Da Vigio e Anin, la piòla dël bon vin

Stampa questo copione

Da Vigio e Anin,

Da Vigio e Anin,

la piòla dël bon vin.

commedia comica in 2 atti di

TREMAGI

La presente commedia è tutelata dalla S.I.A.E.

(Autore iscritto con posizione n° 103597)


Personaggi

Vigio Vigna, padron dla piòla

Anin, soa fomna

Rina, soa fija

Tina, l’autra fija

Ceco Robiòla, ciavatin

Tilde, soa soréla

Carlo Garola, sindich e tut ël rest

Guendalina, soa soréla

Cav. Giuseppe Vigna

Nicola Lojodice, segretari dël cavajer

La scena è ambientata in un paese qualsiasi, ai giorni nostri. La storia si svolge nella piazza. In fondo a destra l’entrata che da sulla piazza. In fondo a sinistra la porta che dà all’interno della locanda e, sul fondo, due tavolini da bar con una zuccheriera sopra e relative sedie. Sul muro di fondo il cartello “LOCANDA – DA VIGIO E ANIN”. Sul lato a sinistra la porta che da all’interno del laboratorio di Ceco e Tilde, con relativo cartello “CALZOLAIO”. Sul lato a destra la porta che da all’interno del negozio-abitazione del sindaco, con relativo cartello “VETERINARIO”. La scena può essere arricchita con piante, lampioni e così via.


ATTO PRIMO

Scena I

(Cavaliere, Nicola)

CAV   (IL CAV. GIUSEPPE VIGNA ENTRA NELLA PIAZZA DAL FONDO CON IL SUO SEGRETARIO, NICOLA LOJODICE) Ecco... la piassa a l’è costa! A l’è nen cambià tant, da antlora... Lì a j’è ‘l mè vej òsto, lì a j’è ‘l ciavatìn... eh, pòr diao... a dëv esse mòrt, col ch’a j’era antlora...it sas, a l’era quasi completament sord! (SI GIRA E VEDE L’INSEGNA DEL VETERINARIO) Veterinario? Ma lì a j’era nen ël veterinari... a j’era... a j’era ël maslé... ecco, sì... ël maslè, s’im ricòrdo bin.

NIC     (CON ACCENTO NAPOLETANO) Scusate, cavaliè, ma io ci ho suonne... abbiamo viaggiato tutt ‘a notte, sa com’è... anzi... io ho guidato e voi avete dormito tutt ‘o tiempo!

CAV   Giust, giust. Alora... veniamo al dunque... a partire da questo istante, tu sei il cavaliere Giuseppe Vigna ed io sono... uno qualunque. Ti ricordi bene i piani?

NIC     E come, no? Voi state in buone mani! Fidatevi, cavaliè!

CAV   (INTERROMPENDOLO) I son pì nen ël cavajer! It deuve pì nen sbaliete! Im racomando, cerca ‘d fè bin atension.

NIC     Eh, ho capito, ho capito... Scusate... Beh, allora io vado, cavaliè...

CAV   (GLI LANCIA UN’OCCHIATACCIA) It ses tì ël cavajer, adess!

NIC     (DOPO UN ATTIMO) Eeehh... Era una prova per vedere se eravate accuorto...

CAV   E perd pì nen temp! Su, fòrsa, và!

NIC     E basta così?

CAV   (PENSA UN PO’) Ah, sì... Non perda più tempo... Vada, cavaliere!

NIC     Oh! Era proprio quello che volevo sentirvi dire! Allora... arrivederci... uno qualunque! (ESCONO DAL FONDO)

SCENA II

(Vigio e Anin)

VIG     (ENTRA DALLA LOCANDA CON UNA FATTURA IN MANO, INSIEME AD ANIN) A l’è nen possibil! Ma i soma vnù tuti fòj? A veulo pròpi mandeme ‘n bolëtta!

ANI     Ma còsa it brajasse sempre, Vigio?

VIG     A l’è la fin dël mond! Guarda sì... (LE MOSTRA IL FOGLIO) Dime s’a l’è possibil! A l’è rivame la fatura dla Enofarma...

ANI     (LO INTERROMPE) Ah, cola dle bustin-e?

VIG     Shht! Crija nen parej! Sì, pròpi lor, coj cornajass! Ma pensa mach: “Tre pacchi – Dolcetto di Dogliani - 80 euro!... Due pacchi – Barbera d’Asti – 50 euro!... Quattro pacchi - Moscato DOC - 30 euro!...”

ANI     (LO INTERROMPE) Come mai così pòch, ël moscato?

VIG     Ai va pòch colorant... e peuj i l’hai pijalo an “Offerta lancio”... a l’han fin-a regalame ël misurin con le tache dij grama!...

ANI     E lë sbiancant per la mia biancherìa, it ses ricordate ‘d pijelo?

VIG     Sì, ma con collì i l’hai fait la “Barbera Bianca Superiore”!... A l’è na canonà... (OSSERVA DI NUOVO LA FATTURA) Ma guarda ti che pressi! Ambelessì a conven pì nen fè ‘l vin con ël baston!

ANI     E ti butje ‘n pòch d’uva an sël serio...

VIG     I l’hai già pruvà... ma a ven pà bon! A l’han nen beivùlo... A l’han dime ch’a l’era ‘d pociaca! Ma se il l’oma ‘ncora tut lì!... Bah... se i ‘ndoma avanti parej, a va a finì che l’òsto as lo barba ël sindich!

ANI     Ma figurte se chiellì a l’ha ëdcò ‘l temp per fè e vende ‘l vin! Sindich, veterinari, dotor, farmacista, maslè, civich, nodar, messo comunale... Figurte che mach ëst ani a l’ha già fait fòra tre agende!

VIG     D’ògni mòdo, sì a venta fè quaicòs... sëdnò i ‘ndoma a rabel an sël serio! (GLI VIENE UN’IDEA) E s’i provèisso a vende mach le bustin-e? La gent a pudrìa fesse ël vin antëcà!

ANI     Ma dis nen ëd tavanade, per piasì!... Pitòst, va a fè ‘n pòch ëd nebieul, ch’a l’è finì... Ansi, l’autër dì, Tromlin a l’è lamentasse, ch’a fasìa pròpe scheur!

VIG     E per fòrsa, ch’a fa scheur... a l’è colpa dl’aqua! Ai fico ‘ndrinta tant ëd col clòro... Per fòrsa che peuj ël vin a ven gram! (ESCE NELLA LOCANDA)

SCENA III

(Anin e Cavaliere)

(DAL FONDO DELLA PIAZZA ENTRA IL CAVALIERE GUARDANDOSI INTORNO)

ANI     (VEDENDOLO) A desidera quaicòs, monsù?

CAV   (SI AVVICINA) Ma sì, grassie... Ch’am fasa ‘n cafè.

ANI     Subit, monsù. (ENTRA NELLA LOCANDA E NE ESCE QUASI SUBITO, CON IL CAFFÈ, GIRANDO IL CUCCHIAINO NELLA TAZZINA; IL CAVALIERE SI SIEDE AL TAVOLINO, INCOMINCIANDO A LEGGERE IL GIORNALE)

ANI     Ecco sì ‘l caffè espresso, monsù! (GLI PORGE IL CAFFÈ)

CAV   (SI VOLTA E VEDE ANIN CHE GIRA ANCORA IL CUCCHIAINO NELLA TAZZINA) Ah... ma a l’ha già butaje ‘l sucher?

ANI     (LEGGERMENTE SORPRESA) Nò, nò... i l’hai pà butajlo...

CAV   Nò, perchè i vëddìa ch’a toirava!

ANI     (CONFUSA ED IMPACCIATA) Nò... ehm... a l’è la fòrsa dl’abitudine... (INCIAMPA E GLI ROVESCIA IL CAFFÈ ADDOSSO)

CAV   Òhmmi! Le mie braje! A son ruvinasse!

ANI     Nò, nò, ch’a staga tranquil! A macia pà... A l’è mach aqua!...

CAV   (SBALORDITO) Mach aqua?

ANI     Beh, sì... cioè... i vurìa dì... a l’è mach aqua... e cafè... mës-cià ‘nsema... ehm... Ij na preparo subit n’autr! (ENTRA NELLA LOCANDA E NE ESCE SUBITO CON UN’ALTRA TAZZA DI CAFFÈ, GIRANDO IL CUCCHIAINO)

CAV   (SI VOLTA VERSO DI LEI, CHE SUBITO FA SPARIRE IL CUCCHIAINO DIETRO LA SCHIENA) Bòja fauss, che velocità! Pì che n’”espresso”... a l’è ‘n “rapido“! (PRENDE LA TAZZINA IN MANO) Am darìa na bustin-a ‘d sucher, per piasì?

ANI     Le uniche bustin-e ch’i l’oma nen, a son pròpi cole dël sucher... ch’a pìja la sucrera. (GLIELA PORGE; POI, CURIOSA) As ferma sì quàiche dì o a l’è ‘d passagi?

CAV   No... i l’hai pijà doe sman-e ‘d ferie... per ësté ‘n pòchi ‘d dì lontan da la sità... I son montà an machina e, al prim pòst ch’am piasìa, i son fermame.

ANI     S’a j’anteressa, i peuss prepareje na stansia...

CAV   Ma... i feve ‘dcò pension?

ANI     Ma ‘s capiss! “Da Vigio e Anin, as mangia, as bèv e as deurm ‘dcò bin!“

SCENA IV

(Vigio, Anin e Cavaliere)

VIG     (ENTRA DALLA LOCANDA SENZA VEDERE IL CAVALIERE E SI RIVOLGE AD ANIN) E provè con l’amarena? Tant, rossa a l’è rossa... A l’è ‘n pòch dossa... ma i peuss vendla per malvasìa!

ANI     (LO ZITTISCE) Ma stà ciuto, gadan! It vëdde nen ch’a j’è ‘d gent?

VIG     Oh, ch’a më scusa! I l’avìa nen vist-lo! Mi i son Vigio! “Da Vigio e Anin, la piòla dël bon vin!“

CAV   Piasì. (BEVE IL RESTO DEL CAFFÈ E SI RIVOLGE AD ANIN) Vaire i pago?

ANI     Tre euro.

CAV   Tre euro per un cafè?

ANI     Eh no... a së sbalia. Ij cafè a son doi!

CAV   Ma mi i l’hai beivùne mach un, ëd cafè!

ANI     O già!... E col ch’a l’è versasse adòss? S’am lo ordinava nen, mi ij lo portava pà!...

CAV   Mi i l’hai versamlo adòss? Ma s’a l’è chila ch’a l’è antrapiasse! E peuj, butoma pura ch’a sìo doi... doi cafè a fan al massim n’euro a pr’un... quindi doi euro!

ANI     Pì n’euro per ël “supplemento rapido”... a fa tre euro!

CAV   (SI RASSEGNA) A va bin, a va bin... Pitòst... i podrìa pa fè na telefonà?... Pagand ël giust, naturalment...

ANI     Ël telefono a l’è a la drita, pen-a intrà. Ch’a fasa pura, monsù. (IL CAVALIERE ESCE NELLA LOCANDA E VA A TELEFONARE)

VIG     Ma chi a l’è chiellì?

ANI     Un pensionant neuv. Sta atent... perchè chielsì an frega tuti!

VIG     It veule pà dime ch’i deuvo deje... ëd vin-vin?... Ëd vin d’uva?

ANI     Nò, nò... dajne pura dël tò. (VIGIO ESCE NELLA LOCANDA, MENTRE IL CAVALIERE ENTRA E ANIN GLI SI RIVOLGE) Monsù... dal moment ch’as ferma sì per un pòch ëd temp... e ch’a l’è ‘l prim client ëd la sman-a... a lo gradis un bon bicer ëd vin?

CAV   Oh, bin gentila, grassie! I lo pijo con piasì!

ANI     (ENTRA NELLA LOCANDA E NE ESCE QUASI SUBITO, CON UN BICCHIERE IN MANO, MESCOLANDONE IL CONTENUTO CON UN CUCCHIAINO; IL CAVALIERE SI VOLTA E LEI È LESTA A NASCONDERE IL CUCCHIAINO DIETRO LA SCHIENA; PORGE IL BICCHIERE)

CAV   (OSSERVA IL POCO VINO NEL BICCHIERE) Grassie!

ANIN  N’euro.

CAV   N’euro? Ma a l’avìa dit ch’am lo uffrìa!...

ANI     Mi? Mi i l’hai mai dit na ròba parej! Mi i l’hai ciamaje s’a gradìa ‘n bicer ëd vin, chiel a l’ha dime ‘d sì e parej a fa n’euro.

CAV   (SCORAGGIATO) E va bin... Lassoma perde, va... (PRENDE IL GIORNALE)

ANI     Ehm... Per ël telefono... a l’ha fait ondes ëscat e a fa tre euro e sessanta. Am jë dà subit o ij marco an sël cont?

CAV   Ma come a fa a dì che a son ondes ëscat, s’a l’è gnanca andaita a guardè vaire a marcava ‘l conteur?

ANI     Oh, cole machinëtte a van pà bin! A son ëd barache! A marco sempre quaiche scat an meno, e parej mi i vado a stim... I veuj pa perdje, a sa?

CAV   Sì, sì... a va bin... ch’a marca pura ‘n sël cont... (TRA SÉ) I l’hai già capì che st’afé am costerà n’euj dla testa...

ANI     (CHE ORECCHIA SEMPRE) Che afé?

CAV   N’afé che s’a va bin, i pudrài ritireme e vive ‘d rendita! Quasi quasi am farìa piasì, ëvnì a vive ant un paisòt come costì, tranquil e pacifich!

SCENA V

(Ceco, Cavaliere, Sindaco e Guendalina)

(ENTRA CECO; ANIN LO SALUTA A SOGGETTO, MA LUI NON SENTE; APRE LA PORTA DELLA BOTTEGA DA CALZOLAIO E VIENE SOMMERSO DA UNA CADUTA DI SCARPE ED ATTREZZI; ANIN ENTRA NELLA LOCANDA E RIMANE SOLAMENTE IL CAVALIERE AD ASSISTERE; CECO PIANTA UN RUMORE DEL DIAVOLO MENTRE TIRA FUORI SCARPE, ATTREZZI E SCARPIERA, DOPODICHÉ INIZIA A LAVORARE CANTANDO A SQUARCIAGOLA; IL CAVALIERE ESCE NELLA LOCANDA, DOPO AVERLO ASCOLTATO PER UN PO’)

SIN     (ENTRA, VESTITO DA SINDACO, INSIEME A GUENDALINA, CHE HA IN MANO UN’AGENDA; È SEMPRE AFFANNATO) Ma guarda se cola fòla a duvìa mariesse pròpi stamatin, con tut lòn ch’i l’hai da fé an negòssi!

GUE   (CERCA DI TRANQUILLIZZARLO) E ti lassa ch’as maria... Tant, it l’has temp, no?

SIN     Ma come, temp? As maria a eut e mesa, cola stupida!

GUE   Ma chi, la fija ‘d Giulio?

SIN     E già! A fan sempre le ròbe con la testa ant ël sach! E adess mi i sai nen come fé...

GUE   (SFOGLIA L’AGENDA E LA CONSULTA) Ma guarda ch’a l’è nen a eut e mesa... as maria a des e mesa!

SIN     A va? (SBIRCIA L’AGENDA CHE HA IN MANO GUENDALINA) Oh, bin! Meno male! (INCOMINCIA A TOGLIERSI LA FASCIA)

GUE   Però, a eut e vint, it deuve trovete con Martin, per massè ‘l crin e fè ij salam... e a neuv e mesa it l’has la sepoltura ëd Rico.

SIN     I l’hai già capì... sì a va a finì che ëdcò ancheuj an negossi ij resto nen... It jë staghe ti an macelerìa?

GUE   Perchè, j’autri dì còsa i faso?

SIN     (TOGLIE IL CARTELLO DI AMBULATORIO VETERINARIO E METTE QUELLO DI MACELLERIA; ESCE NEL NEGOZIO, SI CAMBIA DA MACELLAIO ED ENTRA IN SCENA CON UN MARTELLACCIO IN MANO) Bòja fauss, Guenda!... I treuvo pì nen la pistòla per massè ij crin... i duvrài rangeme con sossì... (GUENDALINA ESCE NEL NEGOZIO; CECO RICOMINCIA A BATTERE E A CANTARE)

SIN     Oh, salve, Ceco... I ‘ndoma bin?

CEC   (NON SENTE ASSOLUTAMENTE NIENTE)

SIN     (GLI SI AVVICINA E GLI BATTE SULLA SPALLA) Salve, Ceco! I ‘ndoma bin?

CEC   Oh, bondì, sor sindich! I ‘ndoma bin?

SIN     Sì, sì, grassie. A son pronte le scarpe ‘d mè cusin?

CEC   Sì, sì... a va bastansa bin, grassie. Cole meisin-e per la diarrea ch’i l’eve dame, a l’han fam-la passè completament!

SIN     No, a l’ha nen capì... Mi i disìa se a le scarpe ‘d mè cusin, a l’ha butaje la sòla...

CEC   No, no... I l’hai già dijlo prima... A l’è pì nen mòla! A l’è sord?

SIN     A l’è chiel ch’a l’è sord, s’a l’è mach per lòn!

CEC   Beh... nen pròpi maròn... ma gnanca pì giàuna come l’autr jer!

SIN     (RASSEGNATO) Lassoma perde, lassoma perde... (URLANDO) Pitòst, le scarpe ‘d mè cusin, a son arsolà?

CEC   Ma sì ch’i sai mi, la quantità? I l’avrai fane doi chilo... pì che meno...

SIN     Bòja fauss! Sì i ‘ndoma mai pì a la fin!

CEC   Ah, le scarpe ‘d sò cusin? Sì, sì, a son fàite. Ch’ai cerca lì, ant ël baron, che mi i peuss pa perde temp a ciaciarè!... (RICOMINCIA A BATTERE; IL SINDACO, A SOGGETTO, CERCA LE SCARPE NEL MUCCHIO, POI LE PRENDE ED ESCE NELLA MACELLERIA, MENTRE ENTRANO DALLA LOCANDA LE DUE FIGLIE DI VIGIO, LITIGANDO TRA LORO)

SCENA VI

(Tina, Rina, Ceco, Tilde, Vigio e Cavaliere)

RIN     E guai a ti, guai a te se lo dici a papà! Giuro che non ti faccio più i compiti!

TIN      E invece io glielo dico! Non voglio mica che mia sorella faccia la fine di Sue Ellen!

RIN     Ma sai che cosa me ne importa di Sue Ellen! E poi, alla mia età, posso uscire con tutti i ragazzi che voglio, senza che tu vada a fare la spia!

TIN      Fosse almeno bello... ma mi sembra il tenente Colombo, con quell’occhio storto...

RIN     Ma come hai fatto a vederlo così bene?

TIN      Ho la vista magnetica, come Superman! (RIENTRANO IN LOCANDA, MENTRE ENTRA DAL FONDO TILDE)

CEC   (LA VEDE) Come mai it rive a st’ora, stamatin?

TIL      Ma neh ch’a l’è mal fait, ësto cotin? A l’ha famlo la Clelia!

CEC   It l’has nen sentù la sveglia? Ma it ses sorda?

TIL      It l’has rason! A l’è pròpi na balorda! Ma la pròssima vòlta, i lo cato al mercà, ‘l cotin... D’ògni mòdo a l’è ancora da paghè!

CEC   Ma as capiss, ch’a j’è da travajè! Mi a l’è già da ‘n pòch ch’i son aussà!

TIL      E già che ‘l dësvijarin a l’ha nen sonà! A ventrà porteilo a Giulio, a felo rangè... (INDICA VERSO IL FONDO)

CEC   Nò, a son coste sì cole d’ancolè! Fòrsa, date da fè! (E RIPRENDONO TUTTI E DUE A LAVORARE A SOGGETTO)

RIN     (RIENTRA DALLA LOCANDA CON TINA) L’importante è che mi lasci stare, quando sono con Roberto!

TIN      Roberto! Buono, quello... mi sta così simpatico, che devo prendere l’idraulico liquido, per mandarlo giù!

VIG     (ENTRA DALLA LOCANDA, E COGLIE L’ULTIMA BATTUTA DI TINA) Giust! L’idraulico liquido! A pudrìa aumenté la gradassion... sensa esagerè con ël sucher, ch’a l’è proibì da la lege!

CAV   (ENTRANDO DALLA LOCANDA) I pudrìa avej un bicer d’acqua, per piasì?

VIG     Subit, monsù! Tina, prepara subit un bicer d’acqua per ël monsù!

TIN      Liscia, gassata, o...

VIG     (INTERROMPENDOLA) Ma cola dle bustin-e, nò? Và, sù! Date n’andi! (TINA SI AVVIA PIANO PIANO) Sëdnò i dago via la tele! (A QUELLE PAROLE, TINA SI METTE A CORRERE, ENTRA NELLA LOCANDA E NE RIESCE SUBITO CON UN BICCHIERE D’ACQUA, MESCOLANDO CON UN CUCCHIAINO)

TIN      Ecco qui l’acqua. (PORGE IL BICCHIERE AL CAVALIERE, CHE LO PRENDE E SI METTE A LEGGERE IL GIORNALE) Mamma! Segna un bicchiere d’acqua! (POI SI RIVOLGE A VIGIO) Ma lo sai, papà, che Rina ha una nuova “fiamma“?

RIN     (IMPACCIATA, CON VIGIO) Sì... sai... cioè... ehm... Fiamma, ehm... Lo sai, no?... La mia amica... Fiamma... eh... non ti ricordi?

VIG     Ah... Fiamma... euh!... E già ch’im ricòrdo... Fiamma!

RIN     Ecco... ora ne ho conosciuta un’altra, che si chiama anche lei così... E così lei è la mia nuona Fiamma... eh, eh, eh... pensa un pò, che combinazione! (SI RIVOLGE A TINA) E pensa un pò, che combinazione se il televisore si dovesse “rompere“ proprio stasera, che c’è “Incantesimo”?

VIG     (NON CAPISCE) E perchè ch’a duvrìa s-ciapésse?

SCENA VII

(Sindaco, Guendalina, Tina, Rina e Vigio)

SIN     (ENTRA DAL NEGOZIO CON IL CAMICE SPORCO DI SANGUE, GUARDANDO L’OROLOGIO) Ma guarda come ch’i son an ritard, stamatin! I son pròpi neir!

TIN      Ma signor Sindaco, guardi che lei non è nero... (INDICANDO IL CAMICE) È solo sporco!

SIN     Ma piantla! Ti e la toa publicità!... (VERSO L’INTERNO DELLA MACELLERIA) Ven sì, Guenda! E pòrt-me l’agenda! A che ora i deuvo andè a mariè Rico?

GUE   (ARRIVA DAL NEGOZIO) Nò! Guarda che a Rico it deuve feje la sepoltura!...

SIN     (INORRIDITO) Ma ‘n che temp ch’i vivoma? I deuvo sotrè ‘l pare... e ant l’istess dì la fija as maria... I soma pròpi diventà tuti mat!

GUE   It l’has capì ‘n tubo! A l’è la fija ‘d Giulio ch’as maria stamatin, nen cola ‘d Rico!

SIN     Calma! Un moment! Rasonoma! Antlora... (SI CONCENTRA) I l’hai finì an sël moment ëd massè Giulio... Adess i deuvo mariè ël crin con la fija ‘d Rico... e dòpo i deuvo feje la sepoltura... a chi?

GUE   A la toa testassa, ch’it ricòrde gnanca come të s-ciame! It diso torna, e per l’ultima vòlta, tut lòn ch’it deuve fé stamatin. Antlora... A eut e vint it l’has massà ‘l crin ëd Martin. A neuv e mesa a j’è ël funeral ëd Rico, e a des e mesa it deuve marié la fija ëd Giulio. It l’has capì o no?

SIN     Oh, là! Finalment! A j’andasìa tant a dimlo prima? (SI BLOCCA PER UN ATTIMO) Ma... ël crin... as maria o as maria nen? (ESCE CON GUENDALINA)

SCENA VIII

(Nicola, Vigio, Cavaliere e Anin)

NIC     (ENTRA DAL FONDO) Oooh... Ma guarda un pò, che paese simpatico! (ESAGERA VISIBILMENTE) Quasi quasi, mi insedio qui per un paio di mesetti! (IL CAVALIERE SUSSULTA SULLA SEDIA) Ehi, voi della locanda! Oste!

VIG     (CHE GLI SI ERA GIÀ AVVICINATO) Vigio, per servirlo! (PROCLAMA) “Da Vigio e Anin, la piòla dël bon vin“!

NIC     Oooh... Molto bene, mio caro Viggio!... Io sono il cavalier dottor Lojodice Nicola fu Gaetano e Assunta... Ho intenzione di soffermarmi in questo delizioso paesello per un po’... o forse anche un po’ di più... facciamo due po’! (IL CAVALIERE, PUR RIMANENDO SEDUTO, SI PRENDE LA TESTA TRA LE MANI, SCONSOLATO)

VIG     Ma noi siamo qua apposta per farlo stare bello comodo! Che mi dica pure!

NIC     Voglio l’appartamento reale!... Quello che dà sul lago al mattino e sui monti di sera! (SODDISFATTO, SI GUARDA ATTORNO) Sì, sì... Così è molto più romantico! (IL CAVALIERE È SEMPRE PIÙ FRUSTRATO)

VIG     (STUPITO) Appartamento reale?... Lago?... Monti?... (TRA SÉ) Chielsì a deuv esse pien ëd gran... (URLA VERSO LA LOCANDA) Anin! Ven un pòch tì, ch’a l’è rivaje Bill Gates!

ANI     (ARRIVA DI CORSA) Chi ch’a l’è rivaje?

VIG     A j’è un, sì, ch’a veul l’”appartamento reale”! Parl-je ‘n pòch ti, vist che l’unica stansia bon-a ch’a l’è restane, a l’è cola dla lavatriss!

ANI     A va bin, a va bin... Ti va pura dëdlà, che a chiel-lì ij penso mì! (VIGIO ENTRA NELLA LOCANDA ED ANIN SI RIVOLGE A NICOLA) Ehm... Mi dica pure a me, signore... che mio marito non è mica tanto dis-ciollato nel ciaciarare l’italiano!

NIC     Come ho già detto prima a suo marito, io voglio la stanza che dà sul lago al mattino, e sui monti di sera!

ANI     Oh, mi dispiace, sa... ma la stanza è già occupata da quel signore... quello che è lì seduto! (INDICA IL CAVALIERE, CHE STA LEGGENDO IL GIORNALE)

NIC     Ah, quello... Uno qualunque!

ANI     Ma se lei vuole, ci potrei dare la stansia delle citte, tanto noi ci rangiamo l’istesso. Per la vista panoramica... beh... non sarà un granchè... però è molto tranquillo, sa? Da proprio sul cortile del laboratorio del ciabattino!

SCENA IX

(Sindaco, Guendalina, Nicola, Anin e Cavaliere)

SIN     (ENTRA DALLA MACELLERIA CON GUENDALINA E CAMBIA IL CARTELLO CON QUELLO DELLE POMPE FUNEBRI) Bòn... Mi i vado a feje la sepoltura a Rico. Quand ch’i torno, vist ch’i l’avrai nen temp, ricòrdte ëd cambié ‘l cartel e buté col dël Municipio.

GUE   Ma almeno la fassa tricolor it pudìe gavetla, nò?

SIN     Nò, nò! I l’hai nen temp! A vurerà dì che, anche se as lo meriterìa nen, a la soa sepoltura a partecipo ëdcò j’autorità! (ESCE DALLA PIAZZA IN FONDO, MENTRE GUENDALINA RIENTRA IN NEGOZIO)

NIC     Ma chi è quel signore là?

ANI     Per il momento è il nostro becchino... Ma veniamo a noi, pitòsto... Vuole la pensione completa di prima, di seconda o di terza?

NIC     E che differenza c’è?

ANI     Oh, beh... pòca ròba... (TRA SE’) Mach ël pressi...

NIC     Allora mi dia la prima! Anzi... la prima super!

ANI     Guardi che ci viene a costare un supplemento notevole, neh, la prima super...

NIC     Non è un problema di vile moneta... (TRA SÉ) Tanto paga uno qualunque... (IL CAVALIERE È ORMAI ALLA DISPERAZIONE)

ANI     Come che ha detto?

NIC     Mah... ehm... niente... Dicevo... ehm... dicevo che va bene comunque...

ANI     Bene. Allora io vado un momento di là a prendere il registro. Lei non si boggi, neh, che io rivo subito a prendergli i dati. (ENTRA NELLA LOCANDA)

CAV   (SI ALZA E SI AVVICINA A NICOLA) S’it esagereisse nen tròp con i mè sòld, i sarìa pì tranquil, capì? Cerca ‘d conten-te ‘nt le spèise. Im racomando, neh?... Per ël rest, a va bin. Continoa pura parej. Ma adess part subit con la stòria dël matrimòni, eh? Im racomando...

NIC     Vabbene, cavaliè... fidatevi di me...

ANI     (RIENTRA DALLA LOCANDA) Oh, eccoci qui! (LI VEDE INSIEME) Ma vedo che avate già fatto conoscenza! Molto bene! (A NICOLA) Allora, mi daga pure i suoi dati. (APRE IL REGISTRO E SCRIVE)

NIC     Cavalier Nicola Lojodice, fu Gaetano e Assunta.

ANI     Via...

NIC     Pasquale di Natale, diggiotto.

ANI     Città...

NIC     Monteventoso, frazione di Collenebbioso, località Vallepiovosa.

ANI     Bòja fauss, che bel pòst a deuv esse!... Stato civile?

NIC     E che sarebbe a dire?

ANI     È mariato?... Ehm... sposato?

NIC     Ah, ecco... No, no... Io songo venuto appostamente qua, per cambiare il mio stato sedile, come mi avete detto vuje... Dopo una vita di tanti soldi, ora voglio una vita di tante mogli! Eh, eh... (RIDE DELLA SUA BATTUTA; IL CAVALIERE, SENZA FARSI VEDERE DA ANIN, GLI DA UN CALCIO NELLE CAVIGLIE) Ahia!... Alla faccia!... (SI DA UN CONTEGNO) Ehm... io scherzavo... (DA UNA PACCA AMICHEVOLE SULLA SCHIENA AD ANIN) Beh... Visto che siamo in Italia, me ne basta una sola!

ANI     Ma che simpaticone! E così cerca moglie, eh? E bravo! (GLI DA UNA PACCA SULLA SCHIENA A SUA VOLTA; POI, VERSO L’INTERNO DELLA LOCANDA) Vigio! Ven sì e compagna ël monsù ant la stansia numer 48!

VIG     (FA CAPOLINO ALLA PORTA) E cola ch’a sarìa la stansia numer 48?

ANI     Ma come, cola ch’a sarìa?... (LO TRAE IN DISPARTE E GLI PARLA A DENTI STRETTI) In n’oma doe, dë stansie, nò? Un-a a l’è già ocupà, quindi fà ‘n pòch tì! (VIGIO E NICOLA ENTRANO NELLA LOCANDA)

CAV   Beh... Quasi quasi mi i vado a feme ‘n riposin... Sti viagi, per còmod ch’a sìo, a straco sempre na frisin-a... (ESCE IN LOCANDA ANCHE LUI)

SCENA X

(Anin, Tina, Rina, Guendalina e Cavaliere)

ANI     Tina! Rina! Vnì ‘n pòch sì, subit! (TINA E RINA ARRIVANO DALLA LOCANDA) Guardè che sì a j’è n’ocasion da nen perde! A j’è l’America!

TIN      Oooh... È arrivato Ridge di Beautiful?

ANI     No, a l’è nen rivaje Ridge, ti e toa maledeta tele! (A RINA) Rina, ti it deuve feje a toa sorela ‘n cors acelerà, per mostreje come as fà a convince n’òmo a mariesse. Peuj, quand ch’a l’ha amparà come ch’as fà... tute e doe iv deve da fè per feje ‘l fil a col bel òmo ch’a j’era sì prima! (GUENDALINA ESCE DAL NEGOZIO E, NON VISTA DALLE ALTRE, SI FERMA AD ASCOLTARE IL DISCORSO)

RIN     Chi sarebbe che dobbiamo filare?

ANI     Sto monsù ch’a l’era sì prima, no? Col-lì ch’i l’hai registraje ël nòm!

TIN      Non possiamo riparlarne dopo? Adesso incomincia Happy Days su RADIOTELECANALERETE 31... ”Tutte le altre son nessuno“!

ANI     Ma mòl-la lì ‘n moment con toa tele! Costa a l’è na facenda tròp importanta! I veule capilo che a l’è n’ocasion da nen perde? Chiel-lì a veul mariesse subit, e a l’è carià ‘d sòld! S’iv bute tute e doe, i l’avroma pì ‘d possibilità! Ch’ai piaso cite... ch’ai piaso grande... ambelessì a j’è ‘n “vasto assortimento“! Fòrsa! Deve da fè! Perdoma pì nen temp... Feve pì bele ch’i peule. (A TINA) Tant, tò Happy Days a lo replicheran almeno des vòlte, sta sman-a! (ESCE IN LOCANDA)

TIN      Già! Domani alle 14,30 lo danno su VIDEO ’96... ”che tra tutte la migliore è lei“!

RIN     (USCENDO IN LOCANDA) Ma io cosa dico a Roberto, adesso? Ci rimarrà male!

TIN      E tu fagli un buon caffè! “Più lo mandi giù... e più ti tira su“... (ESCE ANCHE LEI)

SCENA XI

(Guendalina e Tilde)

(TILDE ESCE DALLA BOTTEGA DEL CALZOLAIO, TRAFFICANDO CON UN PAIO DI SCARPE DA AGGIUSTARE)

GUE   (AVVICINANDOSI A TILDE) Tilde... (TILDE OVVIAMENTE NON SENTE E GUENDALINA SI SBRACCIA) O Tilde!

TIL      (FINALMENTE LA VEDE SBRACCIARSI) Ciao, Guenda! Ma chi ‘t salute?

GUE   I salutava gnun! I ciamava ti! Scotme bin, ch’i peus nen parlè tròp fòrt...

TIL      Ohmmi! E chi a sarìa, ch’a l’è mòrt?

GUE   Gnun, gnun... Ai sarìa da fè ‘n bel afé...

TIL      Ma no... A l’è mort-je la magna ‘d Rogè?

GUE   (CI CASCA) Eh, ben... A l’avìa ‘dcò na bela età... (IMPROVVISAMENTE SI RICORDA) Ma s’a l’è mòrta l’autr ani! Còsa t’im fase dì? A l’ha sotrala mè fratel! Pitòst... a l’è rivaje ‘n monsù ancheuj, ch’a l’è pien ëd sòld... e i l’hai sentù Anin ch’a disìa ch’a l’è vnùit sì per mariesse!

TIL      Anin a veul massesse? E come mai? A l’òsto ai van nen bin j’afè?

GUE   (CONTINUANDO IMPERTERRITA) E a smija pròpi ‘n bon partì. Mach che a jë stan già darera le doe fije ëd Vigio...

TIL      A l’è partì Vigio? Alora a l’è per lòn che Anin a veul massesse! Eeeh... Pòvra dòna...

GUE   (GRIDANDO) A j’è gnun ch’a veul massesse!

TIL      A j’è un ch’a veul mariesse? E con chi?

GUE   Sì, sì! Pròpi parej! A j’è già le doe fije d’Anin ch’a jë stan d’apress, e i l’hai pensà che i pudrìo provè ‘dcò mi e ti! (INDICANDOLA)

TIL      E col monsù a l’è vnùit a cercheme pròpi mi? Ma mi i lo conòsso gnanca! (POI COMPIACIUTA) Però... as capiss che am piasrìa conòss-lo, col monsù...

GUE   S’a l’è mach per lòn, a l’è nen un problema! A l’è col-lì ch’a l’ha ambelessì (MIMANDO IL TASCHINO DELLA GIACCA) ij fiorelin!

TIL      Va bin, i l’hai capì... Col ch’a l’ha ël fassolet ant ël sacocin! I lo tenraj d’euj. Adess i vado a travajè, ch’i l’hai pròpi tant da fè. Sednò i lo sento mi peuj, mè fratel! Bin, arvëdse e grassie, neh, Guenda!... (RIENTRA IN NEGOZIO)

GUE   Ma it capisse pròpi mai gnente! Si am sà ch’i duvrai fè tut mi da sola, come al sòlit! (SCONSOLATA, ALLARGA LE BRACCIA E RIENTRA IN NEGOZIO)

TIL      (DA DENTRO) Sì, sì... It l’has pròpi rason... Magara doman, neh?

SCENA XII

(Ceco, Sindaco, Guendalina, Cavaliere, Tina, Anin, Nicola e Rina)

(CECO ESCE DAL NEGOZIO; SI METTE A RIPARARE UNA SCARPA CANTANDO A SQUARCIAGOLA)

SIN     (ENTRA TRAFELATO) Guenda! Pòrt-me l’agenda! Còsa i deuvo fé, adess? Andoa i deuvo ‘ndè? Come i deuvo vestime? Dai, sù, fòrsa! Dësbreuite, ch’a l’è tardi!

GUE   (ESCE DAL NEGOZIO SFOGLIANDO L’AGENDA) I rivo subit! Calma! But-me nen l’agitassion a còl... Adess i guardo!

ANI     (ESCE DALLA LOCANDA ARRABBIATA) Ma i l’eve finì ‘d criassè? Ambelessì as capiss pì gnente! Io ci ho dei pensionati che stanno riposando!

SIN     Chila ch’a staga ciuto, ch’a l’ha ancora nen pagame j’aretrà dla “tassa di soggiorno”... almeno da des ani a sta part!

ANI     A l’ha parlà sor sindich! Carlo Garola! “Garola” di nome e di fatto!

CAV   (ESCE DALLA LOCANDA, SORPRESO) Ma mi i lo fasìa pì tranquil, ës pais!

ANI     E a lo sarìa, s’ai fùissa nen chiel-là ch’a bat tut ël dì e chielsì ch’a criassa sempre!

TIN      (ESCE DALLA LOCANDA TUTTA AGITATA) Mamma! Miracolo! Miracolo! La tele è diventata una radio! Si sente solo più!

RIN     (SEGUE TINA ENTRANDO) Tu e la tua pubblicità! A Roberto non piace il caffè che faccio io!

TIN      E tu prova con il caffè di montagna... ”il gusto ci guadagna“!

NIC     (ESCE A SUA VOLTA DALLA LOCANDA) Dai... Venite tutti qui, che vi offro un buon bicchiere di vino della piolla di Viggio e Anin!

SIN     (TRASALE) Ehm... I son ricordame adess ch’i deuvo portè ‘n telegrama urgentissim a Tromlin, sù al brich... (SCAPPA DA FONDO PIAZZA)

RIN     Io aspetto una telefonata molto importante da Roberto, sempre se ha digerito il mio caffè... (SCAPPA IN LOCANDA)

TIN      Io... devo andare a sentire la televisione, visto che il video fa sciopero... (ENTRA NELLA LOCANDA)

GUE   Oh... eh... ah... ehm... Ho finito l’agenda di quest’anno... corro a prendere quella del prossimo... (SCAPPA IN NEGOZIO)

CAV   A smija che ‘l vin ëd Vigio a sia nen stimà ‘l giust, neh, ambelessì... Mah... A l’è mej ch’i torna ‘nt la mia stansia, vah... (ENTRA IN LOCANDA)

NIC     Boh... Vorrà dire che me lo offro da solo... Tanto paga “uno qualunque”... (ENTRA NELLA LOCANDA ANCHE LUI)

CEC   Ma... a deurmo ancora tuti, stamatin? I l’hai ancora nen sentù na mosca a volè!

FINE DEL PRIMO ATTO


ATTO SECONDO

SCENA I

(Anin e Vigio)

ANI     (STA PULENDO I TAVOLI; SI RIVOLGE ALL’INTERNO DELLA LOCANDA) Vigio! It l’has finì la malvasia?

VIG     (D.D.) Nò... i treuvo pì nen ël sucher...

ANI     Oh, bòja fauss... i son dësmentiame ëd catélo! Beh... lass-lo parej, ch’it fase l’amarone!

VIG     (ESCE DALLA LOCANDA) Bin... antlora a l’è fait. I vurìa fè ëdcò ël verdicchio... ma a j’è gnanca pì dë Spich e Span! Còsa it vorìe?

ANI     I l’hai ciamate perchè i vorìa parlete ëd col monsù... ël cavajer.

VIG     Dime nen ch’it l’has parlaje dël pressi!...

ANI     Nò, nò, gnente ‘d lòn ch’it pense. (IN DISPARTE) Chiel-lì a peul esse la nòstra fortun-a! Pensa ‘n pòch che se un-a dle nòstre fije a riess a caturelo, i soma a pòst per tuta la vita!

VIG     It dise che finalment i pudrìo catè ël baston ëd rol per fè ël vin ëstop?

ANI     Ma ‘s capiss... anche ‘d pì!

VIG     E... e... e... it dise che finalment i pudrìo catè la cassin-a ‘d Pinòt?

ANI     Ma ‘s capiss... anche ‘d pì!

VIG     E... e... e... it dise che finalment i pudrìo catè ‘n laboratòri chimich ant le Langhe?... Pensa ‘n pòch... Im imagino già ij titoj an sij giornaj... ”La Vinicola Vigna invade il mercato francese!“... ”La guerra del vino vinta dal Cavalier Vigna Luigi“... ”Vigna Luigi nominato Commendatore, per i suoi alti meriti nel campo enologico!“...

ANI     Cala giù da cola nivola, stassi! Ancamin-a a conquistè ‘l mercà dël pais, ch’a l’è mej! Antant, le nòstre fije a deuvo ancora caturelo, e ti cerca ëd deje ëd vin bon!

VIG     Ma col? Col ch’i l’oma catà da Genio?

ANI     Eh, già! It veule pa deje ël tò, no? A ‘ntoca tratélo bin!

VIG     Ma se ij lo doma a chiel, noi còsa i beivoma?

ANI     Ma it ses pròpi fòl, neh! Con tuti coj sòld, i na catoma dl’autr!... As ved pròpi ch’it ses nen bon a fè j’afè! (RIENTRANO NELLA LOCANDA TUTTI E DUE)

SCENA II

(Sindaco, Guendalina, Vigio e Tilde)

SIN     (ENTRA CON GUENDALINA) Sta stòria a farà girè tut ël mond da la nòstra part!

GUE   Stà calm. A l’è nen dit ch’i riessa a féila... La concorensa a l’è spietà!

SIN     Ma che concorensa! It ses ëdcò ti na Garola! Mi i l’hai fiducia... e per dimostret-lo, it faso vëdde lòn ch’i l’hai già fait! (LE MOSTRA I CARTELLI: POMPE FUNEBRI / CIMITERO – UFF. ACCETTAZIONE, MEDICO CONDOTTO / CLINICA GAROLA, SINDACO / MUNICIPIO, ECC., A SOGGETTO)

GUE   Ma it ses mat? Mi i l’hai ancora gnanca provà a tireje ‘l ròch!

SIN     Abbi fede, donna! It ses la sorela ‘dl’òmo pì important dël pais... it veule ch’as buto contra ëd mi? Ch’as preuvo! I ‘ncamin-o a vende pì nen la carn. E se peuj a ven-o malavi perchè a mangio pì nen ëd carn, mi ij curo nen. E se a meuiro perchè a son malavi, mi ij sotro nen. E se a spusso perchè a son mòrt, mi ij fico ëd multe da feje tornè ‘n vita! E... a propòsit ëd multe... i peus ancaminé bele subit, parej ij ricòrdo a tuti chi ch’a l’è tò fratel!

GUE   Sì, Carlo, ma cerca ‘d nen esagerè... (ENTRA VIGIO DALLA LOCANDA)

SIN     Vardlo lì, ël prim merlo... (PRENDE CAPPELLO DA VIGILE, BLOCCO MULTE E FISCHIETTO, E FISCHIA) Dime ‘n pòch, tì! Fame vëdde... (PENSA) fame vëdde ël permess per “esporre le insegne“. (INDICANDO IL CARTELLO DELLA LOCANDA)

VIG     Ma che permess? A l’è na vita che ‘s cartel a l’è lì e mai gnun a l’ha ciamame gnente!

SID     E bin? It lo ciamo mi adess! E se it l’has nen, a fa dosent euro ‘d multa e la notifica a la prefettura!

VIG     Ma fame nen rije! (E SE NE TORNA IN LOCANDA INCURANTE)

SIN     Ma... dime ‘n pòch tì! Vigio! (FISCHIA) Fermo! In nome della legge!

GUE   Lassa perde, Carlo... A lo san tuti ch’it ses ël mej... (ESCE TILDE DAL NEGOZIO)

SIN     (AVVENTANDOSI CON FEROCIA) Dime ‘n pòch, ti! It l’has ël permess per lolì?

TIL      I lo sai pro ch’a l’è mesdì... ma ‘ncheuj i mangioma pì tard... (INCOLLA LE SUOLE)

SIN     Deje na multa a chila sì a l’è come cerchè ëd vende ij termosifon an Africa! (DISSUASO) Guenda, dame l’agenda!... (ESCONO TUTTI E DUE)

SCENA III

(Tilde, Cavaliere, Nicola)

(TILDE, RIMASTA SOLA IN SCENA, CANTA A SQUARCIAGOLA INCOLLANDO LE SUOLE; DOPO UN PO’ ENTRA IL CAVALIERE)

CAV   (TRA SÉ) Oh!... A j’è na dòna sola... Vëddoma ‘d fela parlè ‘n pòch... (SI AVVICINA A TILDE) Cerea, madamin... (TILDE NON SENTE E CONTINUA A LAVORARE; ALZA IL VOLUME) Cerea, tòta!... (TILDE NON RISPONDE) Ma ansoma! Tòta o madamin? A l’è o a l’è nen marià?

TIL      (FINALMENTE SI ACCORGE DEL CAVALIERE) Oh, cerea, monsù! A veul n’arsolà? Prònti, eccoci qua!

CAV   (TIRA FUORI DAL TASCHINO IL FAZZOLETTO E SI TERGE IL VOLTO) No, no... grassie... le scarpe a son neuve...

TIL      (NOTA IL FAZZOLETTO) Ël fassolét ant ël sacocin!... Come a disìa Guenda!

CAV   (NON CAPISCE) Prego?

TIL      (   “              “     ) Come?

CAV   (   “             “      ) Còsa ?

TIL      (   “             “      ) Eh ?

CAV   No!... Un moment... rasonoma! Mi i veuj savej se chila a l’ha già conossù ël mè segret... (SI CORREGGE) Ehm... ël mè cavajer... (SI CORREGGE DI NUOVO) ël cavajer!

TIL      A l’è rivà mach da jer?

CAV   No, no... I soma rivà... (SI CORREGGE) cioè... a l’è rivà stamatin. I l’hai vist che ant ës pais a j’è tante bele fije ch’a pudrìo esse ‘n bon partì, per n’òmo come ël cavajer... (CON INTENZIONE) Ancora giovo e pitòst... sgnor!

TIL      Eh, sì... ëdcò mi a l’è da ’n pòch ch’i cerco ‘l mè amor... mach che ambelessì, tute ste fijëttin-e, a son fasse... come dì... ël “monopolio”!

CAV   E chila, ëd tute ste fijëttin-e, còsa ch’a na pensa?

TIL      Ma as capis... a j’è la Rensa... la Lussìa... ma, pì che tute, i conòsso bin le doe fije d’Anin e Vigio... Rina e Tina. E peuj a j’è la sorela dël sindich, Guendalina. A son tute brave fije, giudissiose!

NIC     (ENTRA DAL FONDO, RIVOLTO AL CAVALIERE) Ueh, sono arrivato!

CAV   (A NICOLA, GUARDANDO L’OROLOGIO) Molto bene, in perfetto orario!

TIL      Ah, lui è il suo segretario? Tanto piacere, Matilde Robiola! (PRESENTAZIONE CON NICOLA A SOGGETTO)

NIC     (AL CAVALIERE, CONFUSO) Ma coma ha fatto a saperlo?

TIL      Prego?

NIC     Come?

TIL      Còsa?

NIC     Eh?

CAV   (LI INTERROMPE) Lassoma perde, per piasì! As sa già come a va a finì! Beh, adess i deuvo pròpi ‘ndè. (RIVOLTO A TILDE) Arvëd-se a prest, i spero... (LE BACIA LA MANO, SI AVVIA, MA SI FERMA VICINO A NICOLA)

TIL      (SI AVVIA VERSO IL NEGOZIO TRASOGNATA, ABBRACCIANDO UNA SCARPA) Che galantòm... (ESCE NEL NEGOZIO)

CAV   (A NICOLA) La sorela dël ciavatin, lass-la stè... a smija na fomna brava e a pòst. Date pitòst da fè, e pensa a j’autre. (ESCE NELLA LOCANDA)

SCENA IV

(Rina, Nicola e Tina)

RIN     (ENTRA DALLA LOCANDA E SI ACCOMODA ALLO STESSO TAVOLINO DOV’È SEDUTO NICOLA) Allora... si trova bene in questo nostro paese?

NIC     Sì, ma... c’è poco movimento... Io sono venuto per cercare moglie, ma non vedo niente di concreto...

RIN     Oh, ma si calmi! Una brava ragazza non può mica mettersi con il primo venuto! Sa com’è, no?

NIC     Non mi fraintenda... ma con la mia posizione, io potrei fare senz’altro felice una donna che mi voglia bene... Non chiedo tanto, ma almeno una!

RIN     (GLI SI AVVICINA VOLUTTUOSA) Ma che cosa vuoi di più! Ci sono qua io! E sono disposta a fare qualsiasi cosa per farti felice! Rina Vigna sarà la tua sposa!

NIC     (IMPACCIATO) Ecco... ehm... andiamoci piano, eh? Io dicevo così, per dire... Ragioniamo...

RIN     Ma che ragioniamo e ragionamo! Qui bisogna concludere in fretta l’affare! Me lo ha detto la mamma!

NIC     Sì, ma... ehm... (CAMBIA DISCORSO) ma adesso... mi è venuta sete. Quasi quasi mi vado a prendere un bicchiere di vino... (FA PER ALZARSI, MA RINA LO COSTRINGE A RISEDERSI)

RIN     Ma vado io, tesoro!... Non ti scomodare... Te l’ho detto prima, no? Sono disposta a fare qualsiasi cosa per farti felice! Stai seduto. Io arrivo subito! (SI AVVIA IN LOCANDA INCROCIANDO TINA CHE NE STA USCENDO, E LE DICE) Coraggio, prova tu! Fai come ho fatto io! (ESCE)

NIC     (TRA SÉ, ANGOSCIATO) Mamma mia santissima... Qui mi sa che mi sto cacciando in un bel pasticcio...

TIN      (SI ACCOMODA ANCHE LEI VICINO A NICOLA) Allora... si trova bene in questo nostro paese?

NIC     Sì, sì... ma c’è poco movimento... Io sono venuto qui per cercare moglie, ma non vedo niente di concreto...

TIN      Ah, fatti... non parole! Ma io non sono una lavatrice... sono una brava ragazza!

NIC     Non mi fraintenda, ma con la mia posizione, potrei fare senz’altro felice una donna che mi voglia bene! Non chiedo tanto, ma almeno una! (TRA SÉ) E due...

TIN      Ma che cosa vuoi di più! Ci sono qua io! Chiamami Tina... sarò la tua birra... ehm... La tua donna! (GLI SI SIEDE IN BRACCIO)

NIC     (IMPACCIATO) Ecco... ehm... andiamoci piano, eh? Io dicevo così, per dire... Ragioniamo...

TIN      Ma che ragioniamo e ragioniamo! Qui ci vuole fiducia... e la fiducia è una cosa seria, che si dà alle cose serie! “Tina, vuol dire fiducia“!

RIN     (ENTRA CON IL BICCHIERE DI VINO) Ecco il vino, amor mio...

NIC     Eh, no, eh? Due insieme sono troppe! (SCAPPA PRECIPITOSAMENTE DAL FONDO, INSEGUITO DALLE DUE)

SCENA V

(Ceco, Sindaco, Cavaliere e Vigio)

            (CECO ESCE DAL NEGOZIO CON LA SCARPA IN MANO E RICOMINCIA A LAVORARE COME AL SOLITO)

SIN     (ENTRA DAL FONDO E VEDE CECO) Oh, là! Adess im faso la giornà... (SI AVVICINA A CECO) Ch’am disa ‘n pòch, mè car Ceco... a l’ha già rinovala l’autorisassion per “l’utilizzo del suolo pubblico”? (CECO NON SENTE NULLA E CONTINUA A LAVORARE COME SE NIENTE FOSSE) Oh, Ceco! (PORTA IL FISCHIETTO ALLA BOCCA E FISCHIA)

CEC   (ALZA LO SGUARDO AL CIELO) Ma sent un pòch, col cornajass, come a crija! A l’avrà mal dla pansa! (E RIPRENDE A LAVORARE)

SIN     (SBRAITANDO) A mi, cornajass?

CEC   (LO VEDE) Oh, cerea, dotor sindich! I cercava pròpi chiel! A sa, per cola facenda... as ricòrda, nò? Ij dësturb... ij torzon a la pansa... (DECISO) Torna mòla e giauna! Pì che prima!

SIN     Ël color e la consistensa a m’anteresso nen! Mi, adess, i son un publich ufissial... e come publich uffissial, i deuvo feje la multa per “discorsi contrari alla pubblica morale“... A fa 125 euro, da versè ant le casse comunaj, e cioè... a mì! (NEL FRATTEMPO HA SCRITTO LA MULTA SUL BLOCCHETTO E GLIELA PORGE)

CEC   (METTE A FUOCO PER LEGGERE) Oh, a l’ha cambià ël blòch ëd le ricette?... Ma sossì al l’avran an farmacia?

SIN     Sì, sì... Va pura ‘n farmacia, ch’it n’ancòrze!

CAV   (ENTRA DAL FONDO E VA A SEDERSI AL TAVOLINO, POI SI RIVOLGE ALL’INTERNO DELLA LOCANDA) Vigio, ch’am pòrta ‘n bicer ëd bianch!

VIG     (D.D.) Ch’a mossa?

CAV   Sì, sì... a va bin ch’a mossa, grassie.

SIN     (ADOCCHIA IL CAVALIERE) Ch’am disa ‘n pòch, monsù... a l’è sò col BMW bleu ch’a l’è parchegià lì darera?

CAV   Sì, a l’è mè... perchè?

SIN     Concilia?

CAV   Prego?

SIN     Articolo 115, comma 20. A fà 72 euro. Còsa ch’a fà? A paga subit o i scrivoma ‘n verbalin?

VIG     (RIENTRA DALLA LOCANDA CON UN BICCHIERE D’ACQUA E LIMONE) Ecco sì ël bicer ëd bianch... (SI FERMA) Ah, già... a lo vorìa mossant... (SI VOLTA IN MODO DA DARE LE SPALLE AL CAVALIERE, MA DA FARSI VEDERE DAL PUBBLICO, ED AGGIUNGE BICARBONATO PER FARE L’EFFETTO SCHIUMA, POI PORGE IL BICCHIERE AL CAVALIERE)

SIN     Antlora, a concilia o no? (AL CAVALIERE)

VIG     (SBOTTA) Ma ch’a lassa stè coi pòchi client ch’i l’hai, bòja fàuss!

SIN     Chiel ch’a staga ciuto! A veul ch’ij daga la multa per “oltraggio a pubblico ufficiale”? Ansi, da già ch’ij soma, i veuj pijéme ‘l piasì d’avertilo ch’i l’hai notà che le soe doe fije aj fan ël fil al cavajer. Ebin, ch’as ricòrda... mi ij consilio ëd piantéla lì, perchè a j’è già mia sorela Guendalina, ch’ai pensa... e quindi la strà a l’è blocà! Divieto di transito!

VIG     Soa sorela? Ma ch’am fasa mach ël piasì!... A la vëddo gnanca, soa sorela, le mie doe fije...

SIN     Mi i son pront a scomëtte qualsiasi ròba! (TRA SÉ) Tant peuj, se am va mal, im rifaso con le multe...

VIG     A va bin! Scomëttoma, alora! Mi i fico dodes bote... i diso dodes bote... ëd Nebieul ëd lë 70!

SIN     Ma ch’am fasa nen rije na vòlta! (RIVOLTO AL CAVALIERE) Ma lo sa con còsa a fà ël vin chielsì? Eh? A lo sa?

CAV   I preferisso nen savèilo...

SIN     E a lo sa perchè le soe doe fije as ës-ciamo Rina e Tina? Eh? A lo sa?

CAV   Nò, nò... i lo sai nen...

SIN     A son ij diminutiv ëd Polve-Rina e Bus-Tina, a l’ha capì?

VIG     (ROSSO IN VOLTO) Ma ch’ai daga nen da ment a chiellì, ch’ai daga nen da ment! A son tute stòrie ch’a l’è ‘nventasse! A l’è mach invidios perchè un-a dle mie fije as marierà ël cavajer! (RIENTRA NELLA LOCANDA)

SIN     (GRIDA VERSO L’INTERNO DELLA LOCANDA) Sossì a l’è ancora da vëdde! (ESCE DAL FONDO)

(IL CAVALIERE RIMANE ESTERREFATTO; CECO HA UN VIOLENTO ATTACCO DI DIARREA E RIENTRA PRECIPITOSAMENTE IN NEGOZIO)

SCENA VI

(Cavaliere, Nicola, Rina, Tina e Guendalina)

NIC     (ENTRA TRAFELATO DAL FONDO, SI GUARDA ATTORNO ANSIMANDO ED ESCLAMA A VOCE ALTA, RIVOLTO AL CAVALIERE) Aaahhh... Mamma santissima, che corse che mi fanno fare! (SI SIEDE RESPIRANDO AFFANNATO)

CAV   (LO GUARDA STUPITO) Ma da andova ch’it rive, ch’it ses sudà parej?

NIC     Eh... Sapesse come corrono, quelle due!

CAV   Ma chi?

NIC     Ma le due figlie di Viggio! Quelle due hanno il peperoncino di Soverato nel... nel sangue, a vedere come corrono appresso a me!

CAV   Disme ‘n pòch... it l’has già ancontrà la sorela dël sindich?

NIC     Ueh, cavaliè... Non mi vorrà mica dire che anche lei...

CAV   Te lo dico, te lo dico...

NIC     (DISPERATO) Eh, no... Mamma santissima! Due già mi fanno morire, figurarsi tre!

CAV   (GUARDANDO FUORI) A propòsit ëd le doe... A son ancamin ch’a rivo!

NIC     (SI ALZA DI SCATTO E SI PRECIPITA NELLA LOCANDA) San Gennaro... aiutami tu!...

RIN     (ENTRA DAL FONDO DI CORSA CON TINA; SI FERMANO TUTTE E DUE IN MEZZO ALLA PIAZZA, CERCANDO CON LO SGUARDO DOVE POSSA ESSERE ANDATO A FINIRE NICOLA) Non immaginavo che potesse correre così veloce, quel botolo.

TIN      Chissà quanto consuma nel percorso urbano!...

RIN     E finiscila una buona volta! Piuttosto, cerchiamo di trovarlo... non può essere andato lontano!... (ENTRANO TUTTE E DUE NELLA LOCANDA)

NIC     (SI ERA NASCOSTO DIETRO LA PORTA, E DI SOPPIATTO, ACQUATTATO LUNGO IL MURO, ESCE DALLA LOCANDA) Vergine Santissima... Ma perchè mi corrono dietro? (PRENDE UNA SEDIA) Aaah... una sedia! Oooh... che stanchezza!

GUE   (ESCE DALLA MACELLERIA E LO VEDE) Ah, vard-lo sì ël merlo!... (SI PIANTA IN MEZZO ALLA SCENA COME UN COW-BOY E CON FARE MINACCIOSO, AVANZA VERSO DI LUI, MOLTO LENTAMENTE)

NIC     (SI ACCORGE DELL’ARRIVO DI GUENDALINA E, SPAVENTATO, INDIETREGGIA ED ESCE DI CORSA DAL FONDO DELLA PIAZZA)

GUE   (RIVOLTA ALL’ESTERNO, DA DOVE È FUGGITO NICOLA) Te mi sfuggi... ma io un giorno ti prenderò... ed allora... sarai mio! (RIENTRA IN MACELLERIA)

SCENA VII

(Tilde, Anin e Ceco)

TIL      (ESCE DALLA BOTTEGA ODORANDO UNA SCARPA) Costa a deuv esse ëd Gioanin...

ANI     (ESCE DALLA LOCANDA, VEDE TILDE E LE SI AVVICINA) Oh, Tilde! (TOCCANDOLE UNA SPALLA)

TIL      (SI GIRA) Eh?... Oh, ciao, Anin! A l’han dime ch’it veule masséte! Ma fà nen na ròba parej, neh! Scot-me mi... pens-je  bin!...

ANI     Ma còs it dise?... Mah... chissà lòn ch’a l’ha capì chilassì... (ALZA LA VOCE) I vorìa mach dite se... per caso... it l’has notà col fieul carià ‘d gran... col cavajer...

TIL      Oh, meno male! I son pròpi contenta ch’it l’abbie cambià idea! It ses ancora giovo e ‘n gamba... it l’has ancora tant temp dëdnans...

ANI     (TRA SE’) Sì, ciao, neh! Quandi che le galin-e a pisso!... (FREGANDOSI LE MANI) Meno male... Na concorenta ‘d meno an sla piassa!

TIL      Disme ‘n pòch, Anin... (CON TONO ESTASIATO) It l’has pa vist an gir col monsù ch’a l’è rivaje sì stamatin?

ANI     (CONTRARIATA) Bòja fauss... i l’hai parlà tròp prest! Eeeh? Còs it l’has dit?

TIL      Nò, nò... A l’è tut autr che cit! A l’è grand... maire... con ël fassolet ant ël sacocin... È l’uomo del mio cuore! (ESTASIATA, SI PORTA LE MANI SUL PETTO)

ANI     (SODDISFATTA) Meno male! Ai pias ël turista! Alora i son a pòst! Ades a j’è mach pì Guenda da gavè da ’n mes! (SI RIVOLGE A TILDE) Ah... sì, sì... a sta pròpi bin... ciao, neh, Tilde... (RIENTRA NELLA LOCANDA)

TIL      (LA SEGUE CON LO SGUARDO PORGENDO L’ORECCHIO) Eeeh?... Còsa?

CEC   (ESCE DALLA BOTTEGA CON LE MANI SULLA PANCIA) Deh, Tilde...

(CONTEMPORANEAMENTE)

 
TIL      It sas ch’i son an-namorame?

CEC   Ma it sass ch’a l’è ancor nen passame?

(CONTEMPORANEAMENTE)

 
TIL      Ma it sente ò it sess sord?

CEC   Ma it l’hass capì lòn ch’i l’hai dit?

(CONTEMPORANEAMENTE)

 
TIL      Come?

CEC   Còsa?

(CONTEMPORANEAMENTE)

 
TIL      Còsa?

CEC   Come?

TIL      Ma còs it dise?...

CEC   It disìa ch’a l’è ancor nen passame!

TIL      Eh, già ch’i son innamorame... però, a dim-lo parej, it ses pròpi ‘n bel vilan!

CEC   As capis ch’i pijo ël Buscopan! I l’avìa antëcà... perchè ‘l farmacista a l’ha nen vorsùme dé la meisin-a ch’a l’avìa scrivume ël dotor sindich, stamatin! I l’hai pròpi nen capì ël perchè...

TIL      Perchè, perchè, perchè!... Perchè sì!... Al cuor non si comanda!

CEC   Eh già... mangè a la locanda... Am aumenta ancora ëd pì!

TIL      Ma come i faso a savej ij sòld ch’a l’ha chiellì! E peuj a m’anteressa nen saveilo... a mi am pias l’istess!

CEC   Ma ‘s capiss ch’i vado al cess!... Ma a l’è nen ël cas che tut ël pais a lo sappia perchè ti it lo crije! (RIENTRA TENENDOSI LE BUDELLA)

SCENA VIII

(Cavaliere, Nicola, Tilde, Vigio, Anin, Rina, Tina, Sindaco e Guendalina)

CAV   (ENTRA DAL FONDO E VA A SEDERSI AL SOLITO TAVOLINO)

NIC     (IRROMPE CORRENDO IN SCENA, STRAVOLTO) Ueh, cavaliè, io continuo a lavorare per voi, ma soltanto se mi pagate un tanto al chilometro!

CAV   Sta ciuto, a son ancamin ch’a rivo! (VIGIO, ANIN, RITA E TINA ENTRANO DALLA LOCANDA, GUENDALINA E IL SINDACO DALLA MACELLERIA)

NIC     (GRIDANDO) Ah... no, eh? Adesso basta! Io sono stufo di correre qua e là! Io non sono un cavaliere e non ho neanche un soldo! E non mi voglio nemmeno sposare!

ANI     Ma che cosa dice, cavaliere?

NIC     (DISPERATO) Io non sono cavaliere! Come ve lo devo dire?

TIL      (NATURALMENTE NON HA SENTITO NIENTE) Oh, buongiorno, segretario!

TUTTI (sbalorditi, a soggetto) Segretario?

NIC     Sì, segretario! Il cavaliere è uno qualunque! (TUTTI VOCIANO A SOGGETTO)

VIG     “Uno qualunque”?... Ma alora i pudrìa esse mi?

NIC     No... “Uno qualunque” nel senso di lui! (INDICA IL CAVALIERE)

RIN     Oh, ma allora c’è un cavaliere nuovo! (VA VERSO IL CAVALIERE)

TIN      No... lavato con Perlana! (ANCHE LEI VA VERSO IL CAVALIERE)

GUE   Ma alora sì a venta cambiè completament la tattica! (SI AVVICINA AL CAVALIERE, COSICCHE’ IL CAVALIERE SI TROVA CIRCONDATO DA TUTTE LE DONNE CHE, A SOGGETTO, PARLERANNO CON LUI, MENTRE NICOLA, FINALMENTE, SI SIEDE E SI ASCIUGA IL SUDORE)

SIN     (A TEMPO ERA ENTRATO IN MACELLERIA; ORA NE ESCE CON BERRETTO, FISCHIETTO E BLOCCO MULTE) Ch’am disa ‘n pòch, monsù... Come i la rangioma, ades, eh? A l’è pròpi ‘nt un bel pastiss, a lo sa?

NIC     (NON CAPISCE) Come sarebbe a dire?

SIN     (ELENCANDO) Alora... “Schiamazzi in luogo pubblico... sostituzione di persona... truffa aggravata... falso ideologico... associazione a delinquere... eccesso di velocità...” ...perchè quandi a corìa i riessìa nen a ciapélo, gnanca con la macchina... E tut sensa contè che chiel, ambelessì, a l’è an “divieto di sosta”! (INCOMINCIA A CONTARE) Alora... a fà... an tut... (PENSANDO) Ai na j’è per... 35 ani ëd perzon... sensa la condissional!

VIG     (SI INTROMETTE) Ma ch’a fasa nen rije, per piasì!

SIN     Ma... dal moment ch’a l’è incensurà... i foma 62 euro per ël diviet ëd sosta, da paghè subit an sl’ongia... (TOGLIENDOSI IL CAPPELLO E GUARDANDOLO) Ch’i l’avrìa da manca ëd cateme ‘n capel neuv!

CAV   (SI STACCA DAL GRUPPO DELLE DONNE E SI AVVICINA AL SINDACO) Alt! Ferma la mula!... Rasonoma... Ël mè segretari, a l’è vnùit ambelessì an... “avanscoperta”, mandà da mi... perchè mi i veuj marieme... e i vorerìa mariè na fija dël mè pais... (STUPORE DI TUTTI)  Sì... perchè costì a l’è ël pais andoa ch’i son nà!... (RIVOLTO A VIGIO) A lo sa chi ch’a l’era barba Martin?

VIG     Mi ‘d barba Martin i conòsso mach ël fratel ëd mè nòno... col ch’a l’ha fondà la locanda... “Da barba Martin, la piòla dël bon vin “!...

CAV   Pròpi chiel! Barba Martin a l’era mè nòno. (STUPORE DI TUTTI) A l’ha nen faje cas che mi im ciamo Vigna, come chiel? I son ël cavajer Giuseppe Vigna!

ANI     Beh, anche se i soma parent, i lo soma a la lontan-a! Quindi a peul mariè l’istess un-a dle nòstre fije!

GUE   Nò, nò! Foma nen d’incesti, per piasì!

SIN     Mi i celebrerai mai un matrimòni parej! E peuj, se mach iv  preuve, iv faso paghè na multa ëd cole... ch’iv la ricòrde per tuta la vita! Iv fico 125 euro a biòca, neh!

CAV   Preocupeve nen... I l’hai già pijà la mia decision! (SI ALZA E SI AVVICINA A TILDE) Ch’a senta... mi i pensava che mi e chila... i pudrìo... cioè... sempre se chila a l’è d’acòrdi... pruvè... nen ant ël sens che... cioè... perchè...

TIL      (CHE LO OSSERVAVA A BOCCA SPALANCATA) Eeeh?...

CAV   Spetè ‘n moment! (PRENDE UN BLOCK NOTES, UNA PENNA E SCRIVE) Ecco... ch’a ten-a... (LE PORGE IL FOGLIETTO)

TIL      (LEGGE) Oh, beh... ma mi... as capiss ch’i son d’acòrdi!... Ma a venta ch’i vëdda lòn ch’a na pensa Ceco... a sa... a l’è ‘n pòch sord e sensa mi a capiss pà gnente!

CAV   Bin, alora ‘ndoma a ciaméje subit!

TIL      (NON HA CAPITO) A venta spetè ël publich?

CAV   (LA SPINGE CON GARBO DENTRO LA BOTTEGA ED ENTRA CON LEI)

SCENA IX

(Nicola, Sindaco, Vigio, Anin, Guendalina, Rina e Tina)

SIN     (ARRABBIATISSIMO, A VIGIO) Ecco! La colpa a l’è mach soa!

VIG     Mia? E ‘nvece no! (VERSO ANIN) A l’è tuta soa! Sì, pròpi toa, ch’it l’has montaje la testa a cole pòvre cite!

ANI     Mi i l’hai montaje la testa? E chiel, alora, còsa ch’a l’ha fait? A l’ha mandà soa sorela a lë sbaraglio, ecco còsa ch’a l’ha fait! S’a la lassava perde, a st’ora sì, almeno un-a dle nòstre fije a sarìa sistemasse!

GUE   Ma mi i j’andasìa darera anche se me fratel am lo disìa nen! Pitòst, la colpa a l’è ‘d Vigio! Chissà che vin ch’a l’ha daje? Chissà con che rassa d’uva ch’a l’ha falo?

VIG     Coste a son d’acuse fàusse! Mi ij garantisso che d’uva ant ël mè vin ai na j’è nen!

RIN     Ma allora, la colpa di chi è?

TIN      Ma è facile, no? La colpa è sempre del maggiordomo!

TUTTI Sì, la colpa è del segretario! È tutta sua! (SI AVVICINANO MINACCIOSI VERSO NICOLA)

SCENA X

(Cavaliere, Nicola, Tilde, Ceco, Vigio, Anin, Rina, Tina, Sindaco e Guendalina)

CAV   (RIENTRA DALLA BOTTEGA, SEGUITO DA TILDE E CECO) Calma! Sté brav! Un moment! I deuvo spiegheve na ròba. (TIRA FUORI UN PROGETTO) Guardè ‘n pòch sì, lòn ch’i l’hai pensà e lòn ch’i son ancamin a progeté, per buteve tuti d’acòrdi na vòlta per tute! (FA VEDERE IL PROGETTO E TUTTI SI MOSTRANO INTERESSATISSIMI; COMMENTI FAVOREVOLI A SOGGETTO)

VIG     As capiss che con tuti ij turista ch’ai riverà ambelessì, i pudrìa fin-a buteme a fè ‘l vin con l’uva! A sarìa n’esperiensa completament neuva! (ESCE IN LOCANDA)

RIN     E più turisti arrivano... più ragazzi ci sono!

GUE   Pòrca miseria, con tuta sta gent, l’agenda a basterà pì nen! I duvroma catè ‘n computer!

CEC   (GUARDA IL PROGETTO INTERESSATO) Còs a l’è sossì?

TIL      (A CECO) It l’has pròpi rason, a sarà me marì!

CEC   Aaah...

ANI     Ma alora... a basteran pì nen le stansie... a venterà ampliare!

TIN      E poi, bisognerà anche arredarle, le stanze! Andate al “SUPERMEGAMERCATO DELLA MOBILIA... ACCONTENTA PADRE, MADRE E FIGLIA“!

SIN     A basta mach ch’as faso nen ëd parchegi! (FREGANDOSI LE MANI) Parej i pudrai sfogheme a scrive ëd multe!

VIG     (ENTRA IN SCENA CON DELLE BOTTIGLIE IN MANO) Alora... vnì tuti sì... alè, brava gent! Festegioma! Fòrsa... i eufro mi per tuti! (TUTTI IN SILENZIO FUGGONO PRECIPITOSAMENTE: TILDE, CECO E CAVAJER NEL NEGOZIO DEL CALZOLAIO, NICOLA DALLA PIAZZA, SINDACO E GUENDALINA NELLA MACELLERIA E RINA, TINA E ANIN NELLA LOCANDA; VIGIO RIMANE SOLO IN SCENA) Ma costì a l’era nen dël mè… a l’era bon an sël serio!…

CALA IL SIPARIO

FINE DELLA COMMEDIA