An sò gelos, parò…!!!

Stampa questo copione

"An sò gèlòs, parò..." - Copione in romagnolo

AN SO' GELOS, PARO'...!!!

da: " Appuntamento d'amore" di Aldo De Benedetti

libero adattamento scenico in due atti in dialetto romagnolo

di Francesco PIRAZZOLI

MENZIONE SPECIALE TEATROINSIEME DI FAENZA

Sabato 20 Marzo 1993

Lugo di Romagna, 27 Maggio 1991  

Stagione Teatrale 1991/1992

Personaggi      Interpreti

Emilio Barbieri               Francesco PIRAZZOLI

Laura, su moj                 Paola MAZZOTTI

Marcello Fontana, 'e géométar    Renato MASOTTI

Ivana, la su mbrosa                    Angela BERTI

Capannelle, amigh d'Emilio   Francesco CASTELLARI

Dottor Conti, 'e vétérinéri                        Primo BULDRINI

Giacomo, 'e murador                  Claudio BETTINI

Carmen, la camarira                    Piera NALDONI

Rammentatore                        Primo BULDRINI

Effetti luci e suoni                   Claudio GHINASSI

REGIA LILIA FLAMIGNI

L'azione si svolge ai tempi nostri.

Il primo atto in casa di Emilio Barbieri.

Il secondo atto in casa di Marcello Fontana.

PRIMO ATTO

Un salotto studio signorilmente arredato. Comune a destra. A sinistra una scrivania con telefono e, lungo il muro, una libreria bassa. A destra un ampio divano con poltrone e nel fondo mobiletto contenente bottiglie e bicchieri. Alle pareti belle stampe policrome rappresentanti cavalli e scene di avvenimenti sportivi, sul ripiano superiore della libreria sono allineate alcune coppe di diverse forme e dimensioni.

Al levarsi della tela, Emilio Barbieri gira preoccupato avanti indietro per la stanza. Seduto sul divano il Dott. Conti, il veterinario, figura e voce esile, che centinella le parole e le fa pesare dall'alto di una cultura non comune in barba all'attivita' che svolge. Ama sottolineare affermazioni latine con tono perentorio e cattedratico. Ha con sè l'immancabile valigetta e porta occhiali bianchi piccoli da vista. Veste soprabito con collo di pelo che portera' aperto lasciando trasparire sotto una sciarpa bianca ed un abito scuro o rigato di taglio antico, con fazzoletto bianco nel taschino.

EMILIO # (IRRITATO E PREOCCUPATO) Ma nò, ma nò ... an so' tranquèll par gnitt! Cun 'ste frèdd un j vo' gnitt a ciapè una polmonite! Insomma am s'éra racmandè d'tnila dèntar, cavèj 'e mòrs e dèj una strigiéda, ma Toni gnitt... L'è un zùcòn... ecco quèll cl'è, sol un grand téstérd... E pèr impùssébil che lò um'éva sèmpar da fè incazzè!

MARCELLO # # (ENTRANDO DALLA COMUNE) At sàlùt Emilio...

EMILIO # (FACENDOGLI SEGNO CON LA MANO DI ACCOMODARSI) Vén avanti ... mèttàt in sdè ... (CONTINUANDO A PARLARE) Bèh... adèss l'è inutil che as pirdégna in ciacar ... e lò, dutòr, cosa in disal?

DOTT. CONTI # Mi sembra, dalla sua irrequietezza, che Lei, sig. Barbieri, abbia un diavolo per capello. "Sursum corde", ovvero coraggio, non precipitiamo le cose, "non adceleramus res"...

EMILIO # (FRA SE) Ma come a scòràl 'stu che què! An capèss gnitt ad quèll ch'us dèga... (RIVOLTO A MARCELLO) Pòrta pazènzia un attùm...

MARCELLO # Fà, fà pù! Qualquèll c'un và? Qualcàdòu ammalè?

EMILIO # Pùrtròpp sè, un bròtt affèri!.. (RIVOLTO AL DOTT. CONTI) Allora a l'hala vèsta la Duchessina? ... E cosa in disal!...

DOTT. CONTI # L'esimio mio docente di patologia all'Universita' di Bologna soleva dire: "Homo loquitur, non belua", ovvero l'uomo fa uso della parola mentre per gli animali si adottano ancora sistemi empirici, "non firmi", ovvero non certi! Una cosa però e' certa, "certum est", Duchessina ha una leggera alterazione febbrile...

EMILIO # Ma ch'et capar!... E adèss quant'hala ad frév? ... èla gréva? ...

DOTT. CONTI # Non vorrei allarmarLa e neppure sottovalutare lo stato delle cose, "ut nunc res se habent", però bisogna vedere il decorso febbrile nelle prossime 12 ore prima di redigere o circostanziare referti di qualsiasi tipo. "In corde omnes spes positae sunt", cioè dipende dal cuore se riuscirà a reggere o meno...

EMILIO # Eh zà, 'e dipénd da 'e còr. Par furtòna l'è zòvna e ad costituziou rùbòsta! Spèrèn bèn.. parchè se la duvéss murì, Toni al dénònzi e al mènd in galera (INFERVORANDOSI SEMPRE PIU') A l'arvén... al chèzz in tè mèzz a una strè, ghingòn c'un è ètar, ignurànt... a j'inségn mè 'dè mènt... (RIVOLTO AL DOTT. CONTI) e lò che tùrna sòbit a visitéla e che un s'mùva da vsén a lì... a soja stè cièr?... In t'al 11 e mèzz vègn néca mè...

DOTT. CONTI # Sarà mia cura precipitarmi al suo capezzale, avrò per Duchessina un occhio vigile ed attento. Stia tranquillo la sua creatura è in buone mani, "hoc est in mea valida potestate"! (ESCE CON RIVERENTE INCHINO)

EMILIO # (URLANDOGLI DIETRO ANCHE DOPO L'USCITA) Tè prega che 'e véga a finì bèn ignacosa, se nò at dègh tant d'chi papagnòn che ut tucarà d'zighè in dialétt... (FRA SE) Mo a vùt che un j putèss èssar un vétérinéri che 'e ciachèra 'e rumagnol... Un's capèss maj quèll ch'us déga, mah! Mo straza d'paròl a dròval! (SEMPRE FRA SE MA PIÙ SOLLEVATO) ... I dis cl'è bravéssùm...

MARCELLO # ...Chi èla 'sta Duchessina? ... una tu amiga... (CON ALLUSIONE)

EMILIO # Ma nò! ... Cosa a vét a pinsè... l'è una cavala...

MARCELLO # Una cavala?...

EMILIO # Sè ... una pulédra ad du énn che ha j compar 'sti stè... (CON ENTUSIASMO) L'è una blézza ... una maravéja ... l'ha za fatt ou e quantantasì...

MARCELLO # Ou e quarantasì cosa?

EMILIO # Ou e quarantasì a 'e chilométar! L'è 'e témp cronumétrè! E cl'imbezéll d'Toni u l'ha lassa fura tota sudéda, l'as é ciapa un vigliac d'un fardurazz cun la minaccia d'polmonite...

MARCELLO # Mo fati robb... Chissa' coma cl'è préocupéda la Duchessa!

EMILIO # Mo quéla Duchessa?

MARCELLO # Su mè...

EMILIO # Macchè Duchessa! Su mè l'è Larina, fiola d'Gabbiano Red e ad Nutrice... imbattébila in s'é térén pès ... do 'e vintquatar in t'i 2.500... figurat che.. (INTERROMPENDOSI) Mo l'è inutil che at scora 'sti quéll... a tè un t'intéréssa brisa i cavéll!

MARCELLO # Nò... par gnitt! E gnéca al cavali... adéss quant an ét?

EMILIO # Trì! Guérda quà ... (GLI INDICA DELLE FOTOGRAFIE POSATE SUL RIPIANO DELLA LIBRERIA) quést l'è Melis Del Rio.... quést l'è Elettro Sal e quésta l'è la Duchessina... Béll, vèra?

MARCELLO # Cosa a vut... a mè i cavéll im pè tott précis!...

EMILIO # T'è t'ci cumpagna mi moj! Néca par l'ì i cavéll in è étar che di animél a quatar gamb!

MARCELLO # Bèh ... un è cl'éva pù tott i turt!

EMILIO # Ma un è brisa véra! Ogni cavall l'ha la su pérsunalitè, una su fisunumèja, un su caratar! 'E bsogna cnosi par putén apprézzè al qualitè! U j vò passion e amor par capì 'sti quéll...

MARCELLO # Ecco ... propi ... l'ha da éssar propri acsè! Mo adéss, se un t'spiés scurén un pò d'la cà nova...

EMILIO # Sicura! Bene! Et purtè e prugètt?

MARCELLO # (SVOLGENDO DEI ROTOLI CHE HA PORTATO) Sè, ecco quà... in è ancora définitiv, ma j è quési cumplit...

EMILIO # (INDICANDO LA TAVOLA BASSA DAVANTI AL DIVANO) Mitéss insdè a què! Mi moj ha j hala za vést?

MARCELLO # Nò, non ancora... Anzi, parchè t'an la ciém?...

EMILIO # La n'è brisa in cà, la turnarà fra un pò, intant a j dégh un'uciéda mè... (EMILIO SVOLGE LE PIANTE SULLA TAVOLA AIUTATO DA MARCELLO CHE SIEDE SUL DIVANO)

MARCELLO # Ecco questa la piénta dè pian tèra. A què u j è ...

EMILIO # (INTERROMPENDOLO) Nò... non stà dì gnit! A voj pruvè d'indvinè da par mè. Quést l'è l'ingréss...

MARCELLO # Nò... l'è la porta de garage... l'ingréss l'è què...

EMILIO # (GIRANDO LA PIANTA) Ah sè l'è vera! Us éntra da què! Ecco... quésta l'è la porta d'sérvézi 'e quést l'è 'e curidur... (UDENDO SQUILLARE IL TELEFONO) Famm é piasè... sént un pò chi cl'è...

MARCELLO # (VA AL TELEFONO E PARLA) Pronto... sì... casa Barbieri... Chi parla?... No la signora non è in casa ... Se vuol parlare con suo marito... Non so... Forse tornera' fra poco... Ma chi parla?... Cosa?... Va bene... Glielo diro'... Bongiorno...

EMILIO # (SEMPRE INTENTO AD OSSERVARE LA PIANTA) Chi éral?

MARCELLO # (CHE HA RIATTACCATO IL TELEFONO) An 'e sò. Un oman che l'avléva scorar cun tu moj...

EMILIO # A t'hal détt 'e nom?

MARCELLO # Nò. A gl'ho cmandè, ma lò um ha arspost: "basta che le dica che ha telefonato quello che lei sa"...

EMILIO # (ALZANDO GLI OCCHI DALLA PIANTA) Quello che lei sa'?

MARCELLO # Sè... propi acsè... quello che lei sa'...

EMILIO # (STRINGENDOSI NELLE SPALLE) Mah!... (RIPRESO DALL'INTERESSE PER LA PIANTA) 'E stè quadratén a què cos'él?

MARCELLO # L'è un camarén che us pò druvè coma stiraréja. Ha j ho pinsè d'utilizè 'ste spazi vut ...

EMILIO # T'è fatt bénéssum! Un'ottima idea!

MARCELLO # Alora cosa in ditt, at piésla la dispusizion dal cambar?

EMILIO # A mè sè, 'e bsogna avdè cosa cl'in dis la Laura. Et néca la pianta de prém pian?

MARCELLO # (SVOLGENDO UN ALTRO ROTOLO) Ecco quà .. parò l'an è ancora finida. A j ho da fè un quélch cambiamént. Par quést a vléva sintì 'e vostar parè, soppratott quéll d'tu moj.

EMILIO # (SI ODE IN LONTANANZA UNO SQUILLO ALLA PORTA) J ha davè sunè ... la srà lì!

MARCELLO # (ALZANDOSI) Ah bene! Acsè as putén métar d'acord sora tott i particulér... (SI RIVOLGONO VERSO LA COMUNE PREPARANDOSI AD ACCOGLIERE LAURA. INVECE ENTRA CARMEN CHE PORTA UN MAGNIFICO MAZZO DI FIORI)

EMILIO # Ma coma? ... Un è mi moj?

CARMEN # Nò... l'è avnù 'e fiurésta... l'ha purtè 'stè mazz d'fiur...

EMILIO # (OSSERVANDO I FIORI) Ah... béll...

CARMEN # In dò a possia méti?

EMILIO # (INDICANDO LA SCRIVANIA) Méti a l'è sora ... u j apinsarà mi moj a sistéméj... (CARMEN ESEGUE ED ESCE. EMILIO TORNANDO VERSO LA TAVOLA BASSA) A putén, intant, dè un'uciéda a cl'étra pianta...

MARCELLO # (CON CHIARA ALLUSIONE AI FIORI) Osta... Chi èl che ciumpéss j énn? ... Un quélch annivérséri? ...

EMILIO # Nò... gnit...

MARCELLO # Mo alora ... 'sti fiur ...

EMILIO # (CON UNA LEGGERA PUNTA DI IRONIA) Ah non staj abadè! In 'stà cà i fiur j ariva sénza bsogn d'ciumpì j énn! Fiur mistérius... un sistéma rumantic... Guèrda se u j è un  bigliétt...

MARCELLO # (TRAENDO UNA PICCOLA BUSTA DAL MAZZO) Sè, u j è... (LEGGENDO L'INDIRIZZO) Per la signora Laura...

EMILIO # El srè?

MARCELLO # Nò l'è avért...

EMILIO # Guérda cosa che dis déntar... (MARCELLO TRAE DALLA BUSTA UN BIGLIETTO, LO LEGGE E SUBITO IL SUO VOLTO ASSUME UN'ESPRESSIONE DI STUPORE E DI IMBARAZZO)

EMILIO # (GUARDANDOLO INTERROGATIVAMENTE) Alora?...

MARCELLO # (RIGIRANDO IL BIGLIETTO) Un gnè ancion nom ...

EMILIO # U j srà pù scréett qualquéll?

MARCELLO # (IMBARAZZATO) Sè.. dò parol...

EMILIO # Daj, forza, lézli...

MARCELLO # (PORGENDOGLI IL BIGLIETTO) Nò, l'è méj t'li lézza tè...

EMILIO # (LEGGENDO IL BIGLIETTO AD ALTA VOCE) Aspetto e spero!... (SORRIDENDO) Sémpar précis...

MARCELLO # Coma précis?

EMILIO # Précis a tott ch'jétar! (SI ODE IN LONTANANZA UNO SQUILLO ALLA PORTA) Ogni tant l'ariva di fiur cun un bigliétt cumpagna quést...

MARCELLO # E cosa a vol dì?

EMILIO # (INDIFFERENTE) Cosa a vut ch'a séva? Us véd cl'è qualcadou che l'aspetta e spera !... Ah ecco... sta volta l'ha da éssar propi mi moj... (INFATTI LAURA APPARE DALLA COMUNE. E' ELEGANTE MA IN MANIERA FORZATA IN UN GRAZIOSO E SEMPLICE ABITO DA POMERIGGIO. HA LE MANI INGOMBRE DALLA BORSETTA E DA ALCUNI PACCHETTI)

LAURA # Ciao Emilio... (VEDENDO MARCELLO) Oh, Marcello, Néca tè a què? ... ét purtè al piant d'la nova cà?

MARCELLO # Sè ... toti... a gli è què ...

LAURA # (GETTANDO I PACCHETTI SU UNA POLTRONA E LIBERANDOSI DEL CAPPELLO E DEI GUANTI) Bravo! A vléva propi téléfunét 'sta matéina par arnuvét la mémoria! Mo famm avdè, famm avdè... (CHINANDOSI SULLA PIANTA SPIEGATA SULLA TAVOLA BASSA) Quést èl 'e pian téra?...

MARCELLO # Nò ... L'è 'e prém pian ...

LAURA # Ah sè ... sè ... 'e prém pian! E quésta èla la téraza...

MARCELLO # Nò quést l'è 'e gabinétt...

LAURA # Oh... ma ad strana manira aviv vò géométar d'diségnè al piant! Uns capéss mai gnitt! ... E stal righ cosa èli?

MARCELLO # Stal righ l'è la schéla! Adèss at spiégh... préma d'tott 'e bsogna guardè la pianta da 'e vérs giost...

LAURA # Ecco! Um paréva ch'la foss storta! Oh.. acsè l'è piò ciéra! Fam avdè indò cl'è la mi cambra da létt...

MARCELLO # Ecco quà. La srà una maravéja, a j fasén una muraja zirculéra e di panéll piturè ch'i posa nascondar j arméri...

LAURA # E 'sti baghéj che què cosa èj?

MARCELLO # Sti baghéj j è al finéstar. A gl'ho diségnédi coma ta li avlivtia tè.

LAURA # Blini, a gli um piéss! Et vèst, Emilio?

EMILIO # Sè a j ho vèst ... guérda ... l'è arivè di fiur par tè...

LAURA # (VOLGENDOSI CON VIVA SORPRESA) Par mè?!... Oh coma ch'j è béll! Chi él che u mi manda?

EMILIO # (PORGENDO IL BIGLIETTO) An 'e sò .. u j era 'ste (LAURA PRENDE IL BIGLIETTO, LO TRAE DALLA BUSTA, LO LEGGE E SI MOSTRA EVIDENTEMENTE IMBARAZZATA)

LAURA # (AD EMILIO) Ha l'ét lètt?

EMILIO # (CON INDIFFERENZA) Sè, ha l'ho létt ... (A MARCELLO INDICANDO LA PIANTA) A proposit dal finéstar t'an j mitarè miga al pérsian...

MARCELLO # Se an t'piés brisa a putèn cavéli...

LAURA # (ASPIRANDO IL PROFUMO DEI FIORI) Ros rossi! Propi quéli che al piés a mè! Mo chi sral che um manda 'sti fiur!...

MARCELLO # (CON INTENZIONE) Forse un tu ammirador...

LAURA # Mo sicura! E chi sral 'st'ammirador acsè rumantic e acsè mistérios? ... al sét cosa cl'ha scrétt in t'è bigliétt?

MARCELLO # (ACCENNANDO AD EMILIO CHE E' INTENTO AD ESAMINARE LA PIANTA) Sè... um l'ha dett lò...

LAURA # (ASSORTA COL FASCIO DI FIORI FRA LE BRACCIA) "Aspetto e spero"... gnit étar... e un è la préma volta, sèt... néca cl'étar dè, néca cl'étra stmana i stéss fiur cun 'e stéss bigliétt... e forse 'e cuntinuérà a mandéman ancora!... "Aspetto e spero"!... Chissa cosa cl'aspéta... Chissa cosa che spéra...

EMILIO # (ACCENNANDO ALLA PIANTA) Mè parò a slargharéb un pò pio' tant... cosa in dit Laura?

LAURA # (INDISPETTITA) Ma sè, slérga quéll ch'ut pè!... (CHIAMANDO AD ALTA VOCE) Carmen... Carmen...

EMILIO # (GUARDANDOLA SORPRESO) Ma cos'ét?... A sit instizida?

LAURA # (CON MALUMORE) Ma no! Mo che instizida! E parchè pù avrébb da éssar instizida?!... mo a forza dl'srlarghè 'e d'strichè, 'stè prugétt un finirà maj! E néca Marcello, con tott 'sti cambiamént...

MARCELLO # Oh... par mè, figurat...

CARMEN # (APPARENDO SULLA PORTA) A m'hala ciamè sgnora?

LAURA # Sè... métt a post 'sti fiur... par piasè!

CARMEN # E indò a j méttia?

LAURA # (NERVOSAMENTE) Ad fati dmand... in t'ì vés lò! Parchè sgond tè in dò as méti i fiur?

CARMEN # Mo i vés j è tott pì, u j è ancora i fiur dl'étar dè

LAURA # (SPAZIENTITA) D'bott veja qij dl'étar dè! Ma cosa a j tént d'acont da fè chè? Dai forza... movat... (CARMEN ESCE PORTANDO VIA I FIORI. UN MOMENTO DI SILENZIO IMBARAZZATO. LAURA, RIPRENDENDOSI, TORNA VERSO EMILIO E MARCELLO CERCANDO DI MOSTRARSI SERENA E SORRIDENTE. AD EMILIO, GENTILMENTE) Donca?... Cos'èl che t'avlivtia slarghè?

EMILIO # Gnitt, un'idea che l'am éra avnuda acsè...

LAURA # Dila, intant che a sén in témp...

EMILIO # Ecco, guérda, stè camarén què... acsè znén un sérv a gnitt... invézi slarghèndal un pò...

MARCELLO # Mo l'è un quéll da poch... U j è spazi da stétra pért... e par e rést a ségna d'acord...

LAURA # Par mè 'e và bén! Mo basta mètt véja toti stal chért! T'hal sè pù che as fidén d'tè. A vut bè qualquéll, Marcello?

MARCELLO # Grazie...

LAURA # 'E solit...

MARCELLO # T'haj cnoss pù i mi gost!

LAURA # (SI DIRIGE AL MOBILE OVE SONO RIPOSTE BOTTIGLIE E BICCHIERI E COMINCIA A PREPARARE) Al téléfunè qualcadon par mè?

EMILIO # Sè .. un tél che un ha brisa vlù dì chi cl'éra...

LAURA # A j èt arspost tè?

MARCELLO # Nò... a j ho arspost mè ... Um ha cmandè se d'cirtia in cà ... e um ha détt d'dit che l'ha téléfunè quéll che t'sè tè...

LAURA # (CON UN SORRISETTO ENIGMATICO) Ah!.. l'ha détt acsè?

MARCELLO # Sè... propi acsè... Mè ha j ho insistì parchè um dgéss e nom, mo u n'ha brisa vlù... l'ha détt che un'impurtéva brisa... che tè t'savivtia bén chi cl'éra... Mo tè al sét chi cl'è?

LAURA # D'zérta che al sò! Um téléfona tott i dè! (CON TONO MISTERIOSO) 'E néc quést l'è un ammirador...

MARCELLO # Un étar?

LAURA # Sè.. un étar! Parchè a t'in fétt maravéja?

MARCELLO # Nò.. nò.. anzi...

LAURA # (PORGENDO IL BICCHIERE) Ecco a tè!... A val bèn?...

MARCELLO # (SORSEGGIANDO) Bénéssum, grazie!

LAURA # Tè Emilio t'at séruv da par tè? ... intant mè a féz una téléfunéda.. scusa Marcello...

MARCELLO # Prego, a schirzat... (LAURA VA AL TELEFONO, COMPONE IL NUMERO E PARLA MENTRE EMILIO SI STA VERSANDO UN'APERITIVO)

LAURA # (AL TELEFONO) Pronto... Ciao... sì... sono tornata adesso ... lo so ... me l'hanno detto... come? ... dove sono stata? ... un pò qua, un pò là ... Non basta? Oh oh... adesso cominci a diventare troppo curioso! ... Perchè... Ma con quale diritto?... e se io non te lo volessi dire?... (RIDE) perchè nò?!... anch'io posso avere i miei piccoli segreti ...Come? ... Oh nò... questa poi... (RIDE ANCORA A GOLA SPIEGATA. MARCELLO SCONCERTATO GUARDA ALTERNATIVAMENTE LAURA CHE TELEFONA ED EMILIO CHE NON PRESTA ALCUNA ATTENZIONE ALLA TELEFONATA TUTTO PRESO A PREPARARSI DAPPRIMA L'APERITIVO E POI A GUSTARSELO. LAURA SEMPRE CONTINUANDO A TELEFONARE) Non lo so, non lo so... te l'ho detto... affidiamoci al caso... forse!... chi sa... (RIPRENDE A RIDERE) ma certo che rido ... sei così divertente!... come, come?... Oh... ma tu sei pazzo ... sì, sì... proprio pazzo... (ENTRA LA CAMERIERA)

CARMEN # (AD EMILIO) Sgnor Emilio, u j è l'oman cl'è avnù par amasè la pompa in t'la canténa...

EMILIO # A végn sobit... (A MARCELLO) Scusa un atum... (EMILIO ESCE CON LA CAMERIERA. LAURA INTERROMPE DI COLPO LA TELEFONATA RIAGGANCIANDO IL RICEVITORE)

LAURA # (IRRITATA E NERVOSA) 'Et vést... 'et vést?!... Us n'infréga! Coma se la cosa un l'riguardéss brisa! Un étar, in tè su post, l'avrébb savè chi cl'è .. nò, lò gnit ... us n'infréga!

MARCELLO # (SCONCERTATO) Ma scusa d'chi ciachérat?

LAURA # D'Emilio, d'mi marè!...D'chi a vut che a scora?!... A j ho avù chéra che stavolta t'ha j foss tè présént, acsè d'pù giudichè! Et vést? Us è aviè cun la camarira...

MARCELLO # L'è avnù l'oman d'la pompa...

LAURA # Sè.. al so che l'è avnù l'oman d'la pompa, l'è rotta!... Mo at péral un quéll supurtabil, un quéll nurméll?...

MARCELLO # Mè an j végh gnitt ad mél! Coma a vut ch'i féga a carghè al cistéran se la pompa l'è rotta?...

LAURA # Ma nò, t'an 'e brisa capì... U j è un oman che 'e téléfona tott i dè a su moj... un oman che uj fà 'e fil... e lò un s'préoccupa... un fà una piga... gnitt! Un stà gnéca a sintì quéll che su moj la diss a 'e téléfun... 'e préféréss andè in canténa, da la su pompa...

MARCELLO # Ah... L'è par quést?!...

LAURA # Zà par quést! Par quést! Ormai l'è un méss che st'oman um téléfona tott i dè. E mè a j arspond sémpar dnenz a lò. Che um éva mai cmandè una volta chi cl'è, cosa che vò...

MARCELLO # Beh... us fidarà ad tè...

LAURA # Macchè fiducia! Mo famm 'e piasè! Cosa a j éntral la fiducia?! L'è incrédébil, l'è assurd!... E pù a tè at péral nurmél che un oman us parméta, tott i dè, d'téléfunè a una dona?... L'è una mancanza d'riguérd par mè e par lò... sè, néca par lò... parchè e pè che déga: Tu moj la m'intéréssa, l'am piés e tè an sò gnéca st'aj séja!... S'at péral?

MARCELLO # Ah sè... sicura! Ma scusa un pò, parche t'an j dì ad sméttla?

LAURA # A chi?

MARCELLO # A quéll che ut téléfona...

LAURA # An poss brisa...

MARCELLO # Parchè t'an pù?...

LAURA # Parchè un ésést brisa, ha l'ho invéntè mè...

MARCELLO # (SBALORDITO) T'ha l'è invéntè tè?!...

LAURA # Sè, l'è stéda un'idea c'la stopida d'mi cuséina... a li l'è andéda bén! La s'è ciapa una muntagna d'sciéff, mo alméch adéss l'è tranquélla...

MARCELLO # (SEMPRE PIU' SCONCERTATO) Scusa, Laura, mo mè an capéss miga...

LAURA # (ABBASSANDO LA VOCE) Adéss at spiégh, at racont ignacosa... cun tè am poss cunfidè... tè d'ci un amigh fidè... l'è méj che a prinzépia da l'inézi... un dè u m'è ariv una béla scatla d'ciuculatén... um l'avéva mandéda una mi amiga... quand ch'ha sò turnéda a cà, Emilio um ha détt: guérda l'è ariva 'sta scatla par tè! Mè a j ho létt la léttra e a j ho cmandè: et vést chi cl'ha mandéda?... Nò, um ha arspost, magnéndass un ciuculatén... mè a sò armasta surprésa... ma come? un marè 'e véd arivè una scatla ad ciuculatén par su moi, cun una léttra, e un s'intéréssa d'savè chi cl'è che u l'ha mandéda?!...

MARCELLO # Par riguérd un ha brisa avlù arvì la léttra che l'era indirizzéda a tè...

LAURA # Mo un gnéra gnitt d'arvì... la bosta l'era za avérta... 'e bastéva tiréla fura... Ma sént 'e rést... L'ha m'è pérsa acsè strana la su indiférénza che ha j ho vlù pruvè a stuzzichél.. a j ho dètt? Al sétt chi ch'um j manda?.. Un ammirador! ...

MARCELLO # E lò?

LAURA # Lò l'ha cuntinuè a magnè i ciuculatén... tranquéll coma se foss la cosa piò naturéla d'ste mond!... Tè cosa a vréssat fatt?

MARCELLO # A mè un um piéss brisa i ciuculatén!

LAURA # Ma cosa a vréssat fatt se t'at foss trov in ti pénn ad mi marè?... T'avréss avlù savè chì cl'era st'ammirador! Nò, lò gnitt! Dopp i ciuculatén us è méss a lézzar 'e giurnéll di cavéll... di sù malédétt cavéll che évidéntémént i 'intéréssa piò che mè.

MARCELLO # (CONCILIANTE) Forsi un ha brisa vlù dè impurténza a la cosa... comunque un um pè brisa 'e chés ad drammatizzè...

LAURA # Aspéta.. aspéta.. l'an è miga finida...

MARCELLO # Parchè a gnéll ancora?...

LAURA # Sicura... un gnè dl'étar...! Sént, sént... mè za a sò armèsta giazéda da 'e su atéggiament... disuriéntéda e néca un pò spavéntéda... par la préma volta, dop a 8 énn d'matrimoni, ha m'in sò adéda che mi marè un éra brisa géloss...

MARCELLO # Beh, un è méj acsè, nò?

LAURA # Nò che un è méj!... quand ou l'è innamurè l'ha da éssar néca un pò gélos! Un pò brisa éséstar un amor sénza géluséja!

MARCELLO # Ma se ou us fida...

LAURA # Us fida?!... Cosa a vol dì us fida?... E vò dì ch'un gn'importa propi gnitt!

MARCELLO # Ma u j pò éssar di chés...

LAURA # (INTERROMPENDOLO PRONTA) Nò, nò... ancion chés!... tott qui ch'i s'vò bén j ha da éssar gélus... Tè, par ésémpi, avanti... tè a sréssat gélos d'tu moj?

MARCELLO # Ma mè an sò brisa maridè...

LAURA # Al sò che t'an sì brisa maridè... ma se t'avéss una moj a sréssat gélos?

MARCELLO # An e sò.. an crid brisa... s'avéss fiducia...

LAURA # (INTERROMPENDOLO ANCORA SPAZIENTITA) E tè daj cun la fiducia!... Cosa a vol dì avè fiducia?... Un ségnéfica gnitt! Ciamla piotost indiférénza! As poll avè fiducia in t'la parsona che t'vù bèn sénza ésar gélus!... L'è cumpagna avè paura d'pérdar qual quéll che l'è 'e tù... un séntimént istintiv, naturél che tott piò o manch j ha...

MARCELLO # E tu marè a l'hal?

LAURA # Nò, un l'ha brisa! Par gnitt! Tè d'pinsarè che mè a séja una crétéina...

MARCELLO # Ma nò, Laura, cosa a ditt...

LAURA # Sè, sè.. al sò d'éssar crétéina! Amor, géluséja... tott quéll fura d'moda, che in s'usa piò... tott is dà dagl'arie da sprégiudichè, mudiran, ma sota sota i séntimént j è sémpar quij... e una ciopa d' sciéff i fà sémpar piasè... coma cl'è capitè a Elvira...

MARCELLO # L'Elvira?!...

LAURA # Sè, mi cuséina.. a l'ho incuntréda par chés... l'aveva un occ négar, la ganasa gonfia e tota pina d'murlon... parò l'era cunténta...

MARCELLO # Cuntenta?!...

LAURA # Sè... l'aveva vlù pruvè d'ingélusì su marè. Lò u l'aveva carga ad bott, mo adéss l'è piò innamuréda d'préma. L'è lì che l'ha m'ha cunsigliè... prova néca tè, la m'ha détt! I oman j ha bsogn che u s'ì méta, ogni tant, un pò d'paura, se nò is adagia tropp in t'la su sicurézza... L'idea l'ha m'è piasuda.. e valéva la péna d'risghè quatar sciéff par provuchè la géluséja d'Emilio... e allora a j ho pruvè...

MARCELLO # E i sciéff ej pù arrivè?

LAURA # Macchè mai!... Gnitt!... A j ho pruvè in tott i mud, andénd fura tott i dè, turnénd a cà térd, tartajénd imbarazzéda dal scén incrédébili...

MARCELLO # E lò?

LAURA # Par caritè! Par lò 'e va bén ignacosa! Un s'préoccupa brisa d'savè in dò che a sò stéda, cun chi a sò stéda, coma un s'préoccupa brisa dal téléfunéd misteriosi e di mèzz d'fiur che j arriva...

MARCELLO # (COLPITO) Mèzz d'fiur?!... Ma alora quij d'incù?

LAURA # (CUPAMENTE) A mi sò mandéda da par mè!... L'è un méss che, dò volt a la stmana, am ménd di fiur sémpar cun 'e stéss bigliétt...

MARCELLO # Aspetto e spero...

LAURA # (CON AMAREZZA) Zà! Aspetto e spero!... e miga sol i fiur! Néca léttar d'amor! A m'in ménd tott i dè. A lì arvés dnénz a lò zarchénd d'mustrém agitéda, a féz fénta d'nascondli, ma pu a li léss par cà, a lì sméngh in t'al téval, in s'al pultron, a gli fézz cadè sota 'e néss.. gnitt! un li lézz maj. U li coj e um lì dà dgénd: Laura, pér impussébil che d'sménga sémpar d'la tu roba in zir, guérda t'è pérs 'sta léttra!... Dimm tè, un è miga nurméll 'ste su cumpurtamént?

MARCELLO # D'zérta che l'è un pò stran...

LAURA # Altrochè! L'è incrédébil, assurd!... Famm e piasè... guérdam un mumintén...

MARCELLO # Sè, ha t'ho vésta...

LAURA # Nò, nò... guérdam bén... guérdam atténtamént...

MARCELLO # L'è inutil! At cnioss a mémoria!

LAURA # E allora, coma am truvat? Brotta?

MARCELLO # Mo cosa a ditt, Laura?!.... Bélléssima, la piò béla... la piò... méravigliosa créatura che mè a cniossa...

LAURA # Lassa andè! non ésagérè! An srò brisa una blézza straurdinérja, ma gnéca da buttè véja! At péral?... T'an péns brisa che néca mè a putrébb truvè un strazz d'oman?

MARCELLO # Un strazz?!... Ma cosa a ditt?!... quént t'in vù!

LAURA # Néca mè a putrébb éssar tintéda, avè un mumént d'dibulézza, un mumént d'abandon come che capita a tanti donn. La chérna l'è fragila! Il dis tott! Donca 'e putrébb zuzédar néca a mè... un t'pè?

MARCELLO # E come nò!...

LAURA # E alora parchè un ha paura? Parchè us sént acsè tran­quéll, ascè sicur?... a vidat l'è quest ch'um fa rabia, l'è quést ch'an capéss! An préténd miga che séja gélos coma Otello, ma un pò d'géluséja ... Santo Iddio... alméch un pò...

MARCELLO # Invezi gnitt?

LAURA # Gnitt! L'è l'oman piò fiducios de mond!

MARCELLO # Quést, in fond, l'è béll che lò...

LAURA # L'è béll?!... L'è béll?!... Nò l'è un'ufésa! E vò dì che un gn'importa gnitt d'mè!... Ma adéss ha j ho fatt l'ultma prova, la décisiva...

MARCELLO # Quale prova?

LAURA # Una léttra anonima! A l'ho spédida air... l'avrébb d'arivè cun la posta d'incù. A voj avdè se néca 'sta volta... (INTERROMPENDOSI) Ecco.. ecco... l'è lò. (CAMBIANDO TONO) e al matunéll d'la térazza coma a li faségna? Rossi o ciéri?

MARCELLO # A j ho za di campion. A t'ì farò avdè...

EMILIO # (RIENTRANDO) Scusa, sèt, Marcello... u j era una perdita d'currént in t'la pompa d'la canténa che an simia brisa bon d'truvéla... alménch adéss i pò carghè che rimorchi par la Sizelia...

MARCELLO # A proposit d'curént... e bsugnara' che am dgiva in dov che avlì al prés in t'al cambar...

EMILIO # Métat pù d'acord cun mi moj! Mè adéss a fègh una scapéda  in scudaréja...

LAURA # Ancora... T'an ì si stè néca stamatéina?...

EMILIO # Sì, l'è vera... parò an sò tranquéll par Duchessina! An avrébb che cl'ignurént d'Toni um cumbinéss dagl'étar sciucchèzz... l'è quéstion d'un atum! In dis minut a végh e se a végn. Vò intant dasì una sistémazion al prés... (SI VOLGE VEDENDO ENTRARE CARMEN) Cosa a j el?

CARMEN # (PORGENDO DELLE LETTERE) La posta. l'è ariva adéss.

EMILIO # (INDICANDO LA SCRIVANIA) Và bén, méttla pu là!... (LA CAMERIERA ESEGUE ED ESCE. EMILIO FA L'ATTO DI AVVIARSI) Alora a s'ha vdrén fra poch...

LAURA # Ma t'an dè un'ucièda préma a la posta?

EMILIO # Un importa, a j guardarò dop...

LAURA # Mo u j putrebb éssar qualquéll d'impurtént...

EMILIO # (EMILIO HA UN ATTIMO DI ESITAZIONE. POI PRENDE LE LETTERE E LE SCORRE. PORGE UNA LETTERA A LAURA) Quésta l'è par tè...

LAURA # Grazie... (EMILIO STA RIGIRANDO CURIOSAMENTE FRA LE MANI UNA LETTERA. NE LACERA LA BUSTA, TRAE IL FOGLIO E LO LEGGE. LAURA LO OSSERVA ANSIOSA. EMILIO GUARDANDO LA BUSTA, RILEGGE IL FOGLIO, POI, CON LA MASSIMA INDIFFERENZA, LO APPALLOTTOLA E LO GETTA NEL CESTINO)

EMILIO # (AVVIANDOSI TRANQUILLAMENTE) A s'ha vdén fra poch... (ED ESCE. LAURA LO SEGUE CON LO SGUARDO ESTEREFATTO)

LAURA # (FREMENTE DI INDIGNAZIONE) 'Et vést... 'et vést?... U l'ha létta e butéda véja...

MARCELLO # Mo a sit propi sicura che foss la tu léttra?

LAURA # Sa sò sicura! A l'ho cniunsuda sobit! E pu... guérda... (VA A FRUGARE NEL CESTINO E NE TRAE LA LETTERA ANCORA APPALLOTTATA. LA SPIANA E LA MOSTRA A MARCELLO) Ecco quà... lézz... (MARCELLO PRENDE IL FOGLIO E LO SCORRE CON LO SGUARDO) Lézz... lézz...

MARCELLO # (LEGGENDO) Caro Emilio, credi che tua moglie ti sia fedele? Ti sbagli! E' già molto tempo che ti tradisce sfacciatamente... un amico.

LAURA # Tè cosa a faréssat se t'rizivéss una léttra dé génar?

MARCELLO # Mè am mitrébb a ridar parchè la moj an l'ho brisa...

LAURA # Ma Emilio la moj u l'ha! E cun 'sta léttra j i dis ciér e tond che su moj l'al tradéss! Lò l'ha poch da ridar! Invezi, et vést? Un ha fatt una piga. U l'ha létta e butéda véja sénza dej anciona impurténza!

MARCELLO # Mo us capéss che un j ha dè anciona impurténza! Cosa a ségnéfical una léttra coma quésta? Gnitt! E pò éssar un scherz o una cativéria...

LAURA # Mo què j i è un'acusa bén précisa! "Tua moglie ti tradisce sfacciatamente..." Quindi un marè l'avrébb da éssar un bisinì preoccupè, nò...

MARCELLO # Ma nò, Laura! Ancion us préoccupa par 'sta'l léttar cl'ariva, sopratott se u j è dagli acusi acsè véghi e non précisi! Una léttra anonima, par avè un zèrt valor, l'ha da essar précisa, ésatta...

LAURA # Esatta?...

MARCELLO # Précisamént! "Tua moglie ti tradisce col tal dei tali... puoi sorprenderla il giorno tale, in via tale, numero tale..." Allora sè che un marè us préoccupa!

LAURA # (PERPLESSA) Ah zà, l'è véra! U j avrébb néca 'e nom dl'amigh!

MARCELLO # Par forza! 'E un basta miga un nom qualunque! U j vò un nom crédébil, cl'éva una rispundénza précisa...

LAURA # A capéss... un amigh, un amigh d'faméja...

MARCELLO # Sicura, propi...

LAURA # Vdén un pò... chi a putrébal éssar?... Un nom crédébil, cl'éva una rispundénza précisa... e tù!!!

MARCELLO # (SCONCERTATO) E mì?!... Ma nò, Laura... 'dirè par ridar?

LAURA # Ma nò! ... a dégh in se séri! E tu 'e va bénéssum! Brisa maridè, etè giosta, t'fréquént la nostra cà...

MARCELLO # Ma nò! Cosa a j éntrar mè?!.. Un è pussébil! Emilio l'è un mi amigh...

LAURA # Propi par quést! Ad solit l'è sémpar cun j amigh che al moj al tradés! Quindi néca par nò 'e srébb un quéll nurméll...

MARCELLO # Macchè nurmél! 'E srébb un quéll da non crédi...

LAURA # (PICCATA) Da non crédi? Parchè? Tante grazie! Un è miga géntil sèt da pért tù...

MARCELLO # Parchè?

LAURA # Parchè ad péral una cosa talmént assurda innamurés d'mè?!...

MARCELLO # Nò... ha n'ho brisa détt quést... mè an avléva brisa scorar d'nou... a scuréva acsè... in générél...

LAURA # E se mè avlés invézi scorar propi d'nou?!...

MARCELLO # (DISORIENTATO) Coma?... An capéss...

LAURA # Chévam una curiusitè... nou as cniunsén da tént énn... e... ha j èt maj pinsè che fra d'nou 'e putéss néssar qualquéll...

MARCELLO # (IMBARAZZATO) E parchè am fét 'sta dmanda?

LAURA # Un importa e parchè... arspondum... a j èt pinsè o gn'èt brisa pinsè?

MARCELLO # (ESITANTE) E allora, se propi t'al vu savè, sè! A j ho pinsè... parò senza malézia, sénza cativi inténzion...

LAURA # Oh Grazie! T'am 'e cavè un pés da 'e cor!

MARCELLO # Mo ad pés?

LAURA # D'capirè... a séra un pò préocupéda... tra un marè ch'un è brisa gélos e un amigh ch'un s'nadà d'la mi présénza... a prizipiéva propi a crédar d'non valè piò gnitt coma dona!...

MARCELLO # (CON SLANCIO) Mo cosa ditt?!... Tè?!... Alora, Laura, a vut savè la véritè, lassa ch'ad déga che mè...

LAURA # (INTERROMPENDOLO) Ma nò! Non dì gnitt!... 'e basta acsè...

MARCELLO # Parchè t'an vù brisa ch'ha scora... se tè préma t'ha m'è cmandè...

LAURA # A tl'ho cmandè... parchè a vléva che t'am cavéss una curiusitè... Adéss a sò cunténta. Um fa piasè immaginè quéll che t'am vlivtia dì, parò a ne voj brisa savè... Farméns a què! ... Alora a gli ha mitégna sè o nò?...

MARCELLO # Cosa?

LAURA # E tu nom in t'la léttra anonima... 'E basta un cambiamént znen.. ecco... acsè... (LEGGENDO LA LETTERA) Tu credi che tua moglie ti sia fedele? Ti sbagli. E' già molto tempo che ti tradisce sfacciatamente col tuo amico Marcello...

MARCELLO # Chissà cosa che pinsarà Emilio?

LAURA # E pinsarà che tè d'séja 'e mi amigh! Parchè at uféndarésat se foss véra un quéll de' génar?

MARCELLO # Nò... an um ufindaréb brisa, parò um scoccia! Alméch che foss in se séri! Ma féll crédar sénza éssar d'ad boun un è miga divartént! E pu 'e putréb éssar néca périculos...

LAURA # Périculos, parchè?

MARCELLO # Se Emilio e ciapa la cosa d'travérs?...

LAURA # Nò, nò, non préocupét! Pù dop u si spiéga ignacosa. A j dgén che l'è stè tott un schérz...

MARCELLO # Sè ... ma se um tira préma ch'arivégna d'ora spiéghéj ignacosa?

LAURA # Ma non avè paura!... Un zuzidrà gnitt!... Allora.. ha j ha mitégna?

MARCELLO # (ANCORA ESITANTE) Mo parchè am vut méttar in 'ste pastézz?

LAURA # Parchè tè d'cì 'e piò adatt, 'e piò crédébil.. 'e néca un bon amigh cumprénsiv e sinziér... cosa ha j èl d'méll?... Us trata pù sol d'un schérz, nò?... daj.. non fét préghè... Fasén prést, préma che 'e turna mi marè... Adéss at dègh un foj e una bosta...

MARCELLO # Ma nò... aspétta, Laura... un srébb méj...

LAURA # (INTERROMPENDOLO MENTRE FRUGA IN UN CASSETTO DELLA SCRIVANIA) Stà bon... stà bon... ch'an pirdégna dl'étar témp! Scrivénla sobit, acsè l'as pò spedì propi incù! Ecco la chérta ed ecco la bosta... métat a què insdè... scriv... A l'èt la penna?

MARCELLO # (ESITANTE) Sè... a l'ho... ma...

LAURA # (DANDOGLI SULLA VOCE) Ma gnitt!.. scriv.. scriv.. (DETTANDO) Caro Emilio, tu credi che tua moglie ti sia fedele?... punto interrogativo...

MARCELLO # (RASSEGNATO) Punto interrogativo...

LAURA # Povero illuso... (A MARCELLO CHE SI VOLGE SORPRESO) sè sè... azonzial... u j stà bén! Povero illuso! Ti sbagli...

MARCELLO # Punto esclamativo!...

LAURA # Bénéssum!... (CONTINUA A DETTARE) Ti tradisce sfacciatamente col tuo amico Marcello...

MARCELLO # El propi necesseri métti 'e nom, un srébb basta méti "Un tuo caro amico "

LAURA # Sè, l'è mej! L'è piò précis!... (DETTANDO) Se vuoi sorprenderla vai... incu ad dè él?

MARCELLO # Mért...

LAURA # Avdén un pò... la léttra la j ariva dman... a fasén par pasdman, zuba...

MARCELLO # Ma zuba Emilio l'ha un impégn... l'è 'e dè de Grand Premi...

LAURA # Méj ancora! A voj avdè se u j intéréssa piò e Grand Premi o 'e tradimént d'su moj! Scriv... Scriv... Se voi sorprenderla vai giovedì alle... a ch'ora as fali al coran?

MARCELLO # An 'e sò, an crid che u j séja un'ora prècisa... in t'al cumég 'e capita sémpar a l'ora de tè...

LAURA # (DETTANDO) Alle cinque, in casa del tuo amico e la troverai fra le sue braccia...

MARCELLO # Braccia...

LAURA # E ad indirézz a j mitégna! Emilio al sal in dov 'stè?

MARCELLO #  Sè... a crid d'sè!...

LAURA # Alora méti néca l'indirézz... un sà maj... méttial stra paréntési...

MARCELLO # Dopo le braccia?

LAURA # Sè dopp al braza...

MARCELLO # (SCRIVENDO) Via Carducci 22.

LAURA # Oh bravo... bravo... acsè a sén tranquéll!... Ecco la bosta... (MENTRE MARCELLO SCRIVE L'INDIRIZZO SULLA BUSTA, LAURA RILEGGE LA LETTERA SODDISFATTA) Bénéssum! Spérén che alméch stavolta l'armésta scoss! Cun 'sta léttra un pò piò avè di dobi! L'è ciér cumpagna 'e sol che al tradéss...

MARCELLO # (PORGENDO LA BUSTA) Ecco la bosta...

LAURA # (INFILANDO LA LETTERA E CHIUDENDO LA BUSTA) Arcoldat d'impustéla sobit! Dman lò u la rizév e dopdmann...

MARCELLO # (PREOCCUPATO) Us dà dò sciuptè!...

LAURA # Magari! E vrébb dì che finalmént l'è gélos!... Donca mè avnirò da tè vérs al quatar 'e un quért, a srò amanéda d'scur, un fazulétt in t'la tésta, un'aria clandéstéina... E srà propi émuziunént! Um parrà véramént d'andè ad un apuntamént d'amor... un amor che un ésést brisa... un t'pè brisa divértént?

MARCELLO # Miga tant! Mè am divértirébb piò tant se...

LAURA # (INTERROMPENDOLO) Zètt, zètt... ecco Emilio! Métat c'la bosta in bisaca! Dasés un'aria un pò suspéta...

MARCELLO # Coma suspéta?

LAURA # (PRENDENDOLO PER IL BRACCIO E FACENDOLO SEDERE ACCANTO A SE' SUL DIVANO) Vén avsén a mè ... piò avsén... ridén... ridén...

MARCELLO # Parchè pù avegna da ridar?

LAURA # (SPAZIENTITA) E sméttla d'fè dal dmand! Rid... rid... (LAURA RIDE A GOLA SPIEGATA FIACCAMENTE IMITATA DA MARCELLO. ENTRA EMILIO CHE SI FERMA A GUARDARLI UN PO' SORPRESO)

EMILIO # Oh.. eccomi quà!...

LAURA # (VOLGENDOSI VIVAMENTE E FINGENDO UN'ARIA IMBARAZZATA COME SE FOSSE STATA COLTA IN UN ATTEGGIAMENTO COLPEVOLE) Bhe! T'ci zà turnè?

EMILIO # A tl'avéva pù détt... question d'poch témp... ma cosa aviv da ridar tant?

LAURA # (EVASIVA) Gnit... gnit... l'era Marcello ch'um staséva dgénd zerti cos...

EMILIO # Cosa a j dgivti, Marcello, daj fam ridar néca mè!

LAURA # (PREVENENDO LA RISPOSTA DI MARCELLO) Nò, nò... non staj miga dì gnit!... (AD EMILIO CON TONO AMBIGUO) L'è un ségrét... un ségrét che a j avén 'stra d'nou...

EMILIO # Propi an 'e poss savè?

LAURA # Tè d'srés l'ultum a savél!... Un è véra Marcello?

MARCELLO # (IMBARAZZATISSIMO) Sè... l'è vera...

EMILIO # Sl'è acsè an insést!... Alora a j aviv guardè al prés d'la luzz?

MARCELLO # Nò, non ancora...

EMILIO # E allora cosa aviv fatt in tott 'stè témp?

LAURA # (PRONTA) Non dijal miga... non dij gnitt!...

EMILIO # Parchè néc quést èl un segrét?

LAURA # (ENIGMATICA) Sè.. néc quést!... T'an crid che u j possa essar di argumént piò intéréssént che scorar dal prés d'la luz?

EMILIO # Oh sè... us capéss!... (EMILIO ACCENDE UNA SIGARETTA E GUARDA ALTERNATIVAMENTE MARCELLO CHE HA UN'ARIA ESTREMAMENTE IMBARAZZATA E LAURA CHE OSTENTA UNA DISINVOLTA INDIFFERENZA. AVVICINANDOSI A MARCELLO E FISSANDOLO) Marcello, tè a sit un oman curagios?

MARCELLO # (SCONCERTATO PER LA DOMANDA) Mè?... sè d'zerta ch'ha sò curagios...

EMILIO # Tant curagios d'éssar disopost a risghè la vita?...

MARCELLO # (PREOCCUPATO) Ma... parchè am fétt 'sta dmanda?...

EMILIO # Parchè i m'ha régalè di fonz... una maravéja! Ma i putrébb essar vlinè! Se t'an 'e brisa paura d'murì, stà a què da nou a magnè!...

MARCELLO # (CON SOLLIEVO) Ah... l'è par quést?!...

EMILIO # Parchè cosa d'cardivtia che foss?

MARCELLO # Gnitt, gnitt!... A t'aringrézi par l'invid ma incù an poss... a j ho préma da passè int'un étar post...

EMILIO # D'ci un busédar! T'è paura di fonz!

MARCELLO # Ma nò!... Cosa a j éntral i fonz!... A j ho d'la zént cl'ha m'aspéta, a j ho un apuntamént...

EMILIO # Taj téléfun e t'arménd ignacosa a dopp magnè...

LAURA # (INTERVENENDO CON TONO INSINUANTE) Ma sè, Marcello, armésta cun nou! A tè cmand néca mè!... Se i fonz j è avlinè, a murirén insén!...

EMILIO # (TRA IL RISO ED IL FACETO) Bénéssum... l'a srà una strage!... (FACENDO L'ATTO DI AVVIARSI) a végh a dì a la Carmen che l'aparécia néca par Marcello...

LAURA # Nò, lassa stè... a j végh mè... (A MARCELLO) Scusa un atum, a turan sobit...

MARCELLO # Figurat... (LAURA ESCE. EMILIO VA AL MOBILE BAR)

EMILIO # A vut bè qualquéll?

MARCELLO # Nò, grazie, ha j ho za dbù...

EMILIO # (RIEMPIENDO DUE BICCHIERI) T'un un étar!... L'è alzir! Se t'vù téléfunè par armandè 'j apuntamént...

MARCELLO # Un fa gnitt... se in um ved i capirà che an ho putù.

EMILIO # (PORGENDOGLI IL BICCHIERE) Ecco! a la tu salut!

MARCELLO # A la tu! (BEVONO. UN MOMENTO DI SILENZIO. EMILIO OSSERVA MARCELLO CON UN SORRISO LIEVEMENTE IRONICO MENTRE SORSEGGIA IL SUO APERITIVO)

EMILIO # Al sét, Marcello.... um vén un dobbi...

MARCELLO # Quel dobbi?

EMILIO # Che mi moj la tèca a piasét un pò tropp!...

MARCELLO # (PRECIPITOSAMENTE) Ma nò ... at zur...

EMILIO # Parchè? L'an t'piés brisa?

MARCELLO # (CONFONDENDOSI) Sè... L'am piés... zérta che l'am piés... ma non coma d'péns tè...

EMILIO # Mè an péns a gnit! Laura l'è una dona ancora béla! La pis a tott! Parchè a tè l'an avrébb brisa da piasè?!... Et mai pruvè a féj un pò d'fil?

MARCELLO # Ma nò! Cosa ad t'cit méss in t'la tésta? An um srébb maj parméss...

EMILIO # Un j srébb stè gnit d'straurdinéri! L'è nurmél! Duvrés féjal un pò d'fil! E srébb géntil da pért tova... E forsi néca un dvér...

MARCELLO # Un dvér?!...

EMILIO # Mo d'zérta! Una béla dona che u j piés d'éssar guardéda, ammiréda l'è un su dirétt! Un umagg a la su blézza...

MARCELLO # (DISORIENTATO) Ma scusa... an capéss... T'vù dì che tè t'aréss chéra che mè a faséss 'e fil a tu moj?

EMILIO # Nò, an dégh ch'ha j avrébb chéra... a péns che lì l'avrébb chéra! L'as anoja... u j sérvirébb coma distraziou, coma passatémp...

MARCELLO # E tè t'an srés brisa gelos 'ste passatémp?

EMILIO # Gelos?... Par caritè!... Un gnè gnit d'piò inutil d'la géluséja! La géluséja la fà stè mél chi ch'la prova e la dà fastidi a chi ch'la subés! E pu l'an conta gnitt! un è zérta cun la géluséja che un marè e pò salvè la fédéltè d'la moj!

MARCELLO # E alora cun cosa?...

EMILIO # Quest an 'e sò! A crid che un 'e séva ancion. Quand una dona l'ha dézis d'tradì un gnè forza a 'e mond che u j ha possa impédì. L'impurtént l'è a non féj ciapè 'sta décision. Ecco parchè e bsogna divartili, distrarle... al donn piò curtégiédi al finéss par éssar al piò fédéli...

MARCELLO # A cridat?

EMILIO # Sicura! Parchè al prova 'e piasè d'la colpa sénza cummétar 'sta colpa! Et nutè, par ésémpi, coma cl'è féliza la Laura quand c'la rizév di fiur, dal léttar, dal téléfunéd da un quélch ammirator?

MARCELLO # Sè... sè... a m'in sò adè. Ma tè t'ant préoccup brisa, t'an 'e paura?

EMILIO # Paura? D'chì? D'quéll che u j manda i fiur e l'aspéta 'e spéra? Finchè l'aspéta 'e spéra un gnè paréqual! D'quij chi scriv, d'quij ch'i téléfona, d'tè?...

MARCELLO # Ecco... propi.. scurén ad mè...! Un putrébb zuzédar 'e chés che propi cun mè la Laura...

EMILIO # (RIDENDO) Cun tè?!... Nò! Tè t'an j éntar!

MARCELLO # (SCONCERTATO) Coma an j éntar?...

EMILIO # Tè d'ci tropp unést, tropp una parsona par bén par fè zérti coss! E pù parchè a duvrébbla tradim cun tè? un j srébb gost?!...

MARCELLO # (SEMPRE PIU' SCONCERTATO) Cosa a vol dì un j srébb gost?!...

EMILIO # Quand una dona la tradéss l'al fà par curiositè, par 'e gost d'la nuvitè... mo tè, scusa set, ad nuvitè, ad curiusitè a putréssat essar par mi moi?... L'at cnioss da quand cl'am cnioss mè, l'at véd tott i dè...

MARCELLO # Ah sè quést l'è vera...

EMILIO # U j srébb sol 'e chés che mi moj la m'avléss tradì in t'un mumént d'rabbia, d'ripécca, par dispétt insomma... e alora forse l'as rivulzarébb a tè e tè, naturalmént, t'aprufitarés dl'ucasion...

MARCELLO # Ah nò... mè nò...

EMILIO # E t'faréss mél! Invezi d'tradim cun tè, l'am tradirébb cun un étar! 'E risultét 'e srébb 'e stéss e tè ta j faréss fatt una figura da mamalocc!... (SI ODE SQUILLARE ALLA PORTA E POCO DOPO CARMEN INTRODUCE CAPANNELLE. E' UN UOMO VESTITO VISTOSAMENTE CON SOPRABITO ELEGANTE, FOULARD AL COLLO E FAZZOLETTO DELLO STESSO COLORE  NEL TASCHINO DELLA GIACCA. IN TESTA HA UN CAPPELLO A FALDA        LARGA CHE TOGLIERA' AL MOMENTO IN CUI ENTRA IN CASA DI EMILIO. CON SE HA L'IMMANCABILE GIORNALE DEL TROTTO. E' UN TIPO MOLTO ALLEGRO CHE AMA CONDIRE LE SUE BATTUTE CON SONORE RISATE) Oh! At salut, Capannelle... vén avanti...

CAPANNELLE # At salut, Emilio... (RIVOLTO A MARCELLO) Bongiorno!

MARCELLO # (RISPONDENDO AL SALUTO) Bongiorno

CAPANNELLE # Emilio, ha j ho dal grosi nuvitè...

EMILIO # (RIVOLTO A MARCELLO) Marcello a vidat 'stè sgnor che què? Lò e cgnoss i cavéll méj d'ogni étra cosa a 'e mond... E sà ignacosa! Ha vut dal nutézi sora un cavall? Capannelle e sà ignacòsa... chi cl'éra su pè, su mè, 'e pés, tott i témp e al corsi cl'ha fatt... un'énciclopédéja...

CAPANNELLE # Ch'an j cardiva miga... l'ésagéra sémpar... a mè um piés sol 'stè infurmè...

EMILIO # L'è da stamatéina ch'at zirch... e alora cosa as disal de Grand Premi?!...

CAPANNELLE # Idem Di Iesolo us è ritirè e la su scudareja la fa corar Mozart a 'e post d'Magica Vet...

EMILIO # E parchè?...

CAPANNELLE # Mozart, la stmana paséda, a San Siro l'ha fatt 1.17 in t'ì 1.600, la stmana préma a Roma l'avéva fatt 1.18 e sémpar in t'ì 1.600... e stà andénd in forma... e forsi i fà bén a fè corar lò parchè Magica Vet in t'agli ultmi trè gar l'è andéda in calénd...

EMILIO # E a quant al daj?

CAPANNELLE # Trè 'e mézz, vinzént...

EMILIO # E aj pichétt?

CAPANNELLE # Us pò avè a 4 e forsi néca a 5..

EMILIO # Chi ej i favurì par 'e tutalizzador?

CAPANNELLE # Merella e Dervio. Merella, vénar passè, l'è ariva térza in t'la tris e Dervio, se che sgraziè ad Vetusto, é fantén, un j avéss fatt fè la térza roda par piò d'1.000 métar, forsi us srébb piazzè bén...

EMILIO # Cosa am ditt ad Feudo Del Pino?

CAPANNELLE # (CON SONORA RISATA) Feudo Del Pino?!... Quéll un è un cavall da corsa, 'e pò ésar tra sè e nò un cavall da tir...

MARCELLO # Ma se a savì acsè tanti coss, chissà quant bajoch ch'a vinzi al corsi?

CAPANNELLE # (RIDE SONORAMENTE IMITATO DA EMILIO) Avdiv, mè quand ch'a zugh... s'la và bén a féz pata... (CHIARAMENTE RIVOLTO AD EMILIO) e se un j foss d'i amigh, ogni tant, a fèm una quélca puntura... Mè, avdiv, a sò amasè coma che pugil ch'us rivulzè a i su sgond e u j cmandè: "Coma a véghia? " e lò al saviv cosa ch'j arspundè " Se t'al amèzz d'risgh ad fè pata! " Ecco mè a sò masè précis!

EMILIO # Dai counti 'e parchè it ciama Capannelle...

CAPANNELLE # Av cont quésta e pù am avéj... E srà aferi ad 20 énn fà, i cureva a Roma, alle Capannelle... e mè a j aveva avù una sufiéda sicura: Nik Carter alla terza. Aveva vindù quélch dè préma un piò béll cavall e ha j avéva ciapp 18 milion, 18 milion... 20 énn fà j éra bajocc... mai vest tant bajoch in t'la mi vita... pinsì che mè a l'avéva paghè un milion e mèzz... Bhè turnénd a Nik Carter... A Roma an j séra andè da par mè... in che péréjud a bazighéva cun una burdéla che l'am avléva bén... 'e préma d'andè a l'ippodrum a sa farméssum un pò in machina... l'éra ancora prést... a fè do trè maravéj. Us fà l'ora d'la corsa e via ch'ha végh par zughè... ariv a 'e spurtéll e ha fèzz: " 15 milioni su Nik Carter, vincente, alla terza! ", il paghéva 6 e mezz... la sgnuréina l'am guérda cun du occ... Oh, 15 miglion 20 énn fà j éra tant... e mè " Ho detto 15 milioni su Nik Carter... questi sono i soldi scambi...! "A vegh par tirè fura i bajocc... a gnò piò...!!! Via d'corsa da la Teresa e lì candidamént l'am dis che chi bajocc is putéva sarvì par maridéss... ma a mè maj e pu maj um'era saltè in t'la tésta un'idéa de génar... insomma tra una grand discussion, quélca parulaza 'e néca un bél sciafon... l'am dà indrì i mi bajocc... e mè via d'corsa a 'e spurtéll... Quand ch'è ariv la sgnuréina l'am fà: "Spiacente la corsa e' gia' chiusa!" E mè insést, e li gnitt... mè insést, e li gnitt... Un i fò gnitt da fè!!! Morale della favola Nik Carter l'arivè prém e mè a j arébb ciapp 97 milion e mezz... ai pinsiv...97 milion e mezz, 20 enn fà... E fò la sfata d'Caporetto... Ecco parchè da allora im ciama Capannelle...

MARCELLO # (CHE HA SEGUITO ESTEREFATTO RIDE DI GUSTO)

EMILIO # E allora Feudo Del Pino?

CAPANNELLE # (SI ALZA) At turan a dì che quéll l'è piò un sumar che un cavall...

EMILIO # (A MARCELLO) Marcello, tè che t'ci tant curagios... a l'avréssat 'e curagg d'fè una puntadéina insén cun mè... A j mitèn un milion a testa...

MARCELLO # (RASSEGNATO) Mè a sò sénza tésta...!!!

EMILIO # Ma un sa maj... dal volt ou zerti coss us sl'ì sént... cosa él pù un miglion a la fén di cont...

MARCELLO # Dirè par ridar...!

CAPANNELLE # Mè ha j ho féd che t'séja matt... a sintì 'sti scurs um sgénzla 'e sangv... Puh!!!... Feudo del Pino... mè a j ho féd che u t'eva dè d'volta 'e zarvéll... (QUANDO E' GIA' VERSO L'USCITA) Piotost a j avréb ou che u jntéréssa la Duchessina, a la vut véndar...

EMILIO # Ma gnéch par sogni... piotost a j vénd mi moj...

CAPANNELLE # Pensi bén... l'è dispost a paghè bén!... Arrivederci ... a s'avdén zuba (A MARCELLO) Bongiorno...

MARCELLO # (RISPONDENDO) Bongiorno...

EMILIO # (RIVOLTO A MARCELLO) A vént zuba a 'e Grand Premi? La srà una gara écéziunéla! (VEDENDO APPARIRE LAURA) Am scumétt che 'e vén néca Laura?

LAURA # In dov?

EMILIO # Zuba a 'e Grand Premi...

LAURA # (PRONTA) Ah nò! Zuba an poss! Zuba ha j ho un impégn!

EMILIO # T'an pù brisa rimandél?

LAURA # (AMBIGUA) Sè... a putréb... ma an voj brisa! L'è un impégn che a j tégn tant! (RIVOLGENDOSI A MARCELLO CON TONO LANGUIDO) e tè, Marcello, a j vét zuba a e Grand Premi?

MARCELLO # Nò... an crid...

LAURA # Probabilmént néca lò l'avrà qualquéll d'piò intéréssént da fè che avdè a corrar di cavéll cun quatar gamb...

MARCELLO # Sè... infatti...

LAURA # (AD EMILIO) Vaj tè.. vaj da par tè!.. e divértat!... Nou a jn fasè avluntira d'manch... véra Marcello?

CARMEN # (APPARENDO) Mè a sò za pronta...

LAURA # (INVITANDO GRAZIOSAMENTE COL GESTO) L'è pront!.. a vlégna andè a tévla?...

EMILIO # Fòrza, vèn... òman cùragiòs!... (MENTRE SI AVVIANO, CALA IL SIPARIO)

FINE DEL PRIMO ATTO

SECONDO ATTO

UN SALOTTO ARREDATO CON GUSTO MODERNO. CORRIDOIO NEL FONDO CON FINESTRA E PORTAABITI E PORTAOMBRELLI. UNA PORTA A SINISTRA E DUE A DESTRA. AN AMPIO DIVANO CON POLTRONE, TELEFONO, UNO SCAFFALE CON LIBRI, TELEVISIONE. SU UN TAVOLINO SCORREVOLE E' GIA' PREPARATO IL SERVIZIO DA TE PER DUE PERSONE CON BISCOTTI. SUL DIVANO E' APPOGGIATO UN GRAN MAZZO DI FIORI. AL LEVARSI DEL SIPARIO GIACOMO, UN MURATORE AMICO DI MARCELLO, STA URLANDO ALLA PRIMA DI DESTRA A MARCELLO CHE E' IN BAGNO E SI STA FACENDO LA BARBA.

GIACOMO # Alora la cà di Medri, d'ad fura, a la sabbiégna o a l'ha intunachégna?

MARCELLO # (DA FUORI) L'è méj che a la sabbiégna, l'è piò béla acsè a faza vésta!

GIACOMO # E a l'ét fatt 'e prévéntiv par che tétt d'arfè par c'la parsona d'S. Pulì?

MARCELLO # (C.S.) Non ancora... (SUONA IL TELEFONO SI AFFACCIA MARCELLO IN CANOTTIERA, CON LA FACCIA IN PARTE ANCORA COPERTA DAL SAPONE DA BARBA E COL RASOIO IN MANO) Arspond tè, par piasè...

GIACOMO # (AL TELEFONO) Pronto... sì, casa Fontana.. chi parla? ah... è lei, Ivana? cl'am scusa, an avéva brisa cniunsù la su vos... sè, l'è  d'ad là... us 'sta fasénd la bérba... ha vola che a j ha ciéma?...Va bene, a j ha dirò mè... Cl'an préoccupa, a la salut Ivana... (GIACOMO RIATTACCA IL TELEFONO)

MARCELLO # (DA FUORI) Giacomo, fam un piasè, métt a post chi fiur...

GIACOMO # Va bén! A j mettia tott in t'un vés?

MARCELLO # (SEMPRE DA FUORI) Nò, du tri néca in cl'étar. (MARCELLO ENTRA DA DESTRA, SBARBATO, INFILANDOSI LA GIACCA) Chi èl cl'ha téléfunè?

GIACOMO # L'era l'Ivana. L'ha détt che incù l'avnirà un piò pio' térd parchè préma l'ha d'andè a truvè su zéja cl'è maléda...

MARCELLO # (VIVAMENTE CONTRARIATO) Ma nò, ma nò!... incù l'an ha brisa d'avnì! Parchè t'an mè ciamè?

GIACOMO # L'Ivana l'ha détt che un gnéra brisa bsogn, cl'éra basta che at dgéss acsè...

MARCELLO # (PREOCCUPATO) Un azident! L'è tota matéina che a zirch d'telefunej par dij d'non avnì incù!... Ciamla, va là.. 'e nomar l'è 387753...

GIACOMO # (STACCANDO IL TELEFONO, MENTRE COMPONE IL NUMERO) Ma coma a putévia immaginè... a cardéva che coma tott quanti al zuba... (PARLANDO AL TELEFONO) Pronto, pronto... per favore, vorrei parlare con Ivana.. Non c'è... (A MARCELLO) l'an j è brisa!

MARCELLO # (SPAZIENTITO) Ma come l'an gnè?!... Se tè scort adéss!... (TOGLIENDOGLI DI MANO IL TELEFONO) Pronto, pronto... Ma come è possibile che non ci sia se mi ha telefonato     lei poco fa?... Come?... Da fuori?... Ma quando è uscita?... E non sa dove è andata?... Ma sì, io sò che doveva venire da mè, ma appunto per questo... Sì, sì devo parlarle... è molto urgente!... Lei non sa dove può essere?

GIACOMO # (SUGGERENDO) La zeja... la zeja maléda...

MARCELLO # Ah già... la zia! Ha detto che doveva andare dalla zia... Come?... Ne ha due?... Ma quella malata... Tutt'e due malate?!... Oh santo cielo! Beh, mi dia l'indirizzo... sì, sì... di tutt'e due... (A GIACOMO) Scriv, scriv... Filomena Bianco... all'Istituto Ancelle del Sacro Cuore... Giovanna Chiodini... alla casa di cura  Vergine Maria... Grazie... grazie... (RIATTACCA IL TELEFONO)

GIACOMO # (CHE STA SCRIVENDO) Um pè d'éssar in t'un cunvént!!!...

GIACOMO # Um spiés... mè am cardéva che sgond 'e solit... incù l'è 'e dè dl'Ivana...

MARCELLO # (IRRITATO) Cosa a vol dì 'stè scors?! L'an è miga una régula féssa! E po' néca capitè che un quélch zuba an s'avdégna brisa! Putivtia almach cmandè! Cosa ha j avleval a dì: Guerda che u j è l'Ivana a 'e téléfun!...

GIACOMO # Sè, sè, t'è rason! Mo mè am cardéva che tè t'al aspités coma a 'e solit! A j ho vést che adiritura t'avivtia préparè 'e tè e i biscott!

MARCELLO # E invézi in è brisa par lì nè 'e tè nè i biscott!... J è par un étra!

GIACOMO # (SORPRESO) Un'étra?!... Osta!...

MARCELLO # Sè un'étra! Oh... ma gnit ad méll! Us tratta d'una sgnora... l'an vèn miga par mè... l'ha vèn par su marè...

GIACOMO # (ANCORA PIU' SORPRESO) Par su marè?!...

MARCELLO # Sè... mo se invézi 'e capita l'Ivana... Donca, avdén un pò.... Istituto Ancelle Del Sacro Cuore, ecco quà... 346578... (COMPONE IL NUMERO) L'è occupè!... Pruvèn cl'étra zéja... Casa di cura Vergine Maria...544368... (COMPONE IL NUMERO) L'è occupè nec quest!... Ma cosa avraj tant da scorar 'sti amalè!... (DOPO AVER TENTATO ANCORA) L'è inutil! A què u j è da pérdar totta la giurnéda! L'è méj che taj fèza un sélt tè...

GIACOMO # Mè?!... An poss miga... ha j ho d'andè a urdinè 'e sabion e 'e zimént par dmatéina...

MARCELLO # (SPINGENDOLO VERSO L'USCITA) T'ha j pinsarè dopp... Ecco tù 'i indirézz... prova da totti dò al zéj. Da ona dal dò t'ha la truvarè senz'étar! T'ha j dì, par piasè, che incù l'an végna brisa.. parchè ha j ho d'andè da 'e nutér par una stépula...Nò... anzi... t'ha j dì cl'è ariva mi suréla cun i babén... T'capirè l'ha la ciév... an avrébb che u j saltés in t'la tésta d'avnì a què ad aspittém... Dai, forza, sbrigat..

GIACOMO # (AVVIANDOSI DI MALA VOGLIA) Sè, adéss a j végh... Pù ha hoja da turnè a què a ditt se ha l'ho truvéda?

MARCELLO # Nò, l'è méj d'nò. La sgnora che aspétt la préféréss ch'in la veda brisa. Và... non pérdar témp!... intant a pruv ancora cun 'e téléfun... (GIACOMO ESCE MENTRE MARCELLO PROVA ANCORA A CHIAMARE I NUMERI CHE SONO SEMPRE OCCUPATI. FINISCE DI DISPORRE I FIORI NEI VASI, ACCOMODA QUALCHE CUSCUINO SUL DIVANO E SI GUARDA INTORNO PER ASSICURARSI CHE SIA TUTTO A POSTO. STA PER TELEFONARE ANCORA, MA SI FERMA, UDENDO LO SQUILLO DEL CAMPANELLO. ESCE A DESTRA NEL CORRIDOIO E RIENTRA, DOPO QUALCHE ISTANTE, CON LAURA CHE INDOSSA UNA PELLICCIA ED HA UN FAZZOLETTO IN TESTA. DEPONE L'OMBRELLO BAGNATO NEL PORTAOMBRELLI.)

LAURA # (UN PO' AFFANNATA) Um amanca 'e réspir... ha j ho fatt al schél d'corsa...

MARCELLO # Parchè t'an 'e brisa ciap l'ascénsor?

LAURA # A l'ho ciamè... ma un arivéva maj... ha j ho préférì avnì sò a pì... se t'savéss coma che a sò émuziunéda!

MARCELLO # E ch'impréssion at fal?

LAURA # An 'e sò... di brivid... un séns d'paura... Um pè d'éssar véramént culévola, parò l'è divartent!.. (GUARDANDOSI INTORNO) Carino... molto carino ... El a què che d'riziv al tu donn?

MARCELLO # Al mi donn?!... Par caritè non sta ésagérè! Una qualcadouna, ogni tant... ma prego...

LAURA # A l'èt impustéda sobit la léttra?

MARCELLO # Sè, la séra stèssa, a la posta zèntréla...

LAURA # Alora l'ha da éssar arivéda air maténa... An ho brisa vést se u l'ha létta o nò, ha j hò guardè in t'é ziztén d'la chèrta... ha n'ho trov gnit... Buon segno, ha j ho pinsè... a vut avdè che finalmént l'ha prizipiè ad impréssiunés! T'è ha l'ét vést dop che t'è spédì la léttra...

MARCELLO # Sè. L'è passè un mumintén da mè air séra... t'an sè miga l'ultma... um ha cunvént a scumétar un miglion sora che caval che dgéva lò... Feudo Del Pino!...

LAURA # Sora Feudo Del Pino?...

MARCELLO # Sè propi lò...  L'è stè acsè cunvinzént e pu mè am sintéva in colpa...

LAURA # (ANSIOSA) E com'éral? Com'éral? Divérs da 'e solit?

MARCELLO # Nò, par gnit!

LAURA # L'an t'pè grosa! 'E rizév una léttra c'la dis che tè d'cì e mi amigh e lò, invézi d'détt un mont d'bott, ut cunvénz a zughè Feudo Del Pino! E magari ut fà vénzar un mont d'quatrén! ... Ma néca cun mè l'è stè géntil, suridént coma se gnit 'e foss! Forsi un vò brisa fè savè che sà... e vò ciapéss in t'è fatt... ch'ora èl?

MARCELLO # E manca 10 minut al zénq...

LAURA # (ECCITATISSIMA) Oh Dio! E manca poch minut! 'E bsugnarà préparéss...

MARCELLO # A cosa?

LAURA # Coma, a cosa? A la surprésa! Fra puch mumént l'ariva! Cosa a duvégna fè?

MARCELLO # A n'é sò... a putèn tù un tè...

LAURA # Ah sè! 'E tè u j vò. L'è un quéll che u j vò in t'ì apuntamént d'amor! Cosa a féghia? Am chevia 'e fazulét?

MARCELLO # (INTENTO A PREPARARE IL TE') Ma sicura, e nénca la plézza...

LAURA # (LIBERANDOSI DEL CAPPELLO E DELLA PELLICCIA) Sè, t'è rason!... A val bén 'ste vstì? Sgulè e cun al braza nudi... 'El pruvuchént a basta?

MARCELLO # Parfétt!

LAURA # (GUARDANDOSI ATTORNO) A què u j è propi l'atmosfera de pchè! I fiur, i cuscén in t'é divan... E pinsè che fra puch minut a què déntar 'e sciuparà una tragédia! Chissà cosa che farà Emilio quand ch'um truvarà a què! E zigarà, e tirarà fura la rivultéla...

MARCELLO # Spérén d'nò! (PORGENDOLE LA TAZZA)

LAURA # Nò, an 'e voj 'e tè! A voj qualquéll piò d'intunè!... Cosa ét?

MARCELLO # Véramént an sarébb...

LAURA # An 'èt de champagne?

MARCELLO # Ma 'e champagne a 'st'ora...

LAURA # Forsi un è brisa adatt, mo l'è listéss... ha l'èt?

MARCELLO # Champagne nò, ma a crid che u j séja de spumant...

LAURA # E fà listéss...

MARCELLO # (FRUGANDO NEL MOBILE BAR) Ecco quà! Ecco... (LE MOSTRA UNA BOTTIGLIA) A l'arvéscia?

LAURA # Sè, sè d'zérta! Néca 'e spumant 'e pò fè éfètt! E pò essar 'e vén d'la colpa... (MENTRE MARCELLO FA SALTARE IL TAPPO LAURA PRENDE UNA COPPA)

MARCELLO # 'E bsugnarébb méttal un pò a 'e frésch...

LAURA # Un gnè brisa 'e témp! Vérsa.. vérsa.. (LEVANDO LA COPPA CON GESTO MELODRAMMATICO) Ecco... acsè u m'ha da truvè Emilio! Cun la coppa in t'al man, ebbra d'amore e di spumante... (DOPO AVER VUOTATO D'UN SORSO LA COPPA) Um piés!... Ch'ora él?

MARCELLO # Al zénq manc zénq minut...

LAURA # Forsi adéss 'e starà zirénd a què d'atoran... l'aspitarà che us fega l'ora d'avnì a ciapéss in t'è fatt... Povar Emilio! Chissà coma che stà méll, coma che padirà! Al sét che quési quési a prinzépi a pintim... meti tota 'sta paura acsè...par gnit! Parò l'ha j stà bén! L'ha j sérvirà da lezion... Ch'ora él?

MARCELLO # Ma se ha tl'ho détt adéss...

LAURA # Sè, ma da quand t'ha m'lè détt l'è passè de témp! Ormai 'e srà pù al zénq!

MARCELLO # (GUARDANDO L'OROLOGIO) Non ancora, 'e manca ancora du minut...

LAURA # (NERVOSAMENTE) Du minut... du minut!... Ma a val bén 'e tu arloj?

MARCELLO # E spaca e sgond...

LAURA # Forsi l'avrà aspitè al zénq par essar sicur d'truvéss tott dù!

MARCELLO # E pò dés bénéssum! Un étar pò d'spumant?

LAURA # Nò, basta, basta... se in biv tropp dop um zira la tésta! Bèv tè par fétt avnì un pò d'curagg!...

MARCELLO # Ma mè an ho miga paura!...

LAURA # Ah nò? ... Strano! Cl'étar dè d'cirti acsè spavéntè e adéss invézi...

MARCELLO # Adéss a sò pront a tott!

LAURA # (ACCENNANDO ALLA FINESTRA) Da 'sta finéstra as védal la strè?!

MARCELLO # Sè, tota la strè e néca una pért d'la piazza... (LAURA SI AVVICINA ALLA FINESTRA E GUARDA IN BASSO)

LAURA # Gnit! un gnè ancion! Adéss al srà pù pasédi al zénq!

MARCELLO # (GUARDANDO L'OROLOGIO) Sè! L'è al zénq e tri minut...

LAURA # (NERVOSAMENTE) Al zénq e tri minut! E ancora uns véd!

MARCELLO # Dal volt... un pò d'ritérd...

LAURA # (INTERROMPENDOLO CON UNO SCATTO IRONICO) Macchè ritérd, macchè ritérd! In antézip l'avéva d'avnì! Etar che ritérd! E sà che su moj l'al tradéss e lò un corr brisa, un corr brisa...

MARCELLO # D'zérta che l'è un pò stran...

LAURA # Un pò stran?! T'è da dì che l'è mustruos, l'è un vigliacc! In t'la léttra u j éra scrétt ciér e tond: "Alle cinque nelle braccia del suo amante"... Adéss l'è al zénq e tri minut... lò 'e sà che mè a sò in t'al braza de mi amigh e un vèn brisa...

MARCELLO # Forsi l'ha vlù andè préma la fén de Grand Premi...

LAURA # E Grand Premi?!...

MARCELLO # A n'é sò... un'idea che l'am è vnuda acsè... Al corsi a gli è tant impurténti par lò...

LAURA # (CON MOTO DI INDIGNAZIONE) E mè forse an vél brisa una corsa d'cavéll? Ma coma as poll pinsè un quéll de génar?! A què l'è in zugh 'e nostar amor, 'e su unor, la su dignitè! E srébb 'e massum che par andè al corsi... a ch'ora a j éral al corsi...

MARCELLO # A n'è sò... a putén guardè in t'è giurnéll....

LAURA # (NERVOSISSIMA) Guérdi, guérdi...

MARCELLO # (APRE LA GAZZETTA DELLO SPORT ALLA PAGINA DEL TROTTO) E grand Premi l'éra al trè... I favurì j è Dervio e Merella... d'Feudo Del Pino in ciacara miga... E mè, gombar che an sò étar, par 'stè cavall am sò fatt limè un miglion... fatt scemo che sò!!!

LAURA # Basta, basta cun 'stè malédétt Grand Prémi! Al corsi... L'ha préférì andè a 'e Grand Premi... eppure 'sta volta l'ha la prova, la prova sicura de mi tradimént! 'sta volta un pò brisa fè cont d'non savè! E sà 'e nom d'lò, 'e dè, l'ora e indò che is atrova. .. e invézi d'avnì ad amazéss... lò 'e và al corsi... a puntè sora Feudo Del Pino! T'an um dirè che nèca quésta l'è fiducia!

MARCELLO # Zérta che coma fiducia adéss l'am pè un pò tropa...

LAURA # L'è un porch, ecco cosa cl'è, soltant un porch! Us n'infrega se mè al tradéss, se ha j sò fédéla... Và beh, va beh... l'avdirà... un sà miga che mè a sò una dona a la dispérazion! Occhio per occhio, dente per dente!... Cun 'e prém che capita! Sol par 'e gost d'tradil! Ch'ora èl?

MARCELLO # Al zénq e dis minut...

LAURA # (RISOLUTA) Bénéssum! Aspétt ancora zénq minut! Se al zénq e un quért un è ancora ariv... tè a sit pront?

MARCELLO # A fè chè?...

LAURA # Par tradil! A j avén scrétt par schérz che mè a sò la tu amiga e invézi 'e srà in t'è séri! Acsè l'impararà!... Cosa ha j él? Qualquéll ch'un và?

MARCELLO # (CON SLANCIO) E coma nò?... at péral...

LAURA # Fra zénq minut! Damm un étar pò d'spumant! A voj imbariaghém!... (DOPO AVER VUOTATO D'UN SORSO LA COPPA CHE MARCELLO LE HA RIEMPITO) Fatt vigliacc! Umigliém a 'sta manira!... (CON GESTO IROSO SCAGLIA IN TERRA LA COPPA CHA VA IN MILLE PEZZI. FA QUALCHE PASSO PER LA STANZA, GETTA ANCORA UN'OCCHIATA ALLA FINESTRA E SI LASCIA CADERE SUL DIVANO CUPA, CON UNA ESPRESSIONE DI CHIUSO FURORE. UN MOMENTO DI SILENZIO. MARCELLO VORREBBE DIRLE QUALCOSA, MA NON SI AZZARDA TEMENDO DI IRRITARLA. GUARDA L'OROLOGIO E, DOPO UN MOMENTO DI ESITAZIONE, LE SI AVVICINA)

MARCELLO # Laura... l'è al zénq e un quért...

LAURA # (ALZANDO LE SPALLE) E và beh! Cosa am n'importal sl'è al zénq e un quért!!...

MARCELLO # A vléva dì... i zénq minut j è passè... par 'e tradimént...

LAURA # (CON UNO SCATTO IRRITATO) Macchè tradimént! Non scuciém néca tè!...

MARCELLO # Parchè? T'an vù piò?

LAURA # (CON MUTAMENTO IMPROVVISO) Sicura... sicura che a voj! T'è rason.. l'è inutil aspitè ancora! Tant ormai un vèn piò! A sit pront?

MARCELLO # E coma nò...

LAURA # E alora sbrigèss! Dam un bés!

MARCELLO # (COMMOSSO E FELICE) Un bés?!...

LAURA # (SPAZIENTITA) Sè... un bés, un bés... un s'prizépia cun un bés?

MARCELLO # (DISORIENTATO) Ah sè... sè...

LAURA # E alora avanti, sbrigat! Ch'an pirdégna dl'étar tèmp! Damm 'stè bés...

MARCELLO # In dò?

LAURA # In dò d'vù!... Vigliacc, farabott... a farèn dal pazzéj, èl a véra?

MARCELLO # (STRINGENDOLA FRA LE BRACCIA) Sè, Laura... dal pazzéj...

LAURA # E bsogna che tott il séva! U j srà da ridar!... E non 'sta strichém a cl'à manira...

MARCELLO # (CON ARDORE) Sè, Laura... lassa che at stréca... che at tégna strétta in t'al mi braza, in s'é mi cor! Se tè t'savéss da quant témp aspitéva 'stè mumént... adéss at'é poss dì... adéss finalmént...

LAURA # (SORPRESA) Ma cosa a fètt? Cosa at ciapal?

MARCELLO # (ACCALORANDOSI SEMPRE PIU') Gnit um ciapa! Lassum scorar... 'e bsogna che a scora... L'è da tant témp che a vléva dital, ma ha n'nò maj trov 'e curagg... Laura... Laura... adéss a poss cunfidétt tott 'e mi amor...

LAURA # (LIBERANDOSI DALL'ABBRACCIO DI MARCELLO) Oh! Cosa a fétt?!... Non 'sta miga fè 'e crétén!...

MARCELLO # (SMONTATO) 'E crétén?!... Ma coma?... propi tè t'ha mè cmandè...

LAURA # Sè, và bèn! A tl'ho cmandè... Ma cun chélma, un gnè miga bsogn d'esagérè a 'sta manira! (PARLANDO SI E' AVVICINATA ALLA FINESTRA E GETTA UN'OCCHIATA FUORI. CON UN GRIDO DI STUPORE E DI GIOIA) Ecco... Ecco mi marè... L'è lò!...

MARCELLO # (ESTEREFATTO) Lò?!...

LAURA # Sè lò! Guérda là.. 'e stà travarsénd la strè...

MARCELLO # (AVVICINANDOSI ALLA FINESTRA) Ma nò... un è pussébil!

LAURA # (INDICANDOGLIELO) Ma coma un è pussébil?!... guérda... l'è tott bagnè...

MARCELLO # Par l'amor di Dio! E cosa 'el avnù a fè?

LAURA # (ECCITATA, FREMENTE DI GIOIA) Oh caro, caro! Al dgéva mè... Al savéva che 'e srébb avnù!... Ecco us dirézz vérs 'e purton!... Caro, caro... adéss 'e farà una scéneda incrédébila...!

MARCELLO # (ALLARMATISSIMO) Eh zà! E adéss nou cosa ha j dgégna?...

LAURA # (ESALTANDOSI SEMPRE DI PIU' E PROVANDO DEGLI ATTEGGIAMENTI MELODRAMMATICI) Forza, forza... Coma am hoja da méttar?... In s'la pultrona... in t'è divan... Forsi l'è mèj che um truva stésa in t'è divan...

MARCELLO # Macchè stésa! U j mancarébb étar!... Nascondat, nascondat a què... (LA PRENDE PER UN BRACCIO E CERCA DI TIRARLA VERSO LA PORTA DI SINISTRA)

LAURA # (RIBELLANDOSI) A sit mat! Parchè am vut nascondar?

MARCELLO # (ECCITATISSIMO) Parchè l'è nécésséri! A j scor mè... a zirch d'mandél véja...

LAURA # Ma nò! Parchè a l'èt da mandè véja? E bsogna ch'um véga, che um crida culpévula...

MARCELLO # (FUORI DI SE) Par piasè, Laura! Se Emilio u t'atrova a què 'e zuzéd un mazéll!

LAURA # (RIDENDO ALLEGRAMENTE) Macchè mazéll! A j dgnén sobit che la léttra ha l'avén scréta nou e tott 'e finés in t'na riséda!

MARCELLO # (CON VOCE SOFFOCATA) Nò, Laura, l'an finés brisa in t'na riséda! La srà una strage! Par piasè, nascondat! Dopp at spiégh...

LAURA # Ma tè d'ci matt! Avén fatt tanta fadiga par arivè a 'stè pount e adéss che finalmént a j sén...

MARCELLO # (CON DISPERATA RISOLUZIONE) Laura, 'e bsogna che at cunféssa una cosa...

LAURA # Cosa?

MARCELLO # A n'ho brisa spedì la léttra!...

LAURA # (SBALORDITA) T'an l'è brisa spédida?!... E parchè?

MARCELLO # (CON VOCE TREMANTE D'EMOZIONE E DI PAURA) Parchè... parchè a sò un misérabil... parchè a sò un vigliacc..

LAURA # (NERVOSAMENTE) Nò ha voj savè la véritè! La véritè...!!! At t'cit sméngh?

MARCELLO # No, Laura, an um sò brisa sméngh... ha n'ho brisa vlù spédila...

LAURA # T'an 'e brisa vlù spédila?!...

MARCELLO # (AFFANNOSAMENTE) At ripit che a sò un vigliacc! ... parò zérca d'capim... méttat in t'ì mi pénn... mè at voj bén... Tè t'avnivtia a cà mì... ha j ho spérè che forse la rabbia, 'e riséntimént. ..

LAURA # Ma se un ha brisa rizivù la Lèttra, cosa a zércal Emilio?

MARCELLO # Chi ch'al sà!... An sò bon d'immaginèl...

LAURA # (SPAVENTATA) Oh 'e mi Signor... E  adéss cosa as fall?... Se u m'atrova què 'e pò crédar véramént... (SI ODE SQUILLARE IL CAMPANELLO. LAURA TRASALE ATTERRITA) Oh E mi Signor! L'è lò!... Famm scapè, fam scapè...

MARCELLO # (ANNIENTATO) Scapè?!... magari!... U j è una sola porta d'ingréss! (TRASINANDOLA VERSO LA PORTA SINISTRA) Nascondat a què! Lasa fè a mè! A zircarò d'mandél véja!... (CHIUDE LA PORTA ED ESCE DAL FONDO PER ANDARE AD APRIRE. INTANTO LAURA RIENTRA RAPIDA DA SINISTRA, PRENDE SU UNA POLTRONA LA SUA PELLICCIA E IL FAZZOLETTO E SI AFFRETTA A RIUSCIRE. DOPO QUALCHE ISTANTE ENTRANO DA DESTRA MARCELLO ED EMILIO. EMILIO INDOSSA UN IMPERMEABILE CHE SUBITO TOGLIE DEPOSITANDOLO NEL PORTAABITI.)

EMILIO # (CON IRRUENZA) Marcello, Marcello, una cosa da non credi... Feudo del Pino l'ha vént, u j ha trazè tott, i l'ha paghè un'ésagérazion...

MARCELLO # (QUASI ASSENTE) A j ho chéra... a j ho propi chéra...

EMILIO # 'El tott quést che t'sè dì!... (ESTRAE DALLA TASCA DELLA GIACCA UNA VISTOSA MAZZETTA DI SOLDI) forsi la vésta d'quist it smuvarà un pò piò tant la parola... guérda 13 miglion e mezz a testa... fatt artésta ch'ha sò! Purén quand ou un quéll u sè sént... In dòv él Capannelle... (MIMANDO) Quéll un è un cavall da corsa... l'è 'stra sè e nò un cavall da tir... In dòv a sit MAI ONA... 160 vinzént e 110 piazè... Apéna finì 'e Grand Premi a sò scapp d'corsa... a voj vdè la faza che farà Marcello quand che ha ja slungarò tott quant 'sti bajocch...

MARCELLO # (DOPO AVER RIPOSTO I SOLDI IN TASCA QUASI CON NON CURANZA E SEMPRE VOLGENDO LE SUE ATTENZIONI VERSO LA PORTA OVE E' NASCOSTA LAURA) Bravo, bravo, t'ma mè fatt propi una béla surprésa...

EMILIO # (NOTANDO L'EVIDENTE IMBARAZZO) Un è che par chés d'séja impignè...?!?!

MARCELLO # (CERCANDO DI MOSTRARSI DISINVOLTO) Ma nò... figurat!... T'ha mè fatt propi una bèla surprésa! Impignè mè?!... Par caritè! A staséva lizénd... méttat insdè... (UN MOMENTO DI SILENZIO. EMILIO SI GUARDA INTORNO CURIOSAMENTE. MARCELLO GETTA DELLE OCCHIATE PREOCCUPATO VERSO LA PORTA DI SINISTRA. ACCORGENDOSI CHE ANCHE EMILIO L'OSSERVA, ORGANIZZA UNA RISATINA FORZATA PER DARSI UN'ARIA DISINVOLTA) T'ha mè fatt propi una béla surprésa! Bravo!

EMILIO # At ringrézi! (UN ALTRO SILENZIO IMBARAZZATO)

MARCELLO # T'ha t'avéj sobit, vera?

EMILIO # Nò, nò... a sò lébar tott 'e dè!

MARCELLO # (SCORAGGIATO) Ah bene, bene! A sò propi cuntént! (ALTRO SILENZIO. EMILIO PASSEGGIA PER LA STANZA GUARDANDOSI INTORNO CURIOSAMENTE)

EMILIO # Al sét che t'é un bèll apartamént! Un pò tradiziunél, ma bèll! 'El grand?

MARCELLO # Trè cambar piò i sarvézi...

EMILIO # L'è grand abasta! E quant ingréss hal?

MARCELLO # Ou...

EMILIO # Sol ou...?

MARCELLO # Sè, sol ou...

EMILIO # Male, quésta l'è un'imprudénza!

MARCELLO # Parchè?

EMILIO # Ma come parchè? U j vò una possibilitè d'fuga se u j duvéss éssar 'e bsogn! A crid che ogni tant d'rizèvarè una quélca dona...

MARCELLO # Sè... una quélca volta...

EMILIO # E alora ha j ho rason mè! Un suspétt, un'imprudénza, una léttra anonima... Quand propi t'an t'aspétt brisa 'e pò arivè 'e marè, e povar marè imbézéll che parò una quélca volta l'ha un caratar un pò viulént e un sà brisa ciapè i quéll cun spirit! Al sét che u j è ancora di marè che i tira...  d'capirè, una palotula in t'la panza l'è sémpar un quéll che us digéréss méll. T'an sì brisa d'accord? A vut fumè?

MARCELLO # (CON VOCE SPENTA) Nò, grazie...

EMILIO # (FERMANDOSI PRESSO LA TAVOLA DEL TE') Osta di biscott!... L ha l'aspétt d'éssar bou...

MARCELLO # (PRONTO) J è par mè!... Cosa a vut, mè al zénq ha j ho l'abitudine d'magnè qualquéll...

EMILIO # E t'at mégn i biscott?...

MARCELLO # A fèz un spuntén...

EMILIO # (NON CAPENDO) Cun di biscott?!...E 'e spumant?!...

MARCELLO # Par digerì...

EMILIO # (OSSERVANDO LA TAVOLA) Dò tazz par 'e tè... dò copp par 'e spumant...

MARCELLO # A li parpér se par chés 'e duvéss capitè un qualcadon...

EMILIO # O qualcadouna! Dimm la varitè, tè t'aspétt una dona...

MARCELLO # Nò, nò, a tl'assicur... an aspétt ancion!...

EMILIO # O t'ha l'aspitivtia, o cl'ha j è stéda o cl'ha j è ancora...

MARCELLO # Ma nò! Cosa at vén il t'la mént?!... Un gnè ancion!

EMILIO # Dim la véritè! Non 'stà fè 'e discrét cun mè! Um spiasérébb d'avét rott agl'ov in t'è panir...

MARCELLO # Nò, t'ha nè rott gnit!

EMILIO # (NON CONVINTO) Eppure in tl'aria u j è l'atmosféra de pchè! Us sènt che una dona l'è stéda què da poch e l'ha lass qualquéll d'lì...

MARCELLO # Ma nò! A sit matt?!

EMILIO # (RACCOGLIENDO UN GUANTO IN TERRA) Nò, an sò brisa matt!... Guérda l'ha lass un guant...!

MARCELLO # (PRECIPITOSAMENTE) L'è 'e mì!...

EMILIO # 'E tù?!... Un guant da dona?!... (LO ANNUSA) Prufom d'viola! Dona d'class!... (OSSERVANDO IL GUANTO) Man znéna... un pols still... un guant d'na dona cl'è tott un poema... adéss t'an pù miga négè!... 'Stè guant l'ha fatt la spéja! Una dona l'è stéda què o la j è ancora...

MARCELLO # Va bèn, sè... l'è vera!... Una dona l'è stéda què, ma adéss l'ha sè aviéda!

EMILIO # Parchè?

MARCELLO # A n'è sò,... l'avéva prissia... l'han ha brisa putù farméss...

EMILIO # Povar Marcello! L'ha t'ha lass da par tè! E in t'è su post a sò arivè mè! T'è fatt un brott baratt!... E alora d'ci lébar féna a staséra?

MARCELLO # Sè.

EMILIO # Bene! Se ha j avéss bsogn d'un piasè da tè...

MARCELLO # Se a poss...

EMILIO # D'zérta che d'pù... A j ho bsogn de tu apartamént!

MARCELLO # De mi apartamént?!... e parchè?

EMILIO # Parchè ha j ho da rizévar una dona!

MARCELLO # (SBALORDITO) Tè?!...

EMILIO # Sè, mè... Cosa vut l'è un'avvéntura... A cà mì an l'ha poss fè avnì... in albergh l'an vén... Parò am aracmand, am fid d'la tu ségrétézza! An ho basta d'na ciopa d'or...

MARCELLO # (CON IMPETO) Ma nò, nò ... an poss, an poss...

EMILIO # Parchè t'an pù?

MARCELLO # Parchè?... parchè nò...

EMILIO # Quésta l'ha n'è brisa una bona rason! L'è un piasè, znén che at dmand...

MARCELLO # Mo mè a srébb cuntintéssum d'putétal fè! Ma incù, um dispiés, incù propi an poss...

EMILIO # Ma parchè?

MARCELLO # (IMBARAZZATISSIMO) Parchè... parchè... parchè nò...

EMILIO # 'Sta rason t'ha ml'è za détta! Diman un'étra!

MARCELLO # Par piasè, Emilio, non inséstar! Ad zur ch'um spiés d'non putét acuntintè! Un étar dè... dman... Ecco dman la mi cà la srà a tu dispusizion par tott 'e témp che t'avrè...

EMILIO # Nò, ha n'ho bsogn incù!

MARCELLO # Allora a fasén acsè... piò térd... torna fra un'ora e mè at lèss la cà par totta la séra, par tota la nott... intant ch'ut pè a tè!

EMILIO # Nò, ha n'ho bsogn adéss!

MARCELLO # E parchè a l'ha vut propi adéss?

EMILIO # E tè parchè t'an vù démla propi adéss? A j èl dal difficultè, d'impédimént...?

MARCELLO # Nò, nò... ancion impédimént...

EMILIO # E alora non pirdén dl'étar tèmp! In dòv èla la cambra da létt?

MARCELLO # (INDICANDO LA SECONDA PORTA A DESTRA) A lè...

EMILIO # (AVVIANDOSI) Andén avdè... (ESCE SEGUITO DA MARCELLO. DOPO UN ISTANTE SI APRE LA PORTA DI SINISTRA ED APPARE LAURA. E' FREMENTE D'IRA E DI SDEGNO. QUASI SUBITO RIENTRA DALLA SECONDA PORTA DI DESTRA MARCELLO AGITATO ED ANSANTE)

MARCELLO # (CON VOCE BASSA E CONVULSA) Prést... prést...scapa... Emilio l'è dlà... scapa...

LAURA # Scapè?!... Ma gnéca par sogn! A voj avdéla 'sta su créatura!...

MARCELLO # (SUPPLICHEVOLE) Ma nò, Laura, par caritè! Lasa pérdar! Pénsa a 'e péréqual...

LAURA # Macchè péréqual! A m'infott dè péréqual! Ah... l'è par quést che l'è avnù?!... Par féss impréstè 'e tù apartamént!... Par incuntrés cun un étra dona!... Farabott... délinquént!

MARCELLO # (TERRORIZZATO) Laura, Laura, par piasè! A tè cmand par piasè! Un gnè un minut da pérdar!... Avéjat... avéjat...! E pò avnì d'quà da un mumént a cl'étar, e se ut atrova què...

LAURA # (CON IROSO SARCASMO) Cosa a suzidral se um atrova què? U j và a mont la su avvéntura? Purétt! 'E srébb propi un pchè!... Tè rason! E bsogna lassè che us la guda, la su avvéntura!...

MARCELLO # (TRAENDOLA VERSO LA PORTA DI DESTRA) Ecco... forsi l'è mej...

LAURA # Sè sè... an voj brisa  mandeglia a mont! Parò an m'avéj brisa!

MARCELLO # (TERRORIZZATO) Ma come t'an t'avej brisa?!... Cosa a vut fè?

LAURA # A voj avdè! A voj divartim néca mè... A starò nascosta in c'la cambra...

MARCELLO # Ma nò, un è pusébil... tè là... tu marè d'quà...

LAURA # Non staj miga dì gnit!... Un l'ha brisa da savè che mè a sò què... Guai a tè se t'ha j ha dì! (E PRIMA CHE MARCELLO ABBIA AVUTO IL TEMPO E LA POSSIBILITA' DI REPLICARE, ESCE RAPIDA DA SINISTRA, RICHIUDENDO LA PORTA DIETRI DI SE'. MARCELLO HA UN GESTO DESOLATO DI SCORAGGIAMENTO. MA SI RICOMPONE ED ATTEGGIA IL VOLTO AD UN FORZATO SORRISO, VEDENDO RIENTRARE EMILIO)

EMILIO # L'ham piés la tù cà. L'è propi béla e accugliénta!... (INDICANDO LA PORTA DI SINISTRA) E a là cossa a j èl?

MARCELLO # (PRECIPITOSAMENTE) Un gnè ancion.

EMILIO # An t'ho brisa cmandè chi chiè. A t'ho camndè cosa chi è in c'la cambra e a cosa c'la sérv.

MARCELLO # L'an sérv a gnit. Ma tè t'ha mè da pruméttar che par nissona rason t'arvirè c'la porta là.

EMILIO # Ma sè, a tè prumétt. Ma cosa ha j èl straurdinéri a là déntar?

MARCELLO # Gnit d'straurdinéri. Ma par mè c'la cambra l'è sacra... non 'sta ridar... ma a là déntar u j tott i zugh d'quand che a séva babén... l'è cumpagna un santuéri par mè!

EMILIO # E và bèn, al rispéttarò.

MARCELLO # T'ha mè da zurè che d'non andrè in c'la cambra!

EMILIO # Ma sè, a tè zur. Am parmétat d'uffrì a la mi ospite qualquéll da bè e du biscott?

MARCELLO # Ma sè, fà pù! I liquori j è là in t'è mobil...

EMILIO # Grazie d'ci propi un amigh! (MARCELLO FA QUALCHE PASSO VERSO LA PORTA DI DESTRA)

MARCELLO # E a n'arétt par paréc témp?

EMILIO # A tl'ho pù détt... una ciopa d'or...

MARCELLO # Alora a poss turnè par agl'ott?

EMILIO # Sè, va bè.. agl'ott!... Grazie...

MARCELLO # (VOLGENDOSI SULLA PORTA) Cosa ét dètt?

EMILIO # A j ho dètt grazie...

MARCELLO # (RASSEGNATO) Ciao Emilio!...

EMILIO # Ciao... (MARCELLO ESCE. EMILIO ATTENDE QUALCHE ISTANTE PER ASSICURARSI CHE EGLI SIA USCITO. POI VA AL TELEFONO E COMPONE UN NUMERO) Pronto, pronto... a sit tè?... Scusam se ha j ho tardè un pò a téléfunét? Coma?... Préoccupéda?... e parchè?... Sè, sè, t'è rason... Alora a t'aspétt... nò nò sobit! L'indirézz l'è Via Carducci 22... la préma porta a 'e prém pian... Un importa che t'sona... a t'avdirò arivè... fra un quért d'ora?... Bene! A t'aspétt!... (RIATTACCA IL TELEFONO, ACCENDE UNA SIGARETTA, SI SDRAIA SU UNA POLTRONA SODDISFATTO ED ATTENDE MENTRE SI SPENGONO LE LUCI PER UN BREVE INTERVALLO QUANDO SI RIACCENDONO LE LUCI EMILIO E' ANCORA SDRAIATO SULLA POLTRONA. GUARDA L'OROLOGIO, SI ALZA E SI AVVICINA ALLA FINESTRA. FA QUALCHE PASSO PER LA STANZA CON EVIDENTE IMPAZIENZA, GUARDA ANCORA L'OROLOGIO E SI RIAVVICINA ALLA FINESTRA. SORRIDE SODDISFATTO, TRAVERSA RAPIDO LA STANZA ED ESCE DAL CORRIDOIO A DESTRA. DOPO POCO RIENTRA PARLANDO AD ALTA VOCE COME RIVOLTO AD UNA PERSONA CHE E' CON LUI. MA LA PERSONA NON ESISTE. CON AFFETTUOSA TENEREZZA) Vén, vén avanti... Et frédd?... T'è 'e nés 'e al man giazédi! ... Ma la boca nò?... Dai las che ad dèga un bés... (APPASSIONATAMENTE) Ancora!... Un étar bés!... Dopp , a scurarén dopp... (DOPO UN MOMENTO DI SILENZIO) Al sét che um parèva un sécul che an t'avdéva... Un'eternitè... D'ci béla... d'ci un spéttacul...Vèn... andén d'là... a starén piò comud... (VA AD APRIRE LA SECONDA PORTA DI DESTRA ED ESCE. POCO DOPO RIENTRA SEMPRE PARLANDO AD ALTA VOCE COME RIVOLGENDOSI ALLA DONNA INVISIBILE CHE E' RIMASTA NELLA CAMERA DA LETTO. ARMEGGIANDO PRESSO IL MOBILE BAR) Lassa fè a mè! Adéss at parpér un quéll spéciél che ut mitarà 'e fugh in t'al vèn!... Cosa a dit?... T'an è brisa bsogn?... al sò, al sò... A vut un pò d'spumant... sè... guérda propi quéll che ut piés a tè! Neca mè ha j ho sè... ma d'tè... di tu bés... (EMILIO ESCE DALLA SECONDA PORTA DI DESTRA, RICHIUDENDOLA DIETRO DI SE'. UNA LUNGA PAUSA. POI LA PORTA DI SINISTRA SI SCHIUDE E LAURA SPORGE IL CAPO, SI GUARDA INTORNO, ESCE E SI FERMA ESITANTE, COMBATTUTA. E' CUPA, COI LINEAMENTI TESI E LE LABBRA TREMANTI PER L'INDIGNAZIONE. HA INDOSSATO LA PELLICCIA E SI E' RIMESSO IL FAZZOLETTO. SI AVVICINA CAUTA ALLA SECONDA PORTA DI DESTRA PER ASCOLTARE. E' FURIBONDA. SI ALLONTANA DALLA PORTA, POI SI RIAVVICINA TORCENDOSI IROSAMENTE LE MANI. ASCOLTA ANCORA PER SORPRENDERE QUALCHE PAROLA, QUALCHE RUMORE. CERCA DI DOMINARSI, LA SUA AGITAZIONE AUMENTA FINO A DIVENTARE SPASMODICA.)

LAURA # (NON REGGENDO PIU') Emilio... Emilio... Emilio... (GRIDA IL NOME CON VOCE SEMPRE PIU' ASPRA ED IMPERIOSA ED INFINE BATTE FURIOSAMENTE I PUGNI CONTRO LA PORTA. QUESTA SI APRE ED APPARE EMILIO SORPRESO E SPAVENTATO, COI CAPELLI SCOMPIGLIATI E IL NODO DELLA CRAVATTA DISFATTO. S'AFFRETTA A RICHIUDERE LA PORTA DIETRO SE', FINGENDO UN GRANDE STUPORE)

EMILIO # Laura?!?... Tè?!... Cosa ha j fètt a què?

LAURA # Un importa cosa che j fégh mè a què!... Dim piotost quéll che t'ha j fè tè!

EMILIO # Mè?... Gnit! A sò vnù a truvè Marcello...

LAURA # Un è brisa vera! d'ci un busédar! Tè d'ci cun una dona!

EMILIO # Cun una dona?!... Mè?!... Tè d'ci mata!... Coma a put dì un quéll de génar?

LAURA # L'è inutil che t'féga cont d'gnit parchè a sò ignacosa!

EMILIO # E cosa ha sét?

LAURA # (CON IMPETO) Tott, tott... che t'an tradéss... che in c'la cambra u j è una dona... T'an pù miga neghè! A t'ho tnù drì!

EMILIO # (SORPRESO) T'ha mè t'nù drì?!... Parchè?

LAURA # Parchè a vléva avdè in dò d'antivtia...

EMILIO # (SORRIDENDO DIVERTITO) Oh! Ad straza d'idea! Am survéliat?

LAURA # Sè... at survélì...

EMILIO # E ha m'èt vést arivè a què cun una dona?

LAURA # Nò.. tè d'ci arivè préma.. lì l'è ariva dop...

EMILIO # E coma a put pinsè che l'ha seja avnuda par mè? U j è tanta zént che la stà què! Pò déss che la seja andéda in t'un étar apartamént!

LAURA # (CON FORZA) Nò nò... l'è vnuda què!... L'è vnuda par tè e adéss l'è sreda in c'la cambra!

EMILIO # Ma coma a put dì un quéll acsè assurd?

LAURA # Ah... T'al ciém assurd?!...

EMILIO # Ma zért! Assurd, ridécul!... Se t'am avéss vést arivè a què cun una dona e 'sta m'avéss sintù scorar cun lì?!... Ha m'èt vèst?... A m'èt sintù?...

LAURA # (SCONCERTATA) Nò... nò... ma a sò sicura listéss...

EMILIO # E parchè?... Coma a put dì un quéll de génar?... Zarchén piotost d'rasunè cun chèlma, tè t'ha mè tnù drì, an sò par quéll mutiv, e t'ha mè vést arrivè a cà d'Marcello. Cosa ha j èl d'stran? A sò vnù par fej un salut...

LAURA # Un è brisa véra!... T'at ci fatt imprèstè 'e sù apartamént par rizévar una dona!...

EMILIO # (SCOPPIANDO IN UNA RISATA) Am sò fatt imprèstè 'e sù apartamént?!... Oh, quésta l'è bèla!...

LAURA # (A DENTI STRETTI) Ah... d'rid?!...

EMILIO # Mo us capéss che a rid! Ad turan a dì che a sò vnù sol par fè un salut a Marcello...

LAURA # D'ci un féls... féls! T'al vì pù che Marcello un gnè!

EMILIO # Un gnè parchè l'è andè fura un atum... ma 'e turnarà fra poch... a staséva giost aspiténdal ...

LAURA # Un è brisa véra, un è véra! U s'è aviè par lassét da par tè cun c'la dona chl'è sréda a là d'là...

EMILIO # E tè daj! A t'in réndat cont che cun 'stal tu géluséj d'ci ridécula? T'at ci méssa in t'la tésta che mè at tradéssa... Ma piotost, spiégam una cosa che han ho ancora capì! Tè coma ét fatt a intrè què déntar?

LAURA # Quést un t'riguérda brisa!

EMILIO # Coma un um riguérda brisa?! Ha sò curios d'savél! Marcello un gnè... mè a seva a là... ancion l'è avnù ad arvit... coma ét fatt a éntrè?

LAURA # Mè?!... Mè?!... A sò éntréda...

EMILIO # Al végh che d'ci éntréda! Ma coma? I chés j è du... o tè t'avivtia al ciév dl'apartamént oppure d'cirti zà què quand che a sò arivè mè...

LAURA # (CON UN ATTIMO DI SGOMENTO) E coma a fasévia a éssar za què?

EMILIO # A nè sò! L'è tott acsè mistérios, incù! Alora am vut dì coma d'ci éntréda?

LAURA # A j ho trov la porta avérta...

EMILIO # Avérta?... Pussébil?...

LAURA # (ANNASPANDO) Non propi avérta... quési avérta... Anzi, la paréva sréda, parò l'an era brisa sréda bén... L'è bastè chichè... Tè parò non stàm zirè la méla... (FACENDO L'ATTO DI DIRIGERSI VERSO LA SECONDA PORTA DI DESTRA) Famm avdè chi ch'j è in c'la cambra!...

EMILIO # (SBARRANDOLE IL PASSO) A t'lo pù détt che un gnè ancion!!!

LAURA # E alora parchè t'an vù brisa che a éntra?

EMILIO # Parchè t'am mè da crédar in t'la parola!

LAURA # (QUASI GRIDANDO) An t'crid brisa... an t'crid brisa...là déntar u j è una dona... la tua amiga! L'è là cl'aspéta che mè a m'avéja par putét strichè in t'al su braza!

EMILIO # Mo tè t'è dal fantaséj...

LAURA # Sè... sè...l'è là dad drì ad ascultè... e la rid d'mè che a sò acsè pina d'rabbia... e la rid d'tè che t'sè fè l'impustor acsè bén!...

EMILIO # (CERCANDO DI CALMARLA) Ah nò, Laura...

LAURA # (CON LA VOCE TREMANTE DI IRA E DI PIANTO) Sè... sè... l'è là dad drì a c'la porta che l'ascolta... e l'aspéta che tè d'riéssa a cunvénzum... e che mè am avéja... sè, mè, c'la stopida cla sémpar dbù ignacosa, méntar tè t'am tradivtia cun dagli étar donn... cun c'la dunaza...!

EMILIO # (CON FORZA) Basta! Finésla!... At pruibéss d'scorar acsè...

LAURA # (ALLIBITA) E adéss cosa a fétt... a la diféndat?!...

EMILIO # (GRAVEMENTE ABBASSANDO IL CAPO) E và beh! .... L'è inutil che a cunténua a neghè!... U j è una dona.... al cunféss! Adéss t'al sè! Forsi l'è méj acsè! Ha j ho sbagliè.... ma at spiégarò... non a què... piò térd, a cà ... (LAURA CONTINUA A GUARDARLO ATTERRITA. D'IMPROVVISO SI COPRE IL VISO CON LE MANI E SI LASCIA CADERE SUL DIVANO PIANGENDO. EMILIO SORRIDE. ISTINTIVAMENTE TRAE IL PACCHETTO DI SIGARETTE E STA PER ACCENDERE UNA SIGARETTA, MA SI ACCORGE CHE LA SITUAZIONE NON LO CONSENTE, E RIPONE LA SIGARETTA NEL PACCHETTO ASSUMENDO UN'ESPRESSIONE AVVILITA)

LAURA # (CON VOCE LAMENTOSA ROTTA DAL PIANTO) Adéss a capéss la tua indiffarénza... adéss a capéss che un t'impurtéva gnit d'mè! T'è l'amiga!... E chissà da quant témp!...

EMILIO # Laura lassa alménch che at spiéga...

LAURA # (SCATTANDO TRASFIGURATA DALLO SDEGNO) Cosa a vut spiéghè?... Cosa?... Parchè a m'èt fatt al coran?... Un m'importa brisa d'savél!... Parò l'an finirà brisa acsè! Ah nò!... Mè an sò brisa una ad ch'al moj che al s'rassegna, che al subéss sénza ribéllés... mè an sò brisa d'sposta ad aréndum ad una dunaza che la vò ciapè 'e mi post!...

EMILIO # (CON ARIA SPAVENTATA) Par piasè, Laura, non 'sta zighè acsè fort...

LAURA # E parchè t'an vù brisa che a ziga? Cosa ét paura che l'am sénta, ét paura che l'as ufénda?... Invézi l'ha m'ha da sintì! A zigarò, a farò un scandal!... T'avdirè... t'avdirè... u j srà da divartis! Tè vlù zarchè l'amor in t'al braza d'un étra dona? Bénéssum adéss armésti in c'al braza! Divértat cun lì! Ridì pù d'mè!... Parò a voj ridar néca mè!... Oh, se ha voj ridar! In scurarà tott i giurnéll! Acsè i ridarà tott... tott... e néca mè... am divartirò un mond... (SCOPPIANDO ANCORA A PIANGERE) Am divartirò un mond!...

EMILIO # (FACENDO UNO SFORZO PER NON RIDERE) Laura, chélmat! Par piasè... At spiégarò tott! T'avdirè... l'è una nuvla, znéna, che la passarà...

LAURA # (SCATTANDO ANCORA INDIGNATA) Una nuvla?!... T'ha la ciém acsè?... Ah, nò l'è tropp comud! E passa la nuvla e pù dopp 'e torna 'e srén! E chissà quanti nuval a gli è passédi sénza che        mè am n'adéss...

EMILIO # Nò... at zur...

LAURA # Non zurè... non zurè!... U j avrébb la frosta par 'i oman coma tè!... E néca par lì... sè... néca par lì!...Ma chi éla 'sta dona?... Cosa ha fala?... éla una d'quélli, una donna squillo?

EMILIO # Ad turan a dì che an voj brisa...

LAURA # (INTERROMPENDOLO ASPRA) Cosa èl che t'an vù? Che a la ciéma cun 'e su nom? Cosa a vut démm d'inténdar che la séja una dona unésta?...

EMILIO # (SOLENNEMENTE) Sè... l'è una dona unésta!  Ma a vidat u j pò éssar di chés... Néc la dona piò unésta e fédéla l'ha pò cummétar un éror...

LAURA # Sl'al cumét l'ha n'è piò unésta!

EMILIO # Un è brisa véra!... Par ésémpi, métt che una dona la séja invidéda da un amigh in cà sù... préma la rifiuta, ma pù, un pò a la volta, la prizépia a éssar téntéda... us sà... la vita matrimunjéla l'è monotona. Sémpar la stéssa musica... In fond un gnè gnit d'mèl! Un biscott, un pò d'spumant, un pò d'musica... la j và sénza anciona inténzion... la s'aférma sol du minut... tant par pruvè 'e séns d'la colpa, e brivido d'la cosa pruibida!... La dona la vò bèn a su marè, e parciò l'as sént sicura... l'an farà gnit d'mél!... La pruvarà sol 'e piasè d'stè dacant a 'e fugh, parò sénza brusés!... E acsè la và a l'appuntamént... e pù... pù... par furtona 'e capita 'e marè...

LAURA # (CHE HA ASCOLTATO IN SILENZIO) E marè?!... Ad marè?!...

EMILIO # (RIPRENDENDOSI) Nò... a vléva dì la moj... la moj de marè... Sè... insomma... tè!...

LAURA # (PERPLESSA) 'El zuzést acsè?

EMILIO # Sè... propi acsè...

LAURA # E tè t'avréss fèm crédar che l'è la préma volta che vò dù...

EMILIO # Sè... la préma volta!...

LAURA # Un è vera, un è vera... an d'crid brisa!...

EMILIO # (CON RASSEGNATA STANCHEZZA) E va bèn! Se t'an um crid brisa a mè, cmandal a lì!...

LAURA # (SORPRESA) A lì?!...

EMILIO # Sè, l'è méj! Acsè t'at cunvinzarè!... (INDICANDOLE LA PORTA DELLA CAMERA) Và... mè an tl'impédéss brisa... và pù!... (LAURA LO GUARDA SBALORDITA E SCONCERTATA PER IL SUO INASPETTATO ATTEGGIAMENTO. HA UN MOMENTO DI INDECISIONE. POI SI SLANCIA VERSO LA SECONDA PORTA DI DESTRA, L'APRE ED ENTRA. EMILIO ATTENDE SORRIDENTE, PREGUSTANDO LA SUA SORPRESA. LAURA RIAPPARE SULLA PORTA. QUINDI CON AMABILE SORRISO) Alora? Ha l'èt vésta la mi amiga?... s'at péral?.... béla, nò?...

LAURA # (AVANZANDO CUPA) Sè... l'è béla!... (LO COLPISCE SULLA GUANCIA CON UNO SCHIAFFO, POI SI RIVOLGE VERSO LA PORTA CON VOCE ASPRA).Vén pù d'quà... Ormai l'è inutil che d'cunténua a 'stè nascosta! ... Vèn d'quà!... (SULLA PORTA APPARE IVANA. E' UNA RAGAZZA GIOVANE E PROVOCANTE. HA UN'ARIA SORPRESA E SPAVENTATA E SI SERRA ADDOSSO PUDICAMENTE UNA LEGGERA VESTAGLIA. EMILIO LA GUARDA ESTEREFATTO)

IVANA # (SGOMENTA E RISENTITA) Mò tè chi sit?... Cosa ha vut da mè?...

LAURA # (CON DURO SARCASMO) La vò savè chi ch'ha sò?!!! Cmandal a lò!... l'è lò cl'ha da fè al préséntazion!... (AD EMILIO) Avanti! Dijal chi ch'ha sò mè se l'han l'ha ancora capì!...

EMILIO # (ALLIBITO) E quésta chi èla?

LAURA # Ah, t'an la cnoss brisa?!... Mo in sé séri!... A t'la sit sménga?... Guérda d'schirz che 'e fà dal volt la mémoria!... (AD IVANA) E tè?!... Am scumétt che néca tè t'an cnioss brisa 'ste sgnor che què!...

IVANA # Nò... a n'è cnioss brisa... an l'ho maj vést...

LAURA # Ah nò?... Guérda d'schirz che 'e fà dal volt la mémoria!... A sì 'stè insén féna adéss e adéss an unv cniunsì piò!...

IVANA # Insén?!... Ma cosa a dit?... Tè d'ci mata?...

LAURA # Ah, a so mata!... L'è inutil che d'ténta d'néghè... parchè lò l'ha cunfsè ignacosa...

EMILIO # Nò, Laura, guérda che u j è un sbali...

LAURA # Un sbali? Ac sbali?... Se t'ha m'lè détt tè che quéla l'è la tu amiga!...

IVANA # (SCATTANDO RISENTITA) Mè la su amiga?!... Béda Bèn coma d'scorr!... Mè an t'parmétt brisa...

LAURA # (INTERROMPENDOLA AGGRESSIVA) Cos'èl che t'an un parmétt brisa?...Cosa?.... Un t'piés brisa la parola amiga?... Coma a vut che at ciéma?... A vut che adruva un nom piò giost?...

EMILIO # Ma nò, Laura, lassa andè!... La sgnuréina l'an gnétra...

LAURA # Coma l'an gnétra?!... Cosa a vréssat démm d'inténdar adéss? A vréssat néghè quéll che t'ha mè détt?

EMILIO # Nò... an voj néghè gnit! Lasa che at spiéga... quéla che at scuréva mè l'ha n'è brisa lì...

LAURA # L'ha n'è brisa lì?!... Cosa a signéfical 'ste scors? Cosa ha j gnèl un'étra?

EMILIO # Nò... ancion étra!... Quéla che at scuréva mè l'an ésést brisa...

LAURA # Ma come l'an ésést?!... E questa chi éla?... Un ombra, un fantésma?... At truv in t'na cambra cun una dona e adéss t'è la faza tosta dim che l'ha n'ésést brisa! Daj non fè 'e crétén, t'an pù truvè un'étra scusa?

EMILIO # Ma ad zur cl'è la véritè! L'è la véritè a té zur!... Préma l'an gnéra brisa... Cl'ha j ha déga nèca lì, sgnuréina... Lì a j érla quand che a j sera mè?...

IVANA # Nò che an j sera brisa... Quand ch'a sò arivéda mè un gnéra ancion!

LAURA # Ah ancion?!... L'an gnéra lì... un gnéra lò!... Mo guérda ad béll zuglén!... Chissa chi chi éra in cla cambra!... Basta daséj un taj cun 'sta bufunéda, smiténla cun al ciacar insulsi! An avréssuv miga néghè la réaltè di fétt, l'évidénza... (SI ODE SQUILLARE IL TELEFONO. LAURA, CHE E' PRESSO L'APPARECCHIO, STACCA IL RICEVITORE. AL TELEFONO) Pronto... sì... pronto... chi parla? Nò il geom. Fontana non c'è.... E che ne sò?!... Le ripeto che non c'è... Come?... chi.... Ivana?...

IVANA # (FACENDOSI AVANTI) A sò mè...

LAURA # (SCONCERTATA) Lì?... (PASSANDOLE IL MICROFONO) A què u j è un qualcadon che 'e zerca d'lì...

IVANA # (AL TELEFONO) Pronto... Oh Giacomo!... Sè, a sò mè... Cosa a dit?... ma sè... ha j sò pù stéda... sè préma da ouna e pù da cl'étra... Nò... dopp a sò vnuda diréttamént a què... a sò vnuda da puch minut... Coma?... Nò?... E parchè nò?... (MENTRE IVANA PARLA AL TELEFONO, LAURA ED EMILIO SEGUONO LE SUE PAROLE SORPRESI ED INTERESSATI. IVANA, E SEMPRE AL TELEFONO) Mo mè an 'e savéva brisa... e coma a putévia immaginè?!... Sè al zénq e mézz, coma a 'e solit! (CAMBIANDO TONO) E parchè an avrébb duvù vnì?... Ah un t'ha brisa détt? Ah nò... Mè invézi a crid d'savél!... (GETTANDO UN'OCCHIATACCIA VERSO LAURA) Adéss a capéss ignacosa!... l'ha fatt méll a non dimal par témp!... Péz par lò!... Nò lò un gnè brisa, parò u j è dl'étra zént! Sè, sè... zércal... e dij pù, da pért mì, che quand ch'us fà zérti purcaréj 'e bsogna alménch avè la furbézia d'éssar prudént!... dijal pù... (MENTRE RIATTACCA IL TELEFONO) 'Stè porch!... (SI RIVOLGE A LAURA ED EMILIO) Alora aviv sintù?...

EMILIO # Nò, an avén sintù gnit!

IVANA # Tota colpa d'chè farabott d'Marcello!

EMILIO # Parchè cos'al fatt?

IVANA # Un avléva brisa che incù a vnéss a què!... E al saviv 'e parchè?... Parchè l'è ciéra che incù l'avéva da rizévar un'étra dona!... (INDICANDO LAURA) Forsi lì!...

LAURA # Mè?!...

EMILIO # (PRONTO) Nò... mi moi l'han gnétra!... L'ha n'è brisa avnuda par Marcello ma par mè!

IVANA # (AGGRESSIVA) Par lò?!... E lò chi él? Parchè a s'atrova a què?... D'in dò èl saltè fura?

EMILIO # (CONCILIANTE) Un mumént, un mumént! Zarchèn d'rasunè, d'méttar un pò d'ordin in 'sta situazion dimondi cumplichèda! Se ha j ho capì bèn, lì la srébb l'ambrosa d'Marcello...

IVANA # A séra... a séra!... Adéss 'e duvrà fè i cont cun mè... Se lò 'e  créd che mè ha séja disposta a...

EMILIO # (INTERROMPENDOLA CON GARBO) Sè, va bèn! Lì la farà i cont cun Marcello... parò adéss la farà 'e piasè ad spiéghéss... Quand èla ariva a què?

IVANA # Al zénq e mézz... coma toti al zuba...

EMILIO # Ah! Parchè toti al zuba...

IVANA # Marcello l'è acsè précis... Nec in quést!... A la zuba a végn mè!...

EMILIO # E ala la ciév d'cà?

IVANA # D'zérta che ha l'ho!...

EMILIO # E apéna cl'è ariva èla andéda sobit in t'la cambra da létt?

IVANA # Sè! A sò éntréda da la porta c'la cumonica cun 'e curidur... ha vléva cavém 'e vstì parchè a séra tota bagnéda par l'acqua! Tott in t'un méntar ha j ho sintù arvì la porta d'la cambra da létt, quéla insomma... (INDICANDO LA PORTA) A cardéva che foss Marcello... invézi l'era lì!... (INDICA LAURA) Adéss a j avrò pù 'e dirétt d'savè...

EMILIO # Un mumént, un mumént! Lì èla sicura che Marcello l'aspitéss un'étra dona?

IVANA # E come nò?... Marcello l'ha mandè propi Giacomo a zarchém par dim d'non avnì a què incù...

EMILIO # Alora us trata sol d'savè chi cl'era la dona che Marcello 'e tnéva d'astè!

LAURA # (CON FORZA CUPAMENTE) No... Us trata d'savè chi cl'è la dona che t'aspitivtia tè!... Lì l'era sréda cun tè in c'la cambra!... L'è inutil che vò dù a fasiva d'la cumegia! An la biv miga!... Lì l'è la tu amiga!

IVANA # Cl'an déga dal sciucchézz! Ha j turan a dì che 'stu che què an l'ho maj vést... Cosa 'el avnù a fè?

LAURA # Quést un la riguérda brisa! Un ha brisa da dè dal spiégazion a lì!

IVANA # Ah nò?!... E a chi alora? A Marcello?... In dov èl Marcello? Parchè un è què?... Cosa a fal??? As nascondal... 'El scapp?...

LAURA # (A DENTI STRETTI) Nò, un è scapp!... U s'è aviè par parmétar a lò d'putè rizévar una dona in cà sova...

IVANA # Lì!...

LAURA # Nò... lì!...

EMILIO # Un mumént, un mumént...

IVANA # (ESASPERATA) Basta! Ch'uj déga un taj!... Mè a voj sol capì... (S'INTERROMPE UDENDO SQUILLARE IL TELEFONO. TUTTI E TRE GUARDANO L'APPARECCHIO CHE SQUILLA ANCORA. IVANA VA A STACCARE IL MICROFONO. AL TELEFONO) Pronto, pronto... Ah, d'ci tè brott porch... Us capéss che a sò vnuda!... Nò... la t'è andéda mél... sè, sè, a farén i cont!... Coma?... Sè u j è lò e nèca lì... A j sén tott!... Vèn, vén che a t'aspitén!... Sbrigat!... (RIATTACCA IL MICROFONO) Adéss l'ariva!

EMILIO # 'El luntan?

IVANA # Nò, l'ha téléfunè da 'e bar a què d'sota. Un ha da fè étar che atravarsè la strè! (UN MOMENTO DI SILENZIO. LE DUE DONNE STANNO AI LATI DELL'AMBIENTE CUPE E SDEGNOSE. EMILIO IN MEZZO CALMO, TRANQUILLO, SORRIDENTE)

EMILIO # (TRAENDO DI TASCA IL PACCHETTO DI SIGARETTE) Una zigarétta? (LAURA RIFIUTA ALZANDO LE SPALLE IRRITATA. ANCHE IVANA RIFIUTA SECCAMENTE. EMILIO RICHIUDE IL PACCHETTO E LO DEPONE IN TASCA. UN ALTRO LUNGO SILENZIO IMBARAZZATO. EMILIO SI AVVICINA AL TAVOLINO SCORREVOLE E PRENDE IL VASSOIO COI BISCOTTI. FACENDO L'ATTO DI OFFRIRLI) A crid che intant che aspitén Marcello us putrébb magnè un quéch biscott...

LAURA # Mè an voj gnit!

IVANA # Gnéca mè!

EMILIO # E mè invézi sè! U m'è avnù fam e 'sti biscott im fa propi voja! (NE ASSAGGIA UNO) Bou!... Parchè t'an in vù!... (RIVOLTO A LAURA CHE RIFIUTA ANCORA) Nò?... (RIVOLTO AD IVANA CHE RIFIUTA ANCORA VOLTANDOGLI LE SPALLE) Nò?... L'è propi un pchè! j è propi bou!... (NE MANGIA UN ALTRO) Ah, ecco... ha j ho sintù arvì la porta. L'ha da éssar Marcello! (INFATTI APPARE SULLA PORTA MARCELLO CHE HA UN'ARIA PREOCCUPATA E SMARRITA E VOLGE INTORNO UNO SGUARDO PIENO DI ANSIOSO SGOMENTO)

IVANA # (VIOLENTA, AGGRESSIVA) Vèn avanti, vén avanti, farabott... adéss t'am spiégarè...

MARCELLO # (EVASIVO) Sè, sè, ad dirò tott!... (VOLGENDOSI PREOCCUPATO VERSO EMILIO) Sént un pò Emilio, 'e bsogna che mè at spiéga... An avrébb che tè d'cardéss... Se Laura l'è avnuda què...

LAURA # (INTERROMPENDOLO PRONTA) Ma sè, ul sà zà! Ha sò avnuda parchè ha j ho tnù dri! L'è za tott spieghè! Ma dimm piotost, èl a véra o non èl a véra che t'aj è préstè l'appartamént par incuntrés cun una dona?

MARCELLO # (CONFUSO, DISORIENTATO) Un ha custrétt... An ho putù dij d'nò...

LAURA # E chi érla 'sta dona?... (INDICANDO IVANA) lì?

MARCELLO # Nò, nò... lì l'an gnétra... lì l'an avéva brisa d'avnì...

IVANA # Ah! Al sò che an avéva brisa d'avnì!... Al sò che t'aspitivitia un'étra dona! Chi èrla 'sta dona?

MARCELLO # Un importa, un importa! A tè dirò dopp...

IVANA # Dop?!... Parchè dop? E parchè non adéss? Cosa a j èl... ét paura? At vargnognat?... Avanti, dill... intignamod a l'avén capì bénéssum tott chl'era lì... (INDICA LAURA)

MARCELLO # Nò nò... lì nò... lì nò! (RIVOLGENDOSI AFFANNATO AD EMILIO) At assicur, Emilio... T'an avrè miga pinsè che lì... che mè... sè, insomma u j è stè un malintés... forsi l'è méj che a conta tota la varitè...

LAURA # (DANDOGLI SULLA VOCE NERVOSAMENTE) Un gnè bsogn dij gnitt!... Anzi a srébb curiosa che am spiéghéssuv...

MARCELLO # Sè, sè, at spiéghérò ignacosa...

IVANA # (AFFERRANDOLO PER UN BRACCIO) Nò... préma t'ha m'è da spiéghè a mè...

MARCELLO # Sè... néca a tè!... Par piasè, préma a voj scorar cun lò... Và un mumintén d'la... adéss a vègn sobit néca mè...

IVANA # (INFURIATA, AVVIANDOSI) L'è inutil che t'végna d'quà! Stà pù què cun lò! Mè am végh a cà!...

MARCELLO # Ma nò, Ivana, par piasè...

IVANA # (SULLA PORTA VOLTANDOSI INVIPERITA) E non stà avnì a zarchém chl'è inutil!... Basta! L'è finida! An t'voj piò avdè!... (ESCE SBATTENDO LA PORTA)

MARCELLO # (INSEGUENDOLA) Ivana, Ivana... (RIVOLTO A LAURA ED EMILIO) Scusìm un mumént... a turan sobit!... (ESCE ANCH'EGLI DALLA PORTA DA CUI E' USCITA IVANA. SI ODE INDISTINTAMENTE UN ALTERCO DI VOCI CONCITATE ACCOMPAGNATE DA UN RUMORE DI OGGETTI ROVESCIATI ED INFRANTI. EMILIO VA A CHIUDERE LA PORTA)

EMILIO # Adéss t'at srè cunvénta che mè c'la dona an la cnios!

LAURA # (DIFFIDENTE, SOSPETTOSA) Sè.... quésta t'an la cniunsivtia... parò cniunsivtia cl'étra.... quéla che stasivti scurénd... T'an pù néghél! A t'ho sintù mè!...

EMILIO # L'è vera! An poss néghèl! A scuréva cun una dona!

LAURA # Ah! Et vést che ha j avéva rason?!...

EMILIO # D'zérta... Ma al sét parchè a scuréva? Parchè ha vléva che tè t'am sintéss...

LAURA # Mè?!...

EMILIO # Sè. Tè d'cirtia zà què préma che mè arivéss, t'at cì nascosta in c'la cambra e tè sintù tott quéll che mè ha j ho détt a Marcello! A vidat che a sò infurmè d'ignacosa e bénéssum...

LAURA # (SBALORDITA) Mo alora t'è rizivù la léttra...

EMILIO # La léttra? Ad léttra?

LAURA # Quéla che ha t'avén mandè nou... (SULLA PORTA APPARE MARCELLO COI CAPELLI ARRUFFATI, GLI ABITI SCOMPOSTI E CON CHIARI SEGNI DI RISSA)

MARCELLO # (AGITATO) Scusì... scusì un mumént! A végn sobit...

LAURA # (A MARCELLO) Mo alora ta gli è mandéda?!

MARCELLO # Cosa?

LAURA # La léttra...

MARCELLO # Nò, an j ho mandè gnit!... (TRAENDO LA LETTERA DALLA TASCA) Ecco quà! Scusa, Emilio, la colpa l'è sol la mì! A sò un misérabil, un vigliacc! Ma lì l'an éntra, lì l'an savéva... (DANDOGLI LA LETTERA) Ecco... lézz... Quésta l'è la prova!... (VOLGENDOSI VERSO LA PORTA APERTA) Nò... aspéta, Ivana, aspéta... lasa ch'at spiéga!... (SCOMPARE DI NUOVO. SI ODE ANCORA LA SUA VOCE E QUELLA ACUTA ED INDIGNATA DI IVANA. INTANTO EMILIO APRE LA LETTERA E LA LEGGE)

EMILIO # (DOPO AVER DATO UN'OCCHIATA ALLA LETTERA) Ma quésta l'è la solita léttra anonima... précisa a ch'agli étar che ha j ho rizévù... parchè ha l'avévla Marcello?

LAURA # Parchè l'éra lò che u la duvéva spedì!... L'è méj che d'séva ignacosa! Ch'la léttra ha l'ho scrétta mè!

EMILIO # Quèst al sò!

LAURA # (ESTEREFATTA) T'al sè?!...

EMILIO # Ma zérta che al sò! Coma che ha j sémpar savù ignacosa...

LAURA # (ALLIBITA) Tott cosa?

EMILIO # (SORRIDENDO) Al léttar d'amor che t'at scrivivtia da par tè, al téléfunéd che t'at invéntivtia, i fiur dl'oman che l'aspéta e spéra...

LAURA # (ANNIENTATA) T'al savivtia?!... E t'an dgivti gnit?

EMILIO # E cosa a vlivtia che a dgéss? A la fén di cont t'an fasivtia gnit d'mél! T'at divartivtia a procurét dagl'émuzion... un pasatémp cumpagna un étar! E parchè a duvéva mandét da mél 'stè divértimént?

LAURA # (DELUSA) Ah... d'cardivtia che al faséss par quést?!... Ma alora d'péns che mè a séja una créténa!...

EMILIO # Cosa vut, dal volt, al donn ha gli è un pò strani!... Parchè ha j éral un'étra rason?

LAURA # (DOPO UN ATTIMO DI ESITAZIONE) Nò... nò... anciona étra rason!

EMILIO # Intant che 'e zugh l'era, dgén acsè, inuzént, an um sò préocupè... ma quand préma, in t'è avnì a cà d'Marcello par purtéj i bajocch d'Feudo del Pino, ha t'ho vèsta éntrè in cà sù ha j ho pinsè che 'e putéva dvintè périculos!...

LAURA #  Ah sè?... T'è avù paura?

EMILIO # Paura? Nò! Non ésagérè! Mè ha j ho la piò granda fiducia in t'la tu fédéltè e in tl'amicézia d'Marcello! Parò ha i ho vlù dét una lézion!

LAURA # (CON UN SORRISO AMBIGUO) T'è fatt bén!... D'ci arivè in témp!

EMILIO # (UN PO' PREOCCUPATO) Coma in témp?...

LAURA # (EVASIVAMENTE) Se t'foss ariv préma t'am avréss arvinè 'e divértimént e se t'foss ariv piò térd... (SI FERMA CONTINUANDO A SORRIDERE)

EMILIO # (ASPRO) Se a foss ariv piò térd... Cosa a vut dì?... Cunténua!

LAURA # (CON UNA RISATA) Chi lo sà!... T'an l'è détt néca tè!... dal volt un sà maj!...

EMILIO # (NERVOSAMENTE E CON MALUMORE) Cosa a ségnéfical 'ste scors? T'avréss forsi fémm crédar... che fra tè e Marcello...

LAURA # (INTERROMPENDOLO CON GARBATA IRONIA) Oh nò! E coma a putrébia fè crédar una cosa a tè!... Tè d'sè tott, d'prévid tott! (CON UNA GIOCONDA RISATA) Oh, Emilio! Ma cosa at séltal in t'la tésta? Ma coma a put dubitè d'la mi fédéltè e dl'amicézia d'Marcello? Parchè ha sit gèlos?!?!

EMILIO # Nò! Mè an sò gèlos, parò....

LAURA # Ormai duvréss éssar tranquéll! Avén da essar tranquéll tott! Mè ha j ho invéntè l'avventura con Marcello, t'è t'è invéntè l'avventura cun la dona cl'an ésést! Invézi un 'e suzést gnit!... Méj acsè! Un è véra?...

EMILIO # (GUARDANDOLA DUBBIOSO) Zà... méj acsè...

LAURA # (CON UN SOSPIRO) Parò ad délusion! Tanti émuzion par gnit!... Mè ha n'ho un'amig, tè t'an è un'amiga!... Tott cumpagna préma!... Ad noja!...

EMILIO # (SCONCERTATO) Coma ad noja?!...

LAURA # (VAGAMENTE) Nò... a vléva dì.... acsè... èt capì?

EMILIO # Nò, an ho capì gnit!

LAURA # (STANCAMENTE) Beh... lasa pérdar!... A n'in scurén piò!... Tant ormai... (FACENDO L'ATTO DI AVVIARSI) Andén a cà...

EMILIO # (SEGUENDOLA) Andén... (IN QUESTO MOMENTO RIAPPARE MARCELLO, ANSANTE, AFFANNATO)

MARCELLO # Sént, Emilio... lasa ch'at spiéga...

LAURA # Un importa l'è zà tott spiéghè!... Torna pù d'la da la tua mbrosa!

MARCELLO # (SCORAGGIATO) La s'è aviéda... la s'è aviéda par sémpar!... L'ha détt che l'an turnarà piò...

LAURA # (RIDENDO) Oh, povar Marcello! Néca tè sénza amiga!

MARCELLO # (AVVILITO) Purtropp...

LAURA # (SALUTANDOLO CON LA MANO) Ciao Marcello...

MARCELLO # Ciao...

EMILIO # (AVVIANDOSI CON LAURA) Ciao...

MARCELLO # Ciao... (LAURA ESCE. EMILIO STA PER USCIRE DIETRO DI LEI, MA MARCELLO LO FERMA. A BASSA VOCE) Emilio... Mo c'la dona in dov èla andéda?

EMILIO # (DOPO UN ATTIMO DI ESITAZIONE, INDICANDO LA PORTA DI SINISTRA) L'è nascosta là déntar... fala avnì fura...

MARCELLO # E cosa ha j déghia?

EMILIO # Dij quéll che tvù!... L'è una dona béléssima!... Botat cun lì... mè ha t'la léss a tè...

MARCELLO # (ECCITATISSIMO) In t'é séri?!... (EMILIO LO SALUTA CON LA MANO ED ESCE. MARCELLO SI RICOMPONE, SI RAVVIA I CAPELLI, SI ACCOMODA IL NODO DELLA CRAVATTA) A la fén di cont l'è méj acsè!...L'Ivana la m'avéva stracc... e pù l'è néca viulénta... Guardì quà coma c'la m'ha ardott... E la Laura?!... Gran béla dona, mo 'e mi Signor sl'è pésa cun toti chi problemi cl'ha par la tésta... L'amicézia cun Emilio l'è sélva, e quindi néca 'e prugétt... Um armésta tott i bajocc che ha j ho vént, e adéss a mi voj propi divartì, sicura ha mi voj propi divartì!!!... (POI EMOZIONANTISSIMO SI AVVICINA ALLA PORTA DI SINISTRA E BUSSA DELICATAMENTE CON LE NOCCHE DELLE DITA. CON VICE SOMMESSA ED INSINUANTE) Signora... (DOPO UN ISTANTE BUSSA ANCORA, CHIAMANDO CON VOCE UN PO' PIU' FORTE) Signora... (BUSSA ANCORA ALZANDO DI PIU' LA VOCE) Signora... signora... (MENTRE MARCELLO BUSSA ED ATTENDE, CALA IL SIPARIO)

FINE DELLA COMMEDIA

da: "APPUNTAMENTO D'AMORE" di Aldo De Benedetti

Traduzione e libero adattamento scenico di Francesco Pirazzoli

Tutti i diritti di traduzione sono tutelati dalla S.I.A.E.

POSIZIONE S.I.A.E 802726A

STESURA RIVEDUTA E CORRETTA Lugo di Romagna, 27 maggio 1991.

Gli aventi diritto del sig. ALDO DE BENEDETTI hanno concesso l'esclusiva alla traduzione ed adattamento al dialetto romagnolo de: "APPUNTAMENTO D'AMORE" al sig. Francesco PIRAZZOLI.

E' vietata la totale o parziale rappresentazione di tale opera in dialetto romagnolo se non preventivamente autorizzata.