Stampa questo copione

Ròbb da métt!

Ott dè

Due atti in dialetto romagnolo di Lilia Flamigni e Francesco Pirazzoli

Lugo di Romagna, 1 Giugno 1994

Personaggi

PRIMO, e’ padròn ad 14 sid

CECILIA, su zèja

CLAUDIO, su nvod

ANGELA, una pujana

MARIA

SIMONA, su fiola

LA SGNORA IN NEGAR

LA SGNORA IN BIANCH

CHECCO, amigh d'Primo

TINO, un étar amigh

STRACH, un ètar amigh

CARMINE LOTITO, 'e prufèssor

LAURA, ona cla scor poch o gnit

PIERA, un'amiga d'la Cecilia

NIVES, ona cl'ha tott i mèll

Atto primo

Scena fissa. Solo un divano al centro della scena. Ambiente senza ricercatezza dove sono volutamente scartate sfarzosità inutili. Porta finestra al centro che immette sul terrazzo dal quale si scorgono, in lontananza, le cime degli alberi. Porta a destra che da accesso alle camere da letto di Primo e di Cecilia. Porta a sinistra che da accesso al corridoio. Da fuori giungono il canto e gli schiamazzi di gente che sta festeggiando allegramente il capodanno. In scena stanno Piera e Cecilia  sedute attorno alla tavola, la quale è imbandita semplicemente con un po' di ciambella ed una bottiglia di coca-cola. Piera e Cecilia stanno giocando stancamente a briscola, sarebbe più giusto dire che meccanicamente giocano, mentre la conversazione ed i pensieri sono da tutt'altra parte. Di tanto in tanto rivolgono lo sguardo verso il vecchio divano che sta in scena, dalla parte opposta della tavola. Su di questo sta una giovane donna dall'aspetto sofferente, consolata dalla madre. Entrambe sono assorte nei loro pensieri.

CECILIA # (Quasi guardando nel vuoto) 'E acsè néca 'e 93 a gli avén mèss...

PIERA # (Guardando con commiserazione Maria e Simona, sospira. Poi riprende la stanca conversazione con Cecilia) Spèrèn che l'ann nov 'e sèja mèj de' vècc... cun l'aiut de Signor...

CECILIA # Us dis sèmpar acsè e pù un cambia gnitt...  i ènn i pasa... i guèi j è sèmpar quij... sol nou a s'invcièn sèmpar piò tant... (Sospirando a sua volta)

PIERA # Almach vò, Cecilia, a j avì una famèja... mè, invèzi...

CECILIA # Mo as pola ciamè famèja? A fègh praticamènt la sèrva a mi nvod... mi pè, 'e purètt, quand che mi mè la murè, us lassè talmènt andè ch'us butè a zughè al chèrt... us zughè tott 'e capitèl cl'avèva... Primo us tulè, a què in cà, cun lò, u j paghè i dèbit, scuntènd da 'e lavor che 'e fasèva in t'al tèrr... e mè a sò dvènta la su sèrva...

PIERA # L'è vostar anvod... u v'avrà pù bèn!

CECILIA # Chi lò? Fasim 'e piasè! A crid cl'èva 'e pèl in t'è cor... prèputènt, egujèsta, cativ nèca... Lò l'ha par la tèsta sol i bajocch e i su sid... l'aramasa sol di quatrèn 'e basta! Us putrèbb fè una vita un po' piò bòna, nèca a què in cà... par l'amor di Dio... j è tott strossi inutil... pinsì che un ha mai avlù cumprè la tèlèvision... 'e tèrmosifon u l'ha mèss sò sol una ciòpa d'ènn fà, parò us po' apiè sol trè or a 'e dè... robb che a cuntèli oun un i crèd brisa... Parò ogni tant la j è una qualcadona che la j lèma di quatrèn... quèli sè che al sà fè... (Sottovoce a Piera) Clì che lè... piò ad vènt ènn fà, e par un bèll pèzz, l'è stèda la su dona... un grand amor... 'e parèva quèsi ch'us la tulèss... e pu piò gnitt..

PIERA # (In risposta e non sentita) Come mai?

CECILIA # E chi lo sà! All'impruvvisa lì las maridè cun un ètar... (Offrendole da bere) Avliv bè, Piera?

PIERA # (In risposta e sempre non sentita) A mè parò l'am pè una brèva dona... forsi s'us la foss tolta, vostar anvod Primo, l'avrèbb fatt un'ètra vita.

CECILIA # Sè, propi lò! E cambia al donn, coma ch'us cambia una camisa... E bsogna druvèli e pù laseli a cà su...  'e dis lò... l'è quèst 'e su prinzèpi...

PIERA # E vò, parchè a cuntinuiv a fè 'sta vita?

CECILIA # E indò a vliv che a vèga, a la mi ètè? Ha n'ho brisa un lavor, ha j ho fatt la quènta èlèmèntèra stra sè e nò, e pù se 'e mi distèn l'è quèst...

PIERA # Fasiv curagg, valà, parchè 'e Signor un abandona mai ancion...

CECILIA # L'è la mi onica cunsulazion... se 'e Signor u m'ha dè 'stè distèn... mè a l'azèt avluntira (Dopo un lungo silenzio sbadiglia rumorosamente)

PIERA # An avdì, la mi Cecilia, in straza ad mond che a vivèn... Ognon 'e pènsa sèmpar e sol a sè stess... La zènt l'an camèina miga, la và sèmpar ad corsa!  E pù droga in ti zuvan, famèj che al s'fà par un gnitt, zirt valur d'una volta come l'unèstè, e dvér, l'unor, che j è andè tott a fèss bandì!

CECILIA # Forsi nèca 'e Nostar Signor u s'è strach tniss un occ d'sora...

PIERA # (Facendosi il segno della croce) Quèst an l'avì gnèca da dì! A sèn nou che an sèn piò bon d'avlèj bèn, an n'avèn piò 'e tèmp da pinsè a lò!

CECILIA # An avdì che tott nou a sèn piò cièp da i problemi d'la vita d'incù dè...

PIERA # Sol cun l'ajut de Signor, e preghènd, a putrèn zarchè ad mèttar a post 'stè povar mond che 'e stà andand a l'arvèina. Sol cun l'ajut de Signor!!!

CECILIA # Nèca mè avrèbb avè la fed che j avì vò, Piera...

PIERA # Mè a sò sol che aj voj bèn e che nèca lò un m'in vò tant... e a sò feliza!

SIMONA # (Si scuote e sospira. Udendo il rumore di festa che arriva da fuori) La zènt la fà fèsta... l'è cuntènta... (Gemendo) Ad supplèzi!

CECILIA # (Sospirando) Mah! (Fra sè) L'am fà propi pèna, 'sta povra ragazola...(A Simona con rassegnazione) In t'la vita us rid e s'us pianz...!

SIMONA # (Seguendo il proprio pensiero) Zà, us pianz...

CECILIA # (Guardano un orologio da polso) L'è zà al trè! E lò un torna ancora... av srì pu strachi d'aspitèl...!

MARIA # (Decisa) Nò, av sèn brisa strachi d'aspitèl. (Più decisa) A l'aspitarèn... nèca se l'avèss da turnè a cà a mazdè!

CECILIA # Chissà in dò cl'è andè?

MARIA # E srà andè a fè baldoria... l'è l'ultma nott dl'ann...

SIMONA # (Dopo un silenzio, rivolta a Cecilia) A pinsiv che 'e possa avè un pò ad cumpassion...?

CECILIA # Mè av l'augur cun tott 'e cor... am fasì propi pèna... parò che an un fasiva miga tanti illusion... témp fà, un su cuntadèn, u j avèva fatt sò di bajocch e nèca cla volta un avlèt sintì rason! Adiruttura ul dénunzièt....

SIMONA # (Sospira)

MARIA # (Sospira a sua volta. Fra se) L'è sèmpar lò... un è miga cambiè da allora...

CECILIA # (Rivolta a Simona) Mo parchè andè a fè di quèll de gènar...!!!

SIMONA # L'è stè 'e bsogn, la mi sgnora, la dispèrazion! A l'impruvvisa la mama d'mi marè la s'è amalèda... di grand bajocch an'avèn mai avù... e gnèca mi suocera... lì l'ha sèmpar campè cun la su pinsion e cun quèla de' purètt ad su marè... Pù i prufèssur... al midgèn... 'e bsdèl... l'upèrazion in Svèzzèra... E ancion us dasèva una man (Accorata) Cosa a duvèval fè mi marè? Lasèla murì...?

PIERA # (Commossa) Parò... povra ragazola! Spèrèn che vostar anvod Primo l'èva un pò ad cumpassion... Cun la disperazion an risulvì gnitt. Pruvì ad prèghè... 'e Signor un abandona maj ancion...

SIMONA # Se un ha brisa avù cumpassion par ch'jètar... un l'avrà ad zèrta par nou. Se 'e sgnor Gordini e dènonzia mi marè, l'è la fèn!

MARIA # (Cercando di calmarla) Adèss, quand ch'us vèn a cà, a j scurarèn... Parchè a pènsat sobit a 'e pèzz... T'avdirè che al coss al s'amasarà... Adèss zèrca mò ad calmètt...

SIMONA # (In lacrime e rivolta sempre a Cecilia) U l'avrèbb d'avè un pò ad cumpassion... Propi lò... Il sà tott coma cl'ha fatt i bajocch... al su bujèd u gli ha fati nèca lò...

CECILIA # (Risentita) Mè a n'è sò coma cl'èva fatt i bajocch, in tott i mud un stà brisa a vò...

SIMONA #  Scusim, l'è la dispèrazion cl'am fà scorar acsè...!!! (Pausa)

PIERA # (Accorata) A mè l'am fà propi pèna...

SIMONA # Mo cla pènsa, la mi sgnora, cosa che 'e pò pruvè dèntar ad lò un  povar fiol che 'e vèd sù mè dè par dè stè sèmpar pèz... andè sèmpar più zò... (Cambiando tono) Un gnè piò gnitt da fè, i j diss tott i dutur, parò in Svèzzèra u j srèbb una pussibilitè... U j avrèbb di quatrèn, e purassè, mo Inbanca in j dà gnitt parchè i vò dal garanzèj... e lò ad garanzèj a j poll dè? Sol 'e bèn che 'e vò a su mè!!! (Amara) Mo quèll, par lò, un conta propi gnitt!!! Adirittura j i rid in t'la faza... E prova a cmandè a chi du parènt cl'ha, mo, guèrda ad fata cumbinazion (Sarcastica ed amara), nèca lò i s'atrova in difficultè. 'E prova cun j amigh... oun l'è in cassa intègrazion e l'ha la famèja da mantnì... cl'ètar l'ha 'e mutuo d'la cà da paghè... cl'ètar l'è in bullèta scanèda! Sè, u j srèbb 'e su prinzipèl... mo l'è un fatt oman che un dà un Crèst da basè a incion e che 'e dà sudizion sol a vdèl. E allora l'è un attum... forsi un mumènt ad fullèja... 'e staca un assègn da 'e bluchètt de su padron... 'e falsèfica la su firma e ul và a scambiè... (Fatale e grave) Questa l'è dispèrazion, la mi sgnora...

PIERA # (Accorata) Ma vedi, da queste dure prove di vita, che ti segnano nel più profondo dell'animo, se ne può uscire solo con la fede... Solo con forza che ci viene dal Signore....

CECILIA # (Rivolta a Maria) E vò an putivia ajutèl...

MARIA # Sè, propi mè! E coma a putèvja fè? Che sgraziè d'mi marè us'arvinè in bursa dl'81.. A j avèva una bèla castina e la partè sobit! E pù 'e partè nèca lò...

CECILIA # E purètt 'el mort?

MARIA # (Sarcastica) Eh, mort!! Nò, l'è sol scapp cun un'ètra dona e u m'ha las sol una muntagna ad dèbit da paghè... (Amara) E a j stègh paghènd ancora...

CECILIA # (Fatale) Fati robb che al capita in t'la vita! (Rivolta a Simona) 'Ela una cifra grosa?

SIMONA # (Quasi senza voce) Vènt miglion...

CECILIA # Vènt miglion? Tant bajocch... mo vostar marè un ha pinsè che prèma o pù la fazènda la srèbb avnuda a galla... che 'e sarébb saltè fura ignacosa...

SIMONA # Intant parò su mè i l'ha uparèda e forsì, adèss, u j è un pò piò ad spèrènza...

PIERA # (Commossa) Povra ragazola! Non fasì acsè, avdirì che 'e Signor un abbandona mai ancion...

SIMONA # (Afflitta e sconsolata) Quand a ir us n'è adè... e mi Signor ad fata scéna! L'ha sbattù mi marè fura da l'uffézi cun di rugh che 'e parèva matt!

MARIA # (Accorata) Simona, non fè acsè...

SIMONA # (Rivolta a Cecilia) Forsì u l'avrà zà denunziè...

CECILIA # Spérén d'nò!

PIERA # Ma vedete, non è della punizione degli uomini che dovete avere paura. Solo l'Onnipotente può giudicarci ed in tutta la Sua giustizia...

CECILIA # (Si sente aprire la porta esterna con un gran vociare di persone che stanno per entrare) Ecco l'è lò... l'è cun i su amigh... j ha fatt baldoria... j è tott alligar...

SIMONA # (Con un sussulto si alza e si ritira in un angolo con Maria che l'accarezza e le si stringe contro)

PRIMO # (Entra seguito dagli amici e subito non vede Simona e Maria. Primo è il tipico personaggio arricchito, campagnolo, nessuna finezza in lui. Gli amici tornano dall'aver fatto baldoria. Indossano l'abito della festa ma col massimo disordine. Si vede chiaramente che hanno bevuto in abbondanza. Entrano con rumore assordante, parlando a voce alta e sguiatamente. In gruppo stanno spupazzandosi sia Laura che Nives. Declamando) Bevevano i nostri padri...

TUTTI # Sì....

CHECCO # Bevevano le nostre madri...

TUTTI # Sì....

PRIMO # (C.s.) E noi che figli siamo...

TUTTI # Beviamo, beviamo....

PRIMO # (Vedendo le due donne sedute al tavolo) Buon anno a tott...!!!

TUTTI # (Anch'essi alquanto alticci) Buon anno...

PRIMO # (Rivolto a Piera ridendo sguiatamente) Ohi, ai sì nèca vò, Piera... Vò che a sì pratica, cosa haj dètt i pritt in Cisa? Quest a sral un ann bon? Lò che i sà tott...

PIERA #  E basta avè la féd e crèdar in tè Signor che ogni dè 'e srà, par tott nou, un gran règal...

PRIMO # A momenti a scurì mej che un pritt...!!!

CHECCO # (Rivolto a Laura, di lontano e con un cenno della mano) Teresa... Teresa... a vèn't un pò a quà da mè?...

TINO # Parchè ha l'èt ciameda Teresa? Guèrda che l'as cièma Laura...

CHECCO # (Meravigliato)  Coma a l'hoja ciamèda? Teresa? Propi in sè sèri? (Rivolto a Tino) T'avrè capì mèll...

TINO # (C.S.) Nò! Ha j ho capì bènèssum!

CHECCO # (Alzando le spalle) E allora ha j avrò la lèngua grosa... (Mostrando la lingua a Cecilia a bocca aperta) Hoja la lèngua grosa...

CECILIA # Piò che ètar a puzzì da vèn...

LAURA # (Ridendo sguaiatamente) Ma che simpatico, Checco che puzza di vino...!!!

CHECCO # (Sentenziando) Eh, nò, cara la nostra Cecilia... us pò puzzè da sudor... da scapèn... da fomm, ma non ad vèn... (Traballante sulle gambe) Trallallero, trallalà... Osta ad sbornia, um trèma toti al gamb... Parò tè, Tino, d'ci piò imbariègh che mè...

TINO # Chi, mè?... mè ha j ho dbù poch...

STRACH # (Subito) Dl'acqua...

LAURA # Ma che simpatici... ma che simpatici...

STRACH # Vèn a quà da mè, fra le mie braccia nerborute, tapurèina...

LAURA # (Che non ha capito) Ma nò! Non sono così brutte...

CHECCO # La j vò propi acsè la dona! Cla capèsa poch...

PIERA #  Bhè, u s'è fatt tèrd, adèss 'e bsogna propi ch'a m'avèja...

CECILIA # Piera, as avdèn dmatèina... av pèss a tù mè.

PIERA #  A v'aspètt al dis e mèzz...(Mentre esce rivolta agli altri presenti) Grazie Cecilia d'la cumpagnèja e bonanott a tott... o forsi l'è mèj dì, buongiorno a tott... e Buon anno...(Rivolta a Cecilia, sottovoce e non sentita) Zarchì d'fè qualquèll par 'sta povra burdèla. L'am fà propi cumpassion... (Cecilia risponderà con un gesto vago di allargare, impotente, le braccia)

TUTTI # Buon anno....

NIVES # (Rivolta a Tino e a Checco che contemporaneamente cercano di stringerla a se) Nò!!! Nò!!! per carità! Mi fate male... mi riempite di murloni se mi stringete così...

TINO # Mocchè mai murloni...

NIVES # (Rivolta a Tino) Sei un materialista, un violento e che quando mi stringi mi fai sempre male. Ahi!!!

CHECCO # Tè rason, purèina... Vèn a què da 'e tu Chicon che adèss ut fà un bèll massagì...

TINO # (Rivolto a Checco) Ma 'stè dò man che al pè dò bièdal...

NIVES # Però mi raccomando non mi toccare qui... qui... qui... (Indicando tre punti nella schiena)  perchè con lo scatto di prima mi si è spostata la colonna vertebrale... Ahi... Ahi.... che male!

TINO # Non tagliarmi di fuori, vieni qui e rilasciati fra le mie braccia...

CHECCO # Cosa avrébla da fè?

TINO # L'ha da stendar tott i narbon... (Si accinge poi a sfregarle la schiena, in maniera galante, però goffa) Ecco così va bene... Và meglio...

NIVES # (Allarmata) Piano, piano... perchè mi fai un male terribile...

CHECCO #  (Rivolto agli altri) Ma 'sti che què l'è masèda cumpagna e sumar d'Scaja, cl'aveva trentasì mèll sota la coda... Alora mè a vègh un pò da la Teresa... adèss a vègn a spizunètt un bisinì... (Checco si dirigerà ,barcollante, verso Laura. Prima di raggiungerla noterà la presenza di Maria e di Simona) Oh, Dio! Chi ch'j è?  E tu chi sei, gentile fanciulla... (Rivolto a Primo) E quèsti chi èli, Primo?

PRIMO # (Accorgendosi di Simona e Maria) E vò chi siv? Cosa a zarchiv in cà mèja...

SIMONA # (Alzandosi dal divano) Sgnor Primo... (Implorante) Par piasè cum fèga scorar... mè avrèbb spièghèj...

PRIMO # (Riconoscendo Maria e Simona. Con un gesto di meraviglia) Oh! Guèrda chi ch'jè! Chi non muore si rivede! La moj e la suocèra de' lèdar...

MARIA # (Implorante) Primo, par piasè, ascoltla...

PRIMO # (Secco e risentito) Nò! Prèma ascoltum tè! A t'cit smènga, vènt ènn fà? At s'èla asbassèda la luchèla... (Ridendo e rivolto agli amici) La zarchèva un mèral da maridès (Ridendo) Ahh!!!...(Cambiando tono e rivolto a Simona) E tè, moglie del ladro, cosa a vut da mè? A sit avnuda a purtèm i bajocch ch'um ha rubè tu marè?!?!

MARIA # (Implorante) Par l'amor di Dio...

PRIMO # (Ridendo) Ahhh!!! Par l'amor di Dio!!! Su marè l'è un lèdar, ecco quèll cl'è! Un lèdar...

TINO # (Rivolto a Primo) E srà un lèdar, parò l'ha una moj cla n'è miga 'e gièval ad posta... (Insinuante) 'E varrèb la pèna d'ascultèla...

PRIMO # (Rivolto a Tino) E mè cosa ha j guadègna...

TINO # (A Primo ed in maniera insinuante) Se u t'ha rubè di bajocch t'farè fadiga a ciapèj indrì... L'è zovna e bona... tutto non è perso... sènt quèll cla vò...

PRIMO # Hai ragione, grande Tino, 'sta volta t'è scort coma un livar stampè! (Rivolto a Simona) Cosa vuoi, moglie del ladro?

SIMONA # Massimo, mi marè, l'ha fatt un quèll ch'un duvèva brisa fèl... parò se lò 'e savèss 'e bsogn... la dispèrazion... par piasè che 'e sèja bon...

MARIA # Mo Primo, una volta tant, ascolta 'e tu cor...

PRIMO # (Rivolto a Maria) Quèsti a gli è fazènd ch'an't riguèrda brisa... (Rivolto a Strach) Strach ad tè am fid... ascoltal tè 'e mi cor... (Strach gli appoggerà la testa al petto) A battal?

STRACH # Sè!

PRIMO # (Rivolto a Maria) 'E batt... la mi avuchèta...

MARIA# Mo almach ascolta quèll cla t'ha da dì...

PRIMO # A vut pù srèla cla bucaza malèdèta!!! An ascult propi gnit! Su marè um ha rubè 20 miglion e se par dmatèina al dis un um mi dà indrì al dènonzi... (Rivolto a Silmona) A soja 'stè cièr? A meno che... (Sbattendo una mano sulla spalla di Tino e strizzandogli un occhio)

SIMONA # A meno che...

MARIA # A meno che...

PRIMO # (Insinuante) A meno che una qualcadona la sèja un pò carèina cun mè che allora as putrèssum mèttar d'accord in t'un'ètra manira...

MARIA # (Reagendo) Ma t'an t'vargogn a fè 'sti scurs..

SIMONA # (Risentita) Ma coma as parmèttat?!?!

PRIMO # (Violentemente) E lò, 'e lèdar, coma a s'èl parmèss...

TINO # (Con enfasi e fatalista) Sgnurèina, coma a disal 'e pruvèrbi? O bè o anghè! E pù mè a sò sicur che Primo 'e srà sènsèbil... (Rivolto a Primo) 'El a vera?

PRIMO # (Con enfasi) Caro Tino, lo faccio solo perchè me lo chiedi tu!E adèss basta cun al chiacar, an ho piò tèmp da pèrdar! Fura!!!... E i 20 miglion par dmatèina al dis...

TINO # Oppure... O bè o anghè...

PRIMO # Giosta!

SIMONA # (Di fronte a Primo, quasi a sfida) An avnirèbb cun vò gnèca se a fossuv l'onic oman a 'e mond... am fasì schiv... (Urlando piangente) A sì propi un porch... (Scoppia in un pianto irrefrenabile. Verrà consolata da Maria)

PRIMO # Oh, la purèina... (Con sarcasmo) Scusi tanto signorina principèssa...

STRACH # Sè, del pisello!!!

LAURA # (Da sul divano) A mè i piselli non mi piacciono... mi fanno venire il mal di pancia e mi gonfiano... (Rivolta a Strach)  e a tè?

STRACH # Guèrda che in 'stà miga scurènd dl'arvèja...

LAURA # (Innocentemente) Ah no! E di quali piselli parlano...???

CECILIA # (Entrando assieme a Piera e vedendo Simona piangente fra le braccia della madre, si avvia a consolarla, seguita da Piera) Sò... ch'an fasiva acsè! (Si accingerà ad accompagnare Simona fin oltre l'uscita, mentre Maria si attarderà in scena, con lo scopo palese di parlare con Primo. Cecilia si rivolge a Primo) Coma t'ci cativ... t'ci propi sènza cor...

PRIMO # A sò coma cum fà comud!!! E tè bèdat a tè! Adèss am'avì propi strach. Fura d'in cà mèja!(Cecilia esce accompagnando Simona)

MARIA # (Che si è attardata) U j è, sèt, un Signor. Arcoldat che u j è. (Avvicinandosi a Primo e squadrandolo a lungo con pietà e con commiserazione) Mo ad straza ad oman a sit? Mo t'an t'vargogn... fè zirt scurs cun una ragazola cla putrèbb èssar tu fiola... (Implorante) Mo Primo, a te cmand mè... la tu Maria ad vènt ènn fà. At dmand d'avè un pò d'pietè... (Dolcissima) At arculdat quand che t'am strichivtia a tè e che t'am basivtia... e pù t'am dgivtia "at voj bèn" e t'al dgivtia in t'una fata manira che 'e parèva che t'avèss è cor in tal man... (Ridendo amaramente) E pù, sobit, dvintivtia un ètar... Ah, l'è vera! Un è dignitos avlè bèn, un è da oman. Primo, smèttla ad rèzitè, zèrca d'non avè paura, d'èssar, una quèlca volta, tè stess...(Implorante) Tè stess! Cun ch'jètar t'pù bleffè, ma cun tè stèss t'an pù durè tota la vita a fèll...

PRIMO # (Rimane un attimo interdetto e colpito. Riprendendosi quasi subito e rivolto agli amici ridendo) Cosa a fèghia mè? A blèff... Sè! Um amanca sol ad zughè a poker u pu ha gli ho fati toti...

LAURA # (Indicando Simona che è uscita piangendo) Ma perchè piangeva quella là che è andata via prima?

NIVES # Ohh... la poverina, perchè piangeva? Dove aveva male?

CHECCO # Lasì pèrdar cl'è mèj...

STRACH # (Rivolto a Laura) E tè, bèda a què va là... (Palpandola)

LAURA # (Secca) Nò, lì che mi piace...!!!

NIVES # (Rivolta a Checco. All'improvviso e con un urlo sovrumano) Ahi!!!! Ahi!!!! Cosa sei matto? Cosa vuoi sfondarmi la schiena?

CHECCO # Ma io ti facevo un massaggino leggero, leggero... dolcezza di mamma...

NIVES # Ha ragione Tino, hai due mani che sembrano due biedole... Con delicatezza, con tanta delicatezza... perchè io sono una donna sensibile e sono allergica al dolore... Ahi!!! Ahi!!! Ecco, vedi, al solo pensare al dolore, mi viene da urlare!

TINO # Dai Chicon, fai un masagg a la testa... acsè l'an ziga brisa...

NIVES # Cosa vuol dire? Se mi fa male urlo, e come!!!

TINO # Avrèbb avdè coma d'farèss? D'ci sènza testa...!!!!

LAURA # (Ridendo) La Nives è senza testa...

NIVES # Tino, tu sei proprio un energumeno (Apprezzando Checco che continuerà a farle dei massaggi sulla schiena) Ecco, bravo Checco, lì và bene... non sento alcun dolore... bravo... Continua pure così...

LAURA # Ma che carini... ma che carini... fanno i massaggi...

PRIMO # Am sènt la gola sèca! Checco, sgnod a tè, che d'ci un intenditor, mè hoja la gola sèca?...

CHECCO # (Rivolto a Tino) Và avanti tè cun i massèg... Famm avdè... (Dopo averla esaminata a fondo con fare quasi professionale) Fatt lavor... U j è tri dènt bus... una zoca... e, a là ad cò u j è nèca al tlaragn...

PRIMO # Al tlaragn?

LAURA # (Ridendo) Ahhhh.... le telaragne...

CHECCO # Valà, Teresa, stà zèta, non fè 'e papagall e non stà dì dal scimpiarèj...

TINO #  Guèrda che l'as cièma Laura... non Teresa, e dò! Mo t'an vì che t'ci imbariègh...

CHECCO # (Ridendo a più non posso) Mè imbariègh?!?! Mè? Caro Tino, se lo vuoi sapere, sono solo un pò alticcio, alticcio sì!...

LAURA # Teresa, Laura... ma che simpatici... ma che simpatici...

PRIMO # (A Cecilia, che sta rientrando, come un ordine) Al tlaragn in gola? Quèli propi an li voj... Bisogna provvedere!  Cecilia, das da bè! Svèlta...

CECILIA # (Si appresterà, estraendola dalla credenza, a preparare una bottiglia di vino coi relativi bicchieri sulla tavola)

LAURA # Evviva c'è da bere!

PRIMO # E coma che dgèva Stecchetti: " Bevo a la salut ad nostra ad nou... Abbasso l'acqua e viva il vino!!!"

LAURA # Il vino è come la gatuzzole, fa ridere... (Ride) Ma quanti brindisi abbiamo già fatto stasera?

TUTTI # (Brindano in compagnia di Primo)

LAURA # Il vino però fà ubriacare... a mè mi gira già la testa...

CHECCO # (Ridendo) Ahhh!!! La testa?!?!

LAURA # (Innocentemente) Perchè ridi? Non capisco mica... (Rivolta agli altri) Perchè Checco ride?

TINO # Parchè t'è cuntè una barzalèta da ridar...

LAURA # Ma io non ho raccontato nessuna barzalletta...

PRIMO # D'ci magara tè la barlazètta

CECILIA # (Schifata dalla scena) A què, sò in t'la tèvla, u j è la bocia cun i bichir... a possia andèm a lètt? Ha j ho magara zà fatt tèrd abasta, e pù mè dmatèina a m'ho da livè prèst.... An sò miga di stroscianott cumpagna vò!

PRIMO # E parchè t'an 'stè a lètt... (Invitante) Dai, valà, vèn a què e bèv cun nou...

CECILIA # A mè 'e vèn um dà fastidi... e pu da 'stora...!!!

PRIMO # (Rivolto agli amici) L'è mata! 'E vèn 'e dà fastidì...?!?!

TINO # Ma sl'è la tèta di vècc...

PRIMO # (Rivolto a Cecilia) Forza bèv cun nou...

CECILIA # An poss... 'e vèn um dà fastidi.

PRIMO # (Rivolto agli amici) Mo fastidi cosa...?!?! (Accennando ad un brindisi seguito dagli amici) Bevi Cecilia 'e vèn l'è la cosa piò bona cla j sèja sora la faza d'la tera... Forza, Cecilia, bèv cun nou...

CECILIA # Ha j dètt ad nò. E pu dmatèina a m'ho da livè prèst...

PRIMO # L'è pù festa ad dmatèina... Chissà mai cosa d'duvrè fè...?

CECILIA # Ha j ho tott i lavor ad cà... da parparè da magnè... e pù al dis 'e mèzz ha j ho d'andè a tu la Piera...

PRIMO # (Ridendo) E indò aviv d'andè? A sì dò fati chitar...

CHECCO # (Incalzante) Daj, forza che a l'avlèn savè... (Ridono)

TINO # (Incalzante) Al n'avrà miga di rigir...

PRIMO # (Incalzante e sempre ridendo) E nou a l'avlèn savè...

STRACH # (Incalzante da sul divano) A l'avlèn savè...

LAURA # (Da sul divano) Lo vogliamo sapere... (Rivolta a Strach) Stracco, cos'è poi che vogliamo sapere...?!?! (Strach la guarda stupito e meravigliato)

PRIMO # (Incalzante) Avanti, fà pochi sopp e dissal...

CECILIA # (Pressata dall'insistenza, ma seria) Mè ha voj fè al cos in règola... sènza che a ridiva... dman l'è la dmènga e mè... a vègh a Mèssa!

TUTTI # A Mèssa?!?!

TINO # (Ridendo) La và da 'e curvazz nègar...

STRACH # La và da 'i prit...

CECILIA # Vò a ridì... an cardì brisa in t'è Signor... (Con tono fermo però pacato e convincente) Quand che a srèn tott dnènz a lò, e l'avnirà che dè, un cuntarà i sid e tott i bajocch de mond... POLVERE SEI E POLVERE RITORNERAI e dis 'e Vangelo...

STRACH # (Ridendo) Cosa a dissal 'e Vangelo?

PRIMO # (Scrollandosi gli abiti imitato dagli amici) Cos'hoja d'la porbia...? (Rivolto a Strach, il quale gli spolvererà il vestito) Damla zò valà, par piasè...

STRACH # (Comicamente) Ehhh!!! Quanta porbia!

LAURA # Quando tira il vento, la polvere va negli occhi...

TINO # Ah... Ah... Ah... Chèvat da lè, la porbia...!!!

CECILIA # (Sottolineando) Sissignori, porbia...

TUTTI # (Ridendo) Porbia...

CECILIA # Ridì pù vò, avdirèn a la resa di cont, quand che la Mort, amanèda d'nègar, l'avnirà a tuv, se a ridarì ancora...

PRIMO # (Facendo gli scongiuri e le corna) Pussa via, brota vciaza de' mi capar... (Gli altri amici si toccano amenicoli vari e reagiscono in maniera iettatoria)

CECILIA # Zèrca d'èssar bon, Primo... d'avè un po' ad cumpassion par cla povrà ragazola... d'pardunè su marè... Acsè la Mort l'an t'farà piò paura... pènsi bèn...(Andando verso l'uscita della camera da letto) Bona nott...

PRIMO # (Con tono autoritario) Vèn a què! (Vedendo che Cecilia continua verso l'uscita, con tono sempre più secco e prepotente) Vèn a què ha t'ho dètt! (Cecilia si ferma ma non indietreggia dalla posizione. Primo riempie un bicchiere di vino e glielo porge. Serio.) Ciapa e bèv!!!

CECILIA # (Decisa) Nò! (Esce)

PRIMO # (Rimane un attimo perplesso) Brota vciaza cla n'è 'etar... Ecco và mo a fè de bèn a la zènt... dopp it sciusa a cla manira... e dì che l'avrèbb sol da basè la tèrra in dò che a pèss... a què, in cà mèja, l'è la padrona... boca mèja cosa a vut... sl'an mor d'paura, d'fadiga l'an mor d'sicur... ma cosa a vola?

TINO # D'zèrta che d'la ricunuscènza la n'ha bèn poca!

STRACH # (Istigando) Ciò èt vèst... la n'ha gnèca d'bù!

PRIMO # Quèsta la ma pèga!

CHECCO # Ciò, e chi scurs sora la porbia...

TINO # Pfa!!! Quèla l'è roba da tabèch...

PRIMO # Mo guèrda se in t'una nott ad fèsta l'ha d'andè a tirè fura 'sti scurs... fata crètèina d'una stopida cla n'è ètar!

CHECCO # E pù nou ha n'avèn brisa 'e tèmp da pinsè a toti quanti 'stal patacc... (Sputando) Paff... la mort...

LAURA # (Piangendo) Mè ha j ho paura d'la mort...

NIVES # (Quasi urlante) Nò!!! Nò!!! La morte nò! Ho paura... e quando ho paura mi viene da piangere... (Comincia a piangere)

TINO # Ma nò, Nives, c'è poi il tuo Tino a qui con tè! Non aver paura... (Dopo una pausa significativa che dovrà accrescere lo stato di incipiente tensione e paura) Ciò al saviv... che a ir l'è mort Carlo Ricci, d'un colp sècc!

PRIMO # (Meravigliato) A schirzat? Ma se dò sèr fà, in tè caffè, ha j avèn fatt la partida al chèrt insèn...

TINO # Cosa a vol dì quèst... A ir l'ha stèss i zampètt... Un colp sècc!

CHECCO # Rob da mètt! Mo sl'era 'e ritratt d'la salut...

TINO # Guèrda cl'è la varitè...

STRACH # (Dopo un'altra pausa e rivolto a Primo) E la stmana passèda l'è mort nèca Angelo Brusa...

TINO # Ha l'ho magari savù... 'El stè un brott malazz?

STRACH # Dò stman e... stciao... e l'ha lass la famèja in t'la misèria....

PRIMO # Par forza, donn, vèzi e chèrt...

CHECCO # (Incalzante) A scurèn propi nou!!! E parol che 'e brèva drì a la stagnè! (Riprendendo il discorso degli amici) E Giovanni Ferrini al cniunsivia... (Cenno di assenso degli amici) U s'è stampè in t'un platan cun la machina... un colp ad sonn... e addio...

TINO # La su famèja coma èla armasta amasèda? Nèca lò, un aveva un bajocch che curèss in cl'ètar...

CHECCO # Parò l'aveva fatt l'assicurazion sora la vita... Pensì, 800 miglion... e i và tott a la moi... Dal volt us dis che oun u s'la sènt... cl'assicurazion u l'avèva fata da quatar mis apèna...

PRIMO # Figurat, quèll, zà, l'è sèmpar 'stè furtunè...

TINO # Parò stavolta... t'an 'e sintù che u j ha lass la pèll...

PRIMO # Cosa a scorat... t'an 'e sintù che a su moi u j và 800 miglion... Nò, l'è 'stè furtunè nèca a muri, cardim a mè! Lò, murènd, l'ha risolt i problèma d'la su famèja... mo av pèral poch!

CHECCO # Zèrta che, quand propi t'an tl'aspètt brisa, zacchete, la mort l'at taja la strè... e chi s'è visto, s'è visto!

TINO # L'è propi acsè, quand t'an tl'aspètt brisa...

LAURA # (Piangendo) Nèca mè ha j ho paura d'la mort...

LAURA # A me mi impressionano tutte quante queste disgrazie...

PRIMO # Non pinsì a 'sti quèll, j è piò grand ad vò! (Comincia ad impressionarsi) Zèrta parò che us fà prèst...

CHECCO # (Ridendo amaramente) POLVERE SEI E POLVERE RITORNERAI....

PRIMO # (Reagendo) Val a tù in t'è sac nèca tè!

TINO # U j avlèva tu zèja ad arvinèss la sèrèda... dopp a tott quèll ch'avèn fatt 'stasèra... Pinsèn piotost a quèll un po' piò bèll... (Cercando volutamente di cambiare discorso e con tono diverso, forzatamente allegro) Parò, tutto sommato, as sèn pù passè una bèla sèrèda...

PRIMO # (Pausa significativa e poi come andando dietro al suo pensiero e reagendo) Mè an j voj brisa pinsè! Mè an ho maj avù gnitt, a sò san cumpagna un pèss... in 50ènn an sò gnèca cosa che 'e sèja un fardor... e ha voj campèn 'etar 50!!! (Ostentando sicurezza) E pù mè han ho brisa paura d'murì e, sopratott,  han j voj brisa pinsè...

CHECCO # Mè, invezi, a pagarèbb chissà cosa par savè quand cl'è 'e mi turan... sol mèzz'ora prèma... a farèbb al mi bèli coss in règola...(Altro tono) Mè in t'è Signor a j crid una cosa giosta, parò, coma che dis la Cecilia, un sà miga maj... 'e se am foss sbagliè propi dad bon... se par chès, dad là, u j foss qualquèll...

PRIMO # Bhè cosa a fètt, a t'èl avnù paura...

CHECCO # Tè dì quèll ch'ut pè... parò se us putèss savè in antèzip l'ora ... t'at putrèss parparè un pò... t'farèss tott i tu quilèn in pièna règula...

PRIMO # U j avrèbb che la Dona amanèda d'nègar, coma cla la cièma la Cecilia, la t'è dgèss prèma...

CHECCO # Giòsta! La srèbb propi una bèla cosa! (Illuminato) Burdèll, u m'è avnù un'idèa... ha j ho una pruposta da fèv... Fasèn acsè... 'e prèm che strà d'nou u s'avèja, l'avinirà a avisè chjètar e a dij quand che 'e srà 'e su mumènt...

PRIMO # Dai, valà, chèvat da lè....

CHECCO # Un fatt cumpagn ha l'ho vèst nèca in t'una cumègia! Dai, forza, e fasèl 'stè patt... tant un gosta miga gnit... Eh, Strach? E tè, Tino?

STRACH # Par mè...

TINO # Nèca par mè...

PRIMO # Mo an cardarì miga a toti quanti 'stal patach?

CHECCO # (Insistendo) Apèna che 'e prèm ad nou 'e sbagaja, sobit 'e manda la dona amanèda ad nègar ad avisè chjètar...

TINO # (Illuminandosi) Parò a mè l'idea l'am piès...

STRACH # Nèca a mè!..

PRIMO # (Più convinto) Zèrta parò che 'e srèbb bèll...

TINO # (Alzando il bicchiere) E allora, forza, fasèn 'stè patt. A suggello di questa satanica intesa un vinello per innaffiare il sacro vincolo dell'amicizia e della solidarietà contro la NERINA.... Zèzz. che nèva! (Tutti prendendo il bicchiere e dopo aver brindato si danno la mano a suggello dell'intesa)

PRIMO # Chi èla 'sta Nèrina?

TINO # La dona amanèda ad nègar... (Congiungendo due dita) Uguale Nerina!  Osta ciò, sento proprio in un momento creativo...

STRACH # (Sbalordito, ridendo) Cosa a fètt, tè? Cos'èl 'stè momento ricreativo?...

TINO # Momento creativo... mi sento un artista!

STRACH # Dai va là, chèvat da lè!

LAURA # Io non ho capito....

CHECCO # Un fà gnitt, purèina...

TUTTI # (Stanno tutti col bicchiere in mano, però estremamente timorosi. Nessuno si sente di iniziare a bere per primo)

CHECCO # Et sintù... (Un momento di silenzio. Il vento continua)

PRIMO # (Impressionato anch'egli) 'E srà 'e vènt...

STRACH # A sit sicur...

PRIMO # Sicura! Cosa a vut che 'e sèja... l'è 'e vènt... (Breve pausa)

LAURA # Mè ha j ho paura....

LAURA # Io sento già uno spiffero dietro la schiena...

CHECCO # (Che le sta vicino) Cosa a sèntat tè dri a la schèina?

LAURA # (Convinta) Uno spiffero! E poi non lo sai che i colpi di vento possono far venire una paralisi...

TINO # In t'la testa!

CHECCO # Parò 'e fà un zèrt èffèt!

PRIMO # (Molto più pauroso di prima) Cosa 'et paura... A fèt cumpagna chi che lè....

TINO # (Iniziando a bere per primo) Dai forza, un bòn bichir ad vèn acsè u s'avèja cla malincunèja ch'avèn adoss... (Ridendo) Allora a la salut d'la NERINA...

CHECCO # Un s'putrèbb scarzè sora qualquèll ètar...

TINO # Dai forza bèv... a la salut! (Checco beve, imitato da tutti)

LAURA # Io non bevo.... (Piangendo) voglio andare a casa mia!

PRIMO # (Quasi distaccato) A la salut... (Nel preciso momento in cui tutti bevono - e questo devono farlo con un sincronismo perfetto- si sente di nuovo)

Questo finisce e gli amici si guardano interrogativamente e questa volta con evidente impressione, se non paura)

CHECCO # (Sempre più agitato) Eppure...

PRIMO # (Ostentando una sicurezza che non ha) At turan a dì cl'è 'e vènt... (Beve)

CHECCO # (Beve anch'egli seguito dagli altri) Mo guèrda in dò ch'a sèn andè a finì cun i scurs stasèra...

PRIMO # (Alterato) Adèss basta! Argomento chiuso, as sègna intis...

STRACH # Parchè cosa 'et paura?

PRIMO # (Ostentando una sicurezza che non ha) Chi, mè? Tè, piotost... (Alzando il bicchiere) Mè a biv a la salut ad tott nou   (Rifacendo il giro con la bottiglia ed accorgendosi che questa è vuota) Un altro morto...

CHECCO # (Rivolto a Primo) T'an pù scorar in t'una ètra manira...

PRIMO # (Allargando le braccia e minimizzando) A vlèva dì, un ètra bocia finida...

STRACH # E quindi l'è sègn cl'è ora d'aviès...

PRIMO # (Che non vorrebbe restar solo) Cosa a vol dì... Nò! A stasì a què cun mè!

STRACH # Mo mi moj la m'aspèta a cà...

PRIMO # (C.S.) An simia d'accord che a fasimia matèna... e allora?

STRACH # Sl'è zà al quatar pasèdi...

PRIMO # L'è ormai dè! Daj che a fasèn matèna... (Scherzando) Al strè a gli toti giazèdi e chi lo sà... (Rivolto a Checco) D'putrèss sghinlè e mandèm la Dona in nègar tropp prèst... (Risata forzata)

CHECCO #  Guèrda che l'an fà miga ridar...

TINO # T'an avrè miga paura d'armastè da par tè...?

STRACH # (Rivolto agli altri) E scor lò cl'è vita sola! Mo mi moi chi cla sènt quand ch'a turan a cà?

PRIMO # Zèrta che mè ha n'ho da rèndar cont ad ancion... A l'infura dla Cecilia e ad Claudio, un anvod, che al vègh una volt a l'ann stra sè 'e nò...

CHECCO # E l'Angela?

PRIMO # Sè, l'Angela...

CHECCO # A t'hala lass...

PRIMO # Mocchè mai... Un bèl dè l'ha smèss d'avnì! Mèj acsè! (Convinto) E arcoldat bèn che l'ha ancora da nèssar la dona che l'am lassarà lì!!!

CHECCO # Um pareva che t'foss acsè tant innamurè ad lì...

PRIMO # (Ridendo) Innamurè mè? Va là chèvat da lè... L'am piasèva, ecco tott, a stasèva bèn insèn cun lì... E pù l'era propi una gran dona... Una dona... Bhè, lassè pèrdar cl'è mèj...

CHECCO # (Quasi a tastare il terreno) E cla Maria, quèla ad prèma...

PRIMO # (Minimizzando) Un afferi d'una vintèna d'ènn fà... una spècie ad mètèorite, in t'la mi vita!

CHECCO # Osta ad mètèorite! (Quasi sussurandogli) T'cì 'stè cun lì quèsi tri ènn...

PRIMO # (Perplesso) Parò, acsè tant! Un um parèva miga...

CHECCO # E quèla? E parèva quèsi t'at l'avlèss tù!

PRIMO # Forsi quèla l'è stèda l'onica dona cla m'èva capì...

CHECCO # E la t'ha piantè lì...

PRIMO # E' stata una rottura, coma as disal, consensuale...

CHECCO # (Convinto) Nò! Nò! La t'ha piantè lì!!!

PRIMO # (Alterato) Et voja ad fèm instizi? A te turan a dì... L'ha ancora da nèssar la dona che l'am piantarà lì... (Alterato) As sègna capì!!!!

CHECCO # (Rompendo gli indugi e rivolto agli amici) Osta coma t'fè prèst a scaldèt quand ch'us scor ad lì... allora cla dona l'ha lass un bèll sègn... E con ciò, tolgo il disturbo e am vègh a lett... (Si regge a fatica in piedi)

PRIMO # T'an vì che t'fè fadiga a stè in pì? In dò a vut andè... Fatt un sunlèn a què e pu d'matèina t'at andrè a cà...

CHECCO # Nò, mè am vègh a cà adèss... (Tutti gli amici si preparono ad uscire. Rivolto a Primo) Parò, Primo, non sminghèt 'e patt che ha j avèn fatt...

PRIMO # (Volutamente evasivo) Quèll patt?

CHECCO # (Allusivo) Mo sè, quèll ad prèma....

PRIMO # (Minimizzando) Figuriv... a nì pinsèva gnèc piò! An sò miga un tip imprèssiunabil cumpagna vò, mè!

CHECCO # Eppure l'è un fatt armor....

PRIMO # (Alterato) Oh, insomma, l'è 'e vènt... Piotost tirat sò 'e coll de' capott... cun 'e fred che 'e fà, un sà mai, d'putrèss ciapè una palmonite...

CHECCO # T'è propi rason! Alora bonanott...

STRACH # Sè, bonanott... Bongiorno, ètar chè!

TINO # (Rivolto a Primo) Dmatèina, in tal 11 e mèzz a passèn a tutt... (Rivolto a Laura e a Nives) Andèn fura a magnè cun al donn...

LAURA #  (Impaurita) Sì.. sì... però adesso portatemi a casa...

LAURA # Voglio andare a casa anch'io perchè ho male dappertutto e mi sento a pezzi...

PRIMO # (Notando che Checco si regge a fatica in piedi) A vut che a t'accumpagna...

TINO # A l'accumpagn mè... a pèss da l'è par andèm a cà... (Escono)

TUTTI # (Saluti a soggetto di commiato)

PRIMO # (Dopo una pausa e come sopra pensiero) Mah!

Mo sènt ad straza ad vènt che us è livè... (Rabbrividendo) Am sènt parsèna i brivid in tè filon d'la schèina... (Toccandosi la fronte) An avrò miga la frèv... (Si tocca il polso) Ad fatt stopid... An ho gnitt, a stègh bènèssum... Eppure ha j ho un pò ad paura... (Va per versare da bere) Azidènti, l'è vera, un gni gnè piò!

(SI SPENGONO LE LUCI. Si apre violentemente la finestra e fa cadere un qualcosa che sta sopra un mobile, appunto sotto alla finestra. Primo lancia un grido) Ah!!!... Chi è? (Vede la finestra aperta) U s'è avèrt la finèstra... cla stopida dla Cecilia l'an l'avrà brisa asrèda bèn... (Si avvicina alla finestra lateralmente per non prendere tutta l'aria che proviene da fuori e la chiude) Par la misèria se 'e nèva! (Sbadiglia) Beh, adèss a vègh a durmì! Eppure am sènt un frèd longh 'e filon dla schèina... (Si avvia per andare verso la porta della camera da letto ed in quel reciso momento entra Cecilia col camicione lungo da notte e la candela in mano)

PRIMO # (Non la riconosce bene e subito nella penombra) Eh?! Chi è? (Riconosce Cecilia) Ah, t'ci tè...          (Arrogante) Cosa a vut?

CECILIA # Ha j ho sintù arvis la la finèstra...

PRIMO # (Tono sempre arrogante) A l'ho srèda mè! Tè t'an jn fè maj ona per 'e su vèrs in 'sta cà... Mo la mi pazèzia l'ha un lèmit... e se un foss par un opra ad misèricordia... dai vat a lèt cl'è mèj...

CECILIA # (Con dolcezza nonostante l'affronto ricevuto) Mo Primo, parchè a sit sèmpar acsè cattiv... se ut sintès la purèta ad tu mè...

PRIMO # Basta cun i murt... par stasèra an in voj piò sintì scorar, as sègna intis...

Nè ad murt e gnèca dla dona in nègar! E adèss tut da 'e capar, aria 'e vàt a lètt, chèvat da què!

PRIMO # (Lancia un grido) Ah!!!... Chi è?

CECILIA # (Calma) L'è la finèstra.

PRIMO # (Girandosi verso di essa) Ah... la finèstra....

CECILIA # L'ha la sradura un pò difettosa... la fà fadiga a stè asrèda...

PRIMO # (Richiude la finestra)

PRIMO # (Lancia un grido) Oh!!!...

CECILIA # (Sempre calma) L'è la porta.

PRIMO # (Si precipita a chiuderla. Con tono imperioso alla zia) Và a mèttar 'e cadnazz a l'oss... Dai sbrigat!!!

CECILIA # A j vègh sobit... (Esce un attimo di scena e si sentira il rumore di un catenaccio)

PRIMO # (Indicando nella penombra) Chi ch'j è a là?

CECILIA # (Rientrando dalla comune) Un gnè ancion.

PRIMO # (Cercando di ridere) A vlèva avdè se t'avivtia paura...

CECILIA # Paura, mè? Mè ha j ho la cusciènza pulida... an ho paura ad gnitt!

PRIMO # (Insinuante) Gnanca d'la Dona in nègar...

CECILIA # Gnanca ad quèla!

PRIMO # (Cercando di ridere) A vrèbb avdè cosa t'farèss se, adèss, l'avnèss a què dèntar...

CECILIA # (Calma) Ai dirèbb... 'Ela avnuda a tum... a sò pronta... andèn pu! Tè piotost...

PRIMO # Mè?!?! (Violentemente quasi urlando) Vat a lèt... aria!!!

CECILIA # Bonanott... (Torna la luce) Meno male cl'è turnè la lus... (Spegne la candela ed esce definitivamente)

PRIMO # (Estrae dalla credenza una bottiglia di liquore) Adèss a biv un gozz acsè am chèlum un bisinì... (Si stende sulla poltrona e, dopo aver appoggiato il bicchiere, a poco a poco si addormenta)

(Dopo pochi secondi di buio si accende la luce piena. Primo russa, steso sulla poltrona sulla poltrona. Il vento continua sempre più forte e lugubre. Un suonare insistente alla porta ed un battere violentissimo alla stessa con disumane fanno svegliare Primo. Si alza dalla poltrona, apre la centrale, và in un ipotetico corridoio ad aprire la porta d'ingresso.)

TINO # (Copncitato) Primo... Primo... una sgrèzia... Checco... u j è cort a doss una machina... Checco l'è mort.... adèss l'è a là in tè mèzz d'la strè, MORT!!!!

PRIMO # (Allibito ed impressionato) Checco Mort?!?

TINO # Tri imbariègh... la machina... i zughèva a fè la gimcana... un lastron ad giazz... j ha ciap Checco in pieno... mè, Strach, la Laura e la Nives as sèn salvè par miraqual... la s'ha sfiurè... Mè a vègh a là da Checco, sbrigat vèn nèca tè!!! (Esce velocemente)

PRIMO # (Terrorizzato ascolta il vento che sibila lugubre) Checco mort! (Pausa, Angosciamente e tutto tremante) Adèss um mandarà la Dona in nègar... Nò, ma cosa a vèghia a pinsè... A scarzimia.... (Ridendo amaro) Sè la NERINA, coma che u la ciama Tino...

(Nel vano della porta centrale preceduti da una vampata di fumo appaiono la morte avvolta in un manto nero e Checco col viso completamente bianco. Primo si volta, sbianca, emette un gemito ed indietreggia e cade a sedere sulla poltrona. Rimane qualche momento come pietrificato.)

CHECCO # (Con voce profonda e gutturale) Primo, a sò mè... Checco.

PRIMO # (Quasi non osa guardare) 

CHECCO # (Con risata quasi satanica) Ah... Ah... a sò Checco...

PRIMO # (Quasi urlando) Tè t'an sì Checco... quèst l'è un schèrz...

CHECCO # Nò, Primo, un è brisa un schèrz... A sò mè... e a sò mort!

PRIMO # Nò, và vèja... (Deciso) Smèttla mò ad scarzè!..

CHECCO # T'an um crid brisa? E allora guèrda, Primo, chi ch'ha t'ho purtè... (Indicando la Donna in nero)

PRIMO # (Pietrificato) La Dona in nègar?!?!

LA SIGNORA IN NERO # Si, sono io!

PRIMO # (Pauroso) Cosa a vut?

CHECCO # A t'cit smèng 'e nostar patt?

PRIMO # Mo ad patt? (Pauroso ancor di più e rivolto alla Donna in nero) A sit avnuda a tum?

LA SIGNORA IN NERO # Nò...

PRIMO # (Più sollevato) Nò? A sit propi sicura?

LA SIGNORA IN NERO # Adesso sto accompagnando Checco... è venuto, fra noi, un quarto d'ora fa... (Pausa) Mi ha parlato di un patto... Sono qui... e tu cosa vuoi da mè? (Durante questa scena lentamente Checco esce da dove è entrato)

PRIMO # Mè?!?! Mè, an voj gnit...

LA SIGNORA IN NERO # Con me le bugie non servono, non hanno assolutamente senso...

PRIMO # Mo quèli busèj... Ma cosa a disla mai... A vèdla, sgnora, us tratèva d'un schèrz...

LA SIGNORA IN NERO # (Gravenmente) E tu scherzi con me? Ti permetti...

PRIMO # (Interrompendola) Ma cosa a disla mai... mè an um parmètt brisa... (Arrancando confusionatamente) Anzi, cla guèrda, quand che 'e passa un funarèl a fègh sèmpar 'e sègn... (Alzando la mano destra a mò di saluto) e pu tott i ènn, par i murt, a vègh sèmpar a 'e zimitiri... Mè a j rispètt i murt...

LA SIGNORA IN NERO # Tu il rispetto non sai prorio cosa sia... E quell'affare di 100 milioni, il 28 Aprile 1981?

PRIMO # Mo quèll affèri...

LA SIGNORA IN NERO # Quelle persone ti chiesero in prestito 100 milioni... cercavano soldi puliti... e dopo sei giorni, sei giorni, te ne restituirono 150, dei milioni! Ma per fare cosa... per comprare e smerciare la morte!

PRIMO # A vè zur... mè an 'e savèva brisa... se a l'avèss savù...

LA SIGNORA IN NERO # L'avresti fatto comunque!!! Ti ricordi Sarasini... che bel podere aveva... Ti piaceva e non poco, gli avevi messo gli occhi sopra... e adesso è il tuo! E poi il poveretto si uccise. Sarebbe bastato poco... quattro soldi per salvarlo e un pò di cuore, ma tu niente di niente... Che bel podere, il suo. E' adesso è il tuo!

PRIMO # Ma j afèri, j è afèri...

LA SIGNORA IN NERO # E la vita di un uomo è una vita...!!! Ah, ma è vero... gli affari... una maniera che avete voi per poter giustificare tutte le porcherie che fate...

PRIMO # Mo mè ha j ho sèmpar rispéttè tott...

LA SIGNORA IN NERO # (Ridendo sinistramente) Cosa hai fatto tu? Tu sei un egoista, un uomo cattivo... Secondo la tua etica e la tua morale si deve fare tutto in funzione dei soldi, e basta!...

PRIMO # Cla guèrda che l'as 'stà sbagliènd sora ad mè...

LA SIGNORA IN NERO # Vedrai... ogni cosa avrà un suo peso... Allora questo patto... (Gravemente ed in maniera convincente) Cosa vuoi da me?

PRIMO # (Tremante ed incerto, senza guardarla) Mo gnitt... l'èra un quèll sènza impurtanza...

LA SIGNORA IN NERO # (Gravemente e decisa) Cosa vuoi da me!

PRIMO # (Arrendevole ed afflitto) A vlèva savè quand cl'è la mi ora...

LA SIGNORA IN NERO # (Dopo un silenzio grave e solenne) A nessun uomo è dato sapere quando nascerà, come sarà la sua vita e... la sua morte. L'uomo viene chiamato e non contano medicine, alchimie, dottori, santoni, progresso... E tu?

PRIMO # Mè?

LA SIGNORA IN NERO # Tu... a differenza degli altri, vorresti sapere...?!?!

PRIMO # Se 'e foss pussèbil... sè!

LA SIGNORA IN NERO # E va bene! (Silenzio) Presto... (Facendo il gesto dlle dita a mo' di tagliare) ti taglierò la strada...!!!

PRIMO # Nò!

LA SIGNORA IN NERO # Si!

PRIMO # (Implorando) Par piasè, am pola dì cosa che j è d'ad là?

LA SIGNORA IN NERO # Questo è il mistero più grande della vita... e presto lo scoprirai... (Ridendo sinistramente) Il mio compito è un altro... (Tendendogli le braccia e la mano) E' quello di portarti con me!

PRIMO # E quand?

LA SIGNORA IN NERO # Fra poco...

PRIMO # (Implorante) Par piasè cl'am dèga ancora una ciopa ad ènn... a sò ancora zovan... a sò san cumpagna un pèss...

LA SIGNORA IN NERO # E tu hai il coraggio di chiedermi?

PRIMO # Cl'am scusa... (Implorante) Quatar o zènq ènn.. as poi avè...??? (Incalzante) Sò, cl'a sèja bona...'ej tropp.??? (La guarda interrogativamente) Un ann... (La riguarda interrogativamente) una ciopa ad miss...

LA SIGNORA IN NERO # (Terribilmente grave) Io sono la morte!!!

PRIMO # (Agitatissimo) Ott dè... ott dè... quji is dà nèca a j uparèri... (Continua a guardarla interrogativamente)

LA SIGNORA IN NERO # (Come facendogli una grande concessione) E va bene... otto giorni, ott dè!

PRIMO # Ott dè...?!?! (Si mette la testa fra le mani)

LA SIGNORA IN NERO # Fra otto giorni... a quest'ora precisa sarò qui... tu sei malato... un male che non perdona... (Ghignando)  Otto giorni... fanno presto a passare... ed io (Sibillando nell'aria le dita)

PRIMO # (Si stringe la testa fra le mani)

PRIMO # (Terrorizzato. E' affranto. Si guarda intorno smarrito, ha lo sguardo assente. Ripetendo a mò di eco) Zacchete... Ott dè... Ott dè! (Piagniucolando) Mo parchè hoja fatt che patt cun Checco! Coma èl saltè fura che scors? Un azidènt nèca a lò! Quèll l'ha sèmpar avù dagl'idèj balzani par la tèsta! (Agitandosi) Mò mè an avlèva brisa fèll... Tino, Strach... i m'è da tèstimoni che mè an l'avlèva brisa fè! (Si ritrae un attimo) Checco mort... (Continuando il suo pensiero) E parchè propi a mè... mè ha sò sèmpar andè daccord cun tott... an ho maj fatt dè mèll ancion... la zènt l'am vò bèn... in piaza a sò rispèttè, im cunsidera un galantoman...

LA SIGNORA IN BIANCO # (Entrando. Con tono dolce ma severo) Primo... Primo... Sei sicuro di quello che dici? Pensi proprio di essere considerato un galantuomo... non essere ridicolo...

PRIMO # Sè, parchè mè ha n'ho mai fatt de mèll ad ancion...

LA SIGNORA IN BIANCO # Primo.. Primo... Sii onesto con te stesso...

PRIMO # (Meravigliato) E tè chi sit?

LA SIGNORA IN BIANCO # Io sono la morte!

PRIMO # Un pò èssar a vèra... quèla la s'è avièda adèss...

LA SIGNORA IN BIANCO # Anch'io sono la morte...

PRIMO # Cosa an j èll dò? Ona amanèda ad nègar e un'ètra amanèda ad bianch...

LA SIGNORA IN BIANCO # La morte è una sola. Sta a te decidere come la vuoi vedere. o bianca o nera...

PRIMO # (Sotto voce) Nègra...?

LA SIGNORA IN BIANCO # Nera come la perdizione, la cattiveria, l'egoismo, l'avarizia, l'invidia... nera come il peccato!

PRIMO # (Sotto voce) Bianca...?

LA SIGNORA IN BIANCO # Bianca come la redenzione, l'amore, il perdono, l'altruismo... bianca come la purezza dei sentimenti!

PRIMO # (Schiaffeggiandosi) Nò, nò. Quèst l'è un sogn...

LA SIGNORA IN BIANCO # Tu che ti reputi un galantuomo... una persona per bene... un gran virtuoso... Una persona alla quale tutti vogliono bene... Ma di tutto questo ne sei proprio convinto? Guarda... (Con un largfo gesto della mano e come d'incanto viene ricostruita la scena iniziale di Cecilia e Piera, di         quando parlavano di Primo. Ricostruita anche nelle posizioni sceniche che gli interpreti avevano allora) Voglio farti vedre una cosa...

PIERA # Almach vò, Cecilia, a j avì una famèja... mè, invèzi...

CECILIA # Mo as pola ciamè famèja? A fègh praticamènt la sèrva a mi nvod... mi pè, 'e purètt, quand che mi mè la murè, us lassè talmènt andè ch'us butè a zughè al chèrt... us zughè tott 'e capitèl cl'avèva ... Primo us tulè, a què in cà, cun lò, u j paghè i dèbit, scuntènd da 'e lavor che 'e fasèva in t'al tèrr... e mè a sò dvènta la su sèrva...

PIERA # L'è vostar anvod... u v'avrà pù bèn!

CECILIA # Chi lò? Fasim 'e piasè! A crid cl'èva 'e pèl in t'è cor... prèputènt, egujèsta, cativ nèca... Lò l'ha par la tèsta sol i bajocch e i su sid... l'aramasa sol di quatrèn 'e basta! Us putrèbb fè una vita un po' piò bòna, nèca a què in cà... par l'amor di Dio... j è tott strossi inutil... pinsì che un ha mai avlù cumprè la tèlèvision... 'e tèrmosifon u l'ha mèss sò sol una ciòpa d'ènn fà, parò us po' apiè sol trè or a 'e dè... robb che a cuntèli oun un i crèd brisa... Parò ogni tant la j è una qualcadona che la j lèma di quatrèn... quèli sè che al sà fè...

LA SIGNORA IN BIANCO # (Ampio gesto delle braccia e viene ricostruita la scena di partenza. Cecilia e Piera abbandonano la scena)

PRIMO # (Sbalordito rimane senza parole)

LA SIGNORA IN BIANCO # Ecco, hai sentito. Questo è quello che pensa di te colei che più ti è vicina... ti risparmio il giudizio degli altri... sarebbe troppo avvilente...

PRIMO # (Allibito e chiamandola con voce sostenuta) Cecilia?!?! (Non udendo risposta) Cecilia?!?!

LA SIGNORA IN BIANCO # Non chiamarla, non ti può sentire. Tu, però, puoi sentire te stesso... Quando finalmente ti cercherai? Forza Primo... Ti sei mai chiesto chi sei? ... Cosa vuoi?... Ad ogni uomo è dato il libero arbitrio... E ascoltala la tua coscienza... Tu puoi farla vincere! Adesso sta a te scegliere: O ME O L'ALTRA...!!!!

Fine primo atto

secondo atto

La stessa scena. Il sogno continua. All'alzarsi del sipario in scena vi è Cecilia. Dopo poco entra Claudio, quarantina d'anni, vestito elegantemente con l'aria del viveur.

CLAUDIO # (Entrando) As poll avnì avanti... 

CECILIA # Chi èl?

CLAUDIO # (A Cecilia) A sò mè!

CECILIA # Ah! D'ci tè!

CLAUDIO # Coma a stal mi zèj, as poll salutè?

CECILIA # Adèss nò, un s'po' brisa... u j è un consulente...

CLAUDIO # Un consulente?

CECILIA # Sè, on ad chi profèssur gross, gross...

CLAUDIO # (Sorridendo) Ah, un consulto...

CECILIA # (Risentita) Bhè, parchè mè coma hoja dètt?

CLAUDIO # Un ètar?

CECILIA # Sè, un ètar! L'è za quèll di trèdg... quèst l'è ad Bari, tri dè fà, invèzi, l'è avnù un franzès e a ir un Inglès...

CLAUDIO # Trèdg consult in un'una stmana?

CECILIA # Nò, nò... j è ott dè!

CLAUDIO # Mi zèj l'è andè zò ad tèsta... l'è dvènt matt!

CECILIA # A crid propi che 'e zarvèll u j èva fatt un brott schèrz... Un dà piò fura d'in cà, un vò savè piò gnitt di su afferi... 'e stroscia una muntagna ad quattrèn in tott chi profussur de' mi capar...

CLAUDIO # Ma insomma, as poll savè quèll cl'ha?

CECILIA # E chi ch'al sà? Mè ha j ho fètt che us sèja mèss in t'una fissazion... l'ha paura d'ignacosa... e vò sèmpar la luzz apièda parchè l'ha paura d'stè a 'e bur... e dis che cun 'e bur l'ariva la mort, quèla nègra cun 'e su amigh Checco... e pu un ètra bianca... Par mè 'e zavaja... 'e dis d'avè un mèll cun pardona...

CLAUDIO # E i prufèssur cosa a disji...

CECILIA # Sl'an foss una cosa séria u j srèbb da ridar... i dis che un ha gnitt, cl'è san cumpagna un pèss...

CLAUDIO # (Calcando) O povar zèj... quant ch'um dispis...

CECILIA # Chi a tè? Par piasè non fèm ridar...

CLAUDIO # (Fingendo meraviglia) Ma come, non credi alla sincerità del mio dolore?

CECILIA # Non ci credo brisa...

CLAUDIO # Adèss t'am uffènd! Mè ha voj bèn a mi zèj e nèca purassè!!!

CECILIA # Sè da quand che lò 'e dis d'murì prèst... da ott dè... T'ci d'la stessa taja ad cl'ètra...

CLAUDIO # Mo ad chi a scorat?

CECILIA # Dl'Angela, quèlla cl'era la dona ad tu zèj...

CLAUDIO # L'Angela...???

CECILIA # Sè, propi ad lì!

CLAUDIO # Ma coma? Mi zèj un l'avèva lassa. E lì l'an sèra avièda da Lugh...

CECILIA # Sè, ma appèna cl'ha sintù e fiè da cadèvar l'è turnèda sobit. Tott i dè, da ott dè, l'hal vèn a truvè toti al matèn... T'avdirè che a momènti la srà a què...

CLAUDIO # E mi zèj u l'ha turnèda a tù, cumpagna che gnitt 'e foss..

CECILIA #  La l'ha cummos cuntendi una fata storia... cl'èra stèda malèda... e che par non fèl 'stè mèll la sèra avièda... e pu la j è saltèda in tal znocia... (Con disgusto) cla ciusona... e... do tre carèzz, quatar bis.. e lò...

CLAUDIO # (Fra sè con gesto di disappunto) Questa l'an j avlèva... (A Cecilia) E lò...

CECILIA # Lò u j ha cardù cumpagna un balusa... Lì l'avrà pinsè: " 'E vecch  'e dis cl'ha da murì prèst... se foss mo 'e vera? Turnè da lò e avdèn ad fej fè tèstament..."

CLAUDIO # (Fra sè) Brota vèpra cla n'è ètar! (Meravigliato) Ah par quèst l'è turnèda? Ad fata brota aziunaza... Mo ad dona èla nèca quèla?

CECILIA # Parchè tè ad oman a sit?

CLAUDIO # (Meravigliato) Chi, mè?!?!

CECILIA # Sè, propi tè! T'è t'ci prècis idèntic... una pujana!

CLAUDIO # (Fingendosi indignato) Ehi dico! La mia rettitudine morale va al di là di queste considerazioni strumentali e del tutto gratuite...

CECILIA # Dai lassa pèrdar cl'è mèj! E pu non scorar in difèzil cun mè... cun al parol d'putrè imbarbajè chiètar, mo mè nò! At cnios tropp bèn... purtropp...

CLAUDIO # (Ricomponendosi) Povar zèj...

CECILIA # Sè, propi povar zèj! Va là ch'un's mèrita ètar (Amara) Forsì l'ha fatt bèn la Maria a piantèl, allora... Lì sè che l'al avèva cniunsù bèn

CLAUDIO # E chi èla 'stà Maria?

CECILIA # Mo sè, l'è pù steda la su dona piò ad vènt ènn fà... Nèca lì l'arriva toti al matèn e l'haj porta qualquèll... ma cun dagli ètri intènzion... sota, sota, forsi l'aj vò ancora bèn... e a sò cunvènta che u j dispièsa che 'e stèga mèll...

CLAUDIO # (Accomodante e rientrando dalla posizione rigida assunta nei confronti di Cecilia) Ah... dazà che a sèn in t'è scors... Al sèt, se par chès, l'ha zà fatt tèstamènt...

CECILIA # (Convinta) Guèrda che an stasimi miga scurènd ad quèst...

CLAUDIO # Ah, nò! Forsi aveva capì mèll... Beh, comunque, e tèstamènt ha l'al fatt?

CECILIA # Mè an sò gnit!

CLAUDIO # T'an um dirè che stra mè e cl'Angela... d'prèferèss lì...

CECILIA # A mè am fasì schiv tott dù! Se a foss il t'lo a j avrèbb zà capì 'e tu zugh... e quèll dl'ètra pujana amanèda da dona. Invezi lò... l'è un balusa, ecco quèll cl'è!

CLAUDIO # Mò mè a sò su anvod... invezi lì....

CECILIA # Lì l'è una dona, e dal volt al donn a gli ha dagl'èrum che la bomba atomica la pè un zughlèn da tabèch... tott i dè, a la matèina, l'Angela la j porta i bomboloni cun la crema e cun la ciculèta... e in te dop mazdè l'arriva nèca è la j porta i zigar e una bèla scatla ad marron glassè... Quèsta pù la passa tott i sègn... lai dis... (Contraffacendola) Primuccio mio... ciccino caro... dò carèzz... e lò che cova... Adirittura ha i ho sintù dìj, un dè, " T'avdirè che am arculdaro ad tè!"

CLAUDIO # (Risentito) Oh... Oh... Ad straza ad dona!!!

CECILIA # (Dovrà farsi sentire, anche dall'intonazione della voce, una certa simpatia di Cecilia per Maria) Cl'ètra, almanch, l'ha j porta sol un quèlch pachèt ad biscott... j è piò alzir e j dà manch fastidi... (E' interrotta da tre colpi di campanello alla porta) Ecco questa l'è l'Angela.... l'è 'e su mod ad sunè! (Va ad aprire)

CLAUDIO # (Solo) Questa l'an i avlèva... Và a fini che 'st'Angela l'am manda a mont i mi pièn...

CECILIA # (Rientra accompagnando Angela) Prego c'l'assacomuda pù...

ANGELA # (E' una donna di mondo. Elegante, provocante nei comportamenti. Porta tre pacchetti alle dita, uno più grande contenente i bomboloni, un altro di sigari e un altro ancora di marron glassè. Entrando e vedendo Filippo, fra sè) Oh... u j è nèca l'anvod! Cosa a zèrcaral? Stà attenta Angela, parchè quèst l'è l'avvèrsèri piò pariculos...

CLAUDIO # (Scorgendola entrare la guarda con disgusto) Ohi, u j è la bomba atomica! E dì che un s'dirèbb miga... (Col più amabile dei sorrisi) Oh, carissima Angela, come stai? Sono proprio contento di vederti qui!

ANGELA # (Porgendogli la mano e a sua volta in maniera amabile) Nèca mè!

CLAUDIO # Coma a stètt? L'è tant che an s'avdimia piò?

ANGELA # (Con un sospiro) Cosa a vut... a sò stèda amalèda... (Cupamente) Tant amalèda...

CLAUDIO # (Comicamente) Ma nò? Un s'dirèbb gnèca... t'è una piò bèla zèra...

ANGELA # (Prontamente) Adèss parò a stègh mèj... mèj un bèll pò!

CLAUDIO # (C.S.) A sò propi cuntènt...

ANGELA # E tè coma a stèt?

CLAUDIO # Benissimo.... (Risata di convenienza)

ANGELA # (Anch'essa ride forzatamente)

CECILIA # Adèss parò 'e bsogna che a vèga d'ad là a badè un pò a 'e magnè, sinò incù, cun toti quanti 'stal ciacar, uns magna gnitt... vò am parmittì, 'el a vèra? (Rivolta a Claudio) A t'la lèss in t'al tu man... (Esce a sinistra)

CLAUDIO # A sit avnuda a truvè mi zèj?

ANGELA # Cosa a vut... a pasèva da què, par chès...

CLAUDIO # Ah! Par chès...

ANGELA # E allora am sò dètta: " Andèn a fè un salut al mio Primuccio..!!!"

CLAUDIO # Ah, zà... Primuccio...

ANGELA # T'al sè pù che mè al ciamèva sèmpar acsè! Tal sè che fra mè e lò un gnè piò gnitt... u j armèsta sol dl'amicèzja... quela sè... e ad poss zurè cl'è propi un'amicèzia disintèrèssèda...

CLAUDIO # Nèca mè a passèva da què par chès e nèca mè am sò dett: " L'è tant che an vègh a truvè 'e zèj... andèn a fèj un salut...!"

ANGELA # Bene, bene...

CLAUDIO # Mo guèrda ad straza ad cumbinazion...

ANGELA # Propi in se' sèri...! E coma a stal?

CLAUDIO # Così, così...

ANGELA # Adèss a vègh a salutèl...

CLAUDIO # (Fermandola) Un 'spò brisa.... u j è un consulto... se t'è te prissia d'avièt al salut mè da pèrt tova...

ANGELA # A t'aringrèzi d'la tu premura... mo mè an ho gnitt da fè fèna a sèra... A poss aspitè... (Siede)

CLAUDIO # A sit propi sicura d'non avè d'impègn... pènsi bèn... an avrèbb che un mumènt d'amnesèja ut fasèss sminghè un quèll impurtant...

ANGELA # Ancion impègn... T'è invèzi...

CLAUDIO # Nèca mè, ancion impègn....

ANGELA # A sit propi sicur...

CLAUDIO # Sicurèssum... anzi al sèt cosa che a fègh... at fègh cumpagnèja...

ANGELA # Se t'ci impignè, non fè miga di cumplimènt...

CLAUDIO # (A sua volta si siede. Entrambi vorrebbero entrare nell'argomento che interessa ma non sanno trovare la strada giusta. Una piccola scenetta comica da gestire con grande gestualità e possesso di scena. Dopo um momento di silenzio) Brota giunèda nèca incù...

ANGELA # Difatti, 'e piov...

CLAUDIO # Propi acsè...

ANGELA # Zà...

CLAUDIO # Sicura...

ANGELA # (Estrae da un pacchetto una sigaretta)

CLAUDIO # (Si precipita con l'accendino ad accendergliela) Ecco fatto...

ANGELA # (Con forzata gentilizza) Ma che gentile...

CLAUDIO # Prego, è un mio dovere... (Estrae anch'egli una sigaretta e la fuma. Entrambi fumano. Momento di silenzio in un grande alone di fumo.)

ANGELA # (Interrompendo la cappa di silenzio) Cosa 'et dètt?

CLAUDIO # Chi mè? Gnitt! A pinseva a mi zèj... um fà acsè una péna...

ANGELA # E a mè nò?

CLAUDIO # (Deciso) Ascolta mò Angela...

ANGELA # (Volgendosi dolce, quasi gatta) Sè...

CLAUDIO # Tè a j vut ancora bèn a mi zèj?

ANGELA # (Con un sospiro) L'è 'stè 'e mi prèm oman... e tè a j vut bèn a tu zèj?

CLAUDIO # (Con un sospiro) L'è 'stè 'e mi prèm zèj...

ANGELA # (Strizzandogli l'occhio e minacciandolo con l'indice) Eh.. Eh... Claudio...

CLAUDIO # (Facendo altrettanto) Eh... Eh... Angela...

ANGELA E CLAUDIO # (All'unisono) E pinsè che an sò ancora riuscida a savè se l'ha fatt tèstamènt...

(Accortisi di aver detto la stessa battuta in simultanea, si guardano stupiti)

ANGELA # Cl'avarazz...

CLAUDIO # T'è propi rason... un ha maj dè un Crèst da basè ad ancion...

ANGELA # (Con uno scatto) Par du ènn um è armast atach cumpagna una mignata... e parèva atach a la 380 Sèmpar adoss a l'avèva... e mè suporta... suporta... dèntar ad mè a pinsèva, forza ad dej 'e murirà pù... mocchè mai... Am seva mèsa insèn cun lò par limèj un pò ad bajocch e am sò trova a la fèn cl'era lò che um sfrutèva... rob da mètt... 'e bajoch mai...

CLAUDIO # T'an pu crèdar quant t'am fèga cumpassion... un avciaz de gènar... una bèla dona cumpagna tè...

ANGELA # E bsugnarèbb che 'e murèss e che 'e fasèss prèst...

CLAUDIO # A què pètt, a sò d'accord cun tè!

ANGELA # Non sènza avè fatt tèstamènt, parò... a tu favor... Claudio...

CLAUDIO # Ma cosa a ditt mai... a tu favor... Angela...

ANGELA # (Si avvicinano sul divano fino a toccarsi coi fianchi) In nostar favor...

CLAUDIO # (Tendendogli la mano) Allora a sègna d'accord...

ANGELA # D'accord! Una lota s'tra ad nò l'an avrèbb miga sèns... Parò mè a voj di pètt cièr...

CLAUDIO # Cièr...?!?!

ANGELA # A voi mèttar 'e nègar in t'è bianc... E basta dò righ...

CLAUDIO # E cosa avègna da scrivar...?

ANGELA # (Come dettando per Claudio) Dichiaro che di tutto quello che mi perverrà della sostanza di mio zio cederò il 50% alla signorina Angela Siroli...

CLAUDIO # E Tè?

ANGELA # E mè a scivarò prècis: "Dichiaro che di tutto quello che mi perverrà della sostanza del signor Primo Gordini cederò il 50% alla signorina Angela Siroli..." 

CLAUDIO # Acsè 'e và bèn... L'è sèmpar mèj mèttar al cos in cièr fèna da l'inèzi... (Si sente suonare alla porta. Rivolgendosi a sinistra da dove era uscita Cecilia per andare in cucina) Cecilia, i ha sunè a la porta...

CECILIA # (Da fuori scena  con tono di  essere scocciata) Ha j ho sintù, an sò zà sorda! Ai vègh... aj vègh...

ANGELA #  E allora a sèn daccord, vèra?

CLAUDIO # Sènza che tè d'pruva ad fè la furba... la mi bèla gigia!

ANGELA #  (Risentita) 'Ela quèsta la cunsidèrazion che t'è ad mè?

CLAUDIO # (Ridendo, accomodante) Chèvat da lè! A dgèva acsè par dì qualquèll...

CECILIA # (Introducendo Maria) Prego cla s'accomuda...

MARIA # Grazie Cecilia... vò a sèmpar gèntila cun mè...

CECILIA # Um dispiès mò incù 'e bsogna cla fèga un pò d'anticambra, la farà count d'essar da 'e dutor, Adèss Primo un pò brisa èssar sturbè... u j è un... (Rivolto a Claudio) Coma as ciamal zà?

CLAUDIO # Consulto!

CECILIA # Ecco un consulto. (Presentandole Claudio)  Quest l'è Claudio, l'anvod ad Primo, e lò 'e sà ad lèttar...

MARIA # (Meravigliata) Claudio?!? Us è fatt acsè grand... Coma che 'e passa 'e tèmp... Piacere... (Allungando la mano) Io sono Maria...

ANGELA # (Intervenendo e presentandosi a sua volta) E io sono Angela...

CECILIA # (Rivolta al pubblico) Mo da Anzul l'ha n'ha propi gnitt...

MARIA # L'è inutil che as prèntègna, intignamod as ciunsèn tott bènèssum...

CECILIA # (Rivolta a Maria) Prego cla s'mètta insdè. Mè parò adèss 'e bsogna che a turna in cusèina a fini ad fè da magnè... (Esce dalla sinistra)

ANGELA # (Per rompere il ghiaccio e allegra) Per bacco, ma che bella riunione di famiglia...

CLAUDIO # (Invitando ironicamente Maria a sedere) C'l'assacomuda pù... da 'e mumènt cl'è a què! (Ironicamente) Cl'an fèga miga di cumplimènt...

MARIA # Un importa... a sèra avnuda par purtèj du biscott...

CLAUDIO # (Rivolto a Maria) Se la vò dèm 'e pachitèn... al mètt a quà, sò in t'la tèvla... insèn cun i nostar...

ANGELA # (Arrogante) I nostar cosa?!?! J è i mi!

CLAUDIO # (Rimane senza parole) Sè, scusa, t'è rason...

MARIA # Cosa avliv, du biscott par Primo, par fè un pò ad clazion...

ANGELA # (Ridendo) Biscott...?!?! L'ha armast una ciopa d'or da campè e la j vò dè di biscott... u j vò d'la roba cl'èva d'la sustanza... di bomboloni... di maron glassè e di bèl zigar... che us in chèva la voja... intignamod... Sol mè ha sò coma fèl cuntènt il mio ciccino...

MARIA # (Interrogativa) Il tuo ciccino...?!?

ANGELA # (Piccata) Sè, il mio ciccino, parchè?

MARIA # (Guardandola e squadrandola con commiserazione) D'ci propi ridècula! Mo a pènsat propi che un sn'adèga brisa? Povera illusa! A la fèn t'passarè una grosa dèlusion...

ANGELA # Mo ad cosa a scorat?

MARIA # Daj, va là, smèttla ad fè l'ingiana... t'ha mè capì bènèssum! E nèca 'stètar bèll suggèt che què!

CLAUDIO # E parchè pù a duvrèbbia èssar un bèll suggèt...

MARIA # Parchè a fasì ridar tott dù! Vò e al vostar fantasèj ad corar drì a quèll che un è brisa 'e vostar. Lassì perdar cl'è mèj... (Alzandosi da sedere) Ah, mò l'è vera, vò la dignitè an savì gnèca cosa cla sèja... (Rivolta ad entrambi) Dasij pù nèca i mi biscott... dgij che j è i vostar nèca quij... a farì ancora piò bèla figura! Parò dal volt 'e pò èssar piò impurtant dù bioscott sècc che una muntagna ad bombulon, ad maron glassè e ad zigar... se j è dè cun 'e cor... (Mentre sta per andare) Non prèoccupiv par mè... a cnios la strè! (Esce dalla comune)

ANGELA # Mèj acsè! Una concorrente in meno.

CLAUDIO # Si è autoeliminata da sola...

ANGELA # Parò a sò cunvènta che la j èva avlun bèn a Primo... èt sintù coma cl'ha scort...(Si sentono dei rumori da destra, dalla camera da letto) L'ariva un qualcadon... vèn mò che mè e tè andèn a tù un caffè in t'è bar a què avsèn e intant a mittèn 'e nègar in t'è bianch... (Escono da sinistra)

CARMINE LOTITO # (Entra assieme a Primo. Avrà il camici bianco dei medici che riporrà, poi in una 24 ore, prima di uscire. Si gestirà in scena con ampi gesti ed enfatici. Parla con accento spiccatamente meridionale. Primo entra in pigiama e sembra tremendamente invecchiato. La situazione che sta vivendo gli da la convinzione di essere veramente ammalato. E' avvilito, abbattuto, nervoso) Che dire? Il suo è un caso speciale...

PRIMO # (Lo guarda interrogativamente)

CARMINE LOTITO # (Marcando) Specialissimo... un uomo che all'apparenza è la fotografia della salute... tutto sano... Ciò nonostante ne abbiamo intuito il punto debole... male latente... Infezionem ignotus... un caso che anche dopo il più attento esame di tutte le risultanze cliniche...

PRIMO # Ma signor Professore, posso sapere? Mi ha visitato, battuto, ascoltato, i m'ha arvultè da tott i chènt. I m'ha fatt fè tott j èsèm... tutti gli esami... sangue, urine, feci, im ha fatt parsèna la TAC, l'ecugrafèja in ti partott... Addirutura la prova dell'AIDS... Cos'ho?... Posso saperlo? (Tremando) A soja grèv... sono grave?

CARMINE LOTITO # Oh, non si impressioni... Le dico che non c'è niente di preoccupante. Anzi lei sta benissimo...!

PRIMO # Sto benissimo un azzidènt! A starèbb bèn se an savèss d'essar amalè...

CARMINE LOTITO # Vuole tradurre, cortesemente, in tricolore...

PRIMO # Starebbi bene se non sapessi di essere ammalato...

CARMINE LOTITO # E questo è il busillibus della situazione... appunto il Morbo Ignotus... Un ammalato che sta male è una cosa logica, naturale. Ma un ammalato che... sta bene è semplicemente un fatto gravissimo...

PRIMO # Allora sono grave?

CARMINE LOTITO # (E' immerso nei suoi pensieri più profondi, quasi assente, pensando ad un caso clinico di non facile soluzione e di fronte al quale non si è mai trovato) Gli altri colleghi consultati cosa hanno trovato?

PRIMO # In ha capì gnitt... ancion... Uno di Milano mi ha detto che ho del catarro cronico...

CARMINE LOTITO # (Con tono neutro) Questo lo escudo...

PRIMO # Un altro di Roma che ho un'emorragia interna...

CARMINE LOTITO # (C.S.) Questo lo escudo...

PRIMO # Quello di Napoli ha detto che è una forma di isterismo...

CARMINE LOTITO # (C.S.) Questo lo escudo...

PRIMO # Un altro, venuto da Lugano, il professor Russel, ha detto che tutto può anche derivare dalla infiamazione delle emorroidi...

CARMINE LOTITO # (C.S.) Questo lo escudo...

PRIMO # Un altro ha trovato...

CARMINE LOTITO # (C.S.) Questo lo escudo...

PRIMO # Ciò a cosa a pensat...? A m'ascultat o no?

CARMINE LOTITO # Io ho detto che escludo... Lei non ha capito?

PRIMO # (Seccato) Ma cos'hoja... cos'ho?

CARMINE LOTITO # (Pomposo) Sarò sincero con Lei... Lei signor Gordini è affetto, e tutti i sintomi lo stanno a testimoniare chiaramente, dall'amletico Morbo Ignoto... (Sottilienado) Morbo Ignoto! 

PRIMO # E ad raza ad malatèja èla?

CARMINE LOTITO # E' un male nuovo, portato in Europa prima ed in Italia poi, dalla più profonda Africa per posta aerea, che colpisce solo i soggetti dai 45 anni in poi...

PRIMO # Ma come si fa a capire che è questa malattia...

CARMINE LOTITO # Molto semplice... dà sintomi inequivocabili... all'improvviso  colui che è colpito da questo morbo reclina il capo e muore... quello è il primo sintomo!

PRIMO # (Preoccupato) Se quèst l'è 'e prèm, 'e sgnod qual 'el? Ma allora?

CARMINE LOTITO # Allora a lei necessita fare opera di prevenzione... adesso le prescriverò una mia ricetta... (Estrae un notes da medico e scrive, poi mentre consegna la ricetta a Primo gliela legge) Cura preventiva a base di massaggi in tutto il corpo, dalla testa ai piedi, fino a che tutta l'epidermide diventa rossa...

PRIMO # Una volta al giorno?

CARMINE LOTITO # Una volta all'ora!

PRIMO # Cosa devo passare tutto il giorno a fare dei massaggi?

CARMINE LOTITO # Certamente! Io tornerò fra otto giorni... se nell'eventualità estrema questa cura non avesse dato i risultati sperati allora non rimane altro che rivolgersi al Chiaro ed Esimio professor Von Clipper, illustre collega Tedesco, che con una operazione meticolosa e, purtroppo, assai lunga, le asporterà tutte le glandole, le pulirà una ad una, le rinforzerà con una sostanza cento volte più efficace del GEROVITAL, e le rimetterà al suo posto originale. E' un metodo nuovissimo ma che permette al paziente di ringiovanire di almeno 20 anni. Quando lei sarà ringiovanito di 20 anni si troverà fuori dalla fascia in cui agisce il Morbus Ignotus e quindi il microbo africano non le farà più neanche il solletico. Lei mi ha capito?

PRIMO # Miga tant... Ma ne hanno fatto ancora di queste operazioni?

CARMINE LOTITO # Tantissime...

PRIMO # E sono riuscite?

CARMINE LOTITO # Tutte due... bene!

PRIMO # E gli ammalati sono proprio ringiovaniti?

CARMINE LOTITO # (Naturalissimo) Sono morti.

PRIMO # (Con un sussulto) Morti...?!?!

CARMINE LOTITO # Gli interventi erano riusciti OK, ma poi piccole complicazioni... Ma non si preoccupi... tutti e due credevano nella reincarnazione e quindi sono praticamente tornati al mondo di nuovo e chissà dove...

PRIMO # Ma allora...?

CARMINE LOTITO # Allora speriamo bene! E con questo ho terminato.

PRIMO # Quant hal davè...? (Va per ripetere, temendo che non abbia capito) Quanto...

CARMINE LOTITO # (Pronto) 1.500.000.

PRIMO # (Subito) Ohi stavolta l'ha capì nèca 'e rumagnol (Con un sussulto) Eh?

CARMINE LOTITO # (Fa un gesto come per dire "mi dispiace ma è la mia tariffa")

PRIMO # (Mogio) Dovrò darci un assegno... non ho tanti soldi in casa!

CARMINE LOTITO # Prego...

PRIMO # (Compila un assegno e lo porge a Carmine Lotito Malinconicamente.) Prego...

CARMINE LOTITO # Grazie. Anche se a dir il vero il grazie avrebbe dovuto dirlo Lei.

PRIMO # Mè?

CARMINE LOTITO # Sì, proprio lei! Io sono un luminare della medicina, da Andria mi sono dovuto spostare per Lei... almeno potrà dire di aver avuto la fortuna di essere stato esaminato da mè! Mi raccomando massaggi ogni ora dalla testa ai piedi e... caso mai... Von Clipper... Bongiorno. (Un inchino e si accinge ad uscire)

PRIMO # (Porge la mano al professore e rivolgendosi a Cecilia fuori scena) Cecilia, accumpagna 'e Prufessor...

CARMINE LOTITO # (Entra Cecilia, fa strada e l'accompagna all'uscita. Convenevoli di rito)

PRIMO # (Fra se) Clu che là, cun toti al su ciacar, u m'ha pluchè 1.500.000 e un ha cumbinè gnitt ad bon...

SIMONA # (Entra a capo chino dalla comune accompagnata da Cecilia che cercherà di farle coraggio. Fra le due si svolgerà una scena muta lontano dal campo di visuale di Primo. Poi Cecilia si ritirerà in buon ordine)

PRIMO # (Dapprima non se ne accorge e quando la vede) E tè cosa a vut?

SIMONA # O bè o anghè... e mè a stègh anghènd...

PRIMO # (Quasi in farsetto.) An avnirèbb cun vò gnèca par tott l'or de' mond... am fasì schiv... porch! Osta coma t'fè prèst a cambiè idea... alora pu t'an srèss brisa una dona! Toti pracisi...

SIMONA #  Ma sgnor Primo parchè un ha un pò ad pietè, ad cumpassion...

PRIMO # (Fatalista) Parchè, sè d'dè mènt a tott, la pietè e la cumpassion al t'pò purtè a l'arvèina...

SIMONA #  Ma lò l'è un sgnor... i bajoch u j ha... us trata sol d'avè un pò ad cor...

PRIMO # Purèina, avè de cor 'e vò dì armèti di quattrèn... l'è sèmpar stè acsè!

SIMONA # La sudisfazion che lò 'e prova a mèttar insèn di quatrèn che pruva a dèla a un sgraziè che un ha bsogn... Hal mai pruvè in t'la su vita a fè cuntènt chiètar. Par esèmpi, un fior colt in t'un prè e règalè a la dona ch'us vò bèn, magari cun una carèzza, o avdè la cuntintezza che e pò pruvè un babèn quand t'aj règhèl un quèll che l'ha tant desidèrè... e pu un abrazz, un bès... Un babèn e un fior... guardèndi in t'ì occ, a la zènt, dop che t'è fatt dè bèn, d'pruv una sènzazion ad estasi, l'anma l'è alzira, l'è la droga dè cor, ut pè ad vulè, us prova quèsi una sènsazion ad 'stè bèn fisicamènt, e 'e surris è dà fura dad dèntar e l'ariva, sènza ustechul, a la boca... Lò, quèst, ha l'al mai pruvè?

PRIMO # D'ci propi la fiola ad tu mè, nèca lì una granda idèalèsta e basta!

SIMONA # Mi mè l'ha m'ha insignè ad avlèn bèn, ad avè fiducia in tla zènt, a crèdar in tl'amor...

PRIMO # (Amaro) Sè... l'amor...  Avèjat cl'è mèj...

SIMONA # Ch'u j apènsa bèn... (Simona, mestamente, come era entrata, esce.)

LA SIGNORA IN BIANCO # Si, Primo, proprio l'amore! Quello che tu hai sempre rifiutato... Ascoltala quella ragazza, lei ti ha parlato di un fiore... di una carezza... del sorriso di un bimbo... della semplicità e della dolcezza dell'anima... Tutto ciò che che nella vita ha veramente valore!

PRIMO # (Prendendosi la testa fra le mani e rivolto ala signora in bianco) Basta, basta stà zèta!!! Và vèja... vèja...  a voj 'stè da par mè!!!

LA SIGNORA IN BIANCO # Perchè vuoi rimanere da solo... Ci stai pensando... pensaci Primo... pensaci... Poco è il tempo che ti è rimasto... Coraggio, forse puoi farcela... Apri finalmente il tuo cuore... lasciati andare, non aver paura... la misura di un uomo non sta nei soldi e nei poderi che ha... e prova a pensare come ti sentiresti leggero... libero... perchè hai dato la gioia... perchè hai fatto delle persone felici... (Esce)

PRIMO # (Rimane col capo fra le mani, affranto)

ANGELA E CLAUDIO # (fuori campo) ...La porta l'è averta...

ANGELA # (Entra assieme a Claudio fumando. Ruffiana) Primuccio caro, possiamo?

CLAUDIO # (Con forzata enfasi) Caro zio, disturbiamo...

PRIMO # (E' immerso nei suoi pensieri. Guarda nel vuoto)

ANGELA # (Avvinghiandoglisi addosso) Ma come sei sconvolto...

PRIMO # A sò a la fèn...

ANGELA # (Sedendogli sulle ginocchia e strusciandoglisi contro) Ma che occhiaie... bacini, bacini... ma che occhioni spenti...

PRIMO # Ormai l'è quèstion ad poch...

ANGELA # Nò, è impossibile!

CLAUDIO # Su, zio Primo, smèttla, cos'èj 'sti scurs...

PRIMO # Eppure l'è la varitè...

ANGELA # Ma noi non vogliamo...

CLAUDIO # Certo che non vogliamo...

PRIMO # Fra poch am duvrò aviè... e par sèmpar...

CLAUDIO # Ma su non precipitiamo le cose...

PRIMO # A sò precipitato, lò...

ANGELA # Io non ci credo... non voglio crederci, Primuccio mio! (Scoppia in un pianto irrefrenabile quanto falso) Cosa farò quà al mondo da sola... senza il mio amore... il mio Primuccio caro...

CLAUDIO # (Avrà estratto il fazzoletto da naso ed asciugherà le lacrime ad Angela che si stringerà sempre più a Primo) Su non fare così... E pù t'al sè... che fino che c'è vita c'è speranza...

ANGELA # (Continuando il pianto irrefrenabile sempre sulle ginocchia di Primo) Non mi lasciare... (Fra le lacrime ed urlando) Non mi lasciare... Un oman ancora acsè zovan...

CLAUDIO # Non esagerè...

PRIMO # (Rivolto a Claudio) Parchè a soja vech?

CLAUDIO # An dgèva par tè... L'Angela l'è mèj cl'as chèlma, a pianzar acsè dop u j dà fastidi...

PRIMO # Tè propi rason... Ciccina, su, da brava, non fare così... Fai la brava...

ANGELA # A voi murì cun tè! (Straziante) A voj murì cun tè...!!!

CLAUDIO # (Fra sè) Magari! Acsè han ho piò bsogn ad sparti cun ancion...

PRIMO # (Consolandola) Ad scurs è j maj quist? (Prendendole il viso fra le mani) Dai... fà la brèva... Adèss a voj che t'at chèlma... (Accarezzandola) Ecco... acsè... brèva... e pù d'avdirè che 'e tu Ciccino ut farà una bèla surpresa...

ANGELA # (Con lucidità ed intenzione e sottovoce) 'Et zà fatt 'e tèstamènt...?!?!

PRIMO # 'E tèstamènt... (In un lampo di lucidità) Ah... allora l'è par quèll... Avèva da immaginèmal...

CLAUDIO # (Fra se) Ma cosa a vala a dì... Un è pù miga scemo ad posta! Azidènti a la tèsta dal donn...

ANGELA # (Corregendosi) No no... a dgèva acsè... tant par dì qualquèll...

PRIMO # Ah! Par dì qualquèll... (Scaraventandola a terra dalle proprie ginocchia) Vargugniv... Buja, vigliècch... a si dò pujan... ecco quèll che a sì... a sì tott dù a l'è pront ad aspitè che mè a stènda i zampètt...

ANGELA # (Si riporta carponi ai piedi di Primo e da terra dove era stata scaraventata. Riprende il tono e l'atteggiamento che aveva poc'anzi) Ma ciccino mio, cosa dici?

CLAUDIO # Mè a dègh a pinsè a 'stal cos che què!

ANGELA # La malattèja l'ha t'ha fatt andè zò ad testa... non pinsè a 'sti quèl che què...!!!

CLAUDIO # (Fingendosi risentito) Mè am sènt uffès e umiliè...

PRIMO # Al sò che am avdì zà in t'la cassa! Ma an uv lassarò gnèca un bajoch... gnitt!

ANGELA # Giusto... giustissimo... Lassa ignacosa a lò! Lò l'è tu nvod... l'è sang de tu sangv...

CLAUDIO # A mè? Nò... an putrèbb miga azètè... (Rivolto ad Angela) Mè an poss pinsè che tè t'at sacrèfica par mè...

ANGELA # Tè t'ci su nvod... mè an voj gnitt!!! (Piangente e sempre ai piedi) Gnitt!!! Lassa ignacosa a lò!!!!

CLAUDIO # (Teatralmente e rivolto allo zio) Ecco la prova che Ella ti ama in maniera totale e disinteressata... piò cièra d'acsè...

ANGELA # (C.S.) Non puoi aver pensato questo. Nò t'an pù brisa! Mè... mè che avrèbb avdèt a ridar coma quand che t'at livivtia la matèna dop avè passè la nott insèn cun mè... tè, che t'ci 'stè 'e prèm e onic amor d'la mi vita... Ciccino mio...

PRIMO # (Commovendosi a sua volta) Angela... sò...

ANGELA # At zur che t'avrè sèmpar un lumèn apiè dnènz a 'e tu ritratt... che la tu tomba la srà un zardèn fiurì... E zardèn di Boboli a Firenze 'e duvrà sfugurè a 'e su cunfront...

CLAUDIO # (Parlando ad Angela sottovoce) Guèrda che in t'è zardèn di Boboli un n'ì n'è miga di fiur...

ANGELA # (Rispondendo sottovoce) L'è prècisa... Coma batuda la fa dimondi presa... a l'ho zà spèrimèntèda un'ètra volta...

PRIMO # (Piangendo) Fatt curagg... forza... An voj avdèt a pianzar...Ha j ho armast poch da vivar, ormai...

ANGELA # (Riprendendo con Primo. Gli asciugherà le lacrime e levandosi in ginocchio ai suoi piedi lo accrezzera sul volto) Che poch al passarèn insèn... Ciccino mio!

CLAUDIO # A vut che a vèga a zarchèt una midgèna che l'at dèga un pò ad sullièv a murì...

PRIMO # La mort?!?! (Urlando e piangendo) Nò... a la mort ha j ho zà pinsè abasta...

CLAUDIO # A vut un prit...

PRIMO # Un j avrèbb on ad manga lèrga... (Rimane un momento interdetto e con speranza) Eppure mè a spir ancora...

ANGELA # (Con forzata enfasi) Ma sì, ciccino mio! Spera... spera!!! Nèca nou a spèrèn tant...

CLAUDIO # (Fra sè) Che t'fèga prèst! (Piangente anch'egli e forte) Sèmpar a què cun nou... il mio povero ed amato zietto... Che strazio vederlo così...

PRIMO # (Toccandosi il petto e con un grido) Ah! A j sèn... A sènt che a j sèn... (Si alza dalla poltrona e rivolto ai due) Lassim da par mè... via... a voj murì da par mè!

ANGELA # Mo parchè a vut 'stè da par tè, Ciccino mio?

CLAUDIO # T'ci tropp agitè...

PRIMO # T'srèss agitè nèca tè!

ANGELA # Mè an't voj brisa lassè...

PRIMO # Via... avièv... Turnì fra un'ora e acsè am truvarì zà...

ANGELA # (Seguendo il discorso di Primo) Zà...?

PRIMO # (Impietrito) Mort!

CLAUDIO # (Fra sè) Spèrèn che 'e fèga prèst...

ANGELA # (Lanciando pianti e grida disperate) Nò... Mè am voj brisa...

CLAUDIO # (Fra se) Fètt sclèm cl'è bona ad fè!

PRIMO # (Abbracciandoli) Addio... Addio...

ANGELA # (Mentre sta per uscire) Prumèttum d'non agitèt... ut dà fastidi...

CLAUDIO # Curagg, zèj... a turnarèn prèst...

PRIMO # (Mentre escono definitivamente) Addio.. addio...

PRIMO # (Usciti Angela e Claudio rimane un momento in mezzo alla scena immobile stringedosi le mani al petto. Poi si scuote e ripete meccanicamente) Ecco al sènt... l'è arriva la mi ora... (Si gira come cercando qualcuno nell'oscurità della stanza, la morte) In dò a sit? Dai, forza, acsè am lèbar una volta par toti... (Urlando) In dò a sit? (Si stende sul divano allargando sconfitto le braccia) Ecco, a vidat, mè a sò pront... vèn a tum... (Poi di scatto e deciso dopo un attimo di pausa) Nò! 'Stà suddisfazion an tl'ai voj brisa dè... (Va deciso alla finestra, la apre, accosta una sedia sulla quale sale coi piedi con la chiara volontà di buttarsi giù dalla finestra. Guarda sotto, mette un piede sul davanzale e subito, nello sporgersi, sente le vertigini e si ritrae. Si stringe la testa fra le mani, si stropiccia gli occhi, scende dalla sedia e rinuncia al suo gesto. Un attimo di pausa, immobile, al centro della scena guardando quella finestra che gli fa paura, urla, quasi terrorizzato) Nò! Nò! Nò! Ha j ho paura!!... An voj murì... (Stringendosi la gola) Aiuto... un amanca 'e rispir... An voj murì... An voj murì... (Fugge di corsa verso la sua stanza da letto. Da fuori scena ancora ripete) An voj murì... (E continua finchè  CALA LA TELA)

Fine secondo atto

Atto terzo

CLAUDIO # (La scena è vuota. Dopo un attimo Angela e Claudio mettono dentro la testa dalla porta dalla quale erano usciti.) Un gnè miga ancion...

ANGELA # Che sèja zà mort? (Entrano)

CLAUDIO # Spèrèn! (Guardandosi attorno) Un gnè propi ancion...

ANGELA # E srà mort in t'la su cambra...

CLAUDIO # Aspèta che a guirda... (Guarda attraverso la porta della camera di Primo. Sorpresissimo ed amareggiato lancia un'esclamazione di stupore) Oh, svigliachèda Eva!!! Mo sl'è ancora viv...!!!

ANGELA # Dai, non schèrzè...

CLAUDIO # Vèn avdè se t'an j crid...

ANGELA # (Si precipita a vedere) Ad fati robb!!! Ad fati robb!!! Bhè, mo casa a fal...?!?! E zira sò e zò par la cambra cun la testa stra al man...

CLAUDIO #  Viv...

ANGELA # Sè, viv! (Facendo allontanare Claudio e cercando di assumere un atteggiamento più consono) Spostat che 'stà avnènd d'ad qua... Dai spostat... fasèn cont ad ciacarè strà d'nou...

PRIMO # (Entra cupo e a testa bassa. Vedendo sia Angela che Claudio che stanno parlando animatamente fra loro) E vò cosa a fasiv a què?

CLAUDIO # Caro zio... coma at sèntat?

ANGELA # (Abbracciandolo) Ciccino mio... eravamo tanto in pensiero per tè e pensavamo...

CLAUDIO # (Interrompendola) A pinsimia: " Se a putèssum almach fè qualquèll..." Gnitt!!! Siamo inermi e ci sentivamo impotenti davanti al procedere inesorabile degli eventi... (Piange)

ANGELA # Anche un'ora sola.... (Urlando) Un'ora.... (Piange anch'ella assecondata dal procedere del pianto sempre più forte di Claudio)

PRIMO # 'Sta attesa l'am fà andè zò ad tèsta... Almach ch'um ciapèss un colp sècch... nossignori... invezi l'è una pèna, 'e tèmp 'e passa e um 'stà limènd 'e zarvèll... (Gridando) Aiuto, um vèn manch 'e rispir... Aiuto a mur...

CLAUDIO # (Interrompendo le lacrime e rivolto ad Angela sottovoce) Cla sèja la volta bona...? (Riprende a piangere ancora più forte)

ANGELA # (C.S.) Spèrèn... (Anch'ella riprende a piangere ancora più forte)

PRIMO # Aiutim... A stègh murènd... Aiutim...

CLAUDIO # Ad turan a dì, zèj, ci sentiamo inermi ed impotenti davanti al procedere inesorabile degli eventi... (Riprende a piangere)

ANGELA # L'è un grand'oman quèll che 'e 'stà par aviès... UN GRAND'OMAN!!!

CLAUDIO # Sè, un grand'oman!!!

PRIMO # Basta!!! Dasji un taj... am fasì dvintè piò narvoss...

ANGELA # (Accarezzandolo) Ciccino, se a savèss che t'am vù bèn...

PRIMO # (Urlando) Nò!!! An t'voj brisa bèn! Am fasì schiv... Avì un bèll pianzar vò che avì tota la vita d'ad dnènz... invèzi mè... (Urlando) Vi odio... vi odio tott dù!!! (Cambiando) Nò... av cmand scusa... pardunim... sè av voj bèn... a tott dù... An sò quèll che am dèga... Se an avèss vò an sarèbb coma fè... Ajutim a fè finì 'stè spèsum che ha j ho adoss... (Guardando nel vuoto e col fare di scacciare la morte) Via... ad vègh... Và vèja... Al sò che d'ci a lè pronta par tajèm la strè... và vèja brota avciaza amanèda ad nègar...

ANGELA # (Prende Primo fra le braccia. Le accrezza le tempie per farlo calmare e poi lo fà sedere sulla poltrona) Dai Ciccino mio, chèlmat... Adèss u j è la tu Angela a què cun tè e t'pù murì tranquèll... Primo, a sit a post cun la tu cusciènza... a vut che a mandègna a ciamè un prit...

PRIMO # Forsi l'è mèj ad sè...

ANGELA # Claudio, svèlt, và a ciamè un prit...

CLAUDIO # (Ad alta voce) Ai vègh sobit... (Rivolto ad Angela) E tè non fè la furba, a sèn intis, eh?... (Esce)

ANGELA # (Struscaindoglisi adosso) 'El a vèra che adèss 'stè un po' piò mèj...

PRIMO # (Sarcastico) A sò zà bèla che guarì...

ANGELA # (Stringendoglisi sempre di più) Stringiti e rifugiati fra le mie braccia, quelle braccia che hanno bisogno del tuo calore... (Interrogativamente a Primo) Dì la varitè che 'stè mèj...

PRIMO # (Quasi condizionato) Un bisinì mèj...

ANGELA # (Continua ad accrezzare le tempie di Primo e a fargli delle moine. Poi con delicatezza) Primuccio mio, avrèbb bsogn ad cmandèt un piasè...

PRIMO # (Quasi covando sotto le mani di Angela) Se a poss...

ANGELA # D'zèrta che d'pù... A j avrèbb bsogn ad 5 miglion... l'è sol par una stmana, pù a ti degh indrì...

PRIMO # (La guarda allibito)

ANGELA # A te' zur... a ti dègh indrì... Se t'vù at firum nèca una cambialèna...

PRIMO # (Ribellandosi) Una cambialèna? Mo se a stègh par murì... Ah... allora l'è quèst 'e bèn che t'am vu! D'ci una pujiana, ecco quèll d'ci... una pujiana... (Nell'agitarsi ritorna il delirio) Via... Aiuto... Cosa 'el tot 'stè chèld... e 'stal fiamm d'indò a sèlti fura... morta cal fiamm... Nò, 'e fugh nò... Aiuto am brus... Angela ajutum...  fiamm... fiamm... (Toccandosi ovunque) A què... a què.. in dipartott...

ANGELA # (Ridera' sguiatamente e satanicamente) Guèrda. ecco t'at brus... a sèntat toti quanti 'stal fiamm che al t'aglopa... fiamm... fiamm... (Esce)

PRIMO # Aiuto!!!! (Invocando disperatamente) Cecilia aiutum tè... Cecilia, aiuto...

CECILIA # (Entrando con una secchia colma d'acqua e parlando con calma in contrapposizione all'agitazione e all'isterismo del quale è in preda Primo. Con tono sarcastico) Nò...!!! Tè che te' bsogn ad mè? A n'j poss crèdar... cosa èt fatt, purèin...

PRIMO # Toti 'stal fiamm... am brus... ajutum...

CECILIA #  T'at brus... A vut amurtèl che fugh? 10.000.000 la gosta una sècia d'acqua... 10.000.000!!! (Risata satanica)

PRIMO # Nèca tè Cecilia, nèca tè!!!

CECILIA # (Continuando la risata satanica) Sè nèca mè!!!

PRIMO # D'ci pu sèmpar stèda bona cun mè...

CECILIA # (Con risata satanica) Sè ma us dis nèca che chi cl'è bon l'è quaion... e mè am sò straca ad fè la quaiona... E' scoccata l'ora della vendetta... la tremenda vendetta. (Palpando con le mani l'aria) Ecco a li sèntat al fiamm....

PRIMO # Nò... nò...

CECILIA # (Facendogli una sarabanda selvaggia attorno) Fiamm... fiamm... fiamm ind'ipartott...

PRIMO # Và vèja...vèja...

CECILIA # (Allontanandosi e scuotendo la secchia dell'acqua fino a rovesciarla in parte) 10.000.000 la gosta una sècia d'acqua... L'è a què, se t'ha la vù... A j èt i 10.000.000... (Escono entrambe continuando le varie risate sataniche)

LA SIGNORA IN NERO # (La porta di fondo si plalanca ed appare la morte) Ecco, sono qui... è arrivata la tua ora...

PRIMO # Nò! Nò! E indò am purtat...

LA SIGNORA IN NERO # Via per sempre. Del tuo corpo non rimarrà più niente... i tuoi poderi e i tuoi soldi andranno a quelli che rimarranno qua e se li godranno loro... e, senza forse, saranno contenti che io ti porti via. (Ridendo)  Com'è la vita... l'arlusor d'una sflèzna cla s'apèja e cla s'amorta...

PRIMO # (Urlando) Al sflèzan... e fugh... am scott tott! (Urlando) Mama ajutum... Mama....

LA SIGNORA IN NERO # Mamma solo quando hai bisogno? Quando hai paura? Ma quanti dispiaceri che le hai dato... Quando ti diceva "Primo non farlo..." " Primo sii buono, cerca di avere un po di compasione..." E mamma allora non contava...! (Immobile per pochi attimi, poi esce)

PRIMO # T'è rason... mama in dò a sit? Mama ad dmand pardon... mama ajutum... ha j ho bsogn ad tè... ha sò stè cativ... egujèsta... ha j ho pinsè sol a mè stèss... Parò tè t'al sè che an sò brisa acsè... t'è t'am cnios, t'ha mè fatt tè... Sè, nèca cun la Maria ha t'hò dè un spiasè, t'an avlivtìa brisa che mè a la lassès... t'avivtia rason... l'am fasèva paura, paura parchè l'era stèda bona ad cavèm la mi maschèra, cla maschèra che am sèva fatt cun tanta ustinazion... cun lì am sintèva disarmè (Tendendo le braccia) Mama...nò, mama non abandunèm... aiutum...

PRIMO # 'E fugh nò... Aiuto am brus... Aiuto!!!! Và vèja!!!! Ha voj mi mè!!!

(Entrano assieme. Sarà una scena muta. Una alla volta andranno verso il prosenio, si sfideranno con gli sguardi fino a che la morte nera si ritirerà per prima da dove era entrata lasciando la morte bianca vincitrice. Poi si ritirerà anch'ella.)

PRIMO # (La scena torna in luce come all'inizio. Sarà illuminata tutta la balaustra che sta al di la della porta finestra. E' giorno pieno e di sole. Primo sarà seduto nella identica posizione nella quale si era addormentato nel primo atto. Vestirà anche gli stessi abiti di allora. Sta sognando e farneticando.) Aiuto. Aiuto. Coma che al scota 'stal fiamm. Ahi.. Ahi...

CECILIA # (Entra dalla comune in compagnia di Piera. Da come sono vestite si nota che vengono da Messa. Possono anche avere in mano il libro delle preghiere. Sentono i gemiti di Primo e si precipitano verso di lui) 'E mi Signor... l'è ancora a lè... La mi Madona coma cl'è agitè...

PRIMO #  (C.S.) Am scott... Nò... a n'è farò piò... mai piò...

PIERA # Ma cosa a disal?

CECILIA # E starà sugnand... A la sèra i magna, i bèv, i si imbarièga e pù dop... Primo... Primo... (Lo scuote per svegliarlo)

PRIMO # (Aprendo gli occhi) Nò... e gèval nò... (Richiude gli occhi e si rannicchia sulla poltrona)

CECILIA # Mo quèll Gèval... a sò mè, la Cecilia... (Dolcemente) Primo... dèstat... a vut un pò ad caffè...

PRIMO # Nò a voj una sècia d'acqua da murtè tot quant 'stè fugh... (Mettendo a fuoco meglio Cecilia, la guarda stralunato. Dolcemente) Oh... d'ci tè Cecilia... Banadètta... lassa che ad dèga un bès... (La bacia sulla fronte)

CECILIA # E mi Signor l'è andè zò ad tèsta...!!!

PRIMO # (Tenendosi la gola) Um amanca 'e rèspir... (Indicando il vuoto) Guèrda a là toti quanti c'al fiamm...

CECILIA # (Guardando) Mè an vègh gnitt...

PRIMO # In dò ha l'èt mèssa la sècia?

CECILIA #  Mo quèla sècia?

PRIMO # Sè, da amurtè 'e fugh!

CECILIA #  Mo quèll fugh?

PRIMO # A tì dègh i dis milion...

CECILIA # Mo quèj dis milion...

PIERA # E zavaja propi...

PRIMO # (Ritornando sempre di più in sè) An avdì gnitt?!?!

CECILIA # Nò, gnitt! Bèv manc a la sèra e t'avidirè che a la matèna 'stè mèj... Te propi 50ènn par gnitt!

PRIMO # (Allocchito) Cecilia... Cecilia... dam una sciafa...

CECILIA # E parchè avrèbb da dètt una sciafa?

PRIMO # (Implorante) Par piasè dam una sciafa....

PIERA # Se u la vò, dasiglia...

CECILIA # Se t'insèst... (Esegue)

PRIMO # (Sorpreso dal gesto un pò violento di Cecilia, istintivamente) Ciò cosa a mènat?

CECILIA # T'am lè cmandè tè!

PRIMO # (Con un sospiro di sollievo) Allora a sò viv... (Urlando) Viv!!!  (Saltellando) Viv!!!

CECILIA # Par mè d'ci andè zò ad tèsta...!!!

PIERA # E purètt un j ciapa piò...

PRIMO # Ha j ho fatt un brott sogn. Ha j ho sugnè che la Dona in nègar l'am purtèva all'infèran... Brrr... ad fatt brott post... E toti c'al fiamm... am sènt ancora tott scutè...

CECILIA # Scutè? E indò?

PRIMO # D'ad dèntar...

CECILIA # (Interrogativa anche verso Piera che risponderà con un gesto evasivo) Indò?

PRIMO # (Indicando il petto) A què d'dèntar... In boca... fata arsura che ha j ho... (Spalancando la finestra) Oh, l'ha smèss d'anvè. Eh... guèrda ad bèll soll che u j è...

CECILIA # 'Ela la prèma volta che t'al vì?

PRIMO # L'è coma che la sèja la prèma volta. Oh, coma cl'è bèll... Am sènt d'ad dèntar una cuntintèzza che an ho mai pruvè... am sintarèbb quèsi d'saltè.. d' zighè... d'abrazzè tott 'e mond... (Amaro) Coma che a gl'era broti c'al fiamm...

CECILIA # (Con dolcezza) Adèss chèlmat mò...

PRIMO # Parchè t'an mè dèst prèma...

CECILIA # Quand che am sò avièda  durmivtia acsè bèn cl'èra quèsi un pchè distètt...

PRIMO #  E in dò a sit stèda?

CECILIA # A sò andèda, cun la Piera, a Mèssa.

PRIMO # A siv andèdi da 'e curvaz nègar! Av siv impurb... (Non termina la frase e si ferma di botto preso da un immediato ripensamento) Ha j ho sugnè... l'è 'stè un brott sogn... adèss a stègh mèj... E pè quèsi che la mi anma l'as sèja libarèda... cla sèja piò alzira... (Da fuori scena si sente un gran vociare. Sono gli amici della sera prima che vengono a far visita a Primo. Cecilia va ad aprire)

TUTTI #  Buon anno

CHECCO #  (Entrando seguito da Tino e da Strach) A sit ancora a 'e mond?

TINO #  (Constatando lo stato in cui si trova Primo) Guardì ad faza cl'ha? Ma se' t'ha n'è brisa 'e fisich t'an pù miga piò fè zirt stravèzi...

STRACH #  Um pè in coma!

PRIMO #  (Meravigliato) Oh, a sì vò!

TINO # (Ridendo) Nò, j è chiètar... Dai inciciuì che t'an sì ètar...

CECILIA # (Rivolta a Piera) Piera avnin cun mè... (Facendole chiaramente capire d'andare da Simona e Maria. Poi rivolta a Primo) Primo... a là, fura da l'oss... u j è ancora c'al dò donn da ir sèra...

PRIMO # (Intervenendo)'Eli avnudi a purtè i bajocch?!?!

CECILIA # In dò a vut che agl'j èva truv... a gli è stèdi a là tota la nott... an s'è mossi... insdè in t'un scalèn cun la testa in tal man... (Rivolta a Piera) Avnin cun mè, Piera, che andèn avdè se ha gli ha bsogn ad qualquèll...

PIERA # (La segue ed escono)

TINO #  (Allegramente) Am scumètt che t'at t'ci fat la pulastrèla?

PRIMO #  (Evanescente) Quèla pulastrèla...?

STRACH # Da la faza us dirèbb propi ad sè!

CHECCO # Dai, forza, sbrigat... Ma se tè ancora da fètt la bèrba... Mo ad cit vèst coma t'ci ardott?

TINO # Par forza cl'è armast ragazz... (Rivolto agli amici) Ciò, mo se quand ch'us liva la matèina l'è acsè brott, in dò avliv che u la truva una dona cla sèja disposta a guardèl...

STRACH # Allora tu moj, la purèta, coss'èla, orba? (Risata generale)

CHECCO # Primo, at cit smèngh che a j avèn d'andè a magnè fura cun la Laura e la Nives, e al porta nèca una ciopa d'amighi...

TINO # A sènt che a prinzipiarèn bèn 'e '94...

CHECCO # Ciò, a scor cun tè... a sit dvènt mott...

PRIMO #  (Seguendo un suo filo logico) Aviv vèst? Un nèva piò... E giaz a s'èl sfatt?

CHECCO # Mo quèll giazz?

PRIMO #  I lastron...!!! Stà atènt, Checco, che la machina l'at cor adoss...

CHECCO # (Guarda interrogativamente gli amici) Mo quèla machina?

PRIMO #  Quèla cl'ha t'è cort adoss... (Deciso) Da 'e patt che avèn fatt mè am scanzèll...

CHECCO # Mo quèll patt?

PRIMO #  Quèll d'la mort... Mè an voj brisa savèl quand cl'è la mi ora... E pù mè a voj avdè quèla bianca, nò quèla nègra!

TUTTI # (Si guardano interrogativamente allocchiti)

TINO # Ma cosa hal fatt?

CECILIA # (Entrando, e minimizzando) Mo gnit... L'ha dbù tropp a ir sèra... l'ha zavajè tota nott e pù a crid cl'èva fatt un piò brott sogn... dasim mènt a mè... lassil stè!

CHECCO # L'ha dètt che ha j ho da stè atènt che a vègh sota a una machina... i lastron d'giazz... la mort bianca e quèla nègra...

CECILIA # A vlò pù dètt... l'ha davè fatt un brott sogn... L'è mèj che al lasiva stè. (Spingendoli con forza verso l'uscita) Dman 'e starà mèj... lasil da par lò... (Ottiene il suo scopo e riesce a far uscire gli amici i quali gli si rivolgeranno con frasi di circostanza)

TINO # 'E vrà dì che at cuntarèn pù ignacosa... parò t'an sè quèll che t'at pirda... Cla mora... l'ha da 'essar un quèll da fèn de' mond...

CHECCO # Lassèl 'stè, valà... an avdì che 'e pè un'ètra parsona...

TUTTI # Và bè! Ciao Primo... as avdèn dman...

CECILIA # (Supplichevole) Primo... a là, fura da l'oss... u j è cal dò donn...

PRIMO # Hali j bajocch?!?!

CECILIA # A gli è stèdi tota la nott insdè in ti scalèn...

PRIMO # Allora dij che al vèga a l'Infèran...

CECILIA # Mo Primo...

PRIMO # Nò. A l'Infèran, nò! Us 'stà tropp mèll... (Toccandosi) E pù al fiamm al scota tropp...

CECILIA # L'infèran la l'ha magari in t'è cor... povra ragazola... (Insinuante e dolcemente) Mèntar che se tè t'avlèss... a la fèghia avnì in cà... Sèja bon... una volta tant...

PRIMO # E cosa a duvrèbbia fè, sgond a tè?

CECILIA # T'al sè quell che d'duvèss fè...

PRIMO # E marè ad chi ca là um ha rubè 20.000.000...

CECILIA # Cosa èj par tè 20.000.000?

PRIMO # 'El propi 'e vera che l'avèva su mè amalèda?

CECILIA # E da tant tèmp...

PRIMO # E un putèva dil prèma...!!! (Convinto) Fala avnì dèntar, valà... (Si avvia ad estrarre un libretto di assegni dalla tasca della giacca. Poi seccamente, tanto per restare in tono, a Cecilia) e tè vaj a parparè un pò d'caffè...

CECILIA # (Intuendo il gesto. Le si avvicina, lo accarezza e lo bacia)

PRIMO # (Bruscamente, ma di fatto e non di sostanza) Cosa èli toti quanti 'stal patach... t'an 'e gnitt da fè stamatèna a la d'la?

CECILIA # (Contenta, nell'uscire dal centro per andare a chiamare Simona) Aj vègh... aj vègh...

SIMONA # (Entrando dalla comune col capo chino sorretta da Maria. Entrambe saranno intirizzite dal freddo e vestiranno un pesante cappotto) Sgnor Primo, mè...

PRIMO # L'è mèj che stèga zètta... (Burbero) E arcoldat che i mi bajocch aj voj indrì... (Stacca un assegno e glielo porge) Forse a stègh fasènd una cosa sbaglieda... chi lo sà...

SIMONA # Mè an sò piò cosa dì... (Guarda l'assegno) 30.000.000?!?! Parchè pù 30.000.000...?!?!?

PRIMO # (Pontificando) Parchè 20.000.000 tu marè um j ha da dè indrì... E quji aj voi! E 10.000.000 j è... sicoma a crid che, par fè curè su mè, un j avrà ancora di bajoch... parò a j voj indrì nèca quij... Correggendosi) un pò a la volta, us capèss...

SIMONA # Lò us ha dè la vita...

MARIA # (Rivolta a Primo)  Primo, finalmènt, t'ci riuscì a tirè fura la pèrt piò bona ad tè! Parò, dam mènt a mè, non cuntinuè a tnila nascosta par forza...

CECILIA # (Entrando dalla cucina col vassoio dei caffè) Ecco pronto 'e caffè... An avèva una moka zà pronta... Cun tott che frèdd che ha j avì ciapp 'stanott a là in t'la schèla... quèst l'è propi quèll che uv vò par ascaldèv un po'!

MARIA # (Rivolta a Cecilia) Sgnora Cecilia, senza ufèsa, mo a mè, 'e caffè, um dà fastidi...

SIMONA # (Rivolta a Primo) De' calor, a què dèntar, adèss un gnè tant...

CECILIA # (Rivolta a Primo) A j sègna nèca cun al fiamm...?

PRIMO # Ma nò, stavolta, quèli an gnètra brisa...

SIMONA # Mo parchè, sgnor Primo, lò 'e vò sèmpar fè crèdar quèll che un è. Lò, sota, sota, l'è sol un gran brèv oman! Che guèrda... che sènta... a què dèntar l'è èntrè un spraj d'amor e sobit us sènt 'e su prufom... e 'stè prufom, che fà quèsi zirè la testa, l'imprègna 'e cor e l'anma... (Annusando) Che sènta coma cl'è bon...

PRIMO # (Burbero) Basta!!! Avièv che mè ha j ho quèll ètar da fè... e piò impurtant... Dmatèina dì a tu marè che al sètt e sèja a cà di Dumandon che u j è da carghè c'al bèsti... e puntuèll!!!

SIMONA # Lò l'è un anzal...

PRIMO # (Che stà per commuoversi) At vut aviè o ha t'oja da mandè fura cun un cèlz in t'è cul...?!?

SIMONA # (Uscendo) Dmatèina al si 'e srà a cà di Dumandon... (D'istinto si precipta su Primo e con trasporto lo bacia sulla guancia. Contenta) A corr sobit da Massimo... chissà coma che 'e srà cuntènt... (Poi rivolta a Primo, prima di precipitarsi fuori scena) A srì acsè scurbotic e a darì nèca sudizion, parò ha j avì un cor grand acsè... Grazie! (Gli da un altro bacio e si avvia per uscire)

CECILIA # (Delusa) Ma coma, Sgnurèina, la nè bèv propi brisa 'e mi caffè? L'è bon, sala...

MARIA # A j ho da corrar sobit da Massimo... (Esce definitivamente)

CECILIA # Mo allora par cosa ha l'hoja parparè 'e caffè....

PRIMO # 'E caffè? Mo guèrda ad straza ad struscion che a sèn quènt in 'stà cà... Nèca 'e caffè... (Burbero) An t'avèva dètt d'andè par 'e tu intèrèss... cosa a fètt ancora a què?...

CECILIA # Adèss aj vègh in sè sèri... (Si avvia a rientrare in cucina col vassoio dei caffè) Parò a sò propi cuntènta... (Esce)

MARIA # (Riappare e rimane immobile a cercare con lo sguardo Primo)

PRIMO # Maria...

MARIA # Primo...

PRIMO # Mè, Maria...

MARIA # Sttt... non scorar....

PRIMO # (Abbassa gli occhi)

MARIA # Primo, mè ha t'ho avlù bèn, mo bèn in sè sèri... e se tè t'ha l'avèss capì sobit forsi a putrèssum èssar stè nèca fèlizz... Pazènzia... 'e distèn! Grazie par quèll che incù t'è fatt par mi fiola. Simona l'è propi una brèva ragazola... a sò sicura che, dop 'e gèst che t'è fatt,  l'ha t'avrà bèn nèca a tè. Primo ha sò cuntènta che l'at voja bèn, nèca se an putrò mai dij quèll che invèzi, adèss, sol adèss, l'è giosta che t'al sèpa nèca tè...

PRIMO #  E cosa?

MARIA #  Quèll che mè a pinsèva d'tnì dèntar ad mè coma 'e sègrèt piò grand d'la mi vita...

PRIMO # Ma cosa?

MARIA # (Lo guarda negli occhi dolcemente) Simona... Simona... l'è tu fiola!

PRIMO #  (Allucinato) Mi fiola? (Affranto sprofonda sulla poltrona)

MARIA # (Rimane immobile in scena mentre Primo è sprofondato nella poltrona. Musica di sottofondo. Entra La morte in bianco mentre sia Primo che Maria rimarranno completamente immobili.)

LA SIGNORA IN BIANCO #  (Musica di sottofondo. Entrerà in scena in un contesto di luci sfolgoranti. Sarà una presenza abbastanza fugate, ma significativa. Si dovrà rappresentare, in una scena muta, la vittoria della Morta Bianca su quella Nera, ovvero la vittoria del bene sul male. CALA LA TELA)

Il presente copione è tutelato dalla S.I.A.E.  n. 814122 A

E' vietata la rappresentazione, anche se parziale, se non preventivamente autorizzata dagli autori.

Per eventuale rappresentazione ed anche correzione del copione, contattare:

Pirazzoli Francesco

Via Fondo Stigliano, 22

48022 LUGO DI ROMAGNA

tel. abitazione  0545/35112

tel. Uff. 0545/288210

cellulare 330/729645