Imbroj, papol e confett!!

Stampa questo copione

                                         “ Imbròj, papòl e confètt “

                                                    PRIMO ATTO

                                                       ****

All’apertura del sipario, dopo adeguata musica, troviamo LUCIANA che cammina nervosamente  avanti ed indietro, è preoccupata e parla al cellulare con sua figlia Simona. Alla fine della telefonata ragionerà tra se.

LUCIANA –…Se…Se …sol  che Simona mia t’me pudév avisè anca préma eh !!…Se ajò capid cl’ajè ‘na roba …cum s’dic “informale” prò te tl’avév da dì ecch…Se…No…Simona No…L’è ‘na question de rispètt anca in t’i confron de tu pèdre che ancora an sa gnènt…Và bè che tu pèdre an sà mèi gnènt..Prò…Simona…Simona…!! (TRA SE) …Ecch l’ajà chius… …Madòna…!!(Pausa) … Adèss me  com a facc…?? (Pausa).…Catt…mo questa l’ajè ‘na roba grosa…Mo chi pudéva savè…Chi pudéva imaginè…!!(Pausa)…Tra tanta gènt t’èl mond… mo pènsa te…!!

Preoccupata e perplessa Luciana nervosamente passeggia avanti e indietro,poi esce di scena, quindi entra suo marito ARMANDO, con LEONARDO a seguire.

ARMANDO – (Entrando)…Luciana…!!Luciana…!!...Vén déntra Leonardo…

LUCIANA – (Rientra)…Ciao Armando……

ARMANDO – Ostio…t’ha ‘na facia…E’ sucèss un qualcò’..??

LUCIANA - …Mo no…’na sciapèda…(Luciana continua nervosamente a muoversi per la stanza.)

ARMANDO – Luciana…Vàra ‘n po’ chi t’ho purtèd…!!?    

         

LUCIANA – (Poco sorpresa)…Leonardo…Co’ t’fa maché…??

LEONARDO – … A voj parlè sa  Simona…

LUCIANA – ( Seccata)…La Simona l’an c’è…!!

ARMANDO – (Interviene)...Met’te a séda Leonardo…T’vo’ n’ café…??

LEONARDO – (Sedendosi)…E..magari…

ARMANDO - …A t’èl vagh a fè…Stà bon malé e an te mova…(Esce verso la cucina e Luciana attende che Armando esca)

LUCIANA – (Pausa)…Leonardo…T’èl vo’ capì se o no…La Simona l’an te vo’ parlè…

L’an te vo’ più véda manca in pitura…

LEONARDO – Mo…parchè…?? Co’ l’è ch’ajò fatt de mèl…??

LUCIANA – Ann’èl so…Ecch… A sò sol che la Simona…adèss…l’ajà ma ‘n antre! …L’è quést el probléma Leonardo…Sol quést…e ann’è ‘n problema da poch…Créd ma me…

LEONARDO   E Chi sarìà sto’…??

LUCIANA – …Lascia perda Leonardo…!! L’ajè ‘na roba complichèda …La Simona la s’è inamurèda de stè…ragazz… e la se vò spusè. Punto.

LEONARDO – …E alora…Alora me a m’amazz…!!...A chiàpp el scuter de mi pèdre e a tutta velocità, a me butt in t’el port…

LUCIANA – (Con sopportazione)... L’ajè vèchia Leonardo…tl’aja già détta…!!

LEONARDO - ...E’ già…E’ véra…E po’ va tuchéi el scuter ma mi pèdre…!!El me maza da ‘l bastunèd miga no…!!

LUCIANA – (Con sufficienza)…Trova ‘n antra  roba  cla sia ‘n po’ originèl…!!

LEONARDO – (Ci pensa un attimo)... A me butt tla Geniga…sa la bocca aperta…!!

LUCIANA - ...Ecch…Quésta  pudrìa gì…Bravo…!!

LEONARDO – (Convinto)…Se,  a me butt t’la Geniga…Acsé dop tutti i girà a leggia se’l giurnèl “ RAGASSO giovine e belloccio si getta per amore  nel torrente Geniga a bocca a l’avanti”…La Simona la si pentisce e di fronte all’insano gesto,  ritorna in ginocchio da me….

LUCIANA – Eh…!! Fussa ascé fecìl Leonardo mio…!!... Nun dì le sciapèd valà…!!

LEONARDO – No, perdindirindina…Ho detto GENICA, e Genica sarà !!

LUCIANA – (Frettolosa)...Oh…!! Stà a senti carén…fa com te pèr…me adèss ann’ho ‘l tèmp da badè sa te…Che tra l’atre ajò anca da discorra sa mi marìd…Bèda a gì dai…Và…Và…(Lo spinge fuori)

LEONARDO – (Spinto fuori)…A vagh…??...Se…alora a vagh…!! (Si trattiene)…Prò a vléva dì ‘na roba…

LUCIANA - ... Co’ c’è adèss…?!

LEONARDO - …A pensèva…Se invéc dla Geniga a me vagh a butè tla Foja…Farìa più efètt è véra…??

LUCIANA - …Mo co’ so’ me…Comunque fammi sapere eh…Ciao Leonardo…Ciao…

LEONARDO – (Va via) Se…A i pensarò…!! (fuori).

Rientra nel frattempo Armando con in mano un vassoio le tazzine e la cuccuma del caffè.

ARMANDO – Oooohh…!! Ecco il caffè…buono e fumante…(Si accorge che Leonardo non c’è più.)…Mo…l’è gìd via…??

LUCIANA – Se…L’è gid via…

ARMANDO - …E com’è cl’è gìd via…??

LUCIANA – (Molto nervosa)...Com’è…Com’è…!! El cerchèva ma la Simona…La Simona l’an c’è…e lò l’è gid via…Me pèr nurmèl no…????

ARMANDO - …A se..se…T’vo’ ‘l cafè…??

LUCIANA – Armando…an pensè ma’l café adèss…(Pausa)…Me a t’ho da parlè d’una roba…

ARMANDO – A l’avéva capìd, prò, s’l’ajè ‘na roba brutta, ténla par te par piacér…

LUCIANA – ( Lo interrompe).. Ann’ è fecìl parchè...la sarìa ‘na roba un po’ complichèda ecch...!!

ARMANDO – ...Dai su, spèra, che ti scolto...!!(Si versa il caffè)

LUCIANA – Se...Donca te t’el sa che tu fiola adèss…la se fidanzèda sa ‘n cert Massimo…

ARMANDO – (Sorseggia il caffè)…Toh…Questa l’ajè nova…!! Ann’el savéva...E quand è sucèss che la Simona l’ajà gambièd muros...?!

LUCIANA – E…ann’è tant, …sarà tre més…su par giò…

ARMANDO – Madona...cum pasa el tèmp...tre més….E Leonardo purtén, com i l’ajà chiapèda, stà volta…

LUCIANA – Insomma...L’ha détt  ch’el se vò butè t’la Geniga …

ARMANDO – E Madòna...Tla Geniga no...catt, tla Geniga  s’chiapa  el tifo...Alora è méj la Foja...che s’chiapa el tifo lustéss...prò sa ‘n po’ più de romanticisme...

LUCIANA – Armando, par piacér an scherzè sempre...!!

 ARMANDO –  ...Va bè  che la Simona...L’ajè ‘na bèla ragaza...’na matena...Dle volt a guardèla...an pèr manca  mi fiola...Bèla...Alta...

LUCIANA – (malinconica)...Mègra...

ARMANDO – E anca inteligènt...E...l’amore l’amore....(cita)...L’amore è come un ape, che va di fiore in fiore...dipende dal colore, ed anche dal sapore...durasse un pèra d’ore...sarebbe anche migliore...mo prò siccome è cièco...lo vedi un po’ di sbieco...e te dùr com un mul...tla va a chiapè t’èl...c...!!

LUCIANA - ...(Si arrabbia)...Armando bastaaaa...!! T’me sta a sentì se o no...!!??...Questa l’ajè ‘na roba seria...

ARMANDO – Eh adèss... esagerèda...!! ‘Na roba seria quant...??

LUCIANA – Ah fa te…!! La Simona la se vò spusè...

ARMANDO – ...T’véd..?? L’annè ‘na roba seria...

LUCIANA – ARMANDOOO...!! Par piacér...!!

ARMANDO – ...Questa tua  reazione, fa sorgere spontanea nella mia capoccia una ovvia domanda...(pausa) ...Co’ l’ajè in cinta...??

LUCIANA – Mo no...Co’t’dic...No…No…C’mancarì- atre..!!

ARMANDO – Sigur...??

LUCIANA – Sigur se...

ARMANDO – Sigur sigur...

LUCIANA – Armando... a t’el dirìa no...?!

ARMANDO –...Se...Quaion....!!...Comunque, che problema c’è...?? La se vo’ spusè?? …L’ajè granda ormèi…La testa i l’ajà… Auguri, marenghi e figli maschi...!!...A so’ cuntènt par lia …!!

LUCIANA – Uffa...!! Mo alora an t’ha capìd...l’è quést el probléma...El matrimoni…

ARMANDO – Che probléma l’è ‘n matrimoni...Chesimèi dop, quand l’è fatt el dvénta un problema...Comunque... se non esiste mancanza  o non si deve ricorrere al matrimonio riparatore, com è capitèd ma noiatre, an végh el parchè de tutta sta preocupazion…

LUCIANA – Ann’è quistion de preocupazion ...E che tu fiola,  l’ajè inamurèda par davér...

ARMANDO - …Méj…

 

LUCIANA – …Mo che méj e méj anca te…!!

ARMANDO – …No… fàm capì…T’m’ha détt adèss che la Simona l’ajè inamurèda…??

LUCIANA – …Se…L’ajè inamurèda còta…

ARMANDO – Aaaahh…!! Ecco…forse lò ann’è inamurèd de lia…!?

LUCIANA -…Mo no…anzi…Anca lò l’è inamurèd…almanch  acsè  dic la Simona…Prò t’èl sà com l’ajè fata nostra fiola…La parla poch…la se confida poch…

ARMANDO - ...Quést è véra… Sa me l’an se mèi confidèda…

LUCIANA – Mo te co’ t’céntre...??

ARMANDO – Ahhh..Gnènt...Vè...Eh...catt...co’ céntre me...Gnènt...!! Che tant un pèdre l’è sempre l’ultim a savé le rob...!!..Co’ conta un pèdre...(Cita) Un padre è un padre quando deve fare il padre, ma quando non è più padre, un padre che cos’è...??...Ajò rés l’idea...??

LUCIANA – T’ha fnìd...??

ARMANDO – Se...!!

LUCIANA – Alora stà a sentì...l’ajà decis acsé svélt svélt tutt da par lia...e adèss la se vò spusè..!

ARMANDO –  ...E la se vo’ spusè sa ste...Massimo...par forza...!!

LUCIANA – No par forza...Invurnid...Par amor..!!

ARMANDO – … O par amor o par forza... Che comunque miga c’è bsogn da spusès subìt acsé...de bott...!! Préma  la pudrìa...co’ so...conviva...ecch...il fa guèsi tutti...

LUCIANA –… Apunt…l’è propi quél cla vo fè la Simona préma da spusès…E me an so cuntènta ecch…

ARMANDO – In che sèns…??

LUCIANA – Al so’ me…an te preocupè te…’na roba a la volta…Comunque, senza fèla tanta lunga...Ogg…I genidor de ste… Massimo i nirìa maché...A chèsa nostra...

ARMANDO – ...E...Co’ i vén a fè...??

LUCIANA – (Calma)...Armando...sta a sentì ma me...met’-te  a séda...(lo fa sedere)...Sgond te co’ i vén a fè el pèdre e la mèdra del muros d’nostra fiola ... se te an t’ì cnosc...?? Dì...Su, pensi bèn...con paroline tue...an c’è bsogn da fè tant sforz....

ARMANDO – I...vèn...forse..maché...par cnoscia ma noiatre...??

LUCIANA – Bravoooo...Esatto....!!...Prò ann’è quést el punt più important…

ARMANDO – Ah no...E qual sarìa...??

LUCIANA – SE...ann’è quést el punt...parchè el punt l’è un altre...

ARMANDO  - Ahhh...Adèss ajò capìd...

LUCIANA – Co’ t’ha capìd...?? Co’ l’è ch’t’ha capìd dì...??

ARMANDO – Gnènt...!!

LUCIANA – Madona... t’me fa ‘na gran confusion e basta...A t’ho da dì ‘na roba e...e... ann’i la facc , miga no...A facc fadiga...!!

ARMANDO – …Magari ann’è ‘na roba tant  important…

LUCIANA – Armando... par piacér..L’è important… Alora...(Sospira)…Prém…me veramènt ma lò...’na muliga..al cnosc...Ecch...A l’ho détt..

ARMANDO – Ma lò...chi...??

LUCIANA – Ma lò...ma lò no...!?

ARMANDO – Ma lò...acsé generigh...o ma lò...in particolèr...?!

LUCIANA – Ma lò...in particolèr...

ARMANDO – A so’ cuntènt, alora....??

LUCIANA – Alora gnènt...A t’ho détt ch’al cnosc ...e basta...

ARMANDO – Toh...Buff prò...e com el s’chiema...??

LUCIANA – Eh...??

ARMANDO – Stò...Cum el s’chièma...?!

LUCIANA – C..Chi Armando...??

ARMANDO – (Si altera un poco)...Ann’èl sò...putèna vigliaca...Te t’me parle de un...ch’an so manca chi è...e an t’el sa manca te...De chi te sta parland Luciana...s’po’ savé se o no...??

LUCIANA – Alora dì ch’an t’ha capìd...!! Dì ch’an t’ha capìd e basta...!!

ARMANDO – Luciana... ann’ho capìd un cara...va bèn...!!

LUCIANA – A stagh parland del pèdre de Massimo...el muros dla Simona...

ARMANDO – Ohhh...!! Porca boia...alora...te, te cnosc ma’l pèdre de Massimo...E fin a maché a ce sém...!!

LUCIANA – Ohhhh....!! Finalmènt...!!

ARMANDO – E cum el s’chièma...??

LUCIANA -  Ch...chi...??

ARMANDO – (sorpreso)....Luciana...spontanea e sincera dal cuore mi sgorga una domanda...Co’ t’me chiap par el cul...??

LUCIANA – Mo no...c’mancarìa...!!

ARMANDO – Alora a poss savé com el s’chièma el pèdre de ste Massimo, muros de nostra fiola...!!?

LUCIANA – A...an m’arcord ech...!!

ARMANDO – Ah...ecco...alora t’el cnosc de vésta...

LUCIANA – ‘Na...mulighéna de piò....

ARMANDO – A ve si parlédi...co’ so’...par sbaj...?!

LUCIANA - ...Un po’ de piò...

ARMANDO – Luciana...par piacér...com te fà a cnoscia ma un...sa’n t’èl cnosc...??

LUCIANA –  (Bonaria)…Armando...Sta a sentì...Quand ajèrmi ragazz...Noiatre, a voj dì me e te, ancora an stémi insièm... e...me e ste pèdre de ste Massimo...

ARMANDO - ...Muros, nòv nòv,  de nostra fiola....

LUCIANA - ..Muros de nostra fiola...apunt...insomma...ecch...ajavém...

ARMANDO - ... Ajavéd...??

LUCIANA – Ajavém...dicém… durmit asièm...Ecch !!

ARMANDO – (Di stucco)...Oh Signor...!!

LUCIANA - ...Se...E’ sucéss ‘na volta sola...

ARMANDO – Oh...Signor...!!

LUCIANA – (sognante e sospirante)...E po’ ann’è sucèss piò...!!

ARMANDO – Oh Signor...!!

LUCIANA - ...Era d’instèd...Ajèrmi a maréna...de nott...sa tutt ch’i ragazz dla compagnia nostra, t’arcord…??...C’era da magnè...c’era da béva...più che atre da béva...e anca me ajavéva bùd..parécch...e c’era anca sto’...che me manca a cnoscéva...e..po’ dòp...s’era decìs da gì tutti a fè ‘l bagn de nott...a...a...maréna...

ARMANDO – Oh Signor...!!

LUCIANA - ...Noiatre ancora an stémi insièm...e po’ te t’er gìd a fè ‘na partida a palon…e ch’èl giorne me…ajèra da par me…insomma...

ARMANDO – Oh...Signor...

LUCIANA – Comunque...Stò...el me guardèva...el me guardèva...Prò anca me al guardèva ma lò parchè...parchè ajèra anca ‘n po’ brélla ecch...a ‘n cèrt punt lò...el m’ha dat el giachétt sua...parchè me a sentiva frédd...capìrà...a fè el bagn de nott...

ARMANDO – E...e te tl’ha chiapèd...??

LUCIANA – Catt, a l’ho chiapèd se....lò i ‘l ml’ha dat..in tle mèn...e me a l’ho chiapèd...

ARMANDO – E…El giachétt…??

LUCIANA – Ahhh...El giachétt… !!..No….Quél a l’ho  méss su più tardi…

ARMANDO – Oh...Signor...

LUCIANA – Po’ el m’ha détt : “ Mo vieni, vieni con me  dietro a quello scoglione che ci si ripara più meglio.....

ARMANDO - Oh signor..

LUCIANA – E…me a so’ gida...Catt a sentiva ‘n frédd Armando...Madòna santa che frédd...Brrrr !!

ARMANDO – Oh...Signor....

LUCIANA – E...dop...malé dietro…dietro lo scoglione....lo....el...el m’ha aiutèd a cavè el pèzz…el pèzz de sopra del costum...che s’ no i se bagnèva tutt el giachétt no...!?

ARMANDO – ...O Signor !!…

LUCIANA – Me...Me Armando... a tremèva...anzi a batéva i dènt dal frédd...m’era v-nùd la pèll capona miga no…!!

ARMANDO - …O Signor…!!

LUCIANA – Lo...Lo alora el m’ha chiapèd tla bracèda e po’...E po’...po’...malé...dietro…dietro lo scoglione...PAPPARA’-PARAPAPPA’… ecch...

ARMANDO – Co’ ..Co’ è…??...Co’ sarìa…papparappappapapà…??...Ajavé durmìd..O ajavé sunèd…??

LUCIANA –…Un po’ par sorta … Armando. Un po’ par sorta...Me e te ancora ann’ermi manca fidanzèd...!!

ARMANDO – Prò a parlémmi...!!

LUCIANA – S...se a parlémmi...se...

ARMANDO - ...Mo me a me dmand cum’è posibìl  durmì ...a giagioni in t’uno scoglio…

LUCIANA - …(Corregge)…Scoglione…

ARMANDO - …Se va bè…Sarà stèd dur un gran bèl po’…

LUCIANA – A se ...se...par essa  dur...l’era dur...

ARMANDO – Mo...an fèva mèl  ??

LUCIANA – ...Armando..Te, t’si dùr... de comprendoni...miga ajavém durmìt...pàr  durmì...!!

ARMANDO – Ahhh Ecco…!!...Alora...Ajavéd durmit...Par stè svéj...??

LUCIANA – Madunéna santa...Mo ancora an t’ha capìd...??

ARMANDO – Luciana...a stagh cercand da capì, quél ch’an voj capì…e che invéc forsi ajò capìd….Va bèn..??!(Pausa)….Donca…Te t’avréss, dicém, durmìd sa un…ch’an te sa manch el nom..??

LUCIANA – (Sospirando) ......ann’èra important ...!!

ARMANDO –(Si arrabbia)...E na maténa...E co’ ajavévi el fogh déntra...?? Manca el tèmp par le presentazion...?? E co’ aiavévi bud... la benzéna...??

LUCIANA –...Adèss an t’incagnè sa...L’ajè na roba sucèsa trentàsètt-trentott  ann fa...Me e te ancora ann’ermi manca fidanzèd...Co’ t’va cercand...??

ARMANDO – No...Ancora ann’ermi fidanzèd...Prò a parlémmi...me e te a parlémmi...

LUCIANA – Se...Se...A parlémmi...A parlémmi sempre...anca tropp...più che atre t’er sempre te che t’parlèv...T’me fèv ‘na testa grosa d’acsé vè (Mostra) sa ch’èl cara de palon...E te parlèv dla Juve, dl’Inter, del Milan...E po’ dl’Alma...dla Vis...parfin del Cuccurano t’me parlèv...E me invéc...

ARMANDO – Te invéc de vlév fè i fatt...è véra.??..Zuzlona...!!

LUCIANA – No...carèn te sbaj...Prò te, t’l’avév da savé quand era ora da fè i fatt invéc da parlè sempre...invurnid...!!

ARMANDO – Te...Te comunque t’m’arcont sta roba adèss perchè ci ha nel rododendro coscienzoso il peso della colpa...

LUCIANA – NOOoooo…!! Te t’si matt in t’i cervèi...Chèsi mèi a t’el dégh par ONESTA’...T’ha capìd..?? Par onestà...!! Capirà...!! Me e te an stémi manca insièm ancora...

ARMANDO – A parlémmi...!!

LUCIANA – Se...Se...parla parla te...t’vedrà ‘n do’ t’arìv...!!

ARMANDO – Comunque te, te adèss te sènt in colpa lu stéss...

LUCIANA – Nooo...Carèn...vàra che te sbaj de gross...Anzi...st’el vò propi savé...a me sò anca divertida cla volta...toh !!...Paparà-parapappà…!!

ARMANDO – E t’ha anca el coragg da dìl......!!

LUCIANA – Se...E a  tl’ho détt anca parchè...stò insomma el sarìa el pèdre de Massimo e me an voj fè le figuracc ecch...

ARMANDO – An t’m’avév da dì gnènt ...!! T’avév da stè zètta...

LUCIANA – Me a credéva che te t’er un tìp…almanch un po’ moderne e comprensiv…

ARMANDO – Mo me a so’un tip  comprensiv…e anca moderne toh…!!…Prò a tutto c’è un limite catto…!!  Presempi adèss, indiferentemènt da quél che po’ essa capitèd...te cum te fa a savé che sto’ l’è propi lò se manca t’el cosc..??

LUCIANA – Co’ centra  adèss…??

ARMANDO – Rispond...!!

LUCIANA – Parchè la Simona,...un giorne ch’ajèrmi insiem in cità par cumprè un pèra de scarp el m’l’ha fatt véda da distant...La m’ha détt : “ Mama...t’véd quél malà sota le logg...??...Ecch..quél l’è el pèdre de Massimo...”...il me ‘l vléva anca presentè...Mo me anca dop de tanti ann  a l’ho arcnosciud subit e a sò fugida via com ‘na lascia...

ARMANDO – Ahhhh...!! Da la vergogna...!!

LUCIANA – Mo che vergogna dì..!!??....Ajèra imbarazèda...quést se...Comunque Armando...è pasèd guèsi quarant’ann…Mo ann’è quést l’important...!!

ARMANDO – ...E me adèss...co’ javrìa da dì...??...Più che atre co’ ajavrìa da fè...??

LUCIANA - ...A bo...me ann’el so...véd te...!! Comunque adèss t’èl sa anca te...e me  an vagh più avanti e an digh più gnènt , parchè sa te an s’ po’ parlè…!!

ARMANDO – Al so’ anca me…?? Co’ vrìa dì “al so’ anca me…?” Quanta gènt il savéva  st’è fatt...??

LUCIANA – Il savéva tutti...tutti quéi dla compagnia nostra...la Carla, la Petunia, l’Eusonia, la Gigia de Cardlén...La Ginacia Casoli…El fret…La Bernarda…La Merope..

 

ARMANDO –…Orco Boia…!! Anca la Merope...!!??

LUCIANA - …Mo se sa…La Merope la sa sempre tutt…anca se cla volta malé l’an c’èra…!!

ARMANDO - …Mo la Merope l’an m’ha détt mèi gnènt…

LUCIANA – La Merope l’ajè mi surèla...e me ajò détti  da fe’s i cavol sua..

ARMANDO – Brava...!! E chi atre il savéva ...??

LUCIANA – Ahhh...!!...I amigh tua no!! ...Amigh...S’fà par dì...Par ‘na stmèna in ha fatt atre che parlè de stè fatt...che po’ capirà...!!...Insomma Armando..il savéva tutti co’ era sucèss...parchè tant i c’avéva vést a gì drìa el…el scoglione...e drìa el scoglione...a vent’ann...de nott...Tutt mèzz nud an s’và a arcoja le puracc..

ARMANDO – Me an pudéva savé...Ajèra in trasferta par giughé a palon, me...Che sa’l savèva…sa’l savèva…!! Madòna santa a spachèva la testa ma te e ma lò…

LUCIANA – Comunque, me ma stò...an l’ho vést piò...e an l’ho più incuntrèd...manca par sbaj toh... a part cla volta in cità sa la Simona...Armando…ragiona…noiatre  a parlèmmi…an c’era ancora gnènt de precìs tra tra me e te  Armando…!! L’important è che poch dop, (Rimarca)…Pòch dop… me e te a ce sém fidanzèdi e  po’ a ce sém spusèd…

ARMANDO – ...Mo par forza…t’si armasta  in cinta…

LUCIANA – …E già…(Sospira)

ARMANDO – …Comunque ma me sta storia l’an me va bèn par gnènt t’ha capìd…?? Ajò un magon machè t’el stomigh ch’an me va de d’in so ne d’in gio…Ecch…T’ha fatt v’nì el magon…t’si cuntènta…??

LUCIANA – …Dì’l ma me….

Entra SIMONA, figlia di Armando e Luciana….

SIMONA – (Sospira)… Ciao a tutti !!

LUCIANA – Oh...Simona...T’si già maché...?? E com’è...??

SIMONA – Ajò dmandèd un ora de permèss...Vàra che el pèdre e la mèdre de Massimo i stà par arivè...i m’ha telefunèd ch’i è par la strèda...(nota lo stato della madre)...Mo...è sucèss un qualco’...??

LUCIANA – Mo no...gnènt...ajò vud ‘na discusion sa tu pèdre...

SIMONA – E parchè...??

ARMANDO – (A Simona)...Parchè…?? Dmandi ma tu mèdra el parchè…

SIMONA – Ehh..??

LUCIANA – Armando..par piacér...

ARMANDO – …Se…se…dmandi…a voj vèda co’ la dic…!! Dmandi…Dmandi…

SIMONA – (Guarda i genitori, prima l’uno e poi l’altro)...Mo...me sfugìd un qualcò’...??

LUCIANA – Mo no...e che tu pèdre l’ha sempre voja da scherzè...

ARMANDO – Scherzèè...?? No..No...anzi...an so’ mèi stèd tant sèri in vita mia...

SIMONA - ...Mo...co’ sucéd..?? A me vlé spighè...??

ARMANDO – Co’ sucéd..??...Ahh…T’ha capìd Armando…?? Tu fiola la te dmanda co’ sucéd…?? Ma te…(Fuori)

SIMONA – (Esterefatta)...Mo… co’ jà chiapèd un colp de sol...ma’l ba...?? Co’ l’ha fatt...??

LUCIANA – Mo gnènt...e che ajvém avud ‘na discusion...

SIMONA – A proposid de co’...??

LUCIANA – A proposid del pèdre de Massimo ...

SIMONA – Massimo…El mi muros...??

LUCIANA – Mo se...se...’na stupidagìn...e tu pèdre invéc el fa le tragedi...ecch...tutt maché...

SIMONA – Mama...me ann’ho capìd un gran che prò eh...?? Co’ centra el pèdre de Massimo sa voiatre che  ancora manca al  cnuscié...

LUCIANA – Apunt...Prò...trentaséiann fa…su par giò... an savéva che lò, l’era lò...Ecch...me a l’ho détt ma tu pèdre...e lò adèss...el fà el g-los...el fà…!!...A t’l’ho détt...l’è na stupidagin...

SIMONA – Mamma...anca te...par piacér...che stupidagìn...?? Co’ è sucèss s’po’ savé..??

LUCIANA – Uffa...!! Gnènt…ann’è sucèss gnènt…sol che…me…el pèdre de Massimo…al cnosc…ecch…!!

SIMONA – Se...a t’ l’ ho fatt véda me cla volta in piaza...

LUCIANA – Prò me Simona… al cnuscéva già da préma...

SIMONA – A see...!? E parchè an ‘t’m’ ha détt gnènt...??

LUCIANA – Parchè an savéva cl’era lò...ecch..

SIMONA – Uffa...mama prò t’si complichèda da gnènt anca te...’na maténa...!!

LUCIANA – Mo...Simona...an t’ha capìd...??

SIMONA – No,  ann’ho capìd gnènt...E alora, se par piacér t’me vò fè capì com le stà le rob, magari a capisc un qualcò’...va bèn...??

Rientra Armando.

ARMANDO – (Pronto)...Tu mèdra l’ajè gid a lètt sa stò...!!  T’ha capìd adèss...??

SIMONA –(Divertita)… Coooo’...?!?!

LUCIANA – An so’ gida a lètt...invurnìd...ajèrmi t’i scoj a maréna...

ARMANDO – AH…E già…all’aria aperta…Tra le fresche frasche!! (Fuori)

LUCIANA – ...(forte)…Ajèrmi a marénaaaaa…!!

ARMANDO - …Tra le fresche frasche marine…!!(Rientra) Anzi no…Dietro di uno scoglione…(fuori)

SIMONA – (Pausa)...Mo..mama...par davére...??

LUCIANA - ...Par davéra ..co’...??

SIMONA – No a digh...par davér te...e el pèdre de Massimo...ajavé...insomma...

ARMANDO  - (Rivolto a Luciana)…Papparà - pappapappà…!!...Dì…Dì…(Fuori)

LUCIANA – ...T’vò savé s’ aiavém fatt ...??

ARMANDO – (Rientra)...No...jà arcolt le puracc e i sardon...più che atre i sardon...l’è véra Luciana...?? (fuori)

LUCIANA – Ecch...T’véd...?? T’véd com l’è fatt tu pèdre...Va a l’inferne...!!

SIMONA – Insomma mama t’me vò dì co’ è sucèss se o no...??

LUCIANA  Ajermi ragazz, Simona, e a sém gid a maréna de nott...e me ajavéva bùd ‘na muliga...e anca lò l’avéva bùd…e me e stò...ajavém...

SIMONA – Consumèd...

LUCIANA – Ehh...??

SIMONA – No...a dégh...Consumèd...

ARMANDO – (Rientra)...Se...la merénda... più che atre ià fatt el pranz...anzi, la cena, vèst ch’era nott…!!

LUCIANA – (Si arrabbia)...VA VIAAAA....!!

Armando fuori.

SIMONA – Alora ma...??

LUCIANA – Alora Simona mia co’ t’vo’ ch’a t’ dégga....Me e tu pèdre ancora a parlémmi...e...

SIMONA - ...In che sèns...

LUCIANA – Co’...??

SIMONA – A parlèvi in che sèns...

LUCIANA – T’èl sèns che se parlèva...anzi, più che atre l’era tu pèdre ch’el parlèva...insomma ann’ermi manca fidanzèd par davér  ancora...e me e ‘l pèdre de Massimo...’na sera...a sém gìd a fnì a rugulon ‘n t’ scoj a maréna ...ecch...Senza nisciun motìv…acsé vè…è capitèd e basta…

SIMONA – E alora…?? Co’ l’è ch’èl vò el ba...S’ann ervi manca fidanzèdi...

ARMANDO – (Rientra)…Alora…Se propi a la vlém dì tutta…me e tu mèdra…insomma ajavém méss un po’ de tèmp préma da fidanzéc par davér parchè me ajèra un ragazz sa la testa sora le spall  ecch… A scapémi asièm, a gémi a magné la pizza asièm…prò me, an m’era ancora dichiaréd va bèn…??…Mo il savéva tutti che me ajavéva incrucièd i occh sa lia…Tutti il savéva…

SIMONA – (Divertita)…Il savéva tutti…Mèn ch’èl pèdre de Massimo…

ARMANDO – Simona…questa l’an fa rida par gnènt ehhh…!!

LUCIANA - …E manca me an savéva gnènt…Ecch !!

ARMANDO – Tl’avév da imaginé no imbecélla…ajèra sempre intorne ma te com un cagnulén…e alora tu médra sla jèra onesta...ml’avéva da dì...me lo doveva dire, (rimarca)...come me ch’ajò sempre detti tutt...SEMPRE…!!

SIMONA – E capirà...!!

 ARMANDO – E po’ s’an ve dispièc...L’uniga roba ch’a voj savé... l’è fin a che punt l’ajè arivèda sa stò…Mo davér davér…

SIMONA – …Scusa sa ba…Mo ma te co’ t’importa..??

ARMANDO– Com…Co’ m’importa…Tu mèdra la me métt i corne…

LUCIANA - ..Ann’è métta i corne ‘na roba sucèsa fa tra do’ ragazét el secol pasèd...Odio…(Forte)…Che comunque me e te ancora ajèrmi tra ‘limbre e ‘lambre…

ARMANDO - ...Alora ?? E co’ vo’ dì...?? Vara…vara, me a scmétt che la Simona l’an s’è mèi comportèda acsé…L’è véra Simo del babbo tuo…??

SIMONA – Eeeehh !!…Bà…lasciém perda ch’è méi…Sorvoliamo…

ARMANDO - …Eh…??

                                                            

Suona il campanello d’ingresso. Simona veloce ad aprire troncando il discorso.Armando esce di scena) Poi si ode la voce di Simona fuori campo  :

SIMONA – Ma prego prego accomodatevi pure...Prego da questa parte...(Chiama)...Mammaaaa...Babboooo..!!

SATURNO – (Entrando) ...E...Permesso...

SIMONA – (Entra per prima)...Ma che permesso ...prego...(Si toglie il cappotto ecc. e chiama)...Mamma...!!

Entra Luciana.

SIMONA - ...Ecch mama...questi i sarìa la medra e el pèdre de Massimo...

Entrano GEMMA e SATURNO, madre e padre di Massimo. Saturno avrà una voglia sul braccio sinistro, che però in questa entrata(Primo Atto) non si vede perche Saturno avrà maniche lunghè.

LUCIANA – Ohhh...!! Che piacere...!! sarà méi ch’a me presenta ...Luciana...tanto..tantissimo piacere...

GEMMA - ...Il piacere è tutto mio signora...Mi chiamo Gemma...!!

LUCIANA – Ahhh...Gemma...!! Che bèl nom....!!

SIMONA – Ecch...Brava...se...e questo è il babbo di Massimo...

SATURNO - ...L’è ‘n gran piacér signora...verament un gran piacèr...Saturno..!!

LUCIANA – (Ricorda all’improvviso) …Ecch…E già….SATURNO, piacerisssimo...!!

SATURNO - ...Mo signora....me sbaj...o a ce sém vesti da qualca part...??...

LUCIANA – (In evidente imbarazzo)…Ma…!! Bo…! Po’…po’ anca essa…

SATURNO - ...No acsé...me paréva, mo me sbaj de sigur...

GEMMA – Te sbaj senz’atre... Ma  mi marìd i sembra da cnoscia ma tutti...(A SATURNO)...e sta zitén no na muliga…Scusè sa…

LUCIANA – Mo che scusè...capirà...!! Mo gém a séda...e co vlém fè le bèli statuén...??

Si Siedono.

SIMONA – (Alla madre)...El bà ‘n do’ l’è...??

LUCIANA – Va’l a chiamè te, valà SIMONA...Fa ‘l piacér...

Simona esce. Pausa, i tre si guardano senza parlare un poco imbarazzati. Mentre si odono le voci fuori campo di Simona e del padre Armando. Gli attori in scena ascolteranno il dialogo controscenando l’imbarazzo.

SIMONA – (Con voce pacata) Ba...Ba....Vèn otra che c’è i genidor de Massimo...

ARMANDO – Chi c’è....??

SIMONA – (Ripete)...Vèn otra par piacér...è arivèd i genidor de Massimo...

ARMANDO – Ehh...?? Va bè...Alora...??

SIMONA – ...Ba...I te vò cnoscia no...?!

ARMANDO - ...Ma chi...??

SIMONA – Chisà ma chi...?? Ma te...?? Dai vén otra...

ARMANDO – Nooo!! ...Mo manca par l’antigambra del cervèll...

SIMONA – Ba...A t’èl dmand par piacér...an fè le stori...dai...

ARMANDO – Me an facc nisciuna storia...Ma me an m’ne frega gnènt e an voj cnoscia ma nisciun va bèn..??

SIMONA – (Si arrabbia)...Ba...par piacér ...Vén otra subit a cnoscia i genidor de Massimo...ch’i è v-nud maché aposta....!!!! Cerchiamo di comportarci da persone civili senza fè sempre le figuracc…Cazzarola !!

ARMANDO - Va bèn...A véngh...a voj véda...a voj propi véda...A poss gì a dém almanch na lavèda ma la facia...??

SIMONA – Mo fà quél ch’te pèr...basta che t’vèn otra...!!

Simona rientra in scena molto calma e carina.

SIMONA – Mi pèdre l’ariva subit...è ansioso di conoscervi...

GEMMA – (Imbarazzata)...A...Anca noiatre...Prò an vlémmi disturbè...!!

SATURNO – Poracc...magari l’era tla gambra ch’el durmiva...

LUCIANA – Mo che disturbè e disturbè...E po’ tant mi marid el dorma sempre...anzi a dì la verità...L’ha sempre durmit in vita sua...parlèd e durmit....Maaa...vogliate gradire una qualche cosa da bevere...co’ sò...un  bichirén de Apero...un coca squizz sa’ pèzz de limon...un Amaro-del-frate…

SATURNO – Eh...se...magari...

LUCIANA - ...A vagh subit a preparè...

GEMMA – Grezi tant signora...

LUCIANA – Mo de co’ capirà...!!

Luciana si alza e si reca a prendere delle bottiglie e dei bicchierini che si troveranno dentro un mobile portaliquori (come usava una volta oppure un piccolo carrello portaliquori) così facendo avrà modo di abbassarsi voltando le spalle al pubblico e mostrando il didietro a SATURNO che osserverà.

SATURNO –(Sobbalzando) ...Mo...mo...signora...lei l’ajè propi sigura che an ce sém già visti da qualca part...??

LUCIANA – (Si ferma un attimo)...Ma...Chissà....Forsi, da ragazz...(Finisce di preparare da bere e ripone sul tavolinetto)

SIMONA –(Vede entrare il padre)...Ah...Ecch mi pèdre...(Senza tanti preamboli)

SATURNO – (Alzandosi)… Ohhh...Finalmènt...el durmiglion de chèsa...piacere SATURNO...El pèdre de Massimo...

ARMANDO – (Irato)...Cum l’ha détt...??

SATURNO - ...Ajò détt che me a sarìa el pèdre de Massimo...SATURNO...(da la mano)...Piacere...

ARMANDO –(Da la mano)… Saturno…?? E che nom sarìa Saturno…??

SATURNO – Ehhh…Caro mio…Saturno el sarìa el nom d’un pianeta…Cle palén tond cle gira malasò…in alt…

ARMANDO – Buff prò…parchè ma me ogg le palén tond le gira in bass vàra ‘n po’… !! Comunque...piacér mia…

SATURNO – (Ride) ...Me sa tant che me e lei a girém d’acòrd un gran bèl po’...

ARMANDO - ...A sigur…

SIMONA – (Blocca il discorso)...E questa  l’ajè la mama di Massimo...

Armando  da la mano a Gemma.

ARMANDO – Piacere...Armando...

Gemma  si alza, guarda bene Armando poi strabuzza gli occhi e ripete il nome.

GEMMA - ...ARMANDO....ARMANDO…Oh Madòna…!!

Gemma si sente male e sviene seduta sul divano…(Che speriamo nuovo).

SIMONA – (Preoccupandosi)…Signora…!! Signora…!!

ARMANDO – Madona.....Signora co’ i sucéd...Odio la se sent mèl...!!

LUCIANA - ...Gemmaaaaa…Odio...!!

SATURNO – oH…!! Oh…Mo co’  te sucéd adèss...!??

ARMANDO – Tla gambra...purtèla dla tla gambra da lètt...acsé la se po’ sténda….Anzi no…pruvém a sténdla maché e m’arcmand sa i pid in alt...che ‘l sangue l’ha da gì par d’in so...no par d’in giò...Simona chiapa l’acét...

Battute a soggetto. La scena si oscura. Tutti fuori. Musica.

Dopo qualche tempo di musica e di buio, ritorna la luce di scena normale.

Sono passati un paio di giorni. (Cambio abito magari  solo un capo per chi è in scena.)

Suona la porta d’ingresso. Entra Merope sorella di Luciana e cognata di Armando.

Armando va ad aprire (Maglia o camicia cambiate)

ARMANDO  - (da fuori)...Oh...Merope...t’si te..?? (Entrando)...Ven déntra…

MEROPE - …Ciao Armando…a so’ v-nùda par véda ma mi surèla…la c’è…??

ARMANDO – No…La Luciana l’ajè scapèd…Se t’ha propi bsogn chièmla ma’l telefunén…

MEROPE – Ajò pruvèd…mo me rispond sempre la segreteria…alora a so’ pasèda me…

ARMANDO – T’avév bsogn d’un qualco’…??

MEROPE – Mo no…Gnènt d’important…sicom c’è stèd a chèsa tua i genidor del moros dla Simo…a vléva savé com era gida…

ARMANDO – Cèrt che t’si ‘na bèla cacianèsa…mo co’ t’importa ma te di fatt nostre...??

MEROPE –  (Con confidenza)…Dai Armando… Lascia gì…an fè tante el dur sa me…s’ajò da gì via, dill subit acsé a vagh a cerchè ma la Luciana e bona nott…

ARMANDO  -…No..No…Merope…Av pacénza dai…!! Alora….L’incontre l’è gid bèn...odio...miga tant…

MEROPE - ...Com sarìa a dì…??

ARMANDO - ...Bè insomma...lia...la medre de Massimo.. a ‘n cèrt punt la s’è acascièda se’l divano acsé...Svenuda...!!

MEROPE – La se sentuda mèl...??

ARMANDO – E no...putèna vigliaca… l’ha c’ha fatt chiapè ‘n acidènt miga no…!! ...Acsé de bot...l’ajà détt...“...Armando...Armando”...parchè me a m’era presentèd...e po’...bruuum....stésa...in catalessi...

MEROPE - ..E ‘na maténa…

ARMANDO – Se…Va bè..Mo an parlém de quést...piutost, vést che t’si maché… a te vléva dmandè ‘na roba...Te che t’sa tutt...su par giùuuu…’na quaranténa d’ ann fa ’n do’ t’er...??

MEROPE – In che sèns...??

ARMANDO – T’èl sèns propi...fésich...materièl...

MEROPE – Se...caramelle ciccolate...panini...!! Mo co’ t’da i numbre...Armando...!!

ARMANDO – A voj dì...Voglio dire...Cla roba sucèsa… a marén.…tra i scòj…

MEROPE – Ahhhh...Se...se..Armando…mo com s’fa a scordè ‘na roba acsè...c’era la luna e...c’era le stèll malasù in alt t’èl cél.  Prò ann’era ‘n ti scoj…no…no…l’è stèd tla réna…sulla sabbia e me...

ARMANDO – Adèss...co’ t’céntre te...??

MEROPE – Com co’ céntre me??...A céntre e com..!! E po’ t’cèntre anca te ...parchè t’cér anca te sa me...t’arcord ..??

ARMANDO – SE..NO..!!.A voj dì... no quéll…!!

MEROPE – (Continua sognante) ...E’ stato e rimarrà sempre ...el nostre segrét...Armandone...an te preocupè...!!

MEROPE – Merope...Stà calména...e lascia stè l’Armandone… che me a parlèva d’un'altra roba…

MEROPE – (prosegue sognante)...E se....Parchè ajavém fatt tutt de nascost... te t’èr già fidanzèd sa mi surèla... an t’arcord piò…??

ARMANDO –…Alt… Ancora no…par piacér… ann’era fidanzèd ancora…Me e tu suréla a parlémmi…

MEROPE – …Comunque  ti ha arcuntèd che t’giv a giughè a palon an so’ do’…donca t’i ha arcuntèd ‘na bugia…e alora parchè  t’avév d’arcuntè ‘na papula ma mi surèla, se lia sa te , l’ann’avèva gnènt a che fè ??

ARMANDO – E parchè…Bo…!! Mo che ragionamènt strampalèd te fa ?? 

 MEROPE – Se…se…A t’èl dégh me el PARCHE’!!…parchè ” l’occasione fa l’uomo ladro...e la donna...” lascém perda valà...Mo davèr Armando  an t’arcord piò...???

ARMANDO – Meropeeee...!! An parlèva de quést...cl’ajè stèda comunque na roba acsé...senza importanza...

MEROPE – … Senza importanza…!! A sém gìd a fnì a  Snegaja sa la mechìna d’tu pèdre t’arcord..?? E malé nella “SPIAGGIA DI VILLUTO” a ce sém rugoled  par séi or e mèzz...a so’ arturnèda a chèsa ch’ajèra tutta sbuccia…Ajò magnèd tanta de cla rena che tre giorne dop ancora a la spudèva…

ARMANDO – Sssssstt..Mo co’ t’urle  dì...anca te...!!

MEROPE – Armando…Av pacénza...a me so’ lascèda traspurtè...Comunque t’ha ragion...acqua passata non macina più...

ARMANDO – Apunt...OOooh…!! …Me a vléva dì…...Te t’arcord de un cert...cum schièma...?? Un cert...Un cert…A se…SATURNO..??

MEROPE - ...SATURNO…Bo…?????

ARMANDO – Bo…E co’ vo dì bo…??...T’arcòrd o no...??

MEROPE - ...E… ann’èl so...

ARMANDO – Com sarìa a di ch’an t’èl sa..Un sa ‘n mon acsè…O t’el cnosc o an t’èl cnosc...

MEROPE - ...Armando...co’ t’ho da dì...?? E’ pasèd na’ muchia de tèmp…

ARMANDO – Alora...??

MEROPE – ...Alora…adèss acsé so dò pìd…Mo parchè ma te t’interessa da savé de ...ste…ste SATURNO...??

ARMANDO – Parchè se par chèsi te ‘l  cnosc ma stè Saturno…t’me pudréss dì un qualco’ de piò de quéll che m’ha arcuntèd la Luciana…

MEROPE - ...La Luciana...??...Co’ centra la Luciana…

ARMANDO – Adess an me v-nì a arcuntè ch’ an  t’ha mèi savùd co’ è sucèss tra la Luciana e ste...ste...SATURNO...

MEROPE – Alt...Alt...!! Ferma tutt… Una roba a la volta…Prém…Com te fa  te, a cnoscia ma Saturno...??

ARMANDO – Parchè Saturno l’è ‘l pèdre de Massimo che sarìa po’ el muros dla Simona...

MEROPE – Oh...Signurén del paradis....!! Davére…??

ARMANDO – Stà a sentì Merope... La Luciana la m’ha détt che te t’èl savév...E alora,  tl’avév da dì ma me...Era tuo dovere di futura cognata...

MEROPE - ...Alora, se propi t’ vo’ savé co’ è sucèss  fra tu moj e ste Saturno...Me ann’èl so, e manca l’ho mèi savùd….ecch !!  Al so’ adèss…!!

ARMANDO - ...Mo com...la Luciana la m’ha détt che te t’èl savév...!!

MEROPE – Eeee...la t’ha arcuntèd ‘na papula...va bèn...me an savéva gnènt...e ann’ho mèi savùd gnènt…!! Piutost co’ sarìa sucèss tra ste Saturno e tu moj...??

ARMANDO – Préma de tutt metém in chièr ‘na roba...La Luciana ancora ann’era mi moj...

MEROPE – Va bè...L’ajèra la tu murosa...

ARMANDO  - No...no...ann’era manca la mi murosa...a parlèmmi...ancora....

MEROPE - ...E co’ vo dì...??....Se parla...se parla e dop s’pasa ma i fatt, sucéd guèsi sempre acsé…

ARMANDO  - Se…ajò capìd…sol che lia i fatt…ià fatt sa qualch’un atre…

MEROPE – An me dì…Mo davére…?? …E…Sa chi..??

ARMANDO –  Per l’appunto sa stè tizi maché…Saturno…?!!...E alora me a te vléva dmandè, se te te savév un qualcò’…

MEROPE – Dipénd…

ARMANDO – (Spazientito) Dipénd da co’…?? Merope…!!

MEROPE – Eeeehhh…Caro mio…Dipènd da tant rob…(gesto di stizza, quasi tra se)…MMMhh…E brava la Luciana…T’ha capìd..??...E me c’ha credéva…e po’ anca lò…bèl purcacion se…

ARMANDO – E…parchè…??

MEROPE – Parchè…parchè…!! Parchè lò, se gém a fè i cont supargiò ‘na quaranténa d’ann fa, l’era già fidanzèd ecch…!!

ARMANDO – Ahhh…!! T’véd alora che t’el cnosc…!!...E t’arcord anca bèn…

MEROPE - …Amarcord bèn se… par un po’ l’è stèd anca el mi muros…

ARMANDO – An me dì…!!

MEROPE – …Dop prò  el m’ha lascèd par la “Farfaléna…”

ARMANDO – La Farfaléna…??

MEROPE – Se la Farfaléna…dai…an t’arcòrd dla Farfaléna…??

ARMANDO – (Cerca di ricordarsi)…La Farfaléna…an me pèr…

MEROPE – Mo se… Quella cla gìva via sempre se cle gonn cort cort…cla studièva a Bologna…Tutti i la chiamèvne la “farfaléna”…Perché dicevano che volava di fiore in fiore…

ARMANDO – Ah..!! Se …se… …la “farfaléna”…Mo pènsa te !!…Porca boia sa m’arcord…Eh…bei tempi…chisà ‘n do’ l’ajè adèss…!!

MEROPE – Com ‘do’ l’ajè…?? La s’è spusèda sa  Saturno!!

ARMANDO – La s’è spusèda sa…?? Mo alora la…la mamma di Massimo, cla  signora cl’ajèra maché  cl’atre giorne e cla s’è sentuda mèl  l’ajèra…

MEROPE  - …L’ajèra la Gemma no…!! Osia la Farfaléna…

ARMANDO – Porca putèna vigliaca…e miga a l’ho arcnosciuda…!!E già…La Gemma…Porca boia, an l’ho arcnosciuda…Mo vara te…che situazion…

MEROPE – E…va bè…an t’l’ha arcnosciuda alora…??

ARMANDO - …Aposta l’ajè svenuda… Lia l’ajà arcosciud ma me..!!!Anzi…l’è sigur…

MEROPE - …E no va…l’ajè svenuda parchè la t’ha arcnosciud…Mo bèda gì valà…!!…E chi t’si Giorgino Cluni…

ARMANDO – Merope mia…te t’ savrà tutt…prò certle rob an tle po’ savè…(Pausa con sospiro)…Posso contare sulla tua discrezione…!?

MEROPE – E come no…A so tutt orécch…Armandone…Spèra…!!

ARMANDO – Merope…alora…com i la chiamèvne ma la Gemma…??

MEROPE - …La “Farfaléna”…

ARMANDO – E parchè tutti i la chiameva acsé..??

MEROPE – Parchè… “VOLAVA DI FIORE IN FIORE…”

ARMANDO – Apunt…Me, modestia a parte…a sò  stèd un de chi fior…!

MEROPE – …Pènsa te…!!

ARMANDO – …Comunque vara an l’avèva propi arcnosciuda…cèrt che l’ajè gambièda..na matèna…!!

MEROPE – Tutti a sém gambièdi Armando…

ARMANDO – L’è propi véra…prò ma me cla facènda dla Luciana l’an me va giò…ecch…a l’ajò machè…t’el gozz…

MEROPE – Eh…adèss Armando, an esagerè dai…co’ t’vo che sia sucèss cla volta tra dò ragazèn…?? I se sarà dat qualch bagén…capirà…!!

ARMANDO – Stà a sentì Merope…tra me e te…co’ è sucèss…??

MEROPE – EEEEEhhhhh….!! (gesto con la mano)…Ajavém fatt un de chi rapascét…

ARMANDO - …T’véd alora…?? E se mi moj sa quèl malè l’ajà fatt cumpagn…??

MEROPE – Armando…da retta ma la Merope…an gì a arvanghè…lascia perda !!

ARMANDO – E no Catto..!! L’è ‘na quistion de principi…mo davèr davèr…me ajò sempre detti tutt ma la Luciana…

MEROPE - …Ann’è véra…T’èl sa ch’annè véra…

ARMANDO - …Va bè…a part cla volta sa te…’Na volta…’na volta sola… che po’ è gida com è gida e basta…chiuso l’argomento !!

MEROPE - …MMMMmm…e…de te sa la Gemma…? T’ì l’ha dètt ma la Luciana…?

ARMANDO – …Dò volt…dò volt e basta… mo co’ céntra…l’ejè tutt rob senza nisciuna importanza…el pasèd l’è pasèd e an c’è bsogn da tirèl fòra…

MEROPE – Ah se…se…Quand te pèr a te…Eh Armando…??

 

ARMANDO – Po’ se sa !!…L’OMO è OMO…

MEROPE –  SE…e l’AVA è AVA…e tutti do i fa SPIK E SPAN…lascia gì valà…

ARMANDO – Insomma t’me da na mèn se o no…!!?

MEROPE – E co’ aiavrìa da fè…??

ARMANDO – T’avrés da parlè sa la Luciana par gì a fond ma sta situazion..Lia, l’ha m’ha détt sol ch’i era  tutti do imbrieg…

Suona il telefono di casa. Armando risponde.

ARMANDO – Pronto..?? Se…sono io…chi parla ??…La mamma de chi…??...Massimo…??

MEROPE – (Pronta)…L’ajè la Gemma…Incantèd…

ARMANDO -…Oh…madòna…(pausa)…Pr…pronto…??...Gemma…!??...Eh…?...Se…Mo…L’ha m’ha da parlè de co’…??...Eh…??...Se,se…a so’ da par me… mo adèss…??...Ah…Parchè l’ajè ‘na roba urgènt…va bèn…sl’ajè propi na roba urgènt…a l’aspètt alora…se…basta cla sona t’èl campanèll…va bèn…(chiude il telefono)…L’ha m’ha détt cl’ajè maché de sotta e la m’ha da parle……Boo…!!

Suona il campanello d’ingresso.

ARMANDO – Ecch…questa l’ajè lia…

MEROPE – E…me co’ facc…??

ARMANDO – Te…T’va via…

MEROPE – Noooo…!! Mo manca par l’antigambra del cervèll…La Merope la savéva tutt, la sa tutt, e l’ajà da savé tutt…e po, se te t’vo na mén sa tu moj…

Suona ancora il campanello d’ingresso.

ARMANDO – Mo quèst l’è ‘n ricatt…!!

MEROPE – Chièmle com te pèr…mo me a voj véda, piò de tutt a voj sentì…

Ancora il campanello.

ARMANDO – Va dla caménna…!!

Merope velocemente va in un'altra stanza.

Suona il campanello d’ingresso. Alvaro va ad aprire.

ARMANDO – (Da fuori)…Ma prego…signora cla s’incomoda…cla venga déntra…da questa parte…

GEMMA – Gr..Grazie…

ARMANDO – Ma si accomodi…prego…(la fa sedere)…alora, la m’ha détt cla me vléva parlè…?

GEMMA – Ecch…se…

ARMANDO – Cla me dégga pùr…a so tutt orécch…!!

GEMMA – Se…alora, préma de tutt a me vléva scusè par clatre giorne…che par un po’ a casch par tèra tutta lunga com un imbecélla…

ARMANDO – Mo no, co’ la dic…capirà..po’ capidè…comunque adèss è tutt a post se..??

GEMMA - …Embè…!!...Tutt a post…s’fa par dì…

ARMANDO - … La se sènt mèl ‘n antra volta no…??

GEMMA – No..No…

ARMANDO - L’ajà bsogn da béva ‘n qualco’ de fort… Un wischio…un cafè sa’l mistrà…??

GEMMA – No..No..an c’è bsogn…(Pausa lunga, lei guarda lui)…Mo davér Armando an t’m’arcnosc…??

ARMANDO – (Pausa) …Veramènt, clatre giorne…no…an t’avéva arcnosciud…e dop ch’t’me si arturnèda in mènt…E’ pasèd tant de chi  ann Gemma che…

GEMMA – …Trentaséi ann…Guèsi trentasètt…par nun dì trentott…sì’nnè trentanov,iè guèsi quaranta…!!

ARMANDO – Catt è gnènt…!! T’sènt da cl’urecchia…!!

GEMMA - …Me a t’ho arcnosciud subit…apéna a t’ho vèst…An t’si gambièd par gnènt…sempre uguèl sa  la facia come la luna…

ARMANDO - …E a t’ho fatt tant brutt da caschè in fastidi…!!

GEMMA - E…Che quand a t’ho arvést a me so… com emuziunèda ecch…

ARMANDO – Dai Gemma so…an esagerè…

GEMMA – An so’ esagerèda Armando…E che an m’aspetèva propi che te…(pausa)t’er te…ecch…Massimo an ha mèi arcuntèd gnènt del pedrè… e dla mèdra dla Simona…E adèss invéc el se vo spusè…e alora…

ARMANDO – Di’l ma me… T’savéss te che imbròi è scapèd fora da tutta sta storia…Mah…!! Lascém perda…Comunque…Gemma…De che roba tant important t’m’ha da parlè…!?

GEMMA – Se…donca Armando…me…insomma a te vléva…dì…che…mì marìd manca el sa gnènt…poracc…Capirà.. l’avud già dò’ infart  e…se ai dégh ‘na roba acsé i chiapa ‘n colp de sigur…Vara…an so’ manca ‘n  do’ cmincè…

ARMANDO -…Alt…!!…Ferma tutt…An t’avrà miga intenzion da tirè fòra quél ch’è sucèss tra me e ….la…la farfaléna…anni e anni e anni  or sono…???!!

GEMMA – La farfaléna…e chi sarìa sta farfalèna…??

ARMANDO - …Lascia perda valà …!!

GEMMA – No…no…adèss a voj savè…Chi sarìa la farfaléna…??

ARMANDO - …Adèss an me v-nì a arcuntè ch’an t’el savèv …

GEMMA – Co’…??

ARMANDO – Com co’…?? Che tutti i  te chiamèva la “farfaléna”…

GEMMA – Ma meeee…?? E parchè…??

ARMANDO -…Perché… dicevano che… volavi di fiore in fiore…

GEMMA – Mo co’ t’dic Armando…??

ARMANDO – Dai su Gemma…porca boia…si’ t’è chiamèva “ la farfaléna”…Un motìv el cè sarà stèd…!!

GEMMA – Bè…se quest l’è quéll che dciva la gènt  de me …i sbajèva ecch…me ch’èl tèmp malè ajèra già fidanzèda in chèsa, sa Saturno…E a so’ stèda sempre ‘na regazéna  seria e a mod…

ARMANDO – Quuuaion !!… lascia gì valà…t’purtèv sempre certle  gonn  cort che madòna s’védeva tutt el…trullulù…

GEMMA –…L’era la moda…Tutt le ragazz  ch’èl tèmp le portèva le minigonn…

ARMANDO – Se, quést è véra…c’era da gì ‘n ti matt miga no…Comunque dicém la verità…te ch’èl tèmp te sarà stèda anca fidanzeda  sa cos…malé sa Saturno…te sarà anca stèda na ragazéna seria…a mod…tutt quèl ch’te pèr…prò…

GEMMA – Prò…??

ARMANDO – Prò…Gemma…parlém chièr…Me…e te…insomma…Ajavém dati giò…

GEMMA – Se…è véra…sol cla volta prò…e sol sa te…Acidenti ma cla volta…!!

ARMANDO – …Adèss prò Gemma an me v-nì a fè ‘n dramma par ‘na sciapèda capitèda tra dò ragazétt de vent’ann…??...Comunque me a stagh zètt e an dégh gnènt an te preocupè…

GEMMA – …Se…’na sciapèda…te chièmla  sciapèda…!!

ARMANDO – Gemma, vàra…maché el destén o chi par lò…L’ha fatt in modi che mi fiola e tu fiol in t’un bèl momènt dla vita i se incontrasa e adèss i se vò spusè…Ora…senza stè tant a ingarbugliè la facénda…Cl’ajè già ingarbuglièda abastanza… me a stagh zétt… te te sta zètta…insomma a stém tutti zètt e de quél ch’è sucèss, nisciun savrà mèi gnènt…è giusta…??

GEMMA – (decisa)…Armando…c’è ‘na roba… che te an te sa…(Pausa, lunga pausa. Sospiro)… Massimo… l’è tu fiol…!!!

ARMANDO– Eh…se aposta a dégh…Ehhhhh !!! …Massimo l’è…Cooooo…???? Oh…signor…!! (se non è seduto si siede)

GEMMA – Ecch…se…Massimo l’è tu fiol…parchè cla volta, guèsi quarant’ann fa…quand è sucèss cla stupidagin …me a so’ armasta in cinta , prò ann’ho dètt gnènt ma nisciun…e dop sa Saturno a me so’ spusèda, mo ajèra già in cinta…t’ha capìd…??

ARMANDO – (Frastornato)… In…Insomma…!!

GEMMA - …Armando, me sa Saturno ajèra fidanzèda…fidanzèda in chèsa… e cla volta malé  quand ce se fidanzèva in chèsa,  dop ce se spusèva, e basta!!…Quèl ch’è capitèd tra me e te l’è stèd…com a poss dì…’na roba acsè…un sbaj ecch…

ARMANDO – Un sbaj…?? Mo co’ t’dic Gemma…!!

GEMMA - ..Se Armando se…Un sbaj gross…E…I fioj i po’ anca capidè par sbaj co’ t’créd…E Massimo l’è ‘n sbaj, che comunque l’è mi fiol !!…Mo chi pudéva imaginè che…tu fiol…osia mi fiol…insomma nostre fiol, un bèl giorne incontrasa…ma…tu fiola…

ARMANDO – Aspèta…aspèta…va pianén…fam archiapè na muliga…che quésta ann’è miga na roba acsé semplic…(pausa)…Gemma…Guardme bèn in tle pall di occh…(pausa)…ann’è ch’t’m’arcont na papula anca te  no…??

GEMMA – E che motiv ajavrìa…?? Scusa sa Armando… A stèva tant bèn a chèsa mia…Vara che comunque Massimo l’è sempre stèd el fiol mia e de mi marìd Saturno Sareghini a tutti gli effetti…e nisciun avrìa savud mèi gnènt s’an se fossa arivèd ma stè punt…!!

ARMANDO - …Che…che punt…??

GEMMA - …Che stì  ragazz i se vo’ spusè…!!

ARMANDO – Me…pèr anca giust…ormèi jè grand tutt dò’…

GEMMA – Ahhh…mo alora an t’ha capìd…jè fradèj Armando…Sono fratelli…!! Figli dello stesso padre…!!

ARMANDO – E…E alora…??

GEMMA – Alora, in se po’ spusè…!!

ARMANDO - …Com sarìa a dì…??

GEMMA – E’ la legge Armando…Tò…è scrétt  maché….(gli porge un foglio scritto)

ARMANDO –(legge)…’N do’..??

GEMMA –  Malè…incantèd…’n do’ c’è la riga roscia…

ARMANDO – Ah se…Alora…I MATRIMONI SONO VIETATI PER LEGGE TRA  FIGLI DELLO STESSO PADRE E MADRI DIVERSE, PERCHE’ TRATTASI DI CONSANGUINEITA’…OSSIA I FIGLI NATI DA TALI MATRIMONI RISULTANO AVERE LO STESSO SANGUE…E QUESTO PUO PORTARE A COMPLICANZE…ecc ecc…PUNIBILE SECONDO GLI ARTICOLI DEL CODICE PENALE….Mo davére…??

GEMMA - …Davera se…… po’ a me so’ infurmèda…

ARMANDO - …E tla détt ma qualch’d’un…??

GEMMA – No…no…an l’ho détt ma nisciun, prò ajò guardèd su internèt…S’an t’i créd guarda anca te…!!...Comunque al savém sol me e te…

ARMANDO–  (tra se guardandosi alle spalle)…E se…magari…

Squilla improvvisamente il cellulare di Gemma.

Gemma prende il cellulare dalla borsa.

GEMMA – ..Massimo...?? …Se..se a so ancora a chèsa dla Simona …se…no…no a vengh giò subit…ajò fatt se…(Rivolta ad Armando) Massimo l’è maché de sotta ch’èl m’aspetta…bsogna ch’a vaga adèss…

ARMANDO - …Mo fa’l v-nì so no…Acsè…Acsé al cnosc…An l’ha ancora manca mèi vést tla facia…

GEMMA – Te dic davére..??

ARMANDO – Eh…tant ajavrò pùr da cnoscia ma ste ragazz…in fond tra l’atre,in teoria…se davér l’è mi fiol  l’avrìa guèsi da spusè ma mi fiola…

GEMMA – Al vagh a chiamè…(Esce)

Merope rientra.

MEROPE –(Disperata) Madòna…mo co’ t’ha combinèd Armando…!!

ARMANDO – Eh…?? Co’…??...Ch’ojò cumbinéd…?? T’ha sentud no…ch’ojò cumbinèd…!! Stè Massimo…Che me ann’ho mèi vést ancora  e an so’ manca com l’è fatt…el sarìa mi fiol…ecch ch’ojò cumbinèd…!! Chiapa su e porta a chèsa…

MEROPE – E adèss co’ t’fa…??

ARMANDO – (Freneticamente)…Ehh…!! Co’ facc…?? Bo…!! Ann’el so… co’ facc…??

MEROPE – (Disperata)…Mo questa l’ajè na disgrezia grosa ‘n gran bèl po’…

ARMANDO – …Aspèta te…toca archiapès ‘na muliga…arcoja le idee…(pausa)… Calma…cercém da stè calme…Mo vàra te che raza d’imbroj…!! A pensè ch’a l’avéva  sempre desiderèd un maschi…E invéc…

MEROPE –...E invéc…L’ajè arturnèda fòra  la “farfaléna” di desideri…E tach…L’è arivèd el maschi…Un po’ in ritard…Mo l’è arivèd…

ARMANDO – (Taglia corto)…Se…se va bèn…Te, comunque artorna da ‘ndò te si v-nùda…e m’arcmand an parlè mèi a dégh mèi ma nisciun de tutta sta storia…(Merope fa per ritornare nella stanza accanto)…Oh…ma te??.. T’ha capìd..??..Nisciun a da savé gnènt…Nisciun…!!

MEROPE – (Silenziosamente ritorna da dove è venuta quasi spaventata)…Va bèn…an te preocupè…!!

ARMANDO – (Conoscendo Merope)….Se…Bonanott…!!

 Qualche secondo poi suonano alla porta e rientrano prima Gemma e poi Massimo a seguire.

GEMMA – (Con evidente imbarazzo verso Armando)…Ecch…Quest l’è Massimo…

MASSIMO – Piacere…Massimo Sereghini…

ARMANDO – Piacere…Armando…me a sarià tu…tu…no…aspèta…la tu murosa…ecch…la…tu murosa la sarìa mi fiola……e alora me parèva giust fe la conoscenza ecch…

MASSIMO – Beh…già ch’a ce sém…e vèst che tra ‘n po’ me e la Simo a ce spusém…a la poss anca chiamè PAPA’…

ARMANDO – Eh…?

MASSIMO - No…a dègh…a la poss chiamè…Papà…??

ARMANDO –…Calme…stém calme par piacér… (Rivolto a Gemma)…El me po’ chiamè papà…?? (Gemma fa un no deciso con la testa)…No..No…No…méj de no…!!

MASSIMO – Ma perché no…??

GEMMA – Massimo…insomma…sl’ha dètt de no…Vo’ dì ch’è ancora prest …anca te…cerca da capì…!? An t’véd che ti fa fè confusion…l’è emoziunèd no…??

 ARMANDO – (Pausa lo squadra)…Blén…se…l’è un bèl ragazzétt…

MASSIMO - …Ragazètt par mod de dì…ajò guèsi quarantann…Comunque i dic tutti ch’sméj ma mi pèdre…

ARMANDO - …Beh..!!...A guardèl propi bèn adèss…

GEMMA – (Pronta) Macchè…el s’asméja tutt ma me…!!

ARMANDO – Se…se…l’è véra…se… Te si propi spicighèd ma tu mèdra…tutto la mamma….

MASSIMO – Mah…A dì la verità…me ann’ho mèi capìd da che part ajò chiapèd…Mi pèdre..mi medra…bo..!! I dic anca ch’ajò un po’ anca dla zia…

ARMANDO – Se…C’mancari  atre…!!Comunque t’i a dati un bèl raschi…

MASSIMO – Com el dic…??

ARMANDO – Gnènt…Gnènt…

GEMMA – (Veloce) Dai…dai…dai…gém adèss…che tu pèdre el c’aspèta…dop se s’fa tardi t’el sa ch’el brontola no…

MASSIMO – Se dai…Piacere di averla conosciuta  Armando…

ARMANDO – Il..Il piacere l’è stèd el mia…su par giò…echh…Alora ciao Gemma…ce..ce sarvéd…

I due si salutano oppure si possono anche dare due baci.

GEMMA – Se…Ciao Adèss…

Gemma e Massimo fuori. Armando rimane solo e sconvolto. Rientra Merope.

MEROPE – (Sconvolta pure lei)…Armando…maché l’è un disastre…sti ragazz i se vò spusè…

ARMANDO – SE…i se vò spusè…mo in se po’ spusè…T’ha sentìd no…?

MEROPE – Ajò sentìd, ajò sentìd…’na maténa s’ajò sentìd…E adèss co’t’vo’ fè??

ARMANDO -…Gnènt !!…Bsogna ch’al dégga ma la Luciana…

MEROPE – E co’ ti dic…??

ARMANDO – Ehhh…Bèla domanda…co’ i digh…?? Ann’el so…A so sol che mi fiola e mi…mi fiol… praticamènt…quand’è la fén dla giostra…i è fradèi…sono fratello e sorella…anca s’inn’èl sa…e quest l’è ‘nantre  imbroj tropp gross…ann’è na sciapèda acsé…e la Luciana,…i l’ha da savé…!!

MEROPE – Madòna… questa propi an m’l’ha aspetèva…Vàra Armando…an me vén più manca le paròl…an s’ co’ dì…forse…forse…t’ha ragion te…parla sa tu moj…sa la Luciana e dì le rob cum le stà…(Pausa)…Adèss me a vagh…ajò bsogn da chiapè ‘n po’ d’aria…madòna a so’ tutta sotta sopra…miga no…a so’ sconvolta…

ARMANDO –…Catt… Di’l ma me…!!

MEROPE - …Ciao Armando…(Fuori)

Armando rimane solo e rimugina tra se.

ARMANDO – Quést…quest l’è ‘l risultèd d’una cazèda…’na gran cazèda fata da ragazz… Ecch…adèss se ch’amarcord bèn ch’èl giorne…ajèra sa la mechina d’mi pèdre…un milecènt, erre, bianco sporco…veramènt l’era più sporch che bianch…tantè che mi pèdre, purétt, el s’incagnèva  sempre…Lèva cla mechina ogni tant…léva  la mèchina…El me dicéva…E ch’èl giorne…ajavéva da gì a fè l’alenamènt a Muraja…capirà s’aiavéva voja da lavè la mèchina…!! E mentre a giva al camp, par la stréda…vicén ma la fermèda del tram…PAM…!!…Un fulmìn…una vision…LA FARFALENA cla sé slunghèva in punta de pìd par véda a che ora pasèva el tram…Capirà sa clè gonn cort cla purtèva …Ajò dati ‘n pasagg no…!!A l’ajò carighèda…E co’ ajavéva da fè…??...LA CARNE E’ DEBOLE…!!...Pensè che lia…lé par lé, l’an vléva manca montè…e invéc dop l’ajè muntèda…’na maténa sl’ajè muntèda…!!!...Acidenti ma cla volta…Era méj ch’a stèva a lavé la mèchina del bà ch’èl giorne…Acsè magari la Farfaléna la vulèva… t’un antre fior…O forse l’an vuléva par gnènt…!!...Chissà…!!

Entra Luciana.

ARMANDO – Ohh…Ciao Luciana…

LUCIANA – Ciao Armando…

ARMANDO - …Vàra che la Merope la t’ha cerchèd…

LUCIANA – Al so’…(pausa lunga)

ARMANDO – Luciana…me e te ajavém da parlè…aproposìd dla Simona…

LUCIANA – Oh…Stà a sentì Armando…par piacér an incminciè sa sta storia…che sa te tant  an s’ po’ parlè…che subìt t’incagn…e dop te cminc a strillè e  an t’vò capì ecch…

ARMANDO – Vàra  Luciana…Che me ajò capìd…’Na maténa s’ajò capìd…anca tropp…

LUCIANA – ( Si rabbonisce) Alora… se te t’ha capìd, me a te vléva spighè che cla volta sa…sa…Saturno, me…

ARMANDO – Luciana vàra…An dì gnènt, par piacér an dì gnènt, ormèi quél ch’è fatt è fatt…E la Simona  e Massimo in se po’ spusè…parchè, in pratiga, jè fradèl e surèla…va bèn…E par la légg in se po’ spusè…

LUCIANA  - ( Sconvolta)…Madunéna santa…!!Mo…Mo te…Armando….Ch’i tl’ha détt…??

ARMANDO – La medre de Massimo i ml’ha détt…!! L’ajè stèda maché  e…la m’ha parlèd…sa’ còr tle mèn…

LUCIANA – Mo…La medre de Massimo il… savéva…??

ARMANDO - …Catt…Par forza…S’inn’el sa lia…chi l’ha da savé…??

LUCIANA – Mo…Lia l’ann’ha mèi détt gnènt ma nisciun…??

ARMANDO - …E co’ l’ajavéva da dì pòra dona…L’ajà tnùd el segrét no…E che comunque a sarìa v-nùd fora mei gnènt se la Simona e Massimo in se fossa incuntrèd ecch…purtropp è gida acsé…Propi un bèll imbroj…!!

LUCIANA – E…co’ t’ho da dì…??…Amén…e adèss prò bsogna… bsogna cerchè d’armediè…E se te Armando…Te si ‘n om fort e  t’ha capìd par davér…el sbaj…che…

ARMANDO – An parlè piò Luciana…Se…a l’ho  capìd el sbaj…anca tropp a  l’ho capìd…Mo ormèi è tardi e an s’po’ fè più gnènt…se non impedì a tutt i cost che chi dò ragazz i se sposa…parchè par la legg in se po’ spusè ecch…Prò maché Luciana mia…bsogna propi ch’t’me da ‘na mèn…Ajò bsogn del tu aiud…

LUCIANA - …T’ha ragion…Armando…T’ha propi ragion…Colpa mia…Colpa mia…Mo me Armando a so’ machè sa te…Préma de tutt come moj, e po’ come mèdra…Ecch…A so’ pronta…

ARMANDO – …E già…Nella buona e nella cattiva sorte…Nella salute e nella malattia…Finchè la morte non vi separi…Quuaionnn…!!

                                    Alzo musica. E buio.

                                     FINE PRIMO ATTO

      

                                 “ Imbròj, papòl e confètt ”

SECONDO ATTO

****

All’inizio del secondo atto, troviamo in scena già piazzati Armando e Frate Gaetano ( serioso e con la barba e pure scalzo, con i sandali da frate), che parlano tra loro. Al salire delle luci di scena, Armando gesticola e parla col frate che è seduto ad ascoltare.

ARMANDO - …Alora aiavém pensèd…” Chi, meglio di Frate Gaetano, clè ‘n nostre amigh da sempre…!! A sém cresciud asièm…ajavém praticamènt pasèd la gioventù…Quatre disastre ajavém cumbinèd…!!...Eh Ghitèn t’arcord…??

FRA G. – (Lo interrompe)…Eh…T’avòja te…Bei tempi…Bei tempi…

ARMANDO – Alora  me e la Luciana a ce sém détti…Chi méj de lò, el ce po’ risolva sta’ situazion acsé ingarbuglieda…??...

FRA G. – …Se…se… Insomma…S’ajò capìd bèn… te te vréss che me a dicéssa ma tu fiola, che te e tu moj an si cuntènti par gnènt che lia la se sposa sa…sa Massimo…

ARMANDO - …Ecch, propi quést…e che invéc a sarésmi cuntenti un gran bèl po’ se lia la se spusasa sa Leonardo, el muros cl’ajavéva préma…!!

FRA G. – Mo… Ste…cos malé…Massimo…ann’è par chèsi el fiol dla Gemma…??

ARMANDO - …Se…Propi lò…!!

FRA G. – E la Gemma…Ann’era anca lia ‘n amiga nostra…?? Mi pare , al tempo,  fosse una brava figliola…anche se dicevano tutti che era un po’…un po’…

ARMANDO - … Farfaléna…

FRA G. – Se…farfaléna…” volava di fiore in fiore…”…Dicevano. Na storia vechia…. E’ pasèd un bèl po’ de ann Armando…No ??...Aiermi ragazz… E po’…E po’ l’era tutt papol… Comunque… Te an te vréss fè spusè ma tu fiola sa ste ragazz, che tra l’atre l’è ‘n ragazz in gamba, parchè ma la medra noiatre, con grande malignità e cattiveria, chiamavamo “La farfaléna” (??)…Che stupidagin sarìa questa Armando…?? Mi meraviglio…!!

ARMANDO -  GAETANO !!…Insomma …questo matrimonio non s’ha sa fare…!!

FRA G. - …Mo lascia gì…valà…an so’ miga Don Abbondio…me…Io caro Armando ti conosco troppo bene…E po’ la Gemma…

Armando - …La farfaléna…

FRA G. – E ardai sa stà farfaléna!!…Lascia gì no…El pasèd dla gènt, l’è pasèd e an artorna piò…e po’anca se fossa véra…Si cambia Armando… per fortuna le persone cambiano e col tempo MIGLIORANO…Vara me presèmpi…anca me a so’ stèd…nella passata gioiosa e turbolenta  gioventù…Com a poss dì…a so’ stèd un po’ birichèn ecch… D’altronde…come tutti i ragazz de cla volta no…?

Armando – Sl’è par quést anca pégg…!!...S’dic in gìr che t’ha un fiol a sparguion da qualca part….

FRA G. – (Si arrabbia un po’)…Armando…Questa l’ajè ‘na cattiveria…eh…!! L’ejè tutt papòl e bugì dla gènt…(Si calma, Pausa)… Ann’e ‘n fiol…l’è ‘na fiola…’Na  ragazèna che adèss l’ajà su par giò…’Na ventèna d’ann..an so’ de precìs…an l’ho mèi vésta…!!

ARMANDO - ..Mo alora è véra…

FRA G. – …Mo se sa ch’è véra… è  propi par quést ch’a me so’ fatt frèt…per espiare il mio peccato facendo voto di  povertà e di rigorosa castità, anche se il passato , mio caro Armando, dle volt  an s’cancèla piò, come in questo caso…

ARMANDO -  Apunt…E la stà propi maché la complicazion…

FRA G. - …Com te dic…??

ARMANDO - …Gnènt…gnènt…E…scusa sa…E…In confidenza, tant par savé…la mèdra de sta’ ragaza…Tu fiola… chi sarìa…??

FRA G. – …Quést ann’ha importanza…An sém maché par fè ‘l procèss ma me e la donna che, al tempo, copulando meco, si è congiunta….(si ferma e ripensa)…Che comunque adèss…sa iarpèns…l’ajè stèda propi ‘na bela copulèda…(cambia tono, pausa, alza gli occhi al cielo)…La BERNARDA…

ARMANDO - …Ostio…T’ha propi ragion…la tira piò lia  che ‘n pèra de bò…!!

FRA G. – No…An t’ha capìd…Lia…la medra…de..sta’ ragaza, de mi fiola…la s’chièma Bernarda…T’arcord…??...La Bernarda…!!

ARMANDO – (Colpito dalla rivelazione)…AAAhhh !!…PORCA BOIA…!! La Bernarda…!! Mo pènsa te…E chi la vésta piò ma la Bernarda…Amarcord se… Le batalli cl’ajà fatt…Garibaldi l’è ‘n bugatt…!!

FRA G. –… Anca questa comunque l’ajè sempre stèda ‘na gran bugia…La Bernarda l’ajèra  ‘na ragaza seria…Come oggi è madre esemplare…a me so’ infurmèd co’t créd… !!

ARMANDO – Ah…Sigur…Sa ch’èl nom malé po’…Clè tutt un programma…

FRA G. - …Ecte lò…sperasentèz…Armando…ricordati che le vie del Signore sono infinite…ed il giudizio è solo divino…Noiatre an pudém giudighè…Ne manch e manch sparè le sentènz acsé senza savé…

ARMANDO - ...Beh…Gaitèn…Insomma…Un qualco’ ajò savud…

FRA G. - …Co’ t’ha savud te…!! Co’ t’ha savud…!!??...Vara Armando…A te dégh sol quést…Me, préma da gì…Prima di ritirarmi in convento per espiare…

ARMANDO - …Il peccato e la colpa…

FRA G. - ...Apunt…Il peccato e la colpa…Me, carén, a n’ho combinèd de tutt i color…

ARMANDO – Mo…Davére…???

FRA G. – Davéra se…Dmanda…Dmanda ma tu cugnèda presémpi…

ARMANDO - …Naaaa….!!

FRA G. - …Com no…Sa t’èl dégh…!! E po’ dmanda anche ma tu…m..(Sta per dire “tu moj” ma si  blocca)…Ma lasciamo perdere…Lasciamo perdere  le cose passate…Che come l’acqua del molino passata una volta non macina più.

ARMANDO - …Cèrt che se t’me dic acsé Gaitèn…Vo’ dì che l’acqua de stè mulèn par te l’ajà macinéd un gran bèl po’…E l’ajè anca vuntèda dala mastèla, vist e considerèd ch’t’ha lascèd un fiol da qualca part…!!

FRA G. - …Ahhh…Quaioni…!! L’è ‘na fiola…!!...E comunque…Chi sei tu misero peccatore per meco giudicarmi…??...Chi è senza peccato scagli la prima pietra…!! E an me nì arcuntè che te, cla volta, t’èr un sant, parchè ann’i créd…!!

ARMANDO -...Vara Gaitén, che me a so’ sempre stèd una persuncéna bona e onesta con tutti…e con tutte….A me so’ sempre comportèd bèn…Ecch… E anca da ragazz…Ti giuro…

FRA G. – (Lo interrompe)…Mo lascia gì valà…An giurè clè méj…T’vo’ che me an sava quél che t’ha combinèd…Armando svegliati…!! Esiste il sacro vincolo dalla confessione, e nel sacro vincolo della confessione…Ehhh…!! T’avoja te…!!...La gènt la parla…Specialmènt le donn…Che prima fanno e poi si pentono… Gli uomini invece, a  volte, si pentono prima… Ma fanno dopo… IO SO’…Armando…SO’…Guèsi com tu cugnèda…La Merope…Cla sa tutt anca lia…E anca de piò…!!

ARMANDO - …Ah…’na maténa…A gém bèn maché…!!

Entra all’improvviso Simona ,arrabbiata, seguita da Massimo. Mentre i due brevemente converseranno, Armando e Frate Gaetano ascoltano.

SIMONA - …Massimo, insomma ma me, stà roba che tu mèdra la m’ha détt l’an me va bèn propi par gnènt…

MASSIMO – (Cercando di calmarla)…Dai Simo…Stà calma…L’aiavrà détt acsé par dì…

SIMONA – No…L’ann’ha détt par dì…La m’ha chiapèd da ‘na part e po’ la m’ha détt: “Vara Simona, a t’ho da dì la verità… me come mèdra de Massimo…an so’ cuntènta par gnènt che te, te spos ma mi fiòl…

MASSIMO - …Mo acsè senza nisciun motiv…??

SIMONA – Senza nisciun motiv…Gratuitamente…(Pausa)…Massimo co’ c’è sotta…!??  Vara che st’me nascond un qualcò’…!!

MASSIMO – (Si altera un poco)…Oh caréna, stà calména eh !!... Me ann’ho gnènt da nasconda…Chesimèi te…!!

SIMONA – Ahhhh…Ancora sa cla storia…me pareva ma me…Oh…te si dur de comprendòni…

MASSIMO - …El dènt el batt ‘n do’ ch’èl fa mèl…T’ha capìd…??...Magari mi mèdra  la po’ pensè  che sicom te, do més fa  t’èr ancora la morosa de cl’imbecéll malé…

SIMONA – LEONARDO…Par piacér…el s’chièma Leonardo !...E ann’è ‘n imbecéll capìd…!? (Specifica)

MASSIMO – Se…se…Leonardo…Ecch…magari mi mèdra, giustamènt, la pènsa ch’a fém le rob tropp a la svélta…Magari…

SIMONA - ... Magari tu mèdra l’an capésc gnènt…!!

MASSIMO – Oh…Porta rispètt ma mi mèdra sa…an te permetta…

SIMONA – (Più forte)…An te permetta…?? …Chesimèi TE an te permetta…!!

ARMANDO – (Interviene)…Oh…OH…Ragazi…Calma…Calma…Co’ sucéd…??

SIMONA - …Sucèd che la medre de Massimo,(con sarcasmo)… la signora Gemma…L’an vò piò ch’a ce spusém…La dic ch’ann’è cuntènta…!!

FRA G. – (Interviene)…Santo è difficile, l’è ‘l mestìr di genidor…!!

SIMONA – (Sempre arrabbiata)…E quést chi sarìa…?? Fra Martino Campanaro…??

ARMANDO – NO…L’è…FRATE GAETANO…Un mi amigh…l’è maché par dèt’ un consilli…

SIMONA – Me ann’ho bsogn de nisciun consilli…

MASSIMO – E manca me…specialmènt da stè fret maché po’…

FRA G. – E parchè…?? Ch’ojò la rogna me…??

MASSIMO -…No…Magari la rogna no…Prò un fiol da qualca part se…

FRA G. – Oh…!! Questa po’…e ch’i tla détt…??

MASSIMO – Chi sa chi ml’ha détt…Mi medra…Mi mèdra la ve cnosc ma voiatre… Aièrvi  tutti amigh ‘na volta, no…? E anca mi pèdre…

ARMANDO – Ehhh se… tu pèdre…S’fà par dì…!!

MASSIMO - …S’fa par dì co’…???

ARMANDO - …Gnènt…Tu pèdre, c’era e an c’era e quand el c’era…E comunque se…Ajermi tutti amigh, e  anca adèss a sém amigh…L’è véra Gaitèn…??

FRA G. - …Più o mén…

MASSIMO - …Ajervi ‘na bela crécca valà…!!

ARMANDO – Mo sènt ma quést…?? Co’ t’sa te com ajèrmi fatt noiatre…?!

 MASSIMO - …Se…Se…Prò me, sa ‘n frèt cl’ha ‘n fiòl in gìr da qualca part an voj avé gnènt a che fè, capìd…??!!

SIMONA - …Ah…Quést è poch mo sigur…!!

FRA G. – ...L’è ‘na fiolaaa…!!

MASSIMO – ‘Na fiola…’n fiol…Quél che sia…Me sa lei an voj manca discorra…!!

ARMANDO – OHHH…Insomma…Massimo…adèss basta !! Un po’ de rispètt…e chi t’ha insgnèd l’educazion ma te ??…Mastro Lindo… !!

MASSIMO – E chi l’è  lei par di’m quél ch’ajò da fè…?? Ann’è miga mi pèdre…!!

ARMANDO – (Arranca)…E se…A vléva dì…NO…an sarò tu pèdre…Prò al pudrìa anca  essa…Par via dl’età a voj dì…To…Toca purtè rispètt ma i vècch e le person  anzièn…no…?? (Indica Frate Romeo)

FRA G. – (Indica Armando)…Anzièn e vècch te sarà te…!!

Entra all’improvviso Luciana dalla porta principale ovviamente ha la chiave,è seguita da Leonardo.

LUCIANA – Vèn déntra Leonardo e chiud la porta…(Si accorge delle persone presenti).

MASSIMO – (Vede Leonardo e decisamente si arrabbia)…Ahhh…!! Ecch parchè mi mèdra l’an vo’ ch’a ce spusém…Adèss ajò capìd…(A Simona)…Te…ancora te si intralazèda sa stè bugatt maché…!! Mo ma me caréna an t’me chiap par le cul…No..no…parchè me a t’dagh la strèda da corra…!! (Esce incazzatissimo dalla stanza…)...Adèss è tutt chièr…!! Adèss ajò capìd tutt…!!

SIMONA – (Cerca di fermarlo)…No…No…Massimo…?..n do’ t’va…Massimoooo…(si siede desolata e piange)

LEONARDO – (Si avvicina a Simona cercando di consolarla)Su…Su…Simona…Su…An fè acsé…A ce so’ me adèss maché sa te…Non ci lasceremo mai…Staremo sempre VICINI VICINI…!!

SIMONA – (Arrabbiata lo allontana in malo modo)…Mo’ bèda a gì valà !! Brutt imbecéll ch’an te si atre…An t’voj più véda t’ha capìd…?? NON TI VOGLIO PIU’ VEDEREEEE…!!(Alla madre)…E anca te mama…co’ t’èl port a chèsa a fè…??

LUCIANA – Mo’ Simona…Parchè ??

Entrano improvvisamente Merope, Bernarda e Fiorella figlia di Bernarda.Fiorella avrà una voglia ben visibile sul braccio sinistro.

BERNARDA – (Forte)…Parchè l’ha già la murosa…Ecch parchè !!

MEROPE - …Scusè sa mo c’èra la porta aperta…e acsé La Bernarda…

LUCIANA – (Sorpresa)…La Bernardaaaa…!!?

FRA G. – (Allargando le braccia)…Bernardaaaa…Com te stà Bernarda…?? Quanto tempo…??!!...Mo guarda che combinazion…!!

BERNARDA – (Freddamente)…Me a stagh bèn…!! E te com te sta…??(Va verso Leonardo per picchiarlo)...E te ?? Brutt lazaron…Te sta bèn se…(mentre lo dice si avventa su Leonardo)

LEONARDO – (Cerca di scappare)…Aiutoooo!!...Co’ la vo’ da me…!! Me ann’ho fatt gnènt…!! Quésta l’ajè mata…!! Aiutooooo…!!

La Bernarda viene fermata a stento da Armando e Luciana.

LUCIANA - …Bernarda…stà calma…madòna santa…co’ sucéd…!!!!???

ARMANDO – Stà bòna Bernarda…Mo’ co’ t’si mata par davér…Co’ l’è che t’chiapa diii…!!??

BERNARDA - …Co’ me chiapa…?? Al so’ me co’ me chiapa…(A Leonardo)…Stè mostre…Stè moramazèd…(Riparte verso Leonardo che scappa)…Vèn machè…Delinguènt…Vèn machè…Ch’a te stacch tutt do’ le urecch…e dop a te cinciangol tutt sa stè mi mèn che i becamort i t’ha da tirè su sa’l cuchiarén…!!

ARMANDO – Bòna…su…stà bona…

DON G. - …Pace…Bernarda…Pace e cristiana comprensione…

BERNARDA - …Fat’dè ‘n tèl sacch anca ma te…!!

 LUCIANA - …Ecch…!! La t’ha dàt del”LEI”…!!…(In generale)…Mo insomma…Co’ sucéd, s’po’ savé…??

FIORELLA – (Rivolgendosi a Leonardo col cellulare in mano)…Sucéd che lò l’è ‘l mi muros…Ecch co’ sucéd…!!

LEONARDO – (Subito)…Ann’è véra…!! ? ‘Na volta ajèra ‘l tu muros…Adèss a so’ fidanzèd sa la Simona…E’ vera Simo…????

SIMONA – (Arrabbiata)…Te carén t’ si matt par davér…Me a t’ho lascèd… Dò més fa a t’ho lascèd e a me so’ messa sa Massimo…(Specifica)…Mi sono fidanzata con Massimo SEREGHINI…T’ha capid…se o no ???

FIORELLA – Ahhhh…Massimo Sereghini…!!...Quél Massimo Sereghini…??

SIMONA – (Sgarbatamente)…Se…!!...Quél Massimo Sereghini…Parchè…C’è qualcò’ ch’an va…??

FIORELLA – (Acida)…Nooo…Anzi…A so’ cuntenta par te…??

SIMONA –  Chi l’ajè questa maché…??? (Indica Fiorella)

BERNARDA – …Fiorella Pollastrone… mi fiòla…!!

FIORELLA - …E’ GIA’…!!

FRA G. – …Tu fiola…??...Mi fiòla…!!

ARMANDO - …Ecch…se…sl’ajè (indica Bernarda)…su fiòla…In teoria stà…stà Fiorella Polla…Pollastrone… l’aiavrìa da essa…tu…tu…Booo!! Me an capisc più gnènt…!!

LUCIANA - …E…se…

BERNARDA - …No…No…!! Stè tutti calmè…!! La Fiorella  l’ajè mi fiòla e basta…!!

FRA G.- (Pressante)…Com sarìa a dì…??...L’ajè anca mi fiòla…!!

BERNARDA - …Nooo…Lia sa te l’an c’entra gnènt !

FRA G. – Mo com…?? Te t’m’avév détt che…

BERNARDA – Nooo…Te sbaj de gross…Chèsimèi la gènt la dicéva, mo l’era tutt papol…Tutt bugì…Me an t’ho détt mèi gnènt…!!...E chi t’ha vést piò ma te…!!

LUCIANA – Beh…Verament, nisciun de noiatre da cla volta el v’ha  più vést e ne sentìd, ma tutti dò’…!!

BERNARDA – Parchè me, da la vergogna, a so’ fugìda …Capìd ??

FRA G. – …E me invéc a so’ gìd a fnì t’un convènt per riparare al mio peccato…(indica Fiorella)… e la mia colpa…

BERNARDA – Ecch…Se…Alora…Magari per riparare al peccato t’ha fatt bèn…Mo la colpa carén…L’ann’è la tua…!!

FRA G. - …Oh…Porca putt…(Cerca di calmarsi)…Porca miseriaccia miseria…E de chi l’ajè…??

LUCIANA - …Già…de chi l’ajè…??

BERNARDA – Co’…??

MEROPE  – (Curiosa) La…la colpa Bernarda…(indicando Fiorella)…de chi l’ajè…???

BERNARDA – (Cattiva)…An V’èl dégh gnanca morta…!!!

FRA G. - …Mo com…?? Sarìa a dì che me a so’ gìd déntra t’un convènt a fè…L’astinenza…il digiuno… (alza le braccia al cielo).. rinunciando perfino ai piaceri della carne …Acsé par senza gnènt…Mo che imbroj l’è quést…!?

FIORELLA – (Maliziosa)…An c’è nisciun imbroj…PAPA’…Oh…a vléva di Padre…

BERNARDA – Chesimèi  te si imbrojed da par te…E te stà bèn...!!T’impèr a fè l’ibecéll  sa me…!!

FRA G. - …Madunéna santa !!...Che incu…cu…cu…Che freghèda…!!

Frate Gaetano si abbatte affranto sulla poltrona.

BERNARDA - ...Che comunque  an so’ maché par quést…A so’ maché par via d’un altre imbroj…(indica Leonardo)…Lò…Lò…L’è da stamaténa ch’aj stém dria ma stè mostre…Me e mi fiòla a l’avém seguit da quand l’è scapèd da chèsa ma stè sgrazièd…e quand l’è entred in ste casamènt…Ajavém capìd tutt…

LEONARDO – (Titubante)…Co’…co’ l’è ch’ajavéd capìd…Co’…??

FIORELLA - …A so’ incinta Leonardino…!! Sono incintaaaa…!!

LEONARDO – Eeeeehhh…??…A…An po’ essa…!!

FIORELLA –  ( Con sufficienza sempre guardando il cellulare)…Pò èssa…Pò èssa…!!...Sa t’èl dégh…!!

FRA G. –  (Si alza e si risiede sulla poltrona)…Oh…Madòna santa…!!Questa po’ l’ajè grosa…

SIMONA – Ohhh…!! Finalmènt…!!...Ajavé capìd parchè a l’ho lascèd ma ste delinquènt…!! Ann’ ho détt gnènt ma nisciun parchè a so’ ‘na ragaza seria ME!!..Donca, s’an vè dispièc, adèss, a vagh a cerchè ma Massimo…Parchè ma Massimo, ME, al voj spusè…!!

LUCIANA - …Contro la nostra volontà… Me  e tu pèdre, Simona, an sém cuntènt par gnènt.. ecch…!!

ARMANDO - …E già…!!

SIMONA – Oh…Insomma…!! Voiatre an si cuntènti…La mèdra de Massimo l’ann’è cuntènta…Oh…stè a sentì…Ma me de quél ch’a pensè  an m’importa gnènt…Me ma Massimo ai voj bèn…parche lò, par fortuna ann’è ‘n moramazèd come… LEONARDINO (indica Leonardo)..e po’  ormèi a so’ grandéna e a facc quél ch’me pèr…!!(Simona, arrabbiata, esce di scena.)

LUCIANA – (La rincorre)…Simonaaa…’N do’ t’và…?? Simonaaa…Aspèta…!!(fuori)

Pausa, tutti in silenzio.

MEROPE - …Mò vàra te che raza de pèza de schiafa de situazion complichèda…

BERNARDA - …An c’è gnènt de complichèd, (Indica Leonadro)…St’imbecéll maché l’ha méss incinta ma mi fiòla, e adèss i l’ha sposa…!!

LEONARDO – (Rassegnato si avvicina dolcemente a Fiorella)…Mo…Fiorella…Te si incinta par davére…??

FIORELLA – (Un poco brusca)…Haaa…Mo t’ha la testa dura prò eh…!! SEee…Com a t’l’ho da di…??

LEONARDO – (Tra se a voce alta con fierezza)…Mo…alora…quést vo’ di…ch’aiavrò ‘n fiulén… tutto mio…?!

FIORELLA - …Propi acsè…!! Odio…tutto tuo…più o mén…

LEONARDO – (Ci ripensa)…Co’ vò dì…PIU’o MEN…??

BERNARDA – (Pronta)…Ch’ann’è sol tua…BAMBLON…l’è…l’è anca el sua no…!!

LEONARDO – (Un po’ confuso)…E’ già…se…è véra…(Solenne si rivolge e Frate Gaetano)…Allora, padre…Prima di andare…Ci dia la sua benedizione…(Prende per mano Fiorella e si inginocchia, Fiorella no.)

FRA G. – (Confuso)…Eh..?? Ah…se…se…(Benedice i due alla sanfasò)…andate figlioli…ite…ite…

Leonardo e Fiorella escono velocemente di scena. Fra Gaetano si risiede affranto.

ARMANDO – (Perplesso)…Dì ‘n po’ Merope…Pèr ma me…O ch’èl tizi malé…

MEROPE – Leonardino…??

ARMANDO - …E se…propi lo…Ma me, me sa clè ‘n po’  incantèd…?? Te co’ t’dic…??

MEROPE – …Mmmm…Me sa anca ma me…!!...L’ajè gida bèn ma la Simona valà…!!

BERNARDA – (Replica acida)…El sarà anca incantèd…Prò intant el sposa ma mi fiola…Capìd…!!?? (Rivolta a Frate Gaetano)…E an fa come certa gènt…clà scapa in ti convènt…T’ho…ajò fatt anca la rima…Ce s’arvéd…(Fuori veloce).

FRA G. – (Affranto si alza e guarda Merope) SANTA MA…MAREMMA DEL PETTIROSSO DECOLLATO…!! IO…che ho rinunciato perfino ai PIACERI DELLA CARNE…!!

MEROPE – Oh…Carén…An guardè ma me…abbiamo già dato…antarcòrd piò…!?

Merope esce di scena quasi fuggendo e Frate Gaetano alzando le braccia la segue.

FRA G. – Meropeeee….!! Mia cara Merope…Vieni meco…che ti faccio vedere le figurine del Papa buono….!! Meropeeee….!!

ARMANDO - …Oh Signor…!!

BUIO o mezza luce per qualche secondo con musica adeguata. Ad indicare che passa qualche giorno. Poi di nuovo luci di scena normali.

La scena è vuota, poi entrano in scena conversando tra di loro, Simona, Merope e Massimo. Entrando in scena conversano.

MEROPE – Alora Massimo t’ha capìd com è gida la storia…??

MASSIMO – Miga tant…El frèt cò’l centra…??

SIMONA - …Ahhh…Prò t’si dùr de comprendoni eh…!!...I t’l’ha détt adèss…!!

MASSIMO - …E ann’ho capìd…va bén…??

MEROPE - …Alora…El frèt el céntra…Parchè cla volta, el frèt…ancora ann’èra frèt…e l’avéva ‘na storia sa sta Bernarda Pollastrone…Prò nisciun savéva gnènt…

MASSIMO – (Indagatore)…Pollastrone…?? St’ia la s’chièma… POLLASTRONE, de cognom ??

SIMONA - …Se…parchè…??

MASSIMO – No…No…Gnènt…

MEROPE – (Continua il discorso)…Stà de fatt che stà Bernarda an cèrt punt l’ajarmàn in cinta, l’ajè fugida e an s’è più vésta,  e lò, GAETANO…

SIMONA – (Specifica)…Che ancora ann’era frèt…

MEROPE - …Apunt…Stè Gaetano invéc l’è gìd a fnì ‘n t’un convènt…

SIMONA - …PER ESPIARE IL PECCATO E LA COLPA… dic lò…!!

MEROPE - …E già…Sol che adèss vén fora che sta fiola dla Bernarda…L’an è de Gaetano…osia del frèt…

MASSIMO - ...Insomma ste…Ste Gaetano…el se sarìa fatt frèt par senza gnènt…??

SIMONA - …E’ già…T’ha capìd adèss…??

MASSIMO – Ajò capìd …Propi ‘na bèla fregatura se…Propi ‘n bèll imbroj…

MEROPE - …Mo ann’è fnida…Parchè  sembra, anzi è sigur, che anca la fiola dla Bernarda,  FIORELLA POLLASTRONE…insomma…L’ajè in cinta anca lia…

A queste parole Massimo cambia cambia ha un sussulto quasi si dispera.

MASSIMO – (Disperato)…Eeeeehh…!??? Coooo’….Madona Santa…!! Mo par davére…??

SIMONA – Davéra se…

MASSIMO  - (Sempre disperato)….E…E ‘l pèdre..?? Chi l’è ‘l pèdre ?? Se sa  chi l’è ‘l pedrè…???...Se sa…!!??

SIMONA - …Indvéna ??

MASSIMO – Simonaaa…Par piacér…An te métta a fè i giughén…Se sa chi l’è el pèdre se o no…??

MEROPE - … LEONARDOOO….!!

MASSIMO – (Si tranquillizza)…OHHH…Finalmènt…Era ora…A la fè longa par dì ‘na roba prò…!!

SIMONA - …Mo Massimo, co’ t’chiapa…T’si tutt agitèd…

MASSIMO – (Cercando di svicolare)…Mo…Mo par forza…Ste…Cos malé…Leonardo, l’èra ‘l tu moros de préma…Anzi no, l’avéva dò’ moros, ma te, e ma stà Fiorella, …El tnéva i pid in do’ sfaff…Stè delinguènt…

MEROPE - …Par fortuna, Simona ch’ t’avud la testa da mandèl t’un ch’èl paes,ma ch’èl sgrazièd…!!

SIMONA - …E no…!!Magari l’imbrojèva anca ma me st’imbecéll…Aaahhh…Mo me ajavéva capìd tutt…A so’ birba, traché…!!

MASSIMO – Eh…Eh…La mi Simona l’ ajè tutta testa…da’l coll in su…!!

Entrano Armando,  ed una preoccupata  Gemma.  

ARMANDO – (Entrando)…Vèn déntra Gemma…Vèn déntra…(Vede i presenti, tensione)…Oh…Ragazi…. A végh c’ha si maché…??...Ciao Merope…E Grazie…

MEROPE - ...E de co’…??...Capirà…!!…Prò tu moj ancora l’an c’è…E Saturno…??

GEMMA - …L’ariva subit…

ARMANDO - …Merope…Fa’n antre favor…Va a cerchè ma la Luciana par piacér…e dì cla venga maché subit…Acsé a ce sém tutti…(Merope annuisce ed esce.Poi Armando si rivolge a Gemma)…Alora Gemma…Se te ancora ma tu marìd an t’ì ha détti  gnènt…Tocarà dèi la notizia sa tutt i riguard…

GEMMA - …Sperém bèn…!!...L’avùd dò’ infart….!

MASSIMO  - (Si guarda intorno perplesso) Un momènt…Un momènt…E co’ ajavé organizèd ??...’Na spéc de riunion familièr par chèsi…??

GEMMA - …Ecch se…più o mén…

SIMONA – (Tono duro)…Eeee… De grezia…Par che motiv…??

ARMANDO – Parchè.…A vlém parlè de sté vostre matrimoni ecch…!

MASSIMO - Ah…C’è poch da discorra…Me e la Simo a ce spusém, punt e basta !

ARMANDO - …Ecch…se…l’è propi quést ch’an và…Voiatre…com a poss dì…an  pudé capì…

SIMONA - …Insomma ba...An c’è gnènt da capì…Do person…(Indica)…Me e lo…le s’incontra…le s’freguenta… i capésc ch’i se vo’ bèn…e dop d’un po’ le se sposa…Gnènt de specèl…Tutt normèl… NORMALE…!!

GEMMA - ...Se…prò in ste chesi maché…ann’è normèl par gnènt Simona mia…

MASSIMO – Mo parchè…??

ARMANDO-(Arranca)…Parchè…Parchè…Insomma…Parchè…me sémbra…anzi ce…ce sémbra… che  voitre dò’…a si guèsi com…un fradèll e ‘na sorèla….ecch…!!

MASSIMO - …A sigur…!! E chi l’ha détt ma lei el frèt…?? Ah…Mo par i frèt a sém tutti…FRATELLI E SORELLE…Co’l créd…

GEMMA - …Se prò…

All’improvviso irrompe Merope, seguita a breve distanza da Saturno e Luciana.

MEROPE – (Trafelata)…Armando…Armando…Tu moj l’ajèra in fond alla strèda cla parleva sa Saturno e…

Non fa in tempo a finire la frase che entra Saturno seguito da Luciana.

SATURNO – ( Ha sul braccio sinistro una voglia simile a quella di Fiorella. Si dirige  verso Simona e la abbraccia)…FIGLIA MIA…!!!!

Gelo. Tutti fermi.

LUCIANA – (Con fierezza)…Ecch…Ajò parlèdi…Ajò détt guèsi  tutt…!!

ARMANDO – (Meravigliato)…E co’ ti ha détti…??

LUCIANA – (Sfogandosi)…Ajò arcuntèdi de cla sera a maréna…e po’…

SATURNO – (Termina la frase)…E po’ l’ha m’ha détt…Su fiola…l’ajè nostra fiola…

ARMANDO – (Non comprende e si rivolge alla moglie)…Mo…No…scepa…T’ha sbajèd…Chesimèi , t’i avév da dì che…Su fiol…L’è  nostre fiol…

GEMMA – (Mani nei capelli)…Madòna…Che confusion…!!

SIMONA – (Brusca)…Oooohh…Basta..!! Insomma…Maché a si tutti matt in’ t’el mezz di cervéi…Propi da ricovre…

MASSIMO - … Mo ‘n do’ l’è ch’a sém su “SCHERZI A PARTE” ?!...Quardè che me ann’ho voja da scherzè par gnènt…

SIMONA – (Seccata)…Oh, stè a sentì…me a so stuffa… s’an ve dispièc noiatre a gém via, ch’ ann’avém el tèmp da perda…Anzi, vi comunico, già da adesso, ch’ a gém in comun a fè le cart e a la svélta…!! Ci vediamo !! (Esce seccata)

MASSIMO –…Sabato…4 settembre…ore 19…Chiesa Dla Madòna del Gardlén…Siete tutti invitati…Vestirsi bene !!...Ciao !! (Esce)

SIMONA – (Da fuori)…Dai Massimo…!!

MASSIMO - …Ajarìv…!!

Tutti fermi e zitti. Pausa lunga.

GEMMA - …Booo..!! Maché c’è ‘n qualcò’ ch’an và…!!

SATURNO – Parchè…?? E’ tant chièr…!! La Simona, sla se sposa sa mi fiol…la dvénta ‘na fiòla par me…!!...Co’ c’è de strén…??

LUCIANA – (Preoccupata)…No…Saturno… alora an t’ha capid …??!!

ARMANDO – (Si altera)…Mo che fiola e fiola…!! Chesimèi l’è Massimo, clè mi fiol…

LUCIANA – ...Mo Armando…?? Co’ t’dic…???...Massimo l’è ‘fiol dla Gemma…!!...L’è la Simona, cl’ajè fiòla sua…!!(Indica Saturno)

SATURNO  - O méj…La dvénta…!!

LUCIANA – No…L’ajè…!!

ARMANDO - …Se…Bonanott…La Simona l’ajè fiòla mia…!!

LUCIANA – (Nella concitazione)…No…L’ajè la sua…!!(Indica Saturno)

ARMANDO - …Com la jè la sua…??

LUCIANA  - ...Se…l’ajè la sua…!! …A tl’avéva anca détt…!!…An t’arcord…??...Mo tant se sa…Te an t’arcord… t’si ‘n teston… t’capésc sol quél ch’te pèr ma te…

ARMANDO – (Arrabbiato)…Ah SEeee…e alora caréna, anca te an t’ha capìd un gran che…Massimo…Massimo…L’èèèè….(Non ha il coraggio di dirlo)

GEMMA – (Con calma)…Massimo l’è su fiol…!!(Indica Armando)

LUCIANA – Co….Coooohhh…!!...Massimo l’è ‘l fiol d’Armando…Noooo…..!!! Che disastre…Che disastre….!!(Piange e si dispera)

Gemma le va incontro abbracciandola.

GEMMA - ...Lucianaaaa….!!

LUCIANA – (Ricambia l’abbraccio)…Gemma…!!

Le due si abbracciano commosse.

SATURNO – (Smitizza)…Più che disastre…Me pèr un gran casén…

MEROPE – (Che ha capito) Un momènt…Un momènt…Fermi tutti…Bòni…(Pausa) Me ajò capìd ‘na roba sola….Se propi l’ajè acsè…

I pèdre…jè tutt dò’ diferènt…

SATURNO - ...Mo…Se sa che “ I pèdre iè sempre diferent” !…Me a so me…e lò…l’è lò…Lè la mèdre cl’ajè sempre quella…Me pèr…Booooo…!!

GEMMA – (Demoralizzata)…Saturno…Par piacér…an parlè…an dì più gnènt ch’è méj par te…!!

Saturno si mette le mani nei capelli.

MEROPE – (Continua il suo discorso) …E se i pedre iè  comunque diferènt…Alora…alora…Vò’  dì che…  Massimo e la Simona inn’è  piò  fradèll e sorèla…e donca… i se po’  spusè…E’ chièr…!??

ARMANDO – (Frastornato)…Com sarìa a dì ch’inn’è fradèll e sorèla…Mo te Gemma t’m’avév dètt che…

GEMMA – (Seccata)…Se…A t’l’avéva détt...(Guarda Saturno)…mo maché la situazion l’ajè gambieda…Me pèr…!!

ARMANDO -  (Che non ha ancora capito)…Mo  parchè…Co’ c’è de nov…??

GEMMA - …Dmanda ma tu moj co’ c’è de nòv…Armando…!!

LUCIANA - (Si rivolge al marito) Armando…Tiston d’un tiston…Ancora an t’ha capìd…??…PAPPARA’ – PARAPAPPA’…!!...An te dic gnènt ma te…??

ARMANDO – (Si porta le mani nei capelli)…OH…SIGNOR…!! Mo che raza d’imbròj l’è quést…!!

MEROPE – E già…!! IMBROJ…PAPOL…Prò  adèss…Sa vlé magnè i confètt… Zitti e mosca… Ch’i ragazz…Inn’ha da savé gnènt…

ARMANDO – (Non è d’accordo)…Inn ‘ha sa savé gnènt…?? Com sarìa a dì ch’inn’ha da savé gnènt…Ià da savé tutt invéc ch’i ragazz…Tutt…!!

LUCIANA - …E co’ ti arcont ma la Simona e Massimo…Armando ???? Co’ t’i dic…??

GEMMA – E già…Co’ t’i dic …??

ARMANDO – Ai dégh che…che…Lo (indica Saturno) e te (indica Luciana)…e po’ te…(indica Gemma)…sa…sa…me….Insomma ajavém fatt…Ajavém fatt una roba che…Che me an capésc più gnènt…e che insomma…Alora…l’è méj ch’a staga zétt…Ecch…!!Prò quést ragazi, vrìa dì ‘n antra bugia ancora…

SATURNO – Embèèè…??...Co’ i fa…Me pèr che tutti maché ajavém pasèd la vita tra segrét, maldicènz,  pàpòl…bugì…Una più, una mén…Co’ gambia…??

GEMMA – (Con sarcasmo)…Toh…s’è svighièd Saturno…era ora…!!

SATURNO - …Vàra che me caréna an durmiva par gnènt.. a so’ tutt da ‘n bèl pèzz…me…I m’lha détt la Merope…Parchè me e la Merope…

GEMMA – (Presa in contropiede)…EeeeeeHHHH !!!!!

SILVANA – Cooooo’…???

MEROPE – (Blocca il discorso) Mo gnènt…E po’ arcurdèv ragazi che la Merope la sa  tutt…la savéva tutt…e la savrà sempre tutt…

ARMANDO - …Parchè l’ajè sempre stèda ‘na gran cacianèsa…!!...I l’ha détt anca el frèt…

LUCIANA - …Madona Merope…Anca ‘l frèt…???!!

MEROPE – E par fortuna…!! Che  po’, a pensèi bèn…s’an d’ci gnènt ma nisciun…an c’è nisciuna bugia…Parchè nisciun sa gnènt…E arman tutt maché…

Pausa di riflessione.

GEMMA – (Seria) …e comunque an gambiaria ‘n gran che…

LUCIANA – (Preoccupata)…E…Alora…??

GEMMA - ….E alora gém avanti ascé…Com sa’n fossa sucéss gnènt…Ognun  sa i fatt sua ragazi…Ognun sa i sua…!!

LUCIANA – …Ma me adèss m’importa sol che la Simona e Massimo i sia cuntènt e i se possa spusè.…Par el rèst…Quél ch’è stèd è stéd…

ARMANDO – (Ribadisce)…T’ha ragion Luciana…Quél ch’è fatt…è fatt…!!

SATURNO - ...Me pèr anca giust…Perché rénda infelìc ma ch’ì ragazz, sa dle rob nostre …che ormèi…(pausa)… l’en conta più gnènt…!!

GEMMA - …E po’ aièrmi giovne…e quand s’è giovne qualch stupidagin la s’è fa…

ARMANDO – (Forte)...Qualch stupidagin...??...Mo maché…c’è stèd un casén universèl…!!...Anzi…el c’è ancora…!!

SATURNO – E già…!! Fortuna…Fortuna… che la Simona e Massimo i ha la testa in sle spall…E in’è sigur come noiatre…

MEROPE - ..Prò  arcurdèv che “ la stecca la vén dal zocch…” Comunque  a si propi di genidor fortunèd…(Se ne va)…Beh adèss a vagh via…E stè tranquéll…Annè sucèss gnènt…!!(Esce).

La guardano uscire.

SATURNO - …Sarà méi ch’a gémm anca no’, (A Gemma) …An sarà sucéss gnènt…Prò…Noiatre dò’…Me e la Gemma…ajavém da parlè…Cè s’arvéd…(Esce)

GEMMA - … Un salud ma tutti eh…?!...Ciao (Esce)

Armando e Luciana si ritrovano da soli. Attimi di silenzio.

LUCIANA - …Cèrt che anca te…An te si stèd sincèr ‘na mucchia sa me…!!

ARMANDO - …E te alora…an t’ha fatt cumpagn…??...Quante papòl t’m’avrà arcuntèd eh…??!!

LUCIANA - …Nooo…Carén…Parchè cla volta me e te ann’ermi manca fidanzèd ancora…

ARMANDO - …Prò a parlémmi…me e te a parlémmi…!!

LUCIANA – Ah…Sl’è par quést…me ch’èl tèmp malé a parlèva anca sa’l frèt…a parlèva……E Po’ basta  sa stè “parlémmi”…!Armando!..Basta…Che  mentre te t’parlèv… Saturno…L’ha FATT”…Te stà bèn…toh…!!

ARMANDO - ...Vàra che anca me ajò fatt …Te sta bèn anca ma te…alora…!!

Pausa breve.

I due si guardano in cagnesco.

Entra dalla porta d’ingresso Simona, è preoccupata.

SIMONA - …Ciao…

ARMANDO - ...Oh Simo…’N do’ t’ha lascèd el muros…??

SIMONA - ...L’è gìd  a chésa …(pausa)…A vò da dì ‘na roba…

LUCIANA - …Brutta o bèla…!!?

SIMONA – …Una bèla e una acsé…acsé…!!

ARMANDO - …Alora dì cla bèla…Ch’ajavém bsogn de bèli notizì…

SIMONA(Titubante)…Ecch…Se…alora…(pausa)…Mamma…Babbo…(pausa)……….A SO’ INCINTA…!! (Inizia a piangere)

LUCIANA – (Felice)…Ohhh !! Com a so’ cuntènta…!! Com a so’ cuntènta Simona mia…(Insiste)….Com a so’ cuntènta…!! Vàra a so’ propi cuntènta…!!

ARMANDO - …Se…ajavém capìd…T’si cuntènta…!!

LUCIANA – (Al marito)…Oh…Mo và in candia anca te…(Di nuovo a Simona.La abbraccia anche se fosse seduta)…E te Simo…?? T’si cuntenta…??

SIMONA – Se…mama…se…!!

ARMANDO – (Contento un po’ meno)…E Massimo…??...Co’l dic…??

SIMONA –  El s’è méss a piagna anca lò… An stà più in t’i pagn da la cuntentézza…( Simona piange)…

ARMANDO – Mo…Simona …miga c’è bsogn da piagna…L’ajè ‘na bèla novità no..??

LUCIANA - …Mo stà zétt te…ch’an t’capésc gnènt…La piagn parchè l’ajè contènta no…!!...L’ajè incinta, la se sposa sa Massimo…A piagnaria anca me a piagnaria (Accenna al pianto)….Se…Se…piagn Simona…piagn…che la mama la piagn sa te…

ARMANDO - …Viva i spos…!! Allegriaaaa…!!

SIMONA – (Tra le lacrime) Se…prò…me an sarìa propi  incinta…(piange più forte)

ARMANDO – (Un po’ arrabbiato) Com sarìa a di Simona… T’si incinta o no…??

SIMONA – (Tra i singhiozzi) No…A vléva dì …Se…a so’ incinta…

MO DE LEONARDO… a so’ incinta de LEONARDO…!! (Piange disperata)

LUCIANA – (Si arrabbia)…Eeeeehh…!! Coooo’…!!...Signurén del paradis…(Si arrabbia)...Va via Simona …va via sa…e an dì gnènt ma nisciun par carità.

ARMANDO – (Affranto sul divano)…E questa, l’ajè tutt’un antra storia…!!

Simona esce veloce di scena. Seguita da Luciana e più tardi da Armando.

                           S I P A R I O  -  MUSICA FINALE

                                     *  F  I  N  E  *

                           “ Se guardi il sole in faccia non potrai mai vedere l’ombra.”                  F.F.F. 2016