La furtùna de lu scarpàre
(La fortuna del calzolaio)
commedia brillante
in due tempi
di
Carmelo Zurlo
in
dialetto ostunese
Questo testo non è registrato alla SIAE, è stato portato in scena, ad Ostuni e in provincia, dall’Associazione Amici del Teatro di Ostuni che lo ha replicato in 22 serate nella stagione teatrale 2007/2008. Chi fosse interessato a portarlo in scena può contattare l’autore al cell. 3293838261 o all’indirizzo di posta elettronica zurlocarmelo@hotmail.it che ne autorizza l’utilizzo liberamente.
La furtùna de lu scarpàre
Commedia in due atti
Personaggi
Mèste Gìne: Fa il ciabattino, svolge la sua attività sulla porta della casa che da su una piazzetta, mentre lavora fischia e canta scatenando per questo l'invidia del nobile Don Giuànne che abita nel palazzo che da sulla stessa piazza, è il destinatario della fortuna di cui non saprà godere.
Méména: Moglie del ciabattino, donna linguacciuta e scaltra, scontenta della vita di miseria in cui la costringe il marito.
Marghérìta: Figlia de Mèste Gìne, nubile, trentenne in cerca di un marito di cui alla fine della storia dovrà accontentarsi.
Peppìne: Figlio de Mèste Gìne, ragazzo studioso tutto impegnato a costruirsi un avvenire degno
nonostante le sue origini, nel tempo libero lavora al Bar che da sulla piazzetta è innamorato di Delia.
Rocchètte: Proprietario del Bar che sta di fronte all'abitazione/negozio de Mèste Gìne, è parlando con lui che questi commenta i propri problemi quotidiani,è scapolone ma guarda con interesse Margherita.
Don Giuànne: Nobile decaduto, ha sposato la moglie per la sua ricchezza, senza arte ne parte, ha vissuto la sua vita dilapidando il patrimonio di famiglia al gioco delle carte, ed altro, vive per questo in mille preoccupazioni, invidia il ciabattino che vive con poco ma fischia e canta.
Donna Chiara: Moglie de Don Giuànne, è goffa veste con abiti eleganti un poco fuori moda, zoppica leggermente, prima succube dei comportamenti del marito, si riscatterà alla fine della storia.
Dèlia: Figlia de Dòn Giuànne, ha la stessa età de Peppìne è di questi innamorata,con lui fa progetti per il futuro.
Mèste Nùcce: Ex Fattore de Don Giuànne, senza figli, deve la sua posizione economica alle ruberie perpetrate ai danni del suo ex datore di lavoro e degli operai da lui diretti, si riscatta già nel corso del primo atto, donando i propri beni in opere di carità.
Cècca: Moglie de Mèste Nùcce, donna devota che cerca di convincere il marito a donare i propri beni per opere di carità, incontra però la contrarietà del marito.
Carmèla: Una cliente de Mèste Gìne,
L'Esattore,
Vari avventori del Bar.
La storia
Meste Gìne calzolaio, per l'avvento dell'industrializzazione che ha ridotto la sua attività alla riparazione delle scarpe, vive con la sua famiglia una vita di miserie, la qual cosa lo porta con una certa frequenza a litigare con la moglie Méména che vorrebbe cambiare la sua condizione e per questo lo invita a prendere provvedimenti anche cambiando lavoro, ma egli, anche perchè innamorato del suo mestiere, non se la sente di cambiare, si accontenta di quel che guadagna e vive la sua condizione con allegria, infatti mentre lavora non fa altro che cantare e fischiare, se ne infischia del mondo in trasformazione, anzi lo vede come un peggioramento dello stato delle cose.
La spensieratezza del ciabattino provoca l'invidia de Don Giuànne, nobile decaduto senza arte ne parte che ha dilapidato la propria ricchezza ma che, grazie ai possedimenti lungo la costa della moglie Donna Chiara ritorna ad avere disponibilità finanziarie inaspettate, siccome per un gioco pensa che, se il ciabattino vive la sua condizione in allegria ed egli con tanto denaro nelle preoccupazioni, una buona idea sarebbe quella di arricchire il povero per vedere se smette di essere allegro; decide perciò di mettere a disposizione de Mèste Gìne una grossa somma di denaro, che possa cambiargli la vita, sottraendola al ricavato della vendita dei beni della moglie, gli impone però di non rivelare a nessuno la vera origine della sua fortuna anche per nasconderlo a Donna Chiara, la moglie che ha sposato Don Giuànne per volontà dei propri genitori, non ha vissuto un matrimonio felice e nel momento in cui si accorge che il marito ha cominciato a dilapidare anche il suo patrimonio giocando a carte ed altro, si ribella, comincia a rimproverarlo e quando scoprirà che il marito ha compiuto quest'azione per gioco destinerà la somma, che alla fine ritornerà nelle sue mani, in favore della figlia e del fidanzato di lei.
La storia ha come testimone, non sempre involontario, Rocchètte il proprietario del Bar che insiste sulla stessa piazzetta dove si affacciano le abitazioni delle due famiglie egli a volte mette il naso nei litigi fra mogli e mariti, scapolone guarda con interesse Margherita, ormai in età da marito che non trova pretendenti a causa della sua non grande bellezza.
Peppìne figlio de Mèste Gìne e Delia figlia de Don Giuànne sono studenti e fra loro innamorati, nel corso della storia termineranno i loro studi e saranno i veri beneficiari di ogni fortuna.
L'inaspettata ricchezza arrivata a Mèste Gìne provoca ulteriori divergenze nel rapporto con la moglie che, pretende di convincerlo che sarebbe giusto spenderli per l'acquisto di una abitazione degna, per la dote della figlia Margherita, oppure per permettere al figlio di continuare gli studi, al contrario il marito vorrebbe investire la propria fortuna aprendo un negozio per la vendita di calzature.
Nella storia si inseriscono Mèste Nùcce e la moglie Cècca, ex Fattori del nobile Don Giuànne che si sono fatti una buona posizione anche lucrando ai danni del datore di lavoro e dei lavoratori da loro diretti, ormai in pensione e senza eredi devolveranno i loro beni in favore dell'erigendo Villaggio SOS, su consiglio de Mèste Gìne che nell'occasione dimostra la sua innata saggezza.
Alla fine Mèste Gìne, deciderà di restituire al nobile Don Giuànne il denaro avuto in regalo, per poter continuare la propria vita di ciabattino felice, Donna Chiara rinsavita, dopo aver scoperto il giochino del marito, destinerà la somma ai due ragazzi che potranno iniziare la loro vita insieme senza preoccupazioni per il futuro, Margherita la figlia del ciabattino si accontenterà di sposare il barista anche se più anziano di lei.
In conclusione si affermerà che si può essere felici anche con poco, la ricchezza non da la vera felicità, solo se si è ricchi nel cuore si può essere felici, la felicità ognuno può trovarla se sta bene con se stesso vivendo la propria vita nel segno dell'onestà, dell'altruismo, della solidarietà, insomma dell'amore per gli altri-.
La storia è ambientata alla fine degli anni sessanta, si svolge in una piazzetta sulla quale vi è a destra l'ingresso dell'abitazione\negozio de Mèste Gìne, sulla sinistra è posto il Bar de Rocchètte (BaRocco) davanti alla cui porta è posizionato un tavolino e due o tre sedie, di fronte l'ingresso imponente del palazzo nobiliare de Don Giuànne.
Il sipario si apre con la presenza sulla scena di due avventori del Bar che stanno consumando al tavolo e de Rocchètte che parla con loro.
Primo Atto
Scena prima
Rocchètte, due avventori e Mèste Gìne
Avventore 1: Moh…! Rocchè!... Fàmmete pajà!...Quande vène?(cerca nelle tasche il portafogli per pagare)
Rocchètte: Ciènde quarànda lire!
Avventore 2: (rivolto all’avventore1) Làssa stà! (a Rocchètte) Pàjete da qqua! (mette sul tavolo una banconota)
Rocchètte: A pprìma matìna te ne viène cu lli sòlde gròsse…ce me l’ava dda lu rèste… li sòlde menùte so sparìte… mu òne fàtte li ciènde lìre de carta… li minassègne li chiàmene… e na nne tègne mànghe de chìre! Ie na nge capìsche a dde so sciùte a ffernèsce li sòlde de fièrre… tutte jìnd’a llu carùse l’òne mìse?
Avventore 1: Ie pure sòlde sàne pòrte… na nne tègne menùte…!
Rocchètte: Va bbène… quande scangiàte me li pajàte… mu li sègne… ma tenìte lu penzière… ca ie na nge vènne a credènza!
Avventore 2: Rocchè! Ce ìte ca vò accattà a credènza?... Li sòlde qqua stòne… sì tu ca na ttiène rèste…!
Avventore 1: Rocchè! Ma tu t’ì ‘nzàte stuèrte vedemmane? E te la vuè pegghjà cu nnù?
Rocchètte: Ie me la pìgghje cu ce nge còlpa… cu llu guvèrne… avvéramènde na ng’èra pegghjà nu spedemènde… ì devendàte nu fàtte sèrie…
Avventore 2: (rivolto all’avventore 1) Sciàmene và… scià uadàgnamene la scernàta… ne vetìme Rocchè!
Avventori 1 e 2: (escono) Stàtte bbuène Rocchè! (sulla scena compare Mèste Gìne)
Rocchètte:Bongiòrne Mèste Gì! Ce t'ì cchjàte la càpe sott'a llu cuscìne vedemmàne? Ca so' quàse li jòtte!
Mèste Gìne: (porta fuori il deschetto ed allinea lungo la parete alcune paia di scarpe) Zitta Rocchè! Na mme fà parlà! Stà nòtte agghje fàtte la Nòtte de Natàlu! Ce fùrene li pepàrulu ca me mangèbbe desèra... so' stàte tòtta la nòtte vònda e svònda... na nge pegghjàva suènne... jèrene sarà li cìnghe quande m'àgghje appapagnàte... e pò vedemmànne na m'àgghj'andìse.
Rocchètte: Ca tu... li pepàrulu t'ì mangià la sèra... na llu sè ca so' pesànde! Ie cu na fèdda de pàne e pemmedòre... la sèra stò a ppòste... e dòrme cumm'a nu peccìnne... fàzze tutte nu tìre fin'a lla demmàne.
Mèste Gìne: Rocchè! Ce te pòzze dà tuèrte! Lu descìbbe a megghjèrma... li pepàrulu la sèra na ì còsa... ma findànda chìre so' li piatànze ca ne putìme permètte... la càrne e li muzzarèllu so' pe lli segnùre.
(dalla strada laterale arriva Mèste Nùcce che va a sedersi al tavolino)
Scena seconda
Rocchètte, Mèste Gìne e Mèste Nùcce
Mèste Nùcce: Bongiòrne!
Rocchètte e Mèste Gìne in coro:Bongiòrne Mèste Nù! (Rocchètte rientra nel Bar)
Mèste Gìne: (si siede al deschetto per lavorare) Uè Mèste Nù! Ma a ttè cùsse titelu de Mèstre da dde vène? Ce te l'à ddàte? Chìre ca vòne fòre mièstre sònde? Da ce vànna vène chèssa maistrìa?
Mèste Nùcce: Cumm'ì Na nge ne vò maistrìa pe remennà l'àrvelu de l'alìa?....Ie pe quarànd'ànne àgghje pertàte li uèmme pe ccùnde de Don Giuànne... n'àgghje fàtte fatìa! Da la matìna subbete a lla sèra nòtte... e pò a lla fìne ce n'àgghje avvùte... àgghje sendùte pure ca pe ttand'ànne àgghj'arrebbàte a jìdde e a lli uèmme... accassì dìsce Don Giuànne a lli cumbàgne sòve de lu Circulu... av'anghjùte lu paìse cu chèssa nòmena.
Mèste Gìne: Mèste Nù! Quande na còsa se dìsce... ce na ì ttòtta ... ì mmènza... ca tu la pusezziòne ce t'ì fàtte da dde te l'ì fàtte? Ie sàcce ca da la fatìa na s'ave arrecchesciùte ma nesciùne! Se dìsce Mèste Nù! Ca "li recchèzze vènene o da nu bbuène fùrte o da nu bbuène cuèrne"... a ttè nu bbuène cuèrne na ng'ì stàte... ca ie Cècca la canòsche e chèra ì ttòtta casa e chiesja.
Mèste Nùcce: Uè! Mèste Gì! Cu megghjèrma na ng'ìme tenùte fìlu... jèdda fascèva la Fattora pe Don Giuànne e cumm'a mmè na ng'à ma pèrse na scernàta... sacrefìgge n'ìme fàtte... e cumme... ècchete da dde vène la recchèzza! Moh! Ce te lu pòzze pajà nu cafè? (con ironia) cu te refàsce la vòcca?
Mèste Gìne: (capita l'ironia) Sàpe cumm'ìte lu ghjùste na llu vò sènde nesciùne! Na ddì la veretà ca acquìste l'òdje... se dìsce! Comunghe... nu cafè me lu pìgghje... ca tègne na vòcca bbrutta pe chìre diàmmera de pepàrulu ca me mangèbbe desèra.
Scena terza
Rocchètte, Mèste Gìne, Mèste Nùcce e Méména
Mèste Nùcce: (rivolto verso l'interno del Bar) Rocchè! Ce n'ì nnùsce dò cafè?
Rocchètte: (dall'interno del Bar) Subito!
Mèste Gìne: (rivolto verso la porta di casa) Mémé! Isseme cudd''ànde pare de scarpe... cùre nuève ca stè jìnda rète a lla pòrta... l'àgghj'a dda n'ànda passàta de crèma... ca mu ce scènne Don Giuànne li cunzègne... ce sà ca me li pàja e putìme fà la spèsa jòsce!
Méména: (apre la porta e con sgarbo lancia verso il deschetto un paio di scarpe) Nah!... Cu ttutte lu da fà ca tègne... uè cchjànne na sèrva rète pe rrète!... ce stè cendràte sobb'a lla sèggia? (rientra)
Mèste Gìne: (rivolto a Mèste Nùcce) Quanda paciènza nge vò... ce ttène da fà chèra... la casa ì sala arcuève e cammarìne... ca ce te stìnne ndèrra jèschene li piète da la pòrta... tène sèmbe da fà...
Rocchètte: (esce con sul vassoio le due tazze del caffè, lo poggia sul tavolo)
Caffè pronti! (rientra)
Mèste Gìne: (si alza dal suo posto di lavoro, raccoglie con rassegnazione le scarpe che la moglie gli ha lanciato, le poggia sul deschetto e va a sedersi al tavolo per gustare il caffè e mentre sorseggia) Grazzìe Mèste Nù! Nge vulèva propia cùsse cafè vedemmàne... li pepàrulu de jère sèra angòra nghjàne e scènnene...
Mèste Nùcce: (finito di bere il caffè, lascia alcune monetine nel vassoio, si alza e rivolto a Mèste Gìne) Stò vvòche a ccattà nu pìcca de pèsce... ca megghjèrma lu vò fà frìtte... e tu Mèste Gì! Ce tt'ì mangià jòsce?
Mèste Gìne: Mèste Nù! Ce lu sàpe! Depènde... ce fascìme sòlde la spèsa la putìme fà... e scenò n'ìm'arrangià... c'ìm'a ffà!
Mèste Nùcce: Allòra... cchjù ttàrde ne vetìme... Stàtte bbuène Mèste Gì!
Mèste Gìne: Ie qqua stòche! (si avvia verso il suo posto di lavoro si siede prende uno scatolino, vi sputa dentro per recuperare un po di crema per scarpe rimasta e comincia a lucidare le scarpe che stavano sul deschetto, fischietta e intona un motivetto) Crìste mìa fà ssì lu sòlu... e cu ne dègghja ascàje... (dopo un pò)
Rocchètte: (esce dal Bar guarda il vassoio e rivolto a Mèste Gìne) Se n'ì sciùte Mèste Nùcce?
Mèste Gìne: Sìne Rocchè! A sce ccattàte lu pèsce... Cècca dìsce ca lu vò frìtte jòsce! (ricomincia a fischiettare)
Scena quarta
Delia, Peppìne, Rocchètte e Mèste Gìne
(si apre il portone del palazzo esce Delia con i libri sotto il braccio e si ferma in attesa, dall'abitazione de Mèste Gìne esce Peppìne anche lui con i libri sotto il braccio)
Dèlia: Buongiorno!
Mèste Gìne: Bongiòrne Signorì!
Peppìne: Papà! Stò vvòche a lla scòla...ca jòsce tègne l'ésàme...(rivolto a Rocchètte) Rocchè! Quande tòrne da la scòla pòzze stà ie nu pàre d'òre... ca po' tègne da studià... ciao! (esce con Delia)
Mèste Gìne: Sìne fìgghje và e fàtte anòre!
Rocchètte: Cùre fìgghje tua...Mèste Gì! I' propia nu pèttelu de mèlu... studia e fatìa... na ìte cumme tutte l'ànde giùvene de jòsce...
Mèste Gìne: Lu sàcce... lu sàcce Rocchè! Ca ie na lli vèche l'ànde... li fìlu de papà... vòne a lla scòla solamènde pe scalfà lu bbànghe... te crìte ca stùdjene... ce te l'ava ddà... m'à ddìtte Peppìne ca mu o stùdje o na nge stùdje te fàchene promòsse l'istèsse... s'òne nvendàte lu sè pulìteche... mu pure la pulìteca ì trasùta jìnd'a lla scòla e chèra na nne fàsce còse bbòne.
Rocchètte: Mèste Gì! Mu tutte a lla scòla... a lla fatìa cchjù nesciùne... nesciùne cchjù ca se mbàra nu mestière... tutte prefessùre ona jèsse? Ie vògghje sapè ce presèmbia nesciùne cchjù vè fòre... ce nn'ìma mangià... quande mòrene chìss'ànde quàtte viècchje ca sò remàste... li fònde na jòna speca? Ce sciàme nnànze de cùsse pàsse sàpe a dd'ima sce speccià... povere a nnù Mèste Gì! (rientra)
(Mèste Gìne terminata la lucidatura delle scarpe le avvolge in un foglio di giornale e le posa sul deschetto, prende lu pète fèrre lo poggia sulle gambe vi infila una scarpa e comincia a battere sul tacco fischiettando un motivetto, dopo un pò si apre il portone del palazzo escono Don Giuànne con la moglie, lui si avvicina a Mèste Gìne lei rimane ferma ad aspettare)
Scena quinta
Mèste Gìne, Don Giuànne, Donna Chiara, Méména
Mèste Gìne: Bongiòrne Don Giuà! Li scarpe nòve de ssegnerìa sò prònde!
Don Giuànne: Bongiòrne Mèste Gì! Va bbène... ma mu vò de frètta ca tègne n'appendàta a dde lu Netàre... quande tòrne me li pìgghje! Tu indanda condìnua a fescà... ca dòppe tègne na sopprèsa propia pe ttè.
Donna Chiara: Dai Giovanni sbrigati... è tardi... il Notaio ci aspetta... vuoi essere sempre il solito ritardatario... buongiorno! (escono)
Mèste Gìne: (rassegnato) Bongiòrne Donna Chià! Bbòna passeggiàta! (chiama la moglie) Mémé! Ce n'ì remàste pàne tuèste? Ca jòsce arrangiàme cu na bbèlla acquasala frèsca frèsca... Don Giuànne li scarpe na sse l'à pegghjàte e la spèsa la fascìme n'ànde giùrne... (riprende a fischiettare)
Méména: (esce per sentire cosa sta dicendo e sentendolo fischiare) Fìsca jìdde... còre cundènde e pàne a quartòdda... c'ì dìtte? Ca na t'àgghj'andìse!
Mèste Gìne: Eh! Cara Méména... l'uccello in gabbia canta per amore o per rabbia.
Méména: Li sòlde pe lla spèsa de jòsce l'ì rrauagghjàte?
Mèste Gìne: Ce te l'ava dda... Don Giuànne li scarpe na se l'à pegghjàte... peddènne te stà ddemmannàva... ce ne stè pàne tuèste? Ca jòsce vulèva na bbèll'acquasala frèsca frèsca... dòppe la nòtte de stà nòtte... chèra ì la piatànza ca nge vò!
Méména: Jàcquasala! Arrèta? Ce n'ìma ffa la cùra? Ie vulèva sapè cumme fàsce tu a penzà ca a lli tièmbe de jòsce se pò mandenè la famiglia da li scarpe viècchje ca agghjùste.
Mèste Gìne: Indànda... cu cchìsse scarpe viècchje ...ca dìsce tu... pe nzìgn'a mmu lu pàne na te l'àgghje fàtte mangà!
Méména: E ghjùste lu pàne... sènza cumbanàggje... ma tu te crìte ca a lla vìta se càmba a pàne e jàcqua? Jàve trènd'ànne ca me tiène jìnd'a ccùsse bbùche de casa... chèra fìgghja na ttène angòra nu lanzulu a llu casciòne... ie vulèva sapè... ce mànna ngunùne ce fecùra ìma ffà! A lli tièmbe ca n'acchjàme lu sè ce nge vò p'affrundà nu matremònje?
( a sentir parlare di matrimonio si affaccia sull'uscio di casa la figlia)
Scena sesta
Margherita, Méména e Mèste Gìne
Marghèrita: Uè Mà! Ce se stè spòsa?
Méména: (stizzita) Nesciùne! Stà ddescèva a jàttanda ca besògna stà preparàte... tu stè vecìna a lli trènd'ànne e quande mànghe te crìte...
Marghèrita: Uè Mà! Fin'a mmu na ssà ffàtte nnànze nesciùne... e pe spusàrte na ss'òna dechiarà? Na ng'àgghj'avvùte angòra mànghe na dechiarazziòne...
Méména: E tu la dechiarazziòne... stè spiètte? E aspètta aspètta! Uè fìgghja! Sò specciàte li tièmbe ca lu matremònje stàva a cce lu cumbenàva... tu pure fà cumm'a ll'ànde... aggìra... jìsse... fàtte a vvète... ca " la fèmmena onèsta a lla casa rèsta"... dàtte da fà!
Marghèrita: Seh! Jìsse... fàtte a vvète... dàtte da fà... na ttègne na vèsta... na ttègne niènde da mètteme... cu chìsse rròbbe a cce vànna ìte c'àgghj'a scì. (comincia a singhiozzare e rientra)
Mèste Gìne: Ce bbèlli cunziglje ca li sè dà a fìgghhjeta!
Méména: Lu stè vvìte... lu stè vvìte... na jàgghje rasciòne? Pe còlpa tòva chèra fìgghja ava remanì pe jùse de casa... maludètte quande fò cùre giùrne... ca t'acchjèbbe nnànz'a lli uècchje
Mèste Gìne: (alzando la voce) Ma vu ce vulìte da mè... lu strùtte? Quande me spusèste ce te cretìve ca ìra ffà la segnùra? Te ne viène cu lli chiacchjère tòve p'avvelunàrme la vìta.. ì vvère na nge navegàme jìnd'a ll'òre... ma lu necessarje na nne mànga... ie vògghje cambà trànguillu... vògghje candà e fescà...
Méména: Sèmbe chèssa ì la cunghjsiòne tòva.. e ccànda... cànda e fìssca e na dà rècchja a nesciùne... (rientra)
Mèste Gìne: Jàpra li uècchje... da chèra vòcca tòva mà na paròla dòngia... sèmbe sajètte e ffùlmene appecciàte jèschene.(esce dal Bar Rocchètte e rivolto a Mèste Gìne)
Scena settima
Rocchètte, Mèste Gìne e Cècca
Rocchètte: Mèste Gì! C'ì succèsse? Agghje sendùte jùcculu e jastème!
Mèste Gìne: Rocchè! Li megghjère na ssàpene ce vvòlene... na ssò mà cundiènde... quanda paciènza nge vò... ì vvère li sòlde so' pìcca... ma ie m'accundènde... tu stèsse nà vvìte... cànde fissche e na nge pènze... Rocchè! Li megghjère so' nu uàje! Viàte a ttè ca na tte nzerèste!
Rocchètte: Seh! Viàte a mmè! Ie pure ca na me nzerèbbe a casa tègne sòrma ca ì pègge de na megghjère... ie... propia pe jèdda na mme nzerèbbe. Quand'èra uagnòne... cumme sendèva ca ie èra canesciùte na peccelèdda... nzeppàva li rècchje... addemmannàva a cùsse e a cùre... ce jèra... a c'èra fìgghja... ce ssapèva fà... e pò tànda ca m'anghjèva li rècchje... me fascèva arrajà. Mu dìsce ca jèdda na sse maretò pe causa mèja... c'àgghj'a ffà... mu s'ìme fàtte anziàne e n'ìma ccurrìgge... ma ie la sperànza na ll'àgghje pèrse... ce lu sàpe!(rientra nel Bar e compare in scena Cècca, moglie de Mèste Nùcce)
Scena ottava
Cècca e Mèste Gìne
Cècca: Bongiòrne Mèste Gì! C'ì vìste passà marìtema?
Mèste Gìne: Bongiòrne Cè! Sìne ì passàte! M'à ddìtte ca vulìve lu pèsce e te l'à ssce ccattàte... ca mu accassìca ìte... a cce fatìa na sàrda a cce nange fatìa dò...dìsce ca in Itàglia ne mangiàme nu pollu petùne... e cùre ca na me mange ie se lu màngia Don Giuànne... a lli rìcche lu pàne frìsche a lli puverièdde pàne tuèste e velène.
Cècca: I' vvère Mèste Gì! Mu vègne da la chiesja e jànde ca na à ddìtte Don Cìcce a lla prèdeca..."bisogna pensare ai poveri"... ie lu dìche sèmbe a marìtema... fìlu na nne tenìme... cu cùre muèsse de pàja ca pegghjàme tutte dò putìme cambà... li bbène nòste dàmeli a ce n'ave abbesuègne... ma cùre ì ngapunìte... disce ca" la jaddìna se spila mòrta"... ma ie na nge vògghje mòre ce prìma na ffàzze chèss'òpera de bbène. Ce t'àcchje a ddescùrse dìllu pure tu... ce sà ca se decìte... Méména stè bbòna?
Mèste Gìne: Stè bbòna...Mèmé! Stè jìnda... Mémé!
Méména: (esce) Ce vuè?
Mèste Gìne: Qqua stè Cècca... ca te vò salutà!
Méména: Ueh! Cummà! Da dde viène a prim'òra vedemmàne?
Cècca: Na lu sè? Ie la mèssa de la matìna na mme la pèrde... tu cumme stè?
Méména: Na nne putìme lagnà... cummà... putèmme stà mègghje... ma n'accundandàme... e tu cumme te la pàsse.
Cècca: La salùta na ng'ì mmàlu... ma li penzière na nge mànghene...lu stà ddescèva a Mèste Gìne... marìtema ì ngapunìte... cu ttànda puverièdde ca n'òne abbesuègne... dàmeli a llòre li bbène nòste... fìlu na nne tenìme... pariènde mànghe a ce l'ìma lassà?!
Méména: E Jìdde ce ddìsce?
Cècca : Jìdde maisìa... na llu vò sènde pròpia cùsse descùrse... sè ce ddìsce? Ca li prièvete" sàpene predecà la bbòndà... ma chèra de l'ànde"... ie pérò... prìma de mòre la vògghje fà chèss'òpera de bbène.
Méména: E tu nzìste... ca ce pò jèsse ca na ng'ava cangià penzière a ttè ce te mànghene li paròlu... lu vangèlu lu sè a mmèmoria... indanda la pàrte tòva na lla puè dda?
Cècca: Lu fàtte ìte... Mèmé! Ca li propiétà e lli sòlde li tène tutte vecìne a jìdde... vuè sapè pure la pénziòne mèa se pàja... li fascìbbe la dèdeca... cumme na fàteva...
Méména: Ca cumme na fàteva avvéramènde... ì fatiàte na vita sana sana... e na puè despòne de niènde?
Cècca : Jìdde fascèva e sfascèva... ie c'èra ddìsce?
(entra in scena Mèste Nùcce, ha in mano il cartoccio del pesce)
Scena nona
Cècca, Mèste Nùcce, Méména e Mèste Gìne
Mèste Nùcce: (rivolto a Cècca) E tu qqua stè?
Cècca: Sìne vègne da la chiesja... m'àgghje fermàta a ddìsce dò chiacchjere cu Méména... me ne stò vvòche a casa... lu pèsce l'ì pegghjàte?
Mèste Nùcce: Lùzze na nne stàva... àgghje pegghjàte na quàrta de vòpe!
Cècca: Na nne stàva lùzze? Vòpe ì pegghjàte? Moh! Dàmmelu ca lu vò ppulìzze! Tu na te n'ì venì?
Mèste Nùcce: Nòne angòra ì sùbbete... me remàgne n'ànde pìcca qqua cu Mèste Gìne pàsse lu tièmbe... cchjù ttàrde vègne...
Cècca: Cumme vuè tu... na ttàrdà! Mémè! Stàtte bbòna!
Méména: Stàtte bbòna cummà! ( si appresta a rientrare)
Cècca: Mèste Gì! Me ne stò vvòche...me raccumànne dìllu pure tu... stàteve bbuène! (esce)
Mèste Gìne: Na nge penzà... mu lu dìche... stàtte bbòna!
Mèste Nùcce: Mèste Gì! Mu pe na quàrta de pèsce ì ggerà miènze paìse! Sò sciùte a pparà sobb'a lla chjànga de l'òra! Da quande òne sgarràte la chjàzza cuvèrta... l'ànema de ce nge còlpa... ì na vèra mberràta... quande scìve ddà... aggeràve... tremendìve... ce te piascèva l'accattàve... jèra na bbèlla cumetetà... mu t'attòcca de scì pe ffòrza a lla pettèa... da ddà na te ne puè assì sènza cu l'accàtte... e lu pàje pure chjù ccàre.
Mèste Gìne: Iè rasciòne Mèste Nù! A llla chjàzza cuvèrta ce scìve vèrse mènza dìa... quande lu pèsce lu mettèvene 'n dèrra pe lavà li bbànghe.. te lu dàvene pe quàtte sòlde... pèsce bbuène... frìsche... mu a lla pettèa tènene li fricorìfeche e lu vènnene pe ffrìsche lu giùrne appièrse.
Mèste Nùcce: Megghjèrma vulèva lu lùzze... àgghje dìtte ca na nne stàva... àgghje pegghjàte li vòpe... ca la veretà a mmè me piàchene mègghje... sò cchjù sapurìte!
Mèste Gìne: I' Propia vère ca..."na ttutte li puèrce canòschene li gghjànne".
Mèste Nùcce: Moh! Mèste Gì! Cangiàme descùrse.. ce vvulèva dìsce Cècca cu cchìre sciàscene ca à mmenàte... ce ccòsa ìte ca m'ì ddìsce?
Mèste Gìne: Cècca me stà ccundàva de li bbène vòste... dìsce ca vò dà tutte còse pe jòpere de bbène... ma tu s'ì ccòndra.
Mèste Nùcce: Chìre so' li sacrefìgge nòste de tòtta la vìta... na lli pòzze rialà cumme vène vène... e pò na ssè cumme se dìsce... "la jaddìna mòrta se spìla!"
Mèste Gìne: Mèste Nù! Seccòme vu fìlu na nne tenìte... na llu sè ca ce na llu decedìte prìma... a mmòrte vòsta sòlde e propièta vòne tutte a llu Stàte? Ce mmèce fàsce n'òpera de bbène da vìve... quande muère na nge vè a llu mbièrne... uè vète ca pàsse nu pìcca de prejatòrje e pò puè scì mbaravìse... sarà pure cu ttutte li scarpe.
Mèste Nùcce: Uè! Mèste Gì! Chìre ca stè ddìsce tu so' tutte chiacchjere ca dìchene li prièvete pe mmètte li màne sobb'a lli bbène de li fèssa ca li crètene... lu mbièrne e lu paravìse se pàssene sobba tèrra... quande sì mmuèrte ì fernùte... na ssì chjù niènde! Ie prìma de mòre li sòlde ca tègne l'àgghj'ascecà e la cènera l'àgghj'a spàrpagghjà a llu viènde.
Mèste Gìne: Siènd'a mmè! Tu sarà ca a lla vìta tòva... bbène na n'ì fàtte a nesciùne... ma sarà ca chèssa ìte l'accasiòne bbòna pe ttè... ca tu ì sapè na còsa "lu bbène ca fàsce a ll'ànde lu fàsce prìma a ttè"... ce tu fàsce chèss'òpera de bbène te làve pure la cusciènza e puè mmòre cundènde.
Mèste Nùcce: Mèste Gì! Mèste Gì! Descèvene l'andìche ca "cusciènza ne semenòra na pèzza ma na nne nascì mànghe n'àscene"... e tu me stè ppàrlu de cusciènza! Mbèh! Mu fàmmene scì... ca ce pènze e pò te fàzze sapè... stàtte bbuène!
Mèste Gìne: Stàtte bbuène Mèste Nù! Pènza bbuène a ciò cca t'àgghje dìtte.
Scena decima
Rocchètte e due avventori
(arrivano sulla scena due avventori che si siedono al tavolo)
Rocchètte: Cosa vi posso servire?
Avventore 3 s1 Na bbìrra... Rocchè!
Avventore 4 : A mmè annùsceme nu chinòtte!
Rocchètte: Mbèh! Fèsta jòsce?
Avventore 3 : Rocchè! Ce nne sè... lu candière l'òne séguéstràte... lu mèstre na sse sàpe a dde se n'ì sciùte... avvèva da l'ànda semmàna ca na sse fàscèva a vvète... ne sta ppajàva cu l'accùnde... dìsce ca ì fallìte.
Rocchètte: Eh! Dìsce bbuène lu provèrbje... ca la scuppètta e la frachètta... fàchene la camìsa nnètta... cure mèstre tua na mme parèva tanda luggìteme... lu fàtte ìte ca chìre cumm'a jìdde... s'òne vìste li sòlde e òne pegghjàte vìzzje... (rivolto all'altro avventore) e pure lu candière tua òne séguéstràte?
Avventore 4 : Nòne Rocchè! Ie stà scèva a remennà... sàbbete speccèmme l'urtema partìta e mu aspètta ciùcce mìa...
Rocchètte: E vvù mu na vve stàte... dàteve da fà... acchjàteve n'ànda fatìa... ca ce putìte stà a lla spàssa... tenìte la famiglja!
Avventore 3 : Seh! Ca ì fàcelu... sarà àgghje scrìve a canàtema Nofrje...ce me jàcchja nu pòste pure a mmè a Torìne a lla Fiatta...
Avventore 4 : Mu indànda Rocchè! Chìsse conzumazziòne sègnele... ca pò te li pàje...
Rocchètte: I' bbèlu d'accassì... sègna... ca qqua ce ìte la pettèa de lu pàne ca puè venì cu lla libbrètta... cùsse cafè ìte! Qqua se pàja prìma de conzumà... scenò na sse bbève... sìme d'accòrde? Già vedemmàne m’òne mbrusàte cu lli sòlde sàne...
Avventore 3 : I'me capìte.... sciàmene và... Stàtte bbuène Rocchè!
Avventore 4 : Sìne sciàmene... ca Rocchètte na nne vènne jàcqua a credènza!
Avventori 3 e 4 : Stàtte bbuène Rocchè! (escono di scena)
Rocchètte: Ma tu vìte nu pìcca... stì fetiènde vòlene bève e nna tènene sòlde... sciàte a lla fundàna! (rientra dopo aver messo a posto le sedie)
Scena undicesima
Donna Chiara, Don Giuànne e Mèste Gìne.
(sulla scena arrivano Dòn Giuànne e la moglie di ritorno dal Notaio, Donna Chiara va ad aprire il portone, Dòn Giuànne si avvicina a Mèste Gìne che preso l'involucro in cui ha riposto le scarpe lo svolge e...)
Don Giuànne: Bongiòrne Mèste Gì!
Mèste Gìne: Bongiòrne Don Giuà! Li scarpe so' pprònde! Vìte jò! Ce capelavòre!
Don Giuànne: Moh! (le guarda) Chìre màne tòve òna jèsse peccàte a precarli! Dammeli ca li pòrte sùse! (prende l'involucro) Lu cùnde lu fascìme dòppe... ca mu na me nn'àcchje! Tiène a mmènde pérò ca tègne sèmbe na sopprèsa pe ttè!
Mèste Gìne: Moh! E de ce sse tràtta?
Don Giuànne: E bràve Mèste Gìne! Ce te lu dìche mu ce sopprèsa ìte!(entra in casa)
Mèste Gìne: (riprende il suo posto di lavoro e prima fra se poi...) A mmè me pàre ca la sopprèsa me l'à già fàtte... quande na mm'à pajàte li scarpe (scuote la testa) pure li rìcche chjàngene mesèria...ma pò jèsse mà...cu tutte li sòlde ca tènene...ca ce li tenèva ie...
Scena dodicesima
Méména, Donna Chiara e Mèste Gìne
(si apre il balcone e si affaccia Donna Chiara per sbattere il tappeto, esce Méména con alcuni panni da stendere )
Méména: Bongiòrne Donna Chià!
Donna Chiara: Bongiòrne Mémé! C'ì vìste ce bbèlla scernàta jòsce? Dòppe tòtta l'acqua de jère!
Méména: Ca chjuvì tutte lu giurne! Ie èra lavàte chìsse quàtte pèzze e na lli putìbbe spànne... li stò spànne mu...
Mèste Gìne: Jère la canzèdda... Donna Chià! Na ll'assìbbe pròpia... fuèbbe custrètte a fatià jìnda.
Méména: E la puzza de la pèscia jìnd'a ccasa te n'ìra ffùsce... na ll'ìre putùta scuagghjà jòsce mmiènz'a lla stràta... noh!
Mèste Gìne: Tu sèmbe da dìsce tiène... la pèscia jère me servèva... pe mbescià lu spàche... cumm'ì ce l'èra scuagghjà jòsce... ce paciènza nge vò cu ttè.
Donna Chiara: Eh! Mèste Gìne ce fatiatòre... mànghe lu dellùvje lu fèrma.
Mèste Gìne: Donna Chià! E mmène malu ca na me fèrme màje e sciàme da qqua... a lli tièmbe de jòsce ì uadagnà jòre cu lli rècchje e na ng'avàstene... Donna Chià! Tutte còse aumèndene... e lli sòlde vàlune sèmbe cchjù ppìcca.
Donna Chiara: Nge vò paciènza Mèste Gì! Agghje andìse a lla télévisiòne... ca lu guvèrne ì cadùte.
Mèste Gìne: Na nne tenìme télévisiòne nu Donna Chia! Ma ie l'àgghj'andìse a llu giornalu ràdje jère sèra... ce putìme dìsce.. c'ì cadùte spériàme ca na ss'à fàtte niènde...
Donna Chiara: Mémé! Stà sèra a lla télévisiòne stè lu féstivàllu de Napùle... lu vulìte vète cu nnu... stòne li mègghje candànde... nghjanàte cu Marghèrita...
Méména: L'àgghj'a ddìsce... ce vò venì... stà sèra vetìme.
Donna Chiara: Viène pure tu Mèste Gì!
Mèste Gìne: Gràzzie Donna Chià! Ma ie me lu sènde a lla ràdje... ce vòlene venì lòre...
Donna Chiara: Cumme vulìte vu... ce venìte lu vetìme nzième e ne fascìte cumbagnìa... stàteve bbuène! (rientra)
Méména: Stàtte bbòna donna Chià! (fa per rientrare in casa)
Scena tredicesima
Méména e Mèste Gìne
Mèste Gìne: (chiama la moglie) Mémé! Moh! Siènde nu pìcca!
Méména: ( ritorna indietro e con fare stizzito) Ce vuè! Sèmb'a cchiamà! Jìsse e tràse... me fàsce fà la scescèttela... c'ì ssuccèsse mu?
Meste Gìne: Sàcce ca li fèmmene sapìte sèmbe tutte còse... tu ce ne sè niènde de chèssa sopprèsa ca m'ava ffà Don Giuànne?
Méména: Sàcce... sàcce... ce ssè tu! Ce ccapìsce tu de li fèmmene... ce capìve avvéraménde na ìra jèsse pegghjàte nu spedemènde... cu me fascìv'assì da cùsse stàte de mesèria ca me tiène... na lli vìte l'ànde ca s'òne dàte da fà e nu pòste l'òn'acchjàte... tu ce stè spiètte? Stè attaccàte a chèra canzèdda puzzolènda... ca sàpe quall'ava jèsse lu giùrne c'àgghj'a mmètte fuèche cu tutte tè vecìne!
Mèste Gìne: Ma de ce ppòste stè ppàrlu... a ll'étà mmèja... àgghj'a cangià mestière? A dde me vuè mannà?... Ie t'èra chiamàte pe ssènde ce tu sapìve niènde de chèssa sopprèsa ca m'ava ffà Don Giuànne... e tu viène pe ffàrme la prèdeca... na vònda se càmba e tu la vìta me l'avveliène cu tutte chìsse chiacchjere tòve!
Méména: Ca pe ttè chìsse chiacchjere sònde... tu sè solamènde fesscà e candà... de tutte lu rèste na tte ne mbòrta... presèmbia mànghe te n'ì vvertìte ca Peppìne ì nnammuràte de la fìgghja de Don Giuànne.
Mèste Gìne: De Dèlia?
Méména: Dèlia! Dèlia! Percè Don Giuànne quanda fìlu tène?
Mèste Gìne: E Don Giuànne lu sàpe?
Méména: C 'ava ssapè! Don Giuànne ì cchjù mucculòne de tè... ma sènza uècchje mbàcce sìte? La càpe la tenìte? O la tenìte soltànda pe spàrte li rècchje?
Mèste Gìne: Mu stò ccapìsche percè quande vòne a lla scòla... jùne aspètta l'ànde... ì percè so' nnammuràte! (rimane immobile a pensare) Na ì ca i cchèssa la sopprèsa de Don Giuànne?
Méména: Mu l'ì capìta finalmènde? (rientra in casa)
Scena quattordicesima
Delia, Peppìne e Mèste Gìne
(sulla scena arrivano Delia e Peppìne di ritorno da scuola)
Dèlia: Buongiorno! (apre il portone ed entra)
Peppìne: Ciao papà
Mèste Gìne: (con fare seccato) Bbongiòrne!
Peppìne: Stè mamma? Stò ttràche cu me cànge... ca Rocchètte stè spètta mè... tène da fà e remàgne ie pe nu pàre d'òre... fine ca tòrna... ca pò tègne da studià pe ll'ésàme (entra in casa)
Mèste Gìne: Màmeta stè jìnda... ma cu ttè dòppe ìma ffà li cùnde! Seh! Bèllu giò!
Scena quindicesima
Rocchètte e Mèste Gìne
Rocchètte: (esce) Mèste Gì! I' ternàte Peppìne da la scòla?
Mèste Gìne: Sìne Rocchè! Se stè ccàngia... mu vène!
Rocchètte: Ca tègne da sbregà nu mùnne de carte... alla cummuna... a llu sendacàte... a lla pòsta... a lla fundiària... a llu diàvulu cu na lli mbìca a ce nge còlpa... ma pò jèsse mà ca jùne pe fatià s'ava strafecà de càrte!
Mèste Gìne: Rocchè! Ie me la luèbbe appòsta la pettèa. Quande fatiàva sobb'a lla Nezziàta... li carte ca arrevàvene da pajà... na tte dìche e na tte cònde... ma tànne angòra arrangiàva... li scarpe nòve se fascèvene... pò chjàne chjàne m'èra redòtte a mmètte sòbba tàcche e mènze sòlu... li tàsse me mangiàvene... achjutìbbe c'èra ffà... me ne venìbbe a ffatià a ccasa... e mu qqua m'attòcca de sènde li sprolòquje de megghjèrma.
Rocchètte: Mèste Gì! Ca pure ie... t'ì scurdàte? Cu la bbonànema d'attànema fascèmme li trajènere sobb'a lla mònda... ma pò assìrene li motocàrre e trajènere na sse ne fèscera cchjù... ca perciò me jàprìbbe lu cafè... ce putèva stà a lla spàssa.
Mèste Gìne: Eh! Cara Rocchètte! Li tièmbe càngene... e angòra... ce lu sàpe? L'ànde giurne sendìbbe a lla ràdije... ca vòlene scì sobb'a lla luna... vòlene sce ffà latuèrne pure dda ssùse... na ng'avàstene chìre ca fàchene sobba tèrra... uèrre e bomm'atòmeche.
Rocchètte: Pover'a nnu Mèste Gì! Mbè! Fàmme sci ca me prepàre... vòche mbrìma a sbregà chìsse mbìcce... pò vò mmànge e tòrne. (rientra nel Bar)
(Mèste Gìne riprende a fischiettare, si apre la porta di casa esce la moglie che con fare stizzito)
Scena sedicesima
Méména e Mèste Gìne
Mèména: C'ì ffà... ì trasì? Peppìne stè mmàngia ca se n'ava scì a fatià... tu ì cangiàte penzière? Na lla vuè cchjù (ironica) l'acquasala frèsca frèsca? Ce te la vuè mangià a sgròbba?
Mèste Gìne: Stò ttràche! Stò ttràche! Quanda paciènza nge vò cu ttè! Cèrte vònde me n'àcchje pendìte... e me fàsce jastemà quande fò cùre ggiùrne. (entra)
Scena diciassettesima
Rocchètte e Peppìne
(dal Bar esce Rocchètte con un fascio di carte in mano esce anche Peppìne )
Peppìne:
Cara…Rocchè!
Rocchètte: Cara Peppì! Ie stò vvòche... ne vetìme chjù ttàrde... stàtte bbuène! (fa per andare e ritorna indietro) Peppì! Pe piacère pìgghja chèra càscia de bbìrre da jìnd'a llu repòstiglje e mittela jìnda a llu fricorìfeche... na tte scurdà!
Peppìne:Va bbène... mu la mètte... stàtte bbuène! (si volta per entrare)
Rocchètte: (fa per andare e ritorna indietro) Peppì! Siènd'a mmè! Vìte ca stòne dò felebustière ca vènene pe bbève e dìchene sègna... ce tòrnene... dì cu vvènene quande stò ie... ca già m'òne mbrusàte vedemmàne.
Peppìne: Va bbène! Rocchè!
Rocchètte: Stàtte bbuène! (va via ma dopo un pò ritorna) Peppì! N'ànda còsa... m'èra scurdàte... jìnghje lu mascìnacafè ca n'ì remàste pìcca... lu pàcche stè sott'a llu bbangòne.
Peppìne: Gnorsìne Rocchè! Stàtte tranguillu... mètte ie tutt'a ppòste... stàtte bbuène! (entra nel Bar)
Rocchètte: (che era uscito di scena ritorna) Peppì! Te l'àgghje dìtte de mètte la bbìrra a llu frìsche? Ah! jìnd'a lla cassa àgghje lassàte solamènde li sòlde menùte... ce vène ngunùne pe scangià mànnelu a ccùre paìse.
Peppìne:(dall'interno del Bar) Sìne...sìne... Rocche! Vattìnne scuscetàte ce pènze ie na tte preoccupà!
Rocchètte: (finalmente va via)
Peppìne: (esce dal Bar) Ah! Se n'ì sciùte finalmènde?
(si apre il portone del palazzo esce Delia che si avvia verso il Bar)
Scena diciottesima
Delia e Peppìne
Dèlia: Ciào!
Peppìne: Ciào! Ma non mi avevi detto che dovevi studiare? Hai cambiato idea? Gli esami sono prossimi anche per te sai?
Dèlia: Lo sò! Non occorre che me lo ricordi anche tu! Ho finito adesso di litigare con i miei per lo stesso motivo... ma sono troppo tesa...nervosa... non riesco a concentrarmi.
Peppìne: Ma tu di cosa ti preoccupi? Non li vedi gli altri... sono così tranquilli... la promozione con il trentasei non gliela nega nessuno.
Dèlia: Io non mi accontento del trentasei come loro... voglio il sessanta come quello che sicuramente daranno a te... io non voglio essere da meno.
Peppìne: Ecco che pure lei comincia a fare discorsi femministi... volete per forza sentirvi uguali a noi uomini... perciò ormai indossate solo pantaloni?
Dèlia: Ma cosa dici? Non è per quello... io non sono come quelle stupide delle mie amiche e lo sai... è perchè non voglio sfigurare nei tuoi confronti.
Peppìne: Stai tranquilla... tu sei figlia di papà... ti daranno sicuramente un voto più alto del mio.
Dèlia: Cosa vuoi dire... che sono raccomandata?
Peppìne: Dai! Non te la prendere stò scherzando... lo so benissimo che sei brava anche più di me... però riconosci che i raccomandati non mancano e che la scuola non è ancora per tutti, un giorno forse... senti! A proposito sai se tuo padre si è accorto di noi?
Dèlia: La mamma lo sa... e di sicuro glielo avrà riferito.
Peppìne: Come pensi che la prenderà? Quando saprà di noi due?
Dèlia: Non ti preoccupare... ti conosce... lo sa che sei un bravo ragazzo... non ne farà storie.
Peppìne: Volevo dire... non sarà un problema la differente condizione economica delle nostre famiglie?
Dèlia: Mia madre quando l'ha saputo non ha avuto niente da ridire e lo stesso sarà per mio padre... non ti preoccupare...
Peppìne: Appena avrò in mano il diploma mi cercherò un lavoro e poi...
Dèlia: E poi ci sposiamo!
Peppìne: Piano... piano... come corri! Devo prima mettere insieme un gruzzoletto... poi se loro sono d'accordo vedremo!
Dèlia: Quando parli così... ho l'impressione che dopo tutto quello che è successo fra noi... tu voglia tirarti indietro.
Peppìne: Non hai capito... per te non sarebbe facile adattarti ad una vita di stenti come quella che vivo adesso io... tu sei abituata alle comodità... non ti voglio offrire una vita diversa! E' per questo che non voglio avere fretta.
Dèlia: Come sarebbe bello che i nostri figli vivessero in una società dove non ci fossero più tante disparità, con ricchi troppo ricchi e poveri troppo poveri, dove tutti potessero avere di che vivere e si volessero bene... si amasssero come ci amiamo noi.
Peppìne: E' la società della fantasia, quella di cui tu parli, però noi con la forza delle nostre idee possiamo contribuire a costruire una società migliore, dove non vi siano servi e padroni ma donne e uomini liberi che si rispettano e si vogliono bene... questi però sono discorsi che riempiono il cuore e lasciano vuota la pancia.
(entra in scena Mèste Nùcce, Dèlia saluta e va via)
Dèlia: Ciào! Vado che ho da studiare!
Peppìne: Ciào!
Scena diciannovesima
Mèste Nùcce e Peppìne
Mèste Nùcce: Ueh! Peppì! Tu stè jòsce? Rocchètte a dd'ì sciùte?
Peppìne: Rocchètte tenèva da fà! Ma stè pe venì... ì sciùte a mangià! Tu cchjù ttòste a chèss'òra... na te la fàsce na ròcchja de suènne dòppe mangiàte?
Mèste Nùcce: Peppì! Ce t'àgghj'a ddìsce... da quande na nge fatìje cchjù ... ce me mègne dòppe mangiàte... la nòtte pò na nge dòrme... quande na nge duèrme piènze... e lu penzà na ì pe lla càpe mèa... e jàttanda na ng'av'attaccàtte a lla fatìa?
Peppìne: Mèste Nù! I' trasùte pe mangià e... sarà se stè ffàsce lu pisolìne.
Mèste Nùcce: Ca li vògghje parlà... lu vògghje rengrazzià... vedemmàne m'à feccàte nu vèrme 'n gàpe... ànze me l'à japrùta la càpe cu nu cùnziglje ca m'à ddàte.
Peppìne: Cèrte ca l'artesàne quande se tratta de dà cùnziglje sò mègghje lòre de lu mègghje avvucàte.
Mèste Nùcce: Ca nòne ìte! I' pròpia vère! Jòsce quande sò sciùte a ccasa... e megghjèrma à repegghjàte lu descùrse de li bbène nòste...
(si interrompe perchè si apre la porta di casa de Mèste Gìne che esce indossando il grembiule da lavoro, Peppìne rientra nel Bar.)
Scena ventesima
Mèste Gìne e Mèste Nùcce
Mèste Gìne: Mèste Nù! Già qqua Stè tu? Cumm'èra lu pèsce frìtte? Jèra sapurìte?
Mèste Nùcce: Lu pèsce èra bbuène! Ma tu vedemmàne m'ì fasturnàte la càpe... cu cùre descùrse.
Mèste Gìne: La càpe tu la pertàve fasturnàta... ca scenò chìre còse ìra ddìsce?
Mèste Nùcce: Vuè sapè lu vère? Ciò cca cchjù m'à ffàtte penzà ì stàte quand'ì dìtte "ca lu bbène ca fàsce a ll'ànde lu fàsce prìma a ttè"... a ccasa pò megghjèrma m'à spiécàte ca mu sobb'a lli mùnde de Sànde Rònze stòn'a ffàchene li case pe cchìre peccìnne sènza famìglija o filu de famiglije desgrazziàte... m'à ddìtte ca s'ava chiamà Villaggio SOS... e àgghje decìse... li bbène mèje a cchìre li vògghje dà.
Mèste Gìne: E ffàsce bbuène Mèste Nù! Ca tu avvéramènde vulìve rialà tutte còse a llu Stàte... a dde s'ì mà vìste! Mbèh! So' pròpia cundènde ca t'àgghje cummìnde.
Mèste Nùcce: Cu Cècca...stà sèra ima scì a parlà cu Don Cìcce... jìdde sàpe cumme se pò ffà... Mèste Gì! Grazzìe assàje m'ì sapùte dà lu cùnzìglje ghjùste...me ne stò vvòche... ca meggghèrma me stè spètta... stàtte bbuène Mèste Gì! (esce fischiettando)
Scena ventunesima
Rocchètte e Mèste Gìne
(entra in scena Rocchètte che saluta e...)
Rocchètte: Cara Mèste Gì! Ce l'ì pegghjàte a Mèste Nùcce? Scèva fesscànne!
Mèste Gìne: Cara Rocchè! Quande a lla vìta fàsce n'òpera bbòna... lu còre ì cundènde e puè fesscà.
Rocchètte: E ce jòpera bbòna pò ffà jùne cumm'a Mèste Nùcce?
Mèste Gìne: A' decìse cu la megghjère ca li sòlde e la propiétà llòre l'òna desdenà pe jòpere de bbène.
Rocchètte: Mbah! A cumm'èra cùre... ce lu cretèva... ca putèva fà na bbòn'azziòne de chìsse... e bràve Mèste Nùcce!(entra nel Bar e si sente) Peppì tutt'a ppòste?
Peppìne: Tutt'a ppòste Rocchè! Me ne stò vvòche... stàtte Bbuène! (dopo poco esce)
Scena ventiduesima
Mèste Gìne e Peppìne
Peppìne: Ciào papà! Stò ttràche ca tègne da studià!
Mèste Gìne: Moh! Peppì! Cumm'ì cùsse fàtte de tè... e de la signorina Dèlia?
Peppìne: Ce te l'à ddìtte mamma?
Mèste Gìne: Ce me l'èra ddìsce... la curnàcchja? Màmeta ...màmeta m'à ddìtte ca tu e la signorina Dèlia... (unisce le due dita indice con gesto significativo)
Peppìne: Papà! Tu na ddìsce sèmbe ca " de chèra crèta se fàchene li pignàte?"
Mèste Gìne: I' vvère... lu dìche... ma tu... li pignàte li stè ffàsce o li stè rrùmbe?
Peppìne: Mu ne vuè sapè assà... ce me vuè fà lu tèrzo gràde? Fàmmene scì (entra)
Mèste Gìne: (lo guarda un po di traverso mentre va via) Eh! Li fìlu... mu li vìte peccìnne... mànghe te vuènde rète e so' ffàtte uèmme... te làssene e se ne vòne...Eh! "Tenèva la saggèzza de lu ghjùste ce disse ca li fìlu sònde mbrùste"
(comincia a fischiettare, in scena da sinistra entra una cliente, da destra l'Esattore entra nel Bar)
Scena ventitreesima
Mèste Gìne, Cliente e Esattore
Esattòre: Bbongiòrne Mèste Gì!
Cliènte: Bbongiòrne Mèste Gì!
Mèste Gìne: Bbongiòrne!... Oh! Bbongiòrne Carmè!
Cliente: Mèste Gì! Siènd'a mmè... ce me puè mmètte li sòbba tàcche a cchìsse scàrpe de marìtema... ca pe scènne chìsse sòlu tène e stà sèra se l'ava mmètte!
Mèste Gìne: Gnorsìne Carmè! Sùbbete li fàzze! Prìma de mènza dìa so' pprònde!
Cliente: A pegghjàrli pò mànne la peccènna... quand'ìte lu fastidje?
Mèste Gìne: Ma chìsse sò scucchjàte tutte da rìpa rìpa... và bbène và... mànneme trè ciènde lìre.
Cliente: Trè ciènde lìre? Mèste Gì! Ca s'ì ffàtte carestùse! Ca nu pàre de sòbba tàcche ì mmètte! Ce li vuè mètte d'òre?
Mèste Gìne: T'àgghje dìtte ca sò pure scucchjàte da rìpa rìpa... nu felàre de pundìne na ll'àgghja menà?
Cliente: Na avàstene dò ciènde lìre... ca na nge stà ffatiàme! Marìtema c'accucchja dò trè ggiùrne de fatìa la semmàna sònd'assaje...
Mèste Gìne: Carmè! Ce t'àgghja ddìsce quande vuè me mànne... mànghe?
Cliente: Allòra quande tòrna la peccènna da la scòla li mànne pegghjànne... grazzìe Mèste Gì! Stàtte bbuène!
Mèste Gìne: Stàtte bbòna Carmè! (fra se) Ca tu na vvuè ca cu lli scàrpe l'àgghja mannà pure na còsa de sòlde! Ce ssàpe chèra ca ce me li pàja... mu ce vène a pegghjàrseli... lu pàne lu putìme accattà! Ca ce Don Giuànne... li scarpe me l'èra pajàte... ce jèra niènde... stè ppènza ca m'ava ffà la sopprèsa... mah!
(riprende a fischiettare, mentre comincia a riparare le scarpe, dopo un pò esce dal Bar l'Esattore che si avvicina al deschetto de Mèste Gìne)
Esattore: Mèste Gì! La bullètta de la lùsce!
Mèste Gìne: Ah! (fa finta di non sentire)
Esattore: La bullètta de la lùsce Mèste Gì!
Mèste Gìne: Arrèta! Assà sònde? A cùsse mumènde na mm'àcchje sòlde lìquede.
Esattore: Dociènde cenguànda lire.
Mèste Gìne: Ce aspiètte nu pìcca... Nah! Mu ce cunzègne cùsse pàre de scarpe... te la pàje! Ce na ppuèrte frètta... scenò passa n'ànde giùrne.
Esattore: Mèste Gì! Ma ce tte dìsce la càpe! Te pàre ca pòzze aspettà cu lli fàsce... li sòlde de la bbullètta? Me ne vòche e pàsse n'ànde giùrne... e ce na ttiène li sòlde cu pàje... vòl dìre ca te tàgghjene la lùsce... e pò affìtte cu llu tùbbe cumm'a ll'andìche... stàtte bbuène Mèste Gì! (esce)
Mèste Gìne: (non risponde al saluto) Ce ssòrta de mmàlu vèrme... perciò te chiàmene " Lu Ggedèje"... (imitando l'esattore) ce na ttiène li sòlde la lùsce te la tàgghjene... e affìtte cu llu tùbbe cumm'a ll'andìche...và..và..
(riprende a fischiettare, dopo un pò entrano in scena Rocchètte ed anche Margherita con in mano la scopa comincia a spazzare)
Scena ventiquattresima
Mèste Gìne, Rocchètte e Margherita
Mèste Gìne: Rocchè! Ce l'ì vìste lu Ggedèje? Cure cumme se vèste... ì secùre ca porta zìla.
Rocchètte: Na ng'aspètta mànghe cu pàssa lu mèse... vène sèmbe ngùne giùrne prìma. (guarda a Marghèrita con interesse)
Mèste Gìne: I' vvère sarà ca mànghe vìnde giùrne arrèta... vènne pe llèsce lu condatòre e pertàva li bbullètte da pajà!
Rocchètte: (rivolto a Margherita) Marghèrì! Sarà ca ì ddà na bbòtta de scòpa pure nnànze qqua... ca li scòpa stràte pe ddìsce ca pàssene... arrauàgghjene la gròssa gròssa.
Marghèrita: Sìne Rocchè! Mu la mègne na mazzàta pure nnànze dda.
Rocchètte: Gràzzie Marghèrì! Tu sìne ca sì bbràva... na ssàcce percè li uàgnune de jòsce a lli peccelèdde sèrie cumme a ttè na nge tremèndene... abbabbìene a cchìre cu la minigònna... se li màngene cu lli uècchje.
Marghèrita: Rocchè! Sarà ca sò pure ie ca na nge tremènde a llòre... li vèche cu lla càpe all'arìa a ll'arìa... na lli vìte pure tu... stòne menàte sobb'a llu bbacchettòne de la villa... na nge fatìene e nzùltene chìre ca pàssene.
Mèste Gìne: Na lli tremènde pròpia chìre.. ca chìre sàpe ce ffìne òna ffà... na lli ngòdda a fatià... sò sènza mestière e sènza studje... vògghje cambà pe vvète ce ccòsa òna ffà a lla vìta... stòn'aspèttene lu pòste.
Rocchètte: Mu tutte aspèttene lu pòste... a lla fatìa li fèssa fèssa... sò specciàte li tièmbe ca angòra ìra nnàsce e te mannàvene a fatià... mu li viècchje tìrene la carrètta e li giùvene assìse sobba a llu còmete.
Marghèrita: (si avvicina e guarda Rocchètte con interesse mentre spazza) Ma na tutte li giùvene stòne assìse a llu còmete... cara Rocchètte! Stòne pure chìre ca la carrètta la sàpene terà... lu defficelu ìte acchjàrla... ie angòra na ll'àgghj'acchjàta.
Mèste Gìne: Rocchè! Marghèrita parla cumme ce fàcca ì ffàtta vècchja... na ttène mànghe trènd'ànne... pe maretàrse tène tièmbe... ca pò descìme la veretà... li giùvene fàchene tanda li mutèrne ma pò... quande se tràtta de nzeràrse chìre cu la minigònna na lli pènzene... vòlene li peccelèdde sèrie e sènza pìcce pe lla càpe.
Rocchètte: Besògna sèmbe sperà cara Marghèrita... ca quande mànghe te crìte na lùsce s'appiccia... ie pure la sperànza na ll'àgghje angòra pèrse... ce lu sàpe! Mèste Gì! Ie pròpia na peccelèdda de chìre vò cercànne... ma cu nna te crìte ca arrìva e l'àcchje.
(lancia uno sguardo a Marghèrita che abbassa il suo e rientra in casa anche Rocchètte rientra mentre Mèste Gìne dopo un po riprende a fischiettare quando si apre il portone del palazzo, esce Don Giuànne , ha con se un pacco, si avvicina a Mèste Gìne e poggia il pacco sul deschetto)
Scena venticinquesima
Mèste Gìne e Don Giuànne
Don Giuànne: Mèste Gì! Na tt'èra dìtte ca tenèva na sopprèsa pe ttè? Ecchete qqua (indica il pacco) chèssa ì la sopprèsa!
Mèste Gìne: Don Giuà! Ce vuè sapè lu vère a mmè li sopprèse na ttànda ca me piàchene... jòsce la mègghje ì stàta na bbullètta de la lùsce ca na ng'àgghje putùte pajà!
Don Giuànne: Mèste Gì! E ce te dìche ca chèssa ì la sopprèsa ca t'ava rresòlve tutte li problème... na sopprèsa bbòna... tu ce ddìsce?
Mèste Gìne: C'àgghj'a ddìsce Don Giuà! Dìche ca me stè ppìgghje pe ffèssa... e scenò ì na sopprèsa cu lu trùcche.
Don Giuànne: Sènza trùcche Mèste Gì! qqua stòne na sàcche de sòlde tutte pe ttè... ne puè ffà ciò cca vuè... sò ttòve... te vògghje fà rìcche... avàsta quanda sacrefìgge ì fàtte pe nzìgna mmu... pérò m'ì dda la paròla ca a nesciùne... mànghe a megghjèrda ì ddìsce da dde vènene chìsse sòlde... jàcchjela tu na scùsa... dì ca sò cadùte da lu cièlu.
Mèste Gìne: Descèva ì ca stàva lu trùcche! Comunghe grazzìe Don Giuà! Ma sseggnerìa percè me stè ffàsce cùsse riàlu? C'àgghje fàtte pe meretàrmelu?
Don Giuànne: Vògghje ca ì cangià pusezziòne... ì cangià vìta... vògghje cu càmbe cchjù scuscetàte.
Mèste Gìne: Don Giuà! Mu se n'ì sciùte Mèste Nùcce ca pe lavàrse la cusciènza stè ffàsce n'òpera de bbène... ssegnerìa pe ce lu stè ffàsce?
Don Giuànne: Mèste Gì! La cusciènza de Mèste Nùcce vò jèsse lavàta e recendàta cu lla candetìna... la mèa ì pulìta... lu stò ffàzze semblicéménde pe sembatìa tòva... te vògghje cangià la furtùna.
Mèste Gìne: Cchjù ca la furtùna... ie èra cangià megghjère... ì jèdda ca me ndòsseca la scernàta cu lli fìseme sòve... ma ssegnerìa... na ì ca me stè ddè la culliòna?
Dòn Giuànne: Gnornòne nesciùna culliòna! Vedemmàne cu Donna Chiara sìme stàte a dde lu Netàre pe cunghjùte n'affàre... àgghje vennùte chìre vegnàlu sòve de vecìne a mmàre ca na nge rennèvene niènde... me l'òne pajàte e cu llu pèpe... dìsce ca jòna ffà casa de vellèggiatura... ma ce se l'ava ccattà!
Mèste Gìne: E Donna Chiara lu sàpe ca me stè ffàsce cùsse riàlu?
Don Giuànne: Allòra percè t'àgghje dìtte ca na nn'ava sapè niende nesciùne... cùsse ì nu penzière mìa... agghje dìtte a cce me sèrvene tànda sòlde... c'ajùte a cce nn'ave besuègne lu pòzze fà cundènde... e àgghje penzàte a ttè... ca pe uadàgnàrte la scernàta fatìje da nòtte a nnòtte... tu fà cùnde ca cu cchìsse sòlde t'àgghje pajàte li scarpe... mu vìte tu ce nn'ì ffà! Stàtte bbuène Mèste Gì! ( rientra in casa)
Mèste Gìne: (meravigliato non risponde al saluto, rimane a pensare, poi apre il pacco ed alla vista di tanto denaro rimane esterrefatto, lo prende lo guarda in controluce lo conta mentre il sipario si chiude.
Fine primo Atto
(A sipario chiuso un lettore dirà...) Come fare per non rivelare a nessuno l'origine vero della sua fortuna, Mèste Gìne ci pensa e decide che può risultare credibile raccontare, alla moglie e poi anche al paese, di una vincita alla lotteria, in modo da tenere fede all'impegno preso con Don Giuànne, cosicche alcuni giorni dopo...
Secondo Atto
Scena prima
Don Giuànne e Donna Chiara
(all'apertura del sipario dalla scena è scomparso il deschetto de Mèste Gìne, si apre il portone esce
Dòn Giuànne la moglie Donna Chiara si affaccia dal balcone)
Donna Chiara: Giovannì! Dove stai andando? Ho contato i soldi della vendita... e mancano più di venti milioni... che fine hanno fàtto? Non è che te li sei giocati? O lì hai dati a qualche amante delle tue? Sei un incapace! Un parassita! Un inetto!
Don Giuànne: Io di questo fatto non ne so proprio niente! La borsa con i soldi a te l'ho data! Li hai contati bene? Non può essere che sono entrati i ladri?
Donna Chiara: Se li ho contati bene? I ladri? In questa casa se c'è un ladro quello sei tu! Perciò adesso aspetta che vieni con me....andiamo dalle guardie a fare la denuncia! (ironica)Vediamo se lo trovano loro questo ladro.
Don Giuànne: Ma da quali guardie dobbiamo andare! Tu chissà dove li hai messi e non te lo ricordi.... hai cercato bene?
Donna Chiara: Dove devo cercarli? Dimmelo tu... perchè tu lo sai dove sono andati a finire.... e anchio lo so! Hai capito?
Don Giuànne: Stai gridando....stai gridando? Insiste lei! Se ti ho detto che non lo so....non lo so!
Donna Chiara: Non basta che ti sei bruciato tutte le tue proprietà? Adesso pensi di attaccare i miei di beni? Ma questa non la vinci! se fin'ora te le ho perdonate tutte... adesso basta!
Don Giuànne: Va bene... ho capito... ma tu smettila di gridare.... vado a portare la denuncia... stai facendo una piazzata... la gente può pensare che hai sposato l'uomo più stupido della tèrra!
Donna Chiara: E allora vai... vai tu... a portare la dènuncia così vediamo dove sono andati a finire questi soldi!
(rientra in casa mentre Don Giuànne esce dalla scena dall'interno del Bar Rocchètte che ha ascoltato il diverbio esce per vedere mentre sulla scena arriva Margherita tutta elegante con in mano la spesa)
Scena seconda
Rocchètte e Marghèrita
Rocchètte: Bongiòrne Marghèrì! Da dde viène? Tòtta elégànda?
Marghèrita: Bongiòrne Rocchè! Sò sciùta a ffà nu pìcca de spèsa!
Rocchètte: La spèsa? E già da cùre còlpe de furtùna ca jèbbe Mèste Gìne... mu pe ffà la spèsa na ng'accòrre de fà cunzègne de scarpe... calu e pìgghje! Mèste Gine mànghe la canzèdda jèsse cchjù!
Marghèrita: La canzèdda mamma l'à luàta da nànze... e papà ne stè ffàsce na malatìa... pènza ca jàve nu pìcca de giùrne ca dìsce ca na sse sènde... stè jànza e còrca...
Rocchètte: Mu ce vè... dìlli cu jèsse ca pure fàscìme dò chiacchjère... ca a lla stràta mànga l'abbàtte de lu martièdde sùa!
Marghèrita: Mu ce vòche lu dìche... ma ce ssàcce... dìsce ca na vvò vète nesciùne... ca stè mègghje jìnda.
(entra in casa Rocchètte la guarda mentre va via e rimane sulla scena mentre ritorna Don Giuànne che va a sedersi al tavolo)
Scena terza
Rocchètte e Don Giuànne
Don Giuànne: Bongiòrne Rocchè!
Rocchètte: Oh! Cara Don Giuànne! In cosa vi posso servire?
Don Giuànne: Servire? Che brutta paròla! Semmai favorire! Senti... allòra fàmmi un favore... portami una birra con una gassosa! ( nell'attesa si accende una sigaretta)
Rocchètte: Subito prònda pe Don Giuànne! (entra nel Bar)
Rocchètte: (esce con in mano il vassoio con sopra un bicchiere, la birra e la gassosa le apre per servirle quindi rivolto a Don Giuànne) Don Giua! Vedemmàne v'àgghje sendùte custiunà cu la segnùra... c'ì succèsse?
Don Giuànne: Rocchè! Li fèmmene tènene sèmbe da dìsce... pèrdene li còse e li vòlene da li uèmme... ce vè rète a cchìre pièrde la carta de lu navegà...(comincia a sorseggiare dal bicchiere) Moh! Pìgghja n'ànde becchijère... assìtte qqua e bbìve cu mmè.
Rocchètte: (entra nel Bar prende un bicchiere lo riempie e si siede) Don Giuà! Dòppe cùre còlpe de furtùna... Ce te n'ì vvertìte ca Mèste Gìne av'anzàte màne a lla fatìa... na nge stè jèsse cchjù mànghe la canzèdda... e pure jìdde... dìsce ca na sse sènde... stè jànza e còrca... na vvò vète nesciùne... sàpe c'ì succèsse!
Don Giuànne: Eh! Cara Rocchètte! Tu ce te penzàve ca li sòlde dòne la felicità... li sòlde sò preoccupazione e avàsta... na llu sendìve Mèste Gìne cumme candàva e fescàva... quande na nne tenèva... mu li tène e na nge fìsca cchù.
Rocchètte: Dìsce bbuène lu proverbje..."a ce tène mangia a cce na ttène... mangia e vève"...e ì cundènde pure... Eh! La saggèzza de l'andìche!
Don Giuànne: Vuè sapè la veretà? Rocchè? Quande lu sendèva sèmbe a fescà e a ccandà... nu pìcca me scèva de travièrse... lu penzière ca cùre... sènza na lìra candàva e fescàva... e ie cu ttànda sòlde na ssàcce a dde sbàtte la càpe... a ttè te pàre ghjùste?
Rocchètte: Don Giuà! Ma sarà ca a ssegnerìa nà ssònde li sòlde ca te dòne preoccupaziòne... ie dìche ca sarà ca sò li vizzije!
Don Giuànne: Li vizzije? De ce vizzije stè ppàrlu? Ca ngùna sèra vò ppàsse nu pìcca de tièmbe a llu Circulu? Chìsse sò li vizzije? Pérò pure tu tiène na lègna! Rocchè! La lègna tòva... na ttène spìne e pònge!
Rocchètte: Scusa Don Giuà! Ma a dde se pò crète... cumme dìsce ssegnerìa... ca li sòlde sò preoccupaziòne... sarà dèv'èsse vère... ca na nge dòne la felicità ma ì secùre ca cu chìre se càmba mègghje!
Don Giuànne: Lu fàtte ìte... cara Rocchètte! Ca li uàje de la pignàta li sàpe la cucchjàra. Moh! Quande t'àgghj'a ddà pe lla bbìrra e la gazzòsa?
Rocchètte: Offre la ditta Don Giuà! Na mmànga accasiòne! E scusa ce t'àgghje cundradìte vedemmàne!
(Don Giuànne rientra in casa mentre Rocchètte dopo aver sparecchiato il tavolo rientra nel Bar, dopo poco escono dalle rispettive abitazioni Delia e Peppìne che si salutano e vanno via, esce Mèste Gìne con una sedia che mette davanti alla porta di casa, vi si siede e poggiato il gomito sulla spalliera rimane pensieroso, esce anche la moglie)
Scena quarta
Mèste Gìne e Méména
Méména: (rivolta a Mèste Gìne) Qqua t'ì ssìse? Me cretèva ca ìra scènne a lla chjàzza!
Mèste Gìne: Pe ffà ce ccòsa? Ce m'àgghj'a sce cchjà la scernàta?
Méména: La scernàta nòne... ma na ì ca puè stà sèmbe qqua cumme nu resecòne!
Mèste Gìne: Eh! Già! Mu sò devendàte nu resecòne! Quande candàva e fescàva jèra... còre cundènde! Cu lli fèmmene cumme la fàsce la sbàglje... ce m'èra remàste vacandje... ie mu putèva decìte cumme vulèva.
Méména: E bbuène ìre fàtte... ce t'ìre remàste vacandje... na mm'ìre mìse ngròsce a mmè! Tu mu m'ì ddìsce da ce vànna t'ì vvenùte chèssa dèa de jàprì nu nègozzje de scarpe!
Mèste Gìne: Cùre ì nu penzière ca m'av'aggeràte sèmbe jìnd'a lla càpe... na llu vìte ca scarpe nòve na sse ne fàchene cchjù! E ce te crìte ca li crestiàne vòne scanzàte... li scarpe se l'accàttene da lu negozzje... pure ca li fàchene de cartòne e cu llla còlla... se l'accàttene lu stèsse... mu li scarpe li vènnene chìre ca na ssàpene mànghe cumme se fàchene... na ssàpene ce la tomaja ìte lu sobba o lu sotta de la scarpa.
Méména: Ma pe jàprì nu negozzìe lu sè quanda sòlde ce vòlene? Ce li spìnne dda... na puè ffà chjù niènde... pe lu corrède a chèra fìgghja cumm'ìma ffà? E pò all'avèramènde me vuè custrìnge jìnd'a ccùsse bùche tòtta la vìta?
Mèste Gìne: Na llu vìte ca da li nègozzìe sò devendàte tutte rìcche... accàtte a dèsce e vìnne a cciènde... sobb'a Via Tèpola stòne tanda remèse vacànde... cùre ì lu mègghje pòste pe nu nègozzìe de scarpe.
Méména: Ma vène prìma la dòta de chèra fìgghja e na casa decènda... mu jìnd'a lla melògna... li càse ca stòn'a ffàchene na sse capìsce... cu llu bbàgne e tutte l'accèssorje.
Mèste Gìne: Seh! E dòppe ne mangiàme la casa... e quand'ìme specciàte ne mangiàme lu corrède de fìgghjeta... vuè sapè cumme descèvene l'andìche "la fèmmena bbèdda e pulìta sènza dòta se marìta" e pò da lu nègozzìe te la puè ffà la casa... da la casa na te ne fàsce negozzìe.
Méména: E ce li còse vòne màlu... na ìma ppèrde Felìppe cu ttute lu panàre... a ttè ce te lu dìsce ca òna vvenì a dde tè a ccattàrse li scarpe... ce fàscìme cumme dìsce tu... ne scecàme la furtùna e remanìme cu nu piùne de mòsche mmàne.
Mèste Gìne: Mémé! Ce la furtùna m'av'acchjàte vòl dìre ca lu sapèva a dd'èra sce tezzà... e à tezzàte a casa mèa secùra ca na lli perdèva li pàsse.
Méména: Mu ce vuè dìsce... ca la furtùna ì la tòva e... ne puè ffà ciò cca vuè? Na ng'ì dà cùnde a nesciùne? Cosicchè... la mesèria ì de tutte... la furtùna ì la tòva.
Mèste Gìne: A cchjàne a cchjàne chèra ca tu chiame furtùna pe mmè stè devènda na spurtùna... ca prima sìne ne stezzàmme ma deràva pare pare da la bbànga a llu liètte... mu jàve na semmàna ca na nge stò ppìgghje pàsce... lu descùrse ì sèmbe jùne.
Méména: Lu descùrse ì sèmbe jùne... ma tu na llu cànge lu penzière... na nge viène a lla cazzatòra.
Mèste Gìne: Ma de ce cazzatòra stè ppàrlu... ie àgghj'a venì a lla cazzatòra o tu ...
Méména: Và bbène... specciàmelu pe mmu cùsse descùrse... ca già me stè nghjàna lu sàgne 'n gàpe... tu o sì fèssa o lu fàsce lu fèssa. (rientra)
Scena quinta
Rocchètte e Mèste Gìne
(dal Bar esce Rocchètte che invita Mèste Gìne a sedersi al tavolo)
Rocchètte: Mèste Gì! Bongiòrne! Cumme sciàme? Ca sarà jàve na semmàna ca na tte vetèva! Ce sì stàte malàte? Moh! Vièn'assìtte qqua ca te pìgghje nu cafè e fascìme dò chiàcchjere.
Mèste Gìne: (si alza per andare a sedersi al tavolo del Bar) Cumm'ìma sci Rocchè! Ce vuè sapè lu vère... stàva mègghje prìma... cu megghjèrma m'arrajàva ma pe lli scemetùdene... mu ìte na condinuaziòne.
Rocchètte: Cu Don Giuànne vedemmàne pròpia de te stà pparlàmme... ì nzàte màne a lla fatìa... na te fàsce vetè cchjù... àgghje penzàte... sarà ca Mèste Gìne da quande ì devendàte rìcche av'anzàte la càpe... ce te lu fàzze nu cafè?
Mèste Gìne: Làssa stà Rocchè! I' mègghje ca stòche càlme ce me pìgghje lu cafè... quande tràche àgghj'a ffà n'ànda pìzzeca cu megghjèrma... lu fàtte ìte... ca chèra furtùna stè devènda pe mmè na desgrazzìa.
Rocchètte: E mu ce vuè dìsce ca avvèva rasciòne Don Giuànne... ca li sòlde na nge dòne la fèlicità...
Mèste Gìne: Qualla félicità Rocchè! Na nge pìgghje cchjù pàsce... la nòtte na nge dòrme... lu giùrne cu megghjèrma stàme cumme jàtte e ccàne... jèdda na mme capìsce... stè ppènza a lla dòta de la fìghhja... a lla casa nòva jìnd'a lla melògna... e tanda jànde fessàrje... li penzière mèje mbèce sò jànde... ma cu cchèra na lla mbàtte.
Rocchètte: Cu lli fèmmene na lla mbàtte mànghe lu diàvulu Mèste Gì!
Mèste Gìne: Ca sarà pròpia lu diavulu ì stàte ca m'à mmìse mmàne chèssa furtùna... pe meseràrme l'ànema.
Rocchètte: Mèste Gì! Pérò n'òmme de paìse cumm'a ttè... se pèrde ! Me stè ffàsce a ccrète... ca se càmba mègghje sènza lu suvèrchje.
Mèste Gìne: Rocchè! Ie prìma candàva e fescàva... da quande ì succèsse lu fàtte... àgghje pèrse l'allègrìa... cèrte vònde me vògghje sbàtte la càpe nguèrpe a llu parète... ma ì possibbulu ca megghjèrma na nge capìsce... ca li sòlde besògna fàrli fruttà... ca quande l'ì spennùte stè pùnde e da càpe... ternàme a lli mesèrje de prìma.
Scena sesta
Mèste Gìne, Méména, Marghèrita e Rocchètte
(escono di casa la figlia con la moglie che rivolta a Mèste Gìne)
Mèmèna: Siè! Nu stà ssìme... vògghje vète a llu fùneche... pe na cuvèrta e dò lanzùlu... na ll'àgghje accattà pe mu... vògghje addemmannà... lu prièzze cu m'arrualèsce...
Mèste Gìne: E va..va... accumenzàte a fuchesciàrla la furtùna... ca ne luàme lu penzière e na sse ne parla cchjù.
Marghèrita: Papà ma ce stè ddìsce? Mamma jàve rasciòne... pe mmù ì cchjù mbortànda la dòta mèja... pe ll'ànde còse stè tièmbe... jàve nu pìcca de giùrne ca stè jùne ce canòsche ca me tremènde e me fàsce li comblimènde.
Mèste Gìne: Tu peccelè! Jàpra li uècchje! Ca lu fàtte lu sàpe tutte lu paìse... e na ssè cumme stòne tanda spustàte ca se vòlene sestemà! Ie sò secùre ca òne menàte li uècchje sobb'a lli sòlde mèje prìma de tremènde li bellèzze tòve.
Méména: Ma tu ce vuè fà na zuffìa mmiènz'a lla stràta... aspètta cu ttòrne ca ne parlàme... indànda spòchete cu Rocchètte... ca cùre te dè rasciòne... ca li uèmme sìte tutte de na manèra... sìte tutte ngapunìte.
Rocchètte: Uè! Mémé! Ma... ssegnerìa quande na tte la puè pegghjà cu nesciùne te la pìgghje cu llu mùnne... percè me stè mmìtte mmiènze mè... ca na ng'èndre cu l'arrajamènde vòste? Ie stòche 'n grazzìa de Ddìje cu ssòrma... na ttègne fìlu... e na ttègne da spènne nesciùna furtùna.
Méména: E allòra dìllu tu a cùsse càpe de fàva... ca li dèje sòve na nne la càngene la vìta... e ie sò stùffa de cambà jìnd'a lla mesèria... avàsta quanda velène m'à ffàtte gnòtte tòtta la vìta... li sòlde sò ffàtte pe jèsse spennùte.
Mèste Gìne: E già! E quande l'ì spennùte ì specciàte... de tèsse e de felà... descèvene l'andìche.
Méména: Quande jùna sàpe felà... fìla pure a llu zìppe... dìsce n'ànde dìtte de l'andìche.
Marghèrita: Ma la vulìte speccià de dìsce fessarìje... lu vulìte capì tutt'e ddò ca la vìta de li fìlu ì cchjù mbortànde de li zùffie vòste... percè na ppenzàte ca pure Peppìne pò condinuà li studje, cu chìre sòlde e se pò ffà n'avvènire devèrse da lu vuèste... penzàte a nnu e specciàtela d'arrajàrve.
Rocchètte: Jàve rasciòne Marghèrita... tutt'e ddò stà ppenzàte pe vvu e v'ìte scurdàte ca prìma de vu vènene li fìlu... pe cchìre ìta ppenzà... de lòre ì l'avvènire... e pure la dòta ì mbortànde.
Mèste Gìne: Ecchete qqua! Cu la patèrnala de Rocchètte ìm'achjùse tutte li descùrse... stè ppàrlu ghjùste tu ca fìlu na nne tiène... ì fàtte nu puntefecàlu... ca mànghe menzegnòre...
Méména: Agghje capìte! Jòsce na ì scernàta... sciàmene a ccasa fìgghja ca cùsse descùrse lu repegghjàme n'ànda vònda... a quàtte uècchje... ca ce pò jèsse ca na ss'ava cazzà! (rientra in casa seguita da Margherita)
Mèste Gìne: Sèmbe chèssa ì la cunghjsiòne... (imitando la moglie) pò jèsse ca na ss'ava cazzà. Dòppe tand'ànne angòra na mme canòsce... ie chjù ttòste ca dà rècchja a jèdda chìre sòlde li pìgghje e li jùscche... fàzze cumme vulèva fà Mèste Nùcce... jànde ca dìsce!
Rocchètte: Avvéraménde lu stè ddìsce? Mèste Gì! Ma pò jèsse màje ca na vv'ìta mmètte d'accòrde? Ma ce tu fàsce na còsa de chìsse na llu sè ca te puè scucchjà cu megghjèrda... e nna ssò fecùre da fà a cchèssa étà... pe cce ccòsa pò... pe lli sòlde... ma sarà ca ì pròpia vère allòra... ca li sòlde sò jòpera de lu demònje... pe mmètte sdrauèlu jìnd'a lli famiglje.
Scena settima
Mèste Nùcce, Cècca, Rocchètte e Mèste Gìne
(entrano in scena Mèste Nùcce con la moglie di ritorno dal Notaio dove hanno effettuato la donazione dei loro beni)
Mèste Nùcce e Cècca: (in coro) Bongiòrne!
Mèste Gìne e Rocchètte: (in coro) Bongiòrne!
Rocchètte: Uè Mèste Nù! Ce sciàte fàscinne cumme dò zìte... vedemmàne?
Mèste Nùcce: Rocchè! Na tte lu descìbbe... ca cu Cècca ìme decìse de dà li bbène nòste a lli peccìnne de lu Villaggio SOS... e vedemmàne sìme stàte a dde lu Netàre pe fà lu destàmènde... ca a mmòrte nòsta tutte li bbène pàssene pare pare a llòre... na tte lu vògghje dìsce cumme sò ccundènde... e lu mèrete de chèssa decesiòne ì tutte de Mèste Gìne... ca me dèse lu cùnziglje ghjùste... mu pìgghja na bbuttiglja de chìre bbòne ca ìma féstéggià tutte nzième... a lla fàcce de ce n'ava precà.
Cècca: Mèste Gì! Mu pòzze mòre cundènda... dìgghje passà bbène... e ciènd'ànne de bbòna salùta.
Mèste Gìne: Sò cundènde ca ìte sestemàte li còse vòste... mu pérò sò ie ca jàgghje bbesuègne de lu cùnziglje ghjùste... e na ssàcce a ce l'àggj'a cercà.
Rocchètte: Cèrte ca quande se tratta de dà li cùnziglje a ll'ànde ì cchjù fàcelu... quande se tratta de decìte pe ttè la decesiòne devènda defficela... (entra nel Bar per prendere la bottiglia per Mèste Nùcce)
Cècca: C'ì succèsse Meste Gì? Ca na ng'ì ssùte mànghe la canzèdda... na nge stè ffatìje cchjù? Te stò vvèche murtefecàte... me despiàsce... ce ttiène ngùne probblèma de salùta?
Mèste Gìne: Na ì nu probblèma de salùta... ma la salùta me la stè llèva... lu sàcce ie e nesciùne cchjù ce nne stò ppàsse... ma na nne parlàme... penzàme a fà fèsta pe li còse vòste ca ìte sestemàte.
Cècca: Mèste Gì! Lu sè l'amecizzìa nòsta... ce jè besuègne... puè despòne... e Méména cumme se la pàssa? Stè bbòna?
Mèste Gìne: Stè bbòna... stè bbòna...
Cècca: Moh! Chiàmela ca la vògghje salutà e pure bève e fèstèggia cu nnù.
Mèste Gìne:(si alza e dall'uscio di casa chiama la moglie) Mémè! Jìsse! Stè Cècca ca te vò salutà!
Méména: (esce) Uèh! Cummà! Ce sciàte fascìnne?
Cècca: Na tte descìbbe ca li bbène nòste li vulèva dà a lli puverièdde... e vedemmàne Don Cìcce n'av'accumbagnàte a dde lu Netàre pe la donazziòne... pò Nenùcce ì vulùte passà da qqua pe rengrazzià marìtta... Moh! Avvecìnete ca bbìve cu nnù! (esce Rocchètte che versa il contenuto della bottiglia in cinque bicchieri)
Mèste Nùcce: (alza il bicchiere) Rocchè! Mèste Gì! Brendàme a lla salùta nòsta e pure a chèra de ce ne vò màlu... " Jòsce anzàme lu becchjère ca n'ìme luàte nu penzière, lu Segnòre cu n'ajùta e cu ne salva la salùta" (bevono tutti, poi Rocchètte porta via bottiglia e bicchieri e seguito da Mèste Nùcce entrano nel Bar per regolare il conto)
Mèste Gìne: Spériàme avvéraménde ca lu Segnòre m'ajùta... cu me llùmena la càpe ca lu cervièdde stè ffùma... na nge dòrme cchjù la nòtte...tanda ce sò li penzière...
Méména: Ce tu li penzière li cànge... spìccene tutte li lòtene... e la nòtte puè ddòrme scuscetàte.
Mèste Gìne: Arrèta chèra! Spìccela pe mmù!
Cècca: Mémè! L'àgghje dìtte a marìtta... c'avvìte besuègne... putìte despòne.
Méména: Grazzìe cummà! Ma na nn'avvìme besuègne... ànze...
Cècca: E allòra da dde vènene tutte chìsse lòtene?
Méména: Cumme na nne sè niènde de la vìngeta a lla lottérìa c'à ffàtte marìtema?
Cècca: A' vengiùte a lla lottérìa? Assà à vengiùte?
Méména: Précìse na llu sàcce... ca ce te lu dìsce! Ma sò cchjù de vìnde negliùne... e jìdde li vò spènne pe japrì nu negozzje de scàrpe... na nge pènza a ll'ànde necessetà... a na càsa nòva... a lla dòta de la figghja...
Cècca: Madonna Mémè! E vu mu avvéramènde ve vulìte arrajà pe lu de cchjù... fascìte cumm'a nnù... ca l'accòrde l'ìm'acchjàte... e proprìa grazzìe a marìtta a ccàsa sò specciàte tutte li descusiòne... pure vù mettìteve d'accòrde.
Mèste Nùcce: (esce dal Bar e rivolto a Cècca) Ce n'ìma scì? Sciàmene ca vògghje scì a spià fòre... jàve dò ggiùrne ca na vvòche... cògghje dò fògghje e pò m'arretìre... Mèste Gì! Lu mièdeche m'à ddìtte ca chìre n'ìma mangià... la murtatèlla e la carne fàchene màlu... eh jòccia quande ne la putèmme mangià na nne la putèmme accattà...ì pròpia vère ca lu mùnne ì de càpe sòtta... Mèste Gì!
Mèste Gìne: A mmè lu mièdeche m'à ddìtte : la murtatèlla màngetela sènza pàne... a ll'òve scètta la scòrza... e lu velène fàllu pegghjà a ll'ànde. ma jàve na semmàna ca stò gnòtte solamènde velène.
Mèste Nùcce: Te capìsche Mèste Gì! A ccasa pure fin'a ll'ànde ggiùrne na jèra lu stèsse... mène màlu ca me dèste chèra drìtta... mu pòzze dìsce ca stàme cundiènde... Cè! Sciàmene ca ì ffàtte tàrde.
Cècca: Sìne sciàmene... ce tu ì scì fòre...(si abbraccia e si bacia con Méména) Mèste Gì! Grazzìe assàje... lu Segnòre t'ava ffà passà bbène... stàteve bbuène!
Mèste Gìne: Stàteve bbuène!
Rocchètte: (esce dal Bar ) Se ne sò sciùte Mèste Nùcce cu la megghjère?
Mèste Gìne: Sìne Rocchè! E me ne stò vvòche pure ie... me vò ffàzze dò pàsse a lla chjàzza ce sa ca sbapurèsce... cchjù ttàrde ne vetìme... stàtte bbuène! (esce)
Rocchètte: Cumme vuè tu Mèste Gì! Stàtte bbuène! (rientra nel Bar)
Scena ottava
Méména e Donna Chiara
(Mèména fa per riportare dentro la sedia che il marito aveva portato fuori quando dal palazzo esce Donna Chiara con la borsa della spesa )
Méména: Bongiòrne Donna Chià! A dde te ne stè vvè?
Donna Chiara: Bongiòrne Mémé! Stò vvòche ie a ffà la spèsa.. ca Don Giuànne s'à mmìse in poltròna e se stè llègge lu giornàlu... l'àgghje dìtte de scènne pe lla spèsa e s'à stezzàte tutte... li uèmme... Mémé! Viàte a cce li pèrde e ppòvere a cce l'àcchja...
Méména: Na me ne parlà Donna Chià! Ie cu mmarìtema na llu sàcce cchjù cumme àgghj'a ffà... jàve nu pìcca de giùrne ca stàme... fìsse a ffà custiòne... li uèmme se crètene ca capìschene e sò cchjù ffèssa de la pùja de salìnera...
Donna Chiara: Ie pure chìsse ggiùrne... na llu vògghje vète mànghe nnànze a lli uècchje... ca cùre àgne ttànda me la fàsce jùna de li sòve... ce t'àgghj'a ddìsce sarà ca a lli càrte s'à scecàte na furtùna...
lu bbèllu ìte ca nèja...
Méména: A ccasa mbèce la furtùna it'arrevàta e na ne la stà sapìme ggòte... pe cce ccòsa... pe la ngapunazziòne sòva... s'à feccàte 'n gàpe ca vò japrì nu nègozzje de scarpe... mànghe ce li stunìse stòn'aspèttene jìdde p'accattàrse li scarpe... ie dìche ce pò li còse vòne de càpe sòtta... la furtùna na nne l'ìme scecàta?
Donna Chiara: Moh! Mémè! De ce furtùna stè ppàrlu? Ca ie na nne sàcce niènde... c'ìte vengiùte a lla sisalla?
Méména: Cumme.... lu sàpe tutte lu paìse... la semmàna passàta... dìsce ca s'èra ccattàte nu bugliètte e à vengiùte a lla lottèria... cchjù de vìnde megliùne...
Donna Chiara: Na llu sapèva... sò pròpia cundènda! Allòra cùsse ì lu mutìve de tànda custiòne?
Méména: Pròpia cùsse! Donna Chià! Mu cumme te stà ddescèva s'à ngapunìte... se vò menà jìnd'a llu commèrcie... vò jàprì nu nègozzje de scarpe... na nge pènza ca pò jèsse cchjù mbortànde... prìma na casa decènda... e pò la dòta de la fìgghja... e ce Peppìne vò condinuà li studje...
Donna Chiara: Mbèh! Nòne Dèlia mèa li studje l'ava cundenuà... pe chèssa còsa... sìme d'accòrde cu marìtema... besògna vète c'ì d'accòrde jèdda... ca cu lli fìlu na sse sàpe màje... li tièmbe sò cangiàte... nu na nge cumannàme cchjù.
Méména: Jè pròpia rasciòne Donna Chià! Mu li fìlu decìdene lòre... li cunziglje de li mamme e de l'attàne... na nge vàlune cchjù... e sarà ca ì pure mègghje... ca nu ce capìme... lòre òne studiàte... lòre sàpene...
Donna Chiara: I' vvère Mémé! Pure pe lu matremònje... ie m'arrecòrde ca mamma e papà decetìra ca m'èra pegghjà pe marìte cùsse segnerìne... e ie... pure ca na ng'èra
d'accòrde na nge putìbbe dìsce nòne.
Méména: C'àgghja ddìsce... lu nuèste nòne... lu nuèste fò nu matremònje d'amòre... ie tànne scèva a cògghje cu la bbòn'ànema de mamma... a lla ppète abbàsce a lla marìna... ne mmiàmme ca angòra èra llucèsce... e la sèra ternàmme quand'èra già scresciùte... marìtema fatiàva... a dde Stecchennicchje... nu passàmme da nànze dda... e menò lu uècchje a mmè... pò fàscèva li scernàte a llu pezzulu de la stràta... fina ca se dechiarò... e vènne a casa... stèmme fedanzàte sè jànne... quande pò se mettì la pettèa pe ccùnde suà... ne spusèmme.
Donna Chiara: Mémé! Vedemmàne n'ìme fàtte nu bbèllu descùrse... a propòsete de matremònje... tu ce te n'ì vvertìte ca fìgghjeta se stè frècuènda cu Dèlia mèa?
Méména: Ca na me n'àgghj'avvertìte... e nu ce putìme dìsce Donna Chià! Ce se piàchene... ce sò cundiènde! "lòre cu na màne e nnu cu tutte dò"... chjù ttòste Don Giuànne ce nne pènza de cùsse fàtte... ì cundènde pure jìdde?
Donna Chiara: Avveràmènde mànghe se n'ava vvertìte... ma nu giùrne de chìsse l'àgghj'a ddìsce... e cumme la vò la pènza... mbedemènde na nne pò mmètte! Avàsta quand'à cumannàte... ce veramènde se vòlene bbène... e arrìva ca se spòsene... sò llòre ca òna pegghjà lu manìgge... e jìdde o vò o na vvò s'ava stà!
Méména: Sò cundènda ca pure ssegnerìa la piènze cumm'a mmè... a ddìsce la veretà m'àgghje pegghjàte nu màre de velène pe ccùsse fàtte... descèva mbrà mmè... ce Donna Chiara se n'avvèrte sàpe c'ava ddìsce... ma mu ca m'ì dìtte d'accassica stò chjù scuscetàta... stò pròpia cundènda.
Donna Chiara: Mbè! Mémé! Me ne vòche ca vò ffàzze la spèsa... scenò jòsce na sse mangia... stàtte bbòna... n'ànde giùrne lu repegghjàme lu descùrse. (esce)
Méména: Stàtte bbòna Donna Chià! (riporta con se in casa la sedia)
Scena nona
Rocchètte e Mèste Gìne
(ritorna in scena Rocchètte per rimettere le sedie a posto e parla fra sè)
Rocchètte: Li fèmmene quande se mèttene... e ne tènene còse da dìsce... cicici.... cicici... cicici... na lla spìccene pe na frètta... te crìte de ce stòn'a pparlùne? O sparlùne de li marètere... o tàgghjene tutte lu paìse... cicici...cicici... cicici... ì pròpia vère ca dò fèmmene e na pàpera fàchene nu marcàte. (rientra in scena Mèste Gìne)
Mèste Gine: Rocchè! Ma ce sì scemunìte ca stè ppàrlu sulu sulu?
Rocchètte: Uè! Mèste Gì! Sì tternàte... te stò ssènde chjù tranguillu... sò sbapuràte nu pìcca de penzière.
Mèste Gìne: (si siede) Na me ne parlà! Rocchè! Ce ne parlu cu ngunùne te pìgghjene pe ffèssa da sobba... fàchene tutte li sapùte... lu sè cumme dìchene? Ce ssòrta de menghjàrìlu av'avvùte la furtùna e nna se la sàpe ggòte... dìchene "Criste dè lu pàne a cce na llu ròseca"... ce ssàpene chìre cumm'ì deffìcelu...
Rocchètte: Ie a ddà cunziglje na ssò capàsce... pérò na còsa te la vògghje dìsce... ce jèra ie a llu pòste tua... e tenèva tutte chìre sòlde... li mettèva a lla bbànga e cambàva cu llu ndèrèsse... àgghje sendùte ca dòne chjù de lu dèsce pe cciènde a nna bbànga nòva ca òne jàprùte.
Mèste Gìne: Ecchete qqua! It'arrevàte jìdde... ca sècòndo tè... a mmè cùsse penzière na mm'ì vvenùte... ma ì nu penzière sbagliàte... li sòlde na ssò ffàtte pe stà a lla bbànga... ì vvère li ndèrèsse ca te dòne sò jèrte... ma ì vvète cumme vàlune cchjù pìcca da nu giùrne a ll'ànde... na vvìte li còse cumm'aumèndene... a lla bbànga li sòlde stòne a capetàlu muèrte.
Rocchètte: A mmè me pàre... ca tu cu tutte chìsse scrùpelu ca te stè ffàsce... te stè vveliène la vìta... ce te crìte ca lu penzière tua ì mègghje de cure de megghjèrda... fàtte cunzegljà da ce ne capìsce.
Mèste Gìne: Rocchè! A cce ne capìsce fàsce prìma lu ndèrèsse sua... pò ce ne remàne... li sòlde sò cumm'a llu uègghje... azzìcchene a lli màne.
Rocchètte: Mèste Gì! Ma pò jèsse mà... tu ì dàte cunziglje a tutte e mu pe ttè na te sè arrualà...
Mèste Gìne: Na ìte ca na me sàcce arrualà... li penzière mèje sò ghjùste... ì megghjèrma ca me li uàsta... e ce ddìsce ca vèramènde a lla fine n'ìma scucchià pe lli sòlde...a penzà ca sènza cambàmme cundiènde...mu ca li tenìme ime specciàte de rìte.
Scena decima
Donna Chiara, Don Giuànne, Rocchètte e Mèste Gìne
(entra sulla scena Donna Chiara di ritorno dalla spesa va verso il portone per aprirlo, ma questo si apre e compare Don Giuànne)
Donna Chiara: E tu! Stai uscendo? Dove stai andando? Potevi dirlo che dovevi uscire... potevi farla tu la spesa.
Don Giuànne: Prima non mi andava di uscire... ora sono sceso perchè voglio scambiare va... dò chiàcchjere cu Mèste Gìne... tu và... và ccuscìna!
Donna Chiara: Tu puoi fare così perchè in Italia non c'è ancora il divorzio... dovevi vedere come ti facevo abbassare la cresta. (rientra)
Don Giuànne:( si siede) Bongiòrne Mèste Gì! Cumme sciàme?
Mèste Gìne: Cumm'ima scì Don Giuà! Na nne parlàme... tègne la càpe ca me scòppia de penzière...
Rocchètte: Don Giuà! A Mèste Gìne... chèra vìngeta l'à cangiàte la vìta... e jìdde dìsce ca stàva mègghje prìma.
Don Giuànne: Ca ce pò jèsse... cumme... n'òmme drìtte cumm'a ttè... a dde se pò penzà ca se pèrde quande tène na furtùna da spènne.
Mèste Gìne: Chèra ca ssegnerìa chiàme furtùna a mmè me stè ffàsce la vìta amara... e megghjèrma mètte lu càreche de vùnece.
Rocchètte: Mèste Gì! Siènd'a mmè na tte pegghjà velène... a tutte li probblème se jàcchja la soluzziòne... e pure tu l'ì cchjà.
Mèste Gìne: Ce jèra pe mmè la soluzziòne la tègne... ì jèdda ca me uàsta li penzière.
Don Giuànne: E tu na te li fà uastà... li fèmmene ce ccapìschene... chìre se sàpene solamènde lagnà... s'òne mìse li cànze ca vòlene cumannà lòre... ma l'òmme ì jòmme... spèttene a nnu li dècisione.
Mèste Gìne: Don Giuà! Ne fàchene crète ca li pegghjàme nu... ma sò sèmbe lòre chìre ca decìtene... sènza l'accussènde lòre na sse fàsce niènde... fìcchetelu 'n gàpe!
Rocchètte: Cumme stà ddescìte vu... allòra fascìbbe bbuène ca na mme nzerèbbe... ce l'èra ccurrìgge na megghjère ca vò cumannà!
Don Giuànne: Na ll'ìte sendùte prìma megghjèrma? Tu la puè cundà ca na nge stè lu devorzje... lo stèsse ca ce stàva... sàpe c'èrene ffà...
Mèste Gìne: Don Giuà! Li fèmmene ne sàpene jùna cchjù de lu diavulu... na lli vìte quande cattevèscene cumm'allìscene lu pìlu! Segnifeca ca na nn'òne besuègne de nu... ànze sìme nu fastidje.
Don Giuànne: Allòra ce sìme nu fastidje,,, e cumme dìsce tu ca sò llòre ca cumànnene... accumenzàme a decìte cu lla càpe nòsta e pò vetìme lòre ce ffàchene... pegghjàme da tè... tu cumm'ì decìse de spènne li sòlde ca ì vengiùte?
Mèste Gìne: Vulèva japrì nu nègozzje de scarpe a Via Tèpola... jèdda maisìa... ie però na lla vògghje dà vìnda... ma ce li còse vòne màlu pò ce la sènde?
Rocchètte: E Mèména se fàsce a ssènde e cumme... ie ne sàcce ngùna còsa... vedemmàne se la vulèva pegghjà pure cu mmè... pròpia a rreguàrde de cùsse fàtte.
Don Giuànne: Stà vvetìte... sìme li uèmme ca na ttenìme lu curàgge... n'assermàme de lòre... e chìre se n'approfìttene... comunghe Mèste Gì... ce te pòzze dà nu cunziglje... ie fàscèva de càpe mèja e jèdda ce se vulèva stà se stàva.
Mèste Gìne: A dda li cunziglje ì fàcelu... ca c'ì cùsse lu prìme ca jàgghje... ìte ca pò... ì ffà li cùnde cu la pàsce de la famiglja... ce te puè scannà li uècchje àgne mumènde? Ecchete percè da la càpe jèsse lu fùme.(entrano in scena Dèlia e Peppìne di ritorno dalla scuola, sono euforici per aver superato gli esami con il massimo dei voti, si abbracciano fra loro poi si avvicinano ai presenti e li salutano con affetto)
Scena undicesima
Delia, Peppìne, Rocchètte, Don Giuànne e Mèste Gìne
Dèlia e Peppìne: Sessanta! Sessanta!
Don Giuànne: Mbeh! Che sono queste confidenze! Voi due perchè vi state abbracciando?
Dèlia: Papà come non lo sai... non te l'ha detto la mamma... con Peppino siamo fidanzati e appena lui trova lavoro vogliamo sposarci.
Peppìne: E' vero! E' quello che vogliamo fare appena possibile!
Mèste Gìne: Cumme Don Giua! Na llu stà ssapìve cùsse fàtte? A mmè megghjèrma me l'èra dìtte... ca pur'ie na tte crète ca me n'èra vvertìte... (rivolto ai ragazzi) solamènde ca ie dìche ca angòra sìte giùvene... già da mu ve vulìte mètte la catèna a llu pète.
Rocchètte: Mbè! Cumme sò cundènde! Allòra s'ava bbève! (entra nel Bar per prendere da bere)
Don Giuànne: C'ìma bbève! Ce ccòsa ima féstéggià... sùbbete jìdde... e comunque di questo fatto dobbiamo parlarne prima in famiglòia... na ffuscìte cu lla ciùccia... queste non sono cose che si decidono in mezzo alla strada.
Mèste Gìne: Moh! Cumm'ì! Ssegnerìa na ssì d'accòrde?
Don Giuànne: Sò d'accòrde... e na ssò d'accòrde... cu megghjèrma èrme decìse ca Dèlia èra scì a ll'Università... ma cu lli giùvene cumme la fàsce la sbaglje... (rivolto ai ragazzi) per il momento non ne parliamo.
Dèlia: Io non so perchè devi rovinare sempre tutto... da voi non vogliamo niente... noi possiamo essere felici anche senza il vostro aiuto e Pèppino è d'accordo con me... voi non potete decidere della nostra vita.
Peppìne: Vogliamo costruire insieme il nostro futuro... ci vogliamo bene e tanto basta.
Mèste Gìne: Ce l'ìma ffà mu la mènza spòsa? Ce frètta stè? Pure vu dàtene lu tièmbe cu deggerìme chèss'ànda nuvetà! Ma.... na ì ca ìte mìse màne a llu capasòne... noh!
(i due ragazzi abbassano gli occhi)
Don Giuànne: E ìme capìte cuss'ànde fàtte! Andiamo che si è fatto tardi... portiamo questa bella notizia a tua madre. (si alza e va via seguito da Dèlia)
Mèste Gìne: Uè! Peppì! T'addemmannèbbe ce li pignàte li stà ffascìve... lu putìve dìsce ca li stà rembìve! Sciàmene pure nu và!(entra in casa seguito da Peppìne)
Scena dodicesima
Rocchètte e Marghèrita
(rientra in scena Rocchètte con in una mano una bottiglia e sull'altra il vassoio con i bicchieri, rimane perplesso nel vedere che sono andati tutti via e rivolto al pubblico)
Rocchètte: C'ì succèsse? Tutte se ne sò sciùte? Ce l'ì pegghjàte... pàrevene tanda cundiènde... me cretèva ca se sta féstéggiàva lu fedanzamènde... d'accassìca me stè ppàre ca prìma cu se cumbenàva... lu matremònje ì già scumbenàte. (entra in scena Marghèrita che va verso Rocchètte)
Marghèrita: (con espressione mortificata) Rocchè! L'ì sapùte ca Peppìne s'à fedanzàte cu Dèlia?
Rocchètte: (poggiate sul tavolo vassoio e bottiglia) Ca na ll'àgghje sapùte! M'èra preparàte pe nu bbrìnnese... se ne sò fusciùte... ma c'ì succèsse?
Marghèrita: C'ì succèsse? I' succèsse ca Peppìne s'ava spusà... e sùbbete... e ava passà nnànze a mmè ca sò cchjù granna... a ttè te pàre ghjùste? Na sse fàsce d'accassìca! (quasi piangendo)
Rocchètte: Cumme sùbbete... percè chèssa frètta? Ce stè lu càmbe spàtte?
Marghèrita: Rocchè! Ce t'àgghj'a ddìsce... se n'èrene scennùte e nu na nne sapèmme niènde... e mu s'òna spusà... e ie àgghj'a passà rète
Rocchètte: Na ddì d'accassì... ca pò jèsse pure ca te marìte prìma de lòre... ce s'ì d'accòrde cu lli penzière mèje.
Marghèrita: (imbarazzata) De ce penzière stè ppàrlu... ca na te stò ccapìsche... cumme me pòzze maretà prìma de lòre ce zìte na nne tègne?
Rocchètte: Zìte na nne tiène... ì vvère... lu sàcce... pérò ce me dìsce nu bbuène sìne lu zìte già l'ì cchjàte... ca ie lu uècchje a ttè jàve bbuène ca l'àgghje menàte... ma tu na te n'ìre avvertìte
Marghèrita: (ancora più imbarazzata) Madònna Rocchè! Ce me stè ddìsce... m'ì pegghjàte a lla spruvvìsta... na ssàcce mànghe ce t'àgghj'a respònne.
Rocchètte: Na mm'ì respònne sùbbete... pènza sobba e pò me dè na respòsta... ì vvère sarà ca pe ttè sò nu pìcca grànne... ma cumme se dìsce "grànne sònde e grànna t'àgghj'a tenè"... ce tu sì d'accòrde fàscìme li càrte e ne spusàme prìma de lòre...
Marghèrita: (che si è ripresa dalla dichiarazione de Rocchètte) Ce vuè sapè la veretà... a mmè la còsa na me despiàsce... ma ce ssàcce cumme l'òna pegghjà mamma e papà... quande lu dìche!
Rocchètte: Ce tu sì cundènda... lòre na nge dìchene nòne... ie uàdagne.... stò bbuène lu sèje... la casa la tègne stè vacànda mànga cu accattàme la mòbbiglja... e de chèra casa puè jèsse la reggìna.
Marghèrita: (prende coraggio e lo abbraccia) Rocchè! I' pròpia vère ca quande te crìte ca se stè chjùte na pòrta se stè jàpra nu pertòne... mu vòche e lu dìche pure a llòre. (rientra in casa)
Scena tredicesima
(Rocchètte rimane in scena ad ascoltare)
Marghèrita: Papà! Mà! Vulìte sapè... Rocchètte m'à ddìtte ca ì prònde a spusàrme!
Méména: Rocchètte? Lu caffettière?
Mèste Gìne: Marghèri! E tu c'ì dìtte! Ca sì d'accòrde...ca sarà ca te pàssa vìnd'ànne...
Peppìne: Tott'a nna vònda s'à dechiaràte? Ma te vò bbène?
Marghèrita: Ce ffàsce ca ì cchjù grànne... à ddìte ca me vò bbène... e a mmè pure na mme despiàsce... li pòzze dìsce sìne?
Rocchètte : (si frega le mani)
Mèste Gìne: Fìgghja mèa tutte chìsse nuvetà... tott'a nna vònda...
Méména: Tu sarà ca li nuvetà li vulìve a ppìcca a ppìcca... quande te lu descèva ie na nge credìve... e mu ècchete ca lu mumènde it'arrevàte pe jùne e pe ll'ànda... sì ngapunìte te lu dìche e te lu repète...
Mèste Gìne: I' ccumenzàte arrèta cu lli prèdeche tòve... na nne puè ffà pròpia lu mène... na lla fàzze cchjù... m'àgghja mmètte arrèta a fatià... e li sòlde ne l'àgghj'a mannà da dde sò vvenùte!
Rocchètte : (rientra nel bar)
Scena quattordicesima
Tutti in scena
(Mèste Gìne esce con il deschetto che posiziona nel solito posto e rivolto alla moglie ferma sulla porta di casa)
Mèste Gìne: Mu avàsta... m'àgghje stangàte... na nne vògghje sapè chjù niènde... vu fàscite cumme vulìte... ie pe ngànde mìa àgghje decìse... chìre sòlde na lli vògghje... òn'annùtte jìnd'a ccasa mèa solamènde trebbulaziùne... sò jòpera de lu diavulu... na llì vògghje! (prende il pacco dal cassetto del deschetto e si avvia verso il portone di casa de Don Giuànne bussa e ad aprire si presenta Donna Chiara alla quale mette in mano il pacco) Donna Chià! Chìsse sòlde na ll'àgghje vengiùte... sònde de ssegnerìa me l'à ddàte Don Giuànne pe fàrme stà mègghje ma m'òne fàtte la vìta cchjù amara de prìma... na lli vògghje ca sò dannazziòne... da quande me l'à ddàte àgghje pèrse la pàsce... ie prìma èra cundènde fescàva e candàva... e vògghje cundenuà a fescà, a candà, aggestà scarpe viecchje e lu crè... allucescìnne prevedìnne!
Méména: Ce ssòrta de mbrugghjòne... na ll'èra vengiùte a lla lottèria ueh!... Jèrene de Don Giuànne... m'à ffàtt'a ccrète... ma ce li còse stòne d'accassìca mangh'ie li vògghje... dalli... dalli ndrète... li recchèzze na ssò ffàtte pe li puverièdde... jè rasciòne tu se càmba mègghje cu llu pìcca...
Donna Chiara: Ecchete a ddèrne sce fernùte li sòlde... e ie ca me cretèva ca se l'èra scecàte... o ca l'èra dàte a ngùna cummara... allòra maritema na ìte cùre ca me penzàva... ve l'èra dàte a vvu pe ffà n'òpera bbòna... ma da quande àgghje capìte èra fàtte n'òpera de lu demònje...(esce dal portone di casa Don Giuànne)
Don Giuànne: T'ì sbagljàte pure chèssa vònda... na jèra pe ffà n'òpera bbòna... lu fàtte jèra ca m'èra stangàte de sèndelu fescà e candà pure ca na tenèva na lìra... vulèva vète ce tenèva li sòlde... jèra lu stèsse... mu lu sàcce ca na ssò li sòlde ca fàchene candà... ma ì la pàsce de la famiglja.
Donna Chiara: Chìsse sòlde pe mmè jèrene perdùte... mu na lli vògghje cchjù... ce pure vu na lli vulìte... Dèlia... Pèppino... (entrano in scena uscendo ciascuno dalla propria casa e si abbracciano al centro della scena) questi soldi sono per voi... serviranno per il matrimonio e per mettere su casa.
Peppìne: Allòra possiamo sposarci? Non ci sono problemi?
Dèlia: (torna ad abbracciare Peppino) Che bello...
Donna Chiara: Certo siamo d'accordo? Potete sposarvi ed essere felici... Mèste Gì! Vu na ssìte d'accòrde?
Mèste Gìne: Ie pe mmè... cèrte ca sò d'accòrde... Mémé! Tu ce ddìsce?
Méména: E ce pòzze dìsce nòne... ce lòre se vòlene... nu pure vulìme.
Don Giuànne: Allòra ce sìme tutte d'accòrde la putime jàprì na buttiglja... Rocchè!
Rocchètte: (esce dal bar) Ce stè succète?
Don Giuànne: Pìgghja na buttiglja ca ima bbève... lu matremònje se fàsce!
Rocchètte: Se fàsce? E Marghèrita ce ddìsce? Lu permètte?
Mèména: N'ìme parlàte... ì cundènda... e mu ce jèsse t'ava dda la respòsta pure a ttè... Marghèrì!
Marghèrita: (entra in scena) Rocchè! Avvéraménde lòre na jèrene tanda d'accòrde... ma quande l'àgghje dìtte ca tu de mè sì nnammuràte... òne dàte l'accussènde... e mu te pòzze dìsce sìne. (gli va incontro e lo abbraccia)
Don Giuànne: Rocchè! Allòra pìgghjela sta bbuttiglja... ca bevìme pure a lla riuscita de cùss'ànde matremònje.
Rocchètte: Subito! (esce subito dopo con la bottiglia dello spumante ed il vassoio con 8 bicchieri li posa sul tavolo apre la bottiglia aiutato da Margherita, mentre gli altri si abbracciano fra loro, lui riempie i bicchieri e tutti brindano. )
Mèste Gìne: (rivolto al pubblico con in mano il bicchiere del brindisi dirà....)
Chèssa storìa de stà sèra,
ì nvendàta, na ng'ì vvèra,
n'ì servùta a nnu pe ddìsce,
ca se pò cambà felìsce.
La recchèzza... li ternìse,
na nne mèttene vòcca a rrìse,
ciò cca vàlu nu tresòre,
ì la pàsce de lu còre,
la moralu de la storìa?
Tutte li sàlme spìccene 'n glorìa.-
( il sipario si chiude)
FINE DELLA STORIA