Azidènti a càl ròs!

Stampa questo copione

Copione a 2 colonne 4/7/96

Azidènti a càl ròs!

da "Due dozzine di rose scarlatte" di Aldo De Benedetti

Libero adattamento scenico in due atti in dialetto romagnolo

di Lilia Flamigni e Francesco Pirazzoli

Personaggi

Simona

L'è una dòna mudérna e, sopratott, l'ha 15 ènn ad mach ad su marè...

Checco

Su marè. L'è 'e titùlér dl'Agénzèja "Home, suite Home"

Franco

L'è l'amigh ad Checco e l'è un po' insimunì

Maria

L'è la mama ad Simona e l'è una térrurèsta dal rùgh.

Cecilia

L'è l'amiga d'la Maria e la fà tòtt j ètt in cùmègia par smagrés

Lugo di Romagna, 4 Luglio 1996 

Un salotto studio arredato con sobria semplicità. Nella parete di fondo un'ampia porta finestra che da sul giardino. Salotto con tavolino basso. Scrittoio con telefono sopra. Libreria ad una parete. Mobile bar, oppure un carrello bar.

Atto primo

1) MUSICA VEDOVA ALLEGRA

2) ACCENDERE U.V.

3) ACCENSIONE LUCE DIETRO LE SCENE

4) ACCENSIONE PIAZZATO BIANCO

5) SPEGNERE GLI U.V.

Al levarsi del sipario la scena è deserta. Entra dopo qualche istante Franco, trentacinque anni, miope, un po' incantato. Si ferma indeciso sulla soglia della porta guardandosi intorno.

SCENA 1^ FRANCO

FRANCO # E' permesso?... E' permesso?... A j èl anciòn?... (Poiché nessuno risponde avanza esitando, si avvicina alla porta di destra e di sinistra sempre chiamando) A j èl anciòn?... A j èl anciòn?... (Esce da sinistra. Si ode ancora la sua voce che chiama dietro le scene. Rientra, torna presso la porta di destra chiamando ancora) Am mitarò insdè par guardè un pò al mi chèrt!... (Rassegnato siede su di una poltrona e trae di tasca delle carte e comincia ad esaminarle. Dopo qualche istante

Quando Franco siede

SQUILLA IL TELEFONO

Franco si volge a guardare verso l'apparecchio borbottando fra sè) Spèrén che adèss 'e végna un qualcadòn... (Il telefono continua a squillare. Franco, dopo aver atteso un poco, si decide a rispondere) Pronto... Casa Berardi... Non lo sò... credo che non ci sia nessuno!... Come?... Le ho detto che non lo sò. A né sò brisa! Io non posso sapere... Cosa vuole che mi metta a girare tutta la casa... Se non rispondono, 'e vò dì che in gnè brisa! Uffa, le ho detto che non lo sò!... (Rimarcando) Nò, nò... io non sono mica... Sono qui per... Come? Ciò, ma coma as parméttla!!! Insimunito a chi? Oh, questa pù!... (Alterato) Lì l'ha sòl la fùrtòna d'éssar una dòna, sinò mè a j arspùndarèb in t'un étra manira! (Nel frattempo entra da sinistra Simona)

SCENA 2^ FRANCO - SIMONA

Oh, ciao Simona, meno male...

SIMONA # Oh, ciao Franco. Fai pure!...

FRANCO # (Porgendole il ricevitore) Nò, nò... Guèrda che i zèrca tè! A j ho arspòst mè, parche un gnèra anciòn... Scori pu tè cun 'sti ca què!...

SIMONA # (Prendendo il ricevitore) Pronto, chi parla? Ah sei tu Sara... (Rivolgendosi a Franco) L'è mi cusèna... (Continuando la telefonata) Come? Ah, sì... sì... L'era Franco, un amigh ad mi marè. Cosa a dit? (Ride convinta) Ma nò, nò... e pùrètt...

FRANCO # (Adirato) Pùrètt a chi?

SIMONA # (Ride ancora)Va bèh, a j a dirò... (Cambiando tono) Dai, va là, làsa pèrdar... E alòra còsa a faségna, l'è quèsi mazdè!... E và bhè, pàsa a tùm... va bèn... fra un qùèrt d'ora!... a t'aspètt a què... Ciao. (Riattacca il ricevitore. Rivolta a Franco) Scusa, sèt, Franco, ma a j ho bsògn d'fè un'étra téléfùnèda... (Cerca il numero nell'elenco).

FRANCO # Ma tu cusèna...

SIMONA # (Interrompendolo) L'è d'una simpatèja ònica! T'an la cniòs?

FRANCO # Mè nò! Parò da còma cl'ha scòrt a 'e téléfùn...

SIMONA # (Minimizzando. Assente. Mentre ricerca il numero su di un'agenda personale. Cercando il consenso di Franco) Daj... dìl cl'è simpatica...!

FRANCO # (Arrendevole) Alòra a dirò cl'è simpatica! (Altro tono) Ah... avlèva dì... al saviv che e' campanèl d'la pòrta un và brisa...

SIMONA # Sè... sè... al sò. (Continuando la ricerca)

FRANCO # A j ho sunè par piò d'un quèrt d'òra... (Soddisfatto con sè stesso) Parò, dòp, mè che a sò fùrbaciòn, a m'in sò adè che è canzèl l'éra avèrt, e quindi a j ho dè un chicòn e a sò avnù dèntar...

SIMONA # (Assente. Continuando la ricerca. Tutta la scena sarà imperniata su di una concitazione non ordinaria) A j ho pròpi a chèra che l'at sèja simpatica!... Ah ecco!

FRANCO # Simona, mè a scùréva de campanèll...

SIMONA # (Assente) E campanèll? Mo quèl campanèll?

FRANCO # (Esterrefatto, comicamente) Coma quèl campanèll?

SIMONA # (Facendo finta di aver capito) Ah, e' campanèll?

FRANCO # (Soddisfatto) Ecco, sicura... e' campanèll.

SIMONA # (Dubbiosa, fra sè, ad alta voce, mentre già ha composto il numero del telefono ed è in attesa di una risposta) E' campanèll? (Altro tono) Franco, am fàrèsat un piasè?...

FRANCO # Zèrta...

SIMONA # (Indicandogli l'orario dei treni) Guèrda a ch'òra che e' partès e' tréno... Pronto... pronto...

FRANCO # 'E tréno? Ac tréno?

SIMONA # (Distratta ma convinta) 'E tréno! (Telefonando) Pronto... Ah, Valeria... sono io, Simona. Allora l'è fata!! Sè, dmàn dòp mazdè... A ne sò... Una stmàna... dis dè... e dipénd da tanti cos... T'am vén a salutè a la staziòn? Magari! (A Franco) A ch'òra a partèsal 'e tréno?...

FRANCO # (Allocchito) Mo ac tréno? Se tè t'an um dì brisa...

SIMONA # (Con impazienza) E mi Signor! L'ha rasòn la Sara, t'ci pròpi inciciuì... T'an sì gnéca bòn ad guardè l'urèri di tréno!

FRANCO # An sò brisa inciciuì e a sò nèca bòn ad guardè l'ùréri di tréno! Parò 'e bsògna che a sèva in dò tè d'andè!

SIMONA # (Scandendo) In T R E N O!!!

FRANCO # A j ho capì "IN TRENO"! (Mantenendo la calma) Dònca... par capìs bèn... Tè d'mònt sò in tè tréno a Lùgh e in dò a duvrèsat smuntè...?!?!

SIMONA # Coma indò? A Viareggio. A Viareggio!!! (Rivolta alla sua interlocutrice telefonica) A gli avrò dètt mèll vòlt!

FRANCO # Eh, nò! Simona. L'è la préma vòlta che ta mè dì! (Avvicinandosi per cercare il suo consenso) Guèrda che a sò pròpi sicùr che...

SIMONA # (Interrompendolo bruscamente) Còsa a vùt éssar sicùr! Quand che mè a scòr t'an um ascùlt mai!

FRANCO # No, no Mè a t'ascùlt. (Convinto) Parò tè t'an um l'è brisa dètt!!!

SIMONA # (Secca, rivolta come prima all'interlocutrice telefonica) Ad fàtt tip, ciò! L'ha sèmpar bsògn ad fè d'la polémica! (Altro tono) Viareggio... (Scandendo) VIAREGGIO...

FRANCO # (Fra sè, non sentito da Simona) E pù a sò sicùr che l'an um ha brisa dètt! (Sfogliando l'orario dei treni) Viareggio... Viareggio... Viareggio... Un gnè miga Viareggio... Un gnè miga...

SIMONA # Ma còma un gnè?... Dam a quà!... (Al telefono) Valeria, porta pazènzia un mùmènt... (Posa il microfono)

FRANCO # Ah, t'partès?

SIMONA # (Sempre con concitazione) Sè, dmàn dòp mazdè!... Viareggio... Viareggio... Ecco, tl'è a quà. (Mostrandogli l'orario) A vidat che u j è!!!

FRANCO # (Guarda l'orario. Sorpreso) Oh, guérda... guérda! An l'aveva brisa vèst! (Come a giustificarsi) Cosa a vùt... cun la prissia...

SIMONA # (Continuando a guardare l'orario) Firenze... Prato Calenzano... Bologna... (Spazientita) E mi Signòr coma che j è cumplichè 'sti urèri! (Getta l'orario e riprende il microfono) Ascòlta Valeria... L'ora a t'la farò pù savè... Oh! grazie, a spèr pròpi ad divartim... Grazie! Ciao... ciao! (Riattacca il ricevitore. Rivolta a Franco che nel frattempo avrà ripreso a consultare l'orario) E allora a l'èt tròv?

FRANCO # (Che sta convulsamente e comicamente consultando l'orario) Un mùmènt... Ecco!... Ah, nò!... (Esclamando) Ecco!!! (Deluso) Ah, nò! Un è brisa quèl... Dònca avdèn... (Rivolto a Simona) Ma còsa a vèt a fè a Viareggio?

SIMONA # (Allegramente) Cosa che a végh a fè? A végh a e mèr!

FRANCO # Parchè a què da nòu un gnè brisa e' mèr... Porto di Corsini... Marina di Romea... Milano di Marittima...

SIMONA # (Con estasi, quasi sognante) Mo a vut mèttar! La Versilia... Viareggio... Forte Dei Marmi... (Altro tono) Toti al sèr a balè... Una stmana ad fullèja. A vòj divartim coma una mata!

FRANCO # A vèn'l pù néca Checco cun tè?

SIMONA # Checco? Nò, nò!!! A lò un j piés brisa e' mèr. L'è mèj acsè! Un pò ad séparaziòn, ogni tant, la j vò! La farà bèn a mè e a lò! Se nò la vita matrimuniéla la risga d'vintè monotona, piatta... Una stmana ad libartè!... Vivar in t'un ètar mònd, stra dl'étra zènt... Pruvè émuziòn nòvi.... A n'ho rasòn, fòrsi?

FRANCO # Sè, sè... Checco pù l'ha tant ènn piò che tè... T'ci zòvna e a capés che t'éva vòja ad divartit... parò me an capés parchè che u j sèja bsògn...

SIMONA # (Interrompendolo) Bsògn... Um piés l'idea ad 'stè viazz... Una parentesi ad vita diversa... A ne sò... U j è qualquèll ad misteriòs... d'avventura... Anzi, al sèt còsa che a fègh? An dirò cun anciòn che a sò maridèda...

FRANCO # Ah, nò? E parchè?

SIMONA # Acsè! A farò crédar d'non éssar maridèda... una védva... una divurziéda... Una dòna misteriosa. E la zènt l'as cmandarà "Chi èla mai c'la bèla dòna che là?"

FRANCO # E allora chissà quant òman ch'it farà e' fil...!

SIMONA # E parchè nò! Oh, miga gnit ad particulèr... parò acsè... Tant par divartim un pò... Una piccola avventura romantica... (Guardando Franco stralunato) Bhè, còsa a j èl ad mèll? Néca a la dòna piò unèsta u j pò fè piasè d'éssar curtégièda!... T'an si d'acòrd?

FRANCO # Mè an capés e' bsògn che u j sèja d'andè a Viareggio par éssar curtégièda! Nèca què a Lùgh...

SIMONA # A què a Lùgh? An sò coma che e' sèja ma un um capita mai! Anciòn che us'intérèsa a mè!...

FRANCO # Coma anciòn! E mè?

SIMONA # (Ridendo di gusto) Tè? Tè, t'an j éntar!

FRANCO # (Sconcertato) Coma an j éntar?

SIMONA # (Convinta) A vùt scùmétar che se par chès at tùlèss in paròla, t'at trùvarès imbarazè. A vùt scùmétar! (Rimarcando) A vùt scùmétar!!!

FRANCO # E parchè t'an prùv?

SIMONA # Un gnè brisa bsògn! (Altro tono) E allora a ch'òra a partésal?

FRANCO # (Ancora un pò inebetito) Chi?

SIMONA # E' tréno! (Scandendo) E TRENO!!!

FRANCO # Ah, e' treno. Aspèta che adèss a j guérd... (Altro tono) E ai vèt pù da par tè a Viareggio?

SIMONA # Nò! A j végh cun mi cusèna Sara... quèla cl'èra a e' télèfun prèma.

FRANCO # (Spaurito) Quèla de télèfun!...

SIMONA # L'è una dòna simpaticéssima! E pù l'è néca bèla... una dòna intérèsènta. (Illuminata) Ecco. quèla la srèbb la dòna adata a tè!

FRANCO # Par fè cosa?

SIMONA # Coma par fè cosa? Par maridèt!

FRANCO # Chi quèla? Par l'amor di Dio, l'an um piès brisa! E pù a mè um piès al dònn maridédi...

SIMONA # (Incuriosita) E parchè, pù?

FRANCO # (Facendo il fine conoscitore) Parchè... al dònn maridédi a gl'ha un'étra éspèriénza... un'étra parsùnalitè... (Facendo il gradasso e cercando di essere convincente) Eh, la mi Simona! L'è una còsa incrédèbila. Un si stà brisa drì... Tè t'an pù crédar quanti dòn maridédi...

SIMONA # (Prendendolo in giro) Eh, al savén tot che tè t'ci e' téròr ad tòtt i marè... Forza, va là, a ch'òra a partéssal 'stè tréno?

FRANCO # (Riprendendo l'orario che aveva abbandonato) Adèss a j guérd! Se tè t'an um fasèss acsè tanta prissia, a l'avrèbb zà truvè...

SIMONA # Intant che tè t'zirch, mè a végh a mudém. Fra pòch e' vèn la Sara a tum. Scriv in t'un pèzz ad chèrta l'ora esatta che e' partéss e' tréno e tòti al cùincidènz... E pù t'al mètt a lè, eh!

FRANCO # Stà tranquèla...

SIMONA # (Avviandosi) Mò tè, a propòsit, a vlivtia scòrar cun Checco?

FRANCO # Mè nò. L'è stè lò che um ha téléfunè d'avnì a què.

SIMONA # A sit sicùr? An crid miga, sèt , che e' végna...

FRANCO # (Sobbalzando) Coma un vèn?

SIMONA # L'ha dètt che l'aveva una riuniòn... e che fòrsi un srèbb brisa avnù a cà.

FRANCO # Ma coma un vèn brisa a cà? Ma se um ha invidè a magnè!

SIMONA # Ah, sè! Allora... Parò béda che l'è bòn d'éssar's smèngh!

FRANCO # Ah, un bèl sistéma! U m'ha téléfunè a pòsta e l'ha tant insistì... "Incù t'vèn da mè a magnè... E gnitt scùs, sèt! Da mè a magnè!!!"

SIMONA # E fà sémpar acsè... L'invida la zènt e pù us sménga.

FRANCO # E pinsè che um ha dètt: "At farò fè dal tajadèll che al farébb arvivì un mòrt!" Pròpi acsè um ha dètt! A j èli almanch al tajadèll?

SIMONA # Al tajadèll? Nò!!! Se um avèss avisè... U j vò de témp par parparéli...

FRANCO # (Facendo l'atto di congedarsi) Ascolta mò, Simona, mè avnirò un ètar dè. Checco un gnè... tè ta te d'aviè... Un um pè brisa e' chès...

SIMONA # Ma no! Mè fra un quèrt d'ora a srò a cà néca... tè intant guérda l'uréri di treno... Se t'vù a t'impéj e' stereo...

FRANCO # Nò, nò! Par caritè!

SIMONA # Allora, guérda... a què u j è di giùrnél... Al zigarètt... Se t'vù t'ut qualquèl da bè...

FRANCO # Grazie! Ma, cosa a vùt, Simona, me a sò schiavo dal mi abitudini... Se an mégn alla méza ésatta... Crèdùm... un è par fè di cumplimènt... Avnirò un'ètar dè...

Rumore della MACCHINA di Checco che ARRIVA

SIMONA # (Interrompendolo, porgendo un orecchio) Aspèta... aspèta un attùm...

FRANCO # Cosa a j èl?

SIMONA # (Ascoltando) L'è la macchina ad Checco! Sè, sè. L'è pròpi lò! Allòra u s'è arculdè... Ecco, bénéssum... intant che vò av mitì a tévla... mè am végh ad amanè... se nò, quand cl'arriva la Sara...

FRANCO # Prego...

SCENA 3^ FRANCO

(Simona esce. Franco guarda l'orologio preoccupato. Si avvicina al carrello dei liquori, si versa qualcosa e beve. Entra Checco dal fondo)

SCENA 4^ FRANCO - CHECCO

CHECCO # (Gioviale) Oh! Guèrda chi ch'jè! Ciao Franco. Coma mai da 'stal pért?

FRANCO # Scusa set, ma...

CHECCO # (Interrompendolo) Propri tè! Da è mumént che d'ci a què fam un piasè!...

FRANCO # Un piasè?... Néca tè?

CHECCO # Vàm a vérsè 'st'assègn in banca...

FRANCO # Coma in banca? L'è zà la mèzza e mè a j ho ancora da magnè...

CHECCO # A pòsta bèn. T'fè un sélt in banca e pù dòp t'at vè a cà a magnè!...

FRANCO # Ah... va bèh!... Um parèva... fòrsi am sò sbagliè... um parèva che t'am avèss invidè a magnè a cà tù...

CHECCO # A magnè? Ah, l'è véra! Am séra smèngh!

FRANCO # Un impòrta, e srà par un'étra vòlta...

CHECCO # Ma gnèc par sògn! U j mancarébb néc quèsta! E srèbb béla che mè a t'invidèss a magnè e pù... In banca ta j andrè in tè dòp mazdè... (Deciso) Nò... nò! Tè incù t'ci a magnè da mè! As magnèrén dal tajadèll da fè arvivì un mòrt!

FRANCO # (Incerto) Checco... A crid che al tajadèll e' srèbb mèj scartéli...

CHECCO # E parchè? Al'n't piès brisa?

FRANCO # Osta che al gli um piès... Parò a crid che t'at sèja smèngh d'avisè tu moj...

CHECCO # An l'ho brisa aviséda? Ma coma 'el pussébil? Oh, fòrsi am sò smèngh. (Chiamando) Maria... Maria... (Altro tono) Cun tanti còs che a j ho par la testa... Maria...

SCENA 5^ FRANCO - CHECCO - MARIA

MARIA # (Apparendo da sinistra. E' in vestaglia da camera con le babbucce ai piedi. Maschera colorata color terra al viso. Bigodini in testa. Sta facendo ginnastica con gli elastici estensori.) Cosa a j èl?

CHECCO # (Girandole le spalle e non avendola vista continua nel suo discorso) Maria... an v'avéva brisa dètt che incù e srèbb avnù Franco a magnè da nòu... (Si gira e la vede. Sobbalza di sorpresa.)

MARIA # Nò, t'an m'avivtia dètt gnit.

FRANCO # (Chiamando da una parte Checco, non sentito da Maria. Impaurito) Checco... Checco... 'Ela malèda...

CHECCO # Chi?

FRANCO # Tu suocera, lò! T'an vì coma cl'è ardòta in t'la faza!

CHECCO # Mocchè mai, maléda... L'è in guèra...

FRANCO # (Sorpreso) In guèra... E cun chi?

CHECCO # Cun al rugh!

FRANCO # (Compassionevole e con ritmo incalzante) La puréta... E al rugh a gli ha arvinè la faza a c'la manira? E dò a gli avivtia? In t'al ròs... in tì fiur... parchè t'an j e' brisa dè l'acqua?...

CHECCO # (Interrompendolo) Nò, quéli... Al rugh d'la faza... Dl'avciaja!!!...

MARIA # (Continuando gli esercizi agli elastici ed eveidenziandone i vantaggi) Ecco... quèst l'è un ésercézi che d'vrèss fèll néca tè! (Facendo il segno) L'è fantastic 'stè bagaj... L'indùrèss i mòscul e se u j aslònga...

FRANCO # (Allibito) Tòtt?...

CHECCO # (Puntualizzando) Nò... sòl quij de' pètt...!!!

FRANCO # (Deluso) Sòl quij de' pètt...

CHECCO # Maria, par piasè, fasì un'armistèzi cun al rugh e as parpariv qualquèl da magnè... (A Franco) Tè 'et fam?

FRANCO # (Deciso. Guardando l'orologio) Osta se a j ho fam!!! E pù mè, se a la mèza in pònt...

CHECCO # (Interrompendo, rivolto a Maria) Cosa a j èl ad prònt?

MARIA # (Continuando gli esercizi estensori) Gnit!

CHECCO # Coma gnit?

MARIA # (C.S.) Nèca la Simona l'ha dètt che la srèbb armasta fura a magnè... Acsè mè ha j ho parparè sòl un pò d'insalè par mè e par la Cecilia... La purèina... A j ho stugiè una dieta fantastica par lì... Insalè vérda a claziòn... Latugòn a mazdè... Radicchio trevigiano a la séra... L'at farèbb bòn néca a tè un pò ad 'sta diéta...

FRANCO # (Allibito e rivolto a Checco) Bèda che mè, cun dl'insalè an m'impinèss brisa...

MARIA # (Convinta. A conferma chiama Cecilia in scena) Se an um cardì... Guardì... Cecilia... Cecilia...

SCENA 6^ FRANCO - CHECCO - MARIA - CECILIA

CECILIA # (Appare anch'ella da sinistra. E' avvolta in un telo di spugna. Fascia abbinata salvacapelli. Babbucce in tinta ai piedi. Maschera facciale) A m'èt ciamè?

MARIA # Ecco... Uomini di poca fede! Guardì! Cun la diéta che a j fègh fè mè, l'è zà caléda dù èto in quéndg dè!!! (Rivolta a Cecilia e dandole l'elastico per fare gli esercizi) Adèss và mò a fè un pò ad ginnastica.

CECILIA # (Mostrandosi entusiasta ai presenti) 'El a véra che a sò zà caléda dimondi?

CHECCO # Se andì avanti acsè av ardusì in gnit!

MARIA # (Passando gli elastici estensori a Cecilia) Cecilia, và mò a fè un pò ad ginnastica... (Ritmando il tempo dell'estensione degli elastici) Uno, due... Uno, due... (Cecilia Esce)

SCENA 7^ FRANCO - CHECCO - MARIA

FRANCO # (Preoccupato) Mo va là, andèn a magnè a e' ristùrant... Ta nè sintù... U j è sòl dl'insalè!...

CHECCO # Mo gnéca par sogni! E srèbb bèla che mè a t'invidéss a cà mì e pù che us tuchèss d'andè a magnè a e' ristùrant! Forza, Maria, par piasè... as fasiv un bèl risòt cun i fònz! (A Franco) At piésal e' risòt cun i fònz?

FRANCO # (Con aria di rassegnazione e riconsultando l'orologio) Sè.. sè... um piès...

MARIA # (Sottovoce) Checco... I fònz i gnè brisa...

CHECCO # Bhè, fasil sènza fònz... fasì quèl ch'uv pè... parò sbrighiv... Andì a la bùtéga a cumprè qualquèl... andì in rusticérèja... andì indò ch'uv pè... parò fasì prèst (La spinge fuori)

SCENA 8^ FRANCO - CHECCO

Ah... 'stal dònn! Par lò l'è cumplichè ignacosa!... A pazènzia, va là... l'è quéstiòn d'un quèrt d'ora a e' massum!... Tò... intant fòmat una zigarètta... (Gli offre una sigaretta)

FRANCO # (Mostrando la sigaretta) Grazie, ma a stègh zà fùmand...

CHECCO # A vùt bè qualquèll?

FRANCO # Grazie... a j ho zà dbù.

CHECCO # Bhè... allora méttat insdè...

FRANCO # Grazie... A sò zà insdè!

SCENA 9^ FRANCO - CHECCO - SIMONA

CHECCO # (Vedendo entrare Simona) Ciao Simona... Et vést chi ch'j è?

SIMONA # Sè che a l'ho vést! Ma tè t'an avivtia una riuniòn stamaténa?...

CHECCO # Sè... mò par fùrtòna l'è finida prèst... Bhè, cosa a fètt... a t'avéjat?

SIMONA # Sè... e stà avnénd la Sara a tum... a vègn a cà sòbit...

CHECCO # (Interrompendola) A j ho capì! Incù un smagna brisa!

SIMONA # Coma un s'magna! Se at dègh che a tùran sòbit... Zènq minut e a sò a cà...

CHECCO # (Rivolto a Franco) Sè, zènq minut... Néca air l'ha dètt acsè... e pù la s'è avnuda a cà dop a trè òr!...

FRANCO # E allora... se al còs al stà acsè... mè a pòss avnì un étar dè...

SIMONA # (Convinta) Intant vò mitiv pù a tévla...

FRANCO # (Fra sè) Ma còma a tèvla?... se un gnè gnit da magnè... (Ricontrolla l'orologio) E l'è zà i trì...

CHECCO # Al sèt, Franco, che la Simona la s'avèja...

FRANCO # Se l'am l'ha dètt... la và a Viareggio...

CHECCO # (Ironico) Zà a Viareggio... Si òr ad tréno par andè a zarchè de sòl e dl'acqua... Che la j è pù néca a què!

SIMONA # Coma t'ci spiritòs!... Uffa, quanti stòri par una vòlta ch'am avéj...

CHECCO # D'mur da la vòja d'aviét... E và... và... Mè an tl'impédèss miga...

SIMONA # Scusa sèt... putivtia pù dimal sòbit che t'an avlivtia brisa... Adèss che avén zà fatt tòtt i prèparativ... cumprè un mònt ad ròba... ad figura a j farèbb a mandè a mònt ignacòsa...

CHECCO # (Convincente) Ta n'è da mandè a mònt gnit! At avlèva dì sòl che an ho brisa tanta a chèra.. ecco tòtt... T'capirè... armastè da par mè quèndg dè...

SIMONA # Mocchè mai quèndg dè... i srà sòl ott...

CHECCO # (Deluso) Sol ott!... L'è l'istèss... T'al capèss, èl a véra, ch'um spiés! E tè duvréss éssar lusinghèda...

SIMONA # (Affettuosa) Ah, sl'è par quèst... Pò dés bénéssum che fra dù, trì dè, am sèja zà straca e allora...

RUMORE DI UNA MACCHINA CHE SI FERMA E COLPO DI CLACSON

(Fermandosi ad ascoltare) Oh!... ecco la Sara... Ciao Franco... Ciao Checco... (Amorevolmente) il mio gelosone... Fra un quèrt d'ora a srò a cà... Vò intant mitiv a tévla... (Quando sta per varcare la soglia) Ah! Checco... par piasè... dì a mi mè che la parpéra qualquèl lì... mè am sò sménga... Ciao a tott... (Rivolgendosi a Checco sulla soglia) Gelosone!!! (Esce dal fondo)

CHECCO # (Checco dalla veranda saluta con la mano. Urlando) Andì pianèn cun c'la machina e sòpratòtt, Sara, fermat a i stot, che t'an t'afirum mai!!!!

SCENA 10^ FRANCO - CHECCO

(Rientrando) A la cniosàt la Sara?

FRANCO # Sè... ad vòs...

CHECCO # Ecco, a vidat, quèla la srèbb pròpi la dòna adata a tè...

FRANCO # (Interrompendolo) Al sò! Im l'ha zà détt!...

CHECCO # (Battendogli una mano sulla spalla) Dònca... caro e' mi amigh... mi moj la s'avéja...

FRANCO # Zà... la s'avéja...

CHECCO # (Stropicciandosi le mani dalla contentezza) La và una stmana a Viareggio!...

FRANCO # Ma coma? E un't spiés brisa? Ta ne brisa paura... acsè zòvna... acsè bèla...

CHECCO # Paura? Mò gnéca par sògn! An avdéva l'òra!... Una stmana ad libartè!... Um parrà ad turnè a e' mònd néca...

FRANCO # E alòra tòtt chi scùrs che te fatt préma?...

CHECCO # Tattica!... Strategia coniugale!...

FRANCO # Mò guérda... guérda! (Disgustato) T'ci un misèrabil...

CHECCO # Un misèrabil? E parchè?

FRANCO # Si capisce! Un féls d'un impùstòr! Ta j è fatt tòta 'sta cumégia pinsénd zà ad fèj al còran...

CHECCO # Mo quéli còran! Mè an j a péns gnéca. Pénsa, am passarò una stmàna ad libartè. Vò raghèzz 'stal còs che què an li putì brisa capì...

FRANCO # (Guardando l'orologio) Scusa se at intérròmp... un è che, par chés, t'éva un biscòtt...

CHECCO # Un biscòtt?... Da fè còsa?

FRANCO # (Sommessamente) Da magnè... Cosa a vùt mè a sò abituè a magnè a la mèza e se a ritérd, néca ad pùch minùt, a stègh mèll... (Toccandosi la pancia) Un lavor a què...

CHECCO # Zèrta! (Chiamando Maria) Maria!... Parò béda che t'pird l'aptit...

FRANCO # Nò, nò... al stablès a lè! Cosa a vùt mè a j ho al mi abitudin... A la mèza a mègn... a un òra e mèzz a tòj 'e caffè... Dopp a fegh una pasigiadèna e, al dò e un quèrt, a fègh un sunlèn che un me chèva anciòn...

MUSICA VEDOVA ALLEGRA

CHECCO # (Evasivamente) Bravo, bravo... (Si blocca in quanto vede entrare da sinistra Maria e Cecilia in tuta ginnica. Passato l'empasse a Maria))

SCENA 11^ CHECCO - FRANCO - MARIA - CECILIA

Maria a j èl du trì biscòtt par Franco...

MARIA # (Scandalizzata) Biscòtt? Scarzarè... La ròba dòlza l'ingrasa e la fà mèl!

CECILIA # (Intervenendo e suffragando Maria) L'ha rasòn... la ròba dòlza la fà avnì e polistirolo!

CHECCO # (Non sentito da Franco) E cun e' risòtt, ac pònt a sègna?...

MARIA # (Esterrefatta) Mò quèl risòtt...

CHECCO # Cun i fònz...

MARIA # A tl'ho pù zà dètt prèma che i fònz in gnè brisa...

CHECCO # E e' ris?

MARIA # (C.S.) Un gnè gnèca quèll...

CHECCO # Allòra a Franco còsa a j daségna da magnè?...

MARIA # D'insalè! Ad quèla un gnè quanta t'in vù!

CECILIA # (Suggerendo) Maria parchè t'an j dè un bèl bichir d'acqua... T'am dì pù sémpar che quand che a j ho fam ad bèn un bèl bichir pì... (Civettuola, rivolta a Franco) Sgnòr Franco... che biva un bèl bichir d'acqua... La sèra e' bus in tè stòmac e la fà bòn a tòtt i paramènt!

FRANCO # Acqua?!?...

CECILIA # Al sàl cosa che a fegh mè quand che um vèn fam? Am'impinèss un bèl bichir d'acqua, am stugal in te' divan (Esegue e si siede vicino a Franco) e am ascult un pò ad musica... (Sempre civettuola) A vòl pruvè néca lò...

FRANCO # Mocchè mai la musica... a vòj qualquèll da magnè!

MARIA # (Intervenendo e togliendo quasi di peso Cecilia dalla poltrona) Vèn mò, Cecilia... Adèss andèn a fè un pò ad footing... (Mentre stanno uscendo Cecilia, rivolta a Maria)

CECILIA # Ac bèl zuvnòtt... E còma cl'è simpatic! A putimia pù fèj un po' ad cumpagneja...

MARIA # (Si mette in moto per il footing e richiama all'ordine Cecilia, la quale a malincuore e con un gran sospiro nei riguardi di Franco, la segue anch'ella mimando l'atteggiamemto di Maria)

SCENA 12^ CHECCO - FRANCO

FRANCO # Ma se quèli al và fura chi 'el che parpèra da magnè... (Nell'alzarsi va a sbattere contro il tavolo basso) Chi 'el che spòsta sèmpar e' tavlèn! (Viene interrotto da Checco perchè)

SQUILLA IL TELEFONO

CHECCO # (Interrompendolo perché sente squillare il telefono) Scusa un mumènt... Porta pazènzia...

FRANCO # Cun la pazènzia un's magna miga!

CHECCO # (Rispondendo al telefono) Pronto... pronto... Come? Ma io... Dica... dica pure, signora... (Il suo volto esprime una sorridente meraviglia) Va bene... signora... Va bene... non dubiti... E dove devo mandarle... Aspetti che prendo nota... (Scrive su di un pezzo di carta) Montanari Patrizia... Via Baracca, 51 Sì, sì... non dubiti signora... I miei rispetti... (Riattacca il ricevitore)

FRANCO # (Avendo udito il nome di Patrizia Montanari, ha dato segni di viva curiosità) Erla la Patrizia Montanari?

CHECCO # Sè! Parchè a la cniòssat?

FRANCO # Sè... cioè, nò... Ad vésta... E tè a la cniòssat?

CHECCO # Mè, nò! E chi èla?

FRANCO # (Con entusiasmo) Chi cl'è? L'è òna dal piò béli dònn ad Lùgh... su marè l'è pu quèl cl'ha c'la fabbrica e tott chi sid in Tuscana, avsén a Pisa? Brisa tant grand... un pò plè... Mò sè che t'al cniòs!...

CHECCO # A nè cniòs brisa! Piòtost... su moi...

FRANCO # Elta... bionda... oc vird... e una bòca... una bòca fantastica!... Parchè a t'ala téléfunè?

CHECCO # Adéss a te dégh... Ma tè a sit amig insèn cun lì...

FRANCO # Nò, nò... a la cniòs acsè, ad vésta... Su marè l'è pu quèl cl'ha c'la fabbrica e tott chi sid...

CHECCO # Quèst t'am le zà dètt!... 'Ela propi acsè una bèla dòna?...

FRANCO # Elta... bionda... oc vird... e...

CHECCO # (Con insofferenza) Una bòca fantastica!...

FRANCO # Bravo! Allora ta la cniòs!

CHECCO # (Spazientendosi) Nò!!! An la cniòs brisa!

FRANCO # Um pareva invézi... E par còsa a t'hala téléfunè?

CHECCO # Sta bòn, va là... Un quèl da non credi... Ad fata vòs sensuèla cl'ha... (Rivolto a Franco) A vùt ridar?

FRANCO # Préma avrèbb magnè! Us rid mej cun la panza pina!

CHECCO # La m'ha dètt: "Senta, mi faccia il piacere di mandarmi subito due dozzine di rose scarlatte. Ma mi raccomando che siano quelle rose scarlatte che piacciono a mè!"

FRANCO # (Ridendo) La t'ha ciap par 'e fiurèsta!

CHECCO # Zà! La srà sbagliéda a fè e' nòmar de téléfun... Tè, còsa avrèsat fat?

FRANCO # Mè, che a sò un furbaciòn, a j avrèbb dètt: "Scusi, sa, signora... ha sbagliato numero... io non sono il fiorista... io sono...

CHECCO # Par caritè!... Una dòna cun una vòs acsè sénsuéla... Elta... bionda... oc vird... e... cun una bòca fantastica!...

FRANCO # (Fra sè) E pù e' dis ch'un la cniòs!...

CHECCO # Ouna dal piò bèli dònn ad Lùgh! A vidat che tè t'an'e brisa fantasèja!... Ut amanca e' séns dl'avvéntura... Sei mediocre... piatto...

FRANCO # Piatto? A me sògn magari un bèl piatt... mò ad tajadèll...!!!

CHECCO # (Pensieroso) Un sbali a e' téléfun... Una dòna bèllèsima... Una stmàna da par mè... Chi lo sà... Forse... (Colpito da un'idea) Aspèta un mùmènt... (Sfoglia rapidamente l'elenco del telefono) Ecco quà... (Comincia a comporre un numero. Franco lo guarderà sempre con più apprensione, consultando di sovente l'orologio)

FRANCO # Dai, va là, tèlèfòna a e' risturant in piaza...

CHECCO # Mo va là! (Al telefono) Pronto... Melandri, il fiorista... Senta... Sono Berardi... Sì... proprio quello dell'Agenzia... Senta, ha delle rose scarlatte?... Ma belle? Veramente belle... Sì! Allora ne mandi subito due dozzine a questo indirizzo... Signora Patrizia Montanari... Via Baracca, 51... Passerò poi io... Grazie... Buongiorno... (Riattacca il ricevitore) Ecco, èt vést? (Solenne e soddisfatto) Fra pòch c'la sgnòra l'avrà al su ròs!

FRANCO # Brév fùrbaciòn. Acsè la cardarà che al séja quèli cl'ha urdinè da e' fiurésta...

CHECCO # (Picchiandosi in fronte) Tè rasòn! L'è véra! (Va a ricercare di nuovo il numero nell'elenco)

FRANCO # Fà e' 35112! L'è e' nòmar de risturant...

CHECCO # (Ignorandolo, ricompone rapidamente il numero) Pronto... pronto... Sono di nuovo Berardi... Quelle rose non le mandi all'indirizzo che le ho dato... Nò... le mandi qui a casa mia... Sì! La casa all'angolo, a due passi dal suo negozio... Ecco proprio... Subito, eh! Mi raccomando. Buongiorno... (Riattaccando il ricevitore) Um è avnù un'idéa méravigliosa... Al ròs ta gli purtarè tè!

FRANCO # Mè?

CHECCO # Sè, tè!...

FRANCO # Scusa, sèt... l'è ormai un'òra... (Ribellandosi) Ascolta mò, Checco. Mè a sò bòn e a sò tòtt!... T'am invid a magnè e t'an um dè brisa da magnè! Pazènzia! A starò mèll, ma un impòrta. Pazènzia ancòra! Ma che tè d'prétènda che mè a pùrta ch'al ròs alla Patrizia Montanari e che, magari, a j dèga: "Ecco, sgnora... stal ròs u gli manda Checco Berardi... Quèst nò! Nò, e pù nò!!!

CHECCO # Figùrat se tè t'am fè un piasè...

FRANCO # E magari d'prèténd, dòp che t'haj 'e mandè e' mazz ad ròs, che lì l'at chèsca in t'al braza?... Povar illus!!!

CHECCO # Ehi, zùvnòtt... Arcòldat che mè, da zòvan, avéva di sistéma infallèbil... Chissà... Vén cun mè che andén ad aspitè 'e fiurèsta...

FRANCO # In dò avégna d'andè? E magnè?... (Mentre sta per uscire, sulla veranda appaiono Maria che sorregge Cecilia, la quale zoppica e tiene una mano sulla schiena, dolente. Si lamenterà per il dolore con batture a soggetto)

SCENA 13^ CHECCO - FRANCO - MARIA - CECILIA

CHECCO # Còsa hala fatt?

MARIA # La purèina... l'è scapuzèda!

FRANCO # (Avvicinandosi a Cecilia) Cla s'arculda, la mi sgnuréina, che e' sacc vùt u s'arbòlta... (Repentinamente ricordandosi del suo stato. Allarmato) Oh, Dio! Un um capitarà miga nèca a mè...? Um zira zà la tèsta...

CHECCO # E srà un pò fadiga....

FRANCO # E parchè?

CHECCO # Parchè, quéla par tè, l'è un opzional... Vèn cun mè, va là... (Esce a mala voglia dalla veranda, preceduto da Checco)

SCENA 14^ MARIA - CECILIA

MARIA # (Accompagnerà, sempre sorreggendola, Cecilia verso l'uscita di sinistra.) Adèss at fègh un bèla ciarè e t'avidè che ut pasarà sòbit...

CECILIA # Sè... parò cun i tòral am put fè un bèl zabajon... Forsi un fà piò bòn quèl che la ciarè!!! (Escono da sinistra)

RUMORE DI UN MOTORINO

SCENA 15^ CHECCO - FRANCO

CHECCO # (Fuori scena) Và bene, passerò io a saldare il conto. Ad maravèja che a gli è stal ros!

FRANCO # (Fuori scena) Un parèva che al fòss margherit!...

CHECCO # Mocchè mai marghèrit! A gli è ròs mèraviglòsi... (Nell'entrare in scena conterà le rose) 18, 20, 22, 24... A gli è tòti! (Posa i fiori su di un tavolo basso. Rivolto a Franco) Adéss guérda e impéra!... (Avvicinandosi alla scrivania mentre Franco seguirà con curiosità tutti i suoi gesti) Ecco un biglièt... una biro... Fam e' piasè, va là, scriv tè!

FRANCO # Mè? E parchè?

CHECCO # Parchè mè a j ho una bròtta caligraféja... Un s'capéss gnitt...

FRANCO # (Sedendo alla scrivania) Quèst l'è véra! L'è pèzz ad quèla d'un dùtòr...

CHECCO # Allòra scriv... Scriv... Non pérdar de' témp!

FRANCO # E còsa hòja da scrivar? La déda?

CHECCO # Ma quèla déda? U j vò qualquèll ad suggéstiv... d'rumantic... (Illuminato) Ecco... scriv... (Dettando) "Ogni petalo di queste rose...

FRANCO # (Scrivendo) Rose... Virgola...

CHECCO # ..."è una parola d'amore..."

FRANCO # (C.S.) D'amore... Cun l'apostrofo?

CHECCO # Sè cun l'apostrofo! Una virgola d'amore!

FRANCO # A possia metti un'etra virgola?

CHECCO # Mèti quèl che ut pè!... "Che penso ma non ti dico!" Punto. Punto esclamativo.

FRANCO # (C.S.) Punto. Punto esclamativo.

CHECCO # Rilézz ignacòsa...

FRANCO # "Ogni petalo di queste rose, virgola, è una parola d'amore, cun l'apostrofo e virgola, che penso ma non ti dico!" Punto. Punto esclamativo.

CHECCO # E allòra còsa at péral? Bèla, nò stà frés...

FRANCO # A mè l'am pè un po' scéma...!

CHECCO # Tè t'an capéss gnit! (Compiacendosi di sè stesso) Ecco di nuovo l'avvoltoio in azione...

FRANCO # E chi a srébal l'avvoltoio?

CHECCO # (Battendosi il petto) Mè!

FRANCO # Tè?!?! An n'ho maj vést di avvoltoi cun la panza?...

CHECCO # Eh, caro mio, la volpe perde il pelo, ma non il vizio!!!

FRANCO # La volpe pù a srèssat sémpar tè?... Piò che ètar t'am pè un lupazz!

CHECCO # Adéss u j vò la firma. Una parola sòla... Qualquèll ad mistériòs... Cosa a sì pòl méttar?

FRANCO # Belfagor!

CHECCO # Mo Belfagòr còsa?

FRANCO # Par mè l'è sèmpar stè un mistero! A n'ho mai savù chi che fòss...

CHECCO # Ah!... Ecco!... Scriv!... Mistero...

FRANCO # Coma?

CHECCO # (Sillabando) MISTERO...

FRANCO # Mistero?

CHECCO # Sè, Mistero, parchè?

FRANCO # (Stringendosi nelle spalle) Scrivén pù Mistero...

CHECCO # Dam a quà! (Rileggendo) Bénéssum!... Adéss al pighèn... acsè... Al puntèn cun un spilén... Nò... l'è mèj a quà, piò nascòst... (Nel parlare mette il foglietto tra i fiori, poi si ritrae di qualche passo soddisfatto) Ecco fatto! Et capì adéss?

FRANCO # Nò! A n'ho capì gnit!

CHECCO # Fra pòch c'la sgnòra èlta... bionda... oc vird... e... cun c'la bòca fantastica!... la rizèvarà 'stal ròs... Préma las cardarà che la gli éva mandédi e' fiurésta... Ma pù la trùvarà e' bigliétt... Mistero... E ogni dè, a la stèssa òra... stéssi ròs... cun e' stéss bigliétt... Mistero!... In prinzépi la prùvarà un po' ad curiùsitè... E pu l'as sintarà lusinghèda... Chi sral 'stè Mistero?

E a man man che i dè i pasarà una sénsaziòn ad maléssar, e in te stéss témp ad piasè!

FRANCO # E quant èt intènziòn ad dùrè cun 'sta stòria?

CHECCO # Quèndg... Vént dè... At garantès che dòp a una vinténa d'dè ad 'sté trattamént, una dòna l'è quési madura...

FRANCO # Cos'èla una pésga? Una bèla percocca madura...!

CHECCO # Mistero e' dvintarà l'amòr, par lì! L'al sintarà cuntinuamènt avsén... La guardarà in faza a tòtt i sù amigh par capì sl'è òun ad lò... La guardarà zò da la finéstra par avdè se u l'aspèta avsèn a e' su canzèl... La srà in agitaziòn toti al vòlt che e' sunarà e' campanéll d'la pòrta, de' téléfun... Mo chi èl? Chi èl?!?! E la prinzipiarà a sugnè...

FRANCO # Sì! E tè t'crid che quéla la s'ardùsarà acsè... e' sòl par mazz ad ròs...

CHECCO # Ogni dòna, par quant unésta e fédéla c'la pòssa éssar, in t'la su fedeltè ha sempre "qualche margine di desiderio disoccupato"! E Mistero e fà présa pròpi a què! Tè al sét chi cl'è Mistero?

FRANCO # (Allibito) Mo t'ci tè!!!

CHECCO # Non mè! L'amòr! L'amòr còma una dòna l'as l'immagina... còma l'al sògna... L'è l'idèel! E pù quand us désta zérti còs in te' còr d'una dòna... bònanòtt scùfiòtt...!!!

FRANCO # E su marè?

CHECCO # Cosa a j éntral su marè?

FRANCO # Cosa a diral e' marè quand l'avdirà arrivè sémpar, tòtt i dè, 'sti fiur?

CHECCO # E' marè un gnéntra! La truvarà una quélca scusa... La dirà che u j manda una su amiga... o sinò che la j ha cumprè lì... Al sòliti busèj... che i marè i bév cl'è un piasè... Allora còsa in dit?

FRANCO # At dègh che t'ci un pòrch!

CHECCO # Un pòrch? E parchè?

FRANCO # Parchè? Te una mòj zòvna, bèla, cun una zèrta class... e' t'at vè a pérdar in scimpiagini de' génar?

CHECCO # Al n'è scimpiagini. L'è e' zùgh dl'amor... E' chès u l'ha prinzipiè e mè al cùnténuv... In fònd ad mél a j èl? A ménd di fiur a una dòna...

FRANCO # Allòra t'ci un crétèn!

CHECCO # Crétèn?...

FRANCO # Sicùra. T'vè a ròmpar al scatal a c'la pòvra dòna... Cun 'stè Mistero taj vè a méttar in t'la tésta dal fati idéij... par còsa?

CHECCO # Coma par còsa? Un sà miga mai...

FRANCO # Alòra t'ci un pòrch! Da què un's scapa! O t'ci un pòrch o t'ci un crétèn! Dlézz tè...

CHECCO # Fra i dù a préféréss éssar un pòrch!

FRANCO # Ecco, a vidat! E l'è quèst ch'um fà rabbia. Vò marè a dgì che a sì di parsunir... La vòstra dòna guai a chi c'la tòca... e pù andì a bichè atòran al mòj ad chiètar! E acsè a nou, puvar, raghèzz as purtì véja e' pan d'in bòca... (Cambiando tono) A pròposit... a què còsa as fall?.. As magnal o nò? L'è un'òra e un quèrt!

CHECCO # Pòrta pazénzia... Ancòra un quélch minùt e pù... Parchè èt acsè tanta fam?

FRANCO # (Sedendosi, sfinito) ... Se us putéss avè un panén cun de' fùrmaj...

Rumore della MACCHINA di Sara che ARRIVA

CHECCO # Mo sicùra! T'pùtivtia pù dimal préma, nò! Vén cun mè ch'andén in cuséina... (Esce con Franco da sinistra. La scena rimane deserta qualche istante)

MUSICA VEDOVA ALLEGRA

SCENA 16^ SIMONA

SIMONA # (Entra dal fondo Simona, piena di pacchetti, rapida ed affannata. Sistema i pacchi sulla tavola. ad un tratto si accorge delle rose. Si avvicina stupita e le guarda curiosamente. Poi si rivolge a sinistra) Mamma... mamma... (Dopo qualche istante entra Maria da sinistra con in mano uno specchio)

SCENA 17^ SIMONA MARIA

MARIA # Ciiao Simona. (Preoccupata e lagnevole) Simona, propi tè... Fam e' piasè, guérda a què... (Indicandole il viso) 'Stà riga che què... èl un sègn ò éla... (Terrorizzata) Una ruga?

SIMONA # (Controllando) Sè, sè, mama. La pe' pròpi una rùga!

MARIA # (Disperata) Una rùga?!?! E mi Signòr ac fatt disastar... E bsògna che a véga sòbit a fèm una punturina ad collagene... Sòbit... Sòbit... An voj miga che...

SIMONA # (Interrompendola) Mo mama! Smèttla cun e' collagene! T'an avrè pù ormai dù, trì kilo in t'la faza!"

MARIA # (Incalzante) An li vòj al rugh! An li voj... E pù e' bsògna che am féga dè un pò ad vitamina "E"... La fà dimòndi bòn, néca quéla, par la pèl...

SIMONA # Mò mama! Ormai a la tù ètè... T'an pù brisa préténdar d'avè una pèll cumpagna una babéna...

MARIA # Ormai, cosa? A la mi etè? T'scarzarè! A voj che tòtt i oman is vùlta quand che a péss mè... Tòtt!!! Quindi gnit rugh... gnit cellulite... (Disperata) E dè che an um sintarò piò rimiréda da j oman... am amèzz... Paròla d'unòr a m'amèzz!!! (Rifacendole vedere il viso) A sit propi sicur che la séja una ruga... guérdi bèn, va là...

SIMONA # (Solenne) Purtròpp, l'è una ruga!

MARIA # (Disperata) Nò... La ruga nò!!!

SIMONA # Ascòlta mama... E' bsògna che t'at cunvénza che j énn i passa... Mo lasli pèrdar al rugh e dam una man a què in cà, par piasè...

MARIA # (Risentita) Mè a dégh quéll che a pòss dè! E còma a fèghia? A j ho tòtt i mi impégn... la ginnastica... l'éstétésta...

SIMONA # Ah, mama... Chi 'el cl'ha mandè 'stì fiùr?

MARIA # (Guardando sorpresa le rose) A né sò miga, mè!

SIMONA # Còma t'an e' sè! Qualcadòn u j avrà pù purtè...

MARIA # Còsa a vùt ch'at déga. Mè l'è la préma vòlta ch'aj végh... (Continuando a guardarsi nello specchio)

SIMONA # (Prendendo i pacchi) Par piasè, pòrta tòta 'sta ròba in t'la mi cambra... (Maria, carica di pacchetti, esce dalla parte della camera da letto)

SCENA 18^ SIMONA

SIMONA # (Si avvicina di nuovo ai fiori, ne spira il profumo. Ad un tratto si accorge del biglietto. Lo stacca dal ramo, lo apre e lo legge. Rimane un momento perplessa. Lo rilegge. Trasalisce sentendo del rumore e prontamente nasconde il biglietto nel seno. Rientra Maria)

SCENA 19^ SIMONA MARIA

MARIA # Ecco fatto! (Sollevata) Al sèt Simona che a j ho guardè bèn in te' spèch d'la tu cambra da lètt, cl'è piò grand e piò illuminè... E l'an pè brisa una ruga!... E' mi Signòr fasì che l'an sèja brisa...

SIMONA # Ma, insòmma, mamma, daj un taj! T'ci ridècula, sèt! (Altro tono) As pòl savè chi cl'ha mandè 'stì fiùr?...

MARIA # Ac fiur?

SIMONA # Còma ac fiur? Sti fiur che que!

MARIA # Còsa a vùt ch'a séva, mè! Préma in gnéra brisa...

SIMONA # In srà miga piuvù da e' zil?... (Dopo un'esitazione, con tono indifferente) E Checco a j hal vést?...

MARIA # An crid miga... l'è a là d'ad là cun Franco. in cusèina...

SIMONA # Préma, éral a què?

MARIA # L'è armast a què féna a pòch témp fà.

SIMONA # E i fiur éri zà arivè?

MARIA # Nò... A crid d'nò...

SIMONA # Fam un piasè, mama. L'è l'ultun, a te zur... Va in cuséna a tù un vès... Ta j métt in déntar e pù ta j pùrt in t'la mi cambra...

SCENA 20^ SIMONA - MARIA - CHECCO - FRANCO

MARIA # (Prende il mazzo dei fiori e si dirige verso sinistra per andare a prendere un vaso. Sulla soglia si incontra con Checco e Franco che stanno rientrando. Franco sta avidamente azzannando un panino dal quale fuoriesce una strabocchevole quantità di insalata)

CHECCO # (Fermando Maria, sorpreso) E vò còsa a fasiv cun chi fiur?

SIMONA # (Con disinvoltura) Ah!... Gnit... Gnit... J è fiùr che ha j ho urdinè mè...

CHECCO # (Sbalordito) Tè?

SIMONA # sè, Mè! (Alla madre) Par piasè, mama, va a tù un vés... (Maria esce da sinistra.)

SCENA 21^ CHECCO - FRANCO - SIMONA

(Con ostentata naturalezza) A sò paséda da e' fiurésta... A j ho vèst ch'al ròs méravigliòsi e a j ho dètt dmandémli a cà!... Oh!... Scusim un mùmént... E' bsògna che a véga a méttùm un pò in òrdin... a sò tòta quanta spintaciéda!... A végn sòbit... (Esce da destra. Checco e Franco sono rimasti immobili e sbalorditi a guardare la porta da cui è uscita Simona)

SCENA 22^ CHECCO - FRANCO

CHECCO # (Dopo una pausa) Et sintu?

FRANCO # (Stringendosi nelle spalle e riprendendo ad addentare il panino) Sè, sè... A j ho sintù...

CHECCO # L'ha dètt che la j ha urdinè lì da e' fiurésta...

FRANCO # (A bocca piena) Uhm!...

CHECCO # Tè a j capéssat qualquèll?

FRANCO # Mè? Uhm!...

CHECCO # Uhm!... Uhm!... Uhm!... T'ci bòn ad dì sol uhm!...

FRANCO # (Dopo aver inghiottito un boccone) E còsa a vùt ch'at déga! Te pù sintù néca tè! L'ha dètt che la j ha urdinè lì!...

CHECCO # Ma un è brisa véra! J è quij che a j ho urdinè mè! A meno chè... (Si precipita a controllare che il biglietto sia ancora nel mazzo dei fiori) Un gnè piò!...

FRANCO # Còsa?

CHECCO # E bigliètt... Un gnè piò!... La l'ha tòlt lì!...

FRANCO # Ah... Ecco...

CHECCO # (Sospettoso) Parchè? Còsa a vòl dì?...

FRANCO # Gnit! Mè a j ho dètt sòl "Ah... Ecco..."

CHECCO # (Cercando di stare calmo, ma fondamentalmente è adirato. Cercando di giustificare) E allòra?... L'ha vést i fiur e l'ha cardù chi fòss par lì! L'an putéva miga immaginè che mè... A gli è situaziòn imbarazzanti par una dòna... E allòra l'ha dètt e' prém quèll che u j è avnù in t'la mént... Parò l'ha fatt mél a dì una buséja... La duvéva fém d'avdè e' bigliétt e, magari, strazèl dnén a j mi occ! (Speranzoso) Parò, t'avdirè che dòp... (Vedendo entrare Maria da sinistra con un vaso in mano)

SCENA 23^ CHECCO - FRANCO - MARIA

Còsa aviv da fè cun che vés?

MARIA # U m'ha dètt la Simona d'purtéj in t'la cambra da lètt... Ac maravèja 'stal ròs!

CHECCO # In t'la cambra da lètt!... (Rimane allocchito. Maria mette i fiori nel vaso e attraversa la scena per uscire a destra. Checco non riesce a proferire parola.

SCENA 24^ CHECCO - FRANCO

Passeggia nervosamente in lungo e in largo per la stanza mentre Franco, sdraiato su di una poltrona, finisce di mangiare il suo panino. Checco, improvvisamente) Bèh!... Còsa a j èl da ridar?

FRANCO # Mè?... Gnit...

CHECCO # (Fra sè) In t'la cambra da lèt! Oh, miga che mè am prèoccupa!... Figurat!... Us capéss... Una dòna la rizèv di fiur da una parsòna cl'an cniòs brisa... l'è lusinghèda... Qualsiasi étra dòna in te' su pòst...

FRANCO # Eh, zà! ..."Il margine di desiderio disoccupato..."

CHECCO # (Irritato) Ma quale margine!!!

FRANCO # Guérda che t'ha le dètt tè préma...

CHECCO # A l'ho dètt mè? Ma l'éra par ch'agl'étrì, brisa par mi mòj! (Preoccupato) A t'èla pérsa cl'a fòss turbéda?

FRANCO # (Evasivo) A n'é sò... a séra distratt...

CHECCO # (Quasi più per convincere se stesso) Sè! L'éra un po' turbéda!... L'è dvintèda ròssa!... Ecco, a vidat, l'è pròpi quèst ch'um dà fastidi! Che mi mòj la riziva un bigliètt d'amòr da un furastir...

FRANCO # Béda che ta l'é scrètt tè!...

CHECCO # Sè! Parò l'avrébb putù scrivjal qualcadòn étar. Lì l'an e' sà miga! (Vedendo rientrare Maria da destra col vaso da fiori)

SCENA 25^ CHECCO - FRANCO - MARIA

MARIA # L'ha dètt la Simona ad lasséj a què... (Appoggia il vaso dei fiori sulla tavola e se ne esce a sinistra)

SCENA 26^ CHECCO - FRANCO

CHECCO # (Dopo aver osservato le rose) Dòdg... A gli sòlamènt dòdg! C'gl'étri l'ha gli a tnudi in t'la cambra da lètt! Ma se lì la créd che mè a séja un imbazèl, l'as sbaglia ad gròss! Adéss a e' dégh ciér e tònd...

FRANCO # E còsa? Che che bigliètt l'éra par la sgnòra Montanari?...

CHECCO # Ah, lè véra! Parò t'srè d'accòrd cun mè, che un è brisa bèll... Un è brisa simpatic... unèst...

FRANCO # (Insinuante) "Il margine di desiderio disoccupato..."

CHECCO # (Scattando) Daj un taj! Non dì dal bagianéd!

FRANCO # T'an t'la ciépa miga cun mè! Ta l'è dètt tè che tòti al dònn, néca quèli unésti e fedéli... Al sèt che te' rasòn! E tù l'è pròpi un sistéma infallébil! Mè an j cardéva miga... parò adéss!...

CHECCO # Adéss, còsa? Parchè a cridat che la Simona... (Minimizzando) Lì!... Eh, figurat!... La j fà una riséda e l'an j a pénsa piò!... A vut scùmètar che... (Si arresta udendo entrare Simona da destra) Ah... t'lè a quà cla vèn...

SCENA 27^ CHECCO - FRANCO - SIMONA

SIMONA # (Entrando da destra. Si è cambiata di abito. E' serena e sorridente. Ha una rosa appuntata sul petto. Femminilmente) A vò fatt aspitè tropp, véra?... Scùsa, sèt, Franco... T'ci pròpi capitè in t'un dè sfurtùnè!... Mò adèss andén pù sòbit a tévla... An capéss... mi mè l'avrébb duvù parparè qualquèll... Adèss a vègh avdè... (Mentre si avvia per andare a sinistra

SQUILLA IL TELEFONO

Simona si volge vivamente. Ma creca subito di mascherare l'ansia sotto un sorriso imbarazzato. Con forzata indifferenza) Oh, Dio! E chi saràl mai?...

CHECCO # A né sò... arspònd!...

SIMONA # (Stacca il ricevitore) Pronto? Chi parla?... Ah, Valeria, t'ci tè! Nò, nò... figurat...

CHECCO # (Piano a Franco) 'Et vést?

FRANCO # Còsa?

CHECCO # La ròsa! L'ha òuna ad c'al ròs in te' pètt!...

SIMONA # (Al telefono) Còma? Ah!... L'òra d'la parténza de' tréno... A ne' sò... a ne' sò ancora... Al sèt che a sò indézisa... E' pò déss ch'an m'avéja piò... Còsa a vùt... e pù néca Checco... a quà da par lò... Da par lò par una stmana... Nò, an m'avèj brisa! Và bèn... Avnirò da tè dman... Sì... grazie... ciao... (Riattacca il ricevitore)

FRANCO # (A Checco) Tombula, Checco!

CHECCO # Ma coma? T'an t'avéj piò?

SIMONA # A j ho pinsè bèn... Fè tòt 'stè viazz par andém ad annujè a Viareggio...

CHECCO # Ma se t'avivtja acsè un'éntusiasum d'andéj...

SIMONA # Entusiasum... éntusiasum... Um piaséva, ecco tòtt. Parò te' rasòn tè! L'è e' stéss mèr che u j è a què da nòu! E pù... a t'hòja da dì la varitè... cun la Sara un è ch'am divartèsa pù acsè tant! L'è una ciacaròna... un j và mai bèn gnit... Duvéla supurtè par òtt, dis dè....

FRANCO # (Fra se) Ma l'an éra acsè simpatica?

SIMONA # (Dolcemente, sebbene forzata) E pù tè t'an um m'avivtia dètt che ut spiaséva che mè am fòss aviéda?...

CHECCO # Ormai te' fatt tòtt i prèparativ...

SIMONA # (Affettuosamente) Un impòrta! A j andrò un'étra vòlta!... A j andrò cun tè!... A sit cuntént?...

CHECCO # Sè, sè! Cuntintéssum!...

SIMONA # (Si avvicina alla finestra e guarda con interesse di fuori) Ac bèla giurnéda!...

FRANCO # Tè pròpi rasòn! T'ci un artèsta! Pròpi coma t'avivtia dètt tè!... Guérda... guérda... l'al zèrca...

CHECCO # Chi?

FRANCO # lò... Cioè tè!

CHECCO # Ah! Mistero!... (Con voce aspra) Simona...

SIMONA # (Volgendosi) Còsa a vùt?

CHECCO # Còsa a fèt a lè?

SIMONA # Còma cosa che a fègh? A guérd e' zardén...

CHECCO # Ah! D'guèrd e' zardén!...

SIMONA # Sè, parchè?

CHECCO # Gnit... gnit...

SIMONA # Ah, Franco... al sèt che la Sara l'ha dètt che d'ci simpatich?...

FRANCO # Ah, sè?...

SIMONA # L'ha dètt che te' una bèla vòs... Oun ad 'stì dè at la présént... Vén a què... vén... at vòj régalè una rosa... (Stacca una rosa dal mazzo e gliela appunta sull'occhiello)

FRANCO # (Imbarazzato) Grazie...

SIMONA # (Rivolta a Checco) In vùt òuna néca tè?

CHECCO # (Ritraendosi) Nò, nò... un importa...

SIMONA # (Dolcemente) Dai, va là... vén a què da mè... (Checco, contro voglia, si avvicina a Simona che gli appunterà una rosa. Nel contempo dell'operazione si rivolgerà a Franco) A vidat, Franco, i fiur e' bsògna che a mi còmpra mè, parchè se aspètt che e' sèja lò a regalèmi...!!! (Simona s'avvia verso sinistra. Checco e Franco sono rimasti immobili uno vicino all'altro a seguirla con lo sguardo. Si scambiani un'occhiata, poi guardano le rose appuntate all'occhiello e si avviano lentamente a sinistra)

1) MUSICA VEDOVA ALLEGRA

2) ACCENDERE U.V.

3) SPEGNIMENTO PIAZZATO BIANCO

fine primo atto

atto secondo

All'alzarsi del sipario sono scena Maria e Cecilia che stanno leggendo il periodico "Cultura". Simona, sdraiata sul divano, legge un libro. Checco, seduto in poltrona, sta leggendo il giornale.

1) ACCENSIONE U.V.

2) MUSICA VEDOVA ALLEGRA che sfumerà all'apertura del sipario

3) PIAZZATO BIANCO

4) SPEGNIMENTO U.V.

SCENA 1^ CHECCO - SIMONA - MARIA - CECILIA

MARIA # Cecilia... Cecilia... Cecilia... Sènt a què ad ròba! (Leggendo) Mentre scrivevo il libro, mi sono accorto di un fatto: cercavo di calarmi nei panni di mia madre, di mia sorella, delle figure femminili che sentivo vicine. Perché le donne comprendono più a fondo il significato dell'infelicità. Chi può dare la vita, della vita conosce tutte le sfumature...

CECILIA # (Sciogliendosi) L'ha rasòn... Còma che e' scriv bèn!

MARIA # Ascòlta, ascòlta... (Continuando) ... così dichiara Desmond Morris, autore de "L'infelicità", un saggio sul male di vivere. Aggiunge lo scrittore: E' con i piccoli e grandi dolori che dobbiamo quotidianamente fare i conti. Tanto vale affrontarli..

CECILIA # (C.S.) Coma che u li capéss bèn, lò, al dònn... Cosa in dit, tè, Simona?

SIMONA # (Secca) An dégh gnit!

CECILIA # E tè, Checco, còsa in dit?

CHECCO # (Secco) An dégh gnit!

CECILIA # Néca tè?

MARIA # La n'è miga fidida a què! (Interrompendola, minimizzando) Ascòlta... Ascòlta... Affermazione, questa, che apre le porte ad un interrogativo: Le donne si sentono davvero più infelici degli uomini? E per quali motivi? Le gentili lettrici di "Cultura" sono pregate di rispondere al quesito posto dall'illustre giornalista, etologo e sociologo. Martedì 3 luglio, alle ore 21.00, (Altro tono Rivolta a Cecilia) Ah. mo alòra l'è stasèra!... (Riprendendo la lettura del giornale) nei locali del centro culturale "La classense" di Ravenna vi sarà un gran galà in onore dell'illustre ospite, durante il quale ogni lettrice potrà relazionare in merito al problema sollevato...

CECILIA # Maria, vést che l'è zà quèsi un més ch'as parparèn, fisicamente e moralmente, par andè a 'stà riuniòn... un srébb e' chès che néca nòu a scrivégna qualquèl?... Così cresceremo anche culturalmente... E a fasèn un figùròn!

MARIA # Bòna idea! (Convinta) E pù un è par quèst che avén lass tòti al véci amicézi par cultivèn dal nòvi... Altra merce... Questa l'è zént d'alto rango!!!

CECILIA # (Piano a Maria) Cosa a vòl dì "D'alto rango?"

MARIA # E vò dì che a gli è tòti parsòn che a gli ha stugiè... intelligénti... U j è di gròs prùféssur... di giùrnalésta... di inzgnir... di poéta...

CECILIA # A mè a gli um piés tant al pujséj... A m'arculd ancora quèsta: La vispa Teresa avea fra l'erbetta, a volo sorpresa, gentil farfalletta... E pù an um arcùld miga piò e' rèst...

MARIA # Còsa a vut, l'è passè tant ac che tèmp! (Rivolta a Checco e Simona) An savì miga l'ultma? I m'ha cmandè se a vòj andè a rezitè in t'una cumpagnèja dialettèla...

CHECCO # (Con tono di sfottere) I avrà bsògn par fè una pért da vécia...

MARIA # Una vecia!!! Eh, nò! Ch'in's crida miga! Mè, in cla cumegia, a vòj fè sòl dal pèrt da zòvna...!

CHECCO # E allòra l'è una férsa, non una cumegia...!!!

CECILIA # (Tagliando corto) Lasa pérdar al cumég, adéss... Vén cun mè, va là, che andén a pinsè a còsa che a putèn scrivar par staséra... As duvén pruvè néca i vstì nuv...

MARIA # Sicura! (Ancheggiando nell'uscire) E' un avvenimento importante, mondano e due come noi non possono nè mancare nè tanto meno fare brutta figura!!! (Escono entrambe da sinistra)

CECILIA # (Rimarcando) Non potiamo brisa fare brutta figura!

MARIA # Las che e' déga Checco...

MUSICA VEDOVA ALLEGRA

Parò se mè a j végh a vòj fè la pért da zòvna...!

SCENA 2^ CHECCO - SIMONA

CHECCO # (All'uscita delle due donne, avrà abbandonato la lettura del giornale e sarà andato ad accendere il manganastri)

SIMONA # (Dopo qualche istante, con impazienza) Fam e' piasè, mòrta che bagaj!

CHECCO # (Spegne il mangianastri. Gira un poco per la stanza incerto, non sapendo che fare, cercando con lo sguardo) In dòv èl e' giurnél? (Simona non risponde, intenta nella lettura. Checco cerca sulla scrivania) Simona... 'et vèst, par chés, e' giurnél?

SIMONA # (Senza alzare gli occhi) Nò, an ho vèst gnit...

CHECCO # Eppure l'éra a què... Simona, in dò a l'èt imbusanè?

SIMONA # (Con impazienza) Uffa! Còsa?... Ancora e' giurnél?... A tl'ho pù dètt che... (Accorgendosi d'averlo sul divano) Ah, tl'è a quà... (Glielo porge)

CHECCO # Grazie... (Prende il giornale e comincia a sfogliarlo, gettando, ogni tanto, un'occhiata verso Simona)

SIMONA # (Dopo un istante, chiudendo il libro) Ch'òr él?

CHECCO # (Guardando l'orologio) Al trè...

SIMONA # Zà al trè?...

CHECCO # Sè... zà al trè! Parchè?...

SIMONA # Gnit!... (Accenderà il mangianastri. Ascolta un momento e lo spegne scocciata) Sémpar la sòlita musica!... (Si avvicina alla porta della veranda, s'appoggia allo stipite e rimane assorta a guardare fuori. Checco la osserva attentamente. Con un gesto di irritazione si rimette a leggere il giornale, ma dopo poco si volge ancora a guardarla. Simona ha appoggiato la testa allo stipite. E' immobile, in un atteggiamento estatico ed assorto)

CHECCO # Simona... (Simona non risponde) Simona... (Non risponde come se non l'udisse) Simona...

SIMONA # (Scuotendosi di soprassalto) Cosa a j èl? Cosa a vùt?...

CHECCO # L'è la terza vòlta ch'at ciém...

SIMONA # An ho brisa sintù... A séra distratta...

CHECCO # A m'in sò magari adè... A vùt andè a e' tèatar, staséra...

SIMONA # (Svogliata) A e' tèatar?... A n'ho acsè pòca vòja... Cosa a daj?...

CHECCO # A e' Rossini i dà Pirandello... "Sei personaggi in cerca d'autore"...

SIMONA # Nò... par l'amòr di Dio! L'è un mattòn...

CHECCO # Andègna a e' cino?

SIMONA # Còsa? A e' cino?... Nò, nò...!

CHECCO # Alòra andèn a cà ad Lino a fè un MajHon?

SIMONA # Ad fè e' majhon un s'in scòr gnéca!...

CHECCO # (Scattando, vedendo Simona girare irrequieta per la stanza) Insòmma as pòll savè cosa t'vù?

SIMONA # Mè?... Gnit!... An vòj gnit!...

CHECCO # Mè ant' capéss... T'ci nérvòsa... scùntròsa...

SIMONA # (Rimettendosi a leggere) Sè... t'è rasòn!... A ne' sò gnéca mè e' parchè!... Fòrsi 'stè timpazz...

CHECCO # Ac timpaz... Se u j è un sòl méraviglòs...

SIMONA # (Assente) Ah, sè!... Alòra a ne' sò!... A sò nérvòsa... (Decisa) Parchè un s'po' brisa éssar nérvus? 'El fòrsi pruibì!...

CHECCO # Par l'amor di Dio!!!...

SIMONA # (Richiude annoiata il libro che aveva preso in mano. Si alza e si avvicina alla veranda) Ch'òr él?

CHECCO # (Guardando l'orologio) Al trè e' dis...

SIMONA # (Con impazienza) Ma un pasa mai 'stè témp!

CHECCO # Parchè? Aspétat un qualcadòn?...

SIMONA # (Con indifferenza) Nò!... Chi a vùt ch'aspéta?... A dgéva acsè... (Dopo una pausa) E tè cosa a fèt? T'an vé brisa in Agénzèja incù!

CHECCO # Piò térd... L'ha d'avnì Franco a tùm...

SIMONA # Ah! Franco... Un ha mai gnit da fè Franco?

CHECCO # Parchè?

SIMONA # Parchè a l'avén sèmpar strà i pì! Maténa... dop mazdè... séra!...

CHECCO # T'al sè pù che a j avén di afféri a mèzz...

SIMONA # E par scòrar d'afféri avì bsògn ad stè a què? Un gnè l'ufézi?!?...

CHECCO # Parchè at daségna acsè tant fastidi?

SIMONA # Nò, an um dasì brisa fastidi, parò... Parò se òuna la vò 'stè un pò da par lì l'an pò brisa... A j si sémpar vò a scòrar d'afféri... E pù quand che 'e vén e' bsògna sémpar uffrij qualquèl... Néca c'al pòvar dòn, a là d'ad là, an pò mai fè i sù còmud...

CHECCO # Mo chi?

SIMONA # Mi mè e la Cecilia... A gli ha i su pastròcc a mèzz... Spèss e vlùntira a gli è smanédi... A staràl mò bèn! (Esplodendo) An in pòss piò!

CHECCO # As pòll savè còsa ch'ut ciapa? Un's po' piò dì gnit... Un's po' fè gnit... T'ci dvénta intrattabila... Ut dà fastidi ignacosa... Par ogni péccula còsa una discùssiòn...

SIMONA # (Aggressiva) E chi 'el che e' provuca al discussiòn? Mè nò! Figurés se la còlpa la ne' brisa la mi... Sgònd tè a duvrébb sèmpar stè zèta, surridar e suppurtè...

CHECCO # Chi èl cl'ha mai dètt quèst?

SIMONA # Mè a te' dègh una vòlta par sèmpar! Acsè un's và piò avanti. Mè a sò bòna... paziénta... ma e' vén e' mùmént che una dòna la sciòpa e allòra...

SCENA 3^ CHECCO - FRANCO - SIMONA

FRANCO # (Apparendo dal fondo) E' permesso...

CHECCO # Oh, ciao Franco...

FRANCO # (Gioviale) Ciao Simona!...

SIMONA # Sì... ciao... ciao... (Con tono da sfottere) T'ci in ritèrd... a simia preoccupè!

FRANCO # Fasìl amasè che campanèl... Néca incù a j hò sunè par piò d'un quèrt d'ora... Pù am sò arculdè cl'éra ròtt e allora a j ho dè un chichòn... (A Checco) Dà un'uciéda a 'sti docùmént... (Allegramente allungherà dei documenti a Checco, ma scivoleranno per terra)

CHECCO # T'ci pròpi sguèrz còma una tèlpa! Franco, a sò a què!

FRANCO # A t'ho pù vèst! Mè, intant a fègh dò ciacar cun tù mòj...

SIMONA # (Seccata) Grazie, un impòrta! (Si avvia verso sinistra)

SCENA 4^ CHECCO - FRANCO

FRANCO # (Sconcertato, rivolto a Checco) Ma cos'hala fatt?

CHECCO # L'è scùrbotica, nérvosa, cativa. E al sèt e' parchè? Parchè in è ancòra arriv...

FRANCO # (Sorpreso) Coma él pùssébil... A j ho urdinè stamatéina al dis...

CHECCO # Ma indò a j èt urdinè?

FRANCO # Da un fiurésta a la Zvèca.

CHECCO # U j èra bsògn d'andè fèna a la Zvèca par urdinè di fiur?

FRANCO # Par fòrza! E pù ormai an n'ho piò... A j hò passè tòtt.

CHECCO # Quant 'et d'avè?

FRANCO # Dònca 24 ròs par 2.000 a gli 48.000...

CHECCO # (Traendo di tasca 50.000) Ecco... zinquantaméla... Dàm 'e rést...

FRANCO # 'E rést? Véramént u j srébb néca la bénzina d'la machina ad mi anvòd...

CHECCO # Ah sè? Va bèh... Alòra tén pù ignacòsa...

FRANCO # Còma? 2.000 frénch par la bénzina... Cun la machina ad mi anvòd t'an ariv gnéca a la Porta d'Bròzz...

CHECCO # (Con impazienza) E va bèh!... Quant a vùt? Etar 10.000... Ecco... Ciàpa... (Estrae il danaro)

FRANCO # Un impòrta miga t'at instizèsa! T'ci pròpi un bèl tip! J è vinciòtt dè che t'am ménd in zir a cumprè dal ròs da tòtt i fiurésta!... Sòl e' témp che a stròsci... Invèzi ad ringrazièm...

CHECCO # Sè, scusa, tè rasòn! Còsa a vùt... a stègh passènd di bròtt mumènt... (Altro tono) Incù a tévla la n'ha magnè gnit... Pu la s'è sréda in t'la sù cambra... A crid cl'éva néca pianzù... (Franco intanto sta esaminando la banconota da 50.000 per accertarsi che non sia falsa) Quand cl'è déda fùra l'avéva j òcc ròss... E pù... sèmpar a la finéstra... Néca adéss, a vut scumméttar... (Esce dalla veranda. Chiamando Franco) Ecco guérda... guérda... (Indicando una finestra) Invézi, dòpp che j è arriv i fiur... la dvénta allégra, surridénta... Pina ad prèmur! L'am ciama néca "Checchino mio!" Mè an in pòss piò!

FRANCO # Ma in dò a vùt arrivè? L'è vinciòtt dè che ta j ménd dal ròs... 2.000 dl'òuna... Quèsi 1.500.000... Cun quèl scòpi... A putéva capì se taj avéss mandè a un'étra dòna... Ma a tu mòj?

CHECCO # A vòj savè!

FRANCO # Savè cosa?

CHECCO # Se l'am tradéss!

FRANCO # Dai, va là, non fè e' babèn!

CHECCO # E pù un è miga sòl quèstiòn di fiùr...

FRANCO # Ah, nò?

CHECCO # (Con circospezione) Franco... A j ho scrètt!

FRANCO # Tè?

CHECCO # Sè mè! Cioè, non mè... Mistero!

FRANCO # E lì?

CHECCO # La m'ha arspòst...

FRANCO # (Meravigliato) La t'ha arspòst?

CHECCO # A j ho dè un indirèzz fermo posta... Quàtar pagin... Ott pagin... Una léttra a e' dè... dal vòlt néca dò!

FRANCO # E còsa at scrivla?

CHECCO # Un quèl da nòn crédì! L'am vò bèn! A capéssat... La s'è innamurèda in mè! La scòr d'jdeèl... dal su aspiraziòn... d'la su anma cl'ha bsògn d'evadere dalla mediocre realtà... A capéssat? D'evadere...

FRENCO # E tè, còsa a j scrivat?

CHECCO # Néca mè a scòr dal mi aspiraziòn... E intant a zirc ad capì mèj... A sò arriv a 'e pònt ad cmandéj ad scòrar ad su marè...

FRANCO # E còsa a t'hala dètt?

CHECCO # (Con gesto significativo) Lassén pèrdar cl'è mèj!

FRANCO # E mi Checco in straza ad pastèzz at c'it andè a méttar!

CHECCO # Am sò fatt ciapè dall'ingranagg... E adéss an um pòss piò tirè indrì... Al sèt che l'an um pò brisa avdè?

FRANCO # Ma coma? Se te' dètt che l'at vò bèn, cl'è innamurèda in tè!

CHECCO # L'am vò bèn coma Mistero, ma l'an un pò brisa avdè coma marè!

FRANCO # Ma alòra ad cosa èt paura?

CHECCO # Mo t'an capèss che se Mistero, invezi d'éssar mè, e' fòss stè un étar, lì la srébb innamuréda in st'étar?

FRANCO # Ad st'étar che t'ci tè, parò!

CHECCO # Nò! An sò miga mè!

FRANCO # (Disorientato) Coma? T'an si piò tè?

CHECCO # Mistero l'è un ombra... un fantasma... un sògn... Al capéssat quèst?

FRANCO # Nò!

CHECCO # Dal vòlt lì l'è a lè (Indicando una poltrona) cun j occ asrè che la pénsa a lò...

FRANCO # A lò che t'ci pù tè!

CHECCO # Se am avsén a j dègh fastidi... La scata, la m'uffènd... Mè a sò 'e marè, non e' sògn! 'Stà cà l'è dvénta un inféran! A bravén quési tòtt i dè... Pù dòp, tòtt dù, via, che a curèn a scrivar's dal lèttar d'amor oun d'nascòst a cl'étar...

FRANCO # An avrì miga inténziòn d'andè avanti acsè par tòta la vita!

CHECCO # Zèrta che nò! E' bsògna truvè la manira d'avnin fùra... Avéva pinsè néca d'amazémm!...

FRANCO # (Allarmato) Non dì dal bagianéd! Amazèt par 'stal sciucchèz...

CHECCO # Non amazèm mè... amazè Mistero!

FRANCO # (Sollevato) Ah... amazè lò!

CHECCO # Una béla léttra d'addio... Una sciuptè e stciao... "Quando giungerà questa mia lettera io sarò già cadavere..."

FRANCO # Bravo... Bravo... Amazal! Amazal!!! Dò sciuptè, gnèca òna! (Mimando) Pum! Pum!

CHECCO # Zà, amazal... E se pù lì la s'ataca a e' su ricòrd, a la su mèmoria... Fra mè e lì u j srèbb sèmpar 'stè cadévar... Intant che Mistero l'è viv al pòss manuvrè... Se 'e mòr a ne cuntròll piò!

FRANCO # E allòra lassal vivar... Ad fastidi at dal?...

RUMORE DI UN MOTORINO

CHECCO # (Che sarà vicino alla veranda) J è arriv...

FRANCO # Chi?

CHECCO # I fiur... L'è andéda lì a ritiréj... Infatti guèrda la passa da la pòrta d'ad drì... Mè am cmand: in dò andraj a finì tòtt 'sti fiur?...

FRANCO # 2.000 dl'òun! (Si ode Simona che canta "Il cielo in una stanza") Ma chi èl che canta?

CHECCO # L'è lì! Sè, adèss u j è passè e' nérvòs... Adéss la canta...

SIMONA # (Da fuori scena) Rose rosse per te, ho comprato stasera...

CHECCO # E tòti canzòn rumantic...

FRANCO # L'ha pròpi una bèla vòs! (Seguendo la canzone che canta Simona) "... ma il tuo cuore lo sa, cosa voglio da te..."

SCENA 5^ CHECCO - FRANCO - SIMONA

SIMONA # (Entra Simona, sorridente, da sinistra) Oh, Franco... T'ci ancòra a què?

FRANCO # (Preoccupato) Adèss a m'avéj sòbit...

SIMONA # Ma nò, par caritè! Anzi, scusa sèt par prèma... A vùt un caffè?

FRANCO # Grazie, Simona, non sturbèt...

SIMONA # Par caritè, anciòn stùrb... (Rivolta a Checco) "Checchino mio!" al vùt néca tè?

CHECCO # (Scattando) A tl'avrò dètt mèll vòlt... non ciamèm acsè!

SIMONA # (Rivolta a Franco) Parchè un è bèl, fòrsi...

FRANCO # Sè... sè... Un gnè mèl... (Simona Esce)

SCENA 6^ CHECCO - FRANCO

CHECCO # A l'èt sintùda! Checchino mio!...

FRANCO # Sta chélum... Non instizit...

CHECCO # Còsa a vùt ch'am méta a ridar? (Pagliacciamnete saltando) A sò cuntènt... Oh! Coma che a sò cùntènt!

FRANCO # Stà bòn cl'è a quà cl'arriva...

SCENA 7^ CHECCO - FRANCO - SIMONA

SIMONA # (Rientra da sinistra con una scatola in mano) 'E caffè l'è finì... Parò a t'hò purtè di bòn ciùcùlatèn... A j ho còmpar ad nascòst da mi mè... Adèss l'è palinéda par la diéta e quindi...

FRANCO # Nò! Grazie... La cicùléta l'am arschèlda...

SIMONA # Dai fòrza... òun... Còsa a vùt che e' féga... (Rivolta a Checco) A tè gnit... Parchè it arschèlda!

CHECCO # (Un pò alterato) Ma coma? A mè im arschèlda e a lò nò?

SIMONA # (Rimarcando il tono) Ma còsa èt fatt? T'ci nérvòs... scùrbòtich...

CHECCO # (Andando alla veranda) Gnit... E' srà 'stè timpazz...

FRANCO # (Allibito) Mo quèl timpaz... Se u j è e' sòl...

SCENA 8^ CHECCO - FRANCO - SIMONA - MARIA

MARIA # (Entra da sinistra) U j è l'éléttricésta... A l'hò vèst da la finestra d'la cusèna... (Si avvia per uscire dal centro)

CHECCO # L'èra ora! Adèss a vègh a dèj agl'istrùziòn! (Rivolto a Maria) Vò a putì andè in cusèina...

MARIA # Eh, nò! A vòj avnì nèca mè a cuntùlè!

CHECCO # Mò un gnè brisa bsògn ad vò...

MARIA # Mè a vegn listèss!!! (Escono entrambi)

SCENA 9^ FRANCO - SIMONA

FRANCO # Finalmént av sì dezìs d'fèl amasè, che campèll! A sò stè, an sò par quanti vòlt, a sunè par piò d'un quért d'ora!...

SIMONA # Par avnì déntar l'éra pù basta chichè!

FRANCO # Ma l'è pariculòs... I pò avnì déntar tòtt...

SIMONA # I fà la fila...!

FRANCO # (Misterioso) Al sèt che l'è zà an sò quanti vòlt che a vègh un zùvnòtt che e' zira sèmpar a què sò e zò...

SIMONA # (Trasalendo) Còma?

FRANCO # Sè... E e' pè un'anma in péna...

SIMONA # (Prendendo la scatola dei cioccolatini ed avvicinandosi a Franco con chiare intenzioni di corromperlo) Un'ètar ciùcùlatèn...

FRANCO # Nò, nò. Grazie!

SIMONA # (Evasiva) E chi a sral mai 'stè zuvnòtt?

FRANCO # Quèl zuvnòtt?

SIMONA # Quèl che 'e zira a què d'ad nènz...

FRANCO # Oh... Gnit ad spècièl...

SIMONA # Dai Franco... Tù un étar ciùcùlatén?... (Civettamente) J è bòn, sèt... Dai fòrza... (Sceglie un cioccolatino) Fat òc che tè! E piò bòn. Buongustaio!  (C.S.) Và bèn che t'vì pòch, mò t'avrè pù vést sl'èra bèll...

FRANCO # Um paréva che l'avéss la bèrba...

SIMONA # (Schifata) La bèrba?

FRANCO # Nò... nò... La bèrba un l'avéva brisa... Fòrsi j bèfi... (Scrutando la reazione di Simona che sarà negativa) Nò... Gnèca i bèfi... Lèss... tòtt lèss... (Altro tono) Parchè, Simona, at intéréssal acsè tant?

SIMONA # A mè? Oh, par caritè! (Vedendo rientrare Checco)

SCENA 10^ CHECCO - FRANCO - SIMONA

FRANCO # A l'hal zà amasè e' campanéll?

CHECCO # (Che ha delle lettere in mano) L'è drì ch'ul amésa... U pù adéss cl'ha l'assisténza técnica d'la Maria... (Rivolto a Franco) L'è curiòsa, ciò, c'la dòna... L'ha la prétésa d'insignèj coma ch'us fa!... (Fuori scena si sente un urlo straziante di Maria. Tutti i presenti in scena sono scossi. Simona si precipita verso la porta di centro per andare a vedere cosa è successo.)

SCENA 11^ CHECCO - FRANCO - SIMONA - MARIA

MARIA # (Entra coi capelli dritti. Ha preso la scossa!) Fatt scùssòn! A trém tòta cùmpagna una fòja... (Allucinata) A j ho vèst la mòrt... L'èra a lè... a lè...

SIMONA # (Preoccupatissima, sorreggendola) Mo mama, còsa 'et fat?

MARIA # A j ho vést un quèl ad plastica cun di filadén tòtt stùrt in t'la vèta, e allòra a j ho drizè! Fatt scùssòn...

CHECCO # L'av stà bèn bèn! Acsì imparì a méttar e' bèch in t'al còs che al'n và brisa da intérréssè!

SIMONA # Franco... Franco... Tù un pò d'acqua! (Franco si precipiterà a cercare l'acqua andando naturalmente a sbattere nel tavolino basso. Quando l'avrà trovata ne verserà un pò in un bicchiere e se la berrà) Ma còsa a fèt? A t'la bivat tè!

MARIA # (Mostrando il viso, preoccupata) Simona... guérdam bèn... Un è che um séja avnù fura dagli étri rùgh...

SCENA 12^ CHECCO - FRANCO - SIMONA - MARIA - CECILIA

CECILIA # (Entrando velocissima da sinistra, avendo udito le urla di Maria. Con esclamazioni forzate) Oh! La mia Maria!... Còsa èt fat?

MARIA # A j ho ciap la scòssa... A j ho vèst la mòrt... L'è a lè... l'è a lè...

CECILIA # (Prende Maria dalla braccia di Simona e, preoccupata, la fa sedere su di una poltrona) Méttat insdè a què... Stòglat... Purèina...

CHECCO # (Facendo notare le lettere che ha ritirato dalla casella) L'è arriva la pòsta... Quèsta l'è par vò (Rivolto a Maria e porgendole un giornale. Con tono di sfottere) CULTURA! A j ho duvù paghè néca la multa ad 1.200... In è gnèca bòn ad mèti i franchbòll che u j vò!...

MARIA # (Sollevandosi dalla poltrona dove era stata stesa da Cecilia e stendendo la mano per ritirare il giornale) Oh! Finalmént! Quèsta sè cl'è midgéina! Um pè zà ad stè méj... (Rivolta a Cecilia) Vèn mò, Cecilia, ch'andén a lézzal tòtt... (Lirica) I dolori del corpo possono essere alleviati dalle elevazioni dello spirito! (Escono da sinistra) Cecilia... An n'ho miga dal rugh novi, vera?...

CECILIA # Nò, stà tranquèla!

CHECCO # Quèli che a j avì ormai a gli è tòti stasunédi... e sigilèdi!

SIMONA # Mèno male che nèc quèsta l'è pasèda...

FRANCO # Simona, al sèt che la currènt elèttrica l'è periculosa...

SCENA 13^CHECCO - FRANCO - SIMONA

CHECCO # (Avrà continuato a sfogliare la posta. Ne avrà scelta alcuna e l'avrà appoggiata sulla propria scrivania).

SIMONA # (Simona avrà seguito con aria assai interessata l'operazione di spoglio. Ansiosa, dominandosi) E... a gnèl par mè?

CHECCO # (Sfogliandola) Adéss a j guérd... (Dopo aver passato varie lettere, rivolto a Simona) Quèsta l'è par tè...

SIMONA # (Porgendo la mano per ritirarla e non essendo assecondata, nel gesto, da Checco. Secca) Bhè... allòra, am la vùt pù dè!

CHECCO # (Porgendola) Ecco...

SIMONA # (Prende la lettera e la mette nella cintola) Grazie.

CHECCO # Ma còma? T'an la lèzz brisa?

SIMONA # (Minimizzando) A la lizarò dòp... Un gnè brisa prissia!... L'è... (Con imbarazzo) l'è... Coma as ciamla zà... a l'ho in s'la pònta d'la lèngua... Ah! d'la Teresa! L'è ad c'la stòpida d'la Teresa...

CHECCO # E chi éla 'sta Teresa?

SIMONA # Una mi cumpagna ad scòla... L'am scriv tòtt i dè... Un mònt ad sciucchèz... L'è acsè nuoiosa... (Dopo un breve momento di imbarazzo) Ah... scùsim un mumént... A végn sòbit... Am sò sménga ad... (Esce rapida da destra)

SCENA 14^ CHECCO - FRANCO

CHECCO # (A Franco) Al sèt ad chi cl'è c'la léttra?

FRANCO # Sè! L'è d'la sù amiga Teresa!

CHECCO # Nò! L'è la mi!

FRANCO # La tù?

CHECCO # Sè... Ad Mistero! Adèss lì la la stà lizènd... (Solenne) Franco, da 'sta léttra e dipénd ignacòsa...

FRANCO # Parchè?

CHECCO # A j ho dè un appùntamènt! Incù, al zènq esatti, dnénz a la banca, in t'la strè ad zò. Questa l'è la pròva définiva. Se lì la j và, l'è finì ignacòsa...

FRANCO # Nòn esagerè! Lì la j andrà... L'an trùvarà anciòn... E acsè la tòrna a cà...

CHECCO # Zà! E se u j fòss un qualcadòn ad aspitéla?

FRANCO # E pù un è pù miga dètt che lì la j véga a 'st'appuntamént...

CHECCO # Spérén! Parò se lì la j và l'è parchè l'ha dézis ad tradim! Ch'or èl?

FRANCO # Al quatar e' mèzz...

CHECCO # E adèss còsa a fala? L'è quèst che mè avrébb savè! Forsi l'è indézisa... Fòrsi la j starà pinsénd bèn... (Speranzoso) O forsi la stà pinsénd d'non andéj... Ch'or èl?

FRANCO # L'è sémpar al quatar e' mèzz!

CHECCO # Ah, l'è véra! (Illuminato) Franco, fam un piasè, vaj tè!

FRANCO # Mè? E in dò?

CHECCO # Dnénz a la banca, in t'la strè ad zò. Parò nascondat... brisa fèt d'avdè...

FRANCO # E in dò am hòja da nascòndar?

CHECCO # U j pù la farmazèja a l'è atach...

FRANCO # (Esterefatto) A m'ho da nascòndar in t'la farmazèja?

CHECCO # (Spingendolo verso la porta di fondo) Avanti... sbrigat!... Dòp tòrna a què a cùntèm ignacòsa... (Lo spinge fuori.) A m'aracmand, guèrda bèn ignacòsa!

SCENA 15^ CHECCO

Poi rientra in scena. E' nervoso, irrequieto. Consulta l'orologio, si avvicina alla porta di destra e di sinistra ascoltando. Entrerà Maria da sinistra che è venuta in scena per cercare carta e penna che sono sulla scivania.)

SCENA 16^ CHECCO - MARIA

MARIA # (Rivolta a Checco) A l'èt, par piasè, un fòj ad chèrta e una biro...

CHECCO # J è a là, sò in s'la scrivanéja...

MARIA # Avén da scivar e' nòstar intervént par staséra...

CHECCO # L'onic quèl che vujètri dò a putì scrivar l'è l'oroscopo!

MARIA # (Con un'alzata di spalle) At cridat d'éssar spiritòs... Avlén arspòndar a la pruvucaziòn che l'ha fatt e' Professòr Desmond Morris: "Check-up (Da leggersi come è scritto) della donna negli anni 2.000"

CAMPANELLO del TELEFONO

CHECCO # (Rivolto a Maria) Arspundì a e' tèlefùn, va là! Se im zèrca mè, an j sò brisa!

MARIA # Pronto... Ah, t'ci tè Sara! La Simona? Aspéta un atùm, par piasè... (Posa il ricevitore e rivolta a Checco) L'è la Sara che la vò scòrar cun la Simona

(Esce da destra e dopo qualche istante rientra, va al telefono e parla) Scusa, sèt, Sara, ma la Simona l'an pò brisa avnì... La m'ha dètt ad ditt che l'an 'stà brisa bèn e che incù l'an dà brisa fùra d'in cà... e che, caso mai, l'at téléfùnarà lì piò tèrd... Va bene... Ciao, Sara... (Riattacca il ricevitore)

CHECCO # (Che ha ascoltato la telefonata è rasserenato, felice) Còs'hala dètt la Simona? Che incù l'an và brisa fùra?

MARIA # L'è a là stugléda in te' lètt cl'an stà brisa tant bèn...

CHECCO # Meno male!

MARIA # Còma meno male?

CHECCO # Nò, a j ho détt "Ah! stà male!"

MARIA # (Si avvierà verso sinistra, dopo aver recuperato carta e penna)

CHECCO # (Allegro) Andìv a scivar l'oroscopo... (Maria uscirà definitivamente da sinistra con un'altra alzata di spalle.

SCENA 17^ CHECCO

Checco, allegrissimo, gira per la stanza, poi va a sedere su di una poltrona e accende una sigaretta. Dalle sue espressioni soddisfatte si intuisce il pensiero. La gratidune per Simona, il pentimento per il dubbio, la gioia della certezza.)

MUSICA VEDOVA ALLEGRA

SCENA 18^ CHECCO - SIMONA

SIMONA # (Dopo qualche istante si schiude silenziosamente la porta di destra ed appare Simona con un elegante abito da passeggio. Non si accorge di Checco e cauta, in punta di piedi, si dirige verso lo specchio.)

CHECCO # (Che l'ha seguita con lo sguardo esterefatto, balza in piedi) Simona!

SIMONA # (Volgendosi vivamente) Ah! T'ci què?...

CHECCO # Sè, a sò què. In dò a vèt?

SIMONA # (Cercando di nascondere l'imbarazzo) An t'avéva brisa vést... A cardéva che t'fòss andè fùra cun Franco...

CHECCO # Nò, an sò brisa andè fùra!... Ma tè in dò a vèt?

SIMONA # (Dominando l'imbarazzo) Ah!... Am séra sménga... A j avéva un appùntamént cun e' dintésta e a sò zà in ritérd...

CHECCO # Aspétta... A ch'ora 'et cl'appuntamént?

SIMONA # A l'avéva al zènq... E bsògna ch'am sbriga...

CHECCO # (Insinuante) Se t'vù at pòss accumpagnè mè... Intignamòd incù a n'ho gnit da fè!

SIMONA # (Evasiva) Un è brisa e' chés... E pù, còsa a vùt, dòpp a j ho da passè néca da la Valeria...

CHECCO # (Con la voce un po tremante) Simona... Simona...

SIMONA # (Colpita dal tono) Còsa 'et fatt?

CHECCO # (Suadente) Ascolta, Simona... Vèn a què da mè... Mittés un mumént insdè... Scurén.... (Altro tono) At arculdat quand che a pasimia dagl'òr a scòrar insén... Addirittura dal vòlt an scurimia gnéca... (Dolce) Mè a lizéva e tè t'lavurivtia. E an sn'adasìmia brisa che, a poch a poch, us faséva bùr...

SIMONA # (Un po' turbata) Sè... Sè...

CHECCO # (Con allegria) Al sètt còsa che a fasén adéss? A tulè sò la machina e andén a fè un zir, da par nòu...

SIMONA # Adéss?

CHECCO # Sè, adéss... Da par nòu...

SIMONA # Nò, incù, nò! Caso mai dman...

CHECCO # (Frenandosi) Mo parchè Simona?

SIMONA # U j è e' dintésta ch'um aspéta... (Guardando l'orologio) Oh, Dio! L'è zà al zènq manch zènq... A j ho bsògn d'scapè!... E pù a j ho d'andè da la Valeria... A j ho da dij...

CHECCO # (Con uno scatto di impazienza) Un è brisa véra che te' d'andè da e' dintésta.

SIMONA # (Colpita) Coma?

CHECCO # Nò, un è brisa véra! Tè, te un appuntamént cun un òman!

SIMONA # Un appuntamént, mè?

CHECCO # Sè, cun un òman, al zènq in t'la strè ad zò... dnénz a la banca... (Deciso) A sò ignacosa! (Altro tono) Méttat insdè e' scurén strà d'nou... Tant ormai t'an arivarés brisa in témp. Sìnten... cosa 'et da dim?

SIMONA # (Chiusa) Gnit, se t'al sè...

CHECCO # Sè, ma avrò pù e' dirètt ad una quèlca spiégaziòn...

SIMONA # Nò! Un gnè gnit da spiéghè!...

CHECCO # Coma gnit? Sgònd a tè l'è la cosa piò naturéla ad 'stè mond. T'an um vù brisa dè dal spiègaziòn... Zà, us capèss... (Facendo rimarcare il gesto nervoso di Simona) E lasa stè che fazulèt... (Altro tono) T'an t'immaginivtia brisa che mè a savéss ignacosa... (Deciso) Ma scòr... Dì qualquèl...

SIMONA # (Rassegnata) Cosa a vùt ch'a déga. Sè... sè... L'è véra. A sò cùlpévola.

CHECCO # Tott a què! At cardéva una dona un po' piò intelligénta... Invezi... Tòti c'al léttar d'amòr... Pini ad tòti c'al paròl sdulcinédi...

SIMONA # (Sorpresa. Volgendosi vivamente) Còsa? Tè te' lètt al mi léttar!

CHECCO # Sè! E néca quèli ad cl'étar!...

SIMONA # Vigliac!

CHECCO # Chi? Mè e lò?

SIMONA # Tè?

CHECCO # Ah! Mè? A Sèn a pòst! E adéss am scumètt che tè t'at sént la vittima, l'incumprésa! E t'an e' gnéca e' bòn séns ad pintit... ad cmandè pardòn!... A vòj pinsè che e' tù e' séja stè sol un mumént ad dibulézza. Us sà che al dònn a gli ha bsògn d'sintis curtégiédi... Ad sintis zircùndédi da tant affét... Simona tè ta me da pruméttar che t'an l'avdirè piò... A farèn cònt che gnit e' séja suzzèst... Asrèn a què... e' basta!. (Dopo una pausa significativa in cui Checco avrà scrutato a lungo Simona) A me' pruméttat?

SIMONA # Nò, an pòss...

CHECCO # (Sorpreso) Coma t'an pù?

SIMONA # (Decisa) Nò... Mè a j vòj bèn!

CHECCO # Quèst l'è ridécul!... Assùrd... Tè t'an sè che cl'étar...

SIMONA # (Interrompendolo) Tè lassa stè cl'étar. Lò un gnéntra. L'è fra mè e tè che al còs a gl'un và piò... Se t'an t'in fòss adè tè, at n'avrèbb scòrt mè!...

CHECCO # Ma come? T'avréss dì che fra mè e tè...

SIMONA # Sè! Al sò... La colpa l'è la mì. At cmand pardòn... Mo mè an t'vòj piò bèn... Tanti vòlt a sò stéda, a lè lè, par dital. L'éra tant tèmp che a j pinséva...

CHECCO # (Incredulo) Ma scusa Simona, at réndat cònt ad quèll che d'dì?...

SIMONA # (Rassegnata) Sè!... Sè... A m'in rènd cònt. E a pòss capì néca al cunséguénz.... Um spiés... Parò l'è nécésséri!

CHECCO # Simona...

SIMONA # (Interrompendolo) Nò, par piasè, non dì piò gnit... E' srébb inutil... (Simona esita un istante. Poi esce dal centro.)

SCENA 19^ CHECCO

CHECCO # (Smarrito) E allora, và pù da cl'étar!... Và... Và pù... (Cade su di una poltrona accasciato. Amareggiato) La j vò bèn!!! (Pausa. Checco è con la testa fra le mani)

SCENA 20^ CHECCO MARIA CECILIA

MARIA # (Da sinistra entra Maria, seguita come un 0mbra da Cecilia, e si sta dirigendo verso la libreria per consultare il vocabolario) CECILIA # Còsa a zircat?

MARIA # A zirch e' vubavulèri. L'ha da èssar a què... (Vedendo Checco con la testa fra le mani) Còsa 'et fat? 'Et mèl a la tèsta?

CHECCO # (Secco) Sè!

CECILIA # (Commiserevole) Oh... E' purèn! E parchè t'an tù un casè...

CHECCO # Un cuntarèbb gnit e' casè par e' mi mèl...

CECILIA # T'an e' brisa da dì acsè! Invezi tanti vòlt e' fà bòn...

CHECCO # (Scattando) Se fà acsè bòn tulil vò! (Esce a destra per andare nella camera da letto, lasciando stupefatte sia Maria che Cecilia)

SCENA 21^ MARIA CECILIA

CECILIA # (Rivolta a Checco che già è uscito) E parchè a l'hoja da tù mè? Mò mè an ho miga mèl! (Rivolta a Maria) Ma còsa hal fatt?

MARIA # (Che intanto sarà andata ad estrarre il vocabolario dalla libreria) Boh... L'è una vintèna ad dè cl'è nèrvòs, insuppurtabil, cativ... Un si sta dnènz!

CECILIA # Un è che l'èpa... coma as ciamal zà?

MARIA # Còsa?

CECILIA # La menopausa di oman? Còma as ciamla, zà...

MARIA # Al savèva... mò am sò smènga... (Aprendo il vocabolario e consultandolo) Adèss a j guardèn sòbit... Zarchèn menopausa... menomazione... menomo... ecco, menopausa! (Leggendo e mimando la spioegazione del termine) Maschile, ecco, maschile... "Andropausa", (Leggendo e mimando la spioegazione del termine)(A Cecilia) L'as ciama "Andropausa"!!!

CECILIA # Bèla, bèla paròla! Un è che nòu a putégna mettla in quèl che a stasèn scrivènd?

MARIA # Mò valà Cecilia, còsa a dit!

CECILIA # Piò paròl diffèzili che a j mitèn e piò che a farèn un figuròn...!!! (Altro tono) Aspeta... L'ètar dè a j ho lètt in t'un giurnèl 'sta bèla frès che què: "Utopia della casa madre"... Bèla, vera? A pòla andè bèn...

MARIA # E còsa a vòl dì?

CECILIA # A ne sò miga! (Altro tono) Aspeta... Ecco. Questa, mò, l'è una gran bèla paròla... Scissione...

MARIA # E cosa avola dì?

CECILIA # Còsa a vut che a seva, mè!

MARIA # (Riconsultando il vocabolario) Adèss a guardèn in te vucabuleri... Scrirro... scrirroso... scissibile... Ecco, scissione. Azione e risultato dello scindere, divisione, separazione. Divisione di un organismo omogeneo in due o più unità per divergenze sorte fra i suoi componenti. Sè. sè... Questa a gli a mitèn... Basta! Am sò stofa! Apeja un pò la radio... i dà sèmpar dal bèli canzon...

CECILIA # (Convinta)  A mè l'am piè tant la musica... (Mimando a gesti) Mè, la musica l'am vèn fura d'ad dèntar... a l'ho in tè sang... (Accenderà la radio e si sentirà il ritmo della macarena.

NASTRO MACARENA

Istintivamente Cecilia inizierà a ballare) Sènt ad ròba! Oh, Dio... ha i j ho è sang che e' bòll... (Continuando a ballare a ritmo sempre più frenetico) Dai Maria, ven a balè nèca tè... Sènt ac roba... (Maria lascerà il vocabolario e si unirà a Cecilia. Entrambe ballano quando dalla porta centrale fa capolino Franco, ansante e trafelato)

SCENA 22^ MARIA CECILIA FRANCO

CECILIA # (Estasiata nel vederlo e senza interrompere il ballo) Oh, sgnòr Franco... (Lo prenderà e lo costringerà a ballare assieme a lei) Dai fòrza... che béla cun nou... (Cantando) La macarena... Oh, oh... la macarena... A mè um bòll tòt e' sangv... (Quasi in delirio) Oh, Dio coma cun bòl... (Franco, preso a forza, si abbandonerà anch'egli al ballo, non senza aver inciampato in qualcosa e aver fatto volare via gli occhiali. Da destra entrarà Checco che andrà subito a spegnere la radio)

SCENA 23^ CHECCO - FRANCO MARIA CECILIA

CHECCO # Us pò tnì un pò piò bass...

CECILIA # (Che non si sarà fermata neanche dopo che Checco avrà spento la radio. Sempre candando) Oh... Oh... Oh... La macarena... la macarena... E' bòll...

CHECCO # (Rivolto a Maria) E cosa?

MARIA # E' sangv...

STOPPARE NASTRO MACARENA

quando Checco farà l'atto di farlo al mangianastri

CHECCO # (Con urlo disumano) BASTA!!!!

CECILIA # (Si fermerà impietrita. Maria raccoglierà il vocabolario ed assieme usciranno verso sinistra. Nell'uscire) Còma as ciamla, zà c'la malatèja cl'ha?

MARIA # Andropausa...

CECILIA # (Commiserevole) E purèn... l'ha la pausa... (Escono entrambe)

SCENA 24^ CHECCO FRANCO

FRANCO # (Riprendendosi dalla sballottamento e dopo aver recuperato gli occhiali) Checco... Checco...

CHECCO # (Riscuotendosi) Cosa a j èl?

FRANCO # (Con gioia) La n'è brisa avnùda... La n'è brisa avnùda...

CHECCO # Mo chi?

FRANCO # Tu moi!

CHECCO # (Con uno scatto di rabbia) Mò và in te' casén, néca tè!!! (Arrabbiatissimo) Eh, nò! Adèss basta! An in pòss piò! A m'avej! Maria... Maria... (Si precipita alla scrivania, sceglie delle carte e le dispone in una 24 ore. Appare Maria da sinistra)

SCENA 25^ CHECCO - MARIA - FRANCO

MARIA # Còsa 'et fatt da zighè?

CHECCO # Mittì tòta la mi ròba in t'al valis... A m'avèj...

MARIA # E dò èt d'ande?

CHECCO # (Secco) Quèst a vò un và brisa d'intéréssè! Badì a i vòstar fasul e al vòstar rugh, cl'è mèj! (Ancor più secco) Andì a fè quèl che a v'ho dètt! (Maria cercerà lo sguardo di Franco che si stringerà nelle spalle o allargherà le braccia. Maria esce da destra)

SCENA 26^ CHECCO - FRANCO

FRANCO # Ma... scusa... Checco... T'at avèj? Ma in dò a vèt?

CHECCO # (Interrompendolo) Basta! Am sò stòff!!! Ormai un gnè piò gnit da fè... E còsa a duvrèbia fè, sgònd a tè? Praghéla, fòrsi, d'avlèm bén!... Daj! par piasè! Un po' ad dignitè a l'ho ancora! C'la vòja pù bèn a cl'étar...

FRANCO # Ma s'un ésést brisa...! Avréssat piò chéra che u j fòss?

CHECCO # Ma alora t'cì pròpi... (Batte con le nocche sul tavolo per accennare all'ottusità di Franco) T'an li cniòs miga, tè, al dònn!

FRANCO # (Con sarcasmo) T'an um dirè che ta lì cnòs tè!

CHECCO # Adéss basta! An n'in scùrén piò! Ciàpa... Mètt véja 'stà ròba... (Gli da dei documenti)

FRANCO # E in dò?

CHECCO # A lè... In c'la valisa! (Altro tono) Ah!, fam un piasè... dijal tè a la Simona...

FRANCO # Mè? E còsa?

CHECCO # Che mè am'avej... An vòj piò avè gnit ad chinfè cun lì! Am avéj e chi ch's'è vést, s'è vèst! Dij che a i léss la cà... Se l'avrà bsògn d'bajoch t'am darè un còlp ad téléfun...

FRANCO # Indò? Se an sò gnéca in dò t'at véga!

CHECCO # (Spazientito) A tè farò savè!

SCENA 27^ CHECCO - FRANCO - MARIA

MARIA # (Rientra da destra con la valigia) A t'hò mèss dèntar nèca i pulòver e al camis... (Cercando di continuare)

CHECCO # (Interrompendola) E và bèn... E và bèn... (Maria, come sopra, rassegnata esce da sinistra)

SCENA 28^ CHECCO - FRANCO

FRANCO # (Illuminandosi. Avvicinandosi a Checco con aria di circospezione) Checco... E se mè a j dgés che Mistero t'ci tè?

CHECCO # (Minaccioso e convincente) Ma gnéca par sogni! E guai a tè se t'fè una còsa de' génar!

FRANCO # E lì coma armastarala? Se tè t'at avéj, Mistero un s'fà piò viv...

CHECCO # C'la s'aréngia! Còsa a vùt che a cunténua a mandèj di fiur listéss?

FRANCO # An dègg quèst! Parò, néca lì, pòvra dòna... L'è innamuréda...

CHECCO # (Con amaro sarcasmo) Zà! L'ha pù lò, adèss... (Fra se, ad alta voce) Dònca... Adéss a pèss da l'Agénzèja... E pù còsa hoja da fè... (Appare sulla porta di fondo Simona. Breve istante di imbarazzo generale)

SCENA 29^ CHECCO - FRANCO - SIMONA

FRANCO # Ciao Simona...

SIMONA # Ciao Franco...

CHECCO # (Ha finito di ordinare la sua roba, ha chiuso la 24 ore. Quando sta per varcare la porta di fondo) Simona... Mè am avéj...

SIMONA # (Indifferente) Ah, sè?... E parchè?

CHECCO # (Secco) Am m'aravèj che tè e' cùrag ad cmandémal!!! Còsa a j stéghia a fè a què? De' rèst t'ci stéda tè che ta lè avlù! Ta n'avrè miga la prétésa che mè armésta a què ad avdét a spasmè par cl'étar... (Dopo una pausa imbarazzata) Allora... arrivederci...

SIMONA # Arrivederci...

CHECCO # Ciao Franco.

FRANCO # Ciao. (Checco esce dal fondo)

SCENA 30^ FRANCO - SIMONA

SIMONA # (Dopo una pausa imbarazzata) Franco, t'è t's'avrè quèl che l'è suzzést...

FRANCO # (Rimanendo nel vago) Acsè, vagamént...

SIMONA # (Risoluta) A j ho tradì Checco! (Situazione di finto stupore in Franco) Parchè? T'an e' savivtia brisa?

FRANCO # Fòrsi pù un's trata brisa d'un tradimént vér e' propi...

SIMONA # Checco un e' méritèva brisa, quést! L'avrà nèca lò i su difétt... Parò l'è bòn... ad còr... léel... (Solenne e nello stesso tempo rassegnata) Mè am sò innamuréda d'un étar...

FRANCO # Ma còsa a dit, Simona?

SIMONA # Sè innamùréda! Un grand amòr e' nòstar... Um scrivèva tòt i dè e tòt i dè um mandèva dal ròs ròssi... E pù... A s'avdimia tòtt i dè... 'Enzi dò, trè vòlt a e' dè!

FRANCO # Osta! E dim un pò... Com'él?... Com'él?... Elt... Bass... Megar... Grass...

SIMONA # (Sospettosa) Parchè am fèt tòti 'stal dmand? Al cniòssat?

FRANCO # (Prontamente) Mè, nò! Mai vést!

SIMONA # (Scrutandolo a fondo in viso) Tè t'al cniòs...!

FRANCO # (Esitando quanto basta) Chi mè?

SIMONA # (C.S.) Nò, tè t'al cniòs!!! (Incisiva) Tè t'al cniòs!!!

FRANCO # (Mestamente) Sè... al cniòs...

SIMONA # (Cercando di sapere) 'El a véra cl'è simpatic...

FRANCO # Un gnè mél...

SIMONA # E pù l'è néca un bèl zuvnòtt...

FRANCO # Zuvnòtt?... Un pò stasunè...

SIMONA # A tè, còma at péral?

FRANCO # Bhooo!!! E tè?

SIMONA # Mè? Cosa a j éntri mè, adèss... (Altro tono) T'capirè che mè!... (Alzandosi d'improvviso impaziente ed irrequieta) Uffa! Se t'savéss la rabbia che t'am fè!

FRANCO # Mè?

SIMONA # Sè! Tè! An capéss pù parchè t'féga acsè tant e' misteriòs...

FRANCO # (Rassegnato) An pòss dì gnitt... Um l'ha pruibì!

SIMONA # (Volgendosi interessata) A sè! E chi?

FRANCO # Lò.

SIMONA # E parchè, pù?

FRANCO # (Evasivo) Quèst, pù, an te' pòss brisa dì...

SIMONA # (Scattando) E và bèn! Tènt i tu ségrét! E alòra còsa a fèt a què? T'at pù néca aviè...

FRANCO # (Rassegnato) E và bèn... A m'avéj...

SIMONA # (Prontamente) Ma nò! Ac prissia èt? Non t'la ciapè acsè! Aspéta un mùmént... (Affettuosa) Vèn a què da mè... Mitès insdè... (Misteriosa) Franco... Tè a sit bòn d'mantnì un ségrèt?

FRANCO # D'zérta!

SIMONA # (Dopo un'esitazione ed averlo fissato bene negli occhi) Franco... Franco... Mè... Cl'òman... An l'ho mai vést!...

FRANCO # (Fingendo un grande stupore) Nòòò!!!

SIMONA # Mè an sò gnit ad lò... An sò chi che séja... An l'ho mai vèst! A cniòs sòl e' nòm... Mistero! (Sospirando) Al sù léttar... i sù fiur... al su paròl d'amòr... Am sò innamuréda... (Altro tono) L'è ridécul, vera? Nò, non ridar! Mè, par Mistero, a sréb spòsta a lassè mi marè... A scapè cun lò...

FRANCO # Pròpi? Par Mistero? Par un oman che t'an cniòs brisa!...

SIMONA # (Che intanto gli si e avvicinata, siede sul bracciolo della poltrona e gli parla tenera ed insinuante) Franco... Franco... Chi èl Mistero?...

FRANCO # (A disagio) Ma an pòss brisa...

SIMONA # (Accarezzandogli la testa) E parchè t'an pù brisa... In fònd còsa at gòstal a dimal...

FRANCO # Ma tè t'an e' anciòn suspétt...

SIMONA # A j ho zarchè ad pinsè... Gnit...

FRANCO # Eppure t'al cniòs...

SIMONA # Al cniòs?...

FRANCO # E da tant témp...

SIMONA # E chi a pòll éssar... (C.S.) Dai... Franco... Chi 'el?...

FRANCO # (Che comincia a cedere) Am pruméttat d'non dil ad anciòn... Gnèca a Checco, eh!

SIMONA # (C.S.) A tè zur! Figurès se al degh a lò!

FRANCO # (Sottovoce) A sò mè!

SIMONA # (Esterrefatta) Coma?

FRANCO # (Solenne) Mistero, a sò mè!

SIMONA # (Allibita) Chi Tè? (Urlando) Tè?!?! Crètén!!! Crètén!!! Sòl un crètén e' putéva cumbinè una pajazzéda de' génar! (Quasi isterica) Crètén!!!! (Ridendo sguaiatamente) Tè, Mistero? Ahhhh.... Tè, Misterò?!?!... (Gli da una spinta che lo rovescia) Checco?... Checco?!?...

FRANCO # (Impaurito) Nò... Simona... Par caritè... non dij gnit a Checco...

SIMONA # Ch'an j déga gnit?!?... E adéss in dò a sràl? (Cercandolo disperatamente) Checco... Checco... (Rivolta a Franco) Còrr... Còrr...

FRANCO # Sè... a còr... a còr... Ma in dò a j hoja da còrrar?...

SIMONA # Vàl a zarchè... Dij che e' tùrna da mè!... Al vòj a què... Checco...

FRANCO # A végh... Parò, am aracmand... non dij gnit... 'El a véra che ta mè prumètt?... (Esce)

SCENA 31^ SIMONA

SIMONA # (Afferra il telefono) Pronto... Pronto... Sono la moglie di Checco? C'è mio marito? E' già andato via?... E dove?... Me lo cerchi... sì... subito... ho bisogno di lui... (Entra Checco dal fondo)

SCENA 32^ SIMONA - CHECCO

CHECCO # A sò avnù a tù al valis... (Dirigendosi verso la porta di sinistra)

SIMONA # (Umile) Checco... Checco... (Checco si ferma all'altezza della scrivania e va a rovistare attorno a delle carte. Imbarazzata, timida) Checco, mè... a t'ho dètt dal paròl cativi... an sò gnéca e' parchè...

CHECCO # Pazénzia... Quèl cl'è stè, l'è stè!

SIMONA # A j ho scòrt, acsè, sénza pinsèj... (Dolce) Lasa 'stè cal chèrt... Ascòlta Checco...

CHECCO # A crid che strà ad nò un j sèja piò gnit da dis...

SIMONA # Nò... Checco... Mè an vòj brisa che tè t'at avéja... Smèngat quèl cl'è suzzést...

CHECCO # Tè... t'vù bèn a un étar!...

SIMONA # Un è brisa véra! Mè a vòj bén a tè! 'E bsògna che at féga una cunféssiòn... (Altro tono) Non ridar d'mè... Un gnè anciòn étar... Am sèra muntéda la tésta... Nòu dòn... a sèn séntiméntéli... rumantich... e pù la fantasèja... e Mistero... Am vargògn... E pù adéss che a j ho savù chi cl'éra Mistero!!!

CHECCO # (Sorpreso) Ah! Ta l'è savù...

SIMONA # Sè! Che crétèn!!!

CHECCO # Crètén?!?...

SIMONA # Parchè sòl un crètén e' putéva cumbinè un pastròch de' génar... Sòl un crètén cumpagna Franco!

CHECCO # (Allibito) Franco?

SIMONA # Sè... L'éra lò che um mandéva i fiur... al léttar... (Dolce) Dim che t'am pardòn... (Implorante) Dimal... (Gli si avvolge adosso) Checco... pòrtùm vèja cun tè... A j ho bsògn d'avét avsén... Ecco... Guérda... A parpér qualquèll e pù a s'avién... Mè e tè... Da par nòu...

CHECCO # Simona... (Pausa) Se Mistero invézi d'éssar Franco e' fòss stè...

SIMONA # (Chiudendogli la bocca con la mano) E' srébb 'stè précisa... (Come un eco) Précisa... Zènq minut e a sò pronta... (Esce)

SCENA 33^ CHECCO

CHECCO # (Guarda pensieroso la porta da dove è uscita Simona. Da sinistra entreranno Maria e Cecilia)

SCENA 34^ CHECCO - MARIA - CECILIA

MARIA # (Entrerà da sinistra assieme a Cecilia. Entrambe avranno il giornale Cultura sotto il braccio e ben in vista Entrambe sono vestite di tutto punto perchè devono recarsi al Gran Galà di Ravenna. Maria esibirà, trionfante, il passo scritto per l'occasione. Sottoponendolo all'attenzione di Checco per un giudizio) Checco... Nòu a j avréssum bsògn d'un giudézi...

CHECCO # (Ancora pensieroso per quanto accaduto poco prima. Arrendevole però.) Adèss mè...

MARIA # Nò, nò! T'è t'ci una parsòna c'la capèss... cl'ha stugiè! A tl'avlén fè sintì in anteprima e' nòstar intérvént che a farén staséra a Ravéna...

CECILIA # (Adulante) Tè t'ci la parsòna adata par dè un giudézi...

CHECCO # Mè?

MARIA # Sè, propi tè! (Estraendolo da sotto il braccio ed esibendolo) At arculdat cl'artécul in Cultura...?

CHECCO # E parchè al tniv sòta a e' brazz...

CECILIA # Parchè e' fà piò chic... più in... Eleva socialmente e culturalmente...

CHECCO # (Arrendevole e guardando verso destra, da dove è uscita Simona) Avanti... Sintén quèll che avì scrètt... Parò basta che a faségna prést...

MARIA # (Leggendo) Davanti al quesito "Soffre di più un uomo o una donna?" La nostra risposta secca è che tutti siamo delle persone umane che hanno bisogno di avere delle risposte che possono anche non essere precise.

CHECCO # Precise, còsa?

MARIA # Sè, uguèli!

MARIA # E pù ascolta, ad straza ad parùlòn che a j avén mèss... La scissione fra i sentimenti dell'uomo e della donna...

CHECCO # Scissione, còsa? Ma cosa aviv scrètt? Al saviv còsa c'la vò dì c'la paròla che lè? (Maria e Cecilia si guardano estereffatte)

MARIA # (Continuando) A vlimia dì che... per socializzare agli altri i nostri pensieri...

CHECCO # Ma socializzare cosa? L'è mèj che a j pinviva bèn... Stasiv a cà, va là... Se andì a lèzzar un quèl de génar, av fasì sòl cumpati e' basta!

CECILIA # Eh, nò! A j avèn mèss tòtt e' nòstar bòn par scrival e adèss andèn a Ravenna a lézzal... Vèn mò Maria che t'avdirè che la nostra figura a la farén...

CHECCO # (Non sentito) Sè... quéla dagl'ignùrénti!!!

CECILIA # (Si avvia, assieme a Maria, verso il fondo. Mentre stanno per uscire si incontrano con Franco che, trafelato, sta entrando in scena. Sospirando) Parò l'è un bèl zuvnòtt... Mè a putrèbbia sucializzè cun lò...

SCENA 35^ CHECCO - FRANCO

FRANCO # (Fermandosi imbarazzato) Oh... Checco t'ci a què!

CHECCO # Zà! A sò a què! Vèn avanti... Mistero!

FRANCO # Mè an avrébb che tè t'pinséss... La m'è avnuda acsè...

CHECCO # T'at avlivtia aprufitè, un è vera?... T'ci un pòrch!!! (Lo afferra per il bavero) T'ci un pòrch!!! (Repentino cambiamento) Anzi... nò! (Abbracciandolo) Grazie!!! (Quasi urlando) Grazie!!!

FRANCO # (Che si sta ricomponendo, dopo aver passata la paura) Grazie... e parchè?

CHECCO # Parchè ta mè fatt un piasè... Un gròss piasè!!! Ta mè salvè!

FRANCO # (Incredulo) Salvè?...

CHECCO # Sè... e' nèca par l'avnì... Sè! Parchè se mi mòj la rizévarà néca di fiur... dal lèttar d'amor... la pinsarà sòbit che t'sèj 'stè tè a mandégli... E bastarà quèst par fèj passè tòti al paur... tòti al fantasèj... Grazie! (Lo abbraccia violentemente) Grazie Franco!!! (Entra Simona da destra)

SCENA 36^ CHECCO - SIMONA - FRANCO

FRANCO # (Vedendo entrare Simona da destra, quatto quatto se la svigna)

SCENA 37^ CHECCO - SIMONA

MUSICA VEDOVA ALLEGRA

che seguirà tutto lo sviluppo scenico

SIMONA # (E' vestita elegantemente) Checco... Checco... (Si avvicina e l'abbraccia. Checco risponde all'abbraccio. Si stacca ed amorevolmente accenna ad accompagnarla verso l'uscita. Simona, all'improvviso, si ferma) Aspéta un mùmént... (Esce da destra per rientrare velocemente con fasci di rose scarlatte) Ecco a lì mitèn a què... a què... a lè... (Si avvicina a Checco)

CHECCO # Ma Simona...

SIMONA # Sè... ròs... ròssi... coma l'amòr... Andén... Mè e tè da par nòu... Luntan...

CHECCO # (Abbracciandola) Azidènti a cal ròs!!! (Escono. Si attenuerà il piazzato bianco, si crerà l'effetto penombra.

MUSICA

DONNE DONNE ETERNI DEI

Prima che cali il sipario, gli interpreti rientreranno in scena tenedo stretto al petto ognuno il proprio cuore illuminato con le singole scritte F I N E !. Nell'oscurità finale saranno ben visibili solamente i 5 cuori dei 5 interpreti e la parola FINE!)

POSIZIONE S.I.A.E. 824815 A

  Lugo di Romagna, 4 Luglio 1996 

Gli aventi diritto del sig. ALDO DE BENEDETTI hanno concesso l'esclusiva alla traduzione ed adattamento al dialetto romagnolo de: "DUE DOZZINE DI ROSE SCARLATTE" ai sigg.ri Lilia Flamigni e Francesco Pirazzoli.

E' vietata la totale o parziale rappresentazione di tale opera in dialetto romagnolo se non preventivamente autorizzata.

Si precisa altresì che i predetti signori: Lilia Flamigni e Francesco Pirazzoli hanno la piena e totale esclusiva all'adattamento ed alla riduzione in dialetto romagnolo di tutte le opere, teatrali e non, di Aldo De Benedetti.