E MONOLUGH DAL TATAR
(Verso dentro) Tèm e’ pòst, am aracmand, tèm e’ pòst! A vègn sòbit! A vègh a què d’drì de’ tèatar a impinì la bocia! Tèm e’ pòst, a vègn sòbit!
Osta ad cheld e ac stricadùr che u j è in gapunèra, un gnè gnèca e’ pòst da tnì la bòcia che e’ bsògna mettla stra al gamb, con serio pericolo per il contenuto.
Parchè as pòll andè a e’ teatar senza la bocia? Se c’è da piangere ti attacchi e ti consoli, se c’è da ridere, ridi meglio e con più gusto.
Parchè mè a e’ tèatar a j andrèbb toti quanti al sèr; opere, commedie, tragedie, a gli ho vesti tòti.
Anzi una volta a sera neca in ti cùresta e a fasimi la stasòn in Grecia, a Patrasso, in dò che la sera d’la prèma a e’ soprano u i avnè una toss che la parèva una cavala bolsa.
E’ direttor e rugièva: “Siamo rovinati, come facciamo?”
Gnit paura, ci sono io! Am amanì da dòna, am mitì una bèla paròca e a vègh in scena mè!
Ma non si può, e fa e’ direttòr!
Ma sé che us po’ fè, a fègh mè!
Ma si, ma no… all’ora de’ spettacùl im mitè una bèla palandrana, una paròca bionda cùn al trezz che al m’ariveva a e’ bigual e andè in scena mè.
Oh, coma che a sera bèll!
Cùn di gurghègg che i faceva avnì la pèll d’oca.
La zènt l’as divartè tant, u j fò sòl un vigliac d’un giurnalèsta che e’ dè dòp e’ scrivè in te’ fòj che così dei versi non li aveva mai sentiti, sembravano quelli di un suino agonizzante.
RISATA
I giurnalèsta i scriv sèmpar mèl ad nùiètar attùr, e pinsè che i và a e’ teatar e in spènd un franch.
BEVE
E’ vèn! L’è la ròba piò bòna che u j sèja sòra la faza d’la tèra.
Chiletto, e fiòl de mi patròn, um cùnteva che in Rossia, in Prossia, a so bèh mè in dòv, e’ vèn in sa gnèca che u j sèja, i bèv la bèra!
PACH!!
An ho sintù una volta um s’arvultè tòttquant i paramènt, un parèva d’avè mandè zò de pèss d’caval.
E’ vèn e’ nutrèss in t’una manira da non credar.
Se a m’avessùv vèst quand che a sèra znèn, fasì cònt d’avdè un bigùal, pròpi un argnèqual bòn da gnit, e se ha j ho fatt d’la chèrna l’è stè e’ vèn, e d’chè bòn! Una brasùla in t’la gardèla e un bichir ad vèn ròss, l’è trent’ènn che a fègh claziòn acsè!
BEVE
Guardì i prit, guardate i preti che ci hanno dell’ingegno, i dis la messa a la matèna prèst, ma se in ha un bichir ad vèn scièt, in la dis brisa!
Don Galena, e’ parùch ad Sassadì, una vòlta e’ piantè a mezz la Messa parchè e’ vèn l’avèva da fòrt.
E don Galèna un s’in dbèva miga di bichir, un s’in dbèva di litar…
Una vòlta ul ciamè l’Arzivèscùv e u j dasè una bèla raviulèda, mo av cardiv che don Galena e’ dgèss che un era brisa a vera…!
Gnèca par e capar! E Dgè: “Eminenza, quand che a pens che quello che bevo è sangue del Nostro Signore, mè a m’in birèbb una castlè!”
BEVE
Putè essar coma c’la Principessa che la staseva a Parigi, i m’ha vlù dì cl’è vèra…
Tòti al matèn la faceva sgiudurè 100 bòci ad “Buldo”, che l’è una specie de’ nòstar sanzvèss, mò soprafino, e pù l’al miteva in t’la bagnaròla e pù dèntar a fèj e’ bagn. I dis che l’è una cura par rinfunzè i nirùv…
Dop la camarira invèzi d’bùtèl vèja l’al turnèva a imbuciè e l’al vindèva a un òst. A j ho dètt che a gli era 100 al bòci, quand che la camarira l’al cavèva a gli era 101! Còma a srala? Indovinala grillo?
Se a faceva e’ bagn mè in te’ bulgo un armasteva poch,!
A j ho què una bòna barilòta!
A tachèva a ciuciè e infèna che un’gnèra una gòza a titèva sèmpar.
Quand che a seva zòvan, l’era ancora piò granda; tant che mi mujèr, la pureta, l’am dgè: “ Mò Archimede vat a fèt d’avdè da un dùtòr…!” e mè a j andè, nèca parchè l’èra un po’ d’tèmp che an staseva bèn, am sinteva un sgùmbej, un sbrùmblazèr in t’la panza.
E’ dùtòr um smanè, un tastè, un scusè tòt quant e pù um dgè: “Archimede bisogna stare in riguardo perché a qui ci hai l’idropisia”
Dropisia, a fègh mè, mo ac straza malatèja èla nèc quèsta?
E lò um arspundè: “E’ acqua che ci hai nella panza!”
RISATA
Ai fasè una gran risèda in t’la faza e pù a j dgè: “Dùtòr lò l’è un gran sumar, l’ha stugiè par gnit! Parchè aj pòss zurè che da pù che a so a e’ mònd, dl’acqua in t’la mi panza in n’in è andè gnèca una gòza!!!”
BEVE
(Gurada e scuote la bottiglia) L’è bòn, mò e cala!
L’è l’ònich difètt che l’ha stè vèn, l’è bòn mo e’ cala…..