Ch’ sadda fà pe’ campà

Stampa questo copione

Ch’ sadda fà pe’ campà 41

Ch’ sadda fà pe’ campà

Commedia in tre atti scritta da

Domenico e Massimo Canzano

TEL.  0817715433---0815741308

E_mail :     officinaoro@gmail.com

mecocan@tin.it

N° SIAE  152925

Personaggi

Camillo Capace

Carmelina moglie di Camillo

Salvatore amico di Camillo

Brigida moglie di Salvatore

Arturo figlio di Camillo

Gennaro figlio minore di Camillo

Don Ciccio  commerciante

Adele fidanzata di Arturo

Ciretta fidanzata di Gennaro

Tattà il femminella

L’Americano il soldato

Donna Gesualdina la medium

Titina sorella di Donna Gesualdina

Primo Atto

L’azione si svolge a Napoli, siamo durante la seconda guerra mondiale, dopo la liberazione della città da parte delle truppe americane.

La scena è una stanza di un basso napoletano, degnamente arredato, ci vive la famiglia Capece, che ha svolto fino a prima della guerra una vita dignitosa, grazie alle peripezie del capofamiglia e della moglie Carmilina,che in passato faceva la sarta, mentre ora può solo rammendare vestiti.

E’ un giorno della settimana non definito, non festivo.

Si apre il sipario, in scena in penombra si intravedono due figure, sono Arturo e Gennaro, i due figli di Camillo, che sedute di spalle al pubblico, sono  intente ad ascoltare la radio, la trasmissione è radio Londra.

Testo del comunicato: qui radio Londra, popolo italiano la vittoria delle truppe alleate è oramai vicina, le truppe naziste sono allo sbando, Roma è finalmente libera e ci apprestiamo a liberare tutta l’Italia, invitiamo i giovani abili alle armi di iscriversi nelle liste del nuovo esercito italiano di liberazione, per sconfiggere il nemico tedesco

Scena 1

Personaggi: Gennaro , Arturo, Carmilina e poi Camillo

Gennaro: Artù….

Arturo: ched’è.

Gennaro: ma tu ch’ dic’, quann’ fernesc’ sta guerra?

Arturo:Gennà, e io ch ne saccio, che teng’ ‘a palla e cristall’

Gennaro: Artù,

Arturo: (SCOCCIATO) ched’è…

Gennaro: ma tu ch’ piens’, chi avenv’ sta guerra?

Arturo: Gennà, ….ma tu ch’ buò a me, a primma matina

Gennaro: io che voglio! …Tu me fatt ascetà appost accussì ambress, perché avevam sentì o bollettino e guerra

Arturo: ma qua ambress, chello so l’unnec’.

Gennaro: just, so l’unnec’.

Arturo: uuuuuhh, ma comm si pesant, so l’unnec’ e mo ch’ buò.

Gennaro: ….te si scurdato ca noi se non si fa mieziurn’, nun c’aizamm’ ainto ‘o liett’,…. invece  ca scus’ ca avevama sentì’ comm’ sta ien a guerra, me scetat’ un’ora primm’, e  mo mu vuliss’ fa  creder’ ca ‘o fatto nun è ‘o tuoie.

Arturo: ma cge c’azzecc……, tu nun capisce proprio niente, io…..io…., a me….. a me…, e poi nun so fatte re tuoie, e capito.

Gennaro: Artùùù….., artù…….., a verità è ca mo ca so venuto l’american, e c’hanno liberato, te miette appaura che te chiammano a fa o suldato, pe combattere contr e tedeschi.

Arturo: mo to rong nu buff, frate e buon, guard chi parl, tu si o primm ca se caca sotto.

Carmilina: (compare sull’uscio della porta)ueeh,…ma che so sti parole, po essere mai ……proprio mo ca so asciuto ainda a chiesa…….., roppa a na bella messa…….. verite nu poco e recchie mie c’hanna sentì.

Arturo: bongiorno mammà (da un bacio alla madre)

Gennaro: bongiorno mammà (da un bacio alla madre)

Carmilina: eh..eh  bongiornn……, ma comm ve l’aggia dicere che l’avita finni e fa sempe questione,………nun ve facite senti a patev, ca chill se sfasterie e ve scomm e sang.

Arturo: mammà, ma chille è iss, ca me sfruculee.

Gennaro: nun è overe, è isse.

Carmilina:ueeeeehhh, chi è è, mo l’uateve annanze e piere, e facitem fa chella ca aggia fà, mavite già inzallanuta stammatina.

(CARMILINA SI AVVICINA AGLI AMULETI, MENTRE I DUE FIGLI LA GUARDANO, E FA IL SUO RITO SCARMANTICO)

Carmilina: chi vo o male e stà famiglia, o fuoco e Sant’Antonio o piglia, chi vo male a chesta unione adda fa a fine do capitone.

Arturo: mammà, …..ma vuie state sempe e na manera.

Carmilina: ma c’ aggia fa,…. a me chest me rimast,…… cu duie scansafatiche comme a vuie, …………

.a proposito iata a scetà a chillo faticatore ro pate vuost.

Arturo: (A BASSA VOCE) mammà, mammà, vulimm fa fess’ a papà

Gennaro: si, si ,…..facimmo zumbà aido o liett, ……..ce facimm credere ca è venuto Don Ciccio.

Carmilina: ne, ma pecchè avessa venì Don Ciccio a parte e cà.

Arturo: (imbarazzato, perché sa degli imbrogli fatti dal padre a Doc Ciccio cerca di coprire il fratello) no niente, mammà, niente, chill Gennaro aitt Don Ciccio, accussi, iust pe dicere nu nomm.

Carmilina: e vuie, cu sta facc ca tenite, me vulisseve fa fess a me,……….. ne ma c’avess fatte qquacch’  ‘mbruogl’.

(A QUESTO PUNTO ARTURO E GENNARO FACENDO SEGNO ALLA MADRE DI STARE IN SILENZIO, SI AVVICINANO ALLA PORTA DELLA CAMERA DA LETTO)

Arturo:(CON VOCE DOPPIA) camì, camì, addò staie, si t’acchiapp, te romp a noce do cuoll.

Gennaro: no, Don Ciccio addò iate, fermatevi, chill papà è nu pover’omm.

Arturo: ma qua pover’omm, io o facc addiventà nu poc’ e d’omm.

(DALLA CAMERA DA LETTO ESCE CAMILLO, VESTITO CON PANTALONE E CAMICIA, E CON UNA COPERTA A MO DI PASSAMONTAGNA, E DICENDO SOLO QUALCHE PAROLA TRA I DENTI, FUGGE VIA VERSO L’ESTERNO DEL BASSO)

Camillo: fuie, fuie.

Carmilina: avite vist c’avita fatt, mo chi ossape addò se ne ghiutt’ ‘annasconnere…………., nun ve facite truvà quand torn, pechhè volann e seggie

Gennaro: mammà……….mo ce ne iamm a cuccà o post vuost, accussì arrecuperamm n’atu poc e suonn.

Carmilina: facite buon…….arrepusateve nat’ ‘u ppocc ………state talmente stanc, pe nu ffà niente, co durmì nunn è mai abbastanz

Arturo e Gennaro: (GUARDANDOSI INTERDETTI E POI ALL’UNISONO) Bonanott’ Mammà ( ESCONO  A SINISTRA)

Scena 2

Personaggi: Carmilina, Camillo ,poi Don Ciccio

Carmilina: Bonanott’…., ma  a chi aggio fatt male pe me ammerità nu marito mbruglione e duie figl ca nun vonn fa niente……sul dummì.

(CARMILINA COMINCIA A PREPARARE UNA BACINELLA CON I VAPORI PER SOTTOPORSI A UNA SEDUTA PERCHÉ HA LE VIE RESPIRATORIE OCCLUSE. NEL FRATTEMPO PARLA TRA SE A VOCE ALTA)

Carmilina: maggia fà duie fumient pe m’ l’uà stu sciuculie ca teng gann.

(LA BACINELLA COMINCIA A SPRIGIONARE VAPORE, CARMILINA PRENDE UNA TOVAGLIA, STA’ PER METTERSELA IN TESTA E CHINARSI SULLA BACINELLA, QUANTDO RIENTRA IN SCENA CAMILLO, FACENDO CAPOLINO DALLA PORTA D’INGRESSO)

Camillo: (a bassa voce, in modo che Carmilina non sente) Carmiliiiiii…….Carmiliiiiii………..(più forte) Carmiliìììì

 !

Carmilina: (SALTA DALLO SPAVENTO) ma che stat…Mamm do Carmine, ma chi è? Ah …….ma si tu, puozz passà niente, natu poc e m’ faciv’ì ca cap ind’a l’acqua.Tras pruvulò.

Camillo:  se ne è ghiut, c’ ‘a it?

Carmilina:ma chi se n’aveva ire ?

Camillo: comm’ chi…….Don Ciccio.

Carmilina:Camì, scetete…… chill nun se mai appresentat’……..A verità….me fa specie….ma comm uno accussì’ scetato comma a te ca se fa fà fess de figl.

Camillo: ah….so stat’ lloro, mo è domp’ ‘o muss’ a tutte e duie.

Carmilina:addo vvaie……..Camì te fatt fà….stanno rummenn o post tuie,….e mo calmete, assiettete e fatt na bella fumatina, accussì te pass o stuorc.

Camillo: ah…..maggia calmà…… maggia fa na bella fumatina?

(PRENDE DA UN CASSETTO UN SIGARO E MOSTRANDOLO ALLA MOGLIE CON ARIA IRONCA) Donna….. fatemi accendere….dobbiamo cominciare a festeggiare …un altro po’ ed in Italia non ci sarà più nessun  Crucco

Carmelina :(INTENTA A RASSETTARE) Camillo…tu tiene genio e pazzià stamattin’ , ma io vac’ e press, perché stammatina teng’ che fà

Camillo :(SULLA STESSA FALSA RIGA DI PRIMA) Agg’ ditt nu poco di fuoco per vostro marito

Carmelina : Camillo si nun a fernisc’ te dong’  fuoco overament…,ma po’….che tien’ stammatin’, …che ci fai ancor loc’,….aiesc oì’ e vatt’ a trovà na fatic’ onest’…..che  tu solo o ’sicario t’ saie fumà.

Camillo: (SCOCCIATO) fatca ,….fatica onesta… ma nun me saie addimmanà auto.

Carmelina : e che taggia addimmanà chiu….,io a quann’ t’accunosc’   nun è  maie faticat’ onestament’ ,….prim da guerr nun fativcav’, pecché diciv’ ca c’ stev o Re  e tu alla monarchia  non ti piegavi….. ,po è venut’ Musullin ,ma tu… nun faticav pecché nun supportav’ le imposizioni…., che Tedesc figurammc’…….mo…mo…. c’ stann’ l’ammerican’ ,ma cu’ llor’ nun c’ fatic’ pecché dic’ ca nin li ccapisc’ quann parlan………mo dimm a me …p’me fa avvedè  quaccòse e sord senza metterm scuorn nfacc……  comm’ aggia fà!

Camillo: (QUASI OFFESO E SEDENDOSI A CAVALCIONI)  scuorn…. ,e che c’ sta e s’ metter scuorn ncopp e denar  ca port a casa.…..

Carmelina:(INTERROMPENDOLO  GRIDANDO PERCHE ’  A VISTO CAMILLO CHE  SI SIEDE A CAVALCIONI SULLA SEDIA)…..Camì ch’ staie facenn’….… firmmt’ !!!

Camillo :   (IMPAURITO) Carme che passat’… pecché ch’ sto facenn’ ?

Carmelina : (TIRANDOGLI LA SEDIA E  GIRARNDOLE TRE VOLTE INTORNO)Si t’ acconc’ chesta seggia  a iurnat’ nun s’ dannegg’ ….mett’ a post’ a situazion’ e acconc’ pur a stagion’  ……(POSA LA SEDIA NEL VERSO GIUSTO) ma comm nun ‘o ssaie ca si t’assiett’ accussi port mal’.

Camillo : ma tu fuss asciuta a mpazzì’

Carmelina : nooooh……. ,ma damm rett’ assiettat’ buon’ e famm’ o piacer’ asinò ‘a jurnàt’ m’accummenc’ storta….

Camillo :   chest so cos’ e pazz’………ma  è mai possibbl’ ca tu  crirr’ ancor’  a sti ‘ccose

Carmelina :io …nooo…. nun ce crerr’ …….ma tu…..assiettet’ buon’….

Camillo:   e tu accussì a pass’ a jurnàta…appriess’ a sti scimità…a sti suprasteziòn’…….ca ta mis’ ‘ncap’ Donna Gesualdina …..

Carmelina : Camì….quann annuommen’ a Donna Gesualdina te sciaquà a vocc’..e capit,… parl p’ tè …..ca  nun fai nient’ da mattin’ a ser’, e quann’ ‘o  ‘ffai ,vaie jenn’ annanz’ e aret’ pe tutta Napule p’ avvedè a chi e  fa fesso…..     

Camillo: a parte il fatto che la mia è un arte ,e ne dovresti andare orgogliosa……ma po stamm’ a sentì….. t’ riend’ cont’ in che periodo vivimm’ ,….simm appena asciut’ a na guerra

Don Ciccio: (URLANDO DALL’ESTERNO)  Camìììì….Camiì

(CAMILLO GUARDA LA MOGLIE CON ARIA TERRORIZZATA)

Carmilina : e ditt’ ca  guerra ancora addà fernì……..Camì   mo vir’ comm e vencer’ sta battaglia….

Camillo: (CON TONO IMPLORANTE) Carmilì aiutem’……

Carmilina : e ved’ si nun vien’ semp’ a parte e cà ……….(DOPO AVERCI PENSATO PER QUALCHE ATTIMO, FA SEGNO A CAMILLO DI METTERSI CON LA TOVAGLIA IN TESTA SULLA BACINELLA, SIMULANDO LA RESPIRAZIONE)

Don Ciccio: (URLANDO SEMPRE DALL’ESTERNO)  Camìììì

 ….ma che dè nun aràp’……

Carmilina: Eh….nu mument, …. chi la fatt nient a chist (MENTRE CARMILINA SI APPRESTA AD APRIRE LA PORTA, PER UN ATTIMO CAMILLO ALZERA’ LA TOVAGLIA MOSTRANDO UNO SGUARDO DI CHI LA SA LUNGA)

Don Ciccio: (CON ARIA ARRABBIATA) bongiorn’  Donna Carmilì, ce stà vostro marito…..

Carmilina: no è asciut’, cose e niente  nu par’ d’ore e sta cà,….ma dicite a me….

Don Ciccio: no nient’….so cose e uommenn…(POI GUARDANDO CON SOSPETTTO A CAMILLO CHE è NASCOSTO SOTTO LA TOVAGLIA) … e chist chi è?

Carmilina: chist….e…..chist è….o ninnill…..Gennarin…..sapit’ che dè…ten’ na tosse…..na brutta tosse… e ji pe cia fa luvà, l’agg fatt fà duie fumient…….è over a mammà, facc sentì a Don ciccio che brutta toss ca tiene?

Camillo: ( INSCENA UNA TOSSE MOLTO FORTE E PROLUNGATA)

Carmilina: (PER FARLO FERMARE GLI DA’ UNA BOTTA IN TESTA) e bast mo………

Don Ciccio : e chist stà nguaiat’……po pur’ murì……

Camillo: (MOSTRA UN PAIO DI CORNA IN ATTO SCARAMANTICO)

Don Ciccio: signò ma fatt e corn……. ..e comm s’ permett…

Carmilina: e va buò, nun dat’ arett…..chill o ninnill pazzea…..penzat’ a salut….

Don Ciccio: E io pe pensà a saluta soia, agg’acchiappatt nu pare e corn……, va buò turnamm a nuie…… avit’ ditt’ ca Camill non ce stà……….allora mo ca ven’…..dicitencell ca nun se muvess a ca, i veng a nat’uppocc….. perché l’aggia parlà

Carmilina: ma è na cosa seria?

Don ciccio: na cosa e vita o e mort…..a soie naturalmente (ESCE)

Scena 3

Personaggi:  Carmilina , Camillo poi Salvatore

Carmilina : Mamma do Carmine….Mamma e Pompei……e chist mo l’accire annanz’ all’uocchie mieie .

Camillo: (SI TOGLIE LA TOVAGLIA. HA IL VOLTO TUTTO ROSSO E BAGNATO)  ma putiv’ dà chi fort’ a bott, magg’ abbevut nu litrr’ d’acqua cu tutt’ ‘a ‘mmricina…..

Carmilina: (CON UN MOTO DI STIZZA) era megl’ ca te facev’ abbever’ tutt’ ‘o vacill…….. ma che le fatt a chillu pover’omm…..tutt quant tu e truov

Camillo: (CON ARIA SUPERFICIALE) nientt…. e ch’ l’aveva fa…..e sentut’…so cos’ ‘e uommen’ …..so affar’ …..Carmilì qui chi piu e chi meno tutt’ quann s’arrangian’ a fare quaccheccosa per arrotondare (PUNTUALIZZANDO QUEST’ULTIMA PAROLA QUASI A VOLER FAR CAPIRE QUALCOSA ALLA MOGLIE)

 

Carmelina : ma chi tutt quann…….. io sol’ a nat’ ne conosco e……guarda caso e amico tuoie….

Camillo : (FACENDO FINTA DI NON CAPIRE) amico? Io ne tengo tanti di amici…

Carmelina : (CON IRONIA) nun t’ preoccupà te lo faccio venire a mente io ……tiene presente chill ’omm ca stà semp’ ca, pa casa nostr’ …ch’ tras’ e aesc’ cuann’ vo iss,…e ch’…si nun foss po rispett’ ca teng pa muglier l’avess già cacciat’ a càuc’ ‘n cul’a vie ‘e for’?

Camillo : (PERENTORIO)  no…..ne famm’ capì me e chi stai parlann’ ?

Carmelina: (INNERVOSENDOSI) stò parlann e chill ’aut’ sciagurato comm’ a te ….. Salvatore!

Salvatore :(ENTRANDO COME SE FOSSE A CASA SUA) bongiorn a tutt quann…. (CON RIVERENZA) donna Carmeliiiina!!

Carmelina: e t’ parev’…….. accumpar’ accussì….. comm si foss’ nu spirit’…..

Salvatore : vedo che stammatina stamm’ aller’….!

Carmelina : Salvatò è megl’ ca m’ ne vac’, pecché io a voie ‘nsieme nun v’ pozz’ avvede ….,mo m’ ne vado a truvà Brigida tua moglie,…..m’arraccumann’ mo ca turnamm’ vedit’ e nun ve fa truvà.(ESCE)

Camillo : ‘o vuoò nu poc’ e  cafè….

Salvatore : ma pecché te ne è rimast’ ancor’ ?

Camillo : (CON NATURALEZZA) Nooo…’o ‘ffacimm ca posa ch’è  rimast da ier’.

Salvatore: (CON FALSITA’) allora adda esser’ na sqisitezza…. dammene nu pucurill….teng’ ancor’ l’uocchie azzeccate e suonn…..

Camillo: (GLI PORGE IL CAFFE’) vien assiettete…..

Salvatore : Grazie  

(PRENDONO IL CAFFE’ ENTRAMBI SEDUTI)

Camillo: ( PENSERIOSO)  aggia sperà  sulament ca nun m’ ‘e ‘ddà tutte  adderet’.

Salvatore : (PRESO ALLA SPROVISTA) ma chi?

Camillo :Don  Ciccio. 

Salvatore:  ma ch’ cosa ?

Camillo: ‘e noc’ ca c’agg’ vennut’ a Don Cicccio, chill’ è già passat’ stammatin’….e nun sacc’ comm’ nun m’agg’ scansat’ na bella paliat’

Salvatore🙁 PERPLESSO) e comm’ maie ?

Camillo : (CON ARIA PERENTORIA ) pesavan’ nu poco più del dovuto….

Salvatore: ma pecchè ….quann avevan’ essere ?

Camillo : (PRECISO) 50 chil’ !

Salvatore:e invec’ quann’eran’ ?

Camillo : (PRECISO) 87 chil’…. Io nu poc’ d’acqua c’agg mis’,  (CON SERENITA’) ne… le dovevo lavare?

Salvatore: (CON STUPORE) 37 litri d’acqua ?.......E’ over’ ca Don Ciccio è nu poc’ assaie fess, ma che esaggerazione………Camì nun c’ stà nient’ ‘a fà .. tu si mariuolo nato ….. e famm sentì comm cia lev’ l’acqua…cu na spogn’ !… ( POI EVIDENZIANO CHE HA LO STESSO CARATTERE DI CAMILLO)…. ma intant’ chill’ ‘o ‘tten’ pe vizio  a manna e cos’ adderet’, me lo voleva fare  pure a me quacche giorno fà,quann m’ chiedett’ e ce procurà  delle castagne……Ma comm, di questi tempi, dove non si trova una cosa in giro nemmeno se ce l’ hai, (CON SUPERIORITA’) quello trova il pelo nell’uovo che pesavan’ nu poco di più… ne che ci pozzo fare se poi  le castagne assorbono.(CON DETERMINAZIONE)…Io sporche gliel’aveva dà.                         

Camillo : (IRONICO) e se ne viene mia moglie ca nun sò capac’ di trovare na fatic’ onesta, comm’ a  tutt’ quanti…..ne più onesti di così…..

Salvatore:  certo …oggi la situazione è quella che è. Poi a nuie nun è la volontà ca ci manca…è il tempo!!!

Camillo : hai ragione s’ và semp’ e fretta…

Salvatore:  ma ch’è capit’, non il tempo come il tempo….ma come il tempo!

Camillo : sarria ?

Salvatore: sarria ca oggi fa caldo, aieri vuttav’ ‘o vient’ l’auto aier’ chiuvev, uno accussì’si demotiva.

Camillo : (SENZA AVER COMPRESO IL SENSO)hai raggion’…..

Salvatore: (AVENDO CAPITO CHE L’AMICO NON HA CAPITO, CAMBIA DISCORSO) va buò cagnamm’ discorso… ma e vist’ quanta surdat’ american’ c’ stann’ int’a sti iurn’ in giro pe Napule ?

Camillo: e com’ no, ma è già a nu poc’ e tiemp’che è accussi, aier’ n’aggio truvat’ un’giovane e fort’ ca tutt’ mbriac’ m’addimannato se ‘o purtav’da Donna Cecilia.

Salvatore:  a maetres ?  E l’e purtat’ ?

Camillo :  e comm no….

Salvatore: (ALLUDENDO ALLA SITUAZIONE) sai ch’ bella nuttata avarria passat’!

Camillo : nun’ ‘o ‘ccred’…

Salvatore: ma comm…..e ditt’ che  era giovane e forte.

Camillo : gnorsì……ma gli mancava la cosa più importante.

Salvatore: ch’ ‘ccosa ?

Camillo: e dollar’ (MIMANDO) cu nu vracc’ ‘o pesav’ e cu’ ‘ll’aut’ ‘o alleggrivo……Ne comm mo fumav’ io stammattina (MOSTRANDO UN PICCOLO SIGARO)

Salvatore: approposito di fumo, prima di venire ca sono passato fuori al basso di Gennaro Capasso (MOSTANDO CON LE MANI)…nu sicario accussi s’ stev’ fumann’!

Camillo : (INALBERANDOSI) nun m’annummena a Gennaro Capasso… nun me fa pensà, ca ten’ tutte ‘e fortun’ cu iss’…….ten’ pure  doie figlie femmine (SOTTOLINEANDO “FEMMINE”).

Salvatore: (RIBADENDO) ma nun dicer’ accussì’….pure tu n’ tien’ duie, sani….belli…

Camillo :(PERENTORIO) gnorsì,…ma song’òmm’…..

Salvatore: òmm’ ?

Camillo: e uommen’ … duie bacchttun’ chin’ ‘e salut’,….ma a me a ch’ m’ servon’….io comm facc’ cu l’ ammerican’?

Salvatore:  ma ch’ vuò dicer’?

Camillo :  Salvatò, io agg’ capit’ tutt’ cos’,(RIMPROVERANDOLO PER NON AVER ANCORA CAPITO) nun me dicere che nun e ancor’ capit’ chell’ ca fà … Stamm’ a senter’…., tu l’e vist’ l’e figlie….. chell adescano e surdat’, e portan’ ind’ ‘o vasc’, ‘e fann’ mbriacà, na botta ncap’ e Gennaro s’ piglia e dollari.

Salvatore:  Dicevo io…….comm faceva a s’ piglià e dollar man’ all’ ammerican’, ……chill due sold’ ‘e salut’ tene.

Camillo :   (PUNTUALIZZANDO) e capit’ allora ch’ vo ‘ddicere dire tenè doie figlie femmine…..

Salvatore:  Camì,figlie e basta. Pecchè e maie   visto figlie ca nun so’ femmine

Scena 4

Personaggi: Camillo, Salvatore, Adele e Ciretta

Ciretta: e permesso……..putimm trasìre ?

Salvatore:  (CON FARE DA UOMO FATTO) comm nun putit’ trasì’…. trasite e comm

Camillo: ( A CUI HA DATO FASTIDIO L’ATTEGGIAMENTO DI SALVATORE) Salvatò…levate ‘a ‘llocc …. te si scurdat’ ca staie a casa mia…….trasit’ piccerè.

Adele e Ciretta: (ALL’UNISONO) Bongiorno Don Camillo

Camillo: (GUARDANDO SALVATORE SOOT’OCCHIO) Boongiorno!!

Ciretta: simm venute a vedè se si so scetat’  Gennaro e Arturo, pe c’ ji affà na bella passiata pe mergellina.

Adele: vist che è  na bella jurnata , ne vulevem appruffittà e ascì’ che boyfriends nuost

Ciretta: e proprio accussì’….ne ma ‘o ssapite, mann’itt ca c’ stà nu tipo abbasc’ mergellinn, ca venn e ciungamm e contrabband…

Salvatore: ma comm parlate….nun stat’ bbone..

Ciretta: ma c’avit’ capito, nuie oramaie parlamm ammericano, simm tutti ammerican

Camillo: a verità e c’a ‘sti ammerican’ c’hann’ accattatt pe famm…

Adele:(ADELE,CHE E’ PIU’ SVEGLIA, CAPISCE DOVE CAMILLO VUOLE ANDARE A PARARE, E CAMBIA SUBITO ARGOMENTO)e allora se so scetatt o no 

Camillo: no nient’ ancora…chill so comm a duie gall mbriac’…...s’erano scetatt….ma è stat’ nu fals allarm’……se ne so nghiutt nata vota a cuccà,….sentit’ a me ….turnat’ ‘a n’àuto  ppoco…..jatev’ primm accattà chelli cose ca se mette o ciucc’ ngann

Ciretta.: ma che dicit’ Don Camillo?

Camillo: cumm se chiammenn  …..ngann….ngammmm

Adele:(RIDENDO ASSIEME A CIRETTA) vulite dicere ciuingamm….stateve buon Don Camillo….ce vedimm chiù tardi (escono)

Camillo: sti guaglione d’oggi…..ma chi è capisc chiù, cert’ cu sti ammerican’ in giro, ca stann comme e pazz, è meglio avè duie figl’ uommen’……..si ma a me mo servon’ femmine…

Salvatore: ….(RIFLETTENDOCI  SOPRA) Cam’ ho trovato

Camillo :    ch’ ccosa ?

Salvatore: Camì (GUARDANDOLO NEGLI OCCHI E CERCANDO DI MIMARE LA SITUAZIONE)

Camillo :  nun t’ capisc’ ma e pers’ ‘a voce?

Salvatore:  no

Camillo : allora stai mbriac’ a primma mattina!

Salvatore: l’idea ci sarebbe ….ma nun sacc’ tu come la prenderai (CON I GESTI ALLUDE AI FIGLI DI CAMILLO STANNO DORMENDO NELL’ALTRA STANZA)

Camillo : (CAPISCE RIMPROVERANDOLO) Salvatò si arrivat sicond…io po aspettav’ a te…. io …c’ avev’  già pensato, nun ci stà niente a fa.

   

Salvatore:  (INSISTENDO)ma piensac’buon, se nuie ‘e vestimm ‘a femminn e l’apparam’ nu poc’….accussi adeschiamo i Marines e………

Camillo : (INTERROMPENDOLO) l’apparam’ nu poc …… ma tu le vist’ buon’ e figl’ miei?

Salvatore: hai ragione comm femmine  sono troppo uommen’

Salvatore:  (RIFLETTENDO) ho trovato….Tatà

Camillo : Boom!!! Ma che dè…o l’urdem’ e l’ann’….

Salvatore:  no che e capit’ , io intendevo Tatà o femminiello

Camillo :  e chi è?

Salvatore: (PRECISANDO) ma comm Tatà ,o femminiell’ che è arrivat’ into quartiere da nu par’ e  settimane

Camillo : (INNERVOSENDOSI) ue, io nun ‘o accunosc’… ma l’aggia’ssapè pe’ forza

Salvatore:  (CALMANDOLO) statt’ calmo e fatti spiegare, (PRECISANDO)  l’unica manera per fare sembrare i figli tuoie delle femmine e chell’ e ce imparà a muoversi comm  a lloro….e chi megl’ e Tatà o femminiello cio pò ‘mparà. 

Camillo :   ma tu l’accunusc ?

Salvatore: no…ma stà e cas’ copp’ Monte e Dio, noie c’ jamm a parlà  e c’ prumttimm na percentuale ..’o faccimm venì’ ca  accussì’ facimm abbedè e figl’ tuoie comm sanna mover’, loro fann un po’ di esercizio  e dopo un paio di giorni organizzamm tutt’ ca….. io procuro gli americani.. e chiu mbrich’ ca trov’….  natu ‘ppoco e vino  cio facc’ vuttà incuorp’ io, accussi s’ scemuniscono completamente…e..

Camillo :  (AGGIUNGENDO COMPIACIUTO) … puort ca , nu poche e scena  e l’alleggerimmo nu poc’ (RIFLETTENDO)…e….comme ce n’ libbramm..

Salvatore: nun t’ preoccupà  c’ facimme credere ca sta arrivan ‘a ronda accussi chill ca paura e  se fa scoprì in fraganto…. se ne fui

Camillo : (PRESO DALL’ENTUSIASMO) …c’ pigliamm  tutt’ e dollar’ (FACENDO SEGNO CON LE MANI)…. nu sicario accusi maggia fumà..! ………..(RIFLETTENDO) si ma  ‘i stà un grosso probblema.

Salvatore: quale sarria ?

Camillo: il probblema nun è il maestro, ma sono gli sculari, quelli già normalmente non so’ vulit’i’  a scola, adesso come ce lo dico c’anna ji a scola per diventare femmine, penso che ci …(SENTENDO LE VOCI CHE ARRIVANO DA FUORI ) …zitt’ zitt’ stà turnann mia moglie, facciamo abbedè ca c’ stamm appriparando p’ gh’ì’ a faticà, si no chest m’ fà nata vota na capa tant ca non so capace a m’ truvà na fatica onesta.

Scena 5

Personaggi : Camillo, Salvatore , Brigida, e Carmelina

 (BRIGIDA E CARMELINA  ENTRANDO DALLA COMUNE CARMELINA PRIMA DI ENTRARE SULLA SOGLIA DEL BASSO FA I SUOI SOLITI RITI SCARAMANTICI)

Carmelina : chi vo o male e sta famiglia  o fuoco sant’Antonio o piglia…. chi vo o male e chesta  unione  adda fa a fine do capitone…..(LISCIANDO GLI AMULETTI CHE SONO IN BELLA VISTA SULL’ARCO DELLA PORTA)

Camillo : (CON ARIA IRONICA A SALVATORE) Stamm appost…. nun t’ preoccupà , oramai non ci può succedere più nulla ……..è arrivato pure  o  Santone!!! 

Brigida : (CON LA PUZZA SOTTO IL NASO) Carmelina ma tu capisci , si è permessa di chiedermi se potevo andare a mezzo servizio da lei …ma comm…. a me  discendente dei Marchesi di Portanola viene a chiedere questo,  insolente !

 

Carmelina: (ASSECONDANDOLA) e ghiam nun  ‘mporta,  nun t’ piglià collera,  chell ch’ n’ sapeva….e po’ ….po’(CAMBIANDO REPENTINAMENTE TONO)  tu li a ferni cu sta storia dei marchesi ….si no  quant’ ‘o  truov na fatic’ ….(NOTANDO IL MARITO ANCORA NEL BASSO) ah,  ma tu stai loc’?

 

Camillo: (IN PERFETTA LUCE RIVOLTO A SALVATORE IN MODO IRONICO) Ue, e  comm ha fatto a me  vede ?

Salvatore: (CON LO STESSO TONO DI CAMILLO) sarà l’ammore!!!

Brigida : (A SALVATORE) ah… e  come il cacio sui maccheroni anche tu stai qui?

Salvatore:  Camillo, oggi si è svegliata cuoca!

Brigida : ma come si può fare  tu le mattine le passi cosi….da un basso all’altro (A CARMELINA) scusami Carmelina non volevo offenderti

Carmelina: (DI TUTTA RISPOSTA)  no p’ammore e Dio…è sul ca..nun m’er’ accort ca io stev’ e cas’ int’ a nu vàsc’…

Salvatore🙁 A BRIGIDA) ma ancora e  carè a ncopp’ a stu tron’ ?

Brigida : cosa ci vuoi fare quella e l’invidia che ti fa parlare, tu non ci hai mai potuto sopporta che io discendo dai  Marchesi di….. 

Salvatore:  (CONTINUANDO)di Portanola ,di Portacapuana…a me mi sa che ti e disceso solo il titolo,…comm s’ po fa’ nun hai portato na fetente e lira.

Brigida: e che ci devo pensare io ,questo è un compito che deve toccare al signor marito (RIVOLTA A CARMELINA) non è vero Carmelina?

Camillo: (A SALVATORE) ma comm o’ lione ancora non si doveva scetare e chell mugliert me lo sfrogolea..

Carmelina:  (A CAMILLO) iust’ accussì…. ma tu che c’ fai ancora loc?

Camillo:  m’ sto concentrando non vid’…… a natu ‘ppoco agg’ji a faticà.

Carmelina: ma pecché, addò se vist’ maie  ca nu cristian’ s’adda cuncentrò p’ gh’ji a faticà…

Camillo:….dipende dalla fatica

Carmelina: e d’ che  fatica si tratt’? ( POI PUNTILIZZANDO)….ma è na fatic onesta?

Camillo:  (TERGIVERSANDO) onestissima….addimannancell’ a Salvatore

Carmelina: e ch’ c’azzecc Salvatore?

Brigida: Salvatore cosa centri tu nel lavoro di Camillo, non sarà mica un altro vostro imbroglio per approfittare di qualcuno.

Salvatore:(CERCANDO DI RISOLVERE) nooo…  ammore mio…noi abbiamo trovato lavoro….un lavoro  in… in… in…

Camillo:  (AGGIUNGENDO) … una ditta di trasporti

Salvatore: trasporti?

Brigida: (A SALVATORE)   e cosa trasportate?

Salvatore: ( A CAMILLO ) no dico ch ‘ccosa  trasportiamo ?

Camillo:  trasportiamo vino

Salvatore:(NON RIUSCENDO A SEGUIRE IL DISCORSO DELL’AMICO)..vino?

Brigida: e come lo trasportate  nelle botti?

Camillo: (PERENTORIO ALLUDENDO AGLI AMERICANI UBRIACHI CHE LORO DI SOLITO ALLEGERISCONO DI DOLLARI) no… nelle divise

Carmelina: e ch’ so sti divise ?

Camillo: ..e… songo dei nuovi contenitori….americani

Salvatore:  (CAPENDO) a si proprio accussi! … sono assai comodi da trasportare

Carmelina: e quanto vino c’ tras’ int’ a sti divise

Camillo:  (MOSTRANDO COMPETENZA) dipende…due..tre,quatt’ litr’ al massimo…

Carmelina: quatt’ litr’ ,e quant’ viagg’ avita fà.

Camillo:   noo ...n’ bast’ uno ogni tant’, chill e vin’ buon,  è vino americano…è chin’ e devozione

Brigida: (CON ARIA DI CHI NON A CAPITO )  non capisco

Salvatore: (INTERROMPENDO IL DISCORSO) ma che devi capire, dai jammincenn’ che si è fatto tardi (SPINGENDOLA VERSO LA PORTA DI USCITA) Camì accompagn’ nu mument’ Brigida bond’ ‘o vic’e torn’…….m’arraccumann concentrati ( SALVATORE RIDENDO SOTTO I BAFFI ESCE ANTICIPANDO BRIGIDA)

Birgida: Carmilì ci vediamo a natu ‘ppoco.

Carmelina:  aspiett, addo vaie (BRIGIDA SI FERMA SU L’USCIO DELLA PORTA) t’aviss scurdà, tra nu quart’ d’ora ce vedimm sott’ a a casa da Signora Chianese, accussì ca scusa c’aggia ji a ritirare cierti vest ca sann accunudà, ce addummannamm si ten’ cocc faticc pure pe te (BRIGIDA ESCE)

 (POI RIVOLTA A CAMILLO ) nun da rett’, nu t’ cuncntrà assaie…. t’avessa fa male….

Camillo:   (CON ARIA SERIOSA) guard’ che s’ ci truvamm  in queste condizioni è pure per colpa toia!!

Carmelina:(VOLTANDOSI VERSO CAMILLO ED AVVICINANDOSI  SEMPRE PIU AD OGNI FRASE)colpa mia … colpa mia?….Ma allora vuò proprio accummincià stammatin….. a colpa foss a mia?,…..io m’ rusec’ e man a rammendà e vestit’ da gent .….t’  mett ho piatt a tavola ogni giorno…t’  facc  fà ho signor’ co sigar’ man…e tu  t’ n’ vien’ ca ‘a colp e a mia…. No, mò me fa capì che buò dicer’, (SI SIEDE) mo massett loc’   e me  fa capì’.

Camillo:(GIRANDOGLI INTORNO) Carmelina ,tu sai cucire…. sai cucinare…. sai sciorinare,….ma nun saie fà e figlie femmine.

Carmelina: e che de sta nuvità de figlie femmine, ch’ c’azzeccan’ e  figlie ?

Camillo:centrano Carmelina, centrano…. (PERENTORIO) Gennaro Capasso….. tiene due figlie femmine!!!!!

Carmelina:(CON ARIA DI CHI NON CAPISCE) Gennaro Capasso,…..e figlie femmin!! Noo… e meglio ca mo m’ ne vac’ a piglia e vèst’ ‘ncoppa a da Sig.ra Chianese e m’ met a faticà, diversamente……..stammatin fnnesc’ male (ESCE)

Scena 6

Personaggi : Camillo, rientra Salvatore e poi Don Ciccio

Camillo: (PENSANDO A VOCE ALTA ED IMMAGINANDO LA SCENA, NEL FRATTEMPO ENTRA SALVATORE CHE SENZA FARSENE ACCORGERE LO ASCOLTA ) Cert’ nu bellu vestit’….. ce voless  na parrucca…….. , ma rimane sempre ho  problema ca c’ pare ca song’ uommen’ (NON ACCORGENDOSI DI SALVATORE CONTINUA A PENSARE A VOCE ALTA) chill’ so rozzi,  duie bacchttun’,…. nun so elegant’ nemmeno quando dormono, aut’ ca Tatà o femminiello ca c’ vo nu miracolo da Madonna di Pompei

Salvatore: (TOCCANDO CAMILLO SULLA SPALLA) non ti preoccupare quella la Madonna ci da una mano!

Camillo:(SALTANDO PER LA PAURA ) e passa nu guàjo…. ma tu stai loc’….chell’ a man’ da Madonna adda essere.

Salvatore: eh , com stai ?

Camillo: io m’ pensavo che Carmelina steva adderet’ a me,….Salvatò, ..  se si accorge di quello che stiamo organizzando, chest’ è  a vota bona che me n’ aggia fuì’ da casa.

Salvatore: (RINCURANDOLO) non ti preoccupare, ma chi c’ ‘o ddic’ , io ho pensato a tutto , noi la cosa la organizziamo di Giovedì sera , quando tua moglie non ce stà, perché va  a casa di Donna Gesualdina a fare la sua solita seduta spiritica,..quella mentre va e viene sempre un paio di ore passano. E noi in due ore a voglia di fare….. putimm alleggeri  nu battaglione e marins.

Camillo:  va beh… che ora so ?

Salvatore: è a mezza.

Camillo: famm scetà e piccirillì, (CON  IRONIA) ….. cert’ è na soddisfazione….. l’ hanno pigliat’ tutta  a me o genio e ji a faticà.

(MENTRE SI AVVICINA ALLA STANZA SI SENTE DA FUORI LA VOCE DI DON CICCIO )

Don Ciccio : (GRIDANDO) Camillooooo….

Camillo: Don Ciccio…..t’ l’avev’ ditt’ ca se ne putev’ addunà?

Salvatore:  Camì…si nun s’ n’ addunav’, diman’ c’ vennevmm nu gallo pe’ gallina

Don Ciccio :     Camillooo, addò stai Camì’?

Camillo: (SBIRCIANDO  FUORI) e mo ch’  ‘l dic’, ‘o bir’ comm allucc’….. sta pont’ o vico e s’ sente comm si stesse  ca  dint’.

Salvatore: (SICURO DI SE) Camì assiettete, quaccheccos’ c’inventamm’..

Camillo: facciamm comm si o fatt nun foss o nuost

Don Ciccio : (ENTRANDO) ah !!!  stai  loc’, ched’è mugliereta nun t’ait’ nient’, si curaggios’ ‘o saie,……….ma io ‘o sapev’..o sapev’ca nun tiniv’  a facc’ e te ne ji  in giro,  aropp chell ch’ me fatt’..

Camillo: Don Ciccio  ma  che stat’, statevi  calmo v’avessa fa male

Don Ciccio :  ma ch’ maggia stà calm’,..ue,  tu m’aia dà tutt’ e sord’ adderet’ e capit’ , si no m’ scord’ca c’ hann’ libberat’ e facc’ scuppià n’ata vot’ ‘a guerra.

Salvatore: ma calmatevi, Camillo ha ragione, pensate alla salute

Don Ciccio : Ah, e m’ero scurdato ca c’ stiv’ pure tu, Salvatò, nun m’ fa venì’ nment’ ca tu si pegg’ e iss….. ca na part e chelli  castagne ca me vennut’ ‘e teng’ ancor’astipat… ……(PUNTANDOLO CON IL DITO), te facc’ agnotter’ a’  una a’ una.

Camillo: (CERCANDO DI CALMARLO) ma assettateve, facitem’ capì’..

Don Ciccio : allora nun e capit’ ,  m’erà sulamente e sord adderet’ e m’ n’aia fa ji

Camillo: (CON ARIA STRALUNATA) Don Ciccio, m’avita fa caèì e ch’ stamm’ parlann.

Don Ciccio : no io esc’ pazz’, nun po essere ca m’adduman’ pecché sto alluccann.

Camillo: Don Ciccio ,la domanda è lecita (CON ARIA ANGELICA) io ho la coscienza apposta

Don Ciccio : la coscienza apposta, ihh, ch’ facc’ e corna, e dimm’ nu fatt, t’ si già scurdat’ del noci ?

Camillo: ah e noc’ , e comm facc’  a me scordà , io nun agg’ mai vist’ na partita e noc’ chiù pulita e chell’ ca vagg’ purtat’, chest’ l’avit’ ammettere

Don Ciccio :   Camì pe essere pulite erano pulite….. nun  damm rett’ ca na vot’ asciuttate pesavano meno e quann avevan’ esser’…..ma comm s’ po fà nu                                                                        ne è asciuta una bona , tutt’ fracide….. 

Salvatore:(INTERROMPENDO)Don Ciccio , no  p’ risponner’ miez’….

Camillo: no prego...prego

Salvatore: grazie, ma dicevo…nun è p’risponner’ miez’  , ma m’ meravigl’e vuie, sit’ caduto in errore…..come avete fatto qualche giorno fa con me,.ma addimannat’ in giro chell’ è ‘a qualità …… (INVENTANDOSI IL NOME)sono le sudarelle !!!

Don Ciccio :     Ma quala qualità ,chell’ fann’ schif’

Camillo: (COLLEGANDOSI SUBITO A SALVATORE) lo so!!!!!,

Don Ciccio : ah ‘o .sapit’….. l’ammiett’ ca fann’ schif’

Camillo:  No…..nun è ch’ l’ ammett’ ,ma l’immaggin’, pecché agg’ capit’ tutt’ cos’,….a colpa è a vost’!

Don Ciccio :  comm ‘a colpa è a mia ?

Camillo:e si …… perché vedite……(INTERROGANDOLO) io quann ve l’agg’ purtate ?

Don Ciccio :  aier’ ammatin’.

Camillo: e voie quann l’avit’ aperta  a primm’?

Don Ciccio : nu par’ d’ore  fà.

Camillo: (CON ATTEGGIAMENTO DA PROFESSORE) avit’ vist’ c’aggia raggion’,…come diceva Salvatore….quelle sono le sudarelle, sanna magnà subbito, subbito dopo averle colto dall’albero…e…non dopo ventiquattro ore ,…. altrimenti sudano,… cacciano l’acqua…. e s’ nfracedan’

Salvatore:(SALVATORE ANNUISCE COL CAPO COME PER DAR RAGIONE)

Don Ciccio : e io c’aveva fa, m’aveva magnà  50 chil’ e noc’ inda a na iurnata…..e ch’ m’aveva fa venì a sciorda cavallina.

Camillo: just accussì…Don Ciccio…. Chest’ l’agg’ pensato pure io e m’è parut’ nu poc’ stran’ (RIVOLTO A SALVATORE) nun è over’ ?

Salvatore:  (CON ARIA ANGELICA) e comm ,..che io ho detto…ma non gli faranno male tutt’ sti noc’?

Don Ciccio :  (ALZANDO LA VOCE ) Sentit’ mo bast….chest’ è l’urdema vot’ ca m’avit’ fatt’ fess’… Camì’ io mo m’ ne vac’…. ma puortm’ e  fasul’ a casa .

Camillo: ah, mo arraggiunam’…vaggia purtà e fasul o post de noc’

Don Ciccio: ma che capit’, me purtà e fasul’(FACENDO IL GESTO DEI SOLDI CON LE DITA) e sord,…asinò..  mi ‘a capità a tiro ….. t’meng’ sott’ c’ ‘a carrett’ (ESCE).

Scena 7

Personaggi: Camillo, Salvatore, poi Arturo e poi Gennaro.

Camillo: Salvatò, m’ sa cav’imm’pers’ ‘o client’.

Salvatore:  nun t’ ncaricà ca mo cagna ‘a  staggion’ e nuie cagnamm frutta.

(ENTRANO ARTURO E GENNARO ANCORA ASSONNATI)

Arturo : (SBADIGLIANDO) ne ma chi  alluc’ e sta maner’…..Ma che dè  stu burdello a primma matin’.

Gennaro: (SBADIGLIANDO) ma è mai possibbil’ ca dint’ a sta  cas’ nun s’ pò durmi nu poc’.

Camillo:(A SALVATORE) ch’ t’agg’ ditt’ ….so’ mattinieri.

Salvatore : buon sangue non mente.

Camillo: ma ch’ primma matina …. vuie s’ durmivn’ n’atu ‘poc’ s’ facev’ l’ora pe v’ ji a cuccà nata vota

 

Gennaro:ma c’ore so’?

Camillo: a mezza

Arturo : a mezza….(IMPRESSIONATO DALLA RISPOSTA) a mezza..,

papà v’  l’avev ditt’ ch’ era ambress’.

(CAMILLO E SALVATORE SI GUARDANO PERPLESSI)

Salvatore: Camillo ho capito tutto, qua ci stanno gli alleati , e i piccirill’ s’ so’ adeguat’ al fuso orario americano.

 Camillo:(RIVOLTO AI FIGLI) guagliù a papà, visto che vi siete scetati   apprufittan’ ca  nun c’ stà vostra madre, venite ca e assettatev’…che vi debbo parlare.

Arturo :Gennà nun gh’ji, pecchè quann’ nun c’ stà mammà ….papà addivent’ pericoloso.

Gennaro: ai raggion’ (SPINGENDO IL FRATELLO) abbiat’ ….po  m’ fai sapè.

Camillo: (ALZANDO LA VOCE) ma ch’ pericoloso ,vedete che educazione …ma è questo il rispetto che portate a vostro padre… ma in questa casa  non conto niente …io mo v’ pigl’…..(SALVATORE GLI TIRA LA GIACCA DA UN PIZZO PER DIRGLI UNA COSA A BASSA VOCE)

Salvatore: Camì nun esagerà, chill’ e guoglion’ s’ ‘mpressionano, arop’ nuie a chi vestimm’ ‘a femmin’?

Camillo : (CALMANDOSI CON ARIA PATERNA) …..vi piglio una seggia e vi faccio accomodare.

(I DUE RAGAZZI SI GUARDANO E POI SI SIEDONO SEGUITI DA SALVATORE)

Camillo: (GIRANDOGLI INTORNO) guagliù vuie sapit’ e sacrific’ ch’ fà un padre per i propri figli  e  soprattutto in un periodo come questo dove uno fatica tanto… onestamente.

Salvatore : (SOTTOLINEANDO) onestamente.

Camillo: ma purtroppo…i soldi che si guadagnano non sempre bastano

Salvatore :(RIPETENDO) non sempre bastano

Camillo: agg’ mis’ ‘o pappavall’ (ALLUDENDO ALLA MOGLIE E CERCANDO DI ADDOSSARE LA COLPA A LEI PER LA PROPOSTA CHE GLI FARA) dicevo…..sapete come sono scassacachio  le donne ,e vostra matre lo è….donna ,…e vogliono il vestito nuovo, vogliono andare dalla manicurista, s’ vonn’ distrarre.

Gennaro:  (AL FRATELLO) ma chi mammà?

Camillo: …e nu pover’omm che fatica (INDICANDO SE STESSO)  (SOTTOLINEANDO)….onestamente, s’adda ‘nventà pe’ forza quacche cosa ,…(FERMANDOSI UN ATTIMO) ma ha bisogno di una mano , non puo fare tutto da solo e…….

Arturo : (ALZANDOSI)…Gennà agg’ capit’ tutt’ cos’, ch’ t’er’ ditt’ …c’ vo mannà a faticà.

Gennaro : (SBADIGLIANDO ANCORA) e no papà , vuie ‘o sapet’  ca c’ fa mal’.

Salvatore : av’ ‘ragion’ a criatur’…. Chill’ è piccirill’. Ma assettatev’ e ascoltate vostro padre

(I DUE SI RISIEDONO)

Camillo: vi dicevo….tutti i figli come  possono danno una mano alla famiglia , c’è ne sono tante che conoscete pure voi , per esempio….la famiglia di ….di….

Salvatore :…Gennaro Capasso

Gennaro : e ch’ c’azzec’  Gennaro Capasso ,chill’ ten’ doie figl’ femmine…

Arturo : e si l’accunosc’ pur’io, so proprie doie bell’ ‘igguaglione.

Camillo: ahh …qua volevo arrivare , vedo con piacere che siete due ragazzi svegli e ch’ capit’ tutto al volo.

(I DUE RAGAZZI SI GUARDANO)

Gennaro : no papà veramente nun’avim’capit’ propreto niente.

Camillo: io voglio dicere, che le ragazze aiutano il padre , e pur’ vuie putissev’fà la stessa cosa.

Gennaro : ma papà , (SORRIDENDO)….quelle le due ragazze lo sappiamo come aiutano il padre, co’ fatt’ ca so bellell’ adescano i soldati americani mbriac’….

Arturo :…e o pat’ c’ rasp’ e dollar’(FACENDO IL SEGNO DEI SOLDI CON LE DITA).

Camillo: oi’ ‘llocc’ ….. e pe’ questo avevo pensato a voi.

Arturo : a nuie?….e noie  ch’ c’ cantam’ all’ammerican’ doie canzon’.

Camillo: ma qual’ canzon’, guagliù  statem’ a sentì…. quelli piu che sentire…avessan’…… vedè, ma po mbriachi comm’ so’ ,….nu poc’ ‘o scur’ …. nu poc’ v’ accungiamm’ nuie...

Arturo: (INTERROMPENDOLO PERCHE DEVE AVER CAPITO QUALCOSA)Gennà è megl’ ca c’ n’ jamm’, tagg’ ditt’ ch’ era pericoloso.

Salvatore : (RIPRENDENDOLI) nata vot’ mo v’ n’ jat’, ma statel’ a senti’

Gennaro :ma c’amma sentì,  aggi’ capit’ bbuon’,  papà c’ vo’ fa fa’ da esca cu’ l’ ammerican’ ….,vestut’ a femmena

Arturo :(AL PADRE)  ‘o vì , si l’‘a capit’ pur’ Gennaro ,  accusi adda esser’

Camillo:(CERCANDO DI SCUSARSI FINGENDO DI PIANGERE) sentit’ a me, a colpa nun è  mia se vi aggi’ cercat’ ‘sta cosa , ‘a colpa e di vostra madre

Gennaro :mammà ..e ch’ c’azzecca  mammà?

Camillo: c’azzecca…… c’azzecca,  s’ m’ avess’ fatt’ doie figlie femmine, io er risolt’ tutt’ e problem’miei

Arturo :allora si  a colp’ è a soia, peché nun c’ ’o fai fa’ a ess’?

Camillo:(RIPRENDENDOSI)allora m’ vuò fa da’ fuoco, ….vuò addivintà orfano primm’ do tiemp’…,vostra madre non sa e nun adda sapè nient’, questa è una idea  c’avimm’ avut’ io e Salvatore, accussì…p’arrotondà e c’procurà coc’ sord’ e chiù

 

Gennaro :ma papà ,…ma fusv asciut  pazz , io m’ addiman’ e dic’,c’ stann’ centinaia di modi p’arrotondà (FACENDO IL GESTO CON LA MANO QUELLO DI RUBARE)…. E vuie v’ sit’ ‘nventat’ il modo piu complicato?

Camillo :(ALZANDO LE MANI E NEGANDO) no…no..no… io nun aggi’ ‘nventat’ niente …..è stato Gennaro Capasso

Arturo : e pigliat’ na fissazione cu Gennaro Capasso, chill’nun ha ‘nventat’ nient’,  pecché iss’ l’esca a ten’  originale

Camillo: originale….finta…. ma qual’è la differenza?

Arturo : ma veramente facit’ ? ma c’ avet’ vist’ buon’, io teng’ doie spall’ ca m’ par’     nu scaricator’ e puort’, chist’ è accussì brutt’ ca fa schif’ pur’ o’ scuro, ma chi c’ pò  scagnà pe’ doie femmen’?

Camillo: e quà che viene il colpo di genio? Salvatore  spiegangell’ tu!!

Salvatore : ma c’aggia spiegà, io m’ so’ pers’ appriss a te?

Camillo: Salvatò…. Tattà!!!

Salvatore : ah…ah. Tattà, m’er’ scurdat’ e  Tattà

Gennaro : e che dè Tattà?

Salvatore : no che de, ma chi  è !!!,…Tattà sarà il vostro insegnante, anzi la vostra insegnante , pecché per  farvi  avere un minimo di atteggiamento femminile ci faremo dare una mano da Tattà o femminiell’

 Gennaro : no papà nun pazziamm’, io teng’ na reputazione da difendere, e po si ‘o ‘ssap’ Ciretta, no!....nun s’ n’ parl’ proprio

Arturo : iust….  io con Adele gia stong’ tienem’ ca m’ teng’, ca so tre giorni che nun m’ parl’, pecché dice ch’ agg’ guadat’ a nata femmin’, figuramc’ se s’ accorge ca ‘a femmen’ ‘a facc’ io 

Camillo: (IMPUNTANDOSI) guagliù allora nun ci simm’ capit’, io non ve lo sto chiedendo …( PERENTORIO).. ma ve lo impongo, primo… pecché sono vostro padre  e qui comando io …(TRA SE) quann’ nun c’è stà Carmelina, ..e secondo…(CON OCCHI DA PAZZO) pecché Gennaro Capasso s’ fumm’ e sicàr’ chiù gruos’ de miei ….

Gennaro : ma papà, dacc’’o tiemp’ e pensà !

Arturo : ma qual’ tiemp’e pensà…nuie avimm’ già pensat’….. a risposta è no!

Camillo: nun c’è stà nient’ ‘a pensà,…agg’ pensat’ a tutt’ io  (POI SUBDOLAMENTE CERANDO DI INTENERIRLI) se non lo volete fare pe’ me ….fatelo almeno pe’ vostra madre ca nun c’ ‘a fa chiù  a coser’, s’ stà cunsumann’ tutt’ ‘e det’, (POI RITORNANDO IN SE) mo ascim’p’ gh’ji a cercà a questo…a questa Tatta p’c’fa na propost’ ca certament’, ca famm’ ca c’ stà, nu’ po rifiutà,….vuie ‘ntramènt’accuminciat’ a v’abbituà all’idea (ESCONO)

Scena 8

Personaggi : Arturo, Gennaro, Adele e poi Ciretta.

 

(I DUE SI GUARDANO)

Gennaro : stamm’ nguaiat’

Arturo :Gennà, sai ch’ t’ dic’, sta vot’ e mo, è pegg’ ‘e quann’  c’ facett’ venner’ o vin int’ ‘e bott’ co’ ‘o funn’ ammità….sta vot’c’ faccimm’ mal’.

Gennaro : ma comm’ faccimm’ a c’ tirà adderet’, nun e ‘ndis’, nun ‘a piens’ a mammà,….papà av’raggion’, chella puverella nun c’ ‘a fa chiù a fa chesta vita, nuie avimm’ fa quaccòsa.

Arturo : Gennà…  gurd’ ca nuie abbuscam’

(ENTRANO IN SCENA ADELE E CIRETTA)

Adele : ‘o ‘ssaie ch’ ‘e  abbuscà ..eh?

Arturo : (PRESO ALLA SPROVVISTA  A GENNARO) e sul’ chest’ c’ mancav’!

Adele : ah, e tu accussì m’accogl’? Ciretta iammuncenn’

Arturo: che capit’, io stev’ dicenn’…si abbuscamm’ quaccòsa ‘e sold’, faccimm’ nu bellu present’ ‘e guaglione nostr’. .. .nun è over’ Gennà?

Gennaro :(A CIRETTA) iust accussì m’ ‘a ‘dditt’, e io c’ stev’ p’ dicer’, ca nun vedev’ l’ora e t’ ‘ncuntrà, ammor’ mio…

Ciretta:  (PIZZICANDOLO SOTTO LA GOLA) ah ….comm’ è bellill’ ‘o boyfrends  mio, m’ par’ proprio nu cacciuttiel’.

Arturo : (RIVOLTO AD ADELE) vien’ ca, fatt’ abbraccià nu poc’.

Adele : è inutil’ ca t’ arruffianei ..tu staie aparat’

Arturo : ammor’ mio, ma comm’ t’ l’aggia di’ca io nun pens’ a nisciun’ata

Adele : ah si, e chi è chella gherla d’aier’

Arturo: Adè, ma cher’è sta gherla?

Adele: a gherla…. chella guagliona…..ma cher’è faie ‘o ‘ngnorr’…..nun’occapisc’ l’ammericano …ch’ t’ crid’ nun agg’ visto ca  teniv’ a lengua a for’

Arturo : la tua è na fissaziòne (CERCANDO DI ABBRACCIARLA) tu si l’unic’ ammor’ mio

Adele :  ue!! Lievt’ ‘a loc’ (SFUGGENDO ALL’ABBRACCIO)

Arturo:ma nun può fa semp’ accussì (CERCANDO DI ARRUFFIANARSELA) piccerè…piccerella mia, tu ‘o ‘ssai ca io pens’ sol’ a te.

Adele :Artù, guard’ ca io  teng’ e prov’

Arturo : (COME SOPRA) ma quali provol’, zeppulella mia, t’ staie allumman’

Adele : no, so sicura ca tu ‘a guardav’

Arturo :  ma è mai possibile ca nuie nun putimm’ fà due passi ‘nsieme, ca c’ avimm’ semp’ ‘ntussicà

Gennaro :Cirè, vid’ si può fà tu quacchecòsa, si no sti duie nun ‘a fernescn’ chiù

Ciretta: (FACENDO SEGNO CON LA MANO) ok ! Genny  c’ pens’ io .

Adè e perduonal’ chill’ è innamorato, (INDICANDO ARTURO CHE SEBRA PENSIEROSO) non vedi ten’ l’uocch’ alles,….e ghiamm appicciam’ nu poc’ a radio e vedimm’si ce sta nu poc’ e miusic accussì abballam’ nu poc’

Adele: (RIVOLTA AD ARTURO) nun t’ ’o miert’, ma vist’ ca m’ l’addimannat’ Ciretta, ca pe’ me è comm’ na s istèrs, jamm famm’ abballà nu poc’

Ciretta: (ACCENDE LA RADIO CHE SI SINTONIZZA SU RADIO LONDRA CHE TRASMETTE DELLA MUSICA AMERICANA)  oi ch’ bella miusic….  Ok  Genny denciamo (COMINCIANO A BALLARE)

Adele:(FACENDO SEGNO AD ARTURO PER FARSI INVITARE,ARTURO CON UNA FACCIA PALESEMENTE SCOCCITA SI AVICINA E BALLA ,LE DUE RAGAZZE SI MUOVONO CON ARIA SEXY MA I DUE FRATELLI  NON HANNO NESSUNA REAZIONE ANZI SEMBRANO DISTRATTI. A QUESTO PUNTO ADELE SPEGNE LA RADIO) ‘o ‘vvir’ ca io aggio ragion’ e tu stai pensan’ a chellata gherla

Arturo : mo accummienc’ nata vot’,  ma chell’ nun m’ piac’

Adele : allora vo dicer’ ca si ess’ nun t’ piac’, pur’ io nun t’ piaccio chiù e s’ io nun t’ piac’ chiù allora nun t’ piaccn’ chiù e vuommen ,….ma stiss’ addivintan’ femmina pur’ tu?

Ciretta: ai raggione pur’ o cacciuttill’  mio ‘o ved’ stran’,  nun ‘o capisc’chiù

(I DUE FRATELLI SI GUARDANO CON UN SGUARDO ENNIGMATICO)

Arturo : (A GENNARO) e chest’ pecché nun avimm’ ancora accumminciat’, figurat’ si c’ncuccian’ copp’  ‘o fatt’

Ciretta: va be è megl’ ca c’ n’ascim’, accussì c’ jamm a piglià nu bellu drincs , jateve  a vestì..

 

(I DUE ENTRANO NELLA  STANZA)

Adele :pur’ tu l’ hai vist’ nu poc’ stran’ ?

Ciretta: e , comm’  si stevan’ pensan a quaccatacosa

Adele :invece e pensà a nuie!!!(RIFLETTE)…nun è ca m’aggia preoccupà, avarria  esaggerat’ nu poc’ tennenl’ncoppì ‘e spine

Ciretta: ma no nun c’avimma preoccupà, quelli aescen’pazz’ pe nuie

(SI SENTE DA DENTRO LA VOCE DI ARTURO)

Arturo :Gennà e muovit’

Adele :stann’ascenn’, m’arraccuman’ stai sulle tue…faccimme suffrì nu poc’

(ENTRANO)

 

Arturo :sit’ cuntent’ avimm’ fatt’ ambress’

Gennaro : (AGGIUSANDOSI INSCENA) pe’ fa chiù ambress’ aveva venì solo co’ ‘o pigiama

Ciretta:ma qua ambress’, so doie ore ca stamm’ aspettan’

Adele : ce n’ stevem’ ienn’

Gennaro :nun fa accussì cerasella mia , iamm’ ia … ca Gennaro tuoie t’ offre na bella limonata

Ciretta: e cavimma fà ca limonata, io voglio una bella Coca Cola (ESCONO)

Scena 9

Personaggi: Carmilina e Brigida

(ENTRA CARMILINA SEGUITA DA BRIGIDA)

(BRIGIDA E’ VESTITA DI TUTTO PUNTO CON UN CAPPELLO APPARIACENTE)

Carmilina :(CON ARIA INFASTIDITA)chi vo male a sta famiglia ‘o fuoc’ e Sant’Antonio ‘o pigl’…, chi vo male a chesta unione adda fà ‘a fine do’ capitone

Brigida: Carmilina,  ma tu dici e credi sempre alle stesse cose

Carmilina: e tu, t’ putiv’ sparagnà e risponnere e  chella manera a signora Chianese.

Brigida: pecchè,  cosa ho detto di male?

Carmilina: Che ditt’…che fatt’ vuò ricer’.

Brigida: perché,…cosa ho fatto?

Carmilina: Brigida tu m’ par’ ca scinn’ sempe a coppa e coll’ d’Abramo. Ma comm’ che fatt’, te sì appresentata a casa da signora Chianese accussi cumbinata, vestuta comma a na reggina. Te pare na cosa bell’, ca una c’addaì a cercà na fatica, cu sta famm’ ca c’ stà in giro, s’appresenta accussì vestuta….Quas’ quas’ pareva che er’essa cat’aveva cercà a fatica a te.

Brigida: Carmilina, ma che centra, io volevo fare una bella impressione, poi chella ma guardata cu chella facc tutta schifata, mi ha chiesto se per caso volevo lavorare senza essere pagata, per beneficenza, e io allora mi sono offesa e l’ho risposta un poco disturbata.

Carmilina : disturbata, tu le fatt’ addivintà na pimmcc, le fatt sentì nu pizzico a chella puverella, quas’ quas’ me stive facenn’ perdere’ a fatica pur’ a me. Ma po’…. stu cappiell’ ncap’ to putiv’ sparagnà.

Brigida: e che faccio me lo tengo astipato nell’armadio, lo sai che io tengo una passione, e in più sono tutti i vestiti e i cappielli che mi ha lasciato l’abbonanima di mia zia Patrizia, marchesa di Portanova.

Carimilina: uuee!!!, tu le fernì cu sti marchesi, conte e principi, ma tu è capito chella cavimm passat’ e chell’ c’avimm’ ancora passà;  …..nuie già tenimm’ a duie vruoccol’ avvicin’, ca sol’ Dio sa chell’ ca stann’ facenn’..; pirciò si nun t’ dai da fa pur’ tu, chi ‘o ‘sap’ qual’iorn  aus’ e cappielle p’ c’nsapurì o brorr ‘.

Brigida: mamma mia, Carmilina, tu sei sempre così esagerata, così pessimista, e ….poi a me ci pensa mio marito.

Carmilina: tuo marito? E tu ossai comm’ c’ pensa, chill’ assieme a mio marito, nat’uppoc’è, e ghiamm a truvà ‘ngalera

.

Brigida: (CON ARIA SUPERFICIALE) lo vedi, che continui a essere esagerata, …..(CAMBIANDO TONO), senti a mè cambiamo argomento, rompiamo due noci, ma e fatt’ caso che la signora Chianese, c’ha ricevuto con una vestaglia  e chiffon

Carmilina: e che ?

Brigida: di chiffon, Carmilina, ma come non lo conosci?

Carmilina: a verità nun c’ simm’ mai praticat’ cu chist.

Brigida: va bè fa lo stesso, dicevo……..è arrivata tutta sfatta,………secondo me quello che si dice in giro è vero.

Carmilina:(INTERESSATA ALL’INCIUCIO CAMBIA ATTEGGIAMENTO):  overrr? E ch’ s’ dice, ch’ s’ dice?

Brigida: se dice, che con la scusa che il marito è anziano, dico anziano, e sta sempe fuori per certi affari con gli americani, ha intrecciato una relazione con un giovane capitano americano,  e se dice pure che è troppo bello, aschermant

Carmilina: e manc’ a chist’ sacc’

Brigida: Carmilina, ma che hai capito, con scharme, affascinante.

Carmilina: uh Maronna mia, tu over’ dic’, nun ce posso credere, a signora Chianese, a siggnora Chianese,…..a signora chianese (COMINCIA A SENTIRSI MALE),   Maronn a signora Chianese….a signora chianese (URLANDO)

Brigida: ma che hai Carmilina, non ti senti bene , la notizia ti ha scosso, ti devo fare una tisana calmante.

Carmilina: ma qual’ calmante, tu tien’  a capacità e m’ fa ‘nzallanì a me,….. arop’ che fatt’ na schifezza a signora chianese,  e te n’ sì asciuta senza nemmeno salutà, pe t’ correrr’ appriess’, m’agg’ scurdat’ e  m’ piglià  e vest’ c’aggià accuncià.

(CARMILINA SI RIMETTE LO SCIALLE SULLE SPALLE ED ESCE DI CORSA SEGUITA DA BRIGIDA)

Brigida: aspetta Carmilina, non correre. (ESCE)

Scena 10

Personaggi: Camillo e Salvatore

(ENTRANO CAMILLO E SALVATORE AFFATICATI)

Camillo : sarà  pur ‘ca è  p’ guadagnà quacchecosa di soldi , ma è troppo faticoso

Salvatore: per fortuna  ca na vot’ ca l’avimm’ truvat’, nun è stat’ difficile a lo convincere (CONRADULANDOSI), certo che ho avuto una bella idea, è l’unica persona ca c’ putev’ da na mano.

Camillo : sissignor’….sul’ che è nu poco car’, a preteso la metà di quello che riusciamo a fare la prima sera, ma dimmi na cos’  nun è megl’ ca ‘o facc’ io ‘o prufssor’ (CAMMINA PER LA CASA ANCHEGGIANDO E FACENDO UNA VOCE  DA DONNA STRIDULA)

Salvatore :  Cami,  ma lievt’ a ‘lloc’….tu mi pare una gatta in calore

Camillo :hai ragione, ma lo facevo per risparmiare

Salvatore :   o sparagno non e mai guadagno, ma tu le vist’ buon’ a Tattà

Camillo: cert’, nu pass’ inosservat’

Salvatore: è accussi elegante

Camillo: sul’ ca quann parlav’ pugliese ogni tant’ nun ‘o capev’

Salvatore: ma a chi ?

Camillo:  Tattà.

Salvatore: ma qua pugliese, si propr’ignorante…. quello è francese

Camillo: francese….m’ fa specie, io m’ pensavo che era e Bari,….abbast’ ca ‘o capiscen’ Arturo e Gennaro.

Salvatore: weh.....mo bast, mettimic a faticà, piglia carta e calamar’, ca priparam’ (ENFATIZZANDO) il piano di battaglia.

(SI SIEDONO INTORNO AL TAVOLO E COMINCIANO A SCRIVERE)

(CALA LA TELA)

Secondo Atto

Scena 1

Personaggi: Carmilina, poi Camillo; Arturo, Gennaro

Carmelina : Ovì’ loc’, pur’ chest’ è fatt, m’ manc’ sul’ d’ accorcià sta vest’  e po’ aggio fernut’ pur’ ogg’

Camillo :    (SOVRAPPENSIERO) Ch’or’ sò’ ?

Carmelina :(INFASTIDITA PERCHE C’E’ UN OROLOGIO AL MURO  E LUI LO DOMANDA A LEI) ‘n ‘ata vot’ mò ‘ccirc’, te l’aggia ditt’ duie minut’ fà

Camillo :    over’…nun m’ pare

Carmelina : allora sarrai addivintat’ scem’

Camillo :   ma ch’ staie dicenn’

Carmelina : sto dicenn’, ca si tu non m’aviss’ interrott’  ogni minut’ pe’  ‘maddimantà ch’ore song’, avess’ già firnut’ ‘a nu cuòfen’ ‘e tiemp’

Camillo :   si va buò, ma ch’ore sò ?

Carmelina : song’ ‘e sei manc’  nu quart’

Camillo :   (ALLARMATO) ‘e sei manc’ nu quart’ ? ma allora è tard’

Carmelina :(PREOCUPATA) pecché addò ‘e ji?

Camillo :    io? a nisciuna  part’

Carmelina : comm tu e ditt’ ch’ è tardi, vo dicere che devi fare quacchecosa

Camillo : (CON ARIA PREMUROSA) no..non io ….io ‘o dicev’ pe’ te ,m’ dispiaceva…se facevi tardi pe’ gh’i’a du  Donna Gesualdina

Carmelina :over...e che dè sta  novità?

Camillo :   m’ dispiac’..si po’ arrivav’ tard’ e ….accumminciavn’ senza ‘e te

Carmelina :   Camì,ma tu nun ir’ chill’ ca dicev’ch’erano tutte superstizioni e ca io nun c’aveva creder’?

Camillo :Va buò ma ch’ vo assignficare, tu po….. te distrarre in quacchemdo

Carmelina :   Cami… tu si sicur’ ca stai ‘bbuono?

(ENTRANO IN SCENA I DUE FIGLI E CAMILLO MENTRE CARMELINA CONTINUA A CUCIRE, CON DEI GESTI CERCA DI FARGLI CAPIRE CHE DOVONO AIUTARLO A CACCIARE LA MADRE. DOPO QUALCHE TENTATIVO ANDATO A VUOTO PERCHE I FIGLI NON CAPISCONO ARTURO SI AVVICINA  AL PADRE)

Arturo : (AL PADRE A BASSA VOCE COME SE NON AVESSE CAPITO NIENTE) Papà ma mammà sta ancora cà ?

Camillo :   (FINTAMENTE IMPAURITO) Over’ e addò stà? …. Chitebbivo, so doie ore ca sto cercann’e vo fà capì’, avimma fà  quacchecosa, sta p’ venì’ Tatà, vedimm’ e truvà na bona scusa pe’ fa ascì a vostra madre.

Gennaro : (FACENDOSI AVANTI) papà ci penso io…..mamma ch’ or’ sò ?

Carmelina :(SCOCCIATA PERCHE  L’ HANNO INTERROTTA DI NUOVO) guaglio a mammà ma nun c’ vir’? (MOSTRANDO L’OROLOGIO)

Gennaro :  pecché ?

Carmelina :  ma quann’ mai dint’ a sta casa se addimandat’ l’orario

Gennaro :  perché ?

Carmelina : ma come pecché….. tenimm’ ‘o rilogg’ ‘n facc’ ‘o  mur’  e tu  m’o ‘ddimand’

Gennaro :  Mammà hai ragione  ma vulev’ vedè si tu ‘o sapiv’,…..(POI COME SE LA DOMANDA FOSSE NORMALE) ch’ or sò ?

Carmelina :   sentite… ma c’avit’ passat’ oggi, ma stissev ‘mbriachi

Gennaro :  no mammà….ma ch’ or sò?

Carmelina :  (IRRITATA)  song’ e sei manc’ diec’

Gennaro : just’, e sei manc’ diec’, allora è tardi?

Carmelina :   ma pecché tien’ appuntament’ cu Ciretta?

Gennaro :  no

Carmelina :   e allora pecché e tard’?

Gennaro : ma tu nun aviva ji da Donna Gesualdina, mi dispiaceva assaie si faciv’ tard’

Carmelina :  (UN PO SCOCCIATA) pur’ tu mo, ma cher’è fai cumm’ e patet’, accumienc’ a creder’ ca è tutt’ over’, ca io nun agg’ pers’ ‘e sens’.?

Arturo : (NON SAPENDO COME USCIRSENE) no..mammà, ma chi ci crede, …e…. sol’ che …..(GLI VIENE IN MENTE UNA SOLUZIONE)  tu primm’  vaie …

Gennaro:. ..e primm’ tuorn’ si..si proprio accussì’…..io teng’ na famm’,… e over’ io agg’ dett’,…speriamo che mammà va più presto  accussì torna prima, accussì nuie  mangiamm’ chiù ambress’ (POGGIANDO LO SGUARDO SULLE MANI)…..ma nun hai ancor’ finito e cucire?

Carmelina :ma c’aggia fernì a mammà, appena pos’ l’uocch’  ‘ncopp a sta  vest’ vuie m’ interrompete, par’ c’ ‘o facit’ appost’……Comunque m’avit’ fatt’ innervosì’, m’ tremmano ‘e man’, agg’ fernut’ ‘e fà , è megl’ ca me ne vac’ acussì’ m’ calm’ ‘n poc’.(POSA LE VESTI NELLA CASSAPANCA).  Allor’ io vac’, Gennarì a Mammà nun t’ preoccupà  torn’ambress’e t’ cucino ‘a cena (ESCE)

Camillo :   ( AL FIGLIO) Gennà…si mammet’ torna chiù  ambress’ do’ ‘ssolit , t’ n’ cacc’ da cas’, e capito….…ma com’ nuie na vulimm’caccià primm p’ave’ chiù tiemp’…. e tu l’ dici ca addà turnà chiù ambress’ (FACENDO IL GESTO CON LE DITA) ij! ..t’cecass’ n’uocchio

Scena 2

Personaggi: Salvatore Camillo, Arturo, Gennaro, e Tatà

Salvatore : (ENTRA ) Ma ch’ c’ è volut’, se ne andata finalmente!!!

Camillo :   Ma ch’ c’ vuo’ fa’, chell’ parev’ ca ‘o ‘ffaceva apposta , nuie chiù tentavam’ da mandà e chiù ess’ perdev’ tiemp’

Salvatore : so’ doie or’ che sto ca fuori con Tattà , quella si era spazientita e se ne voleva andare

 

Camillo :   e ghiamm’ fa ambress’….. fallo trasi…  falla trasì’…..va buo trasite

Salvatore : (ESCE UN ATTIMO E POI RIENTRA  SI FERMA SULLA SOGLIA E COME SE FOSSE UNA STAR PRESENTA TATTA’ )  E da poco che e qui nel quartiere , ma si e fatta subito notare…… ecco a voi  la nostra Tattà

Camillo :    ma chi è Lili Marlen

Tattà : ( ENTRA TATTA VESTITO IN MODO EUBERANTE E CON UN BOA COLORATO)   oui  se    muà   sce   suì’  Tattà  

Salvatore : e te te ….che ti avevo detto nun è nu splendore

Arturo : Gennà ma c’a  dett’, io nun agg’ capit’ nient’

Gennaro :   (AL PADRE) Papà ma è barese?

Camillo :(COME SE LO AVESSE SEMPRE SAPUTO) e comm’ sit’ ignoranti ….ma non senti ca è frances’ (POI RIVOLTO A TATTA’) ..preche.…  accomotatevi fate come si stissev’ a casa vostrà

Tattà : (OFFESO) ue e che dè sta cunfrenz’…. C’avit’ saput’ ca sto e cas’ dint’ a  nu vascio

Camillo : scusate….io m’ero scurdat’ ca stivev’ e cas’ a palazzo riale..…ne Salvatore ma ch’ ha passat’

Salvatore : no statt’ calm’, ma sai cosè e tanto c’aspettavam’ che si deve essere un po’ innervosita

Tattà : (CALMANDOSI) uoi sce se  accussì’...scusate ma simm stat accusi tanto tempo allerto ca m’ stavano uscendo e call’sott’ e pier’

Camillo :Va buò allora accomodiamoci e vediamo di fare presto….abbiamo poco tempo (GUARDANDO GENNARO) e over’ a papà?

Tattà : vedimm’....vedimm’ nu poc’ di chi ci dobbiamo interessare questa sera?  chi sono i miei scolaretti?

Gennaro :   Artù… ma ess’ capit’ na cosa p’ nat’

Arturo : nun t’ preoccupà ca si accussì foss’ ce lev’io e call’ a sott’ e pier’….a muorz

Camillo :  ecco questi sono i miei gioielli .. so’ lor’ che devono…interpretare

Tattà: oui  ma gurd’ comme so bellill ( A GENNARO ) e chist com’ le petit …sce  m pare nu bambolotto…. e chistat …guardat .(AD ARTURO) Mado’ che salute …. nu marcantonio ..ma qua due ore qua ci vuole un mese pe fa’stu miracolo, ma l’at vist’ buon’  a chist’…..tene sti spall’…ma perché non me l’ avit’ mandato prima  a casa ..io pò ci davo doie lezioni privat’

Camillo : ma qua’ mese e lezioni private, ca c’avimma mover’ primm’ ch’ torn’ mia moglie

Tattà : va be ’ allora vediamo a che livello state (AI RAGAZZI) camminate un po’ e fatemi vedere come ancheggiate

Gennaro :  papa ma io nun ‘o sacc’ fa’

Camillo : (INCORAGGIANDOLO MA MINACCIANDOLO) appunto perciò lo devi fare., ghiamm muoviti e facc’ vedè

(I DUE RAGAZZI CAMMINANO ANCHEGGIANDO MA SONO GOFFI E MALDERESTI)

Tattà :no.. per amor di Dio ,vui state inguaiati ….ma addò v’ avviat’ ,vuie e marines  l’ avita cercà solo cecat’…al massimo accussì, putit’ acchiappà a duie marocchini…. qui ci vuole eleganza …  (FA VEDERE LUI) …..portamento ….sensualita…vui mi parete due sciancati

Salvatore: (ENTUSIASTA DELLA PROVA) brava.. brava …brava.    mi pare una regina

Tattà : allora mi serve qualcuno per fare da mostra….( A CAMILLO) vui iat buon’ ….venite qua

Camillo :  ueh ,  ma addò iat’ co ciucc’,stat’ frisc’ io nun so disponibile

 

(TATTA’ OFFESA SI AVVIA ALLA PORTA COME PER ANDARSENE)

Salvatore : (FERMANDOLO) ma addò vai …aspiett’ mo c’ penso io (A CAMILLO) e ghiamm nun t’ c’ metter’ pure tu fallo pe’ nuie

Camillo : ma fuss’ scem tu e iss….fallo tu

Salvatore : Camì… va trovando a te…evidentemente si chiù adatto a….

Camillo : a che? (CON ARIA MASCOLINA) pecchè ch’ buò dicer’?

Salvatore : (NON SAPENDO COME USCIRSENE) no…niente che hai capito  io intendevo dire che …che tu come mostra sei piu bravo…..ma po’ ch’ ne saccio io ….ghiamm’ fa ambress’ vall’ a fermà

Camillo : (CAMILO SI AVVICINA A TATTA CHE NEL FRATTEMPO CON ARIA OFFESA TICCHETTA CON IL PIEDE) Signora Tatà

Tattà : (INFASTIDITA)Signorina prego

 Camillo:(GUARDANDO SALVATORE COME SE STESSE SCOPPIANDO) Signorina Tattà…mi dovete scusare …..quando volete sto a disposizione

Tattà: (OFFESO) no..no…nun damm’ arett’ non facciamo niente più

Camillo :  e ghiamm non fate cosi c’è stata un incomprensione

Tattà : (SEMPRE OFFESO) allora nun avit’ capit’… non si fa più niente

Camillo 🙁 A SALVATORE INNERVOSITO) Totò mo l’ronc nu paccher’… ‘o faccio turna omm nata vot’

Salvatore : addo vai fermati, (A TATA’)….e ghiamm non fate così che senza di voi come facciamo…. voi siete il meglio della piazza

Tattà:(CHE QUESTO ASPETTAVA ,COME NIENTE FOSSE ACCADUTO CON EUFORIA) su… su ….allora cominciamo…(A CAMILLO) ... vui venite a cà

Camillo :  (SCIFATO) ghiamm c’aggia fà…(CON ARIA PERENTORIA) ‘o primm c’ parl’ … ca nun si sapesse in giro!!

Tattà : (ACCAREZZANDOGLI LA TESTA) allora andate li ancheggiando con sensualità

Camillo :    (SCHIFATO ESEGHE)

Tattà : no..no..di più, muovete il bacino su…su

Arturo : papà ma c’avit’ passat , m’ parit’ nu cionc’

Gennaro :  no …ma quant’ mai….. non vid’ c’adda correr’ dint’ ‘o cess’

Camillo :    (SCATTA COME SE LI VOLESSE DARE UN CALCIO) mo v’ facc’ vede’ io

Salvatore : (LO PLACCA) mo accummienc’ nata vota…nu poc’ e buona volontà…. tu pare che stai ‘mbriaco

Camillo : vuless’ vedè a te (CI RIPROVA)

Tattà :ecco ora va un po’ meglio, mo guardate a me, dovete anche muovere la mano cosi a drua e a gosc..(MUOVE LA MANO A DESTRA E A SINISTRA)

Camillo :  caggia fa ?

Arturo : papà  a dit che e addura a na coscia

Camillo : (STUPITO RIVOLTO A TATTA)  aggia addura na cosc?

Tattà : no ma cat’capito …(FACENDO IL GESTO DELLA MANO) a ca e a la

Camillo :  (ESEGUE)

Arturo :papà ma ch’ staie cacciann’ ‘e mosch’?

Tattà : su..su.. ragazzi non fate cosi ….ora fatemi vedere voi

(I DUE RAGAZZI ESEGUONO SEMPRE GOFFAMENTE )

Tattà : bene, ora mi raccomando, la bocca chiesa…… a mussill’(I DUE ESEGUONO)  bene bravi bravi …tu (A GENNARO) accenditi una sigaretta e tu (AD ARTURO ) siediti

(GENNARO ACCENDE IN MODO ROZZO ED ARTURO SI SIEDE A GAMBE APERTE)ma no…ma no….ma no,.vuie m’ parit’ duie scaricanti e puort’..ma che fate…un po’ di femminilità ci vuole, dovete essere sexy…vi faccio vedere (ESEGUE PERFETTAMENTE)

Arturo :Gennà ave ragione tu facivo proprio schif’

Gennaro : e tu no …tu ..pariv’ ca stiv’ assettato n’cop ‘o cess’

Tattà:cinque sono le cose che dovete assolutamente imparare (ESEGUENDO) anchesc…seduar…la cosc’….fume…le mussill…

(TUTTI SI GUARDANO STRANITI PER QUELLO CHE HANNO VISTO ED ALL’INVITO DI TATTA A RIESEGUIRE I MOVIMENENTI IN SILENZIO ANNUISCONO) …adesso provate voi

Arturo e Gennaro : (ARTURO E GENNARO GOFFAMENTE) (ESEGUENDO) anchesc…seduar…la cosc’…. fume…le mussill….

Tattà: (BATTENDO LE MANI)su…su… riproviamo un'altra volta ( E LI INVITA A RIPROVARE I DUE LO FANNO  UN PO MEGLIO) va un po’ meglio ci vuole ancora qualche prova …certo se li immaginiamo vestiti da donna…nu poc’ e trucc’….ma a proposito che si mettono sti duie ncuoll’

Camillo : non v’ preoccupate tenimm’ nu baul’ pieno di vestiti che mia moglie ten’ pecché li deve rammendare  (CAMILLO APRE IL BAULE E NE TIRA FUORI QUALCHE VESTITO)

Tattà  :(LI GUARDA) ma questi sono demodè, nun v’ preoccupat’ c’ pens’ io

Salvatore : putimm’ usà pure qualche cappello di mia moglie Brigida

Tattà :  alle parrucche ci penso pure  io

Camillo : va buò, ma mo c’avimm’ fermà pecché da un momento all’altro po turnà Carmelina per la cena ….Gennariello tu t’ arricuord’!

Gennaro :(MORTIFICATO) papà ma tu che vuoi da me!!!

Salvatore : noi andiamo ..accumpagn’ a Tattà mbond ‘o vic’  e po’ torn’

Tattà :allora mi raccomando e…. da mo a Giovedì voi vi dovete allenare sempre….. altrimenti v’ scordat’…  e quella sera iat’ na schifezza, vui tenite a ‘mmente e mazzat’…….(VA VERSO LA PORTA) ….. au revoir..(TUTTI LA GUARDANO E NESSUNO RISPONDE)……au revoir……(STESSA COSA)…au revoir.(ALZANDO LA VOCE) .statv’ bbuon’, ma addo so’ capitat (ESCE CON SALVATORE)

Scena 3

Personaggi: Camillo, Arturo, Gennaro , Carmilina,Salvatore e Brigida

Camillo : guagliù m’arraccumann’ ,nun ve scurdat ‘e fà e ripetizion’  

(CARMELINA ENTRA MA PRIMA SI SOFFERMA SOTTO LA SOGLIA PER GLI AMULETI)

Carmelina : …chi vo o mal’ e stà famiglia  ‘o fuoc’ Sant’Antonio ‘o piglia…. chi vo ‘o male a chesta  unione  adda fa a fine do capiton’….(COME SE TUTTO FOSSE NORMALE). Gennarì   so turnat’ chiù  ambress t’ fa piacer’? …che buò  a mamma p’ mangià

Gennaro : ma pecché tenimm’ pur’ a scegliere  ?

Camillo : e comm’ no, tra e pier’ e papera e ‘a neve in tortiera

Carmelina : tu fai semp’ ‘o spiritoso eh ?

Camillo : e ch’ vuò fà sarà l’atmosfera

Carmelina : ghiamm’ fa ambress’…pripara a tavola e……(URLA RIVOLGENDOSI A CAMILLO, PERCHE’ LO VEDE APPOGGIATO AL MURO CON I PIEDI INCROCIATI) ch’ stai facenn’?

Camillo : (URLANDO PURE LUI) ch’ sto facenn’?  

Carmelina: (URLANDO) nun t’ mover’…(CORRE IN CAMERA ED ESCE SUBITO CON UN SACCHETTO CONTENENTE DELLA POLVERINA CHE LEI SPARGE SUL VISO E INTORNO AL MARITO) si sta pover’ funzion’ e afà na bona digestion,….si sta pover’ è funerea io t’ salv’ da diarrea(E SE NE RITORNA IN CAMERA PER RIENTRARE SUBITO)

Camillo : (INFURIATO RISPONDE A RIMA)   si sta vot’ nun m’ n’cazz’ io esc’pazz’, .mo ta facc’ na paliat’ e  stò quiet tutt’a nuttat’, …… m’ metto nu tappo e sughero….. io aggio passat’ nu guaio cu sta femmena …. ne, peggiora ogn’ iuorn ch’pass’

(ENTRA SALVATORE CON BRIGIDA CHE HA UN GROSSO CAPPELLO ANTICO)

Salvatore : va bbuò s’ è fatt’ l’ora per  andare a mangiare

Camillo :   tu vien’ semp’ ad ora e cenà.,.. ma nun puort’ mai nient’?

Salvatore:te… ti ho portato la frutta (FACENDO SEGNO AL CAPPELLO DELLA MOGLIE)…

Brigida: ma che dici questo è un Gaudie, apparteneva alla mia bisnonna

Camillo : (A SALVATORE) si ved’ se n’fracidat’ tutta ‘a frutt’

Salvatore: allora noi andiamo, c’ vedimm’aropp dint o’cellaro (ESCONO)

Carmelina: (ENTRA RIVOLTA AI FIGLI) e ghiamm a mammà date na mano a vostro padre a metter ‘a tavola

(I DUE ESEGUONO PARLANDO TRA DI LORO DI QUELLO CHE HANNO FATTO PRIMA E RIPASSANDO LA LEZIONE)

Arturo :  com’ era ‘o fatt’ do mussill’?

Gennaro: nun t’ arricuord’ chiù…, e chiuder’ ‘o muss’ e le vuttà for’, ma a cosa chiù important’ è ‘a camminat’

Arturo : ah.. chell’ ’a sacc’ fà…  vir’ cà..(ANCHEGGIA MENTRE METTE LE POSATE A TAVOLA, SENZA RENFERSI CONTO CHE C’E’ LA MADRE)

Gennaro :ma no,….cu nu poc’ d’eleganz ..e muov’ pur’ ‘a man’ ….accussi (ESEGUE)

(CARMELINA LI GUARDA MA ALL’INIZIO NON CI FA TANTO CASO, APPARECCHIATA LA TAVOLA SI SIEDONO E COMINCIANO A MANGIARE)

Carmelina: nun s’ pò accattà chiù niente….don Peppe ‘o  casadduòglio sarrà asciut’ a mpazzì’….. nu poc’ e salame  vulev’ dodici sord’ e si nun foss’… (SI INTERROMPE MENTRE PARLA PERCHE NOTA ARTURO CHE FA STRANI GESTI CON LE LABBRA(MUSSILLO) LO GUARDA UN PICCOLA PAUSA E POI RIPRENDE A PARLARE)…..si nun foss’ che è l’unico che c’ fà ancora credito …..e mo c’è ‘ddev’!!!!

Camillo: (DISTRATTO DAI FIGLI MENTRE PARLAVA LA MOGLIE CAPISCE SOLO L’ULTIMA PARTE) che ditt’?….che  l’e dat’?

Carmelina: a chi ?

Camillo : o ’ Casadduoglio

Carmelina : nient, che l’aggio dat’,…nient….si pur’ volev’ …ma ch’ l’ dev’ ..nun teng’ manc’ chiù nu sord’ a spenner

Camillo:meglio…. accussì’ nun ‘e spienn’ (A GENNARO) Genna ’ m’ ‘o puort’ nu poc’’e d’acqua fresca che tengo na sete

   

(GENNARO SI  ALZA E TORNA SUBITO CON DELL’ACQUA MA NON RENDENDOSI CONTO ANCHEGGIA)

Carmelina: sient’ Camì, chill nu poce robba è ch’ c’avimma mangià e tu……(SI INTERROMPE DI NUOVO PERCHE’ VEDE GENNARO ANCHEGGIARE. DOPO UNA PICCOLA PAUSA RIPRENDE A PARLARE) .e tu m’ ‘o bbuò fa ndussecà

Camillo: Carmelina sai che sto pensann’,……che forse è meglio se c’ appiccicamm’ nu poc’ accussì’ tra na fetta e n'ata pass’ chiù tiemp …..e m’  pare c’aggio mangiato chiù assaie

Carmelina : pazzie tu, intanto stamm’ semp’ senza nu sold’….(QUESTA VOLTA SI INTERROMPE PERCHE’ VEDE ARTURO CHE ACCAVALLA LA GAMBA E SI ACCENDE UNA SIGARETTA COME FOSSE UNA DONNA ED A BASSA VOCE )Cami  ’….Cami ’  Camillo ?

Camillo: (RISPONDE ALLO STESSO TONO) ue, ma  ch’ e  passat’?

Carmelina : ma le vist ‘Arturo,….se appicciato na sigaretta?

Camillo: Carmeli ’ chill si nun l’appiccia a voglie e tirà o fumm’ nun ghiesc’

Carmelina: no ma  ch’e capit’… io dico ‘o mod’ e comm’ l’appicciat’

Camillo :pecché c’ ha fatt’ ?

Carmelina : m’ pareva na femmena,,

Camillo :ma quann’ maie…. t’ sarrai mpressiunat’,  a semp’ fatt’ accussi

Carmelina : e Gennaro ….nun l’ e vist ‘a Gennaro….chill’ menava ‘o culo a ca e a là!!!!

Camillo :ma non dicere fesserie…(UN ATTIMO IMBARAZZATO)chill’ a semp’ cammnat’ accusi

Carmelina : ma ch’ stai dicenn’…ma t’ fuss’ mbricato senza vino…..chill’ so figli a me e bbuò vede ca io nun saccio  comm’ camminano e ……

(ARTURO E GENNARO SI ALZANO PER USCIRE DI CASA SEMPRE MUOVENDOSI DA DONNA)

Arturo : Gennarì  andiamo che si e fatto tardi gli amici ci aspettano!!

Gennaro : si Arturo hai ragione ….buona notte mammà…buona notte pappà  ci vediamo più tardi

Camillo : (TRA SE ) ata passà nu guaio…è ‘o mument pe fà e ripetizioni

Carmelina: (GRIDANDO)Gesù …Giuseppe ..Sant’Anna e Maria…ma ch’ sta succedenn’ dint’ a sta cas’

Camillo : ne  ma c’allucc a fà?

Carmelina : (CON ARIA PERENTORIA) Camì …..e figl’ tuoi so addivintat’ duie femminielli

Camillo : e t’ pareva che nun appartenevano solo a me

Carmelina: ma ch’ hanno passat’…… comm’ e potuto succedere….(UN ATTIMO DI RIFLESSIONE)…aggio capito tutto cosa….. a colp’è a toia

Camillo: Carmelì tu e vist’ ca io non ti rispondo ..e perché ‘o sapev’ ch’a  colpì ma davi a me…famm’ sentire c’aggio fatto ?….

Carmelina : (PIANGENDO)si…. a colp è a toia … a colp è a toia …  tu nun fatic’mai…nun tien’ na fatic’ onest’….vai semp’ truffann’ ‘a gent’…..stai sempì a pensa commme e fa p’ ‘mbroglià  ‘o  prossim’…..ma sta vot’ hai esagerato….(A QUSTO PUNTO CAMILLO CHE ASCOLTAVA COMINCIA A SBIANCARE PERCHE’ CREDE CHE LA MOGLIE ABBIA CAPITO TUTTO)….si sta vot’ hai esagerato…chi ‘o sap’che  combinat’ d’accussi grave …ca quaccheduno p’dispiett’ ……c’ ha fatt’ na fattura ‘ncopp e figli nostri, pe fa addiventà femminielli (CAMILLO PRIMA LA GUARDA INCREDULA POI SI RENDE CONTO CHE L’UNICA MODO PER USCIRNE DA QUESTA SITUAZIONE E ASSECONDARE LA MOGLIE IN QUESTA FANTASIA)

Camillo:a…a… si perdonami hai ragione …sarà proprio accusì…si chella è ammiria…..’a gent è cattiv… .. io pens’ ca tien’ ragione……e mo…mo ch’ s’po fà?

Carmelina: Camì c’è sta sol’  na cosa da fà …a contro fattura……speramm’ sul’ ca stamm’ ancora ‘ntiemp….( CORRE IN CUCINA E NE ESCE CON UN MATTARELLO ED UN FINOCCHIO LO POSA SUL TAVOLO E COMINCIA LA CONTRO FATTURA)….(A CAMILLO) tu nun t’ mover’

Camillo: e chi s’ move…..t’avissa sbaglià e ma mina a me na  fattura

Carmelina:sta finocchia e bella e fresca che figli miei nun s’ ammesca……. io ti schiatt’ co mazzariello ‘o figlio mio  nun è  chiù femminello …(RIPETE). sta finocchia e bella e fresca  c’ ‘e figli miei nun s’ ammesca……. io ti schiatt co mazzariello ‘o figlio mio  nun è  chiù femminello ….

Camillo : e fernut’..ci sei riuscita?

Carmelina : e chi ‘o po sapè  avimma sol’ aspetta

Camillo :(FINGENDO DI PIANGERE) sto distrutto …che disgrazia…sto distrutto…. e figli miei… e figli miei so addivintat’ femminielli ….mo me ne vac’ dint’a cantina cu Salvatore …(SI FERMA SULLA SOGLIA DEL BASSO ED ALLA GASMAN) vado Carmela..io vado…..bevo per dimenticare…(ESCE)

Scena 4

Personaggi: Carmelina Adele e Ciretta e poi Brigida

Carmelina : (AD ALTA VOCE FUORI DAL BASSO) t’ ne vai e …..quando m’ sierv t’ ne vai  …..nuie tinimm’ stu prubblema ed iss’ se ne va a ‘mubriacà….mo ch’ tuorn’ si nun stai ‘mubriaco abbastanza c’ pens’io …t’ pigli c’ ‘a mazz’ (PENSANDO POI A VOCE ALTA)..e figli miei …e figli miei ….so addivintat’ femminiell’ …comm’ è possibile…..si,è stata na fattura …si si l’hanno fatt’ na fattura……speriamo ca  contro fattura facc’ effetto…si no c’stà sol na cosa ‘a fa….. c’ vonn’ azioni drastiche…..mo chiamm’ a Donna Gesualdina….chell’ è na potenza…. convoco na bella seduta spiritica …..vogl’ vede’ se dint’’o quartier’ so chiù fort‘ d’ ess’

(ENTRANO ADELE E CIRETTA)

Adele : Buona sera

Ciretta : Buona sera Donna Carmelina…addò stann’ e guagliun’

Carmelina : (FRASTORNATA) guagliun’….qua’ guagliun’?

Adele : comm’ qua’ guagliun’!

Ciretta : e figl’ vuost’ …..e nammurat’ nuost’ !

Carmelina :nammurat …(TRA SE; AD ALTA VOCE) e comm’ fann’ !

Adele : ma ch’ dicit’?

Ciretta :si ch’ stat’ dicenn’ …nun v’ sentit’ bbuon’?

Carmelina : si…no ….si ..nun ‘o sacc’, datem’ nu bicchier’ d’acqua

(CIRETTA GLIELO PORGE)

Adele :Arturo addò stà?

Ciretta : e Gennaro è asciuto?

Carmelina : si so’ asciut’ tutt’ e duie…..ma vuie ch’ c’ facite ca?

Ciretta : simm’ venut p’ vedè si vulevn’ venì cu nuie a fà na passiata

Carmelina :na passiata si…na passiata(PENSANDO UN PO’)   ma dicitem’ na cos’… a quant’ tiemp’ facit’ammore?

Ciretta : io e Gennaro a n’anno

Adele : e nuie.a marzo,…fann duie

Carmelina: a tutt stu tiemp’ ..e dicitem’ a me comm’ so’e figl’ miei?

Ciretta : a so duie belli guagliun’, soprattutt’ ‘o bambolott’ mio

Carmelina : si chest’ ‘o saccio ..io ‘ntendev’ …comm’ nammurat’

(LE DUE RAGAZZE SI GUARDANO)

Adele:ah,comm’nammurat’?…e…e…comm’so…..accort’ ..premuros’….’nnamorati

Ciretta : si ‘nnamorati, specialment’ ‘o bambolott’ mio

Carmelina:(UN PO IMPACCIATA) no io dicevo…comm’ nammurat’, (CERCANDO DI ALLUDERE)

Adele:ahhh…comm’ nammurat’, parlamm’ , gh’iamm’ a fa’ ‘e passiat’….

Carmelina : ecc’ ‘e passiate…dic’ a me quand’ cammenat’ v’ tenite p’ man’?

Ciretta : certamente

Carmelina :  stat’ abbracciat’?

Adele : e natural’

Carmelina:(TRA SE) comm’ so content’…(FACENDOSI PIU IMPAVIDA) no dic’ ….. e cammenat’ sott’ a luc’ …o ghiat pur’ ….o’scuro

(ADELE GUARDA CIRETTA UN ATTIMO E POI LE DICE)

Adele :Cirè aggio capit’ ..c’ vo’ metter’ alla prova pe’ vede se simm’ bone’guaglione…stamm’ a sent’vien’ appriess’ a me (A CARMELINA) nooo… quando mai  sempre alla luce del sole

Ciretta :si sempre alla luce ..io e  ‘o caciuttiell’ mio

Carmelina : e dic’ i baci  ve li date i baci

Adele : (FACENDO  L’INGENUA) nooo… nun c’ simm mai baciat’

Ciretta : mai…. Manch’io .. nun l’agg’ mai baciato

Carmelina : e c’avit’ fatt’ tutt’ stu tiemp’…..vat’ cuntat’ e fattariell’?

Ciretta : si…sapisv’ comm’ è brav’ Gennarino mio

Carmelina : nun capisc’,…..ma allor’ nun v’ vulit ben’?

Adele: come no ..noi c’ amamm tant’….ma  loro ci rispettano e  nun c’ toccan’ nemmeno con un dito…Anzi chiù pass’ o’ tiemp’ e chiù il nostro amore diventa spirituale

Carmelina : ma ch’ spiritual’ (COME SE LE VOLESSE INVOGLIARE) vuie sit’ giuvan’, ch’ ne sacc’ v’avita abbraccià ….ecco ata abballà abbrracciat’, astritt’ astritt’

Ciretta : nooo.. ma quand’ mai noi nun vulimm’ …e soprattutto loro nun vonn’…anz’ proprio coc’ ghiuorn’ fa ballamm’ p’ ‘a  primma vota ….ma e guagliun’era comm’ s’tenevan ‘a cap ‘a nat ‘ parte

Carmelina:(ALLUDENDO)agg’ capit’allor’ pensavano a quaccata ragazza?

Adele : ma quando mai a it’ Arturo ca iss’ nun pensa chiù a nessuna ragazza(TRA SE )si no l’ spezz’ e cosc’ ……comunque mo si permettete…. c’ n’ ascimm’e  gh’iamm a truvà

Ciretta : si accussì stamm’ nu poc’ nsieme

Carmelina : agg’ capit    v’ dat’ o  bacio da bona nott

Ciretta: noooo ……al massimo c’ stringimm ‘a man’ …bbona sera Donna Carmelina

Adele: Bona sera (ESCONO)

Carmelina :Madonna Santa allora ‘o fatt’ è grav’ …..ma chi s’’o spettav’ sta cosa …aggio ntervenì subbit’…. l’unica cosa è Donna Gesualdina ….ma nun pozz’ aspettà a diman’ …mo a vac’ a chiammà p’organizzà coccos’ cu ess. (ESCE)

 

Scena 5

Personaggi: Camillo  e Salvatore

(ENTRANO CAMILLO E SALVATORE)

Camillo:(PIANGENDO FALSAMENTE) e figli miei … comme è succies’….e figli miei….femminielli non c’pozz’ creder’…..(SI RENDE CONTO CHE NON C’E’ NESSUNO E SI RIPRENDE) …Salvatò tras’ che il campo è libero…la santona non è in casa

Salvatore: (ENTRA) meno male nun avess’ suppurtato il pianto di Carmelina….

Camillo:il pianto è niente…chell’ si accummencia con le sue contro fatture…c’ tene sotto doie ore cu chelli formule ca dice…ma chi ce ‘mbara?

Salvatore : ce  ‘mpara donna Gesualdina…e chi se no!!

Camillo:  ah, t’ stev’ dicenn’ ….chill’ duie fess’ d’ Arturo e Gennaro ma comm’ s’ so’ mis’ a fa ripetizion’ a tavola…

Salvatore : e tua moglie?

Camillo :  meno male ca Carmelina è na credulona ….pecché  na volt c’ ha vist’ ch’ c’stev’ quacchecosa ‘e stran’…  a subbit’ pensato c’ avevan  fatt’ na  fatter’ sui nostri figli

Salvatore: meno male …allora rimanimm’ accussì….e guaglun’ s’allenano ancora qualche giorno …poi Giovedì quand’ tua moglie e la mia se ne vann’ a fa’ la seduta spiritica  noi organizziamo tutto

Camillo :  si…è deciso ‘o facimm’ Giovedì….quand’ a cas’ è vuot’ …nun pozz’ rischià ch’ Carmelina s’ n’accorg’….pecchè è ‘a vota bbona ch’ mi devi adottare

Salvatore: e si,..c’ manc’ sol’ tu a cas’ mia, duie sfaticat’ e na marchesa…ih ch’ bellu quadrett’. …mo me ne vado ci vediamo domani…bbona serata(ESCE)

Camillo:  c’ora se fatt’ (GUARDA L’OROLOGIO) se fatt’ l’ora p’ m’ n’ i’a cuccà…..p’oggi  agg’  faticato abbastantemente (ESCE)

Scena 6

Personaggi:Carmilina e Donna Gesualdina

Carmelina : (OSSEQUOSA) prego …prego ….accomodatevi

 

D.Gesualdina:(SI FERMA SULLA SOGLIA) Carmelina ..non hai dimenticato niennnte?

Carmelina : dimenticato…..dimenticat’ ch’ ‘ccosa?

D. Gesualdina :  (CON LA MANO INDICA  GLI AMULETI)

Carmelina : avit’ ragione comm’ agg’ fatt’ a me scurdà, teng’ na capa stasera (RIPETE IL RITO) … chi vo ‘o male e sta famiglia  ‘o fuoco Sant’Antonio ‘o piglia….. chi vo ‘o male e chesta  unione  adda fa a fine do capitone…

D. Gesualdina : (COME UN RIMPROVERO) ora capisco come hanno fatto a colpire la tua famiglia ..tu…non la proteggi abbastanza

Carmelina:(DANDOLE RAGIONE) si adda esser’ stat’ accussì ..m’ sarr’aggio distratt’ ..e subbit’ n’hanno  approfittat’

D. Gesualdina:certo che la situazione se è come dici tu  è davvero grave….io non so se ci posso riuscire

Carmelina: (MERAVIGLIATA)ma comm’…’a chiù granda medium do quartiere…voi ca quand’ camminate p’’a   strad’  pur’ ‘e gatt’ ner’ s’ rattan’….dicit’ ca nun c’è stà nient’ ‘a fa’ ma.….

D. Gesualdina : (CON LO SCOPO DI FARSI PREGARE)… ma è difficile ….è veramente difficile …poi lo sforzo che dovrei sopportare sarebbe notevole…non so se c’è la posso fare….

Carmelina :…(SUPPLICANDOLA)…nun m’ putit’ abbandonà…

D. Gesualdina : ma non si tratta di abbandonarvi …(RICAMANDO UNA BELLA TRAPPOLA) …ma qua la cosa….. è che ci vorrebbe una seduta potennnte….che ne so…qualche porzione nuova…qualche ingrediente in più…che ne so …due pier’ ‘e palumm’….na cres’ ‘e gallo …..quelli sono difficili da trovare….e se si trovano …..costano un sacco di soldi…..e  poi lo spirito guida ..chi ‘o ‘ssape si vene…

Carmelina :…..ma guardat’ ca io so’ dispost’ pur’ ad aumentà le mie offerte s’ vuie vi dedichereste un po’ a stà faccend’

D. Gesualdina :  ….beh ….certo è faticoso …..però…

Carmelina :….pero?

D. Gesualdina : .. visto che me lo state chiedendo con questa insistenza …ci potrei anche pensare….

Carmelina:…si pensatec’….ma nun c’ pensate assai …nu mument’..(VA VERSO UN VASO  LO ALZA TOGLIE LA PIANTA PRENDE QUALCHE COSA DA SOTTO  POI CON CALMA RIVOLTA ALLA DONNA  PER NON OFFENDERLA)…io…io v’ vuless di’… ch’…. v’ putess’ da … o doppio de’ sold’ ca v’ port’ ogni vot’… (DONNA GESUALDINA LA GUARDA) …ecc’ l’aggio ditt’ … si…si...’o saccio… ch’ accussì corr’ il rischio e v’offender’…...pecché vui m’dicit’ semp’ ca nun ‘o facite pe’ sold’ ma p’ ammor’ verso il prossimo…ma…ma stu curaggio m’ l’ ha dat ‘o fatt’ ca io so’ na mamma e nun pozz’ vede’ e figl’ miei dint a sta condizion’

D. Gesualdina:(DA GRANDE ATTRICE ANDANDO VERSO L’USCITA)…e mò …dico e mò che dovrei fare….. ora mi dovrei offendere ed andarmene subito via per quello che avete detto….(CARMILINA GLI METTE I SOLDI IN MANO LEI LI GUARDA SI RENDE CONTO CHE SONO DI PIU, E VOLTAMDO LO SGUARDO DAL LATO OPPOSTO A CARMILINA ) …ma comm’ faccio…. (GUARDANDO I SOLDI)..a dire di no ad una mamma cosi bella…e affezionata verso i suoi figli…va bene vi aiuterò

 

Carmelina :grazie …grazie ..vui sit’ ‘na sant’…l’aggio semp’ditt’….

 

D. Gesualdina :   si Giovedì va bene…vi aspetto come al solito a casa mia

Carmelina : pecché ‘o faccimm’ là?

D. Gesualdina :  (STUPITA ) e dove se no?

Carmelina : s’adda fa’ qua ….e ncopp’ a sta cas’ ca nc’è stà ‘a fattura

D.Gesualdina: (SBALORDITA DA TANTO ACUME)…avete ragione…come ho fatto a non pensarci …..si la facciamo qui….(PENSANDO UN ATTIMO)

Carmelina : … sul’ ca nun’avimma dicer’nient’ a mio marito ….quell’ nun vo’ ca s’ fann’ sti cos’

D. Gesualdina :  a me sta bene…basta che non c’è lo abbiamo tra i piedi

Carmelina :nun v’ preoccupat’ c’ pens’ io…bast’ ca ‘l dic’ ca l’agg’ truvat’ na fatic …ca iss’subbit’ s’ n’ scapp’ …….c’ pensate voi allora ad organizzà

D. Gesualdina :  si organizzo tutto io

Carmelina: (ACCOMPAGNANDOLA ALLA PORTA) io v’ ringrazz’ in anticip’…siet’ na santa…na santa…c’ vedimm’ Giovedì sera….vuie aspettatem’ a cas’, ca io v’ veng’ a piglià e po’ venimm’ quà …bbona nott’

D. Gesualdina :  buona notte(ESCE)

Carmelina :meno male…meno male ca sta’ da’  part’ mia…com’ so’ furtunat’…ora aggia sta’ solo tranquill’..e soffri’ quaccato iuorn’….. fin’ a Giovedì …chella sera tutto s’acconcciarrà

 (CALA LA TELA)

                                                Terzo Atto

Scena 1

Personaggi: Carmilina, poi Camillo

Carmelina : (CARMELINA SEDUTA LAVORA E PENSA A VOCA ALTA GUARDANDO IN ALTO) Finalment’ … addò staie annascus’….ma ch’ de, te miett’ appura e over’ … e fernut’ e fà ‘o scem’ ..Giovedì è arrivato … …spirit’ malign’ …t’ si addivertit’ tu fin’ e mo che criatur’ meie…mo m’addivert’io......tien’ l’ore cuntate ….stasera è fernut …è venut’ l’ora toia……dic’ a verità, ti miete paure e Donna Gesualdina, chell’ t’ fa correr’… (ENTRA CAMILLO ANCORA ASSONNATO E GUARDA CARMELINA DI SPALLE CHE PARLA RIVOLTA CON LO SGUARDO IN ALTO)…vogl’ vedè pròoeto comm’ t’ miett’….

Camillo:(SI FERMA IN POSA PLASTICA PENSANDO CHE E RIVOLTO A LUI) accussì sto buon’ ?

Carmelina : (IMPAURITA PERCHE ’ E’ CONVINTA CHE FOSSE LO SPIRITO) Madonna…..chi è?

Camillo : ma chi adda essere  song’ io ….ma cu chi staie parlann’?

Carmelina : ah si tu…. aia passà nu guajo …io ..io…ma qua parlann’….io  m’ero appapagnat’ nu poc’ e stev’ sunnan’

Camillo  : ah stiv’ sunnan’ ….(PENSANDOCI SOPRA) e comm’ facev’ a coser’ si stiv’ cu’ l’uocchie chius’

Carmelina :  e comm’ facev’ ……a memoria.. .’o fatt’ è ca so tant’ann’  ca.. ….chell’ ‘e man’ fann’ ‘a p’  ‘lor’

Camillo:si è accussì…dònca lasciam’ ‘e man’ e tuornaten’ ‘addu mammet’….sei licenziata

Carmelina : Camillo tu tien’ semp’ genio e pazzià …invece e m’ ringrazià p’ o’  fatt’ ca port’ annanz’ ‘a famigl’ e …(A QUESTO PUNTO CAMILLO SI RENDE CONTO CHE SI STA FACENDO TARDI E LA MOGLIE NON E ANCORA ANDATA VIA) )

Camillo : …( FINGENDOSI PREMUROSO)…hai raggione , hai raggione… io t’o vulev’ semp’ dicere ….grazie ..grazie ….grazie…comm’ s’ facess’ senz’ ‘e te (TOGLIENDOLE I VESTITI DI MANO)….ma mo bast’..da oggi in poi c’ pens’ io ……propr’accuss’ bast’….tu t’aia sol’ distrarre.(LA FA ALZARE ED INTANTO LA MOGLIE LO GUARDA STRANITO)….Dì’ a Camillo tuo … ch’ t’piacess’ e fà? …sine ,‘o sacc’ nun m’arrisponner’ …esaudisco tutti i tuoi desideri ….vuò ascì’ …vuò ji a cas’ de cumpagn’ toie ….(SPINGENDOLA VERSO LA PORTA)…ch’ sacc’….Donna Gesualdina…agg’ ditt’ buon’?… va .va …e..va bene….vuò passà nu par’ d’ore cu’ lor’ ..e va beeene vai  a  passà nu par’ d’ore cu’ lor’in compagnia, va…. facciamo tre….(COME SE FOSSE UN RIMPROVERO) …fall’ eh ..diverzamènt’ m’ pigl’ coller’…

Carmelina : (LIBERANDOSI DELLA SPINTA) …ma a vuò fernì’e m’ vuttà?…ma ch’è passat’? Ma  nun t’ setiss’ buon’….sient’ a me …(PRENDENDO L’OCCASIONE PER FARLO ANDARE VIA) io cred’ ca tu e  bisogn’ ‘e nu poc’ ‘e distrazion’  …(CON SARCASMO) aropp’  ‘o sforz’  che fatt’ p’ te scetà… sarraie distrutt’ …(POI PUNTUALIZZANDO) .ma che dè…. ogg’ nun aiesc’…e ‘o cumpagn tuoie? …chill’ c’accumpar’ e scumoar’a ogni mument…. oggi nun ìo vec’….ca fatt’ sciopero…….noooo,. tu e ascì’ diverzamènt’ m’ offend’io…

Camillo : (CON ACCONDISCENDENZA) ma nun pensà a me…va avviat’ ca Salvatore mo ‘ vide e venì’….anzi ‘o sto apsettann’ p’ gh’ji a cuntrattà na faticà  …e m’ meravigl’ pecchè nun è ancor’ venuto…va va (CON AVVERTIMENTO)….guard’ c’accummencn’ senz’ ‘e te …e si vene quacche spirit’ pe’ ‘ttramènt’ ca tu nun c’ stai?  Guard’ ca si po’ assuccer’ m’ dispiarria assaie !

Carmelina :Camì’…te nfurmà buon’ o cantenier’  ch’ vin’ t’ dà….e mai possibbile che dopp’ ventiquattr’ore tu stai ancora mbriaco?...m’ fai na capa tant’ ca io so superstiziosa e mo t’ preoccupi se arrivo in ritardo ‘a du Donna Gesualdina?  (A DENTI STRETTI) Va…  va …non pensà a me , vall’a chiamà tu …s’avess’ scurdat’……p’ chisà (CON SARASMO) tra un impegno ed un altro … s’avessa avuta  scurdà

Camillo: (CAPENDO CHE ORMAI  SONO IN UNA POSIZIONE DI STALLO) va buò agg’capit’… iam…. Faccimm’ na cos’… ascimm’ assiem’accusì’ niscino e tutt’e duie ‘i pigl’ collera

Carmelina :(ACCOGLIENDO L’IDEA)va buò me cunnvint, pur’ pecchè parlann’ parlann’ se fatt’ l’ora p’ m’ n’ ji,……m’arraccumann’ nun t’arritirà se nun e truvat’ primm’ na  fatic’ onesta

Camillo : e tu prumiettm’ ca t’ distarrai assai …assai…almeno doie ..tre ore

(SI SALUTANO  BACIANDOSI ,UNO VA A DESTRA E L’ALTRA A SINISTRA, POI DA FUORI, CAMILLO TORNA SUI SUOI PASSI)

Camillo : (DA DIETRO LE QUINTE) ahh…aspiett’ nu mumentt    abbiatt’ ca  m’so’ scurdat’ ‘o sicario …’o pigl’ e po me ne vac’.

(CAMILLO RIENTRO E CON ORGOGLIO) missione compiuta …c’ ne volut’ ….ma c’agg’ riuscit’…s’ ne ghiut’ finalment’…(GUARDANDO L’OROLOGGIO )..tre minuti in anticipo sul ruolino di marcia…e chi  so Rommel…la volpe dei quartieri.

Scena 2

Personaggi: Camillo , poi  Salvatore, poi Arturo e Gennaro

Salvatore : (ENTRA DI CORSA ) ecco qua…ce lo fatta…. puntuale come un orologio svizzero

Camillo :  complimenti…quann’si tratt’e nbruglià……sei di un affidamento!

Salvatore : e che c’ vuò fà  …ci metto passione

Camillo :   ci mancano sol’ e  guaglion’….l’agg’ pur’avvisat’ ‘e nun fa’ tardi

Salvatore : non t’ preoccupà ..buon sangue non mente

Camillo : no Salvatò…so’ ‘lloro ca s’anna preoccupà…si nun ‘e ved’ ‘ venì’ int’a tranta sicondi ..’e  affog’ ch’e man’ meie

(ENTRANO ARTURO E GENNARO)

Arturo : bonasera

Gennaro : papà stamm’ ca…puntuali come c’aviv’ raccummannat’

Camillo : guagliù v’ sit’ salvat’ pe’ ventinove e trenta ….chest’ era ‘a vota bona ch’ gh’jivv’ a dormì’ accampat’miez’ a ferrovia assieme ‘…..dinquo siete pronti

Arturo :(CON CIRCOSPEZIONE) papà …ma l’avimma fà pe’ forza…noie stamm’ ancora ‘ntiemp’!

Gennaro : papà av’arraggione Arturo …nuie c’avimm’pensà buon’, ma nunn’ è ch’ sta cosa s’ putess’evità.

Camillo:(CON MOLTA CALMA ED AFFETTO RIVOLTO A GENNARO)   nennillo a papà….ma mi state meravigliando…. voi potete fare quello che volete …io mica vi sto forzando …(I DUE RAGAZZI SI GUARDANO CON ARIA SPERANZOSA) …questa é una cosa…. c’avita fà prendendo  voi la decisione….io non ve lo impongo… fate quello che volete  ….io non vi dico niente….

(ARTURO METTE UNA MANO IN PETTO A GENNARO FACENDOLO DA PARTE PER PARLARE LUI)

Arturo : allora nuie…..

(CAMILLO RIPRENDE A PARLARE)

Camillo :  cert’ ….m’ dispiacess’ si po’…addivintassev’ ciunc’ tutt’’nsieme senza man’  (MIMANDO I GESTI) …e pe’ mangià v’avissev’ attaccà ‘e furchett’ co’ spag’  vicin’ e cuzzetiell’ …pecché io po’ so cutrett’ a ve taglià  (MIMANDO IL SEGNO DEI TAGLI )… man’ e pier’..e..

Arturo : allora….. nuie papà ….simm’ felicissim’ e t’aiutà

Gennaro : (INGOIANDO) gnorsì..felicissimi

(CAMILLO METTE LE BRACCIA ATTORNO AL COLLO DEI FIGLI)

Camillo :  ch’ soddisfazione, ch’ soddisfazione…comm’ è bell’ a vedè’ la spontanea partecipazione dei propri pe’ arrisolvere e probblem’ famigliari…..bravi so’  proprio soddisfatto ‘e voie, pe’ me è un onore ch’ vulit’ partecipà a chesta missione…pecchè è ‘na missione ..è over’ Salvatò?

(SALVATORE ANNUISCE CON LA TESTA)

Salvatore : hai ragione ,.. togli ai ricchi per darlo ai poveri.

Camillo :  proprio accussì……  e chiù pover’ e nuie chi c’ stà…..va buò mo nun perdimm’ chiù tiemp’, comm’ s’ dic’ “il tempo è dollar”…

Salvatore :…just’.. sincronizziamo gli orologi

Camillo :  Salvatò..(MOSTRANDO L’OROLOGIO AL MURO) nuie uno n’ tenimm’ …c’avimma sincronizzà…c’avimma solo arricurdà buon’ e signal’….

(SALVATORE GENNARO ED ARTURO INSIEME A MO DI CANTILENA)

Tutti e tre : una  bussata l’americano sta arrivan’….arop’ ch’ l’amm’ alliggerit’  appicciamm’  e stutamm’ ‘a luce p’ fa ‘o signal’ a Salvatore.…doie bussate arriva la ronda avimma fa fuì’ o surdat’..…tre bussate pericolo imminente, ‘o surdat’addà scumparì

Camillo :  benissimo…Salvatore vai è ora…. l’operazione vendemmia é scattata

Salvatore : Camillo guarda che stamm’ in primavera…è ambress’ per la vendemmia

Camillo :nun t’ preoccupaà all’american’ ‘e spremmimm’comm’ a ll’uva….e a proposit’ ‘e uva m’arraccumann’  fall’ ber’ assaie ..accussì quann’ venen’ ca sarà chiù facil’

Salvatore : io vado …appena ven’ Tattà appriparatevi ca io tiemp’ ‘na mezzora e stomg’ cà. (ESCE)

Scena 3

Personaggi: Camillo, Arturo, Gennaro e poi Tatà

Gennaro :papà, ma comm’ e fatt’ cu’ mammà?

Arturo : nun è ca ncopp’ ‘o chiù bell’cia truvamm’p’ cas’….nun vogl’ nemmen’ immaginà chell’ ca foss’ capace e fà

Gennaro : mammà quann’ s’arragg’ è pegg’ e ‘na leonessa affamata

Camillo:nun v’ preoccupate, ‘a situazione è sotto controllo, agg’pensat’tuut’io, il mio piano è perfetto …non ce nessuna falla

Arturo : e addo stà ?

Camillo: chi…a falla….vuò dicer’mammet’, da Donna Gesualdina a fare la solita seduta spiritica …e chesta vota cred’ ca durerà più del solito vist’ ca è cunvint’ ca inta a chesta casa  c’e’ nu spirit’ malign’ ca va fatt’ addiventà doie femmen’

Gennaro : (DISPERATO) allora mammà s’ n’è accorta

Arturo : io vedevo ca m’guardava stran’ e che quann’ cammnavo m’ stev’ areta areta

Camillo :  è normale vuie inta sti iuorn’ v’ sit’mis’ a fa ripetizione annanz’ a essa

Arturo : e nuie si nun facevam’ accussì’ comm’ a raggiungevam’ ‘a perfezione

Gennaro : papà guarda… quann’ cammin’ so’ megl’ e Greta Garbo (MIMA LA CAMMINATA)

Camillo:nun da ‘rretta, t’avissa stancà, astipet’ l’energie p’ ‘ddopp’….ntrament’ dicitem’ na cos’, nun è ca s’appresentan’ ‘e nammurat’ vost’...ch’l’avit’ ditt’?

Gennaro : nun t’ preoccupà nun ponn’ venì’, pecchè l’avimm’ ditt’ca oggi ievem’  a  Baiano a casa e zia Cuncetta a fa ciert’ serviz’

Tattà:(ENTRA)Bon suar sce sui cà… pronta ad affrontare quest’avventura…(ESALTATA)..come sono eccitata…venite… venite..chi mi da una mano…..appoggiate questi vestiti da qualche parte….

Camillo:siete arrivato finalmente,.nun v’ vedev’e venì’ e m’ so’ preoccupato….ma addò stivev’

Tattà : niente  ...non riuscivo a trovare dei vestiti adatti per la serata

Camillo :  Tatà ma mic’ è na festa ‘e ballo…

 

Tattà : ma che centra.. le cose devono essere fatte per bene…se no che figura ci facciamo con gli americani

Camillo:ueh.. ma v’avisser’creder’ che e figli miei ce voglio dà pe’ mugliera.(ATTIMO DI PAUSA)…chell l’America è luntana

Arturo : (AL PADRE INFASTIDITO) pecché..se erano italiani un pensiero c’ l’aviss’ fatt’..(A TATA’) ma po che avete portato facitem’ vedè… coprono abbastanza

 Camillo :   e si… ma ca purtato na cuperta ..scoperti ..avita stà.. scoperti …diversamènt’ comm’ abboccan’ e pesc’

Tattà : (POGGIA I VESTITI SUL TAVOLO) non li sgualcite…(POI NON SA DOVE POGGIARE LE PARRUCCHE, E NE METTE UNA IN TESTA A CAMILLO) fatemi vedere come vi stà (LO OSSERVA) certo …ca muà  piu vi guardo …e piu mi convinco che sareste la stella di questa serata

Gennaro : si..cadente…ma l’avit’ vist’ buon’.…m’ par’ chiù  na scop’ sott’ e ngopp’

Arturo : no ma ch’dic’, nun vir’ ch’eleganza…..che portamento …comm’ spaventapasseri è azzeccat’

Camillo : (OFFESO ) sentite non  pe’ vantarm’ ..ma comm’ pozz’ interpretà io…nun m’ ved’ a  nisciuno  (ACCENNA DEI MOVIMENTI)…’na principessa…

Gennaro : copp’ ‘o pisell’

Camillo : (RITORNA IN SE E CON LA PARRUCCA IN MANO) ma vuò vedè ta  facc’magnà…...iamm nun perdimm’ atu tiemp’ ch’ da nu mument’a nat’ponn’ arrivà….…facit’ ambress’vestitev’.

Tattà :(ENTUSIASTA) si ..si vestitevi…però  prima vi dovete spogliare…vi dò una mano(TENTA DI AVVICINARSI)

Arturo : addo iat’ …faccio sul’io…nun pensate  a me ..pensat’ a Gennaro

Tattà:(CON PASSIONE)  io a Gennaro ci penso …ma si tu ca non mi fai durmi

(SI AVVICINA AI RAGAZZI E GLI DA UNA MANO A SPOGLIRSI APPROFITTANDO DI LORO)

Tattà : (AD ARTURO)  queste non so cosce…so due pilastri …ma che sei il Davide di Donatello

Arturo : Tattà .ma luatev’ a loc’..a vulit’ fernì’?

Tattà : (ABBRACCIANDOLO) si finiamola…scappiamo insieme

Gennaro : av’raggion’ è meglio che c’abituiamm’ a fuì’,  pecchè si l’Ammerican’ nun abboccano c’ pensan’ loro a c’ fa correre

(I RAGAZZI CONTINUANO LA VESTIZIONE E TATTA’ LI TRUCCA  E GLI METTE LE PARRUCCHE )

Camillo :at’ fernut’…vnit’ ca, c’avimma ripassà ‘o pian’ (ARTURO E GENNARO ENTRANO NELLA PARTE E I DUE SI MUOVONO COME DONNE ) ch’ gioia ..ch’ gioia… si è esaudito il mio desiderio…Gennaro Capasso e figlie meie so chiù  belle de tuoie

Gennaro :(RIPRENDENDOSI SPAVENTATO) papà ma ch’ staie dicenn’ …so io…Gennariello tuoie

Camillo :   ma qua Gennariello ..tu staser’ si Concetta…(AD ARTURO) e tu si Filomena

Arturo:(AFFEMMINATO) si..Filomena m’ piac’…però chiammatem’ Mena

Gennaro (IRONICO) Mena Mena…e mo vedimm’ e menà stu cap’ n’terra

Camillo : (ENTRATO NELLA PARTE) figlie mie..statemi a sentire., appena sentimm’ il rintocco di Salvatore vo dìcere che è arrivato l’americano, a chistu punt’a avasciamm’ ‘a luce p’ creà a penombra

Arturo : e po..?

Camillo🙁 CON PATERNITA’) Filomena ..a scusem Mena….nun m’interrompere, dicevo…avasciamm’ ‘a luce, po Tattà s’annasconn’ int’ ‘a cassapanca

Tattà : e comm’ faccimm’… io e Arturo nun c’trasimm’ tutti e due?

Camillo :   che centra, Art…Mena …essa nun s’adda nasconner’...anzi adda stà bene in evidenza….io m’ vac’ a metter’ int’ all’armadio ca tiella nman’ pronto in caso di emergenza  po’…

(SI SENTE IL PRIMO TOCCO ALLA FINESTRA TUTTI ZITTI, UN ATTIMO DI PAUSA, POI MOMENTO DI PANICO COME SE NON SAPESSE OGNUNO DOVE ANDARE)

Gennaro : (PREOCCUPATO) so’ arrivat’

Arturo : (IN PANICO GIRANDO PER LA STANZA) addo vac’, ch’ facc’

Tattà:(ESALTATA APRENDO L’ARMADIO E CERCANDO DI APPROFITTARE) qui scerì’ ..vieni qui con muà (ARTURO SI ACCINGE AD ANDARE)

Camillo :   (PRENDE LA SITUAZIONE IN MANO) addo  state ien (AD ARTURO) tu staie ca’ cu Gennaro e nun t’ mover’ (PRENDENDO TATTA’ PER UN BRACCIO)…e tu tras’ ca dint’

Tattà : no… non ci voglio andare… non centro

Camillo :   (SPINGENDOLO NELLA CASSAPANCA) e tras’ (CHIUDE IL COPERCHIO)

Tattà : (RIAPRENDO)ma non respiro

Camillo :   nun fa nient’ stat’ loc’… trattien ‘o respiro e schiatta

(CAMILLO VA DAI FIGLI PRIMA DI CHIUDERSI NELL’ARMADIO)

Camillo : uagliù sta tutto nelle vostre mani …spugliatel’ e passatem’ i vestiti ca io l’ lev’ e dollar’ e po’ ve pass’ nata vot’(SI CHIUDE NEL ARMADIO, MA ESCE APPENA DOPO)….’a tiella (LA PRENDE DAL TAVOLO E RIENTRA NELL’ARMADIO)

Scena 4

Personaggi : Salvatore,Soldato americano 

(ENTRA SALVATORE CON UN SOLDATO AMERICANO)

Salvatore : camion…camion…(IL SOLDATO LO GUARDA NON AVENDO CAPITO) tras’ fa ambress’

Soldato : (BRILLO E BARCOLLANTE) Ok…where is the girl…dove stare la ragazza

Salvatore : stanno qui…trase

Soldato: io volere subito ragazza....io avere pagato te per portare  me here

Salvatore: eccole qua (GURDANDOLE BENE E SOTTO VOCE)…Maronn’ quanto facite  schifo

Soldato : beautiful…bellissime…  mi piacciano assai ..whats your name….(I TRE SI GUARDANO)…come chiamare loro

Salvatore : ah .. come si chiamano…e come si chiamano…si chiamano..

Arturo : io so Filomena, ma tu chiamami Mena

Gennaro : io so  Concetta (MOSTRANDO IL FINTO SENO) ma tu chiammam’ Tetta

Salvatore : (TRA SE) chist’ so peggio do padre….ti piacciono

Soldato : bellissime…wonderful

Salvatore : allora mi devi pagare ….

Soldato : io gia pagare te

Salvatore : ma che stai dicendo, tu mi hai pagato per una ragazza, non vedi che sono due, addò le trovi due bellezze cosi (ACCAREZZANDO UNA DELLE DUE) …se non vuoi  io una me la porto via (SI ACCINGE A FARLO)

Soldato : no ok ..va bene…le voglio tutte e due  (GLI DA ALTRI SOLDI) …mi piacciono assai …soprattutto la piu piccola.. mi ricorda la mia Mary che sta in Montana (IL SOLDATO SI SIEDE VICINO AL TAVOLO)come on my knnes (GENNARO NON CAPISCE)…vieni sulle mie ginocchia…

Gennaro : (IRRITATO, RIVOLTO AL FRATELLO) mo ‘o dong’ na borza  ‘nfaccia

Salvatore : (LO FERMA) addo vaie…Tetta..fai la brava ora io vado fuori a dare un occhiata al tempo… e se viene la ronda (ALLUDENDO) voi fate presto..che il tempo è danaro (ESCE)

Gennaro :e mò ?

Arturo : e mo …avimm’ fatt’ lezione pe’ tutt’ sti iuorn’...verimm’ c’avimm’ mparat’

Gennaro : hai raggion’, mo accumenc’ io, c’ facc’ la mia arma segreta?

Arturo : ah., pecché tien’ pure l’arma segreta?

Gennaro : l’asso nella manica

Arturo : e qual’ fosse

Gennaro : ma comm’ …o ’ mussill ( ESEGUE RIVOLTO AL SOLDATO)

Arturo : (SCHIFATO)  nun da retta, ’o fai fuì’ primm’ do tiemp’,..tu m’ pare chiù ca t’ si cuciut’ cu na tazz’ ‘e bror’ ‘e purp’....mo c’ pens’io…fa comma e me

Gennaro : c’aggia fa ?

Arturo : ancheggia …fai la sensuale (ANCHEGGIA CAMMINANDO ATTORNO AL SOLDATO CHE LO GUARDA ASSATANATO)

Gennaro : (CHIAMA RIPETUTAMENTE IL FRATELLO SOTTO VOCE) Arturo…Arturo…Artù?

Arturo : ma che dè ?

Gennaro : t’aggia  purtà ‘o spital’

Arturo : pecché

Gennaro : par’ ca tien’ na cosc’ chiù cort’ …iamm’ facimmo quacchecosa

Arturo : vabbuò accumminciamm’…..faccimmo spuglià e dammc’ e vestit’ a papà (CERCANO DI ESEGUIRE)

Gennaro : come è bello il soldatino mio… vieni qui mettiti comodo e togliti la giacca (GLIELA TOGLE PORGENDOLA AD ARTURO CHE APRE L’ANTA DELL’ARMADIO E  LA PORGE AL PADRE)

Camillo :   ma vulit’ fa ambress’, ca ‘ddint’ fa caver’….

Gennaro : dacc’ ‘o cans’

Camillo :   ma fa ambress’… tissa mettere a fa  ammor’ ‘ncasa (CHIUDE L’ANTA DELL’ARMADIO)

Arturo : e mo damm’ ‘o cazon’

Soldato : yes…a me piacere accussì..(LE CERCA DI ABBRACCIARLE)

Arturo : ma che dè nu purp’….cacc’ ‘e mam’ ‘a tutt’ part’

(I DUE RIESCONO A SFILARE IL PANTALONE CHE ARTURO PORGE AL PADRE, MENTRE GENNARO TENTA DI DISTRARRE IL SOLDATO)

Camillo :   t’ vuò mover’

Arturo : ma chill’ toc’

Camillo :  e fallo toccà…quann buon’ buon’ acchiappa ‘a sorpresa (CHIUDE LA PORTA)

Soldato : (IL SOLDATO INSEGUE I DUE PER LA CASA) oh my girls, dove voi nascondere, io ora  prendere voi

Arturo : (SPINGE IL FRATELLO NELLE BRACCIA DEL SOLDATO) papà c’mett’troppo …..te sacrificà

Gennaro : ma fuss’ asciut’ a’ ‘mpazzi ..io facc’ ammor’

Arturo : e che fa chill’ l’ american’ nun so gelus’

(SI VEDE LA MANO DI CAMILLO CHE LANCIA I VASTITI FUORI DALL’ARMADIO)

Arturo : finalmente …Gennà ‘o signal’ da luce ..fà ambress’

Gennaro:ok bellu guagliò…..ammancamm nu poco sti luc’..va buò....accussì’in penombra è chiù bello (SPEGNE ED ACCENDE PIU VOLTE LA LUCE)

Arturo : aspettamm’ ‘e doei bussate e po’ quann’ tras’ Salvatore  ‘o facciamm’ fuì’

(SI SENTONO TRE FORTI TOCCHI  MA MOLTO LENTAMENE AD OGNI TOCCO C’E’ UNA BATTUTA POI AL TERZO SEGNALE DI PERICOLO SI CREA IL PANICO)

Gennaro e Arturo : ovi ‘lloc’ ‘o primm’…..chist’ è ‘o sicond’ ….so’ tre …pericolo imminente

(NELLA SITUAZIONE DI PANICO CHE SI CREA, IL SOLDATO AFFERRA GENNARO E LO ABBRACCIA)

Camillo :   (ESCE DALL’ARMADIO) facimm’ ambress’…addò stà …(SI DIRIGGE SUL SOLDATO E SENZA DIRE ALTRO GLI DA UNA BOTTA CON LA PADELLA IL SOLDATO SVIENE) l’avimm’annasconner’, chi ‘o sap’ ch’ sarà assuccies’

Tattà : (APRE LA PANCA )…che stato ..che è succieso?

Camillo :   chiur’, ma cadda succedere,  chiur’(SI SIEDE SULLA PANCA)

Gennaro : (CON IL SOLDATO ORAMAI SVENUTO TRA LE SUE BRACCIA) addò ‘o mettimm’

Camillo : (PRENDE UNA SEDIA) ca, assiettl’ ca, Artù pigl’ ‘o lunzul’ a copp’ ‘o liett’(ARTURO ESEGUE ) po mument’ acuummigliamml’, po vedimm’

Salvatore:(ENTRA AFFANNATO E BALBETTANDO) Ca..Ca..Ca..Camillo  sta.sta.sta  arr..arr.arrivand…

Camillo :   (CERCANDOLO DI CALMARE) ma calmat’, parl’ chiù chian’, nun capisc’

Salvatore : (COME SOPRA) Ca…Ca..Ca…

Camillo : nata vot’, ma che e passat’, agg’ capit’ fa na cos’, dill’ cantand’

Salvatore:(SI CONCENTRA UN ATTIMO E CANTANDO A CANTILENA)…sta arrivando Carmelina ….cu tutta a compagnia… si c’ ‘ncoccia  chesta vota…a nuie ce fa na lota….

Camillo :  tu ch’ sang’ da colonn’ staie dicenn’

Salvatore : si è accuussì’… l’agg’ vist’ arrivà, stann’ bont’ ‘o vico.. c’ stà pure Brigida mia moglie cu Donna Gesualdina,…addò stà l’americano? (NEL FARE LA DOMANDA SI SIEDE SULLA SEDIA ADDOSSO AL SOLDATO) ah stà loc’…e Tattà addo stà ?

Tattà: (APRE LA CASSAPANCA) nu poco d’aria …nu poco d’aria … nun cia faccio chiù  ..s’ so annuzzate tutte ‘e ven’ ngann’

Tutti e quattro :.chiurr’ !!!

Camillo: (PRENDENDO LA SITUAZIONE IN MANO) calma…c’ pens’io…guagliù voie annascunnitev’ int’ all’armadio…tu Salvatò miettet’ sotto ‘o liett’….io aspett’cà e affronto il nemico

Arturo : (PREMUROSO) papà è pericoloso…mammà t’ stacca  e braccia

Camillo :   (CON ARDIRE) correrò il pericolo .(E SI METTE IN POSA AVANTI ALL’ARMADIO  PETTO IN FUORI)

Scena 5

Personaggi : Carmilina, Brigida, Donna Gesualdina, Titina e poi Tattà, in chiusura Don Cuccio

(ENTRANO CARMELINA, BRIGIDA, DONNA GESUALDINA E TITINA LA SORELLA MINORE DI QUEST’ULTIMA)

Carmelina  : (NON ACCORGENDOSI DEL MARITO, RIPETE IL SOLITO RITO) chi vo ‘o male a stà famiglia ‘o fuoc’ ‘e Sant’Antonio ‘o piglia….. chi vo ‘o male ‘e chesta  unione  adda fà ‘a fine do’ capitone… trasit’, facit’ comm’ si fussev’ a casa vost’              

D.Gesualdina : (VEDENDO CAMILLO) Carmelina qui c’è una presenza

Carmelima : sit’ nu fenomeno ..nu sit’manc’ trasut’ ca già  avit’ avvertit’ ‘a presenza do’ spirit’

D.Gesualdina : ma qua spirito ….io intendo tuo marito

Carmelima : (SI VOLTA  E VEDE CAMILLO E RIVOLGENDOSI A LUI COME UNA FURIA)  e tu ch’ c’ fai loc’…ma nun aviva sta a faticà? Ma allora si scem’,  uno e te nun s’ po proprio fidà….mò mò ovvi. t’e fà a valiggia e t’ ne ghì, e capit’. …Ma comm’  nuie tenimm’ stu guaio in famiglia che figl’ nuost’, io m’ nteress’, veng’ ca pe’ fà ‘a seduta spiritica pe’ caccià ‘o spirito e a chi trovo, invece do spirito trovo a te….Te ne  ì’  annanz’ all’uocchie miei

Camillo:(CAMILLO DOPO UN ATTIMO DI PAUSA RIPRENDE L’OCCASIONE AL VOLO  ED ATTEGGIANDOSI A FEMMINA)  Carmelì’…  io proprio a te stev’ aspettann’…io nun ho saccio ch’ m’ stà succerenn’ ….ma io nun m’ sent’ stan’.. io …ch’ t’aggaia di t’ guard’ e sento ca nun t’ voglio bene comm’ a tuo marito ….ma chiù comma…. a na sorella

Carmelima : (SBIGOTTITA E CON PAURA)Gesù Giuseppe Sant’Anna e Maria ma ch’ sta succerenn’....no nun c’ pozz’ creder’… pure tu …Donna Gesualdina voi mi dovete aiutare..noi c’avimma movere...nun vulesse ca mo io addivintass’ omm tutt’nsieme

D.Gesualdina: (APPROFITTANDO DELLA SITUAZIONE) si ci dobbiamo muovere…certo sarebbe meglio che cominciassimo ..con le offerte

Carmelima : si avete raggione ..come dite voi… (METTE LA MANO IN BORSA E NE CACCIA DEI SOLDI) …tnite.. tnitel’ tutt’ quant’ ..nun è assai, ma è chiàù e quann’ v’ dong’ e solito

D.Gesualdina :(CONTANDO CON AVARIZIA) certo nun so assai….vista la situazione… pure perché ce sta pure mia sorella Titina, che anche se è giovane e stà imparando il mestiere, è brava, e ci farà da interprete con lo spirito quando io andrò in trans

Carmelima : embè accumminciamm’?

D.Gesualdina : si cominciamo ….accomodiamoci tutti in torno al tavolo(A CAMILLO) prego anche voi

Camillo :  (SI ACCINGE A FARLO  MA POI SI ACCORGE CHE TATTA’ STA APRENDO LA CASSA  QUINDI SI FERMA E TORNA INDIETRO PER SEDERCISI SOPRA) no no.. è meglio che m’assetto qua ..sa è meglio ca sto lontana …ultimamente so addivintata un poco impressionabile (A TATTA’ A BASSA VOCE SENZA FARSI VEDERE) ma a vuò ferni ‘e arapì’ sta cassa, nun e capito ca  rischiammo d’abbuscà

Tattà : ueee! ma a me m’ manca l’aria e do caver’ m’ sò cresciut’  e fung’i  nquoll’

Carmelima : datemi le borse che ‘e mecc’ int’ all’armadio

Camillo :   nooo… ch’ stai facenn’…(GRIDA PRIMA DA UOMO TUTTI LO GUARDANO  E POI CON VOCE FEMMINILE) no…dico cosa fai …non ti stancare ci penzo io (SI PRENDE IL SOPRABITO DI DONNA GESUALDINA E LO PORTA ALL’ARMADIO, MA POI UNA VOLTA APERTO VEDENDO I FIGLI CHE VORREBBERO USCIRE LI ALLUNGA UN CALCIO PER FARLI RIMANERE LI DENTRO) nun v’ muvit’

D.Gesualdina : allora sediamoci …Titina prendi l’attrezzatura

Titina : (TIRA FUORI DA UNA BORSA CHE AVEVA CON SE UNA BOCCETTINA CON DEL LIQUIDO, UNA CANDELA  UN SACCHETTO CON DELLA POLVERE E UN TESCHIO CHE PONE AUTOMATICAMENTE NELLE MANI DI BRIGIDA)

Brigida :  (IN UN PRIMO MOMENTO NON SI ERA ACCORTO DEL TESCHIO, POI EMETTE UN GRIDO) ..ahhhh..ma che mi avete dato in mano, cosa è questo ..io mi impressiono, di chi è questa testa

Camillo :   (TRA SE) speramm’ ca nun dic’ che è quacche  parent’..… asinò avimma rifonner’ coccata lira

Titina : ma no ..è  il teschio del Marchese di Quberten  …un grande medium

Camillo :   Brigida non sei contenta, ora uscite pure a parenti

Titina : quando vuoi possiamo incominciare ..io devo solo accendere la candela, ….quando voi

D.Gesualdina: bene ragazza mia possiamo cominciare, accendi (TITINA PROCEDE NELL’ACCENDERE LA CANDELA MENTRE DONNA GESUALDINA METTE LA MANO NEL SACCHETTO E SPARGE DELLA POLVERE ADDOSSO AI PRESENTI. POI NON IN MODO ESEMPLARE COMINCIA LA SEDUTA MA SI DEVE NOTARE CHE E’ UNA MEZZA FARSA)...spirito spiritello vieni qui ed entra in me (AUMENTANDO IL TONO OGNI VOLTA) spirito spiritello entra in me …spirito spiritello entra in me…te lo ordino

(NEL FRATTEMPO TITINA STA SPARGENDO LA POLVERE SULLE PERSONE SEDUTE E SOPRATTUTTO SUL CAPPELLO DI BRIGIDA)

Brigida :  (SECCATA ) ma che fai mi sporchi tutto il cappello..non vedi che è nuovo

Salvatore : ( TRA SE DA SOTTO IL LETTO) ma fatta accatà da chi nun t’ sap’, è chiù viecchio da cape e morte

Camillo : (CAMILLO DA UN CALCIO AL LETTO, POI SEMPRE CON UN ATTEGGIAMENTO FEMMINILE) c’stev’ nu scarrafon’

Titina : per piacere… non mi interrompete  che la cosa è gia difficile e poi non parlate potrebbe essere pericoloso per mia sorella…una volta in trans non si deve svegliare

D.Gesualdina :(CON LE BRACCIA AL CIELO) ecco lo sento sta arrivando ..si lo sento …è potentissimo …si eccolo  sta arrivando sta entrando…(SI FERMA E SI ACCASCIA SUL TAVOLO)

Brigida :   cosa succede …cosa succede io ho paura

Carmelima : (BISBIGLIANDO) ma a vuò fernì’ ‘e parlà....ma statt’ nu poc’ zitt’…..m’avissa fà murì’ a medium ..io arropp’ ch’ m’ n’ facc’ e Camillo accussì’ cumbinat’

Tattà : (TATTA CERCA DI NUOVO DI APRIRE LA CASSA PER RESPIRARE MA CAMILLO SE NE ACCORGE  E SI RISIEDE SUL COPERCHIO SCHIACCIANDOGLI  LA MANO. TATTA’QUINDI DA UN URLO) ..ahhhh…la mano

Camillo :   ahhh…la mano..

(LE DONNE GUARDANO CAMILLO)

Carmelima : ma che passat’?

Camillo :   ahhh…..la mano… guarda ca …se spezzat’ nogna….mo comm’ facc’ ….Carmelina m’ preest’ nu poco ‘a limetta

Carmelima : ma a vuò fernì’ e ì’ annanz’ e a ret’… ma statt’ ciunc’ a nu post’ e vir’e nun da fastidio

D.Gesualdina:(IN TRANS ESPRIME IN UNA LINGUA INCOMPRENSIBILE) sono lo spirito di una tonna (SI DEVE SOTTOLINEARE SOLO LA PAROLA DONNA PERO’ DETTA CON LA T)

Carmelima : ca ditt’, ca ditto, io nun agg’ capit’ manc’na parola

Titina : calma ..perciò io sto qui.. per tradurre…a detto “sono lo spirito di una donna”

Brigida  :   ah….io avevo capito che voleva del tonno

Camillo :   (TRA SE) e s’aveva fà na marenna

Titina : per piacere non interrompete piu altrimenti non capisco niente nemmeno io

D.Gesualdina : (COME SOPRA) ero giovane quando sono torta(SI DEVE CAPIRE SOLO MORTA CON LA T )

Carmelima : calma  ..sta vota agg’ afferrat’pur’ io …va truvann’ na torta

Camillo :    (COME SOPRA) e dopp’ purtatel’ a frutta

Titina : ma no..ha detto che “era giovane quando è morta”….non la interrompete più’

Carmelima : si m’addimann’ ..ch’ va truvann’ a nuie…pecché sta ca inta ‘a casa  mia,… fa ambres’ e muovt’,  iamm addimann’

Titina : spirito di donzella perché sei qui cosa vuoi?

D.Gesualdina :(COME SOPRA) mi piace stare qui perché e la casa di onesti lavoratori

Titina : a detto che “gli piace stare qui perché e la casa di onesti lavoratori”

Carmelima (INCREDULA )accussì’ a ditt’ …io cred’… ca comm’ stasera a tuccato a Camillo, s’ sarà mbiacat’,…(INNERVOSITA) ma mo dicc’c’adda lascià npac’ e figl’ mieie, e soprattutt’ mio marito ca cumm’omm m’serve ancora

(CAMILLO TENENDOSI LE MANI CON ATTEGGIAMNETO FEMMINILE DOVRA’ GUARDARE VERSO L’ALTO E SOSPIRARE)

D.Gesualdina :(COME SOPRA) ero una famosa cantante …..una soprana

Brigida  :   non oso dire cosa ho capito

Carmilina :  no..no, e capit’ buon … faceva a puttana

Titina : (STIZZITA) ..dice che  “ era una famosa cantante…una soprana”

(A QUESTO PUNTO SI SENTONO DEI LAMENTI PROVENIRE DALLA CASSAPANCA)

Tattà: l’aria… m’ manca l’aria…. nun cia facc’ chiù

Camillo : (CERCA DI COPRIRE LA VOCE DI TATTA CANTANDO  PIU FORTE DA FEMMINA)  io nun cia faccio chiù …tu si la mia passione …..cu te voglio fuire…..  a vita mia si tuuuu…..

Carmelima:(IMPAURITA) ‘o spirito    s’è impossessato semp’ chiù e Camillo …povero ammore mio …(PRENDE CORAGGIO  ED AD ALTA VOCE) ….ma addoò staie, fatt’ vedè, affruontm’  si tien’ ‘o curagg’, fattel cu chi è femmina comma a te…si t’arriv’acchiappà, m’ scord’ ca so na signora  e t’ facc’ ‘o strascin’ pe’ tutte e stanz’

Brigida:Carmelina ..calmati …cosa dici…non ti ho mai vista cosi…calmati  non gridare ..non vedi che hai un cannarone cosi (FA IL GESTO CON LE MANI)

Carmelima : ma ch’ m’aggia calmaà… Donna Gesuldina  sentit’ a me ….ascit’  for’a stu tram e vedit’ chell’ c’avita fà , sin no.. nun v’ donc manc’ chiù na lira

D.Gesualdina : (RITORNA IN SE PER PAURA DI PERDERE I SOLDI E MANDA UNA MALEDIZIONE ALLO SPIRITO ANDANDO IN ESTASI RIPETENDO ED AUMENTANDO SEMPRE IL TONO) Se.. si spirito cordiale …t’ hanno fatto ‘o funerale…iesc fora da chistu  vascio…a si no io ti sfascio… Se.. si spirito furest’ …nun sarrai chiù funest…duorm in pace chesta sera …e sta famiglia torna allera

(IL SOLDATO A QUESTO PUNTO RINVIENE DALLA BOTTA MA SEMPRE UBRIACO SI ALZA DALLA SEDIA CON IL LENZUOLO ADDOSSO E SI AVVIA VERSO LE DONNE)

D.Gesualdina : (INCREDULA) allora è vero …so veramente una medium (SVIENE SOCCORSA DA TITINA)

Brigida :  Madonna Santa  …eccolo li   lo vedo  lo spirito si è materializzato

Carmelima : Camillo fa quaccosa?

(CAMILLO SI AVVICINA AL SOLDATO MA METTE UN PIEDE SUL LENZUOLO CHE TRATTENUTO SCOPRE IL SOLDATO CHE RIMANE IN MUTANDE AL CENTRO DELLA STANZA )

Soldato : Mena ..Tetta …Where are…dove siete….io volere sposare voi

(A QUESTO PUNTO SI SPALANCA L’ARMADIO ED I DUE RAGAZZI ROVINANO A TERRA, IL SOLDATO LI VEDE E GLI VA INCONTRO)

Soldato : you are beautifull…io essere americano mussulmano ..io sposare tutte e due

Carmelima : e chi…e chist chi è…. ch’ c’ fà dinta ‘a casa mia?

( A QUESTO PUNTO SALVATORE ESCE DA SOTTO IL LETTO)

Salvatore: (GRIDANDO ALL’AMERICAMO) la ronda …la ronda … stanno venendo qui devi andare via

Soldato : the military police …the  military police where are…dove essere ?

Salvatore : stanno qui fuori ..devi scappare subito

(I DUE RAGAZZI DANNO AL SOLDATO IL PANTALONE E LA CAMICIA )

Soldato : oh… my love ….mio amore .aspettami che io  tornare here (ESCE DALLA FINESTRA CHE SALVATORE AVRA’ APERTO)

Arturo : Gennà c’ laveva cu te

Gennaro: ma quann’ maie, c’ l’aveva cu te, nun e vist’ comm’ t’ guardav’

Brigida  :   Salvatore  e tu che ci facevi nascosto sotto il letto

 

Salvatore : m’ stev’ nu poc’arrepusann’

Brigida  :   sotto il letto ?

Salvatore : è scomodo, eh ?

Carmelima : (INCREDULA) nu soldato americano dint’ ‘a casa mia, e comm’ c’è capitat’,…ma po’ agg’ vist’ buon’....stev spugliat’, nun e manc’ chest’, ma e figli miei vestut’ a femmin’(URLANDO), che ce fann’ e figli miei vesuit’ ‘a femmin’

(A QUESTO PUNTO TATTA’ ESCE DALLA CASSAPANCA)

Tattà :  (ISTERICA) basta …basta …nun cia faccio chiù….ma per chi mat’ pigliat’ …ma che so fatt’ na bambola, ca m’ mettit’ ca dint’ senza nu poc’ d’aria….ma qua percentuale…vuiE si m’ dato tutt’ cosa a me  è sempre poco, (GUARDANDO CAMILLO) statt’ loco, nun t’ movere, nun ascì’. Ma guard’ nu poc’ch’ sadda fà pa abbuscà doie lire

(ATTIMO DI SILENZIO POI CARMELINA CROLLA SULLA SEDIA E RIVOLTA AL MARITO)

Carmelima:(CON UNA RELATIVA CALMA) ‘o sapev’…nun putev’ essere ….’o sapev’ ca tu ir ‘mplicato….sient’ a me …apprufitta ..apprufitta ca mo nun tenga a forza e cuntam’ tutto cosa …pecché mo ca m’ sosa a cà, t’ steng’ nderra ..t’ zomp’ nguoll’, e tann’ m’ ferm’ quann’ vec’ ‘o verd’ ca t’ esce a dint’ ‘e recchie

Camillo:(CON CALMA PREOCCUPATA CERCANDO DI RAGGIRARLA) Carmelina  vedi …le situazioni  non sempre sono cosi come uno le vede …vedi..scusami il gioco di parole …dicevo ..se uno le vede da un'altra angolazione  possono essere il contrario di quello che sembrano..(IMBROGLIANDOSI)..ed invece sono un'altra cosa  che non è, quindi…

Carmelima:(INTERROMPENDOLO CON LO STESO TONO) Camì’…nun te preoccupà ..dall’angolazione da dove te la faccio vedere io …la situazione ti pararrà riposante (IN CRESCENDO)…pecchè io primm’ t’accir’ e po t’ mann’ o ‘spitale …(SEMPRE PIU FORTE) tu mo me dicere ch’ sta succerenn’

Camillo : (UN ATTIMO DI PAUSA POI VISTOSI MESSO ALLE CORDE) hai ragione ..assiettate ca mo t’ spiego tutto. T’ putess’ dicere che l’agg’fatt’ pecchè mi ha costretto Salvatore….(SALVATORE LO GUARDA CON LA PAURA CHE  CAMILLO PUO DIRE QUESTO) ma non è accussì’nun ‘o pozz’ dicere (SALVATORE TIRA UN SOSPIRO DI SOLLIEVO) t’ putess’ dicere ca la colpapa è di Gennaro Capasso… 

Carmilina: e ch’ c’azzecc’ Gennaro Capasso mo

Camillo : pecché lui ten’doie figlie femmine, ed io no….ma iamm’ annanz’,  nemmeno questo lo pozzo dire  .(FACENDOSI SERIO)...’a verità….’a verità  è che, tu ossai,  il momento è terribile, e allora per portare avanti le famiglie, uno ogni tanto pensa ad un sistema per arrotondare.. Poi noi ce l’abbiamo nel sangue, credimi, non sono cattiverie., sono piccoli sotterfugi che uno usa, ma ti dirò di più…la cosa più importante è  che noi lo facciamo per autodifesa…

Carmelima :  (LO INTERROMPE) ma autodifesa e che ?

Camillo : …aspetta  non m’interrompere ..fammi finire…(RIPRENDE)...nel senso che come ti dicevo…noi c’è  l’abbiamo nel sangue ..è più forte di noi…   lo sappiamo … e l’avimma fà…. e visto che lo sappiamo ogni tanto  mettiamo in atto qualche trucchetto  ..lo facciamo tutti…tanto a tutti quanti po capità primm o poi e essere fatt’ fess…..Carmelì’, cridem’…ch’ sadda fù pe’ campa

Carmelima : e qua t’staie sbagliann’…. pecchè ‘a gente onesta c’stà, nun sò tutt’ mbruglion’ e farabutt’ comm’ a te, anzi comm’ a vuie (INDICANDO ANCHE SALVATORE),…. mo basta ..sient’ a me ..fatt’ a valigia e vatten’

Brigida : si hai proprio ragione Carmelina …anche tu Salavore vai via da casa mia

Carmelina : (RIVOLTA A DONNA GESUALDINA CHE INTANTO SI E RIPRESA)

E vuie…vuie site pegg’ e lor’…avit’apprufittato delle mie credenze, pe ve piglia chilli quatt’ sord’ ca m’ guadagn’ co suror’, vuie tutt’ sit’ furchè na medium..e chi ‘o ‘ssap’ a quant’ata gent’ avit’ fatt’ fesso

(A QUESTO PUNTO DONNA GESUALDINA PRESA DAL RIMORSO INTERVIENE)

D.Gesualdina : si…avit’ raggione…anche io Carmelina vi devo fare una confessione…si è vero io non sono una vera medium…anzi a dire la verita e spiriti mi hanno fatto sempre paura ..ma caggia fà… mi sono inventata  questa cosa, perche da quando mio marito è stato dato per disperso in Russia, non  sapevo piu come fare a procurarmi o mangià per  i miei tre figli, a fame fa uscire il lupo dal bosco…Carmelina  perdonatemi se potete…ch’ sadda fà pe’ campà

Carmelima :  (INCREDULA) ma ch’ v’aggia perdunà …voi mi avete preso in giro per tutto questo tempo …. pure voi facite parte e chella minoranza ca mariteme s’ va vantann’ e appartnè

Tattà:Donna Carmelina…(TOGLIENDOSI LA PARRUCCA E PARLANDO CON UNA VOCE DEL TUTTO MASCHILE).. sarrà pure na minoranza ma c’ appartengo pur’io…. che v’aggaia dicere …(TUTTI LO GUARDANO CON MERAVIGLIA SCOPRENDO CHE NON E’ FEMMINIELLO) …quanto non si ha ne arte ne parte  l’unico modo per far qualche soldo e cercare di inventarsi un mestiere….ma quale  Tatta o ’femminiello …io m’chiamm’ Salvatore Potito

Tutti: Salvatore Potito?

Tattà: proprio accussì, facevo l’attore teatrale in varie compagnie…ma da quando è scoppiata la guerra ..con sta miseria chi volete che va piu al teatro.. cosi ho perso il lavoro …ed allora per fare soldi ..avevo pensato pure io e fregà agli americani, comm’ e vostro marito, accussì’ truccato da femmina e con un pò di preparazione …(CON SODDISFAZIONE) lo dovete ammettere o ‘femminiello ‘o sacc’ fa. Donna Carmè ..ch’ sadda fà pe’ campà

Carmelima :  non c’ posso credere  Brigida dint’ ‘a sta stanza solo io e te simm’ onest’

Brigida : Carmelina mi sa che ti devi rassegnare …sei l’unica…  anche io  un po’ ho approfittato di te …nel senso che con la scusa che ero una marchesa, non trovavo mai lavoro, visto che tu ogni tanto dividevi con me quello che guadagnavi …

(CARMELA SI GUARDA IN GIRO INCREDULA )

Carmelima : dint’ a sta casa so l’unica onesta !

Camillo : (METTENDOGLI UN BRACCIO IN TORNO AL COLLO) Carmela mia …sei diventata un animale raro…in via di estinsione,  pens’ ca ti arassignà…sient’ a me ch’ sadda fà pe’ campà….. perciò stamm’a senter’… da domani  (CON OCCHIO VISPO) teng’ già in mente na cosa… era un poco ca t’ ne vulev’parlà ..nui ‘nsiem putimm….

(DALL’ESTERNO SI SENTE LA VOCE DI DON CICCIO)

Don Ciccio: (ENTRA IN SCENA CON UNA GALLINA AMMAZZATA E SPENNATA IN MANO E URLANDO) Camì’, me mbrigliat’ nata vot’, me vennut nu gall’ pe’ gallina.

Tutti: Don Ciccio, uuuuuhhhh 

(CALA LA TELA)