La fameja d’imbarlè

Stampa questo copione

La fameja d'imbarlè

 

Commedia brillante in tre atti in dialetto romagnolo di

BRUNO MARESCALCHI

 

PERSONAGGI

CHINONI D'IMBARLE'

IDA, su moj

VITO, su fiòl

NACI, su fiòl

SETTBEL d'la Caruvana

LISETTA, su fiòla

VERONICA

RISEINA, e garzòn

PILUCHI, un cuntadèn

PIGNAT, un ètar cuntadèn

Incù, int'na cà campagna

    1955 - 1959

ATTO PRIMO

Scena unica. In casa di Chinoni, possidente di campagna, proprietario di alcuni poderi e coltivatore diretto. Tavola massiccia in mezzo, sedie impagliate, credenza, qualche mobile. Comune in fondo e finestra a fianco. A sinistra la porte che conduce in cucina e alle stalle. A destra una porta e ivi la scala per il piano superiore. Il tutto alquanto rustico, ma vi si respira aria di benessere. All'aprirsi del sipario non in scena Chinoni, Ida, Veronica, Pignat e Risèina. Ida è una donna anziana, malaticcia, più vecchia degli anni che ha. Porta un fazzoletto in testa annodato attorno alla gola. Veronica, sui 35 anni, giovanile, non brutta, veste di scuro, indossa un grembiule chiaro per i lavori in cucina. Chinoni è un uomo di una sessantina di anni e più, mali porta bene. E' vestito con calzoni di mezzalana e una veccia giacca, un vecchio cappello in testa. Risèina, il garzone, è un allampanato ragazzo, con abiti sbrindellati, la camicia fuori dai calzoni e cappelli arruffati. All'inizio della scena sono seduti attorno alla tavola Chinoni, che sta finendo di mangiare una mela, Pignat e Risèina, che hanno già finito di mangiare. Chinoni è assorto nei suoi pensieri. Risèina col capo appoggiato ad una mano dorme  e di tanto in tanto rischia di cadere in avanti, si riprende e ricomincia a dormire in posizione eretta. Pignat si versa da bere non certo per la prima volta e chiacchiera. Veronica sta portando via le stoviglie. Ida è seduta vicino alla finestra, si è assopita, ma si sveglia di soprassalto al modo di chi è in preda a malessere.


SCENA 1^ CHINONI IDA VERONICA RISEINA PIGNAT

PIGNAT # Sicura Chinoni, l'è acsè coma che av dègh, l'òman un ha d'avè paura, un torna e count, parchè se oun l'ha paura u j è sèmpar quèl cl'ha incora piò paura. La livra un dè l'as laminteva: bròtt distèn, da dgèva, 'e mi: um tòca sèmpar d'scapè, e un gnè mai anciòn che 'e schèpa quand che a pèss mè. Un è miga a vera, e dèss una su cumpagna, a sit mai stèda in t'la val? Vai e t'avdrè. E detto e fatto. Via ad corsa stramèzz i chèmp e l'arrivè a là in dò che u j era sòl dl'acqua mèrza, d'la bòra e d'la canèla. La s'aviè a la lònga d'la riva d'un scòl quand che tòtt in t'una vòlta la sintè: cioch! L'as dasè un'ucièda intòran, mò un gnèra anma viva, alòra la fase ètar dù pèss: cioch! Ed dù pèss: cioch! La ciapè una gran còrsa e: cioch, cioch, cioch!!! E finalmènt la capè. Al saviv Chinoni cosa chi era tòt chi cioch? (Segno di diniego di Chinoni) I era i ranòch e i zambèld che j era in t'la riva e i saltèva int l'acqua da la paura d'la livra. (Ride sonoramente) Ah, ah, ah.... (Ma nessuno gli bada, beve e poi a Veronica che gli passa da vicino per portare via i piatti) Vò an ridì Veronica?

VERONICA # Cosa a j èl da ridar?

PIGNAT # Um pareva un fatt fàt. A mè cònt ogni tant par fèm de còr... avliv savè 'e parchè?

VERONICA # Nò!

CHINONI # (Grida) Risèina, Oh Risèina!

RISEINA # (Che si sveglia di soprassalto, impaurito) Còsa a j èl?

CHINONI # A l'èt zà finì che caudèl?

RISEINA # E caudèl?... La mitè...

CHINONI # La mitè?!? T'avrè surnaciè sgònd 'e tu sòlit...

RISEINA # L'è stè che a j ho duvù sghè una bròza ad spagnèra... (Sbadigliando) par al bèsti...

CHINONI # Zèrca ad lavurè piò in prissia, parchè mè an 'e mantègn brisa e garzòn parchè che e surnècia, stroscianòtt d'un lilòn che t'an si ètar!

RISEINA # L'è stè in chèsi che a ir sèra...

VERONICA # Eh! Adèss u j è dal bèli burdèli in zir...

RISEINA # Mo incù al s'avèja...

PIGNAT # A sit stè ai salti nèca te?

CHINONI # Cosa ej 'sti salti?

VERONICA # I ha pù la caruvana in t'la stòppia di Monòss... i baracòn i j ha tirè sò in te piazèl d'la cisa.

RISEINA # Mo, i j tira zò incù... I s'avèja...

CHINONI # Ad sgrèzia c'la srà! Am maravèj d'l'arziprit a dè 'e parmèss d'farmès a d'la zintaza fùrèsta, un branch ad ledar, da dil sènza sbagliès...

PIGNAT # U s'è sèmpar dètt e savù che i zèngan in dò che j alòza in ruba...

VERONICA # Còsa avliv, nèca vò, a ir l'èra la fèsta d'la parocchia...

PIGNAT # Ma sl'è una vintèina ad dè che i j è!

CHINONI # J ha truvè di qujòn che j pòrta di quatrèn... figùrat se j s'avèja...

VERONICA # E pù u j è dal bèli bùrdèli, e al sà nèca fè... U j è un tir a sbarsaj cl'è sèmpar pì d'zùvantò... e miga sòl d'zùvantò, ma òman ad tòti agli etè. Vò a j siv stè, Pignat?

PIGNAT # Mè, a dì la varitè, um piès piò tant una scarana int l'ustarèja...

VERONICA # Beh, av dgèva, u j è una piò bèla ragaza, mo bèla, c'la fa voja... mè an l'ho brisa vèsta, mo im l'ha dètt.

RISEINA # A j ho capì! Occia sl'è bèla! Ohi, Naci, l'è sèmpar in prèma fila...

CHINONI # Chi mi fiol? Figùrat sè manca lò! Quèl bèn cl'è 'e stròscianòtt! (Alzandosi, a Riseina) Alora... a i vèt pù a finì che caudèl, sè o no?!?

RISEINA # (Alzandosi stancamente) Sòbit, padròn, sòbit...

CHINONI # E non sùrnaciè, sgònd a 'e tù sòlit!

RISEINA # Av zùr che stasera am vègh a lèt cun al galèn. (Sbadiglia)

CHINONI # (A Pignat che nel frattempo si è alzato) E tè, Pignat, che d'ci piò vècc, bèda a 'e lavòr e và a fònd cun che palètt.

PIGNAT # Chinoni, fasì cònt che u j pèsa un partghèr! Vèn Risèina... (Esce seguito da Risèina che sbadiglia)

RISEINA # A vègn... mò prèma a j ho da finì un lavòr in t'la stala...

SCENA II^ CHINONI IDA VERONICA

CHINONI # (Resta un attimo fermo e si stira) A j ho un pò ad sònn nèca mè... stamatèina a sò stè sò prèst che a sò andè a 'e marchè... am slòngh mezz'òra in te lètt. (Rivolto a Veronica) Se l'avèss d'avnì un qualcadòn, ciamim

VERONICA # Non stasì a pinsè a gnit. (Chinoni esce a sinistra. Veronica finisce di sgombrare la tavola e di portare la roba a sinistra. Poi si avvicina a Ida)

SCENA III^ IDA VERONICA

Ida... Ida... (Ida apre gli occhi) Mò, pùrèta, parchè an uv stuglì in t'è lèt?

IDA # Cun 'stè chèld?

VERONICA # Mo se an stasì brisa bèn...

IDA # Al saviv, piòtòst, se propi am avlì fè un piasè, am avrèssuv da stèndar 'e sdraj in tl'òra d'la purgaja, a la fùra...

VERONICA # Mò u j è un riflès ad lùzz...

IDA # Sè, mo in t'è dopmazdè us élza un pò 'e vènt, e us stà mèj. Um dispiès, purèina, che av fègh smanzè...

VERONICA # Bèla ròba. L'è che mè an sò tanta pratica d'la cà.

IDA # Mo pianèn, pianèn impararì in dò cl'è la ròba.

VERONICA # Ormai av si armèsa.

IDA # Mo sè, al sper. Ma una dòna c'la m'aiuta l'am vò, e se a stasì cun nou a lavurè, avdirì che 'e mi oman uv ricumpinsarà.

VERONICA # Quel ben... Avnì... (Le due donne escono dal fondo. Scena vuota per un momento. Poi rientra Veronica, prende la scopa e spazza. Dal fondo Piluchi, un ometto sui sessant'anni, dall'espressione arguta, in tenuta di lavoro, con calzoni di mezzalana, blusa a righe e cappello di paglia in testa)

SCENA IV^ VERONICA PILUCHI

PILUCHI # Av salut, Veronica, un gnè Chinoni?

VERONICA # L'è andè adèss adèss a stuglès in te lèt.

PILUCHI # Acsè 'e fà chi ch'pò. Quand che a nèss un'ètra vòlta a voj fè 'e padròn nèca mè, ètar che ingubim a prilè e mangh de fròll.

VERONICA # A fasì bèn, Piluchi.

PILUCHI # (Con intenzione) E, a torna a cà, una bèla spuslèna cumpagna vò a tnim badarèla...

VERONICA # Purètt! Cun chi dènt ad latt ch'avì nèca vò! Cosa a zarchiv piòtost?!?

PILUCHI # A vlèva scòrar cun 'e padròn...

VERONICA # Cun tanta prissia?

PILUCHI # Forsi un'arspòsta am la putì dè vò. La zènt i vò dì che, in 'sta cà, a mitì insè de cmand nèca vò...

VERONICA # (Non raccoglie l'insinuazione) A j 'el pròpi absògn ch'al cièma?

PILUCHI # Am farèssuv un piasè, parchè mè a j ho prissia... fura che vò an stasiva a què a fè dò ciacar insèn cun mè...

VERONICA # (Con un'alzata di spalle esce in fretta a sinistra)

SCENA V^ PILUCHI

PILUCHI # (Ammonitorio fra se) Piluchi, Piluchi... st'ètra vòlta e bsògna che t'nèssa un po' piò tèrd se t'vù che la viduvèla la t'trèta cun un po' piò ad ghèrb... (Siede, accende la pipa e fuma. Vede il fiasco del vino sulla tavola, prende un bicchiere, lo riempie e beve. Entra da sinistra Chinoni)

SCENA VI^ CHINONI PILUCHI

CHINONI # (Alludendo al bere, ironico) Sarviv pù, padròn, ch'an fasiva miga di cumplimènt!

PILUCHI # (Tranquillo) Grazie! A j ho vèst 'e fiasch sòra la tèvla cun 'e bichir e am sò dètt: "A vùt avdè che i l'ha làss a què a pòsta par me!"

CHINONI # Alòra, còsa a vut?

PILUCHI # A momenti a j avèn fini ad batar e furmintòu, se Pignat e vò avnì a tù 'e fròll...

CHINONI # A cà ad Pignat j è dr' che j imbala de' fèin, purtijal vuiètar.

PILUCHI # Va bèn! Avlèva dì, par adèss al lassegna stèss in tè cùrtil 'e furmintou parchè ch'us sèca?

CHINONI # An l'avì e tlòn ad tèla inzirèda sl'avèss d'avnì un piùvaz?

PILUCHI # A l'ho tirat fùra e tòtt. Mò mè a sera avnù par div che incù, in t'al zènq 'e vèn c'la zènt a tù 'e gran...

CHINONI # E l'è par dim 'sti quèl che què che t'am e fatt stè sò d'in tè lèt? An avèn pù scòrt nèca l'ètar dè...

PILUCHI # Al sò, mo mè avèva chèra che ai fòssuv vò, quand ch'il vèn a ritirè...

CHINONI # Mè? E a fè cosa?

PILUCHI # A siv o an siv 'e padròn? A v'oja da insignè i vòstar intèrèss?

CHINONI # U j è pù mi fiòl!

PILUCHI # Vostar fiòl l'è andè a cà ad Pignat stamatèina.

CHINONI # Vito! Mo a cà tu, stamatèina, a j ho mandè Naci.

PILUCHI # (Meravigliato) Naci?

CHINONI # Sicura, stamatèina al sètt!

PILUCHI # (Dice di no con la testa) A cà mi, incù, un s'è vèst anciòn!

CHINONI # (Meravigliato a sua volta) Ancion, mò a sit sicur?

PILUCHI # Mo la madonfra! E capì 'e srà poch, mo la vèsta l'è bòna!

CHINONI # Allòra incù vò avì frulè 'e furmintòu da par vuiètar?

PILUCHI # Par forza!

CHINONI # Coma par forza! T'al sè che a voj che u j sèja qualcadòn d'la mi famèja quand che a fasì zirt lavur! Nèca 'e mèss passè a m'avì buratè 'e gran da par vujètar, adèss a capèss parchè che dasè acsè un cal!

PILUCHI # An pinsarì miga che mè a m'in sèja aprufitè?

CHINONI # Eh! Vujètar cuntadèn a sì tòt d'una taja! (Irritato chiama) Ida... Ida... In dò at sit imbusanèda? Ida... (Ida entra dal fondo)

SCENA VII^ CHINONI PILUCHI IDA

IDA # Cosa a vut?

CHINONI # In dòv 'el andè Naci?

IDA # Ta lè pù mandè tè stamateina a cà ad Piluchi.

CHINONI # Nò, ch'un gnè brisa andè!

IDA # A n'è sò miga mè, allòra...

CHINONI # Un ha dètt gnit insèn cun tè?

IDA # Cun mè, nò.

CHINONI # (Irritandosi) Coma nò? In dòv 'èl andè, allòra. In dòv a s'èl nascòst? E da indrì, dè par dè, cumpagna i ghèmbar! Dgimal vujètar cum'oja da fè a strusciè una canaja de gènar! L'ha cmènz cl'avèva dògg ènn a non fèn piò ouna dal bòni. Al purtè a Furlè, in ti studi, che 'e pareva cl'avèss da dvintè chissà còsa, a sintì e su mèstar, lassal pù dì, un'intelligenza sparversa, fat stà che am'aviè da cà cun un caval e am vèns a cà cun un sumar!

IDA # Adèss quèll cl'è stè, l'è stè!...

CHINONI # Mè zà a l'hò sèmpar dètt... lò un a ciap da mè o da su nunòun, mo la ciap da 'e ram di zèj. (A Piluchi) Zà che tè t'al sè, Piluchi, che a la nostra fameja, ai tèmp di temp, i j dgèva i Pilastrèn, mo la zènt a chèusa dal strampalarèj ad mi zèj is ciamè j'imbarlè. Un nòm che us è armèst ancòra.

PILUCHI # A m'arculd, che a sera un babèn, quand che vòstar zèi Burabò, a caval d'un sumar, l'andèva a 'e marchè a Furlè, e par trènta chilòmètar un fasèva ètar che sunè la tromba!...

CHINONI # Se fòss stè 'e mèl ad quèll! Al ròbb che un s'avdèva alòra in s'tà cà l'è mèj non cuntèli. E Naci l'è avnù sò prècis. A j avrò insignè zènt amstir e an sò stè bòn ad cavèj gnit ad bòn.

PILUCHI # Andì là, padròn, us vèd che incù vòstar fiòl l'avrà a vù prissia!

CHINONI # Mo quèla?

PILUCHI # Padròn, vòstar fiòl un è piò un tabach da div, tòt i mumènt, in dò cl'ha d'andè.

CHINONI # Sl'è par quèl un gnè parequal che u l'èva mai fatt.

PILUCHI # L'ha fatt 'e suldè cun mi anvòd... quindi i sù vintsètt, vintòtt ènn u j ha nèca lò...

CHINONI # Basta, basta. L'è un birichèn e pù basta. Alora, Piluchi, fasèn acsè, portajal tè 'e frol a cà ad Pignat e dì a Vito che in t'al zènq 'e sèja a cà tù.

PILUCHI # Sènz'ètar. (Per uscire) Av salut, padròn.

CHINONI # (Richiamandolo) Piluchi!

PILUCHI # (Sulla porta, voltandosi) Cosa a vliv?

CHINONI # Piluchi, dim la varitè... quant furmintòn am'èt rubè fra tè e tu mujèr?

PILUCHI # (Indignato) Ma cosa a dgiv mai Chinoni? Mè a fè un quèl de gènar?!? Mo ch'am arabèsa mè e tòtt i mi fiùll!!! (Esce)

SCENA VIII^ CHINONI IDA

CHINONI # (Gridando verso la porta) Va là, va là... fà svèlt prèma che 'e furmintòu e sparèsa ad pòsta... (Di soprassalto) Coma? Coma? (A Ida) Et sintù, et sintù?

IDA # Cosa a j èl che avèva da sintì?...

CHINONI # L'ha dètt ch'us arabèsa lò e i su fiùl... mò s'un ha brisa di fiul!!! (Corre verso la porta e chiama) Piluchi! Piluchi! (Ma Piluchi non sente o non vuol sentire. Chinoni ritorna a Ida) E quist j è i risultèt d'avè di fiùl ch'in n'ha brisa vòja ad fè bèn. Ligèr, vagabònd, stroscianòtt...

IDA # Mò parchè adèss a vut instizit?

CHINONI # Parchè l'è la varitè, quel che a dègh!

IDA # Bhè, Naci l'è acsè un pò svaghè, mo Vito l'è un oman fatt bèn...

CHINONI # An dègh miga par 'e lavurè... ma se 'e fòss un òman fatt bèn, da st'òra l'avrèbb zà la moj cun tri, quatar fiul... e invèzi!... Tè t'ci sèmpar malèda, un fiòl cl'è sèmpar in tì bagordi, cl'ètar che 'e còr d'ad quà e d'ad là, mè cun zènt pinsir par la tèsta... Lavora, arsparmèja, fà di sacrifèzi... bèl risultèt! Um vèn la vòja ad dè fugh a ignacòsa che a dvènt mat!

IDA # Mò sè, u j amancarèbb nèc quèsta!

CHINONI # A n'è fègh brisa, parò la vòja l'è granda. (Cammina su e giù per la stanza. Si ferma all'improvviso colto da un'idea) E la Veronica? Ind'èla la Veronica?

IDA # La srà drì che la lèva dì pènn. Cosa a vut da lì?

CHINONI # (Chiama verso sinistra) Veronica! Veronica!

IDA # Ma cosa a vut da lì?

SCENA IX^ CHINONI IDA VERONICA

VERONICA # (Entra con le mani gocciolanti e col tipico grembiale plastificato che si usa per fare il bucato) A m'aviv ciamè?

CHINONI # Sè! Av avliv maridè?

VERONICA # (Stupita) Coma aviv dètt?

CHINONI # A vò cmandè s'avli maridèv.

VERONICA # A sò vedva cl'è mòmènti dù ènn...

CHINONI # Còsa a vòl dì quèl?

VERONICA # L'è un quèl ch'an j avèva ancòra pinsè...

CHINONI # Mè an uv cniòss tant parchè l'è poch che a stasì a què da i nòstar chènt, mo a vegh che a sì ouna cl'ha vòja ad lavurè una masa... Alòra a j ho pinsè... l'è acsè brèva... l'è acsè bòna... a la voj dè a oun di mi fiul.

VERONICA # (Stupita) I vòstar fiul?!? Mo chi?

IDA # Andi là, Veronica, non stasij dè mènt!

CHINONI # (A Ida) Cosa a vòl dì non stasij dè mènt, a dègh in tè sèri! (A Veronica) Chi? Ou di dù, quèl che uv và mèj. Parò a v'avis prèma che 'e znèn l'è una ligera e u j poch da fidèss, av cunsèj e grand, miga che 'e sèja un gran chè, parò l'è mèj...

VERONICA # Mo un quèl acsè a l'impruvvisa... un quèl che mè an gn'avèva miga pinsè...

CHINONI # A i pinsì sòra, e pù am dasì l'arspòsta!

VERONICA # Me a crid che nèca vòstar fiòl un gn'èva pinsè gnèca lò...

CHINONI # E vò dì che u j apinsarà! adèss a j scòrr mè...

VERONICA # Un è miga un quèl acsè sèmpliz, Chinoni...

IDA # Ma non stasij a badè!

CHINONI # A vut stè zèta, tè!

VERONICA # Ma, Chinoni, par maridès 'e bsògna che u j sèja un po' ad simpatèja... che u j sèja dl'amòr...

CHINONI # Dl'amor? Pafff!!! Quèla l'è ròba da tabèch! Mi fiòl l'ha piò ad trènt'ènn e l'amòr u l'ha zà fatt 'e tòtt... e vò, listèss! E pù al savì quèl che 'e suzzèd, se l'amòr u j è us avèja, e s'un gnè 'e vò dì cl'avnirà! (A Ida) Quand ch'as sèn maridè nujètar dù, a j èral pù tott 'stè grand amòr?

IDA # Ma còsa a vèt a tirè fura, adèss?

CHINONI # Quèl cl'è vèra! (A Veronica) Purèina, in t'al cà in dò che u j è da lavurè, us ha ètar quèl par la tèsta, ètar che l'amòr!

VERONICA # Mo mè a crid che nèca vòstar fiòl...

CHINONI # (Non la lascia parlare) Cun Vito a j scurarò mè... Còsa a stasivia fasènd?

VERONICA # A fasèva la bughè...

CHINONI # Alora andì mò par 'e vòstar intèrèss!

VERONICA # Mo mè...

CHINONI # (Spingendola verso l'uscita) Andì mo là, che si nò us fà sèra! (La spinge fuori)

SCENA X^ CHINONI IDA

A vòj avdè se a l'amès mè 'sta quèstiòn!

IDA # Còma a put amasèla cun dal strampalarèj?

CHINONI # J è fètt sèri, ètar che strampalarèj!

IDA # Ma còma a pùt impignè Vito?

CHINONI # Tè stà zèta, bèda a cùrèt e a guarì che a 'e rèst a j pèns mè. Cun Vito a j ciachèr mè! Adèss a vègh in t'la presa de cunfèn che u j è una tèra d'spagnèra da smènt e a voj avdè sl'è òra d'sgèla. L'è una sfadighèda che l'am tòca a mè... se invèzi avèss avù di fiùl fètt bèn o una nòra i la fasèva lò... e lì la vò sèmpar scòrar... (Esce in fretta dal fondo)

SCENA XI^ IDA

IDA # (Rimasta sola, fra se) Sant'Iddio, l'è un banadètt òman... mò un banadètt òman (Si sistemerà il cuscino sullo sdraio) che quand ch'us mètt un'idea par la tèsta l'è fadiga cavèglia... (Sbadigliando) Osta sl'è fadiga... (Si assopisce)

SCENA XII^ IDA SETTBELL

SETTBEL # (Dopo una piccola pausa dal fondo entra Setbèl. E' un uomo sulla cinquantina e più, con baffi e barba folta che gli incornicia il viso. Porta un curioso cappello a cilindro sul cui nastro è infilata una carta da gioco: il sette di denari. Calzoni e scarpe di un bianco sporco, giacca nera attillata nonostante il caldo, un colletto bianco inamidato ma cencioso e sporco di sudore, un nastro a farfalla colore rosso scuro. Reca con se una valigia a soffietto di grandezza media. Nella sinistra un ampio ventaglio con il quale si sventola. Entra senza fermarsi sulla porta) Permesso? Permesso?

IDA # (Svegliandosi di soprassalto ed alzandosi) Chi è?

SETTBELL # (Spingendola a sedere in modo deciso) Stasì insdè, spòsa, par mè non fasì di cumplimènt.

IDA # (Con sorpresa) Mo mè... Mò vò chi siv?

SETTBELL # Un vòstar amigh, a putrèbb infèna dì un vòstar parènt.

IDA # Mò mè an'uv cniòss.

SETTBELL # Par adèss! Un gnè 'e padròn?

IDA # Ah... A zarchì Chinoni? L'è scapp in t'è chèmp par un non sò chè...

SETTBELL # (Fingendosi impressionato) Noo!!!... A la su etè e sòta un sòl che 'e spaca al prè?!?

IDA # Mo un è zà ancora vecch, 'e mi oman...

SETTBELL # Stantaquatar'ènn la mi spòsa, j è una masa!

IDA # Un ha sòl santaquatar... mo vò al cniunsiv bèn 'e mi òman?

SETTBELL # Paròn Chinoni? A farì par ridar! Avliv ch'an cniòsa 'e padròn d'una strèsla ad tèrra che par zirèla tòta u j vò 'e mutòr? (Solenne) Mi hanno significato otto possessioni!

IDA # A vliv dì fòrsi òtt pùssion? I v'ha ingannè, purèn, a gli è sòlamènt quatar.

SETTBELL # (Deluso) Sòlamènt quatar? Grandi parò?

IDA # Mò sè, un gnè mèl. Mo vò chi siv, an srì miga oun dal tass?

SETTBELL # Tass? In tè mi vucabulèri l'è una paròla che l'an èsèst! E avlèva dì, ad salut, coma a vàl Chinoni, coma a vàl?

IDA # E mi oman l'è in gamba ad che pòch! L'è mè che a sò sèmpar amalèda.

SETTBELL # Gnit paura, spòsa, avì una bòza che a camparì zènt ènn e pù mè av darò una midgèina che la fà i mirèqual.

IDA # Magari! (Sospira) Se avì pazènzia a crid che 'e mi òman us vègna a cà sòbit.

SETTBELL # An n'ho d'la prissia... an n'ho...

IDA # E alòra mitiv insdè. Intant che a sì a lè vutiv nèca da bè. Se avì chèra d'acqua frèsca av cièm la Veronica...

SETTBELL # Un importa. (Siede vicino alla tavola, versa da bere, sentenzioso) Meglio un bicchiere di vino caldo che una damigiana di acqua fresca! (Beve. Un momento di silenzio durante il quale Ida osserverà attentamente Settbell)

IDA # A sì avstì in t'una fata manira... chi siv mo vò?

SETTBELL # Una fòla. (Beve) Quand che a s'èra un babèn, spòsa, a cardèva in t'al fòl, e adèss che a sò vècc, cun tòtt e prugrèss che u j è stè, ai crid ancora. E l'è stèda quèsta la mi arvèina! (Riscaldandosi) E... an vòj che i mi fiùl i fèga coma 'e su babb, an vòj che se j incòntra la fùrtòna is la bòta d'drì dal spall.

IDA # Mo aviv parècc fiùl, vò?

SETTBELL # Di fiùl an'ho! (Un momento di silenzio) Mò dal fiòli sè, e l'è pèzz! (Tirando su la valigia) Spòsa aviv bsògn d'un pètan?

IDA # (Tastandosi i capelli) Parchè a soja spintacièda?

SETTBELL # Un pètan da cumprè! O sinò un fazulètt ad sèda d'nailòn, un bèl pèra d'calzètt da fè arlusar la pèll dal gamb?

IDA # No, no... an n'ho bsògn...

SETTBELL # Una bèla vestaglia? Una scatla ad zipria? O piòtòst un bòu rùssèt?

IDA # Oh e mi Signòr, un rùssèt! E srà zènt'ènn che mè... Mo alòra vò a sì un marchènt!

SETTBELL # Nèca, un marchantòzz dgèn... ma non sèmpar. piòtost un artèsta, questo si, un artista si! E allora sposa un'impòrta che arvèsa la mi valisa? (Dal fondo Chinoni irritatissimo)

SCENA XIII^ IDA SETTBELL CHINONI

CHINONI # Risèina, Risèina! In dòv a s'èl mès che surnaciòn che t'an si ètar? (Verso sinistra) Risèina!!! (Entra Risèina)

SCENA XIV^ IDA SETTBELL CHINONI RISEINA

RISEINA # A m'aviv ciamè?

CHINONI # Osta se a t'hò ciamè! Parchè a m'èt sgè la spagnèra par al bèsti cl'èra in t'la prèsa de cunfèn? T'an 'e sè, tistòn che t'an si ètar, che quèla l'è da smènt e non par al bèsti?

RISEINA # Mo mè nò...

CHINONI (Non lo lascia finire) Coma nò? A l'avrò dètt mèll vòlt cun tè e cun i mi fiùll! La spagnèra da smènt l'an sà da tuchè!

RISEINA # Mo mè, Chinoni...

CHINONI # Tè, quand che a srèn par la Madòna di garzòn, t'fè fagòtt e t'vè a cà ad Giuda!

RISEINA # Vò avì da fè quèl che uv pè...

CHINONI # E stà zètt!

RISEINA # (Alzando la voce) Nò che an stègh zètt! La spagnèra an l'hò brisa sghèda mè!

CHINONI # A l'avrò sghèda mè, allora!

RISEINA # Mè a j ho sghè quèla d'la stòppia! Avin cun mè sòta a la purcaja e avdirì che stramèzz u j è ancòra e stram... avnin...

CHINONI # A vègn, sicura! E se un è brisa vera at mènd sòbit a ca d'Dio. (Escono insieme litigando)

SCENA XV^ IDA SETTBELL

SETTBELL # L'è un pò impulvis 'e vòstar òman!

IDA # Vò aviv propi bsògn ad ciacarèj? Parchè, a l'avì sintù, incù l'è in t'una bròta giùrnèda.

SETTBELL # An pòss fèn d'manch. Questione delicatissima. (Rientra Chinoni sempre irritatissimo)

SCENA XVI IDA SETTBELL CHINONI

CHINONI # (A Ida) L'ha rasòn 'e tabach. Chi èl stè che um'ha sghè la spagnèra allora? Chi èl stè? (Come colpito da una rivelazione) Am scumitrèbb l'òss de còll che i è stè i zèngan! I è stè lò, sèt!!! Adèss a còrr a là e j i sènt quatar, e se in um pèga a i dènònzi!

IDA # Mò i sà da èssar aviè...

CHINONI # Alòra a dènonzi l'arziprit!

IDA # Mo va là, a vut fèt cumpatì par un pògn ad spagnèra?

CHINONI # 'Etar che pògn, una mèza prèsa tè da dì... buja, assasèn, lèdar... incù l'è ou ad chi dè che se um'in dà capitè oun sòta al man 'e fà una bròta fèn (Accorgendosi d'improvviso di Settbèll) Chi èl stù che què?

IDA # Un sgnòr cl'ha bsògn ad scòrar cun tè.

CHINONI # Cun mè?

SETTBELL # (Alzandosi) Padròn Chinoni, avrèbb una còsa impùrtènta da div...

CHINONI # (Dubbioso) A mè? Impurtènta?

SETTBELL # Importantissima!

CHINONI # (Diffidente indicando la valigia) Am aviv da vèndar d'la ròba?

SETTBELL # Gnit da vèndar!

CHINONI # (C.S.) Sè parchè l'è un bròtt dè e a j ho bsogn d'andè vèja sòbit... (A Ida) La gabèna in dòv 'ela?

IDA # Ataca a 'e atacapènn, in tè portigh...

CHINONI # (Va a prendere la giacca e se la butta sulle spalle) Se l'è un quèll che a fasègna prèst, av stègh ad ascultè!

SETTBELL # Padròn Chinoni se am prumitì d'non pèrdar la pazènzia a v'ho da fè un scòrs sèri. Mitès insdè. (E siede)

CHINONI # Nò! D'ad drètt us scòr piò in prissia.

SETTBELL # L'è un piasè che av fègh... mitiv insdè.

CHINONI # (Siede suo malgrado) Un piasè a mè? Ma se an vò mai vèst e mai cniunsù!

SETTBELL # Un'ha impurtanza, una volta che am'aviva cniunsù an uv smingarì piò. La mi figura,'stè vstì che a purt, (Mostrando il cappello) e sta cherta da zugh cl'è la mi insegna...

CHINONI # A l'avegna da tirè a la lònga una masa?

SETTBELL # Al tempo, padròn Chinoni, al tempo. Prèma ad tòtt mè a sò avnù par scòrar d'la spagnèra...

CHINONI # Ah, d'la spagnèra chi m'ha rubè?

SETTBELL # La n'è stèda rubeda.

CHINONI # Ah nò? E vò coma a fasiv a savel? (Colpito da un'idea) A j ho capì, (Alzandosi in piedi) vò a sì ou dì zèngan! (Lo prende per il bavero della giacca e lo scuote con ira) Barbachè d'una canaja, st'an tir fura i quatrèn at scavèz 'e còl!

IDA # (Interviene fra i due e cerca di allontanare Chinoni) Mo Chinoni stà bòn! A vut ragnè, adèss..

CHINONI # A voi indrì la mi spagnèra, a vòj essar paghè. Sinò a j chèv 'e còl!

IDA # (Che riesce ad allontanarlo) Stà d'ascultè prèma quèl ch'ut dis...

CHINONI # A voj i mi bajoch.

SETTBELL # (Che non aveva reagito. Si ricompone, mette a posto il bavero della giacca e con voce calma) A sò avnù a posta.

CHINONI # Par paghèm?

SETTBELL # Bhè, l'è naturèl.

CHINONI # A m'avì arvinè una tèra, a m'avì fatt un bus sèmpar grand in t'la siv, e tòtt sènza dim gnitt. U v'avrà una masa ad quatrèn che vujètar an j putì avè. (Rivolto alla moglie con tono dispregiativo) Còsa a vut che j èva di zèngan!

SETTBELL # Prèma ad tòtt mitiv in t'la tèsta che nou an sèn brisa di zèngan!

CHINONI # E zà! Coma a fasiv a scòrar 'e rumagnol cumpagna nou?

SETTBELL # Parchè a sèn di rumagnul com tòtt i rumagnul. Sol che invezi ad stè firum in t'un sid a zirèn cun la caruvana par guadagnès da vivar. U è di Pièmuntis, di Vènèt cun nou, non zèngan, che quij j è zènt furastira. A fasèn i salti, avèn 'e tir a sbarsaj, a s'arangèn a la mèj. An avèn incora mèss insèn i quatrèn par cumprè i chèmiòn da zirè da un paès a cl'ètar, avèn i cavèll, e i cavèll i vò magnè!

CHINONI # E la spagnèra a gli a mètt mè! Pochi ciacar! 'Sti bajoch, allora?

SETTBELL # La spagnera l'è stè 'e prèm scòrs, ma un gnè un'ètar da fè!

CHINONI # Ah sè?

SETTBELL # Nòu a j avèn un dèbat, e da galantòman a l'arcniunsèn. Ma a sò a què par div che un dèbat a l'avì nèca vò.

CHINONI # Mè? Mè cun i zèngan a n'ho mai avù d'chinfè!

SETTBELL # E pù un dèbat a l'avì!

CHINONI # (Rivolto ad Ida) Et cumprè d'la roba, tè?

IDA # Mè nò.

CHINONI # Allòra còsa a sbarsajal 'stu che que?

SETTBELL # Padròn Chinoni, l'è un dèbit mùrèl. Parchè quèst l'è un chès che andèn a l'arvèrsa, am spieghia?

CHINONI # Nò!

SETTBELL # L'è la fantaseja cl'av amanca. Vò, padròn Chinoni, sèmpar cun la vostra testa in tè mèzz di affèri, avì sèmpar cardù che quatar piò quatar 'e fega òtt. E invèzi dal vòlt e fà nov. Questa l'è la varitè! Aviv capì adèss?

CHINONI # (Contando sulle dita e sforzandosi di capire) Quatar piò quatar 'e fa nov?!?... (Guarda furtivamente la moglie e si batte col dito la fronte per dire che Settbell è matto.) Par mè l'è scap da Imola. (Poi a Settbell) Par mè la varitè lè sòl ouna: a m'avì da paghè la spagnèra!

SETTBELL # (Continuando) In campagna, in generel, un s'usa fè tanti cerimoni quand che dù i s'ha da maridè. Un s'usa che i sù d'lò i vèga da i su d'lì, e manch incòra che i su d'lì i vèga da i su d'lò! Che in t'un chès cumpagna quèst uv tuchèva a vò!

CHINONI # A mè? A fè còsa? (Alla moglie) A j ho propi fèd che 'e sèja scap da Imola!

SETTBELL # A vò! Mè a j ho una fiòla c'la lavòra cum mè, una ragaza unèsta c'la bèda a 'e tir a sègn e la tèn dacònt la casa d'la caruvana. La gnè mai stèda in tì baracòn a fè ì salti. A n'hò mai avlù. No, moralità! Moralità soprattutto! Una ragaza d'or. E srà un dùlòr par mè che dè ch'am duvrò stachè da lì. (Lirico) Coma al stèll al camèina tota not par la strè de zil, l'è la sòrt d'la zuvantò quèla d'seguì 'e su distèn. Mille attenzioni, mille cure, mille pene par alivè di fiùl e quand che la piantèna l'è bèla che carsùda e dovete raccogliere il frutto ecco che, 'e prèm che pasa, come dice Ircana, regina di Transilvania, ti coglie il profumo, ti rapisce il sapore, (Commosso) e ti lascia solitario nella tristezza della vita. (Trae di tasca un fazzoletto e si asciuga le lacrime)

IDA # (Anch'ella commosssa fino alle lacrime) E purètt um fà cumpassion

CHINONI # (Dopo aver guardato i due) Mò tè 'et capì gnit ad quèl che l'ha dètt?

IDA # A mè un pè che u j sèja mòrt una fiòla!

CHINONI # (Guarda un pò in silenzio Settbell che continua ad asciugarsi le lacrime) Quant'èl cl'è mòrta vòstra fiòla?

SETTBELL # (Con un grido) Mia figlia è viva! Vivissima! L'è vostar fiòl ch'um la vò pùrtè vèja!

CHINONI # (Sorpreso) Purtè vèja? Chi mi fiòl?... Naci?!?!

SETTBELL # Naci!

CHINONI # (Dando un pugno sulla tavola) Naci! Am l'aveva d'immazinè che l'in cumbinèva un'ètra dal sù!

SETTBELL # L'è stè lò che u s'ha dè 'e parmèss ad sghè la sgnèra...

CHINONI # Nèca!

SETTBELL # Un putèva fè dmanch...

CHINONI # A j ho capì... parchè fra vostra fiòla, mi fiòl... e la spagnèra...

SETTBELL # (Alzandosi) Adesso mi insultate! Mi fiola l'è una ragaza par bèn!

CHINONI # Sicura cun una mèza turnadura d'spagnèra da smènt!

IDA # Ma Chinoni stà bòn...

SETTBELL # L'ha rasòn la spòsa, ragioniamo. A 'e pònt che a sèn arivè, lassè da pèrt i scurs e avnèn a la sustènza. (In piedi, solenne, col cappello in mano) Padròn Chinoni, a fegh un pass ch'uv tuchèva a vò fèl. Mè, Settbell d'la caruvana, za buratinèr, padròn d'un tir a sbarsaj, marcantòz, maestro di fantasia, vi chiedo la mano di vostro figlio Naci per mia figlia Lisetta.

CHINONI # (Allibito) Coma? Coma? Turnil a dì...

SETTBELL # (Ripetendo) Vi chiedo la mano di vostro figlio Naci per mia figlia Lisetta...

CHINONI # (Interrompendolo) Mi fiol maridès cun una zèngna? Nò e pù nò! Par mi cont l'è nò!

SETTBELL # Avì 'e còr ad dì d'nò?

CHINONI # E fura! (Gli indica la porta)

SETTBELL # Ragioniamo...

CHINONI # Nò! An voj che mi fiòl um purta in cà una banda ad lèdar e d'vagabònd che in tri dè im stroscia che po' d'capitèl che a j ho! Nò! Nò!

SETTBELL # Dòp che a sò stè mè a fè 'e prèm pass?

CHINONI # Fura!

SETTBELL # Dop che aveva ciap in cunsiderazion 'e fatt ad paghèv la spagnera?

CHINONI # Fura! Che sinò a cièp in t'una scarana... (Esegue)

IDA # (Intervenendo) Mo no, Chinoni, stò bon...

SETTBELL # (Rimette il cappello in testa) Un mùmènt... a vegh. (Mentre sta per uscire) Una parola sola...

CHINONI # (Afferrando di nuovo la sedia) Fura!

SETTBELL # Sobit! (Esce in fretta dal centro)

SCENA XVII IDA CHINONI

CHINONI # (A Ida) Quist j è i bèl amigh cl'ha mèss insèn c'la canaja ad tu fiòl!

IDA # La srà ouna dal sù soliti scapèd... t'al sè pù, nò!

CHINONI # Adèss quand ch'us vèn a cà um sènt! (Dal fondo di nuovo Settbell)

SCENA XVIII IDA SETTBELL CHINONI

SETTBELL # Padròn Chinoni, una parola sola. E scusate...

CHINONI # Còsa a j èl ancora?

IDA # Sta bòn... lasa che 'e dèga.

SETTBELL # (Levandosi di tasca una boccetta con etichetta a colori vivi. Ad Ida) Questa spòsa l'è par vò. Omaggio. E scusate che nella concitazione del momento am s'èra smèngh. Questa è la medicina del miracolo, che guarisce tutti mali: bronchiti, artriti, reumatismi, mal di cuore, mal di fegato, mal di milza, mal di urina, distorsioni, anemie, calli e duroni. Par vò, spòsa, che a sì un pò malandèda, e che a turnarì a fiurì coma una ragaza ad vènt'ènn. (A Chinoni) In quant a vò, padròn Chinoni, una quelca abcunè di tant in tant l'av farèbb bòn par guarì la bile. (Chinoni lo guarda torvo, ma non dice nulla) E... ripensandoci, in quant a la spagnera...

CHINONI # Ecco, sicura... la spagnèra...

SETTBELL # Mè a s'era dispòst a paghèla, ma se avèn da dvintè parènt, l'è inutil che a tira fura di quatrèn... tant j armastarèb in fameja...

CHINONI # (Battendo un pugno sulla tavola) Sicura, e la spagnèra!

SETTBELL # (Scandendo) Indi la spagnèra l'è zà paghèda! Buongiorno e auguri. (Esce in fretta)

SCENA XIX IDA CHINONI

CHINONI # (Dopo che è rimasto fermo un attimo) Ch'ut vègna un anticòr a tè a a tòtt i zèngan! (Irritato a Ida) Dam c'la bòcia!

IDA # (Cercando di difenderla) Cosa a n'èt da fè?

CHINONI # (Strappandola) Dam c'la bòcia at dègh! (Corre alla porta e la lancia contro Settbell) A voj avdè se l'hai fà bòn a lò, stà midgèina! (Entra Vito dal fondo. Sulla trentina, non è un brutto uomo, ma malmesso, sudato e spettinato)

SCENA XX IDA CHINONI VITO

VITO # Ma cosa a fèt, babb? Parchè a tirat veja c'la bòcia? Par poch t'an um cièp in pièno!

CHINONI # An la tireva miga a tè, sèt, ma a che pagliaccio che và in là.

VITO # E chi èl? L'è avstì in t'una fata manira...

CHINONI # L'è oun di zèngan, che, d'accord cun tu fradèll Naci, i s'ha sghè una mèza turnadura d'spagnèra da smènt.

VITO # Ma nò!

CHINONI # Nò? Va avdè!

VITO # Naci eh! Sempar Naci! Un n'in fà mai ouna pa 'e su vèrs...

CHINONI # Mo la colpa l'è nèca ta tu.

VITO # La mì? Mè a lavur da la matèina a la sèra, a fadigh e se asparmej... Naci, invezi, l'è sèmpar in ti bagordi. Incu, invezi d'andè a lavurè u s'è aviè e un s'atròva in vèl. E tè babb d'di che la còlpa lè la mi?

CHINONI # Sicura cl'è nèca la tu! T'ci 'e piò grand e ta nè incòra pinsè ad purtèt a cà una dòna. Acsè un s'và piò avanti...

VITO # Cosa a j èntral, quèl?

CHINONI # U j èntra, eccome! Se in 'sta cà un j fòss un'ètra dona, tanti robb al'n suzidrèb brisa.

VITO # E bsugnarà che a la truva...

CHINONI # Ta la truva o t'an la truva, se t'an la zirch coma a fèt a truvèla! T'ci armast incajè cun la fiòla ad Baztèla, che l'as tulè un ètar intant che tè t'cirtia in ti suldè?!?!...

IDA # Ma cosa a vèt a tirè fura, adèss?

CHINONI # Quèl cl'è vera! Coma che s'un gnìn fòss piò dal dònn a 'e mond!

VITO # Parchè am tiriv fura 'sti scurs cun tòtt è dafè che u j è. A j pinsarò...

CHINONI # Ta j è zà pinsè a basta. (Pausa) Una dòna la j è quèsi sèmpar a què par cà... l'è ouna cl'ha vòja ad lavurè una masa... l'è acsè brèva... l'è acsè bòna... la n'è brisa bròta... t'at tu quèla e bònanòtt a 'e secc!

VITO # Mo chi?

CHINONI # La Veronica.

IDA # Va là Chinoni...

CHINONI # (A Ida) Tè stà zèta!

VITO # Mo mè, a la Veronica, an gnò mai pinsè!

CHINONI # Se at dègh che a j ho pinsè mè, un 'e a basta! (Chiama sinistra) Veronica... Veronica...

SCENA XXI IDA CHINONI VITO VERONICA

VERONICA # (Entrando da sinistra) Cosa a vliv?

CHINONI # Afèri fatt allora!

VERONICA # Ach afèri, mò?

IDA # (A Veronica) Ma non stasij a badè, pureina...

CHINONI # (Irritato a Ida) A vut stè zèta sè o nò! (A Veronica) Mi fiol, l'è a què, s'av pèral?

VERONICA # Mo mè... adèss...

CHINONI # Aviv dal prètèsi?

VERONICA # Mè an prètènd gnit.

CHINONI # E allora a sì pù a pòst. Lò un prètend gnit, vò an pritindì gnit... av maridì e bònanòtt a 'e secc!

VERONICA # Mò mè... a voj dì...

VITO # Mo babb...

CHINONI # Basta, pochi ciara! (A Ida) Ehi, tè, vèn insèn cun mè... (Per andare)

IDA # (Meravigliata) E dò avegna d'ande?

CHINONI # (Tirandola fuori) Vèn insèn cun mè, at dègh! Lasìj a què da par lò!

VITO # Mo babb, u j è d'andè a amsurè 'e furmintòn a cà ad Piluchi...

CHINONI # (Da sulla porta) Lass che 'e vega 'e furmintòn... Intignamòd da st'ora, stra lò e su moi is n'ha rubè piò d'la mitè (Esce trainando Ida)

SCENA XXII VITO VERONICA

VITO # (Un momento di imbarazzo. Prende due bicchieri dalla credenza. Imbarazzantissimo) Aviv sè?

VERONICA # Mè a j ho da finì la bughè.

VITO # E mè a j ho zènt lavur da fè. Mo adèss dbèn un bichir ad vèn... (Versa da bere)

VERONICA # Se avì a chèra... grazie! (Bevono. Altro silenzio)

VITO # (C.S.) E... avleva dì... aviv sintù 'e mi babb?

VERONICA # Sè! L'ha dal curiòsi idej 'e vòstar babb!

VITO # Lò... brim... brum... un gna pènsa miga al cunsèguènz... basta che 'e bòta sò...

VERONICA # (Ridendo) L'è un bèl tip! E vò dì che noun pù an sèn pù miga impignè, par un scòrs de vòstar babb.

VITO # Nò. Parò pinsèndi bèn, l'ha rasòn. (Riflettendo) A j putrèssum pinsè sò. Rasunè insèn... vò avrèssuv gnitt in cuntrèri a rusunèn insèn?

VERONICA # Rasunèi pù sòra... l'uccasiòn d'avdès, par adèss, l'an s'amanca miga... parò acsè... par borla!

VITO # Coma par borla?

VERONICA # Coma hoja da dì... par fè una prova!

VITO # (Pensandoci) Eh zà. Mo adèss sobit, nò! Parchè me a j ho par la tèsta 'e furmintòn...

VERONICA # E mè la bughè...

VITO # (Versando da bere) Dbì ancora...

VERONICA # A lè... a lè... basta! Sinò a m'imbariegh.

VITO # Un did ad vèn ogni tant e dà piò forza agli dej. L'è cumpagna una piantulina che toti al ser 'e bsògna adaquèla... (Prende il bicchiere) A la vòstra salut, Veronica!

VERONICA # A la vostra, Vito!

SCENA XXIII VITO VERONICA IDA CHINONI

CHINONI # (Da sinistra mette dentro la testa, furtivamente, per vedere come stanno le cose) Allora? Av siv mèss d'accor? Aviv dezis qualquèl?

VITO # Mò bab stà da stè un pò...

CHINONI # A voj dal rob spiciativi, mè!

IDA # Mo nèca tè, lasa prèma che i rasòna stra d'lò...

CHINONI # Sè, sè. Basta che i seja rasumamènt curt!

VERONICA # Mè a vègh a finì la bughè, si nò us fà sera...

CHINONI # Brèva, andì pu là! (Veronica esce)

SCENA XXIV VITO IDA CHINONI

(Rivolto a Vito) E tè, cosa èt da fè, adèss?

IDA # Vito, fa un bèl lavor... fa una corsa int'è borg a zarchè Naci...

VITO # Mo va là mama, a j ho tant lavur a mèzz...

IDA # Quènt a stèt a fè una còrsa cun 'e mutòr!

CHINONI # Perdar de tèmp par c'la canaja? Sta tranquèla che quand c'la finì i quatrèn us vèn a cà da par lò!

IDA # A j ho un fatt pinsir adòss... ch'un j sèja sussesta una sgèzia...

VITO # Adèss, mama, a vègh a amsurè 'e furminton a cà ad Piluchi. Bab, in dò èl 'e stèr?

CHINONI # U l'ha Piluchi.

VITO # Alòra a vegh ad còrsa... (Esce in fretta ma rientra subito) L'è a qua...

CHINONI # Chi?

VITO # Naci: L'è a qua cl'ariva...

CHINONI # Adèss l'in sènt quatar...

VITO # A j vòj èssar nèca mè!

IDA # Sè, parò, non fasij dal cativeri... (Un momento di silenzio)

SCENA XXV VITO IDA CHINONI NACI

NACI # (Dal centro. 26/27 anni. Giovanile, faccia arguta, un ciuffo gli cade sulla fronte. In manica di camicia, senza niente in testa. Entra, vede i tre, e capisce che l'aspettano per un rabbuffo, ma fa finta di niente. Allegro) Av salut, zènt. Coma a vala, mama? A stèt bèn, incù?

IDA # Un gnè mèl. Mo tè, 'e mi fiòl...

VITO # In dò a sit stè infèna adèss?

NACI # Vèja.

CHINONI # A fè che? A fè 'e buratèn o 'e pagliaccio?

NACI # A fè dal ròb sèri. Mama 'et qualquèl da dèm da magnè?

VITO # Dal ròb sèri a trascurè 'e lavòr e zirandlè cun di zèngan.

NACI # Parchè, a m'aviv vèst?

CHINONI # Nò! Ma l'è avnù a què oun ad chi bèl rapprèsentant a disal. Oun avstì in t'una fata manira e cun di scurs che i tulèva l'amòr a 'e pan!

NACI # Ah, l'è avnù 'e Settbèll. Un bèl tip, un è vera? (Non gli rispondono) Un è straurdinèri?

CHINONI # E la spagnèra... mèza turnadura d'spagnèra da smènt chi ch'am la pèga a mè? E stamateina parchè t'an sì andè a cà ad Piluchi che i batèva 'e furminton? E cus'èla la storia a 'sta ragaza? T'an avrè miga pers la tèsta drì a una zèngna, adèss? U j amancarèbb sòl quèsta e tu ta gli avrèss fati tòti par mandèn a 'e manicomi!

IDA # Mossè, stà bòn Chinoni, u s'è pù vnù a cà.

VITO # Mama, tè stà zèta e lasa che 'e babb e brèva. L'è ora che u la smèta d'fè 'sta vita d'incusciènt.

CHINONI # E a spèndar l'anma di bajoch in t'al dònn e in ti vèzi!

VITO # Parchè u j è quij chi j apènsa a guadagnèj!

CHINONI # L'è una sinagoga cl'è un pèzz cla dura!

VITO # Un ghingaz che an sèn bòn ad struscièl invèl!

IDA # Vito, tè sta bòn!

VITO # Lasa che a dega, mama, parchè a què a sèn du fradèll: oun 'e lavora e se l'arsparmeja, e cl'ètar 'e fà 'e vagabond e se 'e stroscia sòl di grad quatrèn! L'è ora ad finila cun 'sta musica!

CHINONI # Sicura cl'è ora ad finila! Ghingaz d'un lazaron d'una ligera che t'an si ètar!!! (Un momento di silenzio)

NACI # (Che si era seduto, aspettando pazientemente. Calmo) Aviv pù finì?

CHINONI # Parchè un't basta brisa?

NACI # Par mè l'è nèca tròp. Mò l'è un ètar quèl che a vòj savè: a gnèl incora? (Fa il gesto delle dita)

CHINONI # Incora d'chè?

NACI # Di bajoch. Am sò avnù a cà parchè a j ho bsògn ad bajoch.

VITO # Aviv vèst? Cosa av dgèvia, mè!

CHINONI # Bajoch? Ma se a t'hò dè vènt mèla frènch sabat sèra, cosa a j èt za finì?

NACI # A j ho fatt nèc di dèbit.

CHINONI # T'è fatt di debit? At c'it mèss a zugh a tajè?

NACI # Nò.

CHINONI # E quant at vòl?

NACI # Dusènt mèla frènch, par adèss...

VITO # Dusènt mèla frènch!!!

CHINONI # Dusènt mèla frènch!!! Mo a cridat che a j stèmpa mè i bajoch?

IDA # Tant bajoch? Ma cosa a n'èt da fè, 'e mi fiòl?

NACI # A partès, mama, a vegh vèja cun la caruvana.

IDA # Mi fiòl che 'e vò andè in tì zèngan!!!

NACI # Mò no, mama, in 'e zèngan, l'è tòta zènt da què a ziròn, u j è di vènèt, di Pièmuntis... e pù u j è tant da divartis insèn cun lò!

VITO # Ecco e su scopi: divartis! E nou par drì lavora. E tè, bab, a m'aracmand pèga!

CHINONI # Mè an j dègh gnèca un zantèsum a c'la canaja che lè!

NACI # Allora hoja da purtè i zèngan a què? Parchè se me an vègh cun lò, lò i vèn a què... ormai l'è zà dezis!

VITO # L'è parchè t'at t'ci innamurè in t'una zinganaza, as farèn cumpatì tot quant, e la zènt la ridarà ad nou!

NACI # E tè lassa chi rida. J ha pù ridù tant in tè pasè, zà che us è armèst 'e nòm d'imbarlè!

CHINONI # Bèla rasòn!

VITO # L'ha ta inciciui cumpagna un alocch, c'la zinganaza ciosa!

NACI # (Alzandosi, con voce ferma e seria) Vito, adèss basta!

VITO # Sicura, c'la zinganaza ciòsa!!!

NACI # (Irritato) Basta!!! (Vito non insiste) Tè pènsa a i tu chès, che mè a pèns a i mì. E c'la zinganaza ciosa, che t'in scòr acsè mèl sènza gnèca cniòsla, te da fè savè che da stamatèina l'è tu cugnèda! (Un silenzio di sorpresa) Sicura! Sicura! Am sò maridè stamateina in cumòn. E parchè? L'ètè a l'ho, an um pòss maridè? Am l'avì dètt tanti vòlt! Se a ve dgèva prèma chissà quanta gatèra che avrèss fatt. A ve dègh adèss, dgì mò quèl che uv pè! (Sottolineando) Mè am sò maridè!!!

IDA # T'at si maridè?

CHINONI # T'at si maridè?

VITO # T'at si maridè?

NACI # Sè! Ecco parchè a vègh vèja cun la caruvana e la rasòn ch'um vò di bajocch, e sòbit.

CHINONI # Parècc?

VITO # Parècc, eh?

NACI # Parècc! Sinò am mètt a fè 'e Bagonghi stramèzz a i salti. U s'è pròpi amalè quèl che u j è, e allora ètar che Fameja di Imbarlè! A stègh zà stugiènd la pèrt (Tornando il ragazzo leggero che è) Guardì: un pera d'bragon fèt cun de sac d'urtiga, la faza piturèda ad ròss, 'e ness bianch e una riga negra in t'è mèzz d'la fronta. (Gesticolando e con voce in falsetto nasale) "Spettabile pubblico, adesso lavora per voi Bagonghi, nella farsa ridicola. Bagonghi che viene dalla Siberia. Sapete cosa mi è successo in Siberia? Una sera mentre stavo per dormire vado per soffiare sulla fiamma della candela (Soffia tre volte) mo la fiamma non si amorta. E lo sapete perché la fiamma non si amorta? Perché l'era tanto freddo in Siberia, tanto freddo, mo tanto freddo che la fiamma della candela era diventata di giazzo" Bèla. Bèla, vera? Ridècula! (Guarda i tre ad uno ad uno che lo fissano a bocca aperta, ammutoliti dallo stupore) La n'uv piès? Mè, la prèma vòlta che a la sintèt, am spatachè da 'e ridar... (Ride) E quand che a j apèns l'am fà ridar incora... (E ride a squarciagola, in crescendo)

CHINONI # Ach fat imbarlè! Ach fat imbarlè!!!

FINE PRIMO ATTO

ATTO SECONDO

E' un pomeriggio di tre mesi dopo. Sono in scena Veronica, Piluchi e Pignat. Quest'ultimo, assai anziano, è un contadino vestito da lavoro con la blusa a righe e un cappello sbrindellato in testa. Veronica spazza e spolvera. Pignat e Piluchi sono seduti vicino alla tavola. Il primo si agita, il secondo fuma e guarda attentamente i mobili qua e la, ma più attentamente la credenza.

SCENA I^ VERONICA PIGNAT PILUCHI

VERONICA # (A Piluchi) Cosa a zarchiv?

PILUCHI # A zarchèva un po' ad cumpagnèja.

VERONICA # A l'avì pù, un gnè Pignat cun vò.

PILUCHI # A vlèva dì la cumpagnèja d'una fiasca d'vèn. Una volta, in 'sta cà, la stasèva in tè mèzz d'la tèvla.

VERONICA # L'è un'usanza, quèla, c'la sà da finì!

PILUCHI # E parchè?

VERONICA # (Secca) Parchè d'sè!

PILUCHI # Ah, am l'immaginèva... i cambia i tèmp e la garnè nova la spaza vèja ignacòsa. Acsè, padrouna, quand a j fasègna 'sti spus?

VERONICA # Prèst, prèst.

PIGNAT # (Smaniando) Mo a tardaral una massa Chinoni?

VERONICA # A nè sò. L'ha dètt che al tniva d'astè cl'ariva...

PIGNAT # Tota 'sta prissia, tota 'sta prissia... e un s'fa brisa truvè! Mè a j ho la burèla in te crèch e la stà poch bèn. Mè ormai a m'avèi.

PILUCHI # Aspèta... che sinò t'al sè coma cl'è Chinoni. (A Veronica) E acsè a fasèn i spus. Festa granda ciò, stavolta, in cà d'imbarlè! La v'è avnuda fata bèn, vera Veronica, a lavurè in 'stà cà!

VERONICA # Mè? An gnapinseva gnèca. A dì la varitè e fò Chinoni, tri mis fa, a cumbinè ignacosa par forza.

PILUCHI # De rèst, Vito, l'è un bòn ragaz e un lavuradòr. Avì avù furtòuna, ma a j ho nèca tanta chera!

VERONICA # Par quèl a sò cuntènta nèca mè. Incù Vito l'è andè in zitè a cumprè la cambra da lett.

PILUCHI # E an i si andèda nèca vò?

VERONICA # Mè a i sò stèda cl'ètar dè a fè 'e prèm att. Incù u j è andè su cugnèda cun lò, cl'aveva da tù d'la roba...

PILUCHI # Sangua d'la piva! L'è vera cl'è a quà la moj ad Naci! Quant'èl zà cl'è avnuda?

VERONICA # L'è ott dè zuba.

PILUCHI # E com'èla che l'an s'vèd mai in zir?!? Cuntim un po'... com'èla? Com'èla? 'Ela una bèla dòna? Fata Bèn?

VERONICA # L'è coma cagl'ètar dònn!

PILUCHI # Zòvna?

VERONICA # Zovna.

PILUCHI # (Malizioso) E... a fala pù nèca i salti?

VERONICA # A sì un gran malègn, vò Piluchi!

PILUCHI # Parchè? J ha dètt che Naci l'è andè in tì zèngan par tus ouna dì salti, mè am cardèva c'la saltèss nèca lì! (Ride brevemente) Ah! Ah! Ah! Cosa a dit, tè, Pignat.

PIGNAT # Mè a pèns a la mi burèla cl'an sta brisa bèn e a j ho un gran pinsir adòss.

PILUCHI # E lasa andè tè e la tu burèla! U j è pù i tu fiùl a badei. (A Veronica) E fò un curios fatt ciò, quèl ad Naci!!!

VERONICA # E su babb un 'e vò ancora pardunè.

PILUCHI # Mo parchè? Chi è ch'an sà che, in cà d'imbarlè, u j è sempar 'stè un ram ad matiria? (Cambiando discorso) E la padrona vecia, l'Ida, èla stèda sò d'in te lètt, in 'stì dè?

VERONICA # L'ha passè un bròt striccot! A l'avèn badeda dè e nott...

PILUCHI # Nèca la moj ad Naci?

VERONICA # Nèca lì. L'è stèda dal nott seldi atach a 'e lètt, sènza srè occ.

PILUCHI # Allora l'è una dòna fata bèn... l'an è brisa coma ch'us putèva pinsè...

VERONICA # Nò, nò! Da quèl ch'us è cniunsù infena adèss l'è a post in tott e par tott.

PILUCHI # E Naci un s'è brisa vèst?

VERONICA # L'ha dètt che l'aveva da fè e l'ha mandè su moi. Forsi parchè cl'as asvsinèss a i sù...

PILUCHI # E i vecc coma a l'hai acolta?

VERONICA # Chinoni, i prèm dè, u j guardeva un pò ad travèrs, mo quand cl'ha vèst c'la s'è dèda un gran dafè par l'Ida, allora u s'è asmurbiè.

PILUCHI # Mei, mei. A j ho chèra par Naci parchè... (Entra Chinoni) Ohi l'è a quà 'e padròn!

SCENA II^ VERONICA PIGNAT PILUCHI CHINONI

CHINONI # E vò cosa a fasiv a què? An avì gnit da fè a cà vostra??

PILUCHI # Ohi, sangua d'la piva, an s'avì mandè a ciamè vò?

CHINONI # Mè?

VERONICA # Sicura! Uv l'ha pù dètt nèca Vito! L'è par vèja ad sgumbrè la cambra d'sòra, par meti i mobil nuv.

CHINONI # E alora parchè a i fasì stè a què invezi d'mandi d'sora?

VERONICA # A stasimia d'astè Vito cun i mobil nuv!

CHINONI # I mobil nuov? A n'avèn da fè 'e lètt a i purch di mobil! E pù vò an l'avì za un lètt a dò piazz, l'armèri e 'e cantaran?

VERONICA # Mo no! Mo no! Se a fasèn fameja nova, avlèn d'la roba nova! E nèca a què in cà av pèral che 'e stèga bèn! Av pèral una cà adata a d'la zènt d'la vosta cunduziòn?

CHINONI # Parchè cosa a j amancal?

VERONICA # Ignacosa!!! (Agli altri) Mè a vègh d'sora a cavè d'in tè mèzz tott ci tarapatèn, vuietar non stasì tardè una massa avnì d'sòra. (A Chinoni) Mè, Chinoni, a j ho azètè d'avnì in cà vostra, ma tniv bèn in t'la mènt che parecci ròbi al cambiarà!!! (Esce velocemente)

SCENA III PIGNAT PILUCHI CHINONI

CHINONI # (Brontolando) Al vèn a què che a gli è dolzi cumpagna 'e mèl, e pù, quand che a glia ciap un po' ad pè, un si stà piò drì. (Rumore di biroccino in arrivo)

PILUCHI # A j ho fèd cl'arriva Vito...

CHINONI # L'è magara lò! (Fuori scena si sente Vito che chiama)

VITO # (Fuori scena) Ieeee"!!! Riseina... Riseina! Vèn a ajutèm a stachè la cavala da 'e baruzèn! Risèina!

RISEINA # (Fuori scena) A vègn... A vègn...

SCENA IV PIGNAT PILUCHI CHINONI LISETTA

LISETTA # (Entra dal fondo di corsa. Giovane, bella, vestita con gusto che non è quello della campagna. Affettuosamente abbraccia e bacia Chinoni) Buon giorno, papà! Come stai?

CHINONI # (Imbarazzato) A stègh bèn... a stègh bèn... (Asciugandosi le gote) A vit, purèina, toti 'stal patach a què da nou an s'usa brisa...

LISETTA # E mama, coma a stala?

CHINONI # A crid c'la stèga bèn.

LISETTA # Adèss a vegh d'sòra. A j ho purtè un règalì, oh, miga èssar gèlòs... a t'nò purtè oun nèca par tè. (Svolgendo un pacchetto) Un bèl fazulèt da còl. Ecco at pièsal?

CHINONI # Ohi... L'è bèl...

LISETTA # A l'hò paghè cun i mi bajocch.

CHINONI # Al spèr... al spèr...

LISETTA # E adèss a tè pruv. (Glielo mette attorno al collo)

CHINONI # (Schermendosi e gettando occhiate imbarazzate verso Pignat e Piluchi) Un importa... un importa...

LISETTA # Stai benissimo papà! E adèss vèn cun mè... vent'avdè in tè spèch...

CHINONI # (C.S.) Nò... nò...

LISETTA # (Tirandolo) Vèn papà... vèn... (E lo trascina fuori a destra)

SCENA V PIGNAT PILUCHI

PIGNAT # (Dopo un momento di silenzio) 'Ela quèla la moi ad Naci?

PILUCHI # Sè, l'è quèla!

PIGNAT # L'ha un fat chè da zitadèna... Com'al ciamè Chinoni?

PILUCHI # Papà! (Pensandoci) Papà! Sangua d'la piva! (Mentre sta pronunciando la parola papà rientra Chinoni che lo sente) Papà...

SCENA VI PIGNAT PILUCHI CHINONI

CHINONI # Parchè? Cos'aviv da dì?

PIGNAT # Mè gnit... mè a pèns a la mi burèla!

CHINONI # L'è 'e fazzulèt d'la dmènga... e vèn l'invèran e um bsugnèva pròpi... a gli avèva dèt mè cl'la me tulèss... adèss al mitrò a què... (Apre la credenza e vi chiude il fazzoletto)

SCENA VII PIGNAT PILUCHI CHINONI VITO

VITO # (Entra mentre Chinoni chiude la credenza. A vivo contrasto con l'abito del primo atto, Vito appare come un figurino. Camicia nuova, nastrino a farfalla, impermeabile attillato, senza cappello, ecc. ecc. ecc.) Oh... finalmènt a sò arrivè! (Chinoni rivolto verso la credenza si rivolta e, nel vederlo, rimane stupefatto senza parola. Pure in silenzio lo guardano gli altri due) Beh... cus aviv da guardèm a c'la manira?

PILUCHI # Oh vigliaca d'la piva! Mò, Vito, a siv pròpi vò?

VITO # (Guardandosi) Parchè, cus'hoja?

PILUCHI # Am parì 'e cagnulèn d'un sgnòr. Ma còma av siv amanè?

CHINONI # (Avvicinandosi diffidente e toccando il soprabito) Cos'èl 'stè ginarbèn?

VITO # L'è un impermeabil... un gabardèn...

CHINONI # Un gabardèn! Mo t'an l'avivtia zà la tu caparèla cun 'e pèl?

VITO # Sè, mo quèst l'è da mèza stasòn...

CHINONI # E c'la parpaja che te sòta a 'e garganèl, cos'èla?

VITO # L'è un nastar. Parchè, un um stà bèn? (Si toglie l'impermeabile ed appare in abito scuro, elegante, pavoneggiandosi) E s'tè vstì, cosa av pèral?

CHINONI # Cos'èl un vstì nov?

VITO # Sè. A l'ho compar stamatèina. Am stal bèn?

PILUCHI # Occia ach sachèri che si dvènt!

CHINONI # Mo a tè a t'hal dè d'volta 'e zarvèl?

VITO # Mo parchè? Se a j ho da fè 'e spòs mè a pinseva... veramènt mè an gn'apinsèva miga... l'è stèda la Lisetta c'la avlù, par forza, che a m'amanèss a 'sta manira. E allora mè.. mo l'an ha miga tòt i tùrt... Ohi a dègh, stamatèina quand che a sò andè a 'e stalatich, i s'è cavè 'e capèll tòtt.

CHINONI # Buon giorno, sgnòr Marchès! (Altro tono) Piòtost, 'sta zènt (Indicando Piluchi e Pignat) i 'stà pirdènd de tèmp par chèusa tòva... A j hai d'andè tòtt dù a tù i mòbil, o èl a basta sòl oun?

VITO # Anciòn di dù. Dèntar stasèra u j a pènsa la Ditta.

CHINONI # Cos'èla 'stà Ditta?

VITO # L'è quèla c'la fa ì mòbil. I ha 'e su car apòsta, tot imbutì, par traspurtèj.

CHINONI # Mo i avrà pù essar paghè?

VITO # Ma nò, babb. L'è cunprès ignacòsa in tè cuntrat.

CHINONI # Mo ch'cuntratt! Sè t'asparmèj 'e viazz, t'asparmiarè nèca di bajocch...

VITO # Mo un s'pò! U j è d'la roba mazzeza, u j è d'la roba implizèda... la Lisetta l'ha rasòn... la s'arvinarèbb tòta a traspurtèla cun 'e carr dal bèsti. S'la sbòza l'è un bèl avdè.

CHINONI # E chi c'la d'avdè? In t'la tu cambra da lètt ta j è d'andè tè 'e tu mujèr...

VITO # Mo u j è neca tòta quanta cl'ètra roba...

CHINONI # Mo quèla ètra roba?

VITO # A pruposit a la mitegna sòta a 'e casòn. E pu 'e bsugnarà mandè a ciamè i muradùr, e in prissia...

CHINONI # Cos'ahi d'avnì a fè chè i muradur?

VITO # Par la cambra da lètt e pù nèca a què in cà. E bsogna che arfasègna la salghè, che a sbruglègna al muraj, dè la pitura...

CHINONI # La pitura? Al muraj? La salghè? Mò tè t'ci matt da lighè? Chi cridat d'èssar dvintè: e Prènzip ad Turlònia?

VITO # Mo babb a vut che la stèga bèn una cà acsè, tota scura e ciosa e cun d'la roba vecia c'la fa schiv? Cuntèntat bèn ch'an um sò cumprè nèca l'automobil...

CHINONI # Mo sè!!! Bota sò!

VITO # Babb, se a m'ho da maridè, 'e bsugnarà che a fèga al robb sgònd a la mi cundizion e a i mi mèzzi...

CHINONI # (Battendosi il petto) I mi mezzi!!!

VITO # I mi o i tù... un è l'istèss! Tè t'ci vècc ormai...

CHINONI # (C.S.) Mo a sò mè l'azdòr, a sò mè c'la 'e capitèl, a sò mè c'la j bajocch!

VITO # Us capèss... tè t'ci l'azdòr. Mo mè a lavur e a j ho sèmpar lavurè e arsparmiè. E adèss tira fura i bajocch cl'è un mi dirètt e sl'è un tù dvèr! (A Piluchi) A dèghia bèn Piluchi?

PILUCHI # A scurì cumpagna un livar stampè!

CHINONI # (A Piluchi) Tè stà zètt!!! (A Vito) Mo mè a vleva dì... cos'èl zà che avlèva dì? Cun vègna un anticòr se a i capèss piò gnit! Mo tè, tiston t'an si ètar, cum'èt fatt a fèt avnì in t'la tèsta toti stagl'idèj ad grandèzza, che al gosta un mont ad quatrèn? Chi èl che u ta glia mèssi in t'la tèsta? Parchè tè, da par tè, t'an j arivivtia miga!

VITO # Nò, che an gn'ariveva miga. Mo l'ha rasòn lì... non ouna, ma zènt rasòn!!!

CHINONI # Mo chi?

VITO # La Lisetta.

CHINONI # Ah... parchè l'è stèda la Lisetta! Avlèva bèn dì, mè, c'la fòss ad pasta bòna! An l'aveva d'immaginè! E basta guardè in t'la faza su pè una volta par capì ignacosa. Zènt che l'an cnios brisa e valor de bajocch... liger che incù j è a què e dman a cà d'Dio. Mo tè, a la tu ètè, te propi bsogn ad fèt insulfanè... (Guardando verso destra che non arrivi Lisetta e abbassando la voce) da... da... una zèngna?

VITO # Ziga pianèn, cl'ant sènta.

CHINONI # E pù tè a t'èt da maridè cun la Veronica o cun la Lisetta?

VITO # Cun la Veronica.

CHINONI # E allora t'at cunsigliarè cun lì!

VITO # Mo sl'è d'arcord nèca lì. Enzi l'è stèda lì a cunsigliè la Lisetta d'avnì cun mè a dlèzar i mobil.

CHINONI # Acsè bèn! La s'è fata insulfanè nèca lì! Adèss a capèss parchè l'ha mèss insèn acsè tanta luchèla. (Ai due) A vidat, Piluchi, me av'invig vujètar...

PILUCHI # E parchè?

CHINONI # Parchè a srì di sgraziadèzz, mo almanch 'sti pinsir an j avì brisa.

PILUCHI # Ah sl'è par quèll a l'arimigièn sòbit... a fasèn baratt!

PIGNAT # Mè a j ho 'e pinsir d'la burèla, mo in t'un chès acsè a m'in còmpar un'ètra dal novi...

CHINONI # (A Vito) A dègh bèn, stamatèina, quand t'at ci aviè da cà, a t'ho dè un mònt ad quatrèn, t'an j avrè miga spis tòtt?

VITO # Eh!... Una gòza d'acqua in tè mèr. I m'è sarvì a malapèna par dè la capara.

CHINONI # Adiritura!!! Alòra mè 'stan a j armèt tòt i quatrèn dl'arcòld...

VITO # A n'è sò, bab, una fiumana ad quatrèn...

CHINONI # T'an sè gnèca quant t'at seja spès?

VITO # Ad prècis a n'è sò. Non preoccupèt l'arrivarà a cà al fatur...

CHINONI # Alfatur?!?! Oh quèsta pù... un sà gnèca quant ch'us sèja spès... (Guardando Lisetta che sta entrando)

SCENA VIII PIGNAT PILUCHI CHINONI VITO LISETTA

LISETTA # A j ho pròpi chèra che la mama sta stèga mèj... a j ho pròpi chèra! (A Chinoni) Mo, papà, indò et mèss 'e fazùlètt?

CHINONI # 'E fazulètt l'è a là... lè a là... (Indica la credenza) Vujètar dù aviv da magnè un mors? Allora a fasèn acsè: tè adèss, Vito, acùmpagna lujètar dù d'sòra da la Veronica. Te Lisetta 'stà a què che a j ho bsògn ad scòrar cun tè. (A Piluchi e Pignat che si alzano) Vujètar dù andì d'sòra e lavurì in prissia!

PILUCHI # Chinoni, avleva dì... in 'stà cà un s'usa piò ou cl'èva sè...

CHINONI # Quand che t'avrè finì u j srà nèca da bè. Adèss non stasì a perdar dl'ètar tèmp!

VITO # Avnin pù. (Vito, Piluchi e Pignat escono)

SCENA IX CHINONI LISETTA

LISETTA # (Dopo un momento di imbarazzo e di silenzio) Cosa a j èl ch'un và, papà?

CHINONI # (Sforzandosi di essere evasivo) Gnit... gnit, d'impùrtant...

LISETTA # Acsè cun una faza bura?

CHINONI # Faza bura? (Si sforza di sorridere) Ut parrà a tè! (Ridiventa serio) Mè... mè... burdèla, a j ho tanta chèra che t'sèja avnuda a trùvès...

LISETTA # Grazie.

CHINONI # A dì la varitè am cardèva pèzz, pèzz un bèl pò...

LISETTA # Comè?

CHINONI # Acsè, in gènerèl, da coma ch'us era mèss al còss... Alora am sera biastmè, da par mè, che cun mi fiol Naci a j avrèbb ròtt i bambòzz par sèmpar... (Pausa) E avlèva dì... tè, d'Naci... d'lò... t'an in scòr miga mai...

LISETTA # An sò se a fègh bèn a scòrar...

CHINONI # Parchè? A fal qualquèll ad mèll?

LISETTA # Nò! Tot'ètar.

CHINONI # A s'èl pròpi mèss in tì salti a fè 'e pagliaccio?

LISETTA # Nò. A crid ad nò!

CHINONI # Coma t'crid? O sè o nò!

LISETTA # Avlèva dì d'nò! L'ha cumprè un baracon da tir a segn.

CHINONI # Mo vujètar an n'avivia zà un'ètar?

LISETTA # Sicura. No Naci un'ha cumprè oun cun al pall ad stopa.

CHINONI # E a fal di quatrèn?

LISETTA # E viv. In piò u j è 'e mi babb cl'è 'e chèp d'la caruvana, e fà 'e marcantòzz e 'e vènd...

CHINONI # Quèst al sò. (Con intenzione) E, avlèva dì... tè coma a vèt cun 'e tu oman?

LISETTA # Bèn!

CHINONI # Lò ut vò propi bèn?

LISETTA # Naturalmènt.

CHINONI # E tè?

LISETTA # Nèca mè.

CHINONI # Bene. Dop a tòtt l'è mèj acsè. Mo 'e scors che a tl'avlèva fè mè l'è un ètar. Mi fiol Naci, t'al sè nèca tè, l'è sèmpar stè una mèza tèsta, propi un imbarlè, oun che an sò mai stè bon ad struschièl invèll, parò l'è sèmpar 'stè svèg... cl'ètar, invezi, l'è una tèsta pèsa...

LISETTA # Cl'ètar chi?

CHINONI # Vito. Vito l'è tot a l'arversa ad su fradèll. Par capì al ròb u j mètt piò tèmp, u j apènsa sòra, u j riflètt e l'è seri. Al set quand che 'e smètt d'èssar sèri e che dvènta un imbarlè nèca lò? Quand che e ciapa simpateja par una parsòna. Alora un pènsa piò e us lasa traspurtè... Acsè l'è fat Vito... A soja 'stè cièr?

LISETTA # Sè, sè... (Ripensandoci) Cioè nò...

CHINONI # Lo ut a ciap in simpatèja, gnit ad mèl par quèst... e 'e fà tòtt quèll che t'ai dì. Sènza avlèl una guai ta l'è cumbinè nèca tè... ta j mèss in t'la tèsta un mont ad grandèzz: la cambra da lèt, la cambra da magnè, i muradur, al salghè, la pitura... Se ta j dì che u i vò l'automobila, lò u s'avèja da cà e u la và a tù. Adèss che j è drì par andè in t'la lòna... se ta j dì che u j ha d'andè, us mèt im prèma fila par andèj... Ohi... quèsti a gli toti ròbb che al gòsta... quand che t'at ci maridèda cun Naci, mè a j ho mèss fura un pòzz ad quatrèn...

LISETTA # (Interrompendolo, quasi sottovoce) I m'ha dètt dusènt mèla frènch...

CHINONI # Ben, dusènt mèla frènch in s'atrova miga a lè par la strè!

LISETTA # Mo un sgnòr cumpagna tè, papà...

CHINONI # Un sgnòr a chi? I t'ha inganè, purèina. A stasèn bèn, se a lavurèn. Mo cun toti st'agl'idej ad grandèzza, che pu dòp 'e bsògna mantnili, a turnè a la basa d'arnòv e mè an vòj brisa turnè a magnè de piadòtt cun di fasul! Quindi quand t'scorr cun Vito, fam 'e piasè, t'el bas cun al prètèsi... al tu idèj ad grandèzza tentli par tè, parchè cun un tiston acsè al srèbb propri strosci. A m'èt capì quèl che at voj dì...

LISETTA # (Dopo un momento di silenzio) Sè, sè... a j ho capì. Mo mè a l'ho fatt sènza adèman, senza malezia...

CHINONI # A ml'immègin...

LISETTA # Vito l'è acsè difarènt da Naci, l'è acsè simpatich e mè a pinseva che 'e fòss par e su bèn tirèl un pò sò...

CHINONI # A 'e su bèn, lasa che u j apènsa la Veronica. L'è tu cugnè, un è miga 'e tu oman!

LISETTA # Ah sè, sè... E pu fra un dè o dù a m'avèj...

CHINONI # Sl'è par quèl t'pù stè a què quant ch'ut pè! (Entra Vito da destra)

SCENA X CHINONI LISETTA VITO

VITO # (Gioviale) Beh, aviv pù finì ad cumplutè? Sta atènt, bab, che se la Lisetta la si mètt l'at fà cumprè l'automobila...

LISETTA # Mo nò... mo nò...

CHINONI # L'automobila? I j è za magari andè i bajocch dl'automobila. (Per andare a Lisetta) T'è capì allora, babèina. A che tistòn che lè insegni par 'e su vèrs. (A Vito) E tè magna se te da magnè, e pu smanat e và sòbit in tè chèmp, sinò a què a forza d'ciacar e d'grandèzz andèn a finì tòt in tè palòn. (Esce in fretta dal fondo)

SCENA XI LISETTA VITO

LISETTA # (Un momento di silenzio. Lisetta prepara la tavola. Vito è andato verso il fondo e guarda fuori. Ogni tanto un'occhiata a Lisetta. Da destra entra Veronica con una bracciata di panni da lavare)

SCENA XII LISETTA VITO VERONICA

VERONICA # Lisetta, aviv bsògn che av dèga una man?

LISETTA # Un importa... ormai a j ho za aparciè.

VERONICA # Alòra a vegh in te curtil a finì ad lavè 'stì pènn. La mnèstra lè là, drì a 'e fugh. Nèca l'alèss (Per uscire) T'an t'vè a mùdè, Vito?

VITO # (Seccato) A mègn un mòrs e pù a j vègh...

VERONICA # (Autoritaria) 'Stà atènt a non inciusì 'e vstì nòv! (Esce)

SCENA XIII LISETTA VITO

LISETTA # (Esce a sinistra e torna subito con una pentola che poggia sulla tavola sopra un piatto. Riempie un piatto e mette un pò di minestra in un altro davanti al quale siede) Vito, la mnèstra l'è prònta.

VITO # A vègn. (Siede a mangiare. Un silenzio) Com'èla che t'an 'e tolta acsè poca?

LISETTA # A n'ho fam.

VITO # Ma se par la strè t'è dètt che t'an avdivtia l'ora d'arrivè a cà par magnè...

LISETTA # (Seria) An ho piò fam.

VITO # A t'al dètt qualquèll 'e babb?

LISETTA # Nò, nò...

VITO # T'an gnè da badè a quèl che 'e dis 'e babb. L'è vècc, l'è un ecunumèsta, mo... un è cativ.

LISETTA # (Dopo una pausa) Adèss a vègh vèja.

VITO # Adèss quand?

LISETTA # Dmatèina, o incù se t'am accumpagn. Ormai la mama la stà bèn, e un gnè piò bsogn ad mè.

VITO # Mo nò, mo nò... Cos'èla tota 'sta prissia? T'an t'nè d'avè par mèll... a sèn parènt... e bsogna che t'toja sò e bòn e 'e cativ... mo nou an sèn brisa cativ...

LISETTA # Tott ètar. A sò stèda bèn, a què.

VITO # A vit?

LISETTA # E a j armastarèbb tant avluntira.

VITO # Propi? A què, in campagna? In cà ad cuntadèn?

LISETTA # Vò an sì brisa di cuntadèn. In cà vòstra di padròn un j n'è brisa.

VITO # I nòstrar padròn, dal vòlt, j è i pinsir...

LISETTA # Mo fura da què un gnè di piò grand. A què, invezi, quand ch'us vò u j è la pèzz...

VITO # Mo l'an piès brisa la vita che tè sèmpar fat?

LISETTA # Quela?

VITO # Quèla d'avdè sèmpar zènt nòva, pais nùv, faz furastiri...

LISETTA # (Stupita) Mè?!? (Come ricordandosi) Ah... sicura... pais nuv... La caruvana. (Con un sorriso forzato) Dopp a òtt, dis dè che a sò què, am sera smènga d'la caruvana... sicura... (Appoggia i gomiti sulla tavola, mette il viso fra le mani e guardando davanti a se, immobile, come se parlasse da sola) Mo a dì la varitè um piasèbb piò tant stè a què. Mèj cojar dl'èrba longa la riva d'un fòss, livè di pòll, di cunèj, fadighè in ti lavur. Adèss a sèn in là cun la stasòn e la campagna la dorma sota a la nebbia, mo parò l'è bèla l'istèss... I prè vird, 'e gran apèna nèd, j ujum e al vid sènza una foja... mo in prèmavira e d'istè 'e srà difarènt, e parrà ad caminè in t'un zardèn...

VITO # U i srà da lavurè e da sudè.

LISETTA # (Alzando le spalle) L'è difarènt, sgond coma ch'us apènsa... (Alzandosi) Mo un è par mè! Pazeizia. A vègh a tu l'alèss... (Esce ed entra col piatto del lesso. Vito ha terminato di mangiare la minestra) In vut incora d'la mnèstra?

VITO # Nò... nò...

LISETTA # A la purt vèja, alòra... (Esce portando via la pentola. Rientra e siede) T'an tir zò un pò d'alèss?

VITO # An ho piò fam, tiran zò tè.

LISETTA# Am turò un'èla. Mò magna nèca tè, Vito. Ecco una bèla còsa ad pòll... (Esegue) L'è mèj magnè, nò? Mè prèma che a turna a què e che a in mègna incòra 'e pasarà de tèmp... (A Vito che pensieroso non mangia) Mo magna, donca, còsa a pènsat? (Tono allegro) Oh, avleva dì, Vito... a j ho purtè un regalèn par la tu mama: un fazulèl da testa nègar con tòtt fiur, e pù oun par 'e tu babb d'sèda da còll e pu... (Ride e mostra un fazzoletto) e pù... oun par tè. A tl'avlèva dè prèma d'andè vèja, par ricord, mo l'è mèj che a te dega adèss... ciapa. (Vito lo prende e lo spiega) At pièsal?

VITO # L'è bèll... l'è propi bèll!

LISETTA # A j ho chèra che ut pièsa. An voj che vò aviv un cativ ricord ad mè.

VITO # Mo csa dit?

LISETTA # Parchè vujètar avivia rasòn, alòra... a putivia pinsè che mè... a putivia pinsè mèl...

VITO # Pinsè mèl? Nò, nò... adèss pù che at cnoss, enzi... (Ride brevevemente) guerda quand ch'us dis al cumbinazion. (Levando dalla tasca della giacca un involto) Neca mè aveva pinsè par tè a 'e stèss quèl... un fazulèt da testa.

LISETTA # Par mè?

VITO # Sè, par tè.

LISETTA # Grazie, Vito, de bèl regal e de pinsir. Bèl... bèl...

VITO # Mèttal, che at voj avdè.

LISETTA # Adèss?

VITO # Adèss...

LISETTA # Mo nò, avèn da finì ad magnè.

VITO # (Testardo) Mèttal in t'la tèsta. A t'ho vèsta cl'ètar dè che t'at sivtia mèssa un fazzulèt d'la mama e ut staseva acsè bèn... mo acsè bèn... che an um smingarò mai piò...

LISETTA # (Mettendo il fazzoletto "a capanno", annodato sotto la gola) Acsè?

VITO # (Vivace) Nò, nò... lighè par drì.

LISETTA # A la ciociara?

VITO # An 'e sò, par drì.

LISETTA # (Esegue. E' veramente carina. Sorridendo) Acsè?

VITO # Acsè. E adèss 'stà sò, drèta... in pì.

LISETTA (Sempre ridendo si alza) Parchè?

VITO # (Si alza e l'ammira) Bèla... t'ci pròpi bèla!

LISETTA # Cosa a vut che a sèja bèla... a sò cumpagna toti ch'agli ètri dònn...

VITO # (Appassionato) T'ci bèla!!! Ach vigliaca d'una bujèda cl'è stèda!

LISETTA # (Seria) Quèla?

VITO # Che tri mis fà an sèja avnù mè a 'e tir a sègn e che an t'eva cniunsù prèma.

LISETTA # (Con tono di rimprovero e di richiamo) Vito tè te vòja ad ridar...

VITO # T'ci la piò bèla dòna ch'ai eva mai vèst!

LISETTA # (Turbata) Vito adèss lasa andè

VITO # (Fuori di se, appassionato, in crescendo) Sèja quèl che sèja a mè t'am piès tè. Mè a voj una dòna c'la sèja prècisa a tè, c'la sèja bèla coma tè! (L'afferra) Lisetta... Lisetta...

LISETTA # (Divincolandosi) Nò, nò, Vito. Cosa a fèt? Ch'un s'véga un qualcadòn! Nò... Nò...

VITO # Lisetta... (L'abbraccia e la bacia)

LISETTA # (Si divincola un poco, poi s'abbandona) Vito.

SCENA XIV LISETTA VITO RISEINA

RISEINA # (Lisetta e Vito si baciano a lungo. Durante il bacio entra dal fondo sbadigliando Riseina, che nel vedere i due abbracciati, per la sorpresa, tronca lo sbadiglio, restando con la bocca aperta. Un attimo. Senza parlare si rivolta verso la porta e fa segno ad altri di entrare)

SCENA XV LISETTA VITO RISEINA VERONICA

VERONICA # (Entra. Lo stupore alla vista dei due toglie la parola. Poi caccia un urlo agitatissimo) Oh....!!!!

LISETTA # (Staccandosi da Vito, ha un grido breve) Oh!

VITO # (A sua volta) Oh!

LISETTA # (Coprendosi il volto con le mani) Oh... purèta mè, quèl che a sò andèda a fè! Oh purèta mè!!! (E fugge via)

SCENA XVI VITO RISEINA VERONICA

VERONICA # (Ritrovando la parola. A Vito) Spudurè d'un infam!

VITO # (Balbettando) Mè... mè... a fasèva... a fasèva...

VERONICA # (Furibonda) Vargognat! Ecco quel che t'favivtia! Vargognat!!!

SCENA XVII VITO RISEINA VERONICA CHINONI

CHINONI # (Giungendo da sinistra con le maniche della camicia riavvolte) A s'èra in t'la stala che a munzèva una burèla e a j ho sintù tott 'sti rug. Cus'èl suzzèst?

VERONICA # Che sgraziè ad vòstar fiòl, che schifos. Oh, purèta mè! Um n'è suzzèsti tanti in t'la vita, mo un quèl acsè an me staseva d'astè. Oh purèta mè ch'um sciòpa 'e còr! (S'accascia sopra una sedia sorretta da Riseina)

CHINONI # Chi, Vito? A v'hal uffesa?

VERONICA # (Ansante) Pèzz...

CHINONI # A v'hal bastunè?

VERONICA # Pèzz, pèzz...

CHINONI # A v'hal fatt qualquèl che an avivia brisa chèra c'uv fasès?

VERONICA # Alòra pù, se u l'avèss fatt cun mè! Una roba... una roba da non immaginè.

CHINONI # (A Vito) Alòra dimat tè tistòn!

VITO # Mo mè... cus oja da dì?

CHINONI # Dimal tè, Riseina!

RISEINA # Mè? Chèldi che al scòta!!!

VERONICA # (Isterica) U l'abrazèva e se u la baseva... e in era bòn ad stachès!!! Una vargogna! Riseina um è da testimoni...

CHINONI # Mo chi èral?

VERONIVA # Lò, Vito!

CHINONI # A j ho capì cl'èra Vito! Mo chi a basèval, la muraia?!?!

VERONICA # Se a l'avlì savè... c'la zènga ad su cugnèda!!! La Lisetta (Un silenzio, solo Riseina ride)

CHINONI # (Fra se) E baseva la Lisetta!!! (Si volta lentamente verso Vito e nel sentire Riseina ridere gli si rivolta, irritato) E tè cosa 'et da ridar!!! Ciapa sò e và in t'la stala!

RISEINA # (Protestando) Ohi, dègh, an sera miga mè a baseva la Lisetta, magari!!!

CHINONI # (Gridando) Va in t'la stala!!!!

RISEINA # (Per andare) Mo veda un po' ad tèsta cl'ha!!! Us la ciapa cun mè...

SCENA XVIII VITO VERONICA CHINONI RISEINA

VERONICA # E coma che u la t'nèva strèta. E parèva che 'e tulèss sò un quintèl ad grèn in t'al braza!

CHINONI # (A Vito) Strichivtia tu cugnèda?!? Dì qualquèl, douca! Propi in te sèri?

VITO # Mè... oi... mè...

VERONICA # E in era bòn ad stachès!!!

CHINONI # L'abrazèva su cugnèda! Quèst l'è propi l'ultum tracòl!!!

VERONICA # (Riprendendosi, istericamente, in crescendo) E mè, povra ingèna, che a staseva a què da la matèina a la sèra a fè la serva, a sfachinè e amazèm da la fadiga e a cardèva d'fèm un mèrit!

CHINONI # Adèss stasì bona, andilà!

VERONICA # E c'la zènga che là l'am dasèva nèca di cunsèj... Cun toti al su smarèj l'am avrèbb fatt avdè la lòna in tè pòzz, sta pòla santa! Mo se l'am vèn a tir a j voj cavè un ciòff d'cavèl... fèm un pèrt acsè dop avè fatt 'e prèm att! (Alzandosi) A j voi cavè un cioff d'cavèl e splij sota a una siv... sòbit a j voj cavè!!! (Chinoni la trattiene)

CHINONI # Stasì bòna, adèss. (Veronica si calma e torna a sedere. A Vito) E tè t'an dì gnit? Csa sit piantè a lè cumpagna un cavej? Avanti contum coma cl'è andè al robi!

VITO # Mè... mè a s'era a què che a magnèva... l'è suzèst che un fazùlèt da tèsta... (S'interrompe)

CHINONI # (Che non ha capito) Mo chi èl che us magnèva un fazulèt da tèsta?

VITO # Mo nò, babb... t'al sè pù... la Lisetta la t'ha purtù un fazulèt da còl par tè...

CHINONI # E cun quèst?

VITO # E pù l'ha purtè un fazùlèt da tèsta par mama. E pu la m'ha purtè un fazulèt da còl par mè. E mè a j ho purtè un fazulèt da tèsta par lì...

CHINONI # Mo guèrda quant fazulèt che u j è incù in 'sta cà!

VERONICA # E par mè gnit, che ciusòn!

CHINONI # E alòra. In dò èj andè a finì tot 'sti fazulèt? Cosa a j èntri?

VITO # Alòra lì la sl'è mèss in t'la tèsta...

CHINONI # In t'la tèsta? E indò a vlivtia che la se mitèss?

VITO # In t'la tèsta.

CHINONI # (Che non può aver capito) E a tè u t'ha dè un bèch 'e ciù in t'la tèsta!

VITO # (Stringendosi il capo fra le mani) La mi testa... la mi testa... (Esce in fretta)

CHINONI # (Lo insegue gridando) Vèn a què... vèn a què... Spiègum la storia di fazùlèt che an l'ho brisa capida... (Esce)

SCENA XIX RISEINA VERONICA

VERONICA # Oh, purèta mè ach furmaj che u m'ha fatt!

RISEINA # Chi?

VERONICA # Vito. Um ha tratè coma una scema.

RISEINA # Oi ciò, a capirì... l'è zovna e bèla.

VERONICA # Parchè a soja acsè bròta, mè?

RISEINA # Nò, nò... tot ètar... (Sottovoce) E vò al savì bèn che mè a sò d'un ètar parè...

VERONICA # Valà caviv da lè!

RISEINA # Mo mè a sò sèmpar ad che parè. (Non ottenendo risposta) Mo vò a mirivia a l'èlta, etar che un pòvar garzon cumpagna mè... 'Ela a vera, Veronica?

VERONICA # (Alzandosi) Uffa quanti ciacar che a j avì! (Inviperita) Riseina l'è inutil che a insistiva, vò, par mè, an si gnèca in te livar di sènt!!! (Esce dal fondo)

SCENA XX RISEINA

RISEINA # Tù mò sò, Riseina, a t'la sit andèda a zarchè! Quand che una dòna l'è imbischida e bsogna lassèla stè! (Esce dal fondo)

SCENA XXI Per pochi istanti SCENA VUOTA poi entrano VITO CHINONI LISETTA

LISETTA # (Entra con la valigia. A Vito che cerca di trattenerla) Nò, nò... mè a voj andè vèja sòbit... sobit.

VITA # Nò, nò... Lisetta, sta d'astè. E bsugnarà pù che a spièghègna ignacosa...

LISETTA # Mè a què an j stègh nèca un minut.

CHINONI # (Secco a Vito) Lasa c'la vèga. L'è mèj par tòtt!

LISETTA # A vit, um dà rasòn nèca 'e tu babb.

CHINONI # Và a tachè la cavala a 'e baruzèn...

VITO # Mè a pinsèva...

CHINONI # (Secco ed irato) Và a tachè la cavala!!!

VITO # A vègh... a vègh... (Esce riluttante dal fondo)

SCENA XXII CHINONI LISETTA

CHINONI # Tè stà a què un mumènt che at voj dì dò paròl. At voj dì che quèsti a gli è robb ch'an s'fà brisa... trova una scusa cun 'e tu oman... dij che t'an si stèda bèn... dij quèl ch'ut pè... mo aria, aria! E a turnè a què da nou tèrda un zultèn. A què al ciacar a j pèns mè a murtèli. Parò a voj d'sèva che a gli robb che agl'um dispiès...

LISETTA # Avì rasòn.

CHINONI # Un ètar quèl... ad quèl cl'è suzzèst, brisa scòran cun 'e tu oman, a m'aracmand...

LISETTA # Stasì pù tranquèl e non pinsì a gnit.

CHINONI # Parchè al ròb al s'ingavègna... (Entra velocemente dal fondo Riseina)

SCENA XXIII CHINONI LISETTA RISEINA

RISEINA # Chinoni, Chinoni....

CHINONI # Cosa a j èl?

RISEINA # Un pè che in t'la calera u j sèja vostar fiòl...

CHINONI # Mi fiòl? Un è in t'la stala cl'ataca la cavala?

RISEINA # Vito! Mò l'è Naci cl'ariva! (Dal fondo entra Veronica)

SCENA XXIV CHINONI LISETTA RISEINA VERONICA

CHINONI # Chi? Naci.

VERONICA # Sicura! Naci. Propi lò! Adèss am voj divartì!

LISETTA # (Spaventata) Naci l'è a què? Oh, purèta mè!

VERONICA # Adèss a voj sfilè tota la curona.

CHINONI # (A Veronica) Vò a stasì zèta. (Agli altri) Ch'an pirdègna la testa... zarchèn d'rasunè parchè 'e bèrch un ha incòra ciap fugh. (A Lisetta) Tè stà chèlma e lassum ciacarè mè.

LISETTA # (C.S.) Nò, nò... mè a què an j stègh... an j stègh... (Fugge abbandonando la valigia in scena)

SCENA XXV CHINONI RISEINA VERONICA

CHINONI # Lisetta?!?!...

VERONICA # Lassì c'la vèga, che poch luntan l'ariva!

RISEINA # (Che era vicino alla porta) Ecco t'l'è què. (Dal fondo entra Naci che indossa un soprabito)

SCENA XXVI CHINONI RISEINA VERONICA NACI

NACI # (Gioviale) Av salut, zènt. A sò a quà. Cum a vala? Coma stèt, babb? A sit sèmpar instizi cun mè!

CHINONI # Un gnè mèl, purèn. E tè coma a stèt?

NACI # Benissimo. A tutto vapore.

CHINONI # A j ho chèra.

NACI # E mama, coma a stala?

CHINONI # Adèss la stà un pò mèj.

NACI # (Agli altri) E vujètar, coma a botla?

VERONICA # (Acida) Coma che a dgì vò: A tutto vapore!

NACI # E mi moj l'an gnè?

CHINONI # Tu moi l'era a què adèss... ma non prèoccupet la vèn sòbit...

NACI # (Gridando) Lisetta... Lisetta...

CHINONI # Non avè prissia... a t'ho pù dètt che l'avnirà...

VERONICA # (Acida) A crid che la seja andeda a spighè!

NACI # A spighè? Da 'sta stasòn?

VERONICA # L'al sà pù lì quèl che l'as spiga!

NACI # (Vedendo la valigia) Mo quèla la n'è la valisa ad mi moi? Parchè 'ela a què?

CHINONI # A n'è sò miga, purèn... la srà smènga.

NACI # Da pu cl'è avnuda? Da dis dè fa?

VERONICA # (Acida) Purèn, vostra moj, in 'stì dè la avù 'e su dafè...

NACI # Ah, par mama...

VERONICA # (C.S.) Sè... e nèc par chiètar!

NACI # Chiètar, chi?

RISEINA # (Indignato a Veronica) Mo stasì un po' zèta, sbarsajiona ch'an si ètar!

VERONICA # Parchè cos'hoja dèt? Dgil vò, Chinoni, cos'hoja dèt?

NACI # Mè an capèss tot quant 'sti scurs... (A Chinoni) E Vito un gnè?

CHINONI # Vito? L'era a què adèss... e srà in t'la stala.

VERONICA # A crid che 'e sèja andè a spighè nèca lò!

NACI # A spighè? Cosa èj tot 'sti mistèri ch'am fasì. A voi sintì da Vito (Alla porta di sinistra in crescendo) Vito... Vito... Vitooo!!!

SCENA XXVII CHINONI RISEINA VERONICA NACI

RISEINA # Vito un gnè miga. L'era a là che 'e tachèva la cavala a 'e baruzèn e quand c'la vèst che arivivia... (Col gesto della mano) L'è scap ad corsa ad travers di chèmp!

CHINONI # (Irritato a Riseina) Stà zètt, ignurant che t'an si ètar!

RISEINA # (Risentito) Parchè pù a soja un ignurènt. L'è vera quèl che a dègh!

NACI # (A Riseina) Bèda a mè. Parchè a scapèval?

RISEINA # (Con un ampio giro rotatorio del braccio) Osta ciò! E parchè fasival spièghè da 'e vòstar babb.

CHINONI # (A Riseina) Tè propi magnè de cul ad galèna!!!

VERONICA # Ma sl'è la bòca d'la varitè!!! (Un momento di silenzio)

CHINONI # (A Naci) Adèss a tè cont mè. L'è stè a chèusa che un fazulèt da testa... (Si ferma)

NACI # Bèh? Cos'al fatt?

CHINONI # Se a t'ho da dì la varitè quèst l'è un quèll ch'an l'ho incora capì bèn gnèca mè... a sò che u j èntra un fazulèt da tèsta... un quèl sènza impurtènza... t'avdirè che us amèsa ignacosa...

NACI # Insoma as pòl savè quèl cl'è suzzèst? E cosa a j èntral mi moi?

VERONICA # Adèss a vè cont mè!

CHINONI # Nò, vò a stasì zèta!

VERONICA # (Senza badargli) Adèss a vè cont mè quèl cl'è suzzèst! Vostar fradèll us avèva da maridè cun mè...

NACI # (Interrompendo) Vito us spòsa?

VERONICA # Us aveva da maridè. Avimia zà fatt 'e prèm att e cunprè i mobil. Al saviv, invezi, quèl che 'e fà da piò d'una stmana? Us la spassa a abrazè e a basè vostra moj, sti dù ciusòn!

RISEINA # Tombùla!!!

NACI # (Colpito dalla rivelazione) Nò, nò... l'è impussèbil...

VERONICA # E se a l'avlì savè tota, i fazulèt da tèsta i j ha cumprè da lighè al vostar còran!!! E adèss che am sfughèda, bona nòtt a tòtt, e in stà cà an m'avdirì piò! (Esce in fretta dal fondo. Tutti restano immobili. Lungo silenzio, poi)

RISEINA # Mo mè coma che am divartès... coma che am divartès... (Fregandosi le mani)

CHINONI # (Prende in una sedia e rincorre Riseina che, visto il mal partito, scappa) Cosa a j èl da ridar, tèsta ad zòca busa?!?! (Cala il sipario)

FINE SECONDO ATTO

ATTO TERZO

SCENA I CHINONI

CHINONI # (Entra irritato in gran fretta. Poi si ferma d'improvviso, vicino alla tavola) Ch'um vègna un'anticor... cus'èl, zà, che a j aveva da fè? Cun tòtt 'stè sgùmbèj, incù, am smèngh i quèl a lè par lè. Ah!... (Si avvicina a destra e chiama) Pignat! Piluch! (Dopo un momento i due arrivano)

SCENA II CHINONI PIGNAT PILUCHI

PILUCHI # A sèn a què, avèn finì, la cambra l'è sgòmbra.

CHINONI # Aviv finì zà 'e tòtt?

PILUCHI # Coma ch'avì dètt vò.

CHINONI # Và bèn. Alòra andì d'sòra e mitì a pòst ignaquèl un'ètra volta. I spus in s'fà piò.

PIGNAT # Mo mè, vigliaca d'la miseria, am vòj andè a cà che a j ho la burèla che la stà mèl!

CHINONI # U j è pù i tu fiùl a badèj.

PIGNAT # Al sò. Mo a j ho un gran pinsir adòs coma quand ch'um mùrèt la troia... av arculdiv. Cièma 'e veterineri, dai dal midgèn, fai di sbrombal, tot 'e và bè, tot 'e stà bèn... e la matèna dòp l'èra morta!

CHINONI # Pòchi ciacar, adèss và a fè quèl che a t'ho dètt!

PIGNAT # Al fègh, mo mèl avluntira...

PILUCHI # (Andando) Va là vèn, Pignat... e vrà dì che se par chès la mòr u t'in pagarà ouna dal nòvi.

CHINONI # Mè an i pègh un bèl gnit!

PIGNAT # Bèh quèst us avdirà. E pat d'la mezadreja 'e scòr cièr...

CHINONI # A tè dègh mè 'e patt d'la mezadreja! Va mo a lavurè e daj in prissia!!!

PILUCHI # (Prendendo Pignat per un braccio) Vèn, va là, intignamòd us tòca a nou... (Esce trascinando Pignat che protesta. Nella discussione nessuno si accorge che sulla porta di fondo si è fermato Settbèll)

SCENA III CHINONI SETTBELL

SETTBELL # Buongiorno, padròn Chinoni.

CHINONI # (Si volta di scatto) Vò? Cosa a zarchiv?

SETTBELL # Così... passavo. E am sò dètt: Andèn a fè un salut....

CHINONI # (Brusco) Alora buongiorno. Mè a j ho da fè, e pù a j ho quèl ètar par la testa.

SETTBELL # Al sò.

CHINONI # Chi ca v'la dètt? Mi fiol?

SETTBELL # Naci um ha dètt quèll cl'è suzzèst...

CHINONI # Sè, c'la bòna lèna d'vostra fiola. A siv avnù a tula?

SETTBELL # S'la a chèra d'andè veja.

CHINONI # L'è mèj par tòtt. Adèss a v'la cièm.

SETTBELL # Un momento, aspettate.

CHINONI # Cos'hoja da tni d'astè?

SETTBELL # Un pè, padròn Chinoni, ch'an uv rindiva cont d'la gravitè ad quèl cl'è suzzèst.

CHINONI # Ad chè?

SETTBELL # Ch'avliva o ch'an avliva, a què a sèn in famèja.

CHINONI # A sò cuntènt... stra imbarlè e zèngan l'è propi una bèla famèja.

SETTBELL # Se vò a j avì dal bòni intenziòn la pò essar una fameja mèj che tanti ètri, una famiglia di poeti...

CHINONI # Ad chè?

SETTBELL # Lassèn perdar e veniamo al sodo. Par dì la varitè, padròn Chinoni, mè an sò passè par chès. A sò che a si in difficultè e a so cors a dèv una man.

CHINONI # A fè che?

SETTBELL # Par spainè al robb. Naci è fuori di se e un vò savè piò gnit ad su moi. Su moj l'è a quà, abandunèda, e non sa se restare o se partire. Vostar fiol Vito è uccel di bosco e un vò turnè a cà. C'la dòna, quella Veronica, la n'è miga una bròta sposa, vera? Adesso è un'ira di Dio e non si sa come calmarla. Vò an savì ad chènt ciapè. Vostra moi l'è amaleda. Una dmanda sòla: coma a la masègna tota 'sta partì?

CHINONI # Mè a sò sòl che a j ho un gèval par cavèl.

SETTBELL # E alora a sò arriv mè.

CHINONI # E vò a cardiv che u i sèja la manira ad spianè al robi?

SETTBELL # Sicura! E dgè una volta un filosofo... al saviv Chinoni chi cl'è un filosofo?

CHINONI # Mè nò!

SETTBELL # L'immaginavo. E dèss un filosofo: (Enfatico) Denaro... denaro, leva del mondo!

CHINONI # (Sospettoso) Comè a dgèl?

SETTBELL # Denaro leva del mondo!... An avì capì?

CHINONI # (Che non vuol capire) Nò!...

SETTBELL # Brighella e cuntè una fòla e Fasulè e dgè un sù parè: mè al sò indò che 'e bat al gnacar, mo neca se al sò, an 'e voj brisa savè! E nèca vò, Chinoni, al gnacar, a gl'avì capidi.

CHINONI # (Un momento di silenzio durante il quale Chinoni muove qualche passo. Poi si ferma e si volta.) Quènt?

SETTBELL # Oh..... Una quisquiglia!

CHINONI # Una chè?

SETTBELL # Bèh... diciamo tarsènt mèla frènch.

CHINONI # Tarsènt mèla frènch?!?

SETTBELL # Una sciocchezza!

CHINONI # A què un s'trata ad baioch... u j vò un po' ad bòna vùluntè.

SETTBELL # Denaro, denaro, leva del mondo! Cun i baioch us'amèsa ignaquèl. E se a ve degh mè a putì stè sicur.

CHINONI # Mo mè agn'ho miga in cà acsè tant baioch!

SETTBELL # A la fura a j ho vèst la cavala ataca a 'e baruzèn. A tulì sò 'e librètt e andì a la Casa de Rispèrum, da stòra l'è incora averta.

CHINONI # Mo se st'istè, invezi d'avnim i zèngan atoran a cà, um fòss avnù una bèla palmonite doppia o trèpla un era mèi. Da stora o che a srebb guarì o che a srèbb mòrt.

SETTBELL # (Comprensivo) Eh... si, al robb agl'an và mai come che us'avreb a chera che agl'andèss.

CHINONI # A fèm magnè di quatrèn a 'sta manira... (Sospira poi) A possia dil che a sì una masa d'assasein?

SETTBELL # Nò! Francamente nò! Parchè i baiocch i armasta in fameia, i và a vostar fiòl. E 'e scandal, se de rèst pù l'è un scandal, l'armasta in fameja nèc quèl, un è vera?

CHINONI # Andì pù là che a gli dal bèli ròb! Alora oja propi d'andè a la Casa? Aveva un lavurzèn da fini d'sora...

SETTBELL # Forsi l'è mèi... Dop av'acumpagn nèca mè. Mo am'aracmand che ariviva in tèmp.

CHINONI # E... am'assicuriv che dop toti al robb al srà spianèdi?

SETTBELL # Toti? (Ci pensa) Bèh... una pèrt!

CHINONI # Una pèrt? Cus'a j èl incora?

SETTBELL # Avì rasòn. In te ciacarè acsè, amùrevulmènt, dal nostar famej, am sera smèngh d'un particulèr!... C'la sposa, c'la Veronica...

CHINONI # Cus'ala fatt, adèss?

SETTBELL # A l'ho incuntrèda par la calera in tè avnì in quà... L'ha propi un gèval par cavel, e mè in i pòss dè tott i turt.

CHINONI # Ah... Avì scòrt insèn cun lì?

SETTBELL # Questa pù l'è una partì che la s'arimigia cun molt manch!

CHINONI # Parchè? A vola di baioch nèca lì!

SETTBELL # Mè a spèr.

CHINONI # Sicura! Adèss am mètt a dè dì baioch a tott quij che i pasa par la strè!

SETTBELL # Bèh... dusènt mèla frènch ad piò o d'manch...

CHINONI # Par vò un è miga gnit...

SETTBELL # An dègh miga par mè. Mo par oun che u j èva... e sicom che vò a j avì... Dopo la partita è chiusa!

CHINONI # (Che non sa cosa fare, sbuffando) Am magnarèbb 'e còr e 'e fegat da la rabbia! (A Settbell) Adèss a vègh a finì che lavurzèn d'sora, e pù dop a toi 'e librètt e andèn a la Casa. Mo oun ad 'sti dè a mi mègn!!! (Si accinge ad uscire)

SETTBELL # Chinoni mandin la Lisetta. (Resta solo un attimo, poi arriva Lisetta che gli butta le braccia al collo)

SCENA IV SETTBELL LISETTA

LISETTA # Bab... bab...

SETTBELL # Lisetta, non pianzar... sò... sò... non pianzar.

LISETTA # Mè... bab... al saveva che l'andèva a finì acsè.

SETTBELL # Non t'la ciapè, niente di irreparabile.

LISETTA # (Calmandosi) L'è stè un mùmènt. A t'è zur, bab, sòl par un mùmènt a j ho pèrs la testa. Al saveva ch'an saveva brisa fè. Chissà quèll che 'e dirà Naci, che u 's'era tant racmandè ch'am fasèss avlè bèn!

SETTBELL # T'hai si pù riuscida.

LISETTA # Sè, mo a sò paseda par d'la!

SETTBELL # Mo nò, mò nò... adèss tot ignaquèl l'andrà a pòst, t'ant t'fid ad me?

LISETTA # Sè... mo dop...

SETTBELL # Tè, lasa fè a mè.

LISETTA # A voi andè vèja sobit da què, sobit, sobit!

SETTBELL # Aspèta, a j ho incora da fè. E bsugnarà pù spianè al rob, nò, prèma d'andè veja da què. A sèt brisa dindò cus sèja Vito?

LISETTA # Vito? Cus'èt da fè?

SETTBELL # A voi che us'incontra cun su fradel.

LISETTA # Mo nò, bab, lasa stè.

SETTBELL # Tè, babèina, tù sò la tu valisa e và dciora da l'Ida, at ciamarò mè...

LISETTA # Am aracmand... che in s'fega mèl!

SETTBELL # Par Naci o par Vito?

LISETTA # Cos'a vut dì...

SETTBELL # Và... và... e sta tranquèla. Và... và... (L'accompagna a destra poi viene verso il centro e si frega le mani)

SCENA V SETTBELL

Benissimo, benissimo, etar che un car d'ova rossa! (Va verso sinistra e chiama) Vito! Vito! (Vito fa capolino alla porta e guarda timoroso)

SCENA VI SETTBELL VITO

VITO # A j èl Naci?

SETTBELL # Nò. Vèn pù avanti sènza timor, Vito.

VITO # Sè... mo... dal volt an avrebb che... (Altro tono) Mè, pù, a v'ho da cmandè scusa...

SETTBELL # Ad chè?

VITO # Par quèl che... che paciar cl'è suzzèst fra mè e la Lisetta. Mo av zur che un è suzzèst gnit.

SETTBELL # Al sò, quèstion d'un fazulet da testa.

VITO # Sicura... ecco sicura... A vlal dètt 'e mi bab?

SETTBELL # Ad piò un m'ha savù dì... Un fazulèt ad sèda, un fazzoletto di poesia...

VITO # A dì la varitè i fazulèt j era quatar...

SETTBELL # Meglio ancora... un libro intero di poesie! E adesso veniamo al sodo. Una spiegazion franca e sinzera cun tu fradel...

VITO # Da fè chè? Mo av dègh che un è suzzèst gnit!

SETTBELL # Mè a j ho cardù, mo l'è lò che u j ha da credar.

VITO # Un i cardara miga!

SETTBELL # Ui cardarà... ui cardarà... Ehi, dico! Si tratta di mia figlia. Par amor o par forza ui cardarà. Mo tè e bsogna che t'at scusa cun tu fradel. Una spiegazion l'avrà pù 'e dirètt d'avela, at pèral, nò!

VITO # An degh miga, mo... l'è fadiga...

SETTBELL # Gnit paura... mè a sò poch d'long!

VITO # Se av dègh che un i cardarà assolutament...

SCENA VII SETTBELL VITO CHINONI

CHINONI # (Da destra arriva furioso con un libretto di risparmio in mano. si ferma davanti a Vito) A vègh a la Casa de Rispèrum, tèsta ad zòcca busa!

VITA # A fè che?

CHINONI # A fèm magnè di quatrèn par còlpa tova!

VITO # Par colpa mi?

CHINONI # T'an l'è ancora capì? (Indignato) Trì quèll a 'e mond l'è fadiga fè! Piscè contravènt, corrar a pì in tè sabiòn e scorar cun un quaiòn!!! (Ed esce)

SCENA VIII SETTBELL VITO

SETTBELL # (Verso il fondo) Un momento, Chinoni... a vègn nèca mè insèn cun vò... (Poi chiama) Naci... Naci... (Naci dal fondo)

SCENA IX SETTBELL VITO NACI

NACI # A sò a què, cs'a vut?

SETTBELL # Vito ut vò scorar...

NACI # E va bèn.

SETTBELL # Oh... a m'aracmand, dop vèn sòbit a la Casa de Risperum a tù i bajocc.

NACI # An mancarò, a j ho 'e mutòr.

VITO # (A Settbèll) An avivia dètt che a stasivia a què?

SETTBELL # Un gnè bsògn. Vito in gamba e sempre in alto i cuori! (Esce)

SCENA X VITO NACI

VITO # (Fra se) Sè, sè... l'è propi e chès ad dì in alto i cuori! (Un momento di silenzio. vito si porta sul proscenio imbarazzantissimo)

NACI # E alora?... Am vut scòrar?

VITO # U l'ha... u l'ha dètt 'e Settbèll!

NACI # Csa vut?

VITO # Mè... mè gnit. Ecco... se t'vù... se propi t'vù... dam una sciafa... (Si mette in posizione ed attende. Ma Naci non si muove) Se unt basta brisa dam un pogn... magari un mont ad bot... a li toj sò tòti!

NACI # E parchè pù?

VITO # T'al sè pù...

NACI # A voi che t'am 'e dèga tè 'e parchè.

VITO # (Dopo aver tentato di parlare) L'è fadiga... an sò bon... an sò bon...

NACI # A tè dirò mè, alora. Tè te basè mi moi. 'El a vera o no? (Ripete) 'El a vera o no?

VITO # (Dopo un'esitazione Vito annuisce) Sè...

NACI # E... a l'et baseda in tè seri e parchè l'at piès? (Attende una risposta che non viene. Alzando la voce) At pièsla sè o nò, arspondum!

VITO # Par forza!

NACI # Coma par forza?

VITO # Ohi... sinò an la baseva miga!

NACI # E a la basivtia cun dagl'intenzion? Arpondum!

VITO # Coma... cun dagl'intenzion?

NACI # As sèn capì!!!

VITO # Mo mè... an'è sò... an'è sò... l'è stè un quèl a lè par lè... an'e sò... an'e sò...

NACI # Se ta la basivtia in te seri l'è parchè l'at pies! E quindi l'è ciera che t'avivtia dagl'intenzion...

VITO # Mè, Naci a tl'ho dètt, a j ho sbagliè. Dam un mònt d'bòtt e peccia fòrt!

NACI # Mo alora l'at piaseva propi! (Altro tono) Nò, nò, nò... Un gnè gòst det un mònt ad bòtt, e srebb come piciè in t'un sacch d'patèt e par di piò am farèbb mèl al man. (Un momento di silenzio, lo guarda e scuote la testa) E mi grand fradel virtùos!!! Ecco coma che us'è ardott! Un sacch ad patèt! Un sacch ad mer...!!! T'si mi fradell e an 'e voi brisa dì. Mo ciò, at arculdat, un è passè gneca si mis: "vagabond, ligera, schensafadiga, lazaron... va veia d'in ca senza un baioch che a sò mè che a lavur". Che vega a tribulè e a padì la fam par c'la ciusona, par c'la zèngna! (Altro tono) At sit smèngh la pèrt che t'am 'e fatt? At sit smèngh che mè am sò duvù aviè cun dùsènt mèla frènch e che a j ho dùvù pianzar par avej? E tè a què a spendar etar che dùsènt mèla frènch par fèt bèl? At sit smèngh?

VITO # Ohi... t'è rasòn.

NACI # L'è un pèzz che a staseva da stè 'e mumènt par dital e adess che a j sò arivè an pruv ancion sudisfazion a tratè mèl mi fradel, mò un s'po' fèn d'manch! E pu l'è un dèlett oun che ut trata in sta manira a non feglia paghè. Parchè se tott us farmèss a lè, pazèzia incora!... Mo lò ciò, cl'è acsè virtuos, cl'è acsè tant par bèn... apèna la j vèn a tir, e và a bichè a toran a la moi ad su fradel!!!

VITO # Adèss pu t'èsègar...

NACI # Cosa a vut, l'è una zèngna, l'è una ciusona, ouna cl'è sèmpar in zir... aprufitèn bèn! Quèsta mo an t'la pardon, nè a tè nè a lì!

VITO # Mo Naci tè da capì che un è suzzèst gnit, at 'e zur in toti al manir.

NACI # An la pardon nè a tè nè a lì.

VITO # Parchè, mo cosa a vut fè?

NACI # Vendichèm. Aveva pinsè dal robb in grand... mo vèst che 'e bab l'è stè acsè arindevul e vèst che um bsugnèva una soma ad quatrèn... insoma a j ho dezis d'avè un po' d'umanitè. A j ho dezis d'lasè al robb come ch'agl'è.

VITO # (Che non ha capito. Dopo un po') Coooma?

NACI # Mi moi at la lèss a tè.

VITO # A mè?

NACI # Sè, a tè!

VITO # Mo l'è tu moi!

NACI # E alora! (Alzando le spalle) Dèza cl'è a què... Mè a min truvarò un'etra.

VITO # Mo t'an pù miga fèl un quèl de genar... agl'èt dètt cun lì?

NACI # Mè cun lì an voi piò avè gnit d'chinfè. Questa l'è una partida che adess l'at toca a tè. E adess at salut! (Fa per andare)

VITO # Mo Naci, rason, riflèt... a fè un quèl acsè t'as arvèn tot quènt.

NACI # E a mè cs'am importal. (Sulla porta) At salut e mi bèl fradèl cagarula! (Esce)

VITO # (Sulla porta) Mo nò... Naci... Naci... Naci... (Torna indietro avvilitissimo. Sospira, siede su di una sedia) E adèss coma a feghia mò? Oh purèt mè! (Da destra entra Lisetta con la valigia)

SCENA XI VITO LISETTA

LISETTA # Vito, aviv vèst 'e mi bab?

VITO # (Alzandosi, dolce) Oh Lisetta... a sì vò. Sè a l'ho vèst, l'è andè veja.

LISETTA # Come andè veja? Mo se l'aveva dètt... (Poggia a terra la valigia)

VITO # L'aveva prumès tanti robb 'e vòstar bab... Invezi l'è andè cun 'e mi a la Casa de Risperum...

LISETTA # Mo 'e turnarà indrì... A j ho d'andè veja cun lò...

VITO # A ne sò. Mè a spèr, parchè a què al robb agl'anvà miga. E pù l'aveva prùmèss d'rimigeli! A j ho un fatt guai a dos!

LISETTA # Neca mè.

VITO # Mè pù, a j ho da div... e an sò ad cant ciapè, parchè l'è fadiga. Quèl cl'è sicur l'è che mè am ho scusè cun vò. Av'asicur, Lisetta, che un m'era mai suzzèst. Sè, una vòlta... un'òman, specialmènt a què in campagna, dop che l'ha fatt 'e suldè, l'era sòlit purtès a cà una moj. Mè am'in purtèva a cà ouna che l'am piasèva, mo an'sera propi innamurè. Forsì la s'n'adasè e l'am piantè par tus un etar. Da alora a sò armast da par mè, am butè a coll fech int'i lavur, ann par ann, sempar da par mè...

LISETTA # E la Veronica?

VITO # Un maridazz cumbinè da 'e mi bab... l'è bastè un soffi parchè cl'andèss par aria.

LISETTA # Par mi colpa!

VITO # Nò, la mi, la mi. Stamateina, in zitè, quand che am sò pruvè 'e vstì nov, quand che am sò vèst davanti a 'e spècc, dachènt a vò... l'è stèda coma una saèta. Dachènt a vò, acsè bèla, acsè fèina, acsè zintila... un pòvar quaiunazz d'un cuntadèn avstì d'nov u j è caschè. A m'avì da cumpatì e da scusè. Av'è dègh cun tott 'e cor... (Silenzio. Lisetta lentamente va verso la finestra e guarda fuori) An azèti al mi scus? A sèn mèzz parèit e 'e bsugnarà che armastegna amigh. Mi fradel e rugia, mo a si tropa bela parchè che 'e posa 'stè un pezz sèza d'vò. (Un silenzio)

LISETTA # (Sempre davanti alla finestra) Vito, am avliv propi tant bèn?

VITO # Lisetta... mè...

LISETTA # Arspundì a la mi dmanda: am avliv propi tant bèn?

VITO # Mo un s'po', un s'po' brisa. Dop 'e srèbb una baracaza...

LISETTA # Arspundim!!!

VITO # Sè, ecco sè!!! Mò parchè impiè 'e fugh incora?

LISETTA # (Voltandosi) Parchè a sò mè che a m'ho da scusè cun vò... e am vargogn... (Un silenzio)

VITO # Mo... in fond - in fond ad cosa a duvegna vargugnès? Us po' dì che tra mè e vò un 'e suzzèst gnit...

LISETTA # Un è ad quèst che am vargògn...

VITO # (Stupito) Nò?!?

LISETTA # Am vargògn parchè a v'ho ingannè tott. Vò, la vostra mama, 'e vostar bab... An ho brisa savù fè. Am s'era mèsa in t'una pèrt che l'an era brisa la mì.

VITO # Ach pèrt mò? Se cun la mama d'si steda liveda dal not sèldi par badela, a toi a dì mej d'una fiola.

LISETTA # Am sò sintida un po' su fiola. Mè, la mama, a l'ho pèrsa cl'è tant tèmp...

VITO # E alora... (Un silenzio)

LISETTA # (Togliendosi la fede dall'anulare) Ecco, quèst l'è l'anèl da sposa, ciapì! (Glielo porge)

VITO # (Lo prende inconsciamente) La vostra fèd? E parchè av la si cavèda? An'avrì miga intenzion ad lasè mi fradèl? An j avì da badè a quèl che 'e dis... 'e ciapa fugh sobit...

LISETTA # Un è par quèst. Mo parchè mè 'e bsògna che av'è dèga una bona volta... (Dopo un attimo) Mè, an sò brisa marideda.

VITO # (Con stupore) An sì brisa marideda? Alora a sì sol acumpagnèda? E Naci uv ha fatt una pèrt de genar?

LISETTA # Nò, nò...

VITO # Come nò?

LISETTA # Vostar fradèl l'è maridè, mo mè nò!

VITO # Nò? Oh, questa pù...

LISETTA # U s'era tant aracmandè, vostar fradel, e mè, povra sciocca, an ho brisa savù fè e a j ho arvinè ignacosa.

VITO # Cum vegna un azidènt se a capèss piò gnit. Naci l'è maridè e vò nò?

LISETTA # Sicura, l'è maridè cun mi surèla!

VITO # Vostra surèla?

LISETTA # Sicura.

VITO # Alora vò?

LISETTA # Mè a sò ragaza. Mè an sò mai steda in t'la caravuna de mi bab. Me a so sèmpar steda cun una zèja che la sta e che la viv a Zirvia. Quand che us'amalè vostra mama, Naci, un putè brisa avnì e l'avleva mandè mi surèla. Lì, dop a la pèrt che avì fatt stistè, l'an vus avnì. Alora Naci e vèns da mè e tant 'e dgè, dacord cun 'e mi bab, parchè mè a ciapè 'e pòst d'mi sùrèla e che a fasess cònt d'essar la moi ad Naci. Tot quant e srèbb andè bèn, se tra mè e vò... a l'impuvisa... E acsè a j ho fatt una figuraza cun Naci, cun 'e mi bab, cun vò e cun tot. (Sta per piangere) Mè al saveva che an saveva brisa fè. Vito a m'avì da scusè e da pardunè!

VITO # (Accostandosi) Pardunè? Mo pardunè ad cosa. Mo sl'è da pù che a sò 'e mond che a stegh da stè una nova cumpagna questa. Lisetta, svelti, dasim la vostra man! (Le afferra la sinistra)

LISETTA # Cs'avliv fè?

VITO # At voi mètar l'anèl da sposa (Eseguendo) Mè, propi mè, e par sèmpar!

LISETTA # Alora t'am vù propi tant bèn, Vito?

VITO # Tant, Lisetta, tant!!! (L'abbraccia)

LISETTA # (Ricambia l'abbraccio e si baciano a lungo) Nèca mè, Vito! (Entra Chinoni dal fondo. I due restano abbracciati)

SCENA XI VITO LISETTA CHINONI

CHINONI # (Con grida di stupore) Vito! Vitoo!! Vitooo!!! Vitoooo!!!!

VITO # (Si scioglie dall'abbraccio, poi inebetito) A m'èt ciamè, bab?

CHINONI # Osta se a t'ho ciamè! Longa la fòla! Mo alora vujètar dù a fasì propi a posta! (A Vito) Mò t'an 'e sè, tiston che t'an si etar, che su pè ad lì, par tota quanta 'sta storia, um ha magnè un mèzz migliou? A vut che u m'in mègna un ètar mèzz? Vigliaca d'la miseria, se a vegn a 'e mònd un'ètra vòlta, invezi d'alivè di fiùl a voi alivè di cunèi... almanch quij quand che j è grèss a i vènd o sinò a mì mègn! E adèss cosa a fasègna? Dimal tè.

VITO # Cosa avegna da fè?

CHINONI # Tù mè l'è malèda e nou a sèn sènza dòn par la cà. Am cardeva che chi ca là d'la Veronica, dop che a j ho paghè c'la bèrca ad quatrèn, la turnèss indrì... invezi la s'avèja.

VITO # Indò a vala?

CHINONI # L'ha dètt che piòtost d'avnì a què la và in t'la caruvana di zèngan. Settbèll u l'a cunvènta d'andè cun lò.

LISETTA # (Sbotta in una risata) La và cun 'e mi bab?

VITO # (A sua volta sbotta in una risata interminabile insieme a Lisetta) La va cun 'e Settbèll?!?

CHINONI # (Rimane sorpreso, poi) Mè an capè quèl che u j sèja da ridar?!?

VITO # Mo t'ci tè bab che t'an 'e ancora capì gnit. La Lisetta la n'è brisa la moi ad Naci.

CHINONI # Ah, nò? E chi ela alora?

VITO # L'è la surèla!...

CHINONI # La surèla!... E Naci l'ha una surèla sènza che mè al seva?

VITO # Mò, nò! L'è la surèla d'la moj ad Naci!

CHINONI # La n'è brisa la moi ad Naci?

VITO # Nò.

CHINONI # E l'è zà marideda nèca lì?

VITO # Mo nò.

CHINONI # Mè an ariv a capì bèn ignacosa. Tè babeina (A Lisetta) te mèss un sgumbej in 'sta cà che t'si maneda ad rimigèl. Se t'si ragaza non pinsè d'avièt sènza essart maridèda cun che tistòn che l'è. E gnit zèngan e gnit caravuna, as sèn capì!!! (A Vito) E tè, imbarlè che t'an si ètar, se t'at arfiut l'è la volta che a cièp in t'un parpignan e at dègh tanti ad cal bott che t'an cuntarè piò l'ultma.

VITO # Mo sl'è quèl che avlèn fè tot dù!

CHINONI # E a la svelta! E par fè piò prèst a mènd a ciamè e sendich cun tòtt 'e cumòn, 'e paruch e tot quant 'e rest de clero! E che al seja rob spiciativi! (Corre verso destra e chiama Piluchi ePignat)

VITO # Mo bab, cus'et da fè?

CHINONI # Tè sta zètt.

SCENA XII VITO LISETTA CHINONI PILUCHI PIGNAT

PILUCHI # (Entrano e si asciugano il sudore) A sèn a què che a j avèn finì. E cun una fadiga, vigliaca d'la pipina!...

PIGNAT # E sènza gnèca ch'as dasiva un bichir da bè.

CHINONI # Aviv finì?

PILUCHI # Tot ignacosa l'è a pòst cumpagna prèma...

CHINONI # Và bèh. Adès andì dsora e sgumbrì la cambra un'etra vòlta!

PIGNAT # Come, come?

CHINONI # I spus is fà d'arnòv e u j vò la cambra sgombra. E svelti!

PIGNAT # Chinoni, stasì d'ascultè! L'è la terza volta che a sgumbrèn c'la cambra. A segna i vostar cuntadèn o i vostar facchè? E patt d'la mezzadreja...

CHINONI # Am n'infòtt di pètt, mè a voj la cambra sgombra!

PIGNAT # E mè av degh che a cà a j ho la burèla che la 'stà mèll... (Dal fondo entra Riseina, sbadigliando)

SCENA XIII VITO LISETTA CHINONI PILUCHI PIGNAT RISEINA

RISEINA # Chinoni... (Vede Pignat) Oh, Pignat a sì a lè... l'è avnù vostar fiol...

PIGNAT # Cus avleval?

RISEINA # L'ha dètt d'div un quèl... un quèl... (Sbadigliando) Am sò smèngh...

PIGNAT # Cos'al dèt???

RISEINA # Ah, la burèla...

PIGNAT # Cus'ala fat la burèla?

RISEINA # La burela... Ah! L'è mòrta!

PIGNAT # (Con un salto) L'è morta?!? E 'e vidèl?

RISEINA # L'è mòrt nèca lò.

PIGNAT # Sangua d'un frè! E mè che a stègh a què a pèrdar de tèmp par dal strampalarej che agl'an gosta un baioch!

CHINONI # E alora cosa a vut fè, se j è murt tot dù, t'vè d'sòra a spustè chi mobil...

PIGNAT # Mè d'sora a spustè di mobil? Vò avì intenzion ad fèm murì matt! Prèma ad tott av degh che dal burèli am'in paghì ouna dal novi e pù se a cardì che a vega d'sora e vò dì che vò a sì propi matt in te mezz d'la tèsta! (Fugge via gridando) La mi burela... la mi burela...

SCENA XIV VITO LISETTA CHINONI PILUCHI RISEINA

CHINONI # Incù l'è 'e dè ch'um s'arvolta contar nèca i cuntadèn!

PILUCHI # E po' avnì Riseina a dèm una man...

RISEINA # Mo parchè propi mè? Mè a sò strach!

CHINONI # (A Riseina) T'ci strach in t'al ganass a forza d'sbadaciè! Ciapa sò e và a sgumbrè c'la cambra, e a la svèlta!

RISEINA # Chinoni quèst l'è un lavòr che un um tòca brisa a mè, parchè 'e patt di garzòn...

CHINONI # A te degh mè 'e patt di garzon! (Prende una sedia e l'insegue a destra. I due escono)

SCENA XV VITO LISETTA PILUCHI

PILUCHI # (A Vito) Vito e la sposa chi èla?

VITO # (Indicando Lisetta) Questa, av pièsla Piluchi?

PILUCHI # (Sorpreso) Mo questa l'an è la moi ad Naci?

VITO # Nò, l'è la surèla ad su moi. L'è stèda una fèita d'Naci, al savì pù cl'è un po' matt!

PILUCHI # Bèla spòsa, propi bèla... E pù l'ha da essar nèca bona. (A Lisetta) Av possia mèttar a la prova?

LISETTA # Avluntira.

PILUCHI # A là, in t'la cardènza, u j è la fiasca de ven. Un bichir a crid d'essumal meritè, incù!

LISETTA # (Va verso la credenza e prende il fiasco di vino) A vò, Piluchi.

PILUCHI # Grazie spuslèina... e 'e bichir?

LISETTA # Un importa, Piluchi, purtì d'sòra 'e fiasch!

PILUCHI # Ad fata idea! (Fa per andare) Se av mantnì acsè avdirì che tot quant iv'avrà bèn!

LISETTA # Nèca se a sò una zèngna?

PILUCHI # (Che stava per uscire, si ferma) A proposit, Vito. Naci uv'ha fatt un bèl furmaj, vera? Un bsogna mai giudichèli al parsòn senza cniosli, e Naci u s'è vendichè a 'e su mod. A ciachèer trop e um vèn sè. (Beve alcune sorsate dal fiasco) A srì una brèva sposa, mo se a fòss ragazz e zovan avrèbb chèra che Naci um fasèss un furmaj acsè nèca a mè. Senza invigia Vito, parchè a j ho chèra che aviva avù furtona, mo cum avnèss la puvitla avrèbb chèra ch'um fasèss un furmai acsè nèca a mè!!! (Esce bevendo)

SCENA XVI VITO LISETTA

VITO # Tè fatt una cunquèsta, Lisetta. L'è un grand bòn oman, Piluchi, mo l'è un ciacaròn. Adèss l'andrà cà par cà a dì che t'si breva. (Si sentono da lontano squilli di tromba e suono di fanfare. Da destra entra Chinoni agitato)

SCENA XVII VITO LISETTA CHINONI

CHINONI # Vito, cus'èli toti cal tromb? Cus'èi tot chi chèrr e 'la zènt che j ha lassè la strè e i ha imbuchè 'e nòstar viòl?

VITO # (Andando verso la porta di fondo seguito dai due) Mò, an'è sò miga, mè.

CHINONI # A j ho vèst da la finèstra d'sòra!

LISETTA # Ah... mò l'è 'e mi bab cun la caruvana che i vèn a què.

CHINONI # A què?

LISETTA # A què.

CHINONI # A cà mèia? Mo quanta zènt a j èl in sta caruvana?

LISETTA # Piò ad zinquanta parsòn...

CHINONI # No!... No!... No!!! An li voi!... An la voi la caravuna a torna a cà!!! Im sagata ignacosa! Vito, corr, dij che i turna indrì!...

VITO # Mo bab, j è za què. (Le trombe cessano di suonare)

CHINONI # (Agitatissimo) A nì voj!  Questa l'è la sfata! L'è la mi fèn! Oh, purèta mè! (Cade sopra una sedia) Oh... purèta mè... Aiuto 'e rispir... um vèn un zabaj!.... (Si abbandona, accasciandosi)

VITO # (Sorregendolo, aiutato da Lisetta) Bab... sò bab...

LISETTA # U j èavnù mèl... l'è fura ad sè... (Sulla porta di fondo compare Settbèll con la solita valigetta)

SCENA XVIII VITO LISETTA CHINONI SETTBELL

SETTBELL # Eccocvi qua! Come va il fronte? Tutto bene? Av siv mèss pù d'acord nèca vujètar dù, com'èra nei voti? (Vede Chinoni) Mo cuss'al fatt 'e nostar padròn Chinoni?

VITO # Coma c'la vèst arivè la caravuna u j è avnù mèl. (Preoccupato) Un s'murirà miga?

SETTBELL # Murì? Mo gnèca pr'idea! Niente paura! Ecco qua! (Apre la valigetta e tira fuori una boccetta che stura) Ecco qua il re dei toccasana, la medicina delle cento erbe, il liquore del miracolo! Una bcunè d'sta roba e Chinoni e turnarà a 'e mond. Sò, tiril sò! (Vito e Lisetta eseguono) Ecco acsè... (Versa un pò di liquido in bocca a Chononi) Forza... forza, Chinoni, che la vostra ora l'a n'è incora avnuda!

CHINONI # (Rinviene) Ohh... Ohh... Cus... èl stè?

SETTBELL # (Si china per sentire) Forza, coma andiv?

CHINONI # (Con voce flebile) Sett... bèll...

SETTBELL # Sè, a sò mè, Chinoni. Un'ètra bcunè ad midgèina. (Esegue) Cum'andègna? Mèj?

CHINONI # (Rivolto a Settbell) Dasiman un'etar pò... (Settbèll gli versa altra medicina in bocca. Si riprende, spiana il viso, con un bel sorriso e con voce rinfrancata) Settbell a j èl un pòst nèca par mè in t'la caravuna?!?! (Squilli di tromba)

CALA LA TELA

FINE DELLA COMMEDIA