Che ‘d maleur, quand a comanda ‘l cheur!…

Stampa questo copione

Cop - Andy e Norman

Che ‘d maleur,

quand a comanda ‘l cheur!...

due atti di

TreMaGi

(pos. SIAE n° 103597)


CAR

Carlo Gazzetta,

cassintegrato, vuole fare il giornalista

ROB

Roberto Gazzetta,

suo figlio, studente

CAV

Amalia Amelio,

vicina di casa, cavallerizza

SCENA

Interno casa. Una scrivania con sopra un PC, telefono e vari oggetti da ufficio; a terra un cestino per la carta. Devono essere previste almeno due entrate: ingresso alloggio e camere. In un lato della scena una finestra con davanti un telescopio.

L’AZIONE SI SVOLGE AI GIORNI NOSTRI


ATTO 1° - Quadro 1

Scena 1

                (SQUILLA IL TELEFONO: ROBERTO ENTRA IN SCENA IN ACCAPPATOIO SBADIGLIANDO E VA A RISPONDERE)

ROB       Pronto?... Sì, sono Roberto... Ah, cerea, monsù Giacòt... Come ch’a sta?... Sì? Meno male... Ah, ‘dcò ij sòi fieuj a stan bin?... Come, a son già per la stra... ch’a spéta ‘n moment... No, mè pare a j’è nen... No, ma ch’a spéta... ij passo l’ufissi contabilità... (MODIFICA LA VOCE E FA RUMORI DI FONDO CON GLI OGGETTI SULLA SCRIVANIA) Contabilità. Sì? Buongiorno, mi dica!... Giacotto, Giacotto... Ecco qua! Giacotto Amilcare, pagato! Non ha ancora ricevuto l’assegno?... Dica lo giuro! Perché proprio ieri... (RIATTACCA IL TELEFONO, CHE DOPO UN ATTIMO SQUILLA DI NUOVO; RISPONDE) Pronto, casa Gazzetta... Ah, monsù Giacòt. Alora, tut a pòst?... Come, no?... Ah, ecco... a sarà cascaje la linea. (CON FORZATA ILARITÀ) Speroma mach ch’a sia nen fasse mal!... (RIDE, MA SI CAPISCE CHE DALL’ALTRA PARTE NON RIDONO AFFATTO; TORNA SERIO) Ij ripasso subit ël ragionié. (MODIFICA DI NUOVO LA VOCE COME SOPRA) Contabilità. Sì? Buongiorno, mi dica!... Giacotto, Giacotto... devo averlo già sentito questo nome. (RIATTACCA IL TELEFONO, CHE SQUILLA SUBITO; RISPONDE FINGENDO DI ESSERE IL NOTIZIARIO DELLE PREVISIONI METEOROLOGICHE) Probabili acquazzoni nella giornata di oggi, da domani leggere schiarite accompagnate da banchi di nebbia. (RIATTACCA IL TELEFONO) I l’avroma nen pagaje ‘l fit, ma almeno i l’oma avertilo che doman a j’è la nebia! (SQUILLA IL TELEFONO; IMITA LA VOCE DI UN CAMERIERE DA OSTERIA) Ehi, Luigi! La prenotazione del tavolo per sei! (RIATTACCA IL TELEFONO, CHE SQUILLA SUBITO; RISPONDE) Pronto? Ristorante-pizzeria “Da Luigi”, specialità di mare e di monte... Come dice, scusi?... Casa Gazzetta? No, questo è il famoso ristorante “Da Luigi”. (GRIDA) Ehi, Luigi! La prenotazione del tavolo per sei!... Sì, arrivo subito!... Mi scusi, eh... ma mi chiamano. (RIATTACCA) Doi a zero e bala al centro, Giacòt!


Scena 2

CAR       (ENTRANDO DA FUORI) I na peus pì! Tre neuit ch’i deurmo nen! Un record mondial!... Però i l’hai scrivù d’articoj che... It l’has lesùje? A son lì an sla scrivania. I l’hai scrivù per neuv ore ‘d fila, sensa mai aossé la testa! I son consumame tuti ij dij. I pudrìa fin-a massé quaidun, tant a troverìo gnun-e “impronte digitali”!... Ah! A l’ha pa telefonà Giacòt?

ROB       Sì. Na dosen-a ‘d vòlte.

CAR       Bòja fàuss! I lo savìa! Chiel-là a l’ha gnun-e pietà!... Pensa ch’a veul “tuti”, a l’ha pròpi dime “tuti”, ij sòld ch’ij duvoma dël fit! A dis che s’i jë doma nen entro duminica... “tuti”... a manda sì ij sòi doi fieuj. It l’has present coi doi “marcantòni”... (DESCRIVE ANCHE A GESTI UNA MONTAGNA DI MUSCOLI) Coi doi armari “quattro stagioni”?... Ebin ai manda sì tuti doi a s-ciapé le nòstre quatr gambe!

ROB       A son già per la strà.

CAR       Còsa?

ROB       Sì. A l’ha dime ch’a son già per la strà.

CAR       Busiard! I l’hai vist-je ch’a intravo an palestra. Per un pàira d’ore i duvrìo sté tranquij... Còs’it l’has mangià, ancheuj?

ROB       (IRONICO) N’ancioa. Crùa. Cogià ‘nsima a na fëtta ‘d pan arsetà.

CAR       It veule dì che ‘nt ël frigo a j’è gnente?

ROB       Sì. A j’è tre cubèt ëd giassa e na crosta ‘d toma, ma ij ten-o per doman.

CAR       N’assident, guarda ch’a l’è peuj brut, neh, esse pòver!... S’it im lassave fé lòn ch’i l’avìa dite, i l’avrìo pì gnun problema!

ROB       E cioè?

CAR       Vende ‘n tò ren a la “clinica universitaria”!

ROB       E se ‘nvece ‘d vend-me a tòch, it vendèisse finalment un tò articol? Con tute ste ore passà a scrive, vaire articoj it l’has piassà?

CAR       It l’has present doi? Ecco, gnanca un. I l’hai girà tre redassion, ma a tuti sti gadan ai na frega gnente dij mè tòch... (TEATRALMENTE INDIGNATO) a son mach tuti pien ëd bòria... a rivo gnanca a capì ël mè stil inovativ, ël mè ghëddo... e pensé che fin-a ‘l mè cognòm a duvrìa convinc-je ch’i son nà per fé ‘l giornalista: “Gazzetta, un nome, un destino”!...

ROB       J’ani ‘d fabrica a l’han butate ‘n pòch ëd ruso ant l’“estro creativo”...

CAR       Gnanca per seugn!... (SOGNA AD OCCHI APERTI) As capis che s’i l’avèissa podù fé la mia cariéra normal, come tuti j’àutri... da giovo... da la gavëtta... (TORNA IN SÉ) ma i l’hai dovù ‘nlevé na famija!... E ades che la bòita a l’ha ‘nciodà e ch’i son trovame a duvèime ‘nventé na vita neuva, un travaj neuv... ch’i pensava ‘d pudèime buté a fé lòn ch’i veuj fé da sempre, im treuvo davanti a ‘n mur ëd difidènsa e ‘d superbia... Fin-a al “Corriere dell’Alta Vauda” a l’han rijùme an sla facia! Nen àutr che doe o tre rubrichëtte d’“economia domestica”...

ROB       Beh, un pòch d’autonomìa il l’oma ‘ncora... Ten dur...

CAR       A l’è rivàje ‘d pòsta?

ROB       Sì, sinch o ses bolëtte. I l’hai già... (INDICANDO IL CESTINO) “archiviaje” tute.

CAR       (PRENDE IL CESTINO E VI FRUGA DENTRO) Bolëtta dël gas, luci, teléfono, riparassion dël bòiler... (ESTRAE UN VASETTO DI VETRO) marmlada.

ROB       (SI ANIMA IMPROVVISAMENTE) Come, marmlada? La “mia” marmlada? Ecco ‘ndoa ch’a l’era finìa! I l’hai na fam... (PRENDE IL BARATTOLO E LO APRE) Veuida!... Ma perchè ‘nt la vita ògni tant a bzògna avèj fam?

CAR       (SI METTE A LAVORARE ALLA SCRIVANIA) Sà... Andoa ch’i j’ero rivà? Ancheuj it vade nen a l’Università?

ROB       No. A j’è nen lession... Ah, già!... I l’avrìa peuj da manca dla toa giaca grisa.

CAR       It seurte?

ROB       (SI VEDE CHE NON NE È ENTUSIASTA) É.

CAR       E con chi?

ROB       E con chi it veule ch’i seurta, come tute le sante sèire? I pòrto a balé tòta Enza Santillo, la verduréra. It rende cont ëd lòn ch’i son obligà a fé, per cole doe tomatiche ch’an regala ògni tant cola lòfia?

CAR       (CON FINTA COMPASSIONE) Eh, sì...

ROB       Fésse vëdde ‘n gir per la bariéra ansema a col ëschèrs ëd natura?

CAR       Eh, sì...

ROB       Ch’a l’ha almeno ‘l dopi dla mia età?

CAR       Eh, sì...

ROB       Tuti... tuti ch’at vëddo ‘ndé a spass con cola specie ‘d babi con ij barbis?

CAR       Eh, sì...

ROB       Pien-a ‘d brosse, sempre sudà...

CAR       Eh, sì...

ROB       Con ël fià ch’a tanfa ‘d nita...

CAR       Eh, sì...

ROB       E ch’a paga sempre chila ‘l cont?

CAR       (SUSSULTA CON RINNOVATO INTERESSE) Ah, sì?

ROB       Eh, beh... Almeno lòn, no? (SQUILLA IL TELEFONO)

CAR       (ANNUNCIA COME FOSSE IL TRAILER DI UN FILM) “Il ritorno di Giacotto”! Quando tutti pensavano che non sarebbe tornato, Giacotto ritelefonò.

ROB       (RISPONDE FACENDO FINTA DI ESSERE L’UFFICIO CONTABILITÀ, COME PRIMA) Contabilità. Sì? (TRASALE E SI TAPPA IL NASO FINGENDOSI RAFFREDDATO) Oh, signorina Enza!... Come sta, tutto bene?... Ma no, è che mi sono preso un’influenza terribile. Avrò preso freddo... Sarà ieri sera al cinema, con quell’aria condizionata... Ah, non se n’era accorta che c’era l’aria condizionata?... (TAPPA UN ATTIMO LA CORNETTA E SI RIVOLGE A CARLO) Bela sta vos, quasi quasi i la deuvro doman con Giacòt… (RIPRENDE LA TELEFONATA) Eh? Ah, sì, va bene... passo a prenderla alle otto... (CON ESPRESSIONE DI DISGUSTO) Euh, chissà che belli! Non vedo l’ora di poterli ammirare!... Sì, sì, a più tardi... a dopo... (RIATTACCA)

CAR       Còsa a l’è ch’it vëdde nen l’ora d’amiré?

ROB       A l’è catasse ‘n pàira d’uciàj dorà, con ij brilantin. It peule imaginéte che bel pandan con la soa camisin-a ‘d lamé!...

CAR       Cola fomna a fa nen per ti... Còsa a l’è passate per la testa da ampegnéte con chila-lì?

ROB       A l’è passame che ‘nt ël frigo a j’è tre cubèt ëd giassa e na crosta ‘d toma.

CAR       Ah, s’i riessèissa a piassé n’articol dij mè... Guarda sì che ròba... (PRENDE UN FOGLIO SULLA SCRIVANIA E LEGGE) “Una nuova strategia per l’igiene urbana: il vespasiano per cani”!... Eh, che ròba?... (PRENDE UN ALTRO FOGLIO) “Meno colombi in città? Una carabina ad ogni vigile urbano”!...

ROB       Magara a la gent a ‘nteressa nen...

CAR       Ma còsa it dise?... A son costi, j’argoment ch’a veul lese ‘l letor! La vita ‘d tuti ij dì... ij problema pì davzin a le person-e... E ‘nvece... gnente! Nen àutr che ‘d rubrichëtte ëd ricéte ‘d cusin-a o ‘d “taglio e cucito”...

ROB       Antant, però, con l’economia domestica i sbarcoma ‘l lunari...

CAR       I la vëdroma!... Oh, s’i la vëdroma... (SI SIEDE NUOVAMENTE ALLA SUA POSTAZIONE)

ROB       Ma se j’idee at ven-o nen, it deuve svaghéte ‘n pòch... seurte... pijé ‘n pòch d’aria... Per esèmpi, telefona a quaidun... it ses sempre serà sì ‘ndrinta, da quand ch’a l’è mancaje mama. Ecco: treuv-te na fomnin-a da porté fòra a la sèira...

CAR       It veule pa passéme Enza Santillo, eh?... E peuj... come s’a bastèissa pijé ‘l teléfono e fé ‘n numer... prima a ‘ndarìa conòss-la, sta fomnin-a!...

ROB       E ti teléfona a na dòna ch’it conòsse già, no?

CAR       Am piaso nen tute cole ciòspe ch’i conòsso già.

ROB       Ah, no?

CAR       No, am piaso le fijëttin-e giovo, come le toe amise.

ROB       Alora seurt ti con tòta Santillo, stassèira!

CAR       Cola-lì a l’è nen na fijëttin-a! An n’avrà bele quaranta!

ROB       (SCONSOLATO) A l’ha già faje da ‘n péss!...

CAR       (CAMBIA DISCORSO) E peuj i l’hai da finì sossì!

ROB       Sossì còsa?

CAR       Sossì, no? (ALLUDENDO ALL’ARTICOLO CHE STA SCRIVENDO)

ROB       E quandi ch’it na pudras pì?

CAR       (FANTASTICANDO) Alora ai riverà na belissima fija... giovo, con tuti ij tòch a sò pòst... a vnirà a sté ant l’alògg sì da fianch... mi i perderài la bòcia per chila... chila a perderà la bòcia per mi... i perderoma la bòcia tuti doi...

ROB       (INTERROMPENDOLO) É... va a gieughe a bòce,va... ch’a l’è mej!... ti it duvrìe scrive ‘n romanz, nen d’articoj ëd giornal... Beh, mi i l’hai ancora da vestìme... (ESCE IN CAMERA)

Scena 3

                (SUONA IL CAMPANELLO DELLA PORTA E CARLO VA AD APRIRE)

AMA     (ENTRANDO) Buongiorno... (LE LUCI LAMPEGGIANO, SI SENTE UN ROMBO DI TUONO; CARLO RESTA COME FOLGORATO, IN PIEDI, IMMOBILE, CON L’ESPRESSIONE IMBAMBOLATA; LE LUCI TORNANO AL PIAZZATO) Mi scusi, mi chiamo Amalia Amelio ed ho appena traslocato nell’appartamento libero qui accanto... (LO GUARDA STUPITA) Così ho pensato di venirmi a presentare ai miei vicini... (GLI PASSA LA MANO DAVANTI AGLI OCCHI IN CERCA DI UNA REAZIONE, MA CARLO RIMANE COME PARALIZZATO) Sono felice di aver fatto la sua conoscenza... (LO GUARDA ANCORA STUPITA) Arrivederci. (SE NE VA, MENTRE CARLO RIMANE IMMOBILE, COME IPNOTIZZATO)

ROB       (ENTRA DALLA CAMERA IN MANICHE DI CAMICIA) Chi a l’è ch’a l’ha sonà? (VEDE CARLO SEMPRE IMMOBILE E GLI SI AVVICINA PER VEDERE COS’HA; ANCHE LUI GLI PASSA UNA MANO DAVANTI AGLI OCCHI PER VEDERE SE REAGISCE, POI RIPETE SCANDENDO) Chi-a-l’è-ch’a-l’ha-so-nà?

CAR       (È ANCORA IMBAMBOLATO) Gnun, gnun… Torna dëdlà.

ROB       (SI PREOCCUPA) Ma cò a l’è rivate? (GLI TOCCA LA FRONTE)

CAR       (FINALMENTE SI SCROLLA E SI ALLONTANA) Gnente, gnente... lass-me sté. Torna dëdlà. (SI SIEDE ALLA SUA POSTAZIONE) It vëdde nen ch’i l’hai da fé?

ROB       It l’avìe da fé tacà a la pòrta?

CAR       Ehm... i l’avìa da manca ‘d na bocà d’aria. Torna dëdlà.

ROB       S’it l’avìe da manca d’aria, it pudìe nen deurbe la fnéstra?

CAR       (SI INNERVOSISCE) I l’avìa nen da manca d’aria frësca, i l’avìa mach da manca d’aria. Torna dëdlà.

ROB       Sì, sì, come ‘t veule... (SI AVVIA) stà mach tranquil...

CAR       (SI CALMA FORZOSAMENTE) Gnun problema.

ROB       Cerca dë sté calm...

CAR       Figùrte. (SUONA IL CAMPANELLO DELLA PORTA; CARLO NON SI MUOVE)

ROB       (SI ARRESTA, STUPITO) A l’è nen ël ciochin, costì?

CAR       E a va bin, it l’has sentù ‘l ciochin. A capita normalment che la gent a son- ij ciochin, ma a l’è nen na rason per restesne lì ampalà! It veule tornétne dëdlà, eh? It veule tornétne… (SUONA ANCORA IL CAMPANELLO)

ROB       (DOPO UN MOMENTO) It vade ti a deurbe o i deuvo ‘ndé mi?

CAR       No, la pòrta i la deurbo mi. Ti vatne dëdlà. La pòrta i la deurbo mi. (VA AD APRIRE CERCANDO DI DIMOSTRARE NATURALEZZA)

AMA     (ENTRA CON UN PACCHETTINO IN MANO) Mi scusi di nuovo... (LE LUCI LAMPEGGIANO, SI SENTE UN ROMBO DI TUONO; CARLO RIMANE DI NUOVO IMMOBILE, CON L’ESPRESSIONE IMBAMBOLATA; TORNA IL PIAZZATO) Ho aperto la valigia ed ho trovato questa torta di nocciole di mia madre, ma io non posso mangiarla, perché sono in allenamento, quindi pensavo che se lei volesse accettarla come gesto di buon vicinato... (LO GUARDA NUOVAMENTE STUPITA E GLI PASSA LA MANO DAVANTI AGLI OCCHI; GLI METTE IL PACCHETTO DELLA TORTA IN MANO) Sono felice di averla rivista... vado... arrivederci... arrivederci ancora... (ESCE)

Scena 4

ROB       Chi a l’è?

CAR       (SCUOTENDOSI IMPROVVISAMENTE) A ‘nteressa nen chi a l’è, i l’hai vistla prima mi!... E peuj ti it l’has già la verduréra!

ROB       Sì, a va bin... ma chi a l’è?

CAR       (TRASOGNATO) Amalia... Amalia Amelio. A l’ha pen-a traslocà ‘nt l’alògg sì da fianch e a l’ha regalame sta torta ‘d nissòle e mi i l’hai perdù la bòcia!... Pòrca l’òca! Ma it l’has vist chi ch’a l’è vnùje a sté a ca mia? An sël mé pianeròtol?... Nòsgnor, giutéme! (ALZA GLI OCCHI AL CIELO, IN ESTASI) I lo sai ch’i t’im veule bin, perchè it l’has fame ‘s regal!...

ROB       Darmagi. I vurìa regaletne un-a istessa mi per Natal.

CAR       Ma it l’has sentù che profum? It l’has nufià che ròba?

ROB       (NON SA CHE DIRE) As ved ch’i j’era tròp lontan e i l’hai nen sentù...

CAR       A l’è nen rivà fin-a a lì?

ROB       (TAGLIA CORTO) I l’hai da manca dla giaca grisa.

CAR       Ma come, a l’è nen rivà... se a ‘mpiniss tuta la stansia!... Ciuto, ciuto... (SI AGGIRA PER LA STANZA ANNUSANDO L’ARIA)

ROB       Cò ‘t fase? It cerche le trifole?

CAR       (SI ADIRA COMICAMENTE) Ti, cit! Un pòch pì ‘d rispét per tò pare, neh!...

ROB       (TRALASCIA) Sì, sì... La giaca grisa.

CAR       E ti sta lontan da chila!

ROB       Sta tranquil. A l’è nen mè tipo.

CAR       Beh, anvece a l’è ‘l mè tipo!... E peuj ti còsa it na sas che tipo a l’è?

ROB       (CERCA DI FARLO RAGIONARE) Ma papà... it la conòsse gnanca...

CAR       E beh? Am anteressa nen chi ch’a l’è e lòn ch’a fa, mi i veuj mach sente ‘l sò profum...

ROB       E alora va dëdlà, it jë son-e e it jë dise: “Ceréa, tòta. I peuss nufiéla?”

CAR       Ma it ses mat? I peuss pa ‘ndé da chila a man veuide!... (SI AGGIRA NERVOSO PER LA STANZA) Chila a l’ha portame sta torta... (ABBRACCIA IL PACCHETTO) Dame ‘n consèj... mi i son un pòch rusnent... a basta ‘n cit eror e a pudrìa finì tut...

ROB       Come na partìa a taròch!

CAR       (SI ILLUMINA) Fior! Sì! I peuss portéje dle fior!... Fior a la matin, fior al dòpmesdì, fior a la sèira... (SI ADOMBRA) No, no... a basta nen...

ROB       Regal-je ‘d piante!

CAR       No... i deuvo trové quaicòsa ‘d cit-cit... e personal...

ROB       Lav-je ij dent... (MIMA UN’AZIONE CERTOSINA) un per vòlta...

CAR       Trovà! (CERCA TUTTO INTORNO) Andoa ch’a l’è cola tòla ‘d vernis vërda?

ROB       Còs it veule fé, con la vernis?

CAR       I veuj scrive an sle scale, na létera per ògni scalin. Parej chila quand ch’a riva a les: “Ti amo, Amalia!”

ROB       Guarda, ch’a l’è ‘ntëcà... e doman matin quand ch’a seurt a les: “ailama oma it”. (GUARDA L’OROLOGIO) A l’è mej ch’i fasa che ‘ndé sensa giaca grisa. (SI AVVIA)

CAR       Sì, a l’è mej. (LO PRENDE PER UN BRACCIO E LO ACCOMPAGNA VIGOROSAMENTE FUORI)

BUIO - STACCHETTO MUSICALE


ATTO 1° - Quadro 2

Scena 5

                (QUANDO SI RIACCENDONO LE LUCI LA SCENA È VUOTA)

ROB       (ENTRA CON UN BARATTOLO DI MARMELLATA IN MANO) Papà! ‘Ndoa it ses? Guarda còs a j’è sì? (ALLUDE ALLA MARMELLATA) It veule nen tiréte ‘n pòch su? (REALIZZA CHE CARLO NON C’È) Ma ‘ndoa ch’a l’è finì? (SQUILLA IL TELEFONO E LUI RIMANE IMMOBILE AD OSSERVARLO; STA ESCOGITANDO QUALCOSA; DOPO UN PO’ DI SQUILLI RISPONDE) Pronto?... (SCOPPIA IN PIANTO) Oh, monsù Giacòt, come a sta?... Ch’a më scusa s’i l’hai nen rispondù subit, ma i trovava nen la cornëtta... Eh, sì! I l’hai ancora j’euj bindà!... (GRIDA) Sta brav, ti! “Sitz”!... No, i disìa pa a chiel... i disìa al can luv... Ël dotor a dis ch’a deuvo operéme, a l’è l’ultima speransa... ël problema a l’è ch’a costa car... Ch’a ‘nduvin-a vaire?... Brav. Giust. Che dròlo, neh? Pròpi la stessa cifra ch’ij duvoma a chiel... Ma i l’oma decidù ëd rinunsié a l’operassion, per saldé ‘l debit ch’i l’oma con chiel, monsù Giacòt. Eh, sì. A l’è tròp ch’a spéta e per chiel i faroma ‘s sacrifissi... A meno che chiel a preferissa nen... Ah, no? A preferis nen?... A va bin, alora is vëdoma. Cioé... Am vëdrà mach chiel... (PIANGE A SINGHIOZZI E RIATTACCA) Òm sensa cheur! (ENTRA CARLO DALL’INGRESSO CON UN SACCHETTINO IN MANO) Ciao. Da ‘ndoa ch’it rive?

CAR       Ehm... i son andàit... a parlé... ehm... con ël diretor... ehm... ëd col giornal...

ROB       A l’è nen vera! It ses mai stàit bon a conté dë stòrie! E it l’has nen scrivù na riga! (GLI MOSTRA DEI FOGLI PRESI SULLA SCRIVANIA) I l’hai controlà!

CAR       Ma i l’hai tut sì, an testa... (TOCCANDOSI LA TEMPIA CON UN INDICE) Ij buto ‘n moment a scrive. E i l’hai tut ël temp...

ROB       (LO INTERROMPE) A l’è lì ch’i të sbalie. A j’è pì nen temp. I l’hai pen-a parlà con Giacòt. Ij sò doi fieuj a l’han le man ch’a fërmiolo.

CAR       Ma sì... it deuve nen preocupéte...

ROB       No, im preòcupo pa... i pianto lì da studié e i vado a travajé mi!...

CAR       Ma no... sta tranquil...

ROB       E come i faso a sté tranquil, con ij doi Giacotin che da ‘n moment a l’àutr an rivo su per le scale? S’it l’has tut lì (INDICA LA TESTA DI CARLO), scriv quaicòsa! Sì ch’i sai... Che Giulio Cesare a l’è mòrt ëd frèid! (INDICA LA SCRIVANIA) But-te lì e scriv! (GUARDA IL SACCHETTINO CHE CARLO HA ANCORA IN MANO) Còs it l’has lì ‘ndrinta?

CAR       Ehm... Da mangé...

ROB       (FAMELICO) Da mangé? Fa vëdde! (SI AVVENTA)

CAR       (NASCONDE IL SACCHETTO) No. A l’è nen per ti.

ROB       Fame mach vëdde ‘n moment... (GLI PRENDE IL SACCHETTINO E LEGGE LA SCRITTA) Il Paradiso del Buongustaio!...

CAR       A j’era ij “saldi”.

ROB       (CONTROLLANDO IL CONTENUTO) Mirtilli, ribes, fragoline... Frutti di bosco?

CAR       I l’avìa veuja ‘d mangé dlicà!...

ROB       Ma se la ròba pì dlicà ch’it mange normalment a l’è la sòma d’aj!

CAR       A l’è ‘n regal per Amalia... ‘Dcò ti a Natal it fase ‘d regaj, no?

ROB       Sì, mach che ades a l’è nen Natal. E gnanca Pasqua. Frutti di bosco... I l’oma gnanca ij sòld da compré ‘l bijèt dël tram e ti ‘t cate ij “frutti di bosco” ant ij negòssi ‘d primissie per feje ‘n regal a un-a ch’it conòsse gnanca!

CAR       I la conòsso ecome! I sai ch’a travaja sinch dì a la sman-a e tuti ij dì mi i la guardo con ël telescòpio a core da press al pullman... e a la sèira i la vëddo torné a ca straca... sola... e a treuva gnente d’àutr che na scatolëtta ‘d carn an geladin-a...

ROB       E ti come ‘t fase a savèilo?

CAR       I contròlo lë mnis!...

ROB       It contròle lë mnis?

CAR       Sì. Mi a l’era mai rivàme na ròba parej... i rason-o pì nen... i sento ‘l sò odor a tre isolati ‘d distansa... i sento ‘l romor quandi ch’as gava ij caussèt fin-a s’i l’hai la radio ‘nvisca!...

ROB       Ma sì, a va bin tut... i rivo fin-a quasi a capite... ma i tribuloma a compré doe tomatiche e ti it vade a campé via ij sòld ant la fruta tropical?

CAR       Frutti di bosco. Ma it l’has mai sentù parlé d’“attrazione fisica”?

ROB       Sì.

CAR       E ‘t sas còs a l’è?

ROB       Quandi che ‘n babi ai pias a n’autr babi sensa riserve e sensa condission.

CAR       Giust. (GUARDA L’OROLOGIO) E ades a l’è sinch e mesa e ‘l mè babi a l’è ‘camin ch’a torna a ca. Lass-me perde ch’i l’hai da fé. (VA AL TELESCOPIO)

ROB       I vurerìa mach che ògni tant it im comprèisse quaicòs da rusié ‘dcò a mi!...

CAR       Oh, santa polenta! Guard-la là ch’a riva!...

ROB       Papà... gavte via da cola fnéstra... (SI PIAZZA DAVANTI AL TELESCOPIO)

CAR       (TRASALE) Ah! Amalia!... Ma it ses fòl? I pensava che ‘l pullman a l’avèissa avù n’incident! It veule gavéte da lì davanti?

ROB       Prima it deuve feme na promëssa...

CAR       It lo promëtto, it lo promëtto, ma ti gavte da lì davanti... (ROBERTO SI FA DA PARTE) Oh, sant’Antòni!... Guardé cola fija!...

ROB       Fa vëdde...

CAR       No! Mach mi i peuss guardéla!... A ven vers ca!... (SI AVVICINA AL TAVOLO E SCRIVE UN BIGLIETTINO) A sarà sì da ‘n moment a l’àutr!...

ROB       (GUARDA COSA CARLO STA SCRIVENDO) “A donis terrae, amor aeterno”?

CAR       A l’è latin, ignorant! A veul dì: “Ai doni della terra, amore eterno”. I lo buto ansema a la fruta. (ESEGUE) Amalia, arrivo!... (ESCE DI CORSA COL PACCHETTINO)

ROB       Ma papà... (SQUILLA IL TELEFONO; ROBERTO RISPONDE CON TONO IRRITATO) Il “Paradiso del Buongustaio”, còs a j’è?... (DIVENTA MELLIFLUO) Oh, salve, Enza... come va?... Sì... Sì... (ENTRA CARLO CHE RIMANE CON LA PORTA SOCCHIUSA A SPIARE ALL’ESTERNO) Eh, ma... ehm... domenica non posso portarla al mare... No, è che... ehm... non mi sento molto bene... ho la tosse! (TOSSISCE) Sì, la tosse canina... (TOSSISCE CON UN ULULATO) Mal di testa e mal di schiena...

CAR       A l’ha vëddù ‘l pachèt...

ROB       Ah, se non va al mare si occupa di recupero crediti?... E dovrebbe proprio cominciare da noi? Ma guarda che combinazione...

CAR       A l’è ‘ncamin ch’a les ël bijèt...

ROB       (SCONSOLATO) Ma guarda che roba... Tutto ad un tratto mi è passato il mal di gola...

CAR       (SEMPRE PIÙ AGITATO) A ven an sà...

ROB       Alora passo a prenderla alle otto... va bene... arrivederci... (RIATTACCA MOGIO)

CAR       Roberto, Roberto... (SI RIASSETTA) guàrd-me... i son a pòst? Eh? I son a pòst?

ROB       It ses tut àutr che a pòst!... E mi ch’i duvrài passé-me la duminica con cola ciòspa...

Scena 6

                (SUONA IL CAMPANELLO DELLA PORTA)

CAR       Deurb la pòrta! Deurb la pòrta! (ROBERTO SI AVVIA) No! ‘Ndoa ch’it vade? I son nen pront... (SI LISCIA I PANTALONI) Dài, deurb! Còs i të spéte? (ROBERTO VA AD APRIRE)

AMA     (ENTRA IN SCENA: LE LUCI LAMPEGGIANO, SI SENTE UN ROMBO DI TUONO; CARLO RIMANE DI NUOVO IMMOBILE, CON L’ESPRESSIONE IMBAMBOLATA; TORNA IL PIAZZATO E AMALIA SI RIVOLGE ARRABBIATA A CARLO) Signor Gazzetta, sto cercando di essere una buona vicina di casa, gentile e cordiale... e non capisco dove vuole arrivare! Ieri sera le sono stata molto grata perché ha portato su la mia valigia. Ch’a sia peuj robatàje giù per le scale e che la ròba ‘ndrinta a sìa s-ciapàsse an tanti tochetìn, a fa gnente... i capisso ch’a l’è nen tuta colpa soa... (CARLO LA FISSA PARALIZZATO)

ROB       (GUARDA IMPACCIATO UN PO’ CARLO E UN PO’ AMALIA) I penso ch’a l’abia nen falo a pòsta...

AMA     Anche il messaggio che ha scritto sulle scale... un po’ eccentrico, ma mi è sembrata una trovata carina... ma ades chiel a esàgera! I peuss nen aceté ‘d regaj da na person-a ch’i conòsso gnanca... e poi ho letto il suo biglietto! Anche s’i conòsso nen lë spagneul i l’hai capì tut! Adess a basta!

ROB       Verament a l’era latin...

AMA     Non metta più cioccolata nella mia buca delle lettere. Ier a l’è fondùa tuta e adess i l’hai tre cartolin-e pien-e ‘d cicolata ‘d nissòle.

ROB       A l’ha provà a bërlichéje?

AMA     E ch’a intra nen a ca mia quand i son via per pituréme ‘l pogieul!... Oltretut ëd lillà... Ansoma, ij lo diso per l’ultima vòlta: ch’am lassa an pas! I soma capisse?

CAR       (SEMPRE IMBAMBOLATO, PERÒ ADESSO PARLA) Ecco, sì... ma a parte tut sòn, a j’è na cita possibilità che chila a s’an-namora ‘d mi?

AMA     Ma chiel a l’è mat... (A ROBERTO) Ma lo sai che tuo padre è fuori di melone?

ROB       Sì, ma non conoscevo il termine scientifico esatto.

AMA     (ALLONTANANDOSI DA CARLO CHE NEL FRATTEMPO SI È AVVICINATO) A l’ha nen capì?

CAR       (RIAVVICINANDOSI ANCORA A AMALIA) Sì, sì... i l’hai capì... (LA ANNUSA)

AMA     (ALLONTANANDOSI) I veuj nen ch’am nufia! (A ROBERTO) Dis-je ch’a la pianta lì!

ROB       (RIVOLGENDOSI A CARLO COME SE FOSSE UN CANE) Papà, piantla lì!

AMA     Ij lo diso na vòlta per tute: io sono fidanzata con il maresciallo Santino Cammarata da Paternò, dei Carabinieri a cavallo, e tra qualche settimana sarò sua moglie, capito? La signora Amalia Amelio in Cammarata!

CAR       Sssttt! Ciuto, ciuto... i sento ij sòj cavèj ch’a chërso...

AMA     (A ROBERTO) Ma còs a l’ha ch’a va nen? Ha dei disturbi orali?

ROB       Disturbi orali?

AMA     Sì, disturbi orali... disturbi alle orecchie... duro d’orecchie...

ROB       (LA ASSECONDA) Ah, sì... Disturbi orecchiali... Sì, sì... Lui è sempre stato terribile agli orali, però recuperava poi con gli scritti...

AMA     (A CARLO) I pudrìa félo aresté, a lo sa? (NON SA ESATTAMENTE COSA DIRE) Vagabondaggio... entraggio in casa d’altri... rovinamento del servizio postale... (PIÙ SICURA, CONCLUDE) molestie e guardonaggio!

CAR       E alora mi i la farài aresté per ël sò profum ancredibil e meravijos, ch’a intra ‘nt la testa e ‘nt ël cheur... e ch’am fà perde la bòcia!... (SI AVVICINA ED ANNUSA)

AMA     I l’hai dìje ‘d piantéla lì ‘d nufiéme! (A ROBERTO) E ti fa quaicòsa... Stop-je ‘l nas... S’a la pianta nen lì, i ciamo mè moros. Dìsijlo.

ROB       Papà, guarda che s’it la piante nen lì ai riva ‘l maressial a caval!...

CAR       (LA INCALZA DA VICINO, ANNUSANDOLA) Am na ‘nfà gnente. A pudrìa fin-a rivéje l’aviassion!

ROB       A dis ch’ai na ‘nfà gnente. (AMALIA, CERCANDO DI TENERSI LONTANA DA CARLO, CHE CONTINUA COME SOPRA, GLI LANCIA UN’OCCHIATACCIA) Ma guard-me nen mi, ch’i j’intro gnente... (A CARLO) Ti ven via, dai... (LO FERMA PER UN BRACCIO)

AMA     (SI FERMA FIERA IN MEZZO ALLA SCENA, PUNTANDO L’INDICE VERSO CARLO) Io sono una atleta azzurra. Mi onoro di rappresentare l’Italia con la squadra olimpionica di ippica. Per entrare a far parte dell’elite mondiale del dressage, bisogna essere in condizioni fisiche perfette al 100%. Ecco chi i son mi. Ma da quand i l’hai trovà col cheur fait ëd cicolatin davanti a la pòrta ‘d ca mia, i l’hai ij nerv a tòch! Nen mach i riesso pì nen a alenéme come ch’as deuv, ma i riesso gnanca pì a monté a caval. Ma i lo seve ch’i perdo ij cavej? Lei mi sta portando alla calvizie!... I l’hai gnun-e intension da mariéme con la prùca! (CARLO SI È CALMATO E LA GUARDA ATTONITO; ADESSO È LEI CHE SI AVVICINA E GLI PUNTA IL DITO SUL NASO) Ades mi i vado a ca mia, a riposéme ’n moment... e s’ai passa torna per la burnìa da ‘ndé ‘nt la cort a cantéme “La rondine al nido”... ij telefono subit al maressial Santino Cammarata, ch’a l’è sicilian, a l’è gelosissim e a farìa tant volenté la soa conossènsa! (ESCE FURIBONDA)


Scena 7

CAR       (DOPO UN ATTIMO DI IMMOBILE SILENZIO) Lassa ch’it lo disa, Roberto... i son ancamin ch’i la conquisto! Sto facendo breccia su di lei. Lassa ch’it lo disa... (VA VERSO LA CUCINA E PRENDE UNO SPAZZOLONE)

ROB       Lassa ch’it lo disa, papà... A l’è fidansà con Santino Cammarata, maressial dij Carabinié a caval... a sarà chiel a fé “breccia su di te”. Lassa ch’it lo disa...

CAR       (SI AVVIA CON LO SPAZZOLONE) I vado.

ROB       S’a diventerà plà an manda sì l’artiglieria...

CAR       I faroma le barricate!

ROB       Còs it fase con ël fërton?

CAR       It penseràs pa ch’i la lassa a polidesse tuta la ca da sola dòp na giornà ‘d travaj, pòvra fija?

ROB       (LO FERMA E CERCA DI FARLO RAGIONARE) Papà... Papà! Mi it riconòsso pì nen! It l’has mai fàit parej!... E peuj... davanti a tò fieul... un pòch ëd dignità, che diamine! Mama a l’è mancà mach ses ani fa...

CAR       Ses ani? E còs i duvrìa ‘ncora speté? Dis nen ëd gavade... (CERCA DI RIAVVIARSI)

ROB       (LO FERMA DI NUOVO) Da sì quàiche sman-a a sposerà ‘l carabinié...

CAR       Fa nen rije... ormai a l’è cheuita ‘d mi! (ESCE A GRANDI PASSI CON LO SPAZZOLONE)


Scena 8

                (ROBERTO RIMANE DA SOLO IN SCENA PER QUALCHE ATTIMO, SMARRITO)

AMA     (ENTRA FURIOSA) Lo sai cosa sta facendo quel... quel... tuo padre?

ROB       Sta lavando il pavimento della tua cucina.

AMA     E tu perché non fai qualcosa?

ROB       E còs it veule ch’i fasa? Ch’it lava ij piat?

AMA     Ma it capisse nen? Si è intromesso illegalmente nella mia cucina e ora sta lavando criminalmente il mio pavimento! E ti perchè it fase gnente?

ROB       Scusa, neh, Amalia... Perchè i rasonoma nen con un pòch ëd calma? Set-te ‘n moment...

AMA     (SI SIEDE) I peus fé na telefonà?

ROB       Prego...

AMA     (SOLLEVA LA CORNETTA E COMPONE UN NUMERO) Caserma Salvo D’Acquisto?

ROB       Còsa?

AMA     Buongiorno, vorrei parlare col maresciallo Cammarata.

ROB       (STRAPPANDOLE LA CORNETTA DALLE MANI) Ma dame mach doe minute ‘d temp...

AMA     Da sì doe minute chiel-là a l’avrà fin-a ras-ciàme via la tapisseria!

ROB       Ma no... scota... (LE APPOGGIA UNA MANO SULLA SPALLA CON FARE AMICHEVOLE)

AMA     Togli le mani dalla mia spalla fidanzata!

ROB       Ma as peul savèj perchè ch’it veule nen scotéme?

AMA     Perché? Perché? It lo diso mi, ël perché. Guarda la mia pel. Ste mace rosse, it sas còs a l’è? A l’è orticaria, a l’è. Grataròla. E it sas còs a l’ha famla ven-e?

ROB       N’alergìa al plùch dël caval?

AMA     La tension nervosa, a l’ha famla ven-e. Vëdde un ch’am lava ‘l paviment am procura tension nervosa. I son tuta pien-a ‘d mace rosse, i perdo ij cavèj e doman sèira i deuvo ‘ndé a sin-a con Santin e i smijerài soa nòna! E ti it l’has la facia da ciaméme doe minute?

ROB       Sent... i lo sai benissim... Ma it veule ch’am ven-a l’orticaria ‘dcò a mi?

AMA     Oh, beh... un pòch d’orticaria a ti as noterìa nen come la mia testa stempià!

ROB       Ma ti it ses nen stempià... (ADULATORE) ansi it l’has ëd cavèj belissim...

AMA     At piaso? Dabon?

ROB       Tantissim.

AMA     (IRONICA) Meno male. Perché tanti it jë ritroverass an sël tò paviment. Pròpi ambelessì. (DI NUOVO ADIRATA) Ora: se tra cinque secondi quello lì non va fuori di là, an sël mè paviment it pudras trové tant dël sò sangh! Adess i conto fin-a a sinch e peuj i pijo ‘l telefono e i ciamo an caserma. Un… doi…

ROB       (CON TONO IMPERATIVO) No, it lo faras nen. It sete sì ‘n moment e it im ëscote.

AMA     Mi stai minacciando? Guarda ch’i son an pien-a forma, eh?... (SI METTE IN GUARDIA)

ROB       Ten da part le fòrse per quandi ch’a j’è da deurbe le burnìe dla conserva...

AMA     Fa nen ël furb ch’i telefono ‘n caserma, neh? O it veule ch’im buta a crijé?

ROB       No, per carità... sono debole in orali.

CAR       (AFFACCIANDOSI TRAFELATO ALLA PORTA) A l’è robataje ‘l gat ant ël cess! Còs i veule mai... na disgrassia!...- Ma as salverà! (RIESCE)

AMA     (AFFERRA SVELTA LA CORNETTA DEL TELEFONO) Pronto! Caserma Salvo D’Acquisto!

ROB       (STRAPPANDOLE DI NUOVO IL TELEFONO) Calma, calma...

AMA     Eh, già, calma! A l’è pa tò ‘l gat ch’a l’è finì ‘nt ël cess!... Dame col telefono. Adess i ciamo ij carabinié, i faso vnì sì Santin e ij diso dë s-ciapé tut.

ROB       Ma guarda che mè papà a l’è ‘n gionalista dij pì bon, neh... Mach per féte capì con chi ‘t l’has da fé, it l’has mai lesù “Il focolare”? (PRENDE UNA RIVISTA DALLA SCRIVANIA)

AMA     E còs a l’è?

ROB       Una rivista alternativa.

AMA     Alternativa a còsa?

ROB       Ti còs it lese, normalment?

AMA     “Sella d’argento”.

ROB       Ecco. Alternativa a “Sella d’argento”. E còs a j’è ‘d dròlo ant ësta rivista? Che mè pare, Carlo Gazzetta, a l’ha già publicà divers articoj. It conòsse “Tuttomaglia”? No? Mè pare, con lë pseudònimo ëd “Geraldine”, a ten na rubrica an sël “ricamo a punto croce”. E adess passoma ai film porno. At piaso ij film porno?

AMA     Non ne ho mai visti.

ROB       Per fortun-a tanta gent sì. Carlo Gazzetta a scriv anche sogét per film porno e ‘t lo sas perché? Perché ‘l porno, come “Il focolare” e “Tuttomaglia” an permet ëd sopravìve. E adess it im ciameràs: “Come fa tuo padre a fare tutto ciò?”

AMA     (REALMENTE INCURIOSITA) Come fa tuo padre a fare tutto ciò?

ROB       E mi còs i na sai, come a fa? Ma so che lo deve fare... e lo deve fare per questo. (ESTRAE E LE MOSTRA IL PORTAFOGLI VUOTO) It lo sas cò a l’è sòn?

AMA     (COME IPNOTIZZATA) Un pòrtafeuj.

ROB       Veuid.

AMA     Un pòrtafeuj veuid.

ROB       E se ti, Amalia Amelio, it saras nen gentila con cola testa ‘nvisca ‘d mè pare ringrassiandlo per ij lampon, da cola stampant ambelelì ai surtirà pì gnente! Gnanca pì na virgola! E ‘d conseguènsa, ant ël mè pòrtafeuj a j’intrerà meno ‘ncora!...

AMA     Meno che gnente?

ROB       Meno che gnente.

AMA     Ma ti it ses avocat?

ROB       No, ma i studio per diventélo... se mai i riesserai a finì l’università...

AMA     Ah, ecco... Beh, apprezzo molto il fatto che tu abbia un ideale da raggiungere. Anch’io ne avevo uno alle ultime olimpiadi.

ROB       E come a l’è ‘ndàita?

AMA     I son gnanca intrà ‘n final. E cola smorfiosa ‘d na fransèisa ‘nvece sì. A l’è passame davanti fin-a la peruvian-a. Im ciamo mi...

ROB       Andoa a ‘ndaran mai a fé core ij cavaj an Perù...

AMA     Pròpi parej... Ti puoi immaginare come mi sono sentita nell’arrivare ben sei punti dietro ad una montanara grassottella cresciuta in cima alle Ande... Al mè pais a l’avìo già preparà ij festegiament... Non ho più avuto il coraggio, di tornare a Borgo Revel...

ROB       Ah! It ses ëd Caussavaca?

AMA     (PICCATA) Borgo Revel, frazione di Verolengo, prego! A j’è pì gnun ch’a lo ciama “Caussavaca”.

ROB       Euh, scusa, scusa...

AMA     Adesso mi sto preparando per i mondiali. Mi devo riscattare. E intanto do una mano in scuderia e insegno a cavalcare ai bambini. Lo stipendio non è un gran che, ma almeno sono indipendente. Ma la cosa più importante è che al maneggio ho incontrato il maresciallo Santino Cammarata... Mi sono innamorata... e i veuj mariélo.

ROB       Eh, sì. Un carabinié a caval a l’è pròpi lòn ch’ai va, ant una famija. E ‘ndoa ch’i ‘ndéve an viagi ‘d nòsse? A Paternò?

AMA     Perchè no? Il problema è che non mi sposerà di sicuro, se troverà in casa mia quell’annegatore di gatti!

ROB       Na solussion a j’è: mi it promëtto ‘d ten-e mè pare tranquil... fòra da ca toa... però ti, quand it lo treuve per le scale, faje ‘n soris... Còs at costa? Eh? Credimi, sarà una benedizione per tutti e due. It lo faras?

AMA     No.

ROB       Sent, se it veule nen félo per mi, falo almeno per ël mè pòrtafeuj veuid... o per ël tò carabinié! Ecco! Falo per ël tò carabinié a caval!... E fammi il favore di leggere “Il focolare”, questa sera... (LE METTE IN MANO LA RIVISTA) imparerai a conoscerlo meglio. Le rubriche di Carlo Gazzetta sono sottolineate nel sommario. (INDICA SULLA RIVISTA)

AMA     E va bene, ma lo devi tenere lontano da me.

ROB       Giuro... (SI SEGNA IL PETTO CON UNA X) parola di lupetto.

Scena 9

CAR       (ENTRA) Tut a pòst!... Ël gat a l’è salvasse. I l’hai faje la la respirassion “bocca a bocca”.

AMA     Grassie. Meno male.

CAR       (RAGGIANTE, A ROBERTO) It l’has sentù? A l’ha dime “grassie”!

ROB       Sì. I l’hai sentù.

AMA     Beh, se volete scusarmi… (SI AVVIA)

CAR       “Carlo”... dica: “Carlo”...

ROB       A l’è mach un nòm come n’àutr... Dìslo... “Carlo”...

AMA     Carlo.

CAR       A pudrìa ripétlo sì ‘ndrinta? (PRENDE UN REGISTRATORE E GLIELO PORGE)

AMA     (SPORGENDOSI VERSO IL REGISTRATORE) “Carlo”.

CAR       (RAGGIANTE) Grazie, o splendida Amalia...

AMA     (A ROBERTO) Io ho mantenuto la mia promessa. Ora tocca a te. (ESCE)


Scena 10

ROB       (MENTRE CARLO CORRE VERSO LA FINESTRA COL REGISTRATORE) Papà, scota na ròba... I l’hai pen-a faje na promëssa, a cola fija... Se ti adess it preuve a comportéte come it l’has sempre fait... an manera decorosa... sensà... Còs it fase da la fnéstra?

CAR       I veuj che tut ël mond a lo senta dì da chila!... (GRIDA ALLA FINESTRA) “Carlo ama Amalia! E prima o poi Amalia amerà…” (ACCENDE IL REGISTRATORE E SI SENTE: “CARLO”)

ROB       Ma dëstissa col afé!...

CAR       Sì! Disëmlo ‘ncora, Amalia... (GRIDA ALLA FINESTRA) “Chi è l’uomo che ti fa impazzire?” (ACCENDE IL REGISTRATORE E SI SENTE: “CARLO”)

ROB       (SI PRECIPITA DA CARLO PER FARLO SMETTERE) Dëstissa lòn!

AMA     (RIENTRA FURIBONDA) I l’hai sentù! I l’hai sentù tut! Dìsje ‘d piantéla lì!

ROB       A schersava mach... A lo farà mai pì!... (A CARLO) E ti piantla lì, sednò it mostro la diferènsa ch’a j’è tra na supòsta d’Optalidon e col registrator!

CAR       Ch’a sarìa?

ROB       Che ‘l registrator at fa nen passé mal dla testa!

AMA     Ch’a sia l’ultima vòlta ch’im feve fé ‘d figure parej davanti a j’avzin! (ESCE INVIPERITA)

ROB       (PERENTORIO) Preuv-te mai pì a ‘nvisché torna col registrator!

CAR       I lo ten-o bassissim... Chila a pudrà nen sente... guarda, parej... (SMANETTA SUL REGISTRATORE, POI DICE PIANO) Disëmlo mach a mi, Amalia... mach a mi: “Chi è l’uomo della tua vita?” (ACCENDE IL REGISTRATORE, MA IL VOLUME È FORTISSIMO E L’APPARECCHIO URLA: “CARLO”; SE NE RENDE CONTO E FUGGE RAPIDO IN CAMERA)

ROB       (CERCA DI TRATTENERSI) Mi i lo masso! Con tut ël rispét ch’a venta avèj per un pare, mi i lo masso!... (CON LO SGUARDO AL CIELO) Nòsgnor, mandéje na lòsna! Mach na lòsna sola! (ESCE ANCHE LUI IN CAMERA; BUIO, FRAGORE DI TUONO)

FINE PRIMO ATTO


ATTO SECONDO – Quadro 1

Scena 1

(LA SCENA SI APRE VUOTA)

ROB       (ENTRA; È USCITO CON LA VERDURIERA; EVIDENTEMENTE CREDE CHE CARLO STIA LAVORANDO) Ciao. I rivo, neh... (NON GUARDA LA SCRIVANIA, MA VA DIRETTAMENTE IN CAMERA) I na peuss pì ‘d cola ciòspa. A l’ha vorsù ‘ndé a spass an centro... A l’avràn vist-me tuti... (ESCE IN CAMERA DICENDO) Che figura! (DOPO UN ATTIMO DI SILENZIO, DA FUORI) Papà? (NESSUNO RISPONDE; ENTRA) Papà? (SI RENDE CONTO DELL’ASSENZA DI CARLO) Nòsgnor, mandéje na lòsna! Mach na lòsna sola!... (SQUILLA IL TELEFONO) Giacòt! (RISPONDE CON MARCATO ACCENTO EMILIANO) Pronto, “Casa del Tortellino”... Come dice scusi?... Enza Santillo? (SI RENDE CONTO DELLA GAFFE, MA PROSEGUE) Mi spiace, non conosciamo nessuna signora Santillo... Ah, lei è signorina?... Sì, beh, signorina... Ma qui è la “Casa del Raviolo”... Oh, insomma, tortellino o raviolo facciamo ben quel che ci pare, no? Sorbole! (RIATTACCA E ATTENDE IL NUOVO TRILLO; DOPO UN ATTIMO SQUILLA IL TELEFONO; RISPONDE FACENDO FINTA DI STAR MALE) Pronto?... Ah, Enza! Che bella sorpresa! Come sta?... Io invece sto male. Ho i brividi... Stavo proprio per telefonarle per chiederle se non le dispiace se stasera non vengo al cinema... Come sarebbe a dire che dispiacerebbe di più a me?... Ah, ecco. Va bene, ci sarò... (RIATTACCA) I son ancamin ch’im vendo l’anima a rate! Péss che Dorian Gray!

CAR       (ENTRA STROFINANDOSI UNA SPALLA COL FAZZOLETTO; È MOLTO DI MALUMORE) Ma vaca bòja! A duvrìo fé ‘dcò ij vespasian per ij colomb!...

ROB       It ciamo nen da ‘ndoa ch’it rive, perchè tant i lo sai già. Come mai ‘t ses già tornà? It deuve cambié le pile al registrator?

CAR       Ma ‘t sas nen ch’i l’hai un baron ëd ròba da fé? Articoj, anterviste, rubriche...

ROB       Ma chi ‘t veule pijé ‘n gir? It veule nen ch’i lo sappia ch’it ses ëstàit tut ël dì tacà ai cotin ëd cola fija?

CAR       (FA LO GNORRI) Che fija?

ROB       It l’has torna compràje ij “frutti di bosco”, o i soma passà a mango, papaja e ananas?

CAR       Ah, cola fija!... No, no... tut finì! Basta! Stop!

ROB       Come, tut finì? E alora come mai jer sèira it sonave “Serenata celeste” con ël pento e la carta velina?

CAR       Jer sèira a l’è nen ancheuj! (SI SIEDE E COMINCIA A SCRIVERE AL PC)

ROB       I l’hai paura a ciaméte lòn ch’a l’è capitàje stamatin. It l’has seguìla?

CAR       I preferisso nen parléne.

ROB       It l’has ëspetàla a la surtìa dël manéggio?

CAR       I l’hai nen ëspetàla a la surtìa dël manéggio.

ROB       It ses intrà?

CAR       I preferisso nen parléne. (NON ALZA LA TESTA E NON SMETTE DI DIGITARE)

ROB       It ses intrà e it l’has ancaminà a cerchéla... magara crijand...

CAR       I l’hai ciamà ‘d chila educatament. Con bele manere e giudissi.

ROB       Sì. E peuj it ses butàte a criassoné e a l’han sbatùte fòra malament.

CAR       I preferisso nen parléne.

ROB       It l’has cercala per tut ël “centro ippico”, no?

CAR       No, mach ant le scuderìe.

ROB       E chila còs a l’ha fait? A l’ha dit ch’a ciamava ij carabinié?

CAR       No... a l’ha ciamaje!... (SMETTE DI SCRIVERE) Ma dime ti s’as peul! Porté via ‘n gentilòm a fòrsa... A sarìa nen mej ch’andèisso a ciapé ij lader an gir per la sità? Eh? Ij lader e ij sassin? Eh?... Mentre ch’am rabastavo via... i sentìa chila ch’a crijava: “Ti disprezzo! Ti odio! Mi fai schifo!”... A l’è lì che a l’è pròpi... scadùme!...

ROB       Ma va?

CAR       Se a veul mach fé la cretin-a, mi i l’hai nen temp da perde.

ROB       Ma it parle ‘n sël serio?

CAR       Ma ‘s capis! Las-me sì setà tacà a la scrivanìa... e peuj stat-ne mach distant ch’it pudrìe féte mal. (SI RIMETTE ALL’OPERA)

ROB       Magnifich! But-te a scrive e bogia pì nen da lì. Scriv ëd cusin-a, scriv d’“uncinetto”, scriv ëd “maquillage”, a basta ch’i të scrive. Magnifich. Paròle, paròle, paròle, tante paròle. I dëstàco ‘l telefono, ch’a pudrìa dësturbé.

CAR       (SI FERMA) Ma còsa i l’avrài mai trovà an cola fija, Roberto?... A l’è pa particolarment anteligènta... Ti ‘t pense ch’a sia anteligènta?

ROB       Beh... pòvra fija... a riva da Caussavàca...

CAR       E peuj i l’oma gnente an comun... A j’è na certa diferènsa d’età... As capis che... na certa atrassion fisica... vaire ch’a peul duré n’atrassion fisica?

ROB       A dipend... I cunij as la gavo ant un atim. Sgnaca sti tast...

CAR       Dime ‘n moment ël sò nòm?

ROB       (CON UN CERTO TIMORE) Amalia.

CAR       E ‘l sò cognòm?

ROB       Amelio.

CAR       Chi?

ROB       Amalia Amelio.

CAR       Chi?

ROB       Amalia Amelio.

CAR       Piàntla lì da dì ‘d gavade. I l’hai da fé. (RIPRENDE A SCRIVERE)

ROB       (SODDISFATTO) Ecco, brav! Ti scriv, scriv. Mi i vado dëdlà a studié... ma qualsiasi còsa ch’it l’abie da manca... béive, mangé, fumé, ‘ndé al céss... bogia nen! Lo faso mi per ti! (ESCE IN CAMERA)

CAR       A va bin!... (GUARDA LO SCHERMO DEL PC E RIMANE FISSO E PENSIEROSO)

ROB       (DOPO UN ATTIMO RIENTRA E VEDE CARLO) At serv na man?

CAR       Che dì ch’a l’è ‘ncheuj?

ROB       Ma la data a l’ha gnuna ‘mportansa per n’articol...

CAR       Giùst. Chi ‘s na frega dla data! Fòrsa, travajoma! Autodisciplina! “Volli, sempre volli...”! Come Giuseppe Alfieri!

ROB       Vittorio. (LO GUARDA SOSPETTOSO)

CAR       Eh?

ROB       Vittorio Alfieri. A së s-ciamàva Vittorio.

CAR       Ah, già, sì... Vittorio... It l’has notà ch’i diso pì nen sò nòm?

ROB       (HA PAURA DI CHIEDERLO) Che nòm?

CAR       Amalia. Tòh, guarda mach... i l’hai dilo.

ROB       Ti it ses nen ancamin ch’it concentre!...

CAR       It l’has rason. Ades im concentro. La carta a l’è a pòst, ij dij a son an sij tast, l’idea a l’è lì ch’am riva ‘n testa... guardla lì ch’a riva... a sta per rivé...

ROB       A fa nen da manca ch’it fase la radiocronaca...

CAR       Giust, giust... A l’è ‘dcò vera lòn... (DIGITA UN PO’ DI LETTERE SULLA TASTIERA) No, sent Roberto... mi ij la faso nen!... Mi i ven-o fòl!...

ROB       Ma no... it ses mach un pòch rusnènt!...

CAR       Ma che rusnènt! (INDICA IL VIDEO) I l’hai scrivù “ciàpa-ciàpe ciàpa-ciàpe ciàpa-ciàpe”!

ROB       Fa vëdde... (LEGGE) Beh... però a j’è gnanca n’eror d’òrtografia...

CAR       E se ij telefonèissa?

ROB       Ma s’a l’ha fate porté via dai carabinié...

CAR       Sì, va bè... ma i l’hai pen-a scrivù “ciàpa-ciàpe ciàpa-ciàpe ciàpa-ciàpe”.

ROB       Già, ma sensa gnanca n’eror d’òrtografia...

CAR       A va bin. Alora ij teléfono! (PRENDE LA CORNETTA E COMPONE IL NUMERO)

ROB       Ma no, dai... (CERCA GENTILMENTE DI TOGLIERGLI LA CORNETTA DALLE MANI)

CAR       Ansi, parl-je ti! (GLI METTE LA CORNETTA IN MANO)

ROB       Ma no... (ALL’ALTRO CAPO C’È QUALCUNO) Sì? Buongiorno. Vorrei parlare con la signorina Amalia Amelio... Come?... Perché?... Quando?... Ah, ho capito. Grazie. Buongiorno. (RIATTACCA)

CAR       (IN APPRENSIONE) Còs a l’è rivàje?

ROB       A l’han licensiàla.

CAR       Còsa?

ROB       É. A diso ch’a l’è la tersa vòlta stasman-a che ‘n sò amis mat come ‘n bocin a spanventa le bes-ce... Stamatin un caval a l’è intrà ‘nt ël bar. A j’è pì nen un bicer antrégh.

Scena 2

AMA     (BUSSANDO FURIOSAMENTE ALLA PORTA) Aprite subito o sfondo la porta!

CAR       (LO PRENDE PER UN BRACCIO, IMPLORANTE) Roberto, Roberto, giùt-me!...

ROB       Ser-te ‘nt ël cess e seurt nen!

CAR       (INDUGIA) Dsje almeno na frase carin-a an sël mè cont...

ROB       Sì, sì... Ades va ‘nt ël cess!

CAR       Ma ‘nt ël cess... Pròpi ‘nt ël cess i deuvo ‘ndé?

ROB       E ‘ndoa?

CAR       I vado ‘nt la stansia. Parej, se tut a va mal, im campo da la fnéstra! (ESCE RAPIDO)

ROB       Ecco, brav. E quand it campe giù, salùtme la madama dël second pian. (APRE LA PORTA)

AMA     (ENTRA FURIBONDA) Dov’è? Dov’è quel pazzo fuori di melone?

ROB       È chiuso in camera che si sta rodendo il fegato per l’infelicità...

AMA     Tutta fatica sprecata, perché glielo roderò io il fegato!... A l’han licensiàme, capì? A l’han licensiàme!

ROB       Ma it l’has ëspiegàilo ch’a l’è nen tuta colpa toa?

AMA     A l’è dificil ëspieghésse quandi ch’it l’has un deficènt ch’at cor dapréss per tut ël circol! E ij cavaj ch’a scapo an sla tangensial! E ij cit ch’a pioro! E le mame ch’a crìo! E col regal ch’a l’ha fame ch’a cor per lì ‘n gir e a bëcca tuti!

ROB       A bëcca? Che regal?

AMA     N’ània! A l’ha regalame n’ània viva! È ancora là al maneggio che starnazza e becca chiunque le capiti a tiro! Quand i son andàita via la diretriss a l’era pen-a rampiàsse su per la travà...

ROB       (CERCA DI SDRAMMATIZZARE) Però, che diretriss atletica...

AMA     E adess come i faso? Non posso più entrare nel mio appartamento fino a quando non pago l’affitto... e non posso pagare l’affitto, perché ho perso il lavoro!

ROB       Ma sì... troveremo un rimedio...

AMA     Come?

ROB       Beh... i sai nen... ti troveremo un altro lavoro. Dame ‘n paira ‘d dì, ch’ij pensa...

AMA     I peus nen ëspeté! Devo pagare l’affitto e comprare da mangiare... come faccio?

ROB       Ai sarà bin, no... da quàiche part... quaidun ch’a l’abia damanca ‘d na fija giovo, robusta e san-a?... E prové con ël rugby? Come te la cavi nelle mischie?

AMA     Telefono a Santin e ij conto tut. (PRENDE IL TELEFONO)

ROB       No, spéta! (LA FERMA) Mi è venuta un’idea! Perché it ven-e nen a travajé per noi?

AMA     E io dovrei lavorare per un pazzo maniaco che inventa soggetti porno, lavora a maglia e scrive articoli contro il mio paese? Perché i l’hai lesù “Il focolare”, la vostra rivista alternativa...

ROB       E alora? Cò a j’è ch’a va nen?

AMA     “Chivasso, paese dei “tolé” e delle “face ‘d tòla”!

ROB       E beh? Ti ‘t ses ëd Caussavaca, no?

AMA     (GLI URLA IN FACCIA) Borgo Revel! Frazione di Verolengo! A doi pass da Civass! E dòp quàiche pagina: “Una domenica alternativa: a caccia di zanzare in riva al Po”...

ROB       (CERCA DI SPIEGARE E DI CALMARLA) Mach un pòch d’ironìa... a l’era fermasse la machina da cole part e a l’è vnùje l’ispirassion...

AMA     Disje ch’as fasa mai pì vëdde... ch’ij la faso ven-e mi, l’ispirassion!...

ROB       Scotme ‘n moment... S’it travaje nen, it mange nen. S’it mange nen, it dimagrisse, i të sven-e, it robate per tera e it meuire. E s’it meuire it peude nen marié ‘l tò carabinié a caval. Quindi, l’unica ròba ch’at resta da fé, a l’è aceté la mia propòsta.

AMA     Parej, second ti... o i mangio sta mnéstra o i sàuto da la fnéstra...

ROB       No, guarda... dë mnéstra ‘mbelessì ai na j’è nen.

AMA     Appunto.

ROB       Fnéstre, tante.

AMA     Appunto.

ROB       Appunto.

AMA     Appunto, còsa?

ROB       Appunto... Appunto. (SI SCUOTE) Sto travaj, it lo veule o no? Se no i lo pijo mi. I l’hai da manca ‘d sòld.

AMA     Disme mach na ròba... perché it am veule sì?

ROB       I son nen mi... ma mè pare, ch’a viv pì nen. E se mè pare a viv pì nen a scriv pì nen. E se a scriv pì nen, mi i mangio nen. S’i mangio nen, i dimagrisso, i sven-o, i robato per tera eccetera, eccetera... A l’è per lòn ch’i son dispòst a déte ‘n travaj. Ecco quali sono i miei principi etici.

AMA     Compliment. I mèj prinsìpi ‘nvece a son respiré, mangé e vive... possibilmente in pace e tranquilla... proprio come tutti gli individui del Creato.

ROB       Compliment. Vaire ch’at dasìo al “centro ippico”?

AMA     Centonovantuno euro a settimana.

ROB       Bin, dal moment ch’i l’hai nen da manca da ‘mparé a ‘ndé a caval... it na darài sentesinquantun.

AMA     Per cola cifra i son nen dispòsta gnanca a ausséme da setà. Voglio quello che prendevo al centro sportivo. Centonovantuno euro a settimana.

ROB       E sia! Sei assunta. L’orario è dalle 10 alle 18. Il sabato mezza giornata. Comodo, eh? It ses bon-a a scrive al computer?

AMA     No.

ROB       Bin. Scrive a machina?

AMA     No.

ROB       Stenografé?

AMA     No.

ROB       Alora a l’è mej s’it ven-e vers ondes ore, almeno per n’orëtta a scriv quaicòsa chiel... It ses bon-a a fé da mangé?

AMA     Ël mè gat a l’è mai lamentasse.

ROB       A va bin. It ancamineràs doman matin a ondes ore e ‘l tò incàrich a sarà dë sté ‘l pì possibil a la larga da mi e ‘l pì possibil gentila e carin-a con mè pare. Cafè?

AMA     Ma, sì. Provoma. I son mai ritirame da na sfida... I son pronta! (PORGE LA MANO)

ROB       (FA PER STRIGERLA, MA LEI LA RITRAE) I duvrìo nen strenz-se le man, ades?

AMA     No. It deuve butéje sentenovantùn èuro.

ROB       I pagoma a fin dla sman-a. È questione di politica aziendale.

AMA     Bin, alora i ‘ncamin-o a fin dla sman-a. È questione di politica personale. (SI AVVIA)

ROB       (LA FERMA) A va bin, a va bin... spéta ‘n moment... (VA VICINO ALLA SCRIVANIA) It peude giréte ‘n moment, per piasì? (LEI ESEGUE) Se mi ricordo la combinazione della cassaforte… (CON CIRCOSPEZIONE DA SOTTO AD UNA GAMBA DEL TAVOLO ESTRAE ALCUNE BANCONOTE, LE CONTA, NE TRATTIENE ALCUNE E RIPONE LE ALTRE; POI VA VERSO AMALIA) Ècco sì. Sèntenovanta èuro. Un it lo dago peuj stassèira... Adess it lo veule ‘l cafè?

AMA     A va bin!...

ROB       (ALLUNGA LA MANO) Otanta centesim. Anticipà.

AMA     Grassie, im lo bèivo a ca mia! (ESCE RAPIDAMENTE DALL’INGRESSO)

CAR       (ENTRA DALLA CAMERA) Come a l’è ‘ndàita?

ROB       Malissim.

CAR       Tant im campo nen da la fnéstra l’istéss...

ROB       Nòsgnor, mandéje na lòsna! Mach na lòsna sola! (FRAGORE DI TUONO)

BUIO - STACCHETTO MUSICALE


ATTO 2° - Quadro 2

Scena 3

(CARLO È SEDUTO ALLA SCRIVANIA E SCRIVE AL COMPUTER; SUONA UN CAMPANELLO)

AMA     (ENTRA PIUTTOSTO SECCATA) E ch’a la pianta lì con ës ciochin! I son pa na sùmia!

CAR       E beh... s’i peuss nen ciaméte... (SCANDISCE IL SUONO CELESTIALE) “Amalia”...

AMA     (TONO PROFESSIONALE) Sono una dipendente qui. Il mio nome è signorina Amelio.

CAR       (È IN BRODO DI GIUGGIOLE) Che cosa ha preparato di buono per la colazione, signorina Amelio?

AMA     (IMITANDO IL TONO CON SARCASMO) Pomme de terre a la Borgo Revelloise, signor Gazzetta. Le piacciono?

CAR       Le adoro... Còsa a son?...

AMA     (SBRIGATIVA) Patate bollite. (SI METTE A SPOLVERARE IN GIRO)

CAR       (MELLIFLUO) Ch’a senta... a l’ha vist come ch’i son calmàme, ultimament? I sai pròpi nen come i fasìo, prima... sensa na segretaria... Ma ch’a lassa ch’i la giùta. (LE TOCCA APPENA UNA SPALLA)

AMA     (SCATTA COME UNA MOLLA) Si provi ancora a toccare la mia spalla fidanzata con quelle manacce e dovrà imparare a scrivere col naso!

CAR       A l’è ch’a jë sghijàva giù na spalin-a... e alora...

AMA     E ch’a la mòla ‘d tampinéme!

CAR       Mi i tampin-o gnun.

AMA     Ah, no?

CAR       No.

AMA     E come mai stamatin i soma restà con le teste ‘ncastrà ant ël forn?

CAR       Eh, perché... perché... (CEDE ALLA PASSIONE) Perché i son cheuit ëd ti! (LEI HA UN MOTO DI INSOFFERENZA ED ACCENNA AD AVVIARSI) No, no... i schersàva... va nen via... i schersàva... ehm... signorina Amelio... (SI RIASSETTA) Torni pure in cucina a lavorare e io torno al computer e giuro che non la disturberò più. Glielo metto per iscritto, guardi... (SCRIVE QUALCOSA AL PC E POI INDICA LO SCHERMO) “Non la disturberò più”, guardi. Sul serio. Non la disturberò più, più, più, più. Mi scusi signorina Amelio. (AMALIA VA IN CUCINA, SEMPRE ARRABBIATA)

Scena 4

ROB       (ENTRA DALL’INGRESSO) Ciao!

CAR       Ciao.

ROB       Alora? Come a va ‘l travaj?

CAR       Eh... i pudoma nen lamentesse...

ROB       E la Valchiria? ‘Ndoa a l’è?

CAR       Ma it duvìe nen sté fòra tut ël dì?

ROB       I l’hai faje chërde a Enza Santillo ch’i duvìa portéte a fé la “chémioterapia”...

CAR       Vaire ch’i l’hai da vive?

ROB       Doe sman-e.

CAR       Pòrca... (SI GIRA DI SPALLE E SI TOCCA GLI ATTRIBUTI)

ROB       Dògni mòdo a l’ha chërdùme e a l’ha lassàme liber...

AMA     (ENTRA CON IL VASSOIO DELLA COLAZIONE) Ecco la colassion.

ROB       Ciao.

AMA     (FREDDA) Ciao. Ch’a mangia subit, ch’a l’è càuda.

CAR       Mi fa piacere vederla così sollecita nei miei confronti, signorina Amelio...

AMA     A l’ha da manca d’àutr? Se no mi i vado a ca.

CAR       A pudrìa dé ‘ncora na polidià al tapis?

AMA     Dov’è l’aspirapolvere?

CAR       Di là in bagno... Ch’a spéta ch’i la giùto. (ESCONO INSIEME VERSO IL BAGNO)

AMA     (SUBITO DA FUORI URLA E RIENTRA IN SCENA SCONVOLTA, SISTEMANDOSI LA GONNA) Sta vòlta i lo denùnsio!

ROB       (ALLARMATO) Còs a l’è rivàje?... ‘Ndoa ch’a l’è papà?

AMA     Sota ‘l bidét! Con ël nas ch’a sagna! (ESCE RAPIDA)

ROB       (AFFACCIATO VERSO LE CAMERE) Papà!...

CAR       (ENTRA, TAMPONANDOSI IL NASO COL FAZZOLETTO) I l’hai tocàje na ciàpa... A l’è anchinàsse a pijé l’aspirapoer... a l’ha paramlo dëdnans... (FA UN BEL GESTO ROTONDO CON LE MANI AD INDICARE LE TERGA DI AMALIA) e alora mi...

ROB       (BREVE GESTO DI STIZZA, POI VA VERSO L’INGRESSO E AFFACCIANDOSI CHIAMA) Amalia!... Signorina Amelio! Ti aumento lo stipendio!... Centonovantacinque!... Centonovantasette!... (A CARLO) A l’è ‘ncamin ch’a torna... A l’è un-a dle segretarie pì pagà dël mond e a l’è gnanca bon-a a scrive a machina!... Cor subit a sterméte dëdlà, ch’i vëddo da rangé ‘s trigo!... (CARLO FUGGE NELLE CAMERE, MORTIFICATO)

Scena 5

AMA     (ENTRA) ‘Ndoa ch’a l’è ‘l mè aumènt?

ROB       Ehm... per l’aumènt a ‘ntocherà vëdde ant un second moment...

AMA     I lo savìa che ‘d ti a j’era nen da fidésse. (SI AVVIA PER USCIRE DI NUOVO)

ROB       A më smijava d’avèj capì ch’it ses mai ritiràte da na sfida...

AMA     (SI FERMA) Pròpi. I l’hai pen-a avùne un-a ant ël bagn. I l’hai na manà rossa an sël daré ch’a smija na veuja ‘d fròla...

ROB       Beh, mi i l’avìa pa dite ch’a l’era na spassigiada... (CERCA DI FERIRLA NELL’ORGOGLIO) Dòp tut i l’avrìa dovùlo capì subit ch’it l’avìe nen ël caràter... la personalità...

AMA     (TORNA INDIETRO) Ël caràter! A l’è tre dì ch’i sorido come na cretin-a! I l’hai ël tiranèrv a le mangiòire!... Ël problema a l’è ch’a l’era n’idea stupida già ‘n partensa!...

ROB       N’idea stupida... pitòst anteligènta, dal moment ch’a fonsion-a...

AMA     A fonsionerà per ti! Mi i l’hai guadagnàje mach na manà an sël tafanari!

ROB       Ma guarda mach! Beh, mi i l’hai pagat-la... “profumatamente” cola manà!... Comunque... dài, a sarà l’ultima vòlta. Adess lass-me perde ch’i l’hai da studié.

AMA     Oh, guarda... it n’ancorzeràs gnanca ‘d mi... perchè mi ij sarài nen!

ROB       Còsa? No, no... ti it ij saràs ecome! Mi it pago per esse sì!... (AMALIA PASSEGGIA NERVOSAMENTE) Dìs!... Costì a l’è nen ël “reparto maternità”!

AMA     It veule ch’i të scriva n’articol al computer? Magara da sì n’ani i l’hai finìlo...

ROB       (IMPUGNANDO UN PIUMINO) It lo vëdde sòn?

AMA     I lo vëddo.

ROB       A l’è nen na galin-a padovan-a ch’a l’ha travondù na ramassa. A serv a gavé la poer. As pija da la part dël baston e as passa an sij mòbij. (DA UNA BREVE DIMOSTRAZIONE) Come per magia, la polvere viene rimossa... It pense d’esse ‘n grado da prové a duvrélo?

AMA     Da sinistra verso destra o viceversa?

ROB       Nen che la còsa am anteressa particolarment, ma... posso sapere per quale motivo io non ti piaccio?

AMA     Perché non mi piace il tuo carattere, la tua filosofia, i tuoi metodi... e poi perchè sei figlio di tuo padre! (RICORDA L’ARTICOLO) “Chivasso, paese dei “tolé” e delle “face ‘d tòla”!

ROB       Ah, costa a l’è peuj gròssa! Ti ‘t l’has gnanca guardàlo l’articol! It l’has pen-a lesù ‘l titol!

AMA     Se an sl’etichëtta a j’è scrit “velen”, a l’è nen necessàri sagé lòn ch’a j’è ‘ndrinta.

ROB       A va bin, a va bin... i vado dëdlà a studié... (SI AVVIA)

AMA     (LO INCALZA) Ma còsa ch’it l’has contra Borgo Revel, eh? O contra Civàss?

ROB       (SI FERMA, STUPITO) Caussavaca? Perchè i duvrìa avèj quaicòs contra Caussavaca?

AMA     Perché it risponde nen a la mia domanda?

ROB       E perché ti ‘t risponde nen a la mia?

AMA     Perché ti ‘t parle nen an manera ch’as capissa cole ch’a son le domande e cole ch’a son le rispòste?

ROB       E perché ti ‘t na torne nen a ca toa a déje da mangé al gat?

AMA     (INCROCIA LE BRACCIA CON FERMEZZA) Non me ne vado finché non avrai ammesso di essere sprezzante, presuntuoso e di vedute ristrette.

ROB       A va bin! I son presuntuos! Ti ‘nvece it ses na provincialòta!

AMA     It ses la person-a pì disgustosa ch’i l’abia mai ancontrà!... E it sas perchè it sopòrto nen? (DI COLPO APPARE CONFUSA) Per ij motiv ch’i l’hai dite prima... ma soprattutto perché io tra qualche settimana mi dovrò sposare con Santino Cammarata e... è che... è che io improvvisamente... è che improvvisamente ho scoperto... che mi sono innamorata di te!... (LO GUARDA FISSO) C’è qualcosa in te che... am gava ‘l fià...

ROB       (ATTONITO) Se questo è un metodo per ottenere un aumento di stipendio...

AMA     It am chërde nen? (SI AVVICINA)

ROB       Ma... e ‘n che manera it sentirìe... atirà da mi? (LE SFUGGE)

AMA     I lo sai nen. I sai mach che pì it guardo e pì im sento ‘n-namorà.

ROB       Cioè... at pias la manera ch’i l’hai da vestìme?

AMA     No. (COMINCIANO AD INSEGUIRSI PIANO INTORNO ALLA SCRIVANIA)

ROB       La manera da parlé?

AMA     No.

ROB       La manera da marcé?

AMA     No.

ROB       E alora còsa? (LEI LO INCALZA E LUI LE SFUGGE, MA NON DI CORSA)

AMA     I lo sai nen... pì it guardo e pì... am pias ël tò odor... pì it nùfio e pì...

ROB       Ma it ricòrde nen che fastìdi, quandi ch’at nufiàva mè pare?

AMA     (COME SE NON SENTISSE) I peuss ciaméte na còsa?

ROB       (QUASI PREOCCUPATO, CONTINUA A SFUGGIRLE INTORNO AL TAVOLO) Ciàma pura...

AMA     (LO SEGUE COME UN FELINO ALL’AGGUATO) It l’has nen veuja ‘d tochéme?

ROB       I capisso nen...

AMA     Còs a l’è ch’it capisse nen, la veuja o ‘l toché?

ROB       No, no... i capisso tute e doe le ròbe... mach che i l’avìa nen pensàje...

AMA     Beh, pens-je adess... (SI FERMA UN ATTIMO) Tempo scaduto! It veule tochéme?

ROB       (ACCELERA UN PELINO) I l’hai ancor nen decidù...

AMA     Non c’è la possibilità che tu provi lo stesso disgustoso sentimento nei miei confronti?

ROB       Se fosse disgustoso non lo proverei e se lo provassi non sarebbe disgustoso...

AMA     Non credo di aver capito, ma a fa gnente...

ROB       Sta ferma lì! Perché it am ven-e dapréss?

AMA     It ses ti ch’i të scape...

ROB       Mi i scapo perchè... resta lì ‘ndoa ch’it ses!...

AMA     No. Da sì i peuss nen nufiéte bin.

ROB       Na lòsna, Nòsgnor! Mandéje na lòsna!... (CERCA DI DISTRARLA E CONTINUA A SFUGGIRLE INTORNO ALLA SCRIVANIA) Ma come a peul na brava fijëttin-a ‘d Càussavaca... ëd Borgo Revel... ëd Civàss... Come a peul?

AMA     È inspiegabile!

ROB       E ‘l carabinié?

AMA     Non se lo spiega neppure lui!

ROB       Ma... it veule dì ch’it l’has già dijlo? (COMINCIA AD AVERE PAURA)

AMA     As capiss! Siamo fidanzati!...

ROB       E chiel?

AMA     A veul masséte!

ROB       Ecco, i lo savìa! Ma mi i l’hai pa fait gnente ‘d mal, no?

AMA     Perchè? Còsa i l’avìa fait mi ‘d mal quandi che tò pare am corìa dapress per tut ël “centro ippico”? A son còse ch’a capito e basta!...

ROB       E ti faje nen capité! Am darìa fastidi meuire prima dla laurea...

AMA     (SMETTE DI SEGUIRLO) Perché it preuve nen a déme ‘n basin? Magara it am fase scheur e tut a sarà finì!... (SI PROTENDE CON LE LABBRA AD OCCHI CHIUSI VERSO ROBERTO, CHE LA BACIA SCHIFATO SULLA FRONTE) No! It am fase nen ëscheur. I soma ant ij pastiss.

ROB       E no! I son mi ant ij pastiss! (SERIAMENTE PREOCCUPATO) E adess come i foma?

AMA     I sai nen... antant, perchè it ëm daghe nen n’àutr basin? Ma nen an sla front... (PROTENDE DI NUOVO LE LABBRA; LUI TITUBA UN PO’ POI LA BACIA SU UNA GUANCIA)

CAR       (ENTRA PROPRIO DURANTE LA SCENA) Eh?

ROB       (SI ALLONTANA DA AMALIA) No! A l’è nen lòn ch’a smija! (FRAGORE DI TUONO)

BUIO – STACCHETTO MUSICALE


ATTO 2° - Quadro 3

Scena 6

(ROBERTO SEDUTO ALLA SCRIVANIA E CARLO VA AVANTI ED INDIETRO TRASPORTANDO OGGETTI PERSONALI; SQUILLA IL TELEFONO)

ROB       (RISPONDE) Osteria “Il Vecchio Merluzzo”... Oh, signorina Santillo... No, no, non sto cercando di evitarla, è che... ehm... l’oste è uscito un momento e mi ha pregato di rispondere al telefono... Come, quale oste? Quello del merluzzo!... (TAGLIA CORTO) Ma sa che stavo per telefonarle?... Sì, volevo dirle che non posso venire questa sera a cena col suo maestro di karate... Ma non metto in dubbio che i Takoshimo siano persone molto divertenti, ma sono stanchissimo... non me la sento proprio di farmi sbatacchiare tutta la sera contro un muro... Non sarebbe carino neanche nei riguardi del muro... (PIÙ DECISO) No! No, non credo proprio che ci sarò. Guardi ho molte cose urgenti da sbrigare qui. Assolutamente no... Senta, Enza... non mi sembra questo il momento di parlare della lista della spesa. Per doi cossòt!... Ah, tanti così? Ma è sicura?... D’accordo, se la pensa così, domani mattina passerò da lei a saldare! (RIATTACCA; A CARLO) Alora, costa a sarìa la toa ùltima decision?...

CAR       (SI FERMA ED ALZA LA MANO DESTRA COME PER FARE UN GIURAMENTO) Decisione irrevocabile! Irrevocabilissima! (RICOMINCIA A FARE VALIGIE) Còs a l’è mai vnùme ‘n ment da ‘nlevé ‘n fieul? Costi-sì a son ij ringrassiament!...

ROB       (IMPLORANTE) Ma papà... mi i l’hai mai dite ‘d busiarderìe!... Mi cola Amalia i la sopòrto nen... E chila am treuva antipàtich... adiritùra ripugnant!

CAR       Ah, i capisso. E quand i son intrà i j’ere ‘ncamin ch’i rusàve!

ROB       Beh, no... i j’era ‘ncamin ch’ij dasìa ‘n basin, ma...

CAR       (INTERROMPE) Ecco! E chila a scapàva!...

ROB       Ma mi i l’hai nen faje gnun-a avance...

CAR       (IRONICO) Ah, a sarìa chila ch’a l’ha tiràte ‘l ròch?

ROB       Sì.

CAR       (SUSSULTA) Come, sì?

ROB       (CERCA DI SDRAMMATIZZARE) Guarda, la stòria at farà rije...

CAR       (CAUSTICO) I son nen sicur...

ROB       Beh... ehm... ai pias... ël mè odor...

CAR       (RIDE IN MODO ARTIFICIOSO) Ah, ah, ah! Da pijésse la pansa an man!

ROB       E ti it permëtterìe a chila-là ‘d ruviné lòn ch’ai resta dla nòstra famija?

CAR       La nòstra “famija”, come ‘t la ciame ti, a l’è già bele ruvinà!

ROB       E ti it vurerìe mandé tut a ramengo perchè it l’has veddùme dé ‘n basin nossènt an sla guància dla toa “nen-morosa”?

CAR       Sì.

ROB       E ‘ndoa it veule ‘ndé, s’it vade via da sì?...

CAR       Da barba Censin, a Coasseul. Im darài a la cura dl’òrt. E i scriverài artìcoj...

ROB       E mi?

CAR       Preòcopte nen, ch’i continuerài a manten-te jë stùdi... parèj it pudràs andé ‘n gir tranquil a basé le dòne ‘d j’àutri!...

ROB       A va bin, i ‘ndoma nen d’acòrdi, e alora? Gnanca Tom e Jerry a ‘ndasìo nen d’acòrdi, ma ‘nsema a l’han fàit ëd belissim cartoni animati!

CAR       Sì, ma Tom a l’ha mai trovà Jerry ch’ai dasìa ‘n basin al sò formagg!

ROB       (DECISO) D’acòrdi, s’it veule fé ‘n sël sério... (SI METTE IN POSIZIONE PUGILISTICA TRA CARLO E LA VALIGIA) An guàrdia! A l’è la manéra miglior per buté le còse an ciàir!

CAR       (RIFIUTA LO SCONTRO) Dì, gagno... guarda ch’i son sempre tò pare, neh...

ROB       I son già surtì vàire vòlte con tòta Enza Santillo. I pudrìa afronté fin-a mè nòno.

CAR       Sent, gav-te da sota, se no it faso vëdde còs a l’è ‘n palaviré!...

ROB       Da sì im bogio nen.

CAR       Fame passé.

ROB       No.

CAR       It dago des second e peuj i ‘ncaminerài a scrive n’articol ansima a ‘n pare ch’a l’ha sfigurà sò fieul.

ROB       D’acòrdi. I sperava da pudèi-te rasoné, ma... passiènsa. (FA ROTEARE I PUGNI)

CAR       It veule dì ch’it sarìe bon a déje a tò pare?

ROB       Sì. (COMINCIA A SALTELLARE QUA E LÀ, IMITANDO GOFFAMENTE I PUGILI)

CAR       (SI METTE IN GUARDIA ANCHE LUI) E alora piàntla lì da sauterlé. Perchè it ferme nen e it combate da òmo?

ROB       Perché i l’hai paùra da ciapéje, ecco perché!

CAR       I l’avìa avertìte, da nen schersé con mi...

ROB       (CONTINUA A SALTELLARE) I l’hai nen paùra ‘d ti, ma ‘d mi. S’i t’am ven-e a tir it dëstàco la facia!

CAR       E alora ‘ncaminte pura! (SI SCONTRANO, MA SUBITO SI AVVINGHIANO UNO ALL’ALTRO, SENZA AVER TIRATO UN SOLO PUGNO; DOPO UN ATTIMO SI STACCANO) Ahia! (GUARDA E SI TIENE DOLORANTE IL POLSO CON L’OROLOGIO) It l’has fame mal...

ROB       (PREOCCUPATO) Tut a pòst?

CAR       (LAMENTOSO) Ecco, i lo savìa... it l’has ës-ciapàme la mostra!

ROB       (SI AVVICINA) Fa ‘n pòch vëdde...

CAR       A j’è gnente da vëdde... (PORTA L’OROLOGIO ALL’ORECCHIO) A l’è rot, a l’è rot... e a l’era ‘dcò col neuv... i l’avìa pen-a faje cambié ‘l cinghièt...

ROB       Beh, it pudìe gavétlo, prima dla batàja, no?

CAR       Ma i më spetàva nen ch’i t’am ciapèisse ‘l brass! Rassa ‘d n’incompetent... ma a l’è la manéra ‘d loté? Basta! I l’hai pì nen veuja ‘d combate!

ROB       Alora? Còs it l’has decidù? (CON NONCURANZA, VA ALLA SCRIVANIA ED ESTRAE DA UNO DEI CASSETTI UN PAIO DI MANETTE)

CAR       Im na vado bele subit.

ROB       Beh, salutomse per l’ultima vòlta, almeno. Con la speransa che la lontanansa a sia mach... momentanea... e ch’i torno ‘n pressa a capisse e a vorèisse bin... (GLI PORGE LA DESTRA COME PER STRINGERGLI LA MANO)

CAR       E a va bin. (SI AVVICINA AD ROBERTO TENDENDO LA MANO, MA LUI LO AMMANETTA ALLA SCRIVANIA) Ma... Còs it ses ancamin ch’it fase?

ROB       I veuj pròpi vëdde, adess, come it fase a ‘ndé via da sì! (SI ALLONTANA A DISTANZA DI SICUREZZA, COMPIACIUTO) E s’ai riva ij doi fieuj ëd monsù Giacòt, lor sì ch’a savràn déte lòn ch’it merite!...

CAR       Sent, Roberto... lass-me ‘ndé. I l’hai pì nen veuja dë schersé.

ROB       Mi i scherso nen. (SI AVVIA VERSO LE CAMERE)

CAR       Andoa ‘t vade?

ROB       I vado a studié. S’it l’has da scrive it l’has mach da setéte lì. S’it l’has da ‘ndé al cess... beh, as vëdrà. (ESCE NELLE CAMERE E SI SENTE IL RUMORE DI UNA CADUTA) Ahia!... (DA FUORI) Ma perché it l’has dàit la sira ‘n cusin-a?

CAR       Mi i l’hai dàit la sira ‘n cusin-a? Mi i l’hai nen dàit gnun-e sire!...

ROB       (ENTRA MASSAGGIANDOSI IL FONDOSCHIENA) Eh, adess sta a vëdde ch’i l’hai dala mi... Mi i dago la sira, peuj i vado dëdlà e i pijo në sghijon... Chi a sarà ch’a l’ha dàit la sira ‘n cusin-a?


Scena 7

AMA     (ENTRA, MOGIA) Sono venuta a salutarvi. I l’hai butàve ‘n pòch ëd ròba ant ël congelator... e sté atènt al paviment an cusin-a, perché i l’hai pen-a dàje la sira...

ROB       Ma va?

CAR       Amalia, ch’a guarda còsa a l’ha fame! A l’è vnùit mat! Mi ha ammanettato...

AMA     A fa pì nen damanca, Roberto... Ël mè pullman a part da sì des minùte. Dato che ho lavorato solo tre giorni, in questa settimana, devo restituirvi i soldi. (ARMEGGIA NELLA BORSA ED ESTRAE IL PORTAFOGLI, CHE LASCERÀ SULLA SCRIVANIA))

CAR       No, Amalia... a deuv nen andésne via per colpa mia... Io non le darò più fastidio. Ch’a pensa ch’i l’hai gnanca nufià ‘l sò ariv...

AMA     Mi fa piacere Carlo, ma non è per colpa sua. Non è colpa sua se si è comportato come un pazzo. Ora capisco... Ci sono cose nella vita che non si possono controllare. Tutto ad un tratto ti arriva addosso qualcosa di straordinario e inspiegabile e nessuno può farci nulla se non aspettare che sparisca. Così come è venuto… Anche se ora che è successo a me non vedo come possa sparirmi nel prossimo futuro... ed è per questo che ho deciso che non sposerò il maresciallo Santino Cammarata da Paternò, dei carabinieri a cavallo... tornerò a casa mia... a Caussavaca... e ora non dico più una parola altrimenti piangerò in giro per tutta la stanza... (FA PER AVVIARSI)

ROB       Aspetta, Amalia... i vurìa mach dìte che... ch’am dispias che alcuni di noi reagiscono a degli stimoli a cui altri sono del tutto insensibili, ma... lòn ch’i vurìa dite a l’è che... ansoma, doman matin i deuvo ‘ncaminé da sol e da capo ‘n baron ëd ròbe... per cui se vuoi... puoi rimanere... a metà dello stipendio precedente!...

AMA     E ti it pense che mi i peussa resté sì... provando quello che provo, mentre tu provi quello che non provi? S’i l’èissa nen paùra ‘d perde ‘l pullman, i l’avrìa da spieghéte doe o tre robëtte. (SI SOFFIA IL NASO) Che ora ch’a l’è?

CAR       (IRONICO) Combinassion i l’hai la mostra rota!...

ROB       (GUARDA L’OROLOGIO) Ah, sì... a l’è...

AMA     Lassa perde, a fa gnente... it lo spiego l’istéss. Mi i sarài magara na provincialòta... un-a ch’a riva da Caussavaca, adiritùra... ma ti ‘t l’has gnun sentiment! (SI INFERVORA) Non provi niente, non vedi niente, non senti niente e accidenti non annusi niente! Finché non farai uso di tutti questi doni della natura, non potrai essere un uomo fatto!... Io comunque adesso parto... e quando ti accorgerai di essere follemente innamorato di me, io non sarò più disponibile, perché sarò a casa mia, a Borgo Revel... mentre ti it saras a l’ospidal... perché ‘l mé ex moros carabinié a l’è ‘ncamin ch’a ven sì per sacagnéte...

CAR       (ESULTA) Oh, là! Finalment na bon-a notissia!

ROB       Còsa? I l’hai sentù bin? Col sicilian gelosissim a l’è ‘ncamin ch’a ven sì?

CAR       Ah, i son pròpi content da esse an-manëttà! I veuj pròpi nen perdemla, costa!

AMA     (ABBACCHIATA) Adess i deuvo pròpi ‘ndé... I torno a ca mia, parèj i pudrài andé a caval tut ël dì. Ai prossimi mondiali vincerò la medaglia d’oro e farò crepare d’invidia quella smorfiosa d’una francese e quella montanara peruviana! Ciao. Arvëdse. (ESCE)

Scena 8

CAR       Guarda ch’a l’è ‘ncamin ch’a va via... it pudrìe vëdla mai pì...

ROB       (PENSIEROSO) I la rivëdrài, i la rivëdrài...

CAR       E quand?

ROB       Ai pròssim mondiaj... (PRENDE LE CHIAVI DELLE MANETTE E LIBERA CARLO) Ecco, it ses liber! Va da barba Censin o stat-ne sì, fa lòn ch’it veule!... Mi i na peuss pì...

CAR       No, no... i vado... almeno per un pòch... I deuvo ripensé a tante ròbe... un pòch d’isolament am farà mach bin. (PRENDE LA VALIGIA) Ciao. (ESCE)

ROB       Ciao. (VA A SEDERSI SCONSOLATO ALLA SCRIVANIA)

CAR       (DOPO POCHI SECONDI RIENTRA) Guard-me sì, i son tornà!

ROB       Come mai ch’it l’has butàje tut ës temp?

CAR       A j’era tant trafich.

ROB       (COMPIACIUTO) It vade pì nen da barba Censin?

CAR       Mi? Ma còs at ven an ment? Còs i vado a fé lassù a Coasseul?

ROB       Promët-me ch’it perderas mai pì la burnìa per na fijëttin-a come cola-là...

CAR       A va bin, it lo promëtto… doman!... It l’avìe rason ti, ‘t sas? L’atrassion fisica a basta nen. A l’è ‘n pòch come ij cicles... a l’inissi ‘l gust a l’è bon, ma a dura pòch... E ormai i sento ch’a l’è bele passame tut ëdcò a mi. (SORRIDE) Chissà che lë sfògh ëd cola batàja ch’i l’oma combatù a sia nen servù a féme buté giudissi...

ROB       E dài, alora! Sèt-te lì a la toa scrivania e scriv! Pògia ij dij ansima a coj tast e bogia nen da lì fin ch’it l’àbie nen finì!

CAR       Ma ‘s capiss! (ESEGUE)

ROB       Niente distrazioni!

CAR       Niente distrazioni!

ROB       Anche se l’odor ch’a j’è ‘nt ësta stansia at farà vnì mat!

CAR       Ma ‘s capiss, anche se l’odor… ma che odor?

ROB       Ma l’odor d’Amalia... it sente nen?

CAR       (ANNUSA L’ARIA) Mi i sento gnun odor...

ROB       Ma i të schèrse? (SI AGGIRA ANNUSANDO) As sent daspertut!...

CAR       (STUPITO) Adess? Sì ‘ndrinta?

ROB       E ‘ndoa se no? I savrài bin distingue n’odor qualsiasi da l’odor d’Amalia, no? E costì ch’a j’è sì ‘ndrinta a l’è... (SI BLOCCA) Còs a l’è ‘ncamin ch’am capita?

CAR       I sai nen... It veule ch’it buta le manëtte?

ROB       No, a l’è nen possibil... a mi ste ròbe sì am capito nen...

CAR       (PRENDENDOLO IN GIRO) Eh, bin... se a ti at capito nen, ëd còs it preòcupe?

ROB       Im preòcupo perchè i stago sì a perde temp mentre che ‘l mè odor preferì as na va a Caussavaca! (GRIDA) Amalia! (CORRE ALL’USCITA, MA APPENA APRE LA PORTA, SI TROVA DAVANTI AMALIA; INCREDULO) Amalia!...

Scena Ultima

AMA     Ero dietro alla porta che aspettavo che tu dicessi il mio nome... Se non l’avessi detto, sarei entrata lo stesso.

ROB       Ma allora non hai preso il pullman?

CAR       As dirìa ‘d no...

AMA     No, in primo luogo perché sono pazza di te... e poi perché ho dimenticato i soldi sul tavolo. (SI RIPRENDE IL PORTAFOGLI SULLA SCRIVANIA)

ROB       S’it l’avèisse pijà col pullman, mi i l’avrìa nen spetà ‘d sicur ij mondiaj per rivëd-te!... Pitòst i vnisìa a Borgo Revel a pé! (LA ABBRACCIA)

AMA     Ciàmla pura Caussavaca... (SQUILLA IL TELEFONO)

CAR       (RISPONDE ALTERANDO LA VOCE) Macelleria, buongiorno! (PARLANDO NORMALMENTE) Ah, signorina Santillo, buongiorno… No, Enza, non sto cercando di sembrare un altro… veramente, non sono Roberto! Sono Carlo Gazzetta, il padre… Cossòt frèsch?... E a l’è rivàje ‘dcò le tomatiche da Pachino? I rivo! (RIAGGANCIA, SI AVVIA, POI CI RIPENSA E RIPRENDE LA CORNETTA) Ah, ceréa! (VA VERSO L’USCITA)

ROB       Andoa ch’it vade?

CAR       I vado da la Santillo. A l’è rivàje la verdura frësca. (ESCE DI CORSA, MENTRE ROBERTO RIDE, CINGENDO LE SPALLE DI UNA RAGGIANTE AMALIA)

FINE DELLA COMMEDIA