna l’artrite int un gomit?
ALVIRA Delmo?! Et sintù?
DELMO Sé, cs’aspèt’ta? (a Ester) Bistcina u n’era cun te?
Alvira serve da bere a Enzo e a Ester.
ESTER L’è int la stala a badêr a la Gina.
DELMO St’êtra vôlta sta piò atenta!
ESTER A starò piò atenta! A starò piò atèta! Alora a Enzo a n’i dgen gnãca grazie?
DELMO Grazie. Grazie. (esce)
ESTER (a Alvira) Alora!?
ALVIRA Grazie! (e scappa in casa)
ESTER (seria e sincera dandogli la mano) Grazie!
Ester torna da dove è venuta.
Scena XIV
Enzo e Ines
Enzo fa per avviarsi. Ines esce di casa.
ENZO Ines?
INES (sorpresa, felice ma subito preoccupata) Csa fet acvè?
ENZO A j ho aiutê tu surëla cun la castlê dl’acva, la s’era piantêda.
INES Ah!
ENZO Ines, a vèt stasera?
INES U m’l’ha dett Primo.
ENZO A vèt?
INES Stasera? (triste) No. A n’poss.
ENZO (desolato) E parchè?
INES I mi i n’u m’ lasa avnì!
ENZO Vèn cun Primo.
INES A ne so s’u m’ turrà dri.
ENZO La dèt ‘d sè. Se t’vèn avluntira.
INES Sicura ch’a vegn avluntira.
ENZO E alora fa cont ch’la seia una côsa fata. La n’è miga una gran fësta: a balèn in s’l’era cun e ziradesch e pu a tajè de gombar! A j avè mess so vent lampaden! E por avnì nenca tu surëla.
Scena XV
Detti Cenza e Alvira
Cenza e Alvira escono di casa.
INES A j e degh mo a n’ cred ch’l’avnirà.
CENZA (a Ines) Te, pasa in cà! E vo csa fasiv incora acvè?
Ines si ferma sulla porta ad ascoltare.
ENZO A j ho invidê l’Ines. A fasèn un fistè stasera a cà mi. S’l’ha a chêra la pòr avnì nenca lì... e nèca lì sgnurèna Alvira...
CENZA Dato che mi fradël u n’ha e côr ad dije a j e deggh me. A n’avèn a chêra che lo u s’ fëga avdér atorna a cà nostra. E a voj che smeta nèca ad filê drì a l’Ines.
ENZO E parchè sgnurèna Vincenza...
INES Mo zeja!
CENZA Te sta zeta e pasa in cà!
ALVIRA E ta n’andré piò in zir da par te!
CENZA (a Enzo) A j deggh ciêr e tond che lo u n’è e partì ch’a zarchè par nostra nvoda!
ENZO Parchè cus ho j a ch’u n’ va? A n’so un zovan cume tót ch’ j étar?
CENZA Par nõ no!
ALVIRA Su pê l’è scumunichê e la su fameja la n’ putrà mai andê d’acôrd cun la nostra!
ENZO A n’ v’arpond mêl pr’ e rispët ch’a j ho par l’Ines! Mo a v’ deggh sol un cvël, cvãt che vujêtri a sivi nascosti sota al sutãn de prit mi pê e risgheva la su vita in muntãgna! Me a so urguglios ad mi pê e dla mi fameja! Adio!
Enzo parte, Cenza e Alvira si ritirano scandalizzate. Ines piange.
Scena XVI
Bistcina e Ines
Bistcina esce dalla stalla ha in mano “Dante - La Divina Comoedia - L’Inferno”. Si accorge che Ines piange.
BISTCINA Beh, mo cus ël suzëst?... Dai dõca!
INES La Cenza la n’ vô ch’a dscora cun Enzo.
BISTCINA E Enzo, ha l’a chêra ‘d dscorar cun te?
INES Sé.
BISTCINA Alora duv êl e problema.
INES E l’Alvira l’ha dett ch’la n’ u m’ mãnda piò in zir da par me!
BISTCINA E vrà dì t’andré in zir cun Enzo acsè ta n’ sarè da par te mo a sarì d’in du!
INES (ride suo malgrado) Smetla Bistcina!
BISTCINA Dai che stasera t’vé a balê a cà di Ronch e t’bal streta streta cun e tu Enzo!
INES Magari. Primo u m’aveva dett ch’ u m’ tuleva so, mo adës cun la Cenza ch’la n’ vô u m’ lasarà a cà!
BISTCINA Dil cun l’Ester!
INES La m’ha za dett ch’la n’ vè brisul! Ch’la n’ha tèp!
BISTCINA A vit cum ch’lè e mond! Li ch’la j putrebb andê la n’ i va e te t’a j avress andê... Eh! Pôrta pazèzia!
Scena XVII
Detti ed Ester
Passa l’Ester. Vede il libro che Bistcina ha posato. Lo prende in mano, lo sfoglia. Bistcina e Ines la guardano e si lanciano uno sguardo d’intesa.
ESTER (come sorpresa nell’intimo a Ines) Beh? Cus et da gvardê? A l’et parparê e pastõ pr’agli anãndar?
INES Sé.
ESTER Alora u j è incora da finì ad pulì sota i cunej.
INES A j vegh sobit.
Ines se ne va.
Scena XVIII
Ester, Bistcina e Giovanni
Giovanni esce di casa.
ESTER (a Bistcina) Cum a val e studi?
BISTCINA A n’ i capess un azident!
ESTER (che non si è accorta di Giovanni) Cvell che fa fê l’amor eh?
BISTCINA T’e magari rasõ! A n’ho mai tuchê un livar sin’a cvarant’enn e adës...
ESTER Se t’dur acsè t’gvent un prufesor nèca te! ( ride, si accorge di Giovanni e tronca il tono confidenziale) Cum a vala la Gina.
BISTCINA E pê ch’l’épa da fê tót i mument... Mo u j è la Sofia ch’la n’ sta trop bè!
ESTER U n’ è e chês ad ciamêr e veteriêri?
BISTCINA Ció, s’la dura acsè...
GIOVANNI Signorina Ester? Scusate.
ESTER (volutamente sgarbata) Csa j ëll?
GIOVANNI Andate sempre di corsa.
ESTER U s’ved ch’ u n’ j è bsogn!
GIOVANNI E non vi fermate mai?
ESTER Par fê che?
GIOVANNI Per scambiare due parole. Sono due giorni che vivo a casa vostra e non vi ho visto che di sfuggita o di corsa. Nemmeno a tavola...
ESTER Mi scusi signor conte ma credo che la buona compagnia non le manchi... una compagnia democratica e cristiana...
GIOVANNI Non sono conte e in ogni caso le parentele non me le sono scelte!
ESTER (colpita) Ha ragione!
GIOVANNI Inoltre le sue zie sono molto care...
ESTER Non faccia il gesuita! Lo sa meglio di me! Sono un bel po’pettegole e piattole!
GIOVANNI Con lei il termine “cortesia” deve lasciare il posto a “chiarezza”!
ESTER Non il termine cortesia, ma il termine iposcrisia! Cosa desidera?
GIOVANNI Scambiare due parole...
ESTER A n’ho tèp! A e mond u j è dla zèt ch’i po scambiare due parole e prendere il thè a tót agli or e u j è cvi ch’ corr a tót agli or... Io faccio parte di questa seconda categoria! (esce)
BISTCINA (ridendo) E acsè l’ha cnusù l’Ester! Me a m’ ciãm Goffredo, mo tót acvè i m’ ciãma Bistcina!
GIOVANNI E’ scontrosa!
BISTCINA Sé! L’è un pô brosca ad caratar!
GIOVANNI E’ una bella ragazza!
BISTCINA Al so ãca me! E pu l’ha dla têsta! La cnoss i lavur dla campagna mej d’un azdor! Da burdëla l’avleva stugiê mo su pê u n’ha avlù brisul!
GIOVANNI Com’è possibile?
BISTCINA E dess ch’ j era tót bajocch e tót tèmp butê veia.
GIOVANNI Ma le zie non hanno detto niente? Sono così inclinate alla cultura!
BISTCINA Saranno anche inclinate mo al n’ha moss un dì! E di che la prufesuresa d’itagliã la j stasè drì ad che tãnt! E sra za cvatr’ènn... zencv! Alora l’Ester prema la pruvè a cunvenzar i su cun al boni e dato che su pê da cl’urecia u n’i sinteva la piantè un casè par cà! La zireva cun e curtël in bisaca, la murseva cume un cã! I la bastunè, i la tnè sreda di dè seld int e magazè! La s’ calmè mo l’avanzè ste caratar! Acvè in cà inciõ u s’arisga piò ad dìì gnit! S’la va a ôvra i la pëga a mastc! A lavurê, a l’avì d’avdé, l’è sempr’ad nenz a tótt! E u n’ jè inciô ch’ u s’pruva‘d fej un sgêrb! Du mis fa la s’atachê con Pirõ dla Fuga, ch’u la tuleva in zir... S’i n’j e caveva da sota la l’arduseva un gapõ... Parò ad côr l’è bona... oddio a me la m’vô bè! A so cume un fradël par li! Cvesta l’è l’Ester! Adës ch’ u m’ scusa mo a vegh aiutê a nessar un vidlì! (esce verso la stalla)
Scena XIX
Giovanni ed Alvira
ELVIRA (uscendo di casa) Signorino Giovanni. Venga, andiamo a fare altri due passi prima di cena.
GIOVANNI Deve nascere un vitellino! Vado a vedere! (si avvia)
ELVIRA Nella stalla no! Si impuzzerà tutto! (poi risoluta) Vengo anch’io!
ATTO SECONDO
I QUADRO
Domenica verso sera.
Scena I
Ines e Maria e poi Rico
INES Me a voj andê a la fêsta! A j voj andê!
MARIA La Cenza l’ha dett ad no!
INES A j vegh pu cun Primo. A n’ so miga da par me!
MARIA T’a l’sé parchè la n’ vô t’a j vega!
INES Cun Enzo a j ho sol dett do parôl. A n’ ho fat gnit ‘d mêl!
MARIA Al so! Mo l’è propi par cvest! Se la Cenza la n’v’avess vest, forsi...
INES Al cmandè cun bab!
MARIA A bab sti cvell che cvè i gn’intarësa!
INES E alora? Me a j voj andê, mãma!
MARIA Dam mèt, l’è mej t’a t’stëga a cà! Ch’a n’ la fasema instizì ‘d posta! Dop la n’ s’lasa vivar! Pôrta pazèzia!
INES Pôrta pazèzia, pôrta pazèzia. Li l’a n’ vô ch’a dscora cun inciõ! E s’a n’ dscorr cun inciõ cum a faroia a truvêr e mbros! Avanzarò ziona! Cume li!
MARIA (sorride) Dai, va là! T’sì zovna; t’é incora tãnt ad che tèmp par divartit! U j srà un’ êtra vôlta!
INES Un’êtra vôlta?! No! Me a j voj andê stasera!
Arriva Rico in bicicletta.
RICO Alora Ines, stasera u s’bala! Eh! A voj balê e bughi-bughi fèna dmatèna! (mima alcuni passi di ballo. Ines fugge piangendo) Beh?. Cus ha la fat?
MARIA U j toca ad stês a cà!
RICO Ohi! E parchè?
MARIA L’ha... un lavor da finì.
RICO Ohi, u m’ s’ispis! E pu u n’ sra miga cuntèt gnãca Enzo!
MARIA (ingenua) Enzo? E parchè?
RICO Maria, l’è un segret!U n’e sa incora inciõ! Enzo l’è còt dl’ Ines?
MARIA (trattenendo il riso) Da bõ?
RICO Te voja! L’ha una scoffia ch’la j ariva i pì!
MARIA E te cum a fet a savel?
RICO Me a so un americã! A mè u m’ dis gni côsa la CIA!
MARIA Dai, chêvat da lè!
RICO Primo?
MARIA L’è dri ch’ u s’amãna! A te vegh a ciamê.
Maria esce scuotendo la testa divertita. Arriva Ester.
Scena II
Rico ed Ester
RICO Ohi, Ester! T’a n’ vèn a balê? A j ho di desch nuv, tóta roba americãna.
ESTER No, a n’ poss avnì. La Gina l’ha da fê!
RICO Mo basta lavurê! In america i lavora sol zencv dè dla stmãna! E pu dop i va a divartis! E al ragazi cume te a n’al lavora miga! Al fa i flirt!
ESTER Csa fali?
RICO Al fa l’amor cun i su filarè! Un dè cun ô, un dè cun cl’êtar...
ESTER (ride furba) A te u t’ pisarèbb, eh? Un dè cun me, un dè cun Mariulì, un dè cun la Lucia...
RICO S’ta m’ dgess ad sé te, me a n’savrebb gnaca duv ch’a l’sta ad cà ch’a gli êtri.
ESTER Mo gvêrda! La Lucia la m’ha dett t’a j e fatt ste dscor la stmãna pasêda! E cun Mariulì cvãt a l’èt fat? Un mes fa?!
RICO Cun lõ a scarzeva mo cun tè a so dspost a fêr ins s’e seri?
ESTER Ah, beh, alora l’è difarèt? T’a t’si propi inamurê ‘d me?
RICO Dai Ester, ven a balê cun me! A j ho tôlt so di lèt che t’a m’ staré avvinta come l’edera! (accenna alla canzone “Edera” piroettando attorno a Ester)
ESTER Rico? Daj un taj, va là!
RICO Ester, te t’a m’ fè gvintê mat! Ven acvè ch’a fasè uno scandalo al sole! (l’abbraccia, cerca di baciarla ma lei gli molla una ginocchiata nelle parti basse) Ahi!
ESTER (divertita e finta ingenua) Mo cus et fat?
RICO (dolorante) Ahhhh! Mo me a scarzeva!
ESTER Ah! T’scarzivta?! Alora u n’è e vera t’si inamurê d’ me!?
RICO No! A scarzeva adës... mo prema a t’ho dett la varitê!
ESTER T’ si inamurê e t’a m’ avlivta basé par scherz!
RICO No, me a t’avleva basê da bõ... (si accorge di essere in buca) Ta m’é fat mêl!
ESTER U m’ s’ispis! A me cvãnd ch’ i m’ scrèca u m’ vè sempar da pighêr al znocia! Prova cun una cvicadon’êtra! Forsi la sta ferma! (esce ridendo)
Scena III
Rico e Primo
Primo ersce di casa. E’ vestito per il ballo..
PRIMO (vedendo Rico dolorante) Beh? Cus et fat?
RICO A j ho scapuzê!
PRIMO Mo indov?
RICO Int l’Ester!
PRIMO (ride) Acsè t’impêr a lasêla stê!
RICO La m’ pis! La m’ pis! L’ha una spenta che s’la t’dà un bes la t’tô so da drett!
PRIMO A me u m’ pê che adës la t’epa cvesi stuglê! A t’l’ho det ch’la n’è pã pr’i tu dèt! Daj ven va là ch’a l’ tu donn al m’aspëta!
RICO No, agli è al tu ch’al m’aspëta me! Staserà farò conquiste come Clark Gable! Saranno avvinte a me!
PRIMO Come mosche nella carta moschicida! E l’Ester?
RICO Csa m’ n’ infregal dl’Ester! Cvãnd ch’a n’ho êtar zincvãnta!
PRIMO Sé, int la tësta! Dai, va avãti ch’ariv.
Rico esce in bicicletta dalla parte della stalla e primo lo segue a piedi.
Scena IV
Bistcina e Alvira, poi Giovanni
BISTCINA Alvira, l’è du dè ch’a n’ so bõ ‘d dscorar cun vo!. E cvãnd a v’ salut a v’ vultì da cl’êtar cãt!.
ALVIRA Adës a n’ho tèp. A m’ho d’aviê!
BISTCINA E duv andiv?
ALVIRA Avdé la televisiõ!
BISTCINA A m’ mud e pu a j andèn insè!
ALVIRA Beh? Cus ëla sta cunfidenza?
BISTCINA Ciò! Adës che nèca la Cenza la n’ dis piò so, a me u m’ pareva ch’a putrèsum, da bõ fêr un dscors...
ALVIRA A ch’dscors? Vo a sugnì! Confondete il sogno con la realta!
BISTCINA U n’ u m’ pareva ‘d resar acsè vëc da durmì da dest! Mo cum’ ho j a da fê par fêv capì ch’a v’ voj bè? Cvãnd a v’dscurè par la prèma võlta a m’ dgesuv, che non ero colto e che vo avlivi un õman ch’u n’foss propi sumar ‘d posta! E va bè! A m’avì dê di livar da lezar! A m’ so mess a lezar ch’a n’i capess un azidèt e s’a l’ deghh in zir i dura a ridar una stmãna! A j ho stugiè insina la storia del risorgimento! A n’ i cardì? Fasim dal cmãnd! Fasim dal cmãnd!
ALVIRA Andè dõca!
BISTCINA E alora parchè stasera a si acsè spagogna?
ALVIRA Forse non siete ancora pronto!
BISTCINA Me l’è un pëz ch’a so prõt!
ALVIRA Goffredo!
BISTCINA A n’arò miga d’imparê nenca dl’êtra roba? A n’u m’ darì miga d’j etar livar?
ALVIRA No!
BISTCINA E alora? A deggh, Alvira, s’a n’i dasè spess acvè u ‘s fa sera par tót du!
ALVIRA Ecco, ecco! Che caduta volgare. Pensate solo alle cose materiali! E le spirituali?
BISTCINA A j ho capì, le spirituali! Mo se õ l’ha fã u n’pèsa alle cose spirituali, e pèsa a e magnê e piò l’ha fã e piò u j apèsa! E se pu e trôva cvël da magnê, prema u s’impines la pãza e pu dop, magari, pensa alle cose spirituali. Cun la pãza pina le cose spirituali al vè mej!
ALVIRA Mo csa dit? E’ nel continuo rimandare che la passione raggiunge il suo massimo!
BISTCINA E srà nèca acsè! Mo a me la m’ pê una fata turtura cavè e piatt ad nèz a un afamê e pu dìì: “A te dëgh ‘d mã”! Una cvica sfurzinê la si putrèbb lasê dê? No? Eh? A la dasegna nèca nõ una cvica sfurzinê? Eh!
ALVIRA Goffredo! A si propri un materialõ! Un traglobita!
BISTCINA Sabat pasê, parò... ‘d dri da la pajera... nèca vo...!
ALVIRA Goffredo! Siete come tutti i maschi! Approfittate dei nostri momenti di debolezzza e poi ce li rinfacciate!
BISTCINA Mo no, avleva dì che...
ALVIRA (infervorata) Non siete capace di sollevarvi da queste miserie terrene e vorreste che il mio cuore palpitasse per voi! Sollevatevi! Non vedete come questo occaso è pien di voli?
BISTCINA Se a vegh a vegh! A caso fanno i voli!
ALVIRA Cosa?
BISTCINA Al vola in cva in là che pê ch’l’i n’sepa in duv andês!
ALVIRA Cosa dici?
Giovanni esce di casa e ascolta non visto e non volendo l’ultimo pezzo di dialogo.
BISTCINA Al rundinèn? Volano a caso! A n’ l’avì dett vo? (astuto) E pê sol parò, parchè al zerca da magnê e andend acsè in cvà e in là al ciapa al mosch!
ALVIRA L’occaso! Goffredo! L’occaso!... Basta! Tronchiamo questa nostra relazione.
BISTCINA E chè? Tronchiamo! Cus’êl parchè adëss a j avè par cà e sgnor Giovanni? A v’ho vest incù par la carera... Sicura, l’è un bël zovan, un ziculatè...
ALVIRA A n’ sarì miga gelos!
BISTCINA No, mo Alvira, cardim ch’l’e mej mursê int una grosta ‘d pã sec che nasê dla ziculêta!
ALVIRA Materiêl! Materiêl! Materiêl! E traglobita! (vede Giovanni e si stacca da Bistcina) Giovanni! La stavo aspettando! Ho deciso vengo con lei alla televisione.
GIOVANNI (pronto) Oh, mi dispiace, non vado più alla televisione.
ALVIRA Ah, no?
GIOVANNI Vado alla festa a cà di Ronch.
ALVIRA (delusa) Ah...
GIOVANNI Voglio conoscere il vicinato e una vera festa di campagna. Perché non viene anche lei, magari con Goffredo!
ALVIRA Goffredo? Cosa c’entra Goffredo!
GIOVANNI Oh, mi scusi! Ma mi era sembrato che il signor Goffredo...
ALVIRA (ridendo) Macchè! Bistcina è il nostro garzone e io mi faccio vanto di istruirlo a dovere! Perché non mi va di vivere tra persone incolte! Adesso gli ho fatto leggere la Divina Commedia e gli ho fatto studiare il risorgimento!
GIOVANNI Ah, brava!
ALVIRA Non ci crede? Aspetti, aspetti! Goffredo! Avnin acvè!
BISTCINA Me?
ALVIRA Sé, vo! A j êl un êtar Goffredo in sta cà?
BISTCINA Bona sgnor Giovanni.
ALVIRA Adesso vi faccio delle domande di storia e voi rispondete!
BISTCINA E parchè? (Elvira sbuffa. Giovanni gli strizza l’occhio) Va bene, va bene.
ALVIRA La battaglia di S. Martino?
BISTCINA 24 giugno 1859
ALVIRA Lo sbarco dei mille a Marsala?
BISTCINA 11 maggio 1860
ALVIRA Proclamazione del Regno d’Italia
BISTCINA 17 marzo 1861
ALVIRA (a Giovanni) Ha visto?
GIOVANNI Lei e proprio una brava maestra. Io se fossi i lei gli darei altre lezioni. Gli starei più vicino... Beh, adesso devo andare.
ALVIRA Vada, vada. Verrei anch’io a ballare. Ma in casa di quello scomunicato non metterò mai piede!
GIOVANNI (tra sé) Meno male!
ALVIRA Cosa?
GIOVANNI Mi dispiace molto.
ALVIRA Di più a me mi creda. Però non si dimentichi!
GIOVANNI Non mi dimenticherò, non dubiti!
ALVIRA E io non vedo l’ora! Buona notte!
GIOVANNI (uscendo) Buona notte.
Giovanni esce seguito dallo sguardo di Alvira che a sua volta accogendosi che Bistcina la guarda rientra in casa sbuffando. Rientra subito Giovanni.
GIOVANNI Goffredo, ha niente da fare lei stasera?
BISTCINA No. No. Me a m’ vegh a lët!
GIOVANNI Venga alla festa! Ho bisogno di parlare con lei.
BISTCINA (sospettoso) Sora de che?
GIOVANNI (indica Alvira appena rientrata) Di una donna. Io ho il problema di allontanarmi e lei di avvicinarsi! Mi segue?
BISTCINA Fèna adës, sé!
GIOVANNI Forse se ci mettiamo assieme, li risolviamo entrambi!
BISTCINA A j ho fed d’avé capì! Vo a si un zovan ch’a m’ cminzì a piasé.
Giovanni esce assieme a Bistcina.
Scena V
Zizara, Ofelia, Desdemona, Cenza, Alvira, Maria, poi Ines
Si sente il rumore di un’auto. I cani abbaiano.
ZIZARA A j êl inciõ in cà?
OFELIA (chiamando) Vincenza? Alvira?
ZIZARA Delmo?
OFELIA Desdemona, qui non c’è nessuna festa.
DESDEMONA E’ impossibile mamma. Sono sicura! C’è una festa!
ZIZARA Ohi, u s’ ved ch’la j sarà piò têrd!
Si affacciano Cenza, Alvira e Maria. Convenevoli, baci, abbracci.
CENZA Signora contessa, Ofelia!?
ALVIRA Signorina contessina Desdemona!
MARIA Signora contessa, buona sera.
OFELIA Beh, cus e j tõt sti scvesi? E pê ch’a n’ s’cnusema piò!
CENZA Mo a putivi avisê ch’avnivi. A v’parpareva cvaicvël par zèna.
OFELIA A j avè za magnê. Abbiamo approfittato che veniva su Cesare!
DESDEMONA Siamo venute per la festa. Dove si balla?
CENZA Signorina Desdemona, ci deve essere un errore. Qui non c’è nessuna festa.
DESDEMONA Come? Cesare!?
ZIZARA L’è stê sabat pasê! U m’ l’ha dett... propri Delmo! Ch’a fasivi una fêsta parchè i v’ha purtê la lus eletrica! E’ arrivata la civiltà!
CENZA Ah! Ho capito! Non è qui da noi! L’è a cà di Ronch!
DESDEMONA Allora c’è la festa! Oh, mamma, ci posso andare?
OFELIA Da sola e senza invito?
ALVIRA E’ meglio che non ci vada signorina Desdemona! Quella è una casa di scomunicati! L’azdor è stato in russia. Dove mangiano i bambini!
DESDEMONA Ci vado con Giovanni.
ALVIRA Giovanni c’è già andato, da solo. E gli altri sono via tutti e noi - ci scuserà - non ci mettiamo certo piede in quella casa!
DESDEMONA Io ci voglio andare, mamma.
OFELIA Da sola non posso mandarti, lo sai.
CENZA Qui non c’è più nessuno che possa accompagnarla.
DESDEMONA Mi accompagna lo zio.
ZIZARA A n’ poss. E pu a n’ putè fê têrd!
DESDEMONA Cesare!?
MARIA C’è l’Ines che potrebbe accompagnarla , se la zia Vincenza è d’accordo! Perché l’ha messa in punizione!
CENZA No no! L’Ines la s’ha da stêr a cà!
DESDEMONA Oh, signorina Vincenza, dica di sì, sia buona!
CENZA Se la signora contessa non ha niente in contrario.
OFELIA Cenza! Signora contessa! Daj, smetla Cenza. A n’ sé miga piò dl’ottzent!
DESDEMONA Mamma? (Ofelia annuisce col capo) (Guarda Cenza) Allora?
CENZA E va bene!
OFELIA (la bacia) Grazie! Grazie!
MARIA (trionfante) A vegh a dil sobit cun l’Ines!
DESDEMONA. Vengo anch’io!
OFELIA Non fare tardi, però!
DESDEMONA Dai mamma! Voglio restare fino alla fine della festa! Mi voglio divertire un po’! Sempre sui libri a studiare!
OFELIA S’l’è par cvest u n’t’ vè sicur e mël ‘d schina! E poi il signor Cesare deve andare giù subito. Hai sentito!
CENZA Ce l’ho io la soluzione. A durmì acvè!
OFELIA Oh, no no...
DESDEMONA Sì, dai , mamma... è bellissimo! Dai!
OFELIA Desdemona! Non vorrai dare disturbo!
CENZA Nessun disturbo! A v’ degh la mi cãmbra e me a vegh a durmì cun Alvira!
ALVIRA Eh no, ció!
CENZA E che?
ALVIRA Avleva dì! Forsi l’Ofelia la n’è abitueda a durmì int una cà ad cuntadè... ci sono gli insetti, i topi...
CENZA Alora a i dasè la tu cãmbra!
ALVIRA No, me a dgeva acsè, par dì... la tu cãmbra la va benesum!
CENZA Bene allora? (guarda interrogativa Ofelia)
DESDEMONA Daj, mamma!
OFELIA Tra due fuochi! Va bene!
Desdemona con salti di gioia entra in casa. Di corsa.
CENZA Allora è deciso. E il signor Cesare al mitè...
ZIZARA Me a n’ m’aferum. A j ho d’avdé õ dmatena prëst! A so avnù sol par dscorar cun vò e cun Delmo e pu a vegh zo.
CENZA Ah! A j ho capì! Ecco Delmo.
Scena VI
Delmo, Zizara, Cenza, Ofelia e Alvira.
Delmo esce di casa.
DELMO (fingendo allegria e cortesia) Oh, Zizara, sgnora cuntèssa! U m’era pêrs ad sintì dal vos! Avnin avãti.
ZIZARA No, grazie, Delmo, a j ho frèza! E pu vest che mi cusèna l’avãza so! A vegh zo sobit! A j ho da fê nèca me di pagament! A n’ u m’ poss afarmê!
CENZA Alvira acumpagna in cà la sgnora cunt.. Ofelia e faj cumpagneja nõ a j avè da dscorar cun Zizara e pu avnè sobit.
ALVIRA Andèn a fê du pës par la carera!
OFELIA Buona idea!
ALVIRA Non vedi come questo occaso è pien di voli...
Si avviano a sinistra, per i campi.
DELMO (a Cenza) Pôrta immãca da bé al signor Cesare Cavassi. (a Zizara) Alora csa s’disal ad bël a Fèza?
ZIZARA Sol un cvël, e mi Delmo, che piò ch’ u s’ va avãti e piò u s’ha absogn di bajocch! A n’ so ‘d ste pass in dov ch’a s’andrèn a finì! Insoma a fëla curta a so avnù par tor indrì i bajocch ch’a v’ho imprastê!
DELMO E me a j ho intenziô ‘d dêvi indrì!
ZIZARA Bene. Alora a sè pu a post! Cum a v’ho dett in piaza la stmãna pasêda, a v’i avrebb lasê êtar si mis, mo i mi cuntadè i s’ vô tor al machin par lavurê la tëra: tratur, parghir...
CENZA (rientrando con il bere) Ajbãna o sãzves?
ZIZARA Cun vujetar u n’ s’pò di ‘d no, dasim un bichir d’ajbãna! (Cenza mesce per tutti tre. Bevono e siedono)
DELMO Cenza, Zizara l’è avnù arscôdar.
CENZA Ah, l’è za pasê si mis?
ZIZARA E tèp e vola eh? J era i dè dla merla!
CENZA Sol che nõ a n’j aven incora...
ZIZARA Csa vôl dì ch’a n’j avì incora?
DELMO Cvell ch’l’ha dett la Cenza. U s’avrà incora una stmãna.
ZIZARA A n’ j avì adëss e int una stmãna a j mitì insè?
DELMO Aspitè nèca nõ un pagament...
CENZA ... e sra l’afêri giost d’una stmãna.
ZIZARA Bene. Basta ch’a n’ j aspativa da Giuffrè!
DELMO Parchè cus al fat?
ZIZARA A ne savì? L’è sparì! U n’ s’atrova invell!
DELMO (traballa) E che?
CENZA (gli cade il bicchiere) Oh Dio!
ZIZARA A stasiv pôch bè?
DELMO No, no. Cs’aviv dett?
ZIZARA A n’i lizì i giurnel? Cvãt ël stê, mircul... Tóta la prema pagina de Carlè... U s’è mess int e mëz e gveran e la finãza. E pê ch’ u n’ epa mai paghê un frãch ad tass! E l’ha aramasê di miglierd!
CENZA I cumunesta! L’è stê i cumunesta!
ZIZARA Acvè i cumunesta i n’j entra! I bajocch i si e fët fraghê nèca lõ! L’era un pëz chi i staseva adoss mo stavôlta a j ho fed chi l’epa farmê par be stê!
DELMO (scambia occhiate disperate con Cenza) E mi signor!
ZIZARA Andè donca! Mo cum a s’ puteval credar ch’u n’andess pr’êria! E nuvanta par zent d’intarës! Eh?
DELMO (inghiottendo amaro) Eh, za!
ZIZARA Se i bajocch u n’i stampeva la not? A n’si d’acord?
DELMO (guardando con intenzione sua sorella) A l’ho sempar dett nenca me!
ZIZARA Cvãnd a m’avì cmandê chi bajocch sobit a j ho pinsé ch’a v’avlesuv tô dal machin par lavurê la tëra. Oramai i li compra tót! A v’ho det ch’u m’toca ‘d cumprëli nèca me... mo pu a j ho vest ch’a n’avì cumprê gnit e alora, a ve zur, che a j ho pinsê che nenca vujetar a v’ fosuv fêt ciapê da Giuffrè! (ride)
DELMO Mo csa giv mai! (ride forzatissimo)
ZIZARA Adës ch’a m dgì ch’ u n’n’è e vera, a so cuntèt!
DELMO A sé cuntèt nèca nõ, vera Cenza?
ZIZARA Vent migliõ da Giuffrè int un ãn j ariveva cvesi a cvarãnta!
DELMO (a Cenza che boccheggia) A resar bõ ‘d ciapej!
ZIZARA Giosta! A so propi cuntèt che vujetar a n’i siva avanzé! Parchè u j srebb da magnês e fegat!
DELMO Al putì dì piãn e fort! (quasi piangendo)
ZIZARA Bene bene. Parchè - a deggh - a l’aveva propi cardù!
DELMO E a j avì fat mêl! Nõ a n’ j avè dê un frãch, vera Cenza?
CENZA (che ormai sembra in coma) Eh?
DELMO A dgeva cun Zizara che nõ a n’j avè dê un frãch a che farabott ‘d Giuffrè! Vera?
ZIZARA Beh, Delmo, me dagli eceziô a n’ ho mai fat. Mo vo a m’ si simpatich e a v’ dëgh incora una stmãna.
DELMO Una stmãna.
ZIZARA Parò se fra una stmãna a n’u m’ paghì a m’custrinzì a metar al cambiêli in bãca! Csa l’ha fat vostra surëla. A sta la pôch bè?
CENZA U n’è gnit! U n’è gnit! Un zirament ‘d tësta!
DELMO U j è avnù al caldãn!
ZIZARA Fasiv avdé da un dutor! Incù u j è dal mindgèn che pr’i mel dal donn al fa di mirêcul...
Scena VII
Delmo, Cenza, Zizara, Ines, Desdemona, Ofelia, Maria.
Escono Ines e Desdemona, ridendo. Seguite da Maria.
DESDEMONA Andiamo, altrimenti facciamo tardi!
INES Ci divertiremo un sacco!
DESDEMONA Ci sono dei bei ragazzi, vero!
INES Sicuro! Vedrai!
DESDEMONA Mi voglio proprio divertire stasera!
MARIA Mi raccomando! Non fate troppo tardi! E ritornate a casa con Primo.
INES Va bè, mãma! Di qua si fa prima!
Escono di scena correndo e ridendo.
ZIZARA Viva la zuvantò, e mi Delmo! Lõ sicur j ha mèch pinsir che nõ e s’j ha du bulè i n’i da miga a Giuffrè!
DELMO Ch’ u i ciapess un azidèt a lò e a tót cvii ch’i j ha dê di cvatrè!
II QUADRO
E’ mezzanotte. Si sente in lontananza suonare un giradischi: “Love letters in a sand” - Pat Boone
Scena I
Ines e Enzo
Giungono dalla strada.
INES L’è propi stêda una bëla festa.
ENZO E l’è stêda nèca una furtona ch’la seia avnuda la Desdemona! Me a j aveva pers la sperãza d’avdet! Mo l’è propi una cuntèssa? Da bõ!
INES Sé, parchè?
ENZO Ciò, la s’è butëda a balê! La n’ha lasê un bal!
INES L’ha dett ch’la s’avleva divartì!
ENZO Ah, sé, la j ha imbariaghé tót! (siedono sulla panca vicino al capannone. Pausa) U s’ ved lõ che pê che seia dè!
INES L’è lõna pina. (pausa)
ENZO Ines?
INES Sé?
ENZO A j ho fed ‘d resar propri inamurê ‘d te! E te?
INES (guardandolo innamorata e pudica, annuisce)
ENZO Al so, la tu fameja... la Cenza , l’Elvira... e nèca tu bab i n’va tãt d’acord cun i mi... mo me adëss a vegh zo a Fèza a lavurê. I prèm ad setembar i m’ tô so a la Cisa, a fër i luchet. E sid al las tót a mi fradël. A m’ toj una cà e alora me a pinseva che...
INES Che?...
ENZO Che me e te a s’putresum maridê e...
INES (piange)
ENZO Beh? E csa fet? T’piãnz?
INES I mi i n’ srà maj d’acôrd!
ENZO A cvell a j pinsè pu! Mo te a sresta cuntèta ad maridêt cun me?
INES (guardandolo innamorata e pudica, annuisce)
Enzo le prende le mani e restano a sospirare e guardarsi negli occhi.
ENZO A j avrè la nostra cà! A sarè sol me e te e a n’arè da bravê cun inciõ! E pu par i prem tèmp ta t’ truvaré un lavor nenca te e pu...
INES E pu?
ENZO E pu cvãnd ch’a j arèn e prem babì..... parchè te t’i n’ vo di burdèll, vera?
INES Cun te, una mëza capa!
ENZO (ridendo) Esagerêda! L’è basta du tri! E pu a s’cumprarèn una machina e la dmenga andrèn a fê di bel zir... dimpartót... a Firèze, a Roma...
INES E pu a s’turrèn e frigo, la televisiõ...
ENZO Una machina. A rate incudè u s’ pò tô gni cõsa!
INES E a sarè cuntèt, vera?
ENZO Se! Se t’saré cuntèta te al sarò nèca me!
Sono al culmine della gioia. Si guardano e sospirano.
INES L’è têrd! E bsogna ch’a m’ vega a lët!
ENZO Tu fradël e la Desdemona j è incora par drì!
INES A n’ voj ch’ u m’ vega! Dop u m’ tor in zir!
ENZO Lo e fa acsè, mo l’è cuntèt se me e te a s’mitèn insè!
INES Parò a s’maridèn in cisa?
ENZO U s’ capess!
INES E te cum a faret? Cun tu pê?
ENZO Mi pê u n’a gli ha miga cun la cisa! L’è la cisa ch’la gli ha cun lò! Mo sta trancvela che un paruch ch’ u s’ marida al truvè! Ines?
INES Enzo!
Si guardano a lungo poi si scambiano un bacio a fior di labbra.
INES Bona not!
ENZO A n’e so s’a srò bõ ad durmì! Bona not!
Si allontanano lentamente uno dall’altra.
Scena II
Primo e Rico, poi Desdemona
Rico e Primo tornano dalla festa in bici. Ognuno cerca di rimanere solo.
RICO Bona.
PRIMO Bona.
RICO (momento di attesa, nessuno dei due si allontana) Vat pu a lët!
PRIMO A j ho d’aspatê la Desdemona!
RICO Lasa perdar, la Desdemona a l’aspët me!
PRIMO Te? E parchè?
RICO T’a n’é vèst cum la staseva ataca?
PRIMO S’lè par cvest la staseva ataca nèca cun me!
RICO Sé, mo te t’a n’ si adatt par lì!
PRIMO A n’ so adatt? E parchè?
RICO Perché t’si a l’intiga!
PRIMO Cvest t’a l’dì te!
RICO Sintèn alora! Se me a t’ lës da par te cun li, csa fet?
PRIMO A la met acvè in sdé e pu a j fêgh la dichiaraziô!
RICO Ecco a vit! T’a n’ si adat! T’a la met acvè in sdé! Lei cerca l’emozione! Come i peccatori di Peyton! E te t’a j fé una dichiaraziô! Roba dl’otzènt!
PRIMO Parchè te csa faresta?
RICO T’a j é da saltê adòss sobit! L’è cvell ch’la s’aspëta! Vuole l’emozione! Dai dai! Dai un taj e avejta! Dop a tla pass a te!
Entra Desdemona.
DESDEMONA Dove vi siete cacciati! E’il modo di scappar via così di corsa?
PRIMO Avevamo una questione da risolvere.
DESDEMONA E l’avete risolta?
PRIMO No.
RICO E’ una bella notte.
DESDEMONA Sì. Primo ci lasci soli?
PRIMO Mè?...
DESDEMONA Per cortesia....
RICO Et vest? A sit cunvèt adës?
PRIMO (rassegnato) Ah, sé! Alora bona! (mogio entra in casa)
DESDEMONA Buona notte. (a Rico) Conosci un posto dove possiamo metterci comodi?
RICO Qui, sulla panca.
DESDEMONA (delusa siede) Ah!
RICO Vuoi una sigaretta?
DESDEMONA Grazie. (Rico le porge la sigaretta e gliela accende. Lei è impaziente)
RICO (dopo una pausa) Baby! Look the moon!
DESDEMONA Eh?
RICO Baby! Look the moon! Guarda la luna!
DESDEMONA (getta la sigaretta, lo prende e lo bacia con passione) Vieni che ti faccio vedere le stelle! Vieni (lo trascina via)
Scena III
Giovanni e Bistcina, poi Alvira
GIOVANNI L’è mëzanot! L’è ora! Ciò, parò s’a n’ sì d’acôrd! A n’fasè gnit!
BISTCINA No no a j è fasè! E grazie d’avem dett gni côsa! A j voj fer un scherz ch’u j farà pasê la voja ad fê la bastardina! Ãca s’l’è propi par cvest ch’la m’ pis!
GIOVANNI Allora vi ho già spiegato tutto. Faremo come nel Cirano di Bergerac!
BISTCINA Cirano?!
GIOVANNI Era per dirvi da dove mi è venuta l’idea!
BISTCINA Se mo, ste Cirano me a n’è cnoss! Chi ël? Duv a stal?
GIOVANNI Int un livar!
BISTCINA E che?
GIOVANNI E’ una commedia! E’ di lì che mi è venuta l’idea! Cirano - che sono io -suggerisce a Cristiano - che siete voi - quello che deve dire e Cristiano - che siete sempre voi - dopo va su a prendersi il bacio!
BISTCINA A j ho capì! Vo a m’ sugerì cvell ch’a j ho da dì e me dop a vegh so!
GIOVANNI Ecco, bravo!
BISTCINA Se mo s’a dscorr me la s’n’adarà pu da la vos!
GIOVANNI (fa la voce afona) Se parliamo così non si accorgerà di niente!
BISTCINA E s’la m’ved!
GIOVANNI Staremo entambi nascosti io di fianco alla casa e voi sotto il pergolato.
BISTCINA E csa j ho j a pu da dì!
GIOVANNI A v’e sugeres me!
BISTCINA Ah, l’ e vera! A la freghè propi cun un livar! Acsè l’impêra! Cun tót cvì ch’la m’ha fat lezar! U n ‘j è pu stê õ: u s’ciameva “La divina comoedia”! A n’ j ho capì un azidèt!
GIOVANNI (guarda in giro) Non c’è nessuno! Datemi un sassolino!
BISTCINA (gli dà un mezzo mattone) Pronti!
GIOVANNI Mo cos’è?
BISTCINA Par batar!
GIOVANNI Cun una mëza pré? Lei si aspetta dei sassolini sulle imposte!
BISTCINA Oddio s’a sé fè!
Giovanni lancia un paio di sassolini contro l’imposta che dopo poco si socchiude. Si percepisce chiaramente il russare di una persona. Giovanni e Bistcina parleranno con voce quasi afona in modo che male si noti troppo la differenza fra le due voci.
ALVIRA Siete voi?
GIOVANNI Non ho potuto fare a meno di chiamarvi!
BISTCINA (ripete) Non ho potuto fare a meno di chiamarvi!
ALVIRA Perché parlate così sottovoce!
BISTCINA Si no a m’ fëgh scruvì!
ALVIRA Come?
GIOVANNI Ssst! (a Bistcina. E poi direttamente ad Alvira) Temo che ci sentano!
ALVIRA Siamo in grande difficoltà... (si sente una sonora russata)
BISTCINA (ridendo) Mo chi ël ch’ surnacia acsè?
ALVIRA Che dite?
GIOVANNI Sento un lieve ronfare!
ALVIRA E’ mia sorella che dorme! E’in camera con me!
BISTCINA (a parte) Dorme? A me u m’ pê ch’la surnacia a tóta cãna!
GIOVANNI (lo zittisce) Ssst!
ALVIRA Siete solo?
GIOVANNI Solo! Solo con la poesia e con voi!
ALVIRA Ah! Romeo! Siete il mio Romeo! (cambio di ritmo nella russata) Ah! Aspettate! (si ritira)
BISTCINA Romeo? Cs’aviv cambiê nõ?
GIOVANNI No, Romeo! Un altro personaggio famoso!
BISTCINA Un êtar livar?
GIOVANNI Ecco!
BISTCINA Dai pu da lè, te! A la splè sota i livar!
ALVIRA (riappare) Eccomi! Oh. Romeo, Romeo... perchè sei tu Romeo?
BISTCINA (a parte) Parò cum ch’l’è rumãntica!
ALVIRA Rinuncia al tuo nome e non sarò più una Capuleti.
BISTCINA (a parte a Giovanni) Csa j ètri i caplèt!
GIOVANNI Ssst!
ALVIRA Se qualcuno ci scopre! Siamo perduti!
GIOVANNI Il manto della notte ci protegge!
BISTCINA (a Giovanni) O j ha d’andê so?
GIOVANNI No.
ALVIRA Se non fosse così buio potreste vedere arrossire le mie guance!
GIOVANNI Non stiamo facendo nulla di male!
ALVIRA E’ vero ma mi sento ugualmente colpevole!
BISTCINA (a Giovanni) Me a vegh so!
GIOVANNI No. C’è sua sorella che dorme in camera con lei.
ALVIRA Su, parlatemi di poesia!
GIOVANNI Le mie parole incespicano nelle fronde del melograno e non trovano la strada per salire da voi!
BISTCINA (intervenendo) Avnì zo vo!
ALVIRA Cosa?
BISTCINA Venite giù voi!
ALVIRA Oh, non avrei mai sperato tanto! Arrivo!
GIOVANNI Siete sbrigativo voi!
BISTCINA Ciò, s’ u ns’pò andê ‘d stciora ch’u j è su surëla cla dôrma e bsugnarà fëla avnì ‘d stciota!
GIOVANNI Il ragionamento non fa una piega. Allora adesso tocca a voi, buona fortuna!
Giovanni se ne va e resta, non visto a seguire la scena. Alvira esce agitatissima.
ALVIRA Eccomi, amore mio!
BISTCINA Oh, Alvira! A n’arèbb mai cardù ch’a fosuv acsè svelta a fêr al schêl!
ALVIRA (sorpresa) Ah! Goffredo?!
BISTCINA A n’ v’aveva mai sintù dscorar acsè... così romantica!?
ALVIRA Alora a sivi vo?
BISTCINA Ch’ u m’ sera ingambarlê al parôl int e melgarnì? Sé!
ALVIRA Goffredo!
BISTCINA Pardunim Alvira! A paseva da cvè e u m’è avnù voja ‘d div una puiseia! (l’afferra, la bacia fino a farle perdere il respiro)
ALVIRA (rifiatando) Goffredo!
BISTCINA Andèn int e magazè de grã! U j è la lona! A farè cont ‘d resar a la spiagia!
ALVIRA Sì, mio Romeo!
BISTCINA Sé, a Marina Romea!
ALVIRA Non temo il dileggio, sarò la vostra Giulietta!
BISTCINA Sicura a tulèn a nulegg una Giulietta! Sprint!
Bistcina trascina l’Alvira in casa. Giovanni ha visto tutto dall’angolo della casa e ride divertito. Arriva Ester.
Scena IV
Ester e Giovanni
GIOVANNI Ester?
ESTER Chi è?
GIOVANNI Sono io!
ESTER (ironica) Ah, a si vò! La not l’è fresca. A si in cunvalescenza. A n’avì pavura ‘d ciapev una fardasiõ?
GIOVANNI A zugnì sempar a l’atac vo?
ESTER Csa fasiv incora alvê da st’ora?
GIOVANNI Aspettavo voi!
ESTER (quasi ridendo) Da bõ? E parchè?
GIOVANNI Per scambiare due parole!
ESTER E te dajla! A v’ si propi fissê! Avãti, cus aviv da dim?
GIOVANNI Me a so cvell ch’a fasì tót al ser!
ESTER Ah, sè? E csa fëghi!
GIOVANNI Andì a stugiê! Sì! Voi state studiando di nascosto. Vi recate quasi tutte le sere a casa di Tugnõ ‘d Landõ e sotto la sua guida studiate storia, filosofia, scienze!
ESTER A m’avi tnù dri?!
GIOVANNI Sì.
ESTER E parchè?
GIOVANNI Prima per curiosità, poi per conoscere Tugnõ ‘d Landõ... e poi...
ESTER E poi?
GIOVANNI E poi perché mi avete affascinato...
ESTER Ah! Ecco! Il signorino e venuto in campagna a far conquiste! Si accomodi, ma non con me! Se volevate far conquiste, invece di seguirmi, stasera, dovevate andare al ballo!
GIOVANNI Vi siete accorta che vi seguivo!
ESTER A fasì piò cunfusiõ vo che un branch ad zingiel...
GIOVANNI E perché avete fatto finta di niente?
ESTER Parchè ognõ l’è padrõ d’andê in dov ch’ u j pê! E’meglio che non perdiate tempo con me. Ce ne sono molte di contadinelle disposte a farsi corteggiare e baciare da un signorino di città.! (fa per andare)
GIOVANNI Aspettate! E’ vero, sono stato invadente. Vi chiedo scusa.
ESTER Ve l’ho già dettto. Voi siete libero di fare quello che volete. E per quello che mi riguarda potete correre subito a dire tutto a mia zia.
GIOVANNI Perchè mi trattate così? Cosa devo fare per farvi capire che nutro un sincero interesse per voi. Io vi ammiro! (Ester ride) Ho parlato cun Tugnõ...
ESTER (subito seria) Quando?
GIOVANNI Mentre voi studiavate e lui è uscito di casa!
ESTER Non dovevate farlo!
GIOVANNI Tugnõ vi vuole bene e ha capito che anch’io ve ne voglio! Abbiamo parlato di voi dei vostri desideri e delle vostre ambizioni. So che amate questa terra e che mentre tutti cercano di scappare di qua, voi vorreste studiare per capire come restare... Insomma, io voglio aiutarvi a studiare.
ESTER E come?!
GIOVANNI Parlerò con i vostri genitori, con mia zia...
ESTER No! Non voglio niente da loro. E non voglio l’aiuto di nessuno!
GIOVANNI Non potete combattere da sola contro tutti.
ESTER Non vi preoccupate! Ci sono abituata!
GIOVANNI Accettate il mio aiuto! Anche a me piacciono queste colline...
ESTER Certo. La collina è bella per passarci le vacanze! Fare qualche conquista, e poi tornare in città ricordando la campagna, le ragazze, il profumo del fieno... ! Ah, è bello!
GIOVANNI Smettetela con questo atteggiamento di sfida! Voi pensate che io sia uno stupido figlio di ricchi signori! Beh, non è così! Ho parenti nobili! Ma non possiedo neppure gli abiti che indosso! Mio padre, compromesso con il regime è fuggito e non so nemmeno se sia ancora vivo, mia madre è morta sotto le bombe degli alleati. Sono stato anch’io per un lungo periodo di tempo senza nessuno. E so come ci si sente! E’ vero, studio a Bologna, ma solo grazie a mia zia che ha un’animo filantropico. E la ringrazio. (Ester resta colpita e silenziosa) Ester, abbiamo bisogno dell’aiuto degli altri, delle persone che ci vogliono bene! Ne ho bisogno io, ne avete bisogno voi. E qui ce ne sono già tante che vi vogliono bene: vostra madre, Goffredo, Tugnõ e adesso ci sono anch’io! Ester... aiutatemi e lasciate che vi aiuti! (si avvicina)
ESTER (si scosta) Lasim perdar! E mi distè l’è fê la cuntadèna par tóta la vita! E a n’ho bsogn d’inciõ! D’inciõ!
GIOVANNI (si riavvicina) Non dovete fare così!
ESTER (estrae un coltello) Stasì luntã!
GIOVANNI Ester!?
ESTER Badì ch’a so bõna d’adruvêl!
GIOVANNI Non fate così!
ESTER Lasim in pêz! Lasim in pêz!
Ester arretra con il coltello in mano e fugge, lasciando Giovanni di stucco. Desdemona arriva di corsa con Rico. Sono entrambi scarmigliati e pieni di fieno.
DESDEMONA (lo bacia) Buona notte!
RICO Restiamo ancora!
DESDEMONA Un’altra volta. Ciao! (entra in casa)
RICO Viva l’America!
ATTO TERZO
Sono le due del pomeriggio di domenica 31 agosto 1958. Nell’aia all’ombra dei tigli siedono. Primo, Bistcina e Rico. Delmo è in disparte.
Scena I
Primo, Bistcina, Rico e Delmo
Delmo si sta facendo una sigaretta e sta aspettando Cenza. Ogni tanto sbircia la strada impaziente. Rico, Primo e Bistcina leggono il Resto del Carlino.
PRIMO Osta ach bota!
RICO E pu ta n’è sintù e rêst! L’è tóta la stmãna che e Carlè e va avãti acsè! Dai Bistcina, va avãti a lezar che ormai con tót e tu stugiê t’si gvintê un prufesor!
BISTCINA Ciò, csa m’ vut ciapê pr’e cul?!
RICO A la miseria cum t’si gvent spagogn! S’ël parchè l’Alvira la t’ha det ad sé?
PRIMO Dai Rico, daj un taj! (a Bistcina) E te lezz so!
BISTCINA “... Giuffè è introvabile. Si pensa che si sia ritirato in un convento del bolognese. C’è chi pensa addirittura che sia fuggito all’estero...
RICO Par me l’è scapp in America...
PRIMO Par te za!
BISTCINA “... negli ambienti vaticani non si rilasciano commenti, ma il Ministro Preti che sta svolgendo una inchiesta per conto del governo ha detto che vuole vederci chiaro nell’attività di questa che è stato soprannominata la banca senza sportelli....
RICO Vujetar a n’ i cardarì maj chi ch’l’è avanzê fraghê!
PRIMO Mo chi?
RICO Indvèna!
PRIMO Ël õ d’acvè?
RICO U s’pò cvesi dì che seia õ ‘d fameja?
BISTCINA (Delmo è attento) Mo chi ël?
RICO Delmo! (Delmo ha un soprassalto) Delmo de Bêrch!
PRIMO Mo s’a n’ sé gnãca parèt!
RICO Se mo parò lo u s’ ciãma cume tu pê! Eh? S’ i n’dgiv Delmo?
DELMO Cus ho j a da dì?
RICO I ha ciap una bëla fraghêda cvi chi ha dê i bajocch a Giuffrè! L’era mej si i scambieva in tót franchì e pu i i buteva int e fiõ õ a la volta... pluff... pluff, pluff... i s’ gudeva piò tãt! Eh? Delmo! (ride)
DELMO Va int e casè nèca te!
RICO Delmo, u n’ s’pò parchè i vent ad setembar i i sëra par bè stê!
Delmo via.
RICO Beh, cus ho j a dett? I casè i i sëra da bõ i vèt ad setembar! Csa i ciapal?
PRIMO Csa vut ch’a sepa me. L’è instizì cun me parchè a j ho dett ch’a n’ voj piò aspatê e che a voj ander a lavurer a Fèza. Mo a fêla acsè grosa!...
RICO Sta atèt ch’ u n’t’asëra nèca te int e graner!
PRIMO Sé, dì ch’ u s’ prôva!
RICO (a Bistcina) Dai tira drett, ch’a ridèn un êtar pô!
BISTCINA “Il ministro Preti a proposito della raccolta dei risparmi ha parlato di una specie di catena di S,. Antonio... “Ah, sintì acvà... “Il colonnello Bernardi della Guardia di Finanza ha dichiarato che i creditori attuali non saranno rimborsati!”
PRIMO Tombula!
Scena II
Alvira e detti
Esce Alvira. Ha una camicia da notte.
ALVIRA Goffredo?
BISTCINA Si, Alvira?
ALVIRA Mi è caduto il pettine dietro al comò e non riesco a prenderlo. Verreste a darmi una mano!
BISTCINA Sobit!
Bistcina e Alvira entrano in casa.
Scena III
Primo, Rico
PRIMO L’è una stmãna ch’i è ismì cume du tachì! J è sèmpar cun e bëch insè cume du pizunzì!
RICO Alora e pëtan...
PRIMO Sé, e pëtan! L’è li ch’la vô una spintaciêda! (ridono)
RICO Primo, ven acvè! A j ëla nèca incù la Deddy?
PRIMO Chi?
RICO Sé, La Deddy! La Desdemona.
PRIMO Ah! I la ciãma acsè! A ne saveva.
RICO L’è un soranõ ch’ aj ho mess me! Alora?
PRIMO Eh, l’è avnuda so stamatena! Mo adës la s’è andëda a lët.
RICO L’è avnuda so par me!
PRIMO Da bõ?
RICO A l’ho cunquistêda! Hmmmm! Cum ch’la besa! U m’ pareva d’aver ad ch’in fê cun una star di Holivud! Ava Gardner, Jane Mansfield! Sobit l’ha fat la temida! La n’s’arisgheva... la n’arebb avlù miga! La m’ha dett in ingles: “Darling, sit down and look the moon!”
PRIMO E chè?
RICO La vleva dì: “Caro, sediamoci e guardiamo la luna”!
PRIMO E te?
RICO Me? Ta m’ cnoss no! A stëgh propi a gvardê la lona. A l’ho ciapa e a l’ho basêda!
PRIMO Acsè, sobit?
RICO U s’capess!
PRIMO In boca!
RICO Sicura!
PRIMO E li?
RICO E li l’ha n’ha capì piò gnit! Alora a j ho dett: “Vieni che ti faccio vedere le stelle!”... l’ho purtëda sota e capanõ... a l’ho stuglêda int e fè...
PRIMO E lì!
RICO E li la m’dgeva: no... no... no...
PRIMO E la j è stêda!
RICO A j avè fat matèna! A l’ho cunquistêda! Ormai a pos fer acsè cun al dida (fa schioccare le dita) ch’la m’fa da taped!
PRIMO Ehhh! Beet te! L’è una grãn bëla bastêrda!
RICO A t’l’ho dett! Te t’si a l’intiga! Incudè u n’ s’pò perdar tèmp cun dal dichiaraziô. Bisogna agire!
Scena IV
Detti e Desdemona
Esce di casa Desdemona. E’ vestita con un prendisole e ha un telo in mano.
DESDEMONA Uhh! Che caldo!
RICO Ciao Deddy!
DESDEMONA Ciao. (a Primo) E tu non mi saluti?
PRIMO Scusa. Ciao!
DESDEMONA (a Primo) Ero nel letto, ma non riuscivo a dormire. E’ troppo caldo! Sono tutta sudata...
RICO Se vuoi possiamo andare a fare una passeggita fino al capanno di caccia! La c’è sempre fresco.
DESDEMONA (guarda sempre Primo) No. Ho preso il costume da bagno.
RICO E’ una bellissima idea! Giù al fiume c’è un posto bellissimo. Si può nuotare e si possono fare i tuffi! E poi al fiume c’è veramente sempre fresco. E se non sai fare a nuotare ti insegno io!
DESDEMONA No, sono capace.
RICO Allora andiamo!
DESDEMONA Sì, io ci vado. Primo, mi accompagni?
PRIMO Eh?
DESDEMONA Ti ho chiesto se mi accompagni.
RICO Vengo io! Primo deve andare via...
DESDEMONA Scusa Rico, ma non mi va di stare con te!
RICO Ma domenica sera.
DESDEMONA Ci siamo divertiti, no?
RICO E allora?
DESDEMONA Non vorrai mica che trasformi un flirt senza importanza in una storia? E poi, non sei il mio tipo!
RICO Ah, non sono...
DESDEMONA No. (a Primo) Allora mi accompagni?
PRIMO Vado a prendere il costume...
DESDEMONA Macchè costume! Andiamo! (a Rico) Bye bye!
Prende per mano Primo e quasi lo trascina lasciando di stucco Rico
SCENA V
Rico solo, poi Cenza.
RICO (solo) La fa propi cum al fa al donn in America! (pensa) Sol che me a n’ j aveva pinsê che se õna l’ha pasa da õ a cl’êtar, u j è õ cl’avãza sèza! Eh za, parchè lì l’è pasêda da me a Primo e me... U j ha da resar cvaicvël ch’u n’va!
Rico insacca il suo giornale. Arriva da fuori Cenza, è affaticata e sudata.
RICO Bona Cenza! Aviv vest Giuffrè?
CENZA Cus al fat?
RICO L’ha fat e censiment di patëca!
Cenza prende un bastone e minaccia Rico.
RICO Ciò, cus ho j ha dett ad mêl! A faseva par fêv ridar un pô! Aiuto! (fugge)
Scena VI
Delmo e Cenza
DELMO (esce di casa ansioso) E alora?
CENZA (ansante siede sulla panca) I dis ch’a purtema pazenzia.
DELMO Pazèzia!? A pazèzia j i fasè un brot lavor, Cenza! L’è tót sta stmãna ch’a purtè pazèzia! S’ u n’ m’ incora avnù un zabaj da e chêld e da e narvos l’è un miracul! Mo ël avnu e rapresentãt?
CENZA U n’ s’è vest! Mo e paruch...
DELMO E paruch un azident!
CENZA E paruch e dis ch’ u s’ pagarà tót.
DELMO U s’pagarà tót? Chi? Cvand?
CENZA Cvest u n’l’ha dett! E bsogna avé fiducia!
DELMO Mo fiducia in chè! A sèn arviné! A la vut capì? Arvinè! U s’è mess int e mez e gveran, la finanza! Lez i giurnel! I nostar bajocch a n’j avdè piò! U s’ tucarà ad vendar e sid!
CENZA T’si sempar e solit esageré!
DELMO E alora trôva i bajocch! Stasera e vè Zizara e u vô e nõ a n’j avè. Dmã e mett al cambiêli in bãca. E la bãca la n’i mett miga tãt sel sora! I s’vend e sid e la s’và incora bè se da padrõ avanzè cuntadè!
CENZA Me al cambiêli a n’a gli ho firmêdi!
DELMO E alora? Csa dit?!
CENZA Che me al cambiêli a n’a gli ho firmêdi. E sid l’è par mitê nèca e mi. Me a n’ i dëgh gnit e acsè mitê de sid a s’l’arsparmiè!
DELMO Cenza! Gverdum bèn int la faza! Ta n’ prôva miga ad fêm un scherz acsè! Al cambiêli agli ho firmêdi sol me, mo chi era ch’ u m caicheva int i fièch parchè a li firmess?
CENZA No, me a dgeva...
DELMO T’a n’è diga gnãca par ridar! Me a j ho sol una parôla!
CENZA Alora a dscorr cun l’Ofelia ch’la cunvenza Zizara. Ch’l’aspëta incora!
DELMO Ch’ u n’t pësa par la tësta ‘d dì cvël cun un cvicadõ! S’u s’vèn a savé a sé sputané! I dura a ridar e a tôs ins e rozal sin’a la fè de mond!
CENZA Mo a n’ sé miga sol nõ!
DELMO Mo bene! A j arèbb da ridar parchè a sèn in bóna cumpagnèia! U j è da splis da la vargogna sol a pinsej!
CENZA Alora, csa fasegna?
DELMO (rifacendola) Alora csa fasegna!? Adës ta m’è cmãnd! Cvãnd ch’a t’ dgeva ch’l’era un azêrd, t’a l’savivta da par te cvèll t’avivta da fê!
CENZA Mo a vut che me a pinsess che andesum a finìr acsè! Mo e paruch...
DELMO E paruch! E paruch l’è un stciã cume tót ch’jetar! E nostar pu l’è sempar stê un “dò bajuchì”! Figurta u n’ io srà pêrs e vera: fêr i bajocch e andêr in Paradis in caroza!
CENZA U n’aveva nèca di su! U j armitarà pu nèca lo!
DELMO Sé, pèsa a i su che i nostar dmã i s’i dà! Basta! Azidènti a me e a cla vôlta ch’a t’ho dê mèt! (entra in casa seguito da Cenza)
Scena VII
Maria e Ester
Maria e Ester escono di casa. Maria costringe Ester a sedere.
MARIA Ester par piasé! Fermat! Mett’a in sdé!
ESTER (esegue) Ecco, a sit cuntèta?
MARIA Cus et?
ESTER Mè? Cus ho ja me?
MARIA Csa t’cridta ch’a n’m’ i n’ seia adêda? L’è una stmãna che t’si bura cume una not sèza lona!
ESTER U s’ ved ch’ u m’pis ad stêr e bur!
MARIA No, u n’è e vera ch’ u t’ pis! Dai, Ester, t’a n’ pò durê ander avanti acsè! Sèza dscorar cun inciõ! Dai, dim cvell t’è fat!
ESTER A n’ho fat gnit!
MARIA U n’è e vera. T’dasivta fura cvesi tót al ser e sta stmana ta n’ si maj dêda fura!
ESTER A n’ n’ho avù voja!
MARIA U n’è e vera!
ESTER Mãma, lasum stê!
MARIA Ester t’sì mi fiôla! Csa t’ cridta che me a n’ padèsa avdet acsè! T’a n’ mãgn cvesi! T’a n’dscorr cun inciõ!
ESTER A n’ho fã e a n’ho voja ‘d dscorar! Lasum stê!
MARIA No. Cvand t’ sivta istizida cun bab a t’ho sempar lasê stê! T’fasivta al tu matêd: durmì int e fè, corar sota l’acva amanëda cun i vstì nuv, magnêr int la stala! T’è un caratar cumpagna e su e a saveva che a metum int e mëz a j arebb sol dê dãnn! E pu in ultum t’è cminzê a fê têrd la sera... e t’a n’s’è mai dett duv t’andivta! A m’ so praocupêda mo a t’ho lasê stê! A so stêda a gvardê. Parchè, a la tu manira, a t’avdeva cuntèta! Sempar pronta! Sempar viva! A m’ so adiritura imazinêda t’avess un oman, magari maridê!
ESTER Mãma! No sta tirê a indvinê!
MARIA A fêgh sol par dit che se ãca e foss stê e vera! A t’avdeva acsè ciapa! Acsè cunventa! Ch’a m’ srebb rasignêda nèca stavôlta! E pu tót int t’na vôlta! Ste cambiamèt! Parchè?
ESTER Mãma lasa perdar!
MARIA No, ch’a n’ las perdar! T’a l’se ch’a n’ poss! E t’sé nèca che adës t’a m’è da dì gni côsa!
ESTER A n’ho gnit da dit!
MARIA Alora t’vu ch’a t’e dega me!?
ESTER (sospettosa) Te t’a n’ se gnit!
MARIA E invezi a so gni côsa! (Ester è incredula ma sta per cedere) Mo a voj t’a m’e dega te! Parchè t’ se te t’è bsogn ‘d sfughêt! Alora!?
ESTER Mãma! (scoppia in singhiozzi) A n’ i n’poss piò! A voj murì!
MARIA E mi signor Ester, no stal gnãca pinsê! Murit? Te? Che t’è sempar cumbatù cun a gli ondg e cun i dèt! Che tót i t’ rispëta, par la tu forza, par e tu caratar, par la tu inteligèza! Ester!?
ESTER A n’ so piò cvell ‘d fêm!
MARIA Parche ta t’si inamurêda?
ESTER (sopresa e atterrita) U n’è e vera!
MARIA L’è e vera! L’è e vera! Giovanni e u m’ha cuntê gni côsa.
ESTER Vigliach! L’è un vigliach! (scoppia in singhiozzi)
MARIA No, l’è inamurê ‘d te! E te t’si inamurêda ‘d lò!
ESTER U n’è e vera!
MARIA La mi burdëla! Se tót cvi chi s’inamora j avess da fê cumpãgna te! U n’i srebb piò mond! (Ester singhiozza. Finito lo sfogo) E t’a n’ dega nèca ch’ u n’è e vera! Te t’saré bona ad tni nascost gni côsa mo cvest u s’è vest tropp bè! Lo u t’gvardeva e te t’abasivta j occ! S’u s’acusteva t’scapivta! Scapê dnèz un õman? Te?!
ESTER Mãma a n’ so cvell d’ fêm!
MARIA T’è pu sempar dê mèt e tu côr! Dai ment nèca stavôlta!
ESTER A j ho pavura!
MARIA Ester, t’a n’è d’avé pavura! L’amor l’è e cvèll piò bël che posa suzedar tra un’oman e una dona! (Ester tenta una reazione) Al so! A te u t’pê cvesi un mancament! T’si trop urgugliosa e ta n’è vu ametar che nèca te ta t’ posa amalê d’amor!!
ESTER A vit, ta l’ dì nèca te ch’l’è una malateia!
MARIA Mo l’è una grãn bëla malateia. E u j è sol una mindgena: che la dona la stëga cun l’oman e l’oman cun la dona! Gvêrda l’Ines, da cvãnd che bab u j ha dê e parmess d’avdess cun Enzo, la pê cvesi in sunambul! L’è cuntèta, insimunida cume una tachina. Ohi! A n’degh miga ta t’ardusa cume li! Mo se t’sent ad putej avlè bè, lasta andêr un pô, sta a gvardê.. e se t’vi che nèca lò l’è ciapp! Alora dai la mola ‘d posta!
ESTER Mama!
MARIA E smetla ad zirê cun e curtël in bisaca. L’amor t’a n’ l’afirum cun una curtlê!
ESTER Oh, mãma!
Maria e Ester si abbracciano a lungo.
MARIA So so! E adës t’vè cun me! L’è la dmenga e t’sì ancora amanêda da lavor! Fra un pô lo l’ariva da Fèza. Ven. Ven che cvãnd ch’l’ariva a j fasè prilê la tësta ch’ al stuglè da drett!
Maria ed Ester entrano svelte in casa.
SCENA IX
Ofelia, Alvira e Cenza.
Escono di casa Ofelia, Alvira, Cenza. Portano fuori il necessasio per bere e servirlo a loro e ad altri.
OFELIA Cenza mo cus et fat? A n’ t’aveva mai vesta acsè giôra! E pu miga sol te: Delmo, l’Ester... In sta cà, in sta stmãna e pê che seia pasê e taramot!
CENZA A so preocupëda!
OFELIA Al preocupaziô e bsogna tirêsli ‘d drì dal spal! Dam mèt a me! U s’ cãpa mej.
ALVIRA T’é rasõ! Parchè t’a fe cume me e l’Ofelia, parchè t’a n’t’atrov un’anima gemella!
CENZA Sta zeta!
OFELIA Tu surëla l’ha rasò! Gvêrdla! A n’ l’ho mai vesta acsè cuntèta!
ALVIRA Cum che dis e mi Goffredo, a m’ so mèsa a têvla nèca me.
OFELIA E a têvla u s’sta aligar! Che Goffredo che lè u ‘t’ha propi cunquistê!
ALVIRA E pinsê che sina a una stmãna fa... U m’ha fat dezidar dmenga sera!
OFELIA U s’ ved ch’la adruvê di bõn argumèt!
ALVIRA (ingenua) L’ha adruvê la pujeseia!
OFELIA E la têvla aparciêda!
ALVIRA (ricordando la serata nel granaio) Cvãnd ch’ u si mett, Goffredo, l’è bõ par gni côsa!
CENZA Smetla! T’a m’ per una gata in chêlda! Cvèla ch’la gvardeva i pché ‘d ch’ j etar! E a tu adës t’a n’i gvêrd?
ALVIRA Me e Goffredo a s’maridè! Presto faremo il matrimonio di Paratore!
CENZA U s’ dis riparatore! Riparatore!
ALVIRA Beh, “di Paratore” o “riparatore”, nõ a s’maridèn insè! (a Ofelia) Solo che, nell’attesa...
CENZA Tãnta gazuria par un garzõ! E pu Bistcina!
ALVIRA (piccata) U s’ ciãma Goffredo! E s’t’è voia ‘d bravê dil sobit!
OFELIA So so! La Cenza l’ha di pinsir da bõ! (a Cenza) A posi fê cvicvël par te?
CENZA No.
Scena X
Dette ed Enzo
Arriva Enzo di Ronch, ha due mazzetti di fiori.
ENZO Buon giorno. (porge i mazzetti. Uno alla Cenza e l’altro all’Alvira)
OFELIA Buon giorno!
ALVIRA Buon giorno. Ohh! Per me? Com’è gentile! Et vest Cenza?
CENZA (posa sgarbatamente il suo sul tavolino) A j ho vest! A j ho vest!
ALVIRA Vuole un bicchiere di Idrolitina? E’ stata nel frigor fino adesso!
ENZO No, grazie.
ALVIRA Adesso che vi hanno portato la luce lo prenderete anche voi il frigor! E’ una grande comodità! Oh! Mo lo l’è acvè par l’Ines! A gli a vegh a ciamê sobit!
ENZO (a Ofelia che ha preso il mazzo lasciato dalla Cenza e lo annusa) Mi scusi, signora, se avessi immaginato...
OFELIA Scusato, scusato! (a Cenza) Chi ël ste zovan?
CENZA (scontrosa) E mbros dl’Ines!
OFELIA L’Ines si è fidanzata? Sono proprio contenta. Da quando?
ENZO Solo pochi giorni, signora.
OFELIA Tanti auguri, allora.
ENZO Grazie.
Scena XI
Detti, Ines e Maria
Ines e Alvira escono di casa. Maria rimane sulla porta di casa. Sorride ad Enzo.
INES Ecco, a so prõta!
ALVIRA E duv andiv?
INES Adës andèn a la bandiziô!
ALVIRA Bravi!
MARIA E dop vèt a cà sobit!
ENZO A pasèn a fer un salut a i mi e pu a v’ la pôrt a cà! (guardando Ines) Andegna?
INES Anden!
Si prendono per mano ed escono di scena guardandosi negli occhi. Maria soddisfatta rientra in casa.
ALVIRA Ehhh! Ch’fata bëla ciopa! E pu lõ j è zuvan!
CENZA T’fê prëst te a mudêr idea! Sin’ajr t’aress fat fugh e fiãm! L’Ines cun e fiol d’un cumunesta!
ALVIRA Sé, l’è e fiôl d’un cumunesta, (annusando il mazzolino di fiori) mo l’è acsè un piò brêv burdël! E pu a j ho savù che su mãma la l’ha batzê... (guardando fuori. Soprassale e si fa il segno della croce) Oddio è mi signor!
CENZA Cus a j ël e gëvul?
ALVIRA U j è Tugnõ! Tugnõ ‘d Landõ!
Scena XII
Cenza, Alvira, Ofelia e Tugnõ
Appare Tugnõ ‘d Landõ. Un anziano signore. E’ in maniche di camicia ma ugualmente elegante. Di una eleganza sobria e classica. Cordiale. Si asciuga il sudore dalla fronte.
TUGNÕ Cenza... Alvira... Oh, sgnora cuntessa! (fa il baciamano)
CENZA Tugnõ!?
ALVIRA Mo a si propi vò!?
TUGNÕ Sé, a so me!
CENZA Avnì avanti. Csa vôl suzedar?
ALVIRA Mitiv in sdé!
TUGNÕ No grazie, a m’avei sobit. A so sol avnù pr’avdè la mi burdëla!
CENZA (subito sospettosa) La vostra burdëla?!
TUGNÕ L’è una stmãna ch’a n’la veggh!
CENZA Mo chi?
TUGNÕ L’Ester!
TUTTE L’Ester?
TUGNÕ L’Ester.
CENZA La vostra burdëla? A n’ capess! (pensando a chi sa quali intrighi) Csa vliv vò da l’Ester?!
TUGNÕ (ride) Cenza, a n’ cambiarì mai! A pinsì sobit mël!
CENZA Parchè cus arèbi da pinsê?!
TUGNÕ E vo Alvira?
ALVIRA Me? Me a n’ho mai pinsê mêl ‘d vo!
TUGNÕ A putì dì la varitê! A n’u m’maravej miga! (cercando di indovinare i loro pensieri) La burdëla a cà ‘d cl’ors! E che vëc u l’ha imbazuclida! E u s’ n’è aprufitê! (Ofelia ha un atteggiamento di riprovazione) No, miga int e sens ch’a pinsì vò, sgnora cuntèssa! La Cenza la l’sa che me a j ho avù sèmpar pôch interës par la dona! No no! Parò la pèsa: Ecco! L’è stê lo ch’u j ha mudê la tësta! U l’ha mesa contra tót! La Fameja, la Cisa, e Stêt!
CENZA Me a n’ saveva ch’l’avness a cà vostra!
TUGNÕ Sinò a l’avresuv incuragiêda?
CENZA E csa venla a fê chè?
TUGNÕ A fê cvell che faseva su mãma.E nèca alora vujêtri a j avì pinsê che fra me e su mãma - acvè sé in che sès, sgnora cuntessa - dato ch’l’ha durë un pëz da ragaza avnir a cà mi, a j avì pinsê che... A n’ u v’ poss dê tôrt ‘d posta! A s’era piò zovan... la Maria l’è sempar stêda una bëla dona.... Eh, dal ciacar u n’è zirê una masa... Vera Alvira?
ALVIRA E parchè a m’ gvardìv a me?
TUGNÕ Parchè forsi vò al savì bè!
ALVIRA Me a n’ ho maj det una parôla!
TUGNÕ E me a v’ cred!
ALVIRA (ride soddisfatta e poi civetta) A n’ u v’ faseva acsè simpatich! Parò me n’ho incora capì un azidèt! Mo csa vèla a fê chè l’Ester, la sera têrd a cà vostra?
CENZA A stugiê, incantëda!
OFELIA (subito interessata dalla stranezza) A stugiê?!
CENZA L’è acsè ch’la dà mèt!
TUGNÕ Sol che su mãma pr’e studi la n’aveva propi dal grãndi cvalitê!
OFELIA Parchè l’Ester invezi?
TUGNÕ L’ha la tësta fèna! L’è inteligenta e la j ha passiõ! Cvand la stugia l’è cumpãgna una spogna! La tô so gni côsa a la svelta e sèza fadiga!
OFELIA Mo sèt a lè!
TUGNÕ E a m’ so inamurê! Sè, a m’ so inamurê dl’Ester, cume un maestar pr’ e su sculêr piò brêv, cume un nunè pr’una nvoda ch’la srà e su dmã, cvãnd che lo u n’ i sarà piò! (sospira) Eh, beh! E srà la vciaia!
OFELIA Cenza? A n’e saveva miga? L’Ester? A j avì acsè una burdëla par cà e t’a n’ m’e mai dett gnit?
CENZA Tóti ciacar! T’a la cnoss pu nèca te! L’è una zenghna! Sempar e sol cun cal tutazi da lavor! Sgroza! Sempar cun e fiê ‘dd stala drì! Ch’la n’ha rispët pr’inciõ! Cla zira cun e curtël in bisaca e ch’la s’ataca cun tót!
TUGNÕ L’è e vera! Mo a gvintêr acsè una bona mã a gli avì dëda vo!
CENZA (subito alterata) Cus ho j a fat me?!
TUGNÕ A n’avì capì che vostra anvoda l’ha de caratar! Ch’la n’s’piga brisul!
CENZA S’a si avnù acvè par ufèndum a putì arturnê indrì ‘d corsa!
TUGNÕ Cenza, no stasiv istizì! L’è stê sintiv dscorar acsè ‘d cla burdëla!
CENZA Cla burdëla, che vo a tnì tãnt so, l’è pèz ad cvell ch’a j ho dett me!
TUGNÕ Mo a j aviv maj dscors da bõ cun li?!
CENZA E me a j arèbb da dscorar cun õna ch’la pôrta e curtël in bisaca?
TUGNÕ E curtël! U j è tãnti ‘d c’agli êrum ch’a n’al frès la chêrna mo ch’a l’fa piò mêl! L’urgoj, l’arugãza, l’invigia...
CENZA E pê ch’a dscuregna dl’Ester!
TUGNÕ Fura che l’invigia sé! Mo l’ha avu una bona maiestra!
CENZA Basta!!
TUGNÕ Cenza, mo parchè a n’avlì ametar che cun l’Ester a j avì sbagliê? A si una dona cun un côr grãnd! Parchè al tniv acsè srê! Dasim mèt! Ascultì da bõ vostra nvoda! A starì mej nèca vò dop!
CENZA (scoppiando) Basta, a j ho dett! A j ho dett basta!
OFELIA Cenza?!
CENZA Mo cun che dirett avnìv acvè a fê sti dscurs! A n’ho bsogn d’inciõ ch’ u m’insegna a ster e mond! D’inciô!
Cenza esce al limite della crisi nervosa, lasciando di stucco e imbarazzatissime Alvira e Ofelia.
TUGNÕ U m’s’ispis ch’la l’epa ciapa acsè! (ritornando gioviale) Alora, duv’êla la burdëla? La n’ sra miga amalêda!
ALVIRA Gnit! L’è in cà? Andì avãti.
TUGNÕ No no. Magari s’la vness fura...
ALVIRA Alora a v’la vegh a ciamê! (si ferma subito. Si sente il rumore di un’auto)
OFELIA Oh, ecco Cesare e Giovanni che arrivano.
Scena XII
Detti, Giovanni e Zizara.
Arrivano dalla parte della stalla Zizara e Giovanni. Zizara si deterge il sudore con un fazzoletto.
ZIZARA Par la miseria ad caldaz e ch’porbia!
OFELIA (subito premurosa) Tót una taza ‘d te! Un bichir d’acvà fresca! A putivi pu avnì so stasera pr’e fresch!
ZIZARA Sicura. S’a n’avess avù al cost st’u che cvè!
OFELIA Giovanni? Beh, mo ach freza a j eral?
GIOVANNI Zeia, a j ho fed t’a l’capiré prest!
ALVIRA Me a zur ch’a n’ capess un azident!
TUGNÕ Et fat gni côsa!
GIOVANNI Sé, l’è gnicôsa a post!
OFELIA Vujetar du a v’ cnusì?
Scena XIII
Detti, Bistcina, poi Maria e Ester
Bistcina esce di casa.
ALVIRA Goffredo! Te a j capesta gnit!
BISTCINA Prest t’capiré nèca te!
Esce di casa anche Maria.
MARIA Giovanni! A si arivê?
GIOVANNI Ester?
MARIA L’è acvè! L’è acvè! Ester?
Ester arriva di slancio sulla porta. E’ irriconoscibile. Truccata, pettinata e veste un bellissimo abito di organza. Tutti restano di stucco. Gli occhi le brillano. Vede Giovanni, gli si lancia contro e lo abbraccia in mezzo a tutti.
ZIZARA Ecco parchè u m’è stê al cost! E vo dì ch’l’aveva rasõ!
OFELIA Ester? A n’t’aveva gnãca arcnucsù! Fat avdé! E te Giovanni parchè t’a n’ m’e dett gnit?
GIOVANNI (frastornato) Parchè a ne saveva incora gnãca me.
BISTCINA (commosso) L’è bëla n’è vera?
ALVIRA Parchè mè no?
BISTCINA Te t’si una fuori serie!
ALVIRA Oh! Goffredo! (si attacca al suo braccio)
TUGNÕ Alora adës al poss dì: a j avè signê l’Ester a scôla! La dà l’esam ad terza media a setembar e pu cvell ad prema liceo a utobar! E s’l’ha voja ad stugiê fra du ènn l’è za a l’universitê a Bulogna!
ESTER Oh! No! (corre ad abbracciare baciare Tugnõ)
OFELIA A j avì rasõ! Una burdëla acsè e bsogna fêla stugiê!
Delmo e Cenza non visti si affacciano sulla porta e ascoltano le ultime frasi.
Scena XIV
Detti, Delmo e Cenza
DELMO Fêla stugiê!? U m’ pareva che foss za ciêr gni côsa! L’Ester la n’ha bsogn ad stugiê!
MARIA Mo Delmo...
DELMO Sta zeta, te! U m’ pê che acvè a fasegna i cont sèza l’azdor! Stugiê par fê che! Par lavurê, stê dri un’ õman, fê di fiul, badêr a la cà? Parchè l’è cvest ch’l’ha da fêr una dona! E csa s’i n’fala de studi? Una sulètta! Al sgnori a gli ha da stugiê! O a j aviv a chêra ch’la gventa õna ‘d cveli ch’al s’ved incudè! Spustêdi, sèza una regula, sèza una cà, sèza un marid! Dal brècch!
CENZA Delmo l’ha rasõ! A fo me la prema a dì ch’la n’aveva da stugiê chi era tót bajocch buté veja!
DELMO L’Ester l’è nêda par fê la cuntadena! U j pisa e l’è brêva! E l’è la su vita! (a Tugnõ) Parchè andei a gvastê la tësta prumitèndi una vita ch’la n’ putrà mai fê!
MARIA Delmo!?
DELMO A t’ho dett t’stëga zeta!
ZIZARA Delmo! A j avì rasõ l’azdór a sì vo! Mo se la burdëla l’ha dla tësta - e s’u l’ dis Tugnõ ad Landõ me a j cred - l’è nèca un investiment fêla stugiê!
DELMO Par fêla stugiê u j vô di bajocch e nõ d’adës in avanti a farè fadiga d’avè cvì da magnê! E a pens ch’ a j aviva capì bè cvell ch’a voj dì!
ZIZARA A j ho capì! In ste chês a n’ u v’ poss dê tôrt!
OFELIA Ma Cesare...
ZIZARA Ofelia, a te spiegh pu dopp! Dopp ch’a j ho scort cun Delmo e la Cenza.
TUGNÕ Delmo! L’Ester a la fëgh stugiê me! Vo a n’avi bsogn ad tirê fura gnãca un frãch! A so cvell ch’l’ha padì sta burdëla par tirê drett cun al su idei! Da lè pët l’è listess ch’la seia la mi fiôla!
DELMO L’è bël l’att cvell ch’avlì fê e me a v’ darebb ment! Mo j è sol un fat che vujetar a n’ savì! A n’avèn piò un frãch! A sèn arviné! (reazione di sorpresa dei presenti) A j avèn un dëbit cun Zizara ch’ a n’ putè paghê e u s’tucarà ‘d vèndar e sid! A sèma purett adës a srèn incora piò purett dop!
TUGNÕ S’l’è sol par di cvatrè a truvarèn un acôrd! U n’è e vera Zizara?
ZIZARA S’a j stasì impët vo, a so sicur ch’al truvarè! S’a s’avlè metar atorna una têvla!
OFELIA Cenza!?
CENZA Anden in cà! Anden in cà!
Entrano in casa Delmo, Zizara, Cenza, Tugnõ, Ofelia. I presenti sono ancora stupiti di quanto di quanto è accaduto. Arriva Rico in bici.
Scena XV
Bistcina, Alvira, Giovanni e Ester, Rico, poi Desdemona e Primo.
RICO A j ho vest una masa ad zèt dnenz a cà, mo cus ël suz.... (si avvede di Ester) Ehh? Ester? Mo cus et fat?
ESTER (ridendo) A m’ so mudêda da la dmènga!
Arrivano di corsa da dietro la casa Desdemona e Primo.
DESDEMONA Presto! E’ arrivato il signor Cesare! Dobbiamo andare a casa!
GIOVANNI Non c’è fretta! Sono in casa. Stanno parlando d’affari!
DESDEMONA (a Primo) Ah si? Allora andiamo a fare un’altra passeggiata?
RICO Andiamo! Adës u m’ toca me, no?
DESDEMONA No, tocca ancora a Primo!
RICO (a parte a Primo) Mo csa j et fat?
PRIMO Cvell t’a m’é insignê te! A i so saltê adòss! (Prende di braccetto Desdemona e si avviano)
RICO (a Ester) Alora t’vè te cun me!
ESTER (si stringe a Giovanni) Rico t’a n’è furtona acvè cun al donn! (si avvia con Giovanni)
BISTCINA E dì ch’a n’aven sët pr’õ!
ALVIRA Forsi al tu agli e tóti in America! (si avvia con Bistcina)
RICO Agli è tóti in america? E me ch’ u m’ a fëghi?
BISTCINA Amolta in là! Chi sa t’a n’ariva d’ora a farmên una cvalcadona!
RICO Ch’ u i ciapess un azident a l’America e chi ch’la invantêda!