Par la gloria del signor

Stampa questo copione

PAR LA GLORIA DEL SIGNOR

PAR LA GLORIA DEL SIGNOR   …………………………………….

I   ATTO  ……………………………

……………………………………………………………………………..

Don Ferdinando batte su di un leggio la bacchetta da maestro di musica cercando attenzione.

DON FERD.- Oh…!!…Oh…!! Alora…??(Nulla) OOOHHH…!!! A digh ma voiatre…!!!?? A vlé stè ziténi na muliga…!?..Ohhhh…!! Finalmènt…!! Era ora…!! Alora…Arpruvém ‘n antra volta…(Batte)…Pronti…??..Un,do..(Vede Tonino) Mo vara quél…(Forte)..OOHHH…!! Bamblon…!! A digh ma te…!!??(Nulla) Tonino..!!Porca paletta…!!Te sta a sentì se o no…!!??

TONINO-(Cade dalle nuvole) El dic ma me Don Ferdinando…??!!

DON FERD.- (Rifà il verso) El dic ma me Don Ferdinando…?? Se..Se..!! A digh ma te…!!C’è forsi qualch’d’un atre che s’chièma Tonino maché d’dentra…??

TONINO- No…No…Me pèr de no…

MARCO- (Scocciato) Uffa…!! Ragazi…Che ploja prò…!! Tonino lascia gì…!!

TONINO- (Scocciato) Ma chi t’ha détt da lasciè gì te..??

MARCO- Ma te chi sa ma chi…!!

TONINO-Arprova a di’l st’ha ‘l coragg…!!Arprova…??!!

LOREDANA-Dai ragazi…Basta…!! A la fè longa…!!

DON FERD.- Oh…!!Oh…!!Boni…!!Atènti maché…S’arcmincia…!!Dau giù…un…Do..Tre…!!

TUTTI CANTANO STONANDO PALESEMENTE.

TUTTI-Tu scendi dalle stelle o re del cielo…!!

DON FERD.-Stop…!!Stop…Par carità…Fermèv…!!(Pausa) Mo…Ragazi…Me a digh…Mo ve pèr ma voiatre che posa gì bèn na roba acsé…!!??

VALENTINA- (Convinta) Par me,Don Ferdinando,l’ajè na roba propi bléna…E po’ lei…L’è brav un gran bèl po’ a fè el maestre de musiga…!!

DON FERD.-(Imbarazzato) Valentina…Par piacér an scherzè…Questa l’ajè na roba seria…( A tutti) Madòna ragazi…!! Un cuncén de sentimènt…Giò…!! Questa l’ajè na canzon de Nadèl…!!

MARCO-Prò…Don Ferdinando…Toca dì che adèss è giugn…!!

VALENTINA-(Pronta) Embè…??!! E quest co’ vo dì…!!A fém le prov adèss par fè bèn quand sarà el momènt…!! E’ véra Don Ferdinando…!!??

DON FERD.-Più o mén…Préma s’incmincia a fè le prov…E più sém pronti quand sarà l’ora…

VALENTINA- (Pronta) Com ajò détt me…!!

DON FERD.-Se…Valentina…Se…Aproposid…Marcella…Com’è che tu marid ann’è v-nud manca ogg a fè le prov…??

MARCELLA-(Sarcastica) Il mio carissimo marito…Nonché grossista di legnami…Signor Rodolfo Cece…El lavora Don Ferdinando…Almanch el dic da lavrè…!!

DON FERD.-E…Na maténa…!! E quanti quadrén el vo fè…??El lavora sempre…!! Cèrt che se fossa na voc maschil de più…

LOREDANA-Cèrt che saria méj…!!

MARCO-E parchè saria méj…??

LOREDANA-Mo parchè de se…!!

MARCO-No…Te adèss t’ma da spighè parchè saria méj…!!

LOREDANA- No…Carén…Vara che me,ma te,ann’ho da spighè propi un bèl gnènt…E va al’inferne…!!

DEBORAH- Toh…!! Marco…Chiapa,incarta e porta a chèsa…Te sta bèn…!!

DON FERD.- (Interviene) Su…Ragazi…Su…C’è bsogn da fè a cagnèra per quést adèss…??!!

LOREDANA- L’ha cmincièd lò…!!

MARCO- Te t’ha cmincièd a parlè…!!

LOREDANA- Sta a véda ch’an poss manca parlè adèss…!!??

DON FERD.Basta ragazi…!!OOHHH…!! A lascè gì…!!Se o no…!! E insomma…!!

DEBORAH- Don Ferdinando…Gém avanti sa le prov…Che me ajò fèm..A voj gì a chèsa…

MARCELLA- Ecne ‘n antra vè…!!Deborah…T’pudév magnè préma  a chèsa…An cminciè a fè la ploja …Sa…!!

DEBORAH- Mo mama…!! Me ajò fèm…!!

DON FERD.- A podém gì avanti par piacér…?? A podém fnì sta prova che acsé a gém a chèsa tutti quanti…Alora…Pronti…!!(Batte la bacchetta sul leggio)

ENTRA IN QUEL MOMENTO,TRAFELATO COME AVESSE CORSO,IL SIGNOR RODOLFO CECE.

RODOLFO- Fermi tutti…!!Fermi tutti…!! Ecme…A  so arivèd…(Panscia)…Puf…Puf…!!Don Ferdinando…Don Ferdinando…Lei el m’ha da scusè…Mo anca ogg, purtropp, ann’ho fatt in tèmp a v-nì préma…Anzi…L’ha da ringraziè c’ha so v-nud…!! Ah…!! Aproposid…Bonasera ma tutti…!!

LOREDANA- (Unica a rispondere) Bonasera signor Cece…!!

DON FERD.- Toh…!! Chi non muore si rivede…!!

MARCELLA- Oh…!! T’si arivèd…!!Era ora…Deborah…Saluta ma tu pèdre…!!

DEBORAH- Ciao ba…!!

RODOLFO- Ciao…Debina del babbo tuo…!! A so arivèd apéna ajò podud…Sempre an poss…!!

MARCELLA- Dì ch’an t’ po’ mèi…Trachè…!! Anzi…Ch’an t’vo nì mèi…!!

RODOLFO- Simpatiga…!! Miga a vagh a fe i giogh me…!!Me par tua norma e regola…A lavor…Me…!!

MARCELLA- Se…!!T’lavor…!! Chisà ‘n do t’va a sbata la testa  anca te…!!

DON FERD.- Dai…Dai.. giù adèss…!! Anca voiatre…An cminciè a fe a cagnèra pr quest…!! Piutost…El sa Rodolfo co’ i dic maché de lei s’el fatt ch’an po’ v-nì mèi a fè le prov…!!??

RODOLFO- No…Ann’el so…Co’ i dirà mèi adèss…!!??

DON FERD.- I dic…Che  lei …Che lei…Ann’è bon da cantè…!!Che lei …Insomma …El saria stunèd com una campèna rotta…Mo…E’ véra…??

RODOLFO- Com saria…?? Com saria sta storia…??? Me a saria stunèd..??!!Me…!!Donca…Tant par fè capì bèn ma tutti…Me quand ajèra giovme…A cantèva da gnènt…A cantèva…!!

LOREDANA- Mo lei signor Cece…Miga l’è vecch che anzi…!!

MARCELLA- (Con Sarcasmo) E no va…!!Purtinén el sarà da latt el sarà…!!

RODOLFO-(Seccato) Sempre dolc com el zucre mi moj…E’ véra…?? Comunque…Signori cari me ajèra TENOR…!!

LOREDANA-No…!!Davere…?? Mo che bravo signor Rodolfo…!!

MARCELLA-Toh…!!Questa l’ajè nova…!!An tl’avév mèi détt…!!

RODOLFO-Se…Sisignori…Ajèra tenor…!!

MARCELLA-E…De grèzia…’N do’ t’avréss cantèd…??!!

RODOLFO-Ajò cantèd…Ajò cantèd…Ann’ho mèi cantèd…!!

LOREDANA-E parchè signor Rodolfo…??

MARCO- Loredana te sta zétta…!!

LOREDANA- E va al’infèrne…!!

MARCELLA- Alora…?? Parchè an t’avréss mèi cantèd…??

RODOLFO- Parchè…Parchè…Afari mio ecch…!!L’è na roba che ma te ann’ha da interesè…Insomma…Mo davér davér…!!

MARCELLA-Capirà…Par quél ch’mne fréga ma me…!! Par me carén t’pudév anca gì a murì d’un colp…Che anzi…!!

DON FERD.- E…Adèss che parol…Giò…!!

DEBORAH- Gém avanti par piacér…Che me a voj gì a chèsa…Ajò fèm…Uffa…!!

MARCO- E’ véra porca boia…A ste sempre a discorra…Gém avanti na bona volta c’ha gém via…!!

DON FERD.- Se…Se…Gém avanti…Gém avanti…!!Donca…Alora…Adèss el nostre tenor…Signor Rodolfo Cece…El ce farà na bèla schèla…!!

RODOLFO- (Meravigliato) Na schèla…!!?? E par gì ‘n do’…??

MARCELLA-Na schèla musighèl…Teston…!!

RODOLFO-Co’l’è ch’ajò da fè…??

MARCELLA- Na schèla musighèl…!! T’si o an t’si un tenor…??

RODOLFO- Ecch…Me…Se…A so…Ajèra tenor…

LOREDANA- Se… Se… Ce facia sentì…Ce facia sentì…!!

MARCO-Loredana…Co’ saria tutta sta confidenza…!!??

LOREDANA- Uffa…!!

DON FERD.- Alora Rodolfo…Ch’el vènga dria ma me…

RODOLFO- Se…’N so’ è c’ha gém…??

DON FERD.- Chi…??

RODOLFO- Com chi…!! Noiatre no…!!

DON FERD.-Quand…??

RODOLFO- Adèss…’N do’ è c’ha gém…??

DON FERD.- Da nisciuna part …Parchè…??

RODOLFO- Lei el m’ha détt..” Ch’el vénga dria ma me…!!”

MARCELLA- L’è un mod de dì zucon…!! Fa sta schèla…Svruchte…!!

DEBORAH- Mama…Me ajò fèm…Gém via…??

DON FERD.- Un minud…Un minud sol…Alora Rodolfo…DO…RE…MI…FA…Sol…LA…SI…DO…!!

RODOLFO- Acsé ajò da fè…??

MARCELLA- Se…Tenor…(Sfotte) Ancora an t’ha capìd…!!

DON FERD.- Alora…Pronti…!!Un.. Do…Tre…!!

RODOLFO- DO…RE..MI…FA…SOL…LA…SI…

SUL DO,INTERVIENE DI FORZA TONINO.

TONINO- (Forte) …DOO…!!

TUTTI APPLAUDONO A TONINO:

QUINDI A SOGGETTO…BENE BRAVO BIS…!!

RODOLFO- (Risentito) Mo sènt ma quest…!! Sènt ma quést..!!Me fa propi spéc che lo…Propi lo…El porta in gìr ma me…!!Lo…Che a quant seva dicend in gìr…De…Potènt…L’avria sol la voc…!!

TONINO- Co’l dic sor Rodolfo…??

DON FERD.- (Con fare indifferente) Gnènt…!!Gnènt…!!(A Rodolfo) Rodolfo…Su…Par piacér…!!

RODOLFO- E co’ajò détt de mèl…??!! Tant il sa tutti che Tonino…(Cenno con la mano)

DON FERD.-Se…Se…Tutti jà capìd…Tutti il sa…Mén che lo…Mo insomma…Par tutt ste tèmp ajavém tenud segrèd ste su difètt…Tant che apunt  manca lo il sa e lei tutt d’un bott…Acsé …A voc alta…!!

RODOLFO- Sa l’ho da dì a voc basa…!!

DON FERD.- NO…NO…!! In l’ha da dì par gnènt…E basta…!!

RODOLFO- Va bèn …Ann’el dirò…!! Prò certle volt…!!Certle volt voiatre pret a si buff…Eehh…!!

DON FRED.- A se…A sém bufi noiatre…E’ véra…??!!

ENTRA  ITALIA, PERPETUA DI DON FERDINANDO.

ITALIA- Mo insomma Don Ferdinando…Ajavè fnìd maché da cantè…??Se o no…! Me ajò da fè…!!Ajò da pulì…!! A la vlé mandè via ma sta gènt…O a l’ajò da mandè via me…??!!

DON FRED.-No…No…C’mancaria…Alora ragazi…Par ogg basta…C’esarvéd martedì sera al séi e mèzz…(Tutti escono vociando di scena) E a chèsa,pruvè a fè un po’ de gargarisme…!!..Via…Via..Adèss tutti a chèsa…!!

ITALIA-(Richiama indietro Tonino) Tonino…!!Tonino…!!Vèn un po’ maché te…C’è da gì a to’ la schèla de sopra…E po’ dop c’è da gì sopra la schèla par pulì bèn bèn la statua de San Girolamo…

TONINO-(Che stava per andarsene) Mo me adèss ajò da gì via…!!

ITALIA-Se…Bonanott…!! Chisà ‘n do t’va anca te…Caména sa…L’è tre giorne ch’t’ha da fè ste lavor…E ancora an t’l’ha fatt…!!

TONINO-Mo…!!

ITALIA- Che mo…Che mo…!! Cat…!!Co’ajò da fè tutt me maché…?? Anca i lavor pesant…??

TONINO- Prò ann’è giust…!!

ITALIA- Al so me quél ch’è giust o no…(Brusca a Don Ferd.) E lei…El vo’ magnè un qualco’…??

DON FERD.- (Timoroso) No…No…Grazie…Mo stasera an magn…A voj fè un fiorétt…Alora…!!

ITALIA- Ambè…!! A credéva…!! Alora …A dagh na sistemèda maché…E dop a vagh a chèsa…Va bèn…!!??

DON FERD.- Se…Se…La facia pur com i pèr ma lei…

VALENTINA RIENTRA IN SCENA

VALENTINA- (Timorosa) Don Ferdinando…Don Ferdinando…!!

DON FERD.- Oh…Valentina…Co’c’è…??!

VALENTINA- Ecch…Don Ferdinando…Me…Ecch…Ai vléva dmandè na roba…Ecch…Insomma…

DON FERD.- Alora Valentina…Co’ t’è sucèss…??

VALENTINA- (Non sa che dire) Oh…Gnènt…Sol…Che…Insomma…Ecch…!!

ITALIA- (Intrviene) Insomma…!! Ragazéna…!! Co’ saria tutt sti manigh lungh…Eehhh…!! Dì quél ch’t’ha da dì ma Don Ferdinando e fala fnìda na bona volta…!!

VALENTINA- Se…Ecch…!! Ma me Don Ferdinando…Insomma…Me piacria tant da inparè a cantè bèn bèn …Ecch…!!

ITALIA- Embè…!!?? Ce bsogn da fè tantle stori par dì na’roba acsé…!!??

DON FERD.- Italia…Su…Un po’ de pacénza…!!(A Valentina) Ogni roba a su

 tèmp…Valentina…Ogni roba a su tèmp…T’vedrà che pièn pièn…Se t’vèn sempre a fe le prov…!!

VALENTINA- No…Don Ferdinando…Ann’ha capìd…A vléva dì…Ecch…Lei cl’è tant brav come maèstre  de musiga…Ann’è che…Insomma…El me daria …Qu<lca lezion…Magari…Privèda…!!!

ITALIA- Ch’ora l’è…Ma te caréna t’ha dat de volta el cervèll…Mo pènsa te se ‘n prét…El da lezion…Privèd ma na ragaza…Na dòna…Bèda gì valà…Bèda gì…!!

DON FERD.- E na maténa Italia…!! Un po’ de grèzia..!!

ITALIA ALZA LE SPALLE.

DON FERD.- (Con calma) Vedi Valentina…T’ha da savé che me an so un maestre de musiga par davér…

VALENTINA- (Subito) …Par me se…!!(Rimane impalata a fissare Don Ferdinando,sotto gli occhi vigili di Italia,che mani ai fianchi osserva la scena.)

DON FED.- Valentina…(Non risponde)…Oh…Valentina…

VALENTINA- …Siiii…!!??

DON FERD.- Valentina…Bonanott…

VALENTINA- (Sempre fissando Don Ferdinando)…Com…??

DON FERD.- Ajò détt…Bonanott…!!

VALENTINA- (Sognante) …Eeeeh…??

ITALIA- (Con poca grazia) L’ha détt “ Bonanott”…Mo co’ t’si tonta…???

VALENTINA- Ah…Se…Bonanott…!!(Fugge imbarazzata)

DON FERD.- (Interdetto) …Bo…!!??…Me ma cla ragazéna propi an la capisc…!!

ITALIA- Com saria a dì ch’in la capisc…?? Don Ferdinando…!! Mo co’ l’è tont anca lei…??Ancora  ann’ha capìd che la Valentina l’ajà chiapèd na scuffia par lei…!!??

DON FERD- Par me…???…Mo…Com è posibil…Me a so un prét…!!??

ITALIA- (Fatale) All’amor non si comanda!! E po’ lei, ann’è un om…Come tutti…Anca sl’ha la gonna…??

DON FERD.- Be…Se…Una rocia de om Italia mia…La créda pur ma me…Forte nell’anima e nel fisico!!

COSI’ DICENDO DON FERDINANDO AFFERRA UN ATTREZZO GINNICO(MOLLA) E CERCA SENZA ESITO DI TIRARLO CON ENTRAMBE LE MANI . TONINO CHE NEL FRATTEMPO NON AVEVA MAI SMESSO DI LAVORARE E RASSETTARE RIDE DI GUSTO VEDENDO DON FERDINANDO ALLE PRESE CON L’ATTREZZO .

TONINO- (Meravigliato) Mo…Don Ferdinando…Co’l fa…??

ITALIA- El fa le stupidagin el fa…!! Tutt le ser stè lavor…Tutt le ser…Préma o dop el se fa mèl Don Ferdinando…!!

DON FERD.- (Con notevole sforzo) Zitti sa…!!Ste ziténi par piacér…(Tentando di allungare la molla) Me piacria tant d’alunghè sa le mi mèn st’afari maché…!!

ITALIA- Se…!!Dmenlatre…!!

TONINO- (Prende l’attrezzo) El daga ma me…Ai facc véda com s’fa…!!

TONINO ESEGUE CON FACILITA’ L’ESERCIZIO.

DON FERD.- L’è sol na quistion d’alenamènt…!!

TONINO-L’è quistion de forza…No d’alenamènt…||

DON FERD.- (Riprova) Gnènt…Gnènt…Ann’i la facc…!

TONINO-(Riesegue l’esercizio) Tò…!! Chiapa…!!Mo me a digh…Te t’si un prét…Co’ te seve la forza!!??

DON FERD.- Si trascura il corpo…E po’ fnisc che anca l’anima la métt su la panza…El nostre corp…Tonino…Ann’è nostre…L’è in prestit…E bsogna curèl…!!

TONINO- In prestit…E co’ vria dì…??

ITALIA- Vria dì che’l nostre corp l’è de qualch’d’un altre…L’è véra Don Ferdinando..??

DON FERD.- Esatto…!!

TONINO- NOO…!! Davére…???! E de chi l’è…???

DON FERD.- Di Nostro Signore…E tocarà ardèl indria …Quand sarà el momènt..!!

TONINO- OOOhhh…!!! Madòna Santa…!! E quand sarà c’ha l’ho d’ardèl indria ste corp…??

DON FERD.- Ehh…!! Tonino…E chi lo sa…An t’avrà miga paura…Eh…!!??

TONINO- No…No…Sol che me piacria da savél par tèmp…Acsé…Magari…Préma d’ardèl…A me facc un bèl bagn…!!

ITALIA- Mo sentì ma quést…Sentì ma sta madasa de stoppa…!!

DON FERD.- Ajò cnosciud poca gènt pulida come te Tonino mio…!!

ITALIA- Ah…Quést è véra…!! L’è propi com un fiulén…!!

TONINO- Quant jè blén i fiulén…!!

DON FERD.- I t’pièc eh…??

TONINO- Urca…!!Si me pièc…!! Specialmènt quand jè pcén…Apéna nèd…!!

DON FERD.- Alora…Tonino…Te t’el sa com i nasc i fiulén…??

TONINO- Al so se,al so…!! Com tutt le besti…Da la panza dla mèdra…!!

DON FERDINANDO GUARDA ITALIA CHE SCONSOLATA SCUOTE LA TESTA.

DON FERD.- Be…Se…Più o mén…Prò…Préma…Presémpi…Co’ sucéd…??

TONINO- Bo…!!?? Co’ sucéd…??

ITALIA- I l’ha dmandèd ma te…Co’ sucéd…??

TONINO- Ah…Me ann’el so de sigur…!!

DON FERD.- Tonino…Sta a sentì ma me…Sta a senti bèn…Il toro…Co’l fa…??

TONINO- Il toro…?? Bo…!! Me miga a so co’l fa ste…Toro…Fossa par me al mandaria a lavrè…!!

ITALIA- (Alza gli occhi al cielo) Oh…Signurén aiudce te…!!

DON FERD.- Va bèn…Va bèn…Lascia perda el tor…Chiapén ma ‘n antre animèl toh…!!

TONINO- (Pronto) El cunì…!! Chiapém el cunì Don Ferdinando…!!

DON FERD.- Va bèn…Donca…Parchè…El cunì…Maschi…El..Zompa…sora …ma la cunì…fémna…!!??

TONINO- Mo com…Don Ferdinando…An t’el sa…?? El gioga no..!!

ITALIA- Ah…Sigur…!! E quant el s’divèrt po’…!!

TONINO- Se…Se…I gioga se…!! Miga lori i cnosc un atre divertimènt…!!

DON FERD.- (Braccio sulla spalla di Tonino) Tonino…Tonino…Sta a sentì ma me…Tonino…Te…Te si cuntènt de com te stà…?? A voj dì…Te si felìc una muliga…??

ITALIA- Mo se sa…Don Ferdinanno…Mèj de lo chi stà…??..El magna…el bév…El dorma…E an capisc gnènt..!!

DON FERD:- Alora Tonino…??

TONINO- Bo…!!Me ann’el so Don Ferdinando…Me a so sempre stèd acsé…!!E…Sgond lei…Don Ferdinando…Me a so felìc…??

DON FERD.- Se…Se…Par me se…Prò…Dle volt Tonino…An te pèr ma te…Che t’amanca un qualcò’…??

TONINO.- E co’ m’ha da manchè…?!…Me ajò tutt…!!E quand ajò magnèd e bud…Me a so a post…!!Ann’è Don Ferdinando…Che pàr chèsi …I manca un qualcò’ ma lei…??

DON FERD.- Ma me…??No…No…Ma me no d’sigur…!!

RIENTRA A QUESTO PUNTO VALENTINA.

VALENTINA- E parméss…??

ITALIA- Mo chi è a st’ora…!!??Mo t’si ancora te Valentina…E co’ t’vò adèss ??

TONINO- Oh…Valentina ciao…!!

VALENTINA NON RISPONDE A NESSUNO DEI DUE.

VALENTINA- Padre…??

DON FERD. Si…Valentina…??

VALENTINA- Padre…A m’avria da cunfesè…

DON FERD.- Mo te si cunfesèda stamaténa…!??

ITALIA- L’ajavrà fatt di pchèd  nov…!!

TONINO- Ostio…Valentina…Te si na birichéna par rida…!!

DON FERD.- E va bèn…Se propi t’ha urgenza…Fém sta cunfesion…

ITALIA- Dai Tonino…Gém via…Che Don Ferdinando l’ha da lavrè…!! Ce s’arvéd Don Ferdinando…!!

TONINO-Fa bèn bèn Don Ferdinando…A m’arcmand…!!

I DUE ESCONO DI SCENA

VALENTINA- Ogg…!! In t’èl bosch…Ch’èl sènta Don Ferdinando …Ch’èl sènta com el me batt el còr…!!

PRENDE LA MANO DI DON FERDINANDO E TENTA DI APPOGGIARSELA SUL CUORE.

DON FERD.- Ma…Valentina…!!

VALENTINA- (Come nulla fosse) Mi sono macchiata di un grave peccato…

DON FERD.- La confessione…Valentina…L’è un sagramènt…!! Ann’è miga un smachiador…!!Comunque…Va bèn…Dai  giò…Met-te in gnocch…

I DUE SI POSIZIONANO IN CONFESSIONE.

DON FERDINANDO SU DI UNA SEDIA,VALENTINA IN GINOCCHIO ACCANTO A LUI.

POI DON FERDINANDO SI FA IL SEGNO DELLA CROCE.

DON FERD.- Alora…Valentina…Sentìm un po’…Avanti…!!

VALENTINA- (Targiversando) L’ha sentìd che cald ogg…?? Eh…Don Ferdinando…Me…Sicom era cald..A so gida ‘n t’el bosch…Su par el mont…A chiapè un po’ aria…Me a vagh sempre malé…Quand ‘è cald…Sempre…Vers le tre…!! Se sta d’un bèn…!! E malé…Sòta i albre…A me métt giù…A giagia…E po’ a me toj la camigia…O la majétta …A sgonda de quél c’ha port…Acsé se sta più fresch…Sa…Don Ferdinando…Me sotta an port un bèl gnènt alora…

DON FERD.- Com…?? Ann’ho capìd bèn…!!

VALENTINA- A dicéva  che me sotta…An port un bèl gnènt…!!

DON FERD.- (Imbarazzato) Emm…Emm…!! Donca…Do più do fa quatre…Quatre più quatre …Me pèr che facia ott…Me pèr…(Si asciuga il sudore con un fazzoletto).

VALENTINA- Insomma sta de fatt che…An so com…A me so indurmentèda no…!??

DON FERD.- Eh…!!??…Com…??..Ah…!! Se..-Se..

VALENTINA- E a ‘n cèrt punt…Don Ferdinando…L’è arivèd lò…!!

DON FERD.- Lò…Chi…??

VALENTINA- Mo lò no…!! El stéss tip de clatra volta…Tutt vestìd de nér…Da la testa fin ma i pìd…El sa co’l m’ha détt Don Ferdinando…?? El sa…??

DON FERD.- No…Ann’el so…Co’l t’ha détt…??

VALENTINA- El m’ha détt…” Valentina…Chèva la gonna…!!” El sa Don Ferdinando…Cla gonna corta corta…Ch’ajavéva la stmèna pasèda…??

DON FERD.- Se…Se…A ml’arcord…!! Na maténa sl’ha m’arcord…!!

VALENTINA- Co’l dìc…??

DON FERD.- Gnènt…Gnènt…Va avanti…!!

VALENTINA- E acsé…A so armasta senza la gonna…

DON FERD.- Trenta giorni a novembre…Con aprìl…Giugno e settembre…

VALENTINA- Alora sto’…Tutt vestìd de nér…El m’ha méss na mèn…Insomma sul…Seno…

DON FERD.- Di quel seno c’è ne uno…

VALENTINA- E po’ Don Ferdinando…A me so svighièda…!!

DON FERD.- Tutti gli altri n’hann trentuno…!!

VALENTINA- Mo…Don Ferdinando…Co’l dic…??

DON FERD.- Par penitenza Valentina…T’ha da dì trent’un …Padre…Ave…Gloria…!!

VALENTINA- Acsé poch…??!!

DON FERD. Te Valentina…T’ha insugnèd…!! E quand un el sogna…An se fa pchèd…!!

VALENTINA- a poss dì la penitenza maché sa lei…??

DON FERD.- No…Va a chèsa …E subit…Fòra …Via…!!

VALENTINA USCENDO PRENDE LA MANO DI DON FERDINANDO   E CERCA DI BACIARLA.

DON FERD.- Co t’fa Valentina…Me an so un cardinèl…!!

VALENTINA- Prò el meritaria sa…!!

DON FERD.- Mo co’ t’sa te…Co’ t’vo savé…!! Insomma Valentina…Bonanott..!!

VALENTINA- Bonanott…!! (Non esce)

DON FERD.- Bonanott…Bonanott…

VALENTINA- …Notte…

DON FERD.- Valentina…A ce sém détt dic volt “Bonanott” urmèi…!!

VALENTINA- Bonanott…(Inchino e via)

DON FERDINANDO RIMANE COSì SOLO E SI PREPARA PER LA NOTTE.

METTE IN ORDINE LA BRANDA…SI TOGLIE LA TONACA…SI SIEDE SULLA BRANDA…RIFLETTE TRA SE…POI BEVE UN BICCHIER D’ACQUA…QUINDI SI SDRAIA SULLA BRANDA…SPEGNE LA LUCE…IN QUEL MOMENTO IL TELEFONO SQUILLA PIU’ VOLTE.

DON FERDINANDO RIACCENDE LA LUCE E POI RISPONDE.

DON FERD.- Siiii…??

VOCE DI DIO- Finalmente…!!

DON FERD.- Ma…Chi parla…??

V.d.D.- DIO…!!

DON FERD.- Chi…IO…??

V.d.D.- DIO…!! Il tuo Dio…!!

DON FERD.- (Seccato) Ahh…!! Dio…!! Scusa sa…Miga t’avéva arcnosciud…!!(Pensando ad uno scherzo) Dì un po’ raza d’invurnìd…Co’ t’vo fè ‘l spiritos…??T’divèrt a rompa l’anima ma la gènt …??

V.d.D.- Mai fatto gnènte di simile…Chèsi mèi el cuntrèri…!!

DON FERD.- Sta a sentì carèn…Me stasera a so propi stuff…Ann’ho voja da discorra par gnènt…E po’ a so anca stracch…Dì chi t’si…Co’ t’va cercand…e bonanott…!!!

V.d.D.- (Imperioso) Te l’ho detto…Io sono il Signore Dio tuo…E a voj parlè sa te…Dla fén del mond…!!

DON FERD.- Mo bèda gì valà…!! Mo va in Candia anca te…!!

V.d.D.- In Candia…?? Mo…Ch’ajava sbajèd el numbre…?? Mo te…Te si Don Ferdinando…??

DON FERD.- Se…A so Don Ferddinando…Se…E te t’si ‘n imbecéll…!!

COSI’ DICENDO DON FERDINANDO CHIUDE IL TELEFONO.

V.d.D.- (Arrabbiatissimo)  Ma come ti permetti…!!!Devi essere impazzito…!!! Mo…Me a digh…Mo co’ t’chiud el telefon in tla facia ma DIO…!!??

DON FERDINANDO E’ IN PREDA AL PANICO,SI GETTA IN GINOCCHIO

PROSTRATO FARFUGLIANDO QUALCHE PAROLA

DON FERD.- No…No…Co’ sucéd Madòna mia…Ajò chius el telefon se…Mo pièn pièn…An  l’ho fatt manca aposta…Co’ sucéd…!!! DIO MIO…!!

V.d.D.- Apunt…!!

DON FERD.- (Terrorizzato sempre in ginocchio) …Padre nostro…Che sei nei cieli…!!

V.d.D.- Don Ferdinando…Al so bèn’do’è c’ha so…!!Piutost valà…Lascia gì da fè el stupid e stam a sentì…(Solenne)…Ajò decìs da organizè…Un antre diluvi universèl…

DON FERD.- …No…!!

V.d.D.- Se…!!

DON FERD.- Mo…Signor…T’avréss intenzion d’afughè tutti…’N antra volta…??

V.d.D.- Precisamènt…E te…T’ha da costruì…Un arca…!!

DON FERD.- …Urca…!!

V.d.D.- No…Un arca…!!

DON FERD.- Aspèta…Aspèta…un momènt…Mo..Miga a fè un…Arca…Acsé…Ma’l prém che capida…

V.d.D.- E co’t’vréss dì…?? Forse, forse…NON CREDI AL TUO DIO…!!???

DON FERD.-No…No…Che anzi…Sol che…Insomma…Signor…Dio ch’el parla el dialétt…Ann’è sèri…Ecch…!!

V.d.D.- OMO DI POCA FEDE…!! Ignorant…Bestia ch’an te si atre…!!An t’el sa che Dio el po’ parlè tutt le lingue del mond…Parfin el fanés …Toh..!!

DON FERD.- Parfin el fanés…Nooo…!!

V.d.D.- Se…Se… Parfin el fanés…E adèss..Se t’me permétt…A vagh avanti…!!

DON FERD.- Prego…Signor…Prego…!!

V.d.D.- Donca a dciva…Tu coustru…Coustri…Insomma, te t’ha da fè ‘n arca…

DON FERD.- Urca…!!

V:d.D.- Co’t’fa…?? T’arcminciè…!!??

DON FERD.- No…No…Signor…Scusa…!!

V.d.D.- Donca…A dcìva…Te t’ha da fè un arca…E sa questa t’ha da salvè tutt i tu parochièn dal diluvi…!!

DON FERD.- E tutt chiatre inocènt de ste mond….??

V.d.D.- I s’arangia…!! Ah…!! Mo quaiussi maché…!! E’ co’l’è la banca d’Italia…Mo co’ ajò da pensè tutt me…E tutti chi s’arcmanda …!!E tutti chi me préga…E chi vo’ quést …E chi vo’ st’atre…Insomma me a so bel e stuff…!!

DON FERD.- Beh…E’ véra…Forse t’ha ragion…

V.d.D.-  FORSE….!!!!

DON FERD.- No…No…T’ha ragion e basta…!! Mo che forse…!!!…Piutòst…Signor…A t’poss dmandè na roba…??

V.d.D.- Dmanda…Dmanda pùr…!!

DON FERD.- Ma…Signor…Parchè t’ha scélt ma me…?? E parchè propi i mi parochièn…??

V.d.D.- E…Parchè …No…!!

DON FERD.- E…Già…Parchè no…!! Eh…!! Ste diluvi…No, acsé tant par avé ‘n idea…Ste diluvi…Quand sarà…??

V.d.D.- Mercoledì sera…A te dagh tre…A digh tre giorne de tèmp…!!

DON FERD.- Tre giorne…Mo…sol..?!

V.d.D.- All’alba di domani,chiamerai a raccolta i tuoi parrocchiani e poi darai loro la novella…!!

DON FERD.- Se, la novella…S’aj dagh sta novella  ma i mi parochièn…I m’romp l’oss del col…

V.d.D.- (Continua il discorso) Comincierete la costruzione dell’arca all’alba del giorno secondo, in quanto la prossima notte…La prima, l’ho destinata alla procreazione…Ogni uomo si giacerà con la sua donna e genererà un figlio,concepiti in questo vecchio mondo,essi nasceranno nel nuovo e dal vecchio erediteranno.

DON FERD.- La Genesi…Capitolo diciotto.

V.d.D.- E brav Don Ferdinando…A sènt cht’ha studièd…!!

DON FERD.- Be…Nel mio piccolo…!!

V.d.D.- Don Ferdinando…Sarai degno del tuo compito…??

DON FERD.- Mo…Mo…Dio…Sira….Maestà…Signor…I mi parochièn…insomma in me credarà mèi …I me metarà dentra ma ‘n manicomi…E po’ i butarà via la chièv….!!

V.d.D.- Arangte…Don Ferdinando…!! Me, da part mia, a me farò viv ogni tant…Ma…Arcordte bèn…Sol te t’me podrà sentì…!!T’ha capìd…??

DON FERD.- Com saria a dì…Sol me…?! E…E…Tutt chiatre…???(Nessuna risposta)..Signor…Oh…Signor…!!

V.d.D.- Mo…Co’ t’urle dì…??!! An so miga sord…!! Co’ t’vò…??

DON FERD.- No…No…E che a vléva dì…Che…Ann’avrò mèi el coragg da gì a sunè le campèn par dì ma tutti che …Insomma del diluvi …Ecch…!!

V.d.D.- Te t’farà com a t’ho détt me…!!

DON FERD.- Mo an poss gì a dì ma la gènt…

V.d.D.- (Imperioso) Don Ferdinando…Quést l’è un ordin…Punt e basta..,!!

DON FERD.- A vagh senz’atre…!!

V.d.D.- E le campèn le sunarà…A t’el digh me…Be…A t’salut Don Ferdinando…

DON FERD.- No…Aspeta…Parlém ‘na muliga de ste fatt…

V.d.D.- A ME…!!

DON FERD.- Com…??

V.d.D.- A me…A-Dio…A me…Eh…!!

DON FERD.- E’ già…E’ véra…A me…A-dio…Spiritos…!!

IN SCENA SILENZIO ASSOLUTO PER QUALCHE SECONDO.

DON FERD- Calme…Ajò da ste calme…!! Ann’è sucèss gnènt…Ann’è sucèss gnènt…Calme…Madona…No…No…Méj an chiamè…An se sa mèi…La miseriaccia boia…El còr el me va a docènt al’ora…El me scapa fòra dala boca ormèi

Calme…Ajò da ste calme…Ann’è sucèss gnènt…Gnènt…!!(Lunga pausa) Epùr…Epùr el telefon l’ha sunèd…La voc del Signor la m’ha parlèd…Se…La m’ha parlèd…El m’ha détt…El m’ha détt…Co’ l’è ch’el m’ha détt…!! Porco boia…An m’arcord un acidènt…!!…Donca…Ajò da ste calme…Senza pensè ma co’ è sucèss…E catt …mo com a facc a nun pensè…El Dio ch’el resuscita…Che affanna e che consola…L’ha parlè sa me…E préma de me…Préma de  me …L’avéva parlèd sol…Sol…Ma NOE’…O signor…!! No…E’…!!…(Pausa) …Va bèn…Va bèn…Adèss..Adèss a vagh a durmì…E vénga pùr dmaténa…Vénga  pùr…(Si sdraia di nuovo sulla branda)…Calme…A so sempre più calme…Sempre più calme…Fèlic e cuntènt…Cuntènt e felic…Ann’è sucèss gnènt…Ann’è sucèss gnènt…Gnènt…Gnènt…(Si alza di scatto dal letto)…ODDIO…!! HO PARLATO CON DIO…!!

RICADE PESANTEMENTE SULLA BRANDA, LA LUCE SI OSCURA SINO A FARE BUIO,NON DEL TUTTO PERO’. PER ALCUNI ISTANTI TUTTO RIMANE IMMOBILE CON MUSICA DI SOTTOFONDO,POI LA MUSICA SI AFFIEVOLIRA’,PAUSA,QUINDI CON IL CANTO RIPETUTO DEL GALLO TUTTO SI ILLUMINERA’ A GIORNO.COME IL GALLO SMETTE DI CANTARE SI SENTE IL SUONO DI UNA CAMPANA

DON FERD.- (Si alza dal letto frastornato) Mo..Co’…??Co’ sucéd…!!?…Com …Le campèn…??(Poi ricordandosi di cosa è successo,Alza gli occhi verso il cielo).

E…Na maténa Signor…E che prèscia…!! Fra’n po’ a le avria sunèd anca dapar me…!!!

V.d.D.- Svrch-te…Don Ferdinando…Dì sta novella ma i tu parochièn…!!

LE CAMPANE CONTINUANO A SUONARE,POCHI SECONDI E I PARROCCHIANI ENTRANO IN SCENA,TUTTI IN PIGIAMA…LA PRIMA AD ENTRARE VALENTINA.

TUTTI- Mo…Don Ferdinando…Co’ c’è..?? Co’ sucéd…?? Etc. Etc.(A soggetto)

VALENTINA- Don Ferdinando…Don Ferdinando…Le su campèn le m’ha svighièd propi in t’el bèl mèzz d’un sogn…Se lei el savéssa co’ a stèva sognand…??

DON FERD.- Valentina….A m’el poss immaginè…!!

VALENTINA- A me pudrìa…Confesè subìt…!!

DON FERD.- …Par piacér…Ann’è ‘l momènt…!!

LOREDANA- Mo…Co’è tutt ste bachèn…??Don Ferdinando…Co’ i va a fògh la chèsa…

MARCO- (Vede Loredana succinta) Loredana…Mo che moda saria questa..Scapè de chèsa sa’l pigiama…Va ‘t  vestì sa…!!

LOREDANA- Mo insonna Marco…T’me lasc in pèc…Se o no…!! Co’ t’vo da me…??!!

MARCO- Loredana…Insomma…Te t’si la mi murosa…E me ajò el dovér…

LOREDANA- (Brusca) Mo va al’inferne..!!

ENTRA TONINO SCONVOLTO. DIETRO DI LUI, ENTRA L’ITALIA.

TONINO- Don Ferdinando…Don Ferdinando…Mo…Co’ sucéd…??

ITALIA- Madòna che raza de paura…!!Don Ferdinando…Co’ è capitèd…??Gesù…Giuseppe…Maria…!!

ENTRANO INFINE DEBORAH,RODOLFO,MARCELLA.

RODOLFO- Don Ferdinando…Don Ferdinando…!!

MARCELLA- Ah…!! Par fortuna l’è maché…!!

RODOLFO- Insomma…Don Ferdinando…S’po’ savé co’ sucéd…??

DON FERD.- (Come nulla fosse) Co’ sucéd..??

RODOLFO- No…A so me ch’al dmand ma lei…E no lei ma me…Ann’è lei ch’el c’ha fatt arivè de corsa sa ste gran scampanamènt…??

DON FERD.- No…Se…Guèsi…

MARCO- No…Se…Guèsi…Mo le campèn le jà sunèd lei…O no…??

DON FERD.- No…Se…Guèsi…

ITALIA- Don Ferdinando…Insomma…Co’ saria tutt sti manigh lungh…Spò savé co’ saria sucèss…Se o no…??

DON FERD.- Se…Se…Adès a vé’l digh…Stè calme e bòni…Par intant metév a sèda…

TUTTI SI ACCOMODANO.

RODOLFO- Ohh…!! Adèss va méj…!! Donca…La parola al nostro buon curato…!!

DON FERD.- (Con imbarazzo) Oste…Prò…Che bèla giurnèda ch’vèn fòra eh…?!…Prò,me sa tant ch’el tèmp el se guasta…!!

ITALIA.- E lei…El c’ha fatt butè giù dal lètt par dì com butta el tèmp…??

DON FERD.- Be…Insomma…In t’un cèrt sèns…!!Anzi…Anzi…L’è propi acsé…Mo…Italia…Com l’ajà fatt par indvinè…??

TONINO- Mo…Don Ferdinando…Co’ l’è gìd via de cervèll par chèsi…!?

DON FERD.- No…Parchè…!!??

MARCELLA- Mo…Com…El c’ha fatt v-nì maché de corsa…

LOREDANA- Che noiatre a ce preocupém par lei…

MARCELLA-E lei…El ce parla del tèmp…??..Don Ferdinando…Insomma…!!

RODOLFO- Insomma basta…Mo co’ è tutt ste stori…Don Ferdinando…Par piacér..Ch’el ce digga  co’ saria sucèss…E bonanott…!!

TUTTI GUARDANO DON FERDINANDO.

DON FERD.- (Solenne) Ajò parlèd sa…(Tosse)

ITALIA- Com l’ha détt…??

MARCO- Boh…!! Miga s’è capìd…!!

DON FERD.- Ho parlato con…(Dio è detto pianissimo)

RODOLFO- Don Ferdinando…An s’è capìd bèn l’ultima part…!!

DON FERD.-(Rompe gli indugi) Ho parlato con Dio…!! El m’ha détt da fè na roba grosa un gran bèl po’…Ajò bsogn del vostre aiud…!!

SILENZIO TOMBALE DEI PRESENTI. LUNGA PAUSA.

RODOLFO- Per carità…Don Ferddinando…Per carità…Ognun fa el su mestìr…Ann’è la prima volta che sa la scusa de “ le esigenze divine” lei el vén…Com a poss dì…El vén a busè…A denari…!! Quant le sèrv Don Ferdinando..?

DON FERDINANDO SI SIEDE CALMO. PAUSA.

DON FERD.- Mi serve…Un arca…!!

RODOLFO- Un arca…?? URCA..!!

VALENTINA-(Sognante) Oh…Signor…!! Un ‘ARCA…!! Ma …Don Ferdinando…L’ajè ‘n idea…Meravigliosa…!!

MARCO- Mo…Un arca…Com…??

DON FERD.- Un arca…Un arca vera…Uguèl precisa e spicighèda ma quéla de Noè…L’ajà anca da galegiè…Anzi…L’ajè la roba più important…!!

RODOLFO- (Incredulo) Mo se sa…L’ajà anca da galegiè…Eh..?? ‘N arca vera…!!

Uguèl ,uguèl ma quéla de Noè…!! Ce mancaria…!! Me sa tant che …El nostre bòn prét…An sta bèn…!!

MARCELLA- (Sdrammatizzando) Forse…Forse…Don Ferdinando…El vléva dì da fè na spéc de carr de carnevèl…Che …Com a poss dì…El s’asmejassa ma l’arca de Noè…!!

LOREDANA- E’ véra…Se…D’altrapart  bsogna movse par tèmt par fè le rob bèn bèn…!!

DEBORAH- Se…Se… Com le canzon de Nadèl …Che s’fa le prov quand è giugn…!!

DON FERD.- No…No…Ragazi…Ann’avé capìd…!!

ITALIA- Com …No..No..!! Don Ferddinando…Mo lei el scherzarà…!!

DON FERD.- No..No…Me an schérz par gnènt…(Solenne) CE SARA’N ANTRA VOLTA…EL DILUVI UNIVERSEL…!!

LUNGA PAUSA: TUTTI SI GUARDANO…

ITALIA- Don Ferdinando ch’el lasciasa gì da dì le stupidagin…!!!

DON FERD.- Sol la nostra parochia la se salverà…E noiatre, a sém propi stèdi capèdi tra tutti par…Com a poss dì…Ripopolare la terra …Ecch…!!

VALENTINA- (Raggiante) Ripopolare…!! Che idea Meravigliosa…!!!

DON FERD.- Valentina sta un po’ bunéna par piacér…!!

RODOLFO- Su…Su…Da brav Don Ferdinando…Calme e bòn…Lei…Don Ferdinando…Da buon curato…L’ha propi bsogn d’éssa curèd…Signor curèd…

DON FERD.- (Forte) Me an so matt…!! Dio…El m’ha parlèd par davér…!!

TONINO- Oh…Ragazi…Se Don Ferdinando el dìc cl’ha parlèd sa Dio…Vò dì cl’ha parlèd sa Dio…No…?? Co’ c’è po’ de tant buff me an capisc…!!

RODOLFO- Mo sta zitt te…Ch’an t’capisc gnènt…T’fa confusion e basta…!!(Cambia tono) Don Ferdinando…Don Ferdinando…Ch’el se  métta a séda maché…Donca…Lei…L’avria parlèd sa Dio…E’ véra…??

DON FERD.- Se…E’ véra…!!

RODOLFO- E…In che mod…??

DON FERD.- Ajò parlèdi…Par…Par…Com saria a dì…In che mod…??

RODOLFO- Se…A digh…Na vision…’N aparizion…Un sogn…Co’ so…!! A voj dì…In che mod jà parlèd ecch…!!

DON FERD.- (Sconsolato) Par…Par…Telefon…!!!

RODOLFO- Ahh…!! Sigur…!! Par telefon…E magari jà fatt ‘n interurbèna…E’ véra…??!!

DON FERD.- Me ragazi …Fussa al post vostre…An me credaria mèi…!!

RODOLFO- Ohh…!! Adèss va bèn…Lei…Don Ferdinando…Lei l’è de sigur una mulighéna stracch…Anzi…Molt…Tropp…!!E forse …Forse…Anca un tantinén esavrìd…Na bèla durmida…Na bèla durmida e pasa tutt…!!

DON FERD.- Me an stagh mèl…!! E po’ le campèn…Se a digh…Le campèn…??!!

RODOLFO- Che…Campèn…??

DON FERD.- Le campèn…Se…Le campèn…Miga a le jò sunèd me…Mo lò…(Cenno testa e dito verso l’alto)

RODOLFO- Lò…Chi…??…Lò…Lò…??

DON FERD.- Se…Lò…!!

RODOLFO- Ragazi…Maché ce vò senz’atre un dotor…Anzi…Maché toca chiamè ma un specialistigh …Tra che…!!

VALENTINA- Ma…Signor Rodolfo…Parchè ann’i vò créda…??

RODOLFO-(Sarcastico)Com …Com…?? Ann’ho capìd bèn la domamda…??

VALENTINA- Don Ferdinando l’ha parlèd sa Dio par telefon…Embè…??(Dolce)

Fussa par me…Ai telefonaria tutt i giorne…!!

DON FERD.- Valentina…Par piacér…Ann’è’l momènt…!!

RODOLFO- Alora…Alora…Metèm Che ste diluvi el ce sia par davér…E che noiatre…Ajavém costruìd…St’arca…Me a me dmand…Parchè propi ma noiatre…??!!

DON FERD.- (Pausa) E…Perché no…??

RODOLFO- Ch’el scusa sa Don Ferdinando…Armanga maché…Mo quèsta l’ajè propi…Propi …Na risposta da …Imbecéll…!!

DON FERD.- E quél ch’ajò détt me…

RODOLFO- Com…??

DON FERD.- (Serio) L’ajè la risposta ch’el m’ha dat…DIO…!!

RODOLFO- Aahhh…!! Ecch…!!(Ai presenti) No…No…L’è propi matt…!!

TONINO- (Taglia corto) Don Ferdinando…Sta a sentì ma me…Se te t’me dic com l’ajè fata st’arca…A cminciém subit…E bonanott…!!

DON FERD.- (Entusiasta) Ah…Tonino…!! Donca…L’ajè com fussa na chèsa…Na gran chèsa cla galéggia…Ecch…!! E po’ noiatre a gém tutti déntra sta chèsa…E malé…A stém stretti stretti l’un ma clatre…

VALENTINA- Oh…Si…!! Che bèll…!! Che bèll…!!

DON FERD.- ( Si spaventa) Aiud…!! Chi è…!! Valentina…Sta calma…!!

( Continua il discorso) E dop…Onorati del grande privilegio ch’el Signor el c’ha concèss…Tra tutt le bèsti e tutt le piant de sta tèra…S’arcmincia na vita nòva…!!

ITALIA- Catt…E’ gnènt…!!

RODOLFO- ( Compatisce) Don Ferdinando…Don Ferdinando…Ch’el scusa sa…Mo…Inn’è v-nùd da pensè…Ch’el buon Dio…El pudéva chiamè…Par telefon…Ma qualch’d’un atre…Più…Qualifichèd de lei…Co’ so…(Litania) An pènsa che a Roma…Ce podria essa un sgnor…Tutto vestito di biancooooo!!!

TUTTI- AAMEENN……!!

DON FERD.- Ann’el so…Propi ann’el so…Ajò pensèd e arpensèd ma sta facenda…Par dem una risposta…Che fors…An c’è…!!

RODOLFO- Oohhh…!! Acsé va bèn…Donca…Adèss , risolta sta situazion …Argém a durmì…!!

ITALIA- E no…!! Mo miga va bèn acsé…Un qualcò’ ha da essa sucèss se le campèn le jà sunèd da par lorle…!!

DON FERD.- L’ajà ragion Italia…!! L’ajà propi ragion…!!

DEBORAH- Don Ferdinando…Arprova…Arprova a fè sunè ‘n antra volta le campèn…!!

TUTTI- Se…Arprova…!! Dai…Arprova…!!

DON FERD.- Mo…Co’d’cì ragazi…Mo miga è posibìl…!!

RODOLFO- Catt…!! A i créd…E co’ l’è un mago…!!??

DON FERD.- Aahh…!! Saria tropp comod par voiatre…Saria fècil créda acsé…!! E’ véra…?? Dio el vò che voiatre…Tutti…A credé par féd…E no ,par un mirècol…

Eh…!! Saria tropp fècìl…Saria…!!!

VALENTINA- (Entusiasta) Se…Se…Don Ferdinando…Un mirècol…Me a so sigura che lei l’è tant brav che se’l vò…Prova Don Ferdinando…Dai…Prova..!!

DON FERD.- Se…Un mirècol…!! Magari…!! Scusa sa Valentina…Mo…Me a digh…Te pèr posibil ma te…Che  me  ha facc una mosa…Acsé…Sa na mèn …E le campèn…

DON FERDINANDO ALZA UN BRACCIO E LA CAMPANA SUONA.

SPAVENTO GENERALE DI TUTTI ,LUNGA PAUSA.

DON FERD.- (Spaventato) Mo…Mo…Co’ l’ajà sunèd par davér…??

TUTTI- (A soggetto) Se…Se…L’ajà sunéd…!!

DON FERD.- No…Dai…Ann’è posibil…Ann’i créd…

TUTTI- (A soggetto) Arprova Don Ferdinando…!! Arprova…!!

ANCORA UNA VOLTA DON FERDINANDO ALZA TIMOROSAMENTE UN DITO E LA CAMPANA SUONA DI NUOVO.

TUTTI- (A soggetto) Miracolo …Miracolo…Quèst l’è un mirècol…!! S’an déd Don Ferdinando l’ha sunèd le campèn…

DON FERD.- Fermi…Fermi tutti…Ragazi…El campanèr an so me…Chi sona le campèn…Ragazi…L’è Dio…Ch’el vò fè savé ma voiatre…Quel che me  a vo détt…

RODOLFO- (Incredulo) Bòni…Bòni…!! E …Se fussa un schérz…!!

MARCO- Se…Un schérz…!! Chi sa de chi…??

RODOLFO- De chi…De chi…Del vènt…Ecch…!! Se…El vènt el fa sunè le campèn…!!

MARCELLA- Se…El vènt…Mo bèda gì valà…Anca te…An c’è manca el vènt  stamaténa…!! E po’ chisà com el fa el vènt a sunè le campèn…??

RODOLFO- E se tutta sta storia …La fussa stèda preparèda aposta…??

ITALIA- E…De grèzia…Chi l’avria preparèda…???

LOREDANA- Già…Propi…Chi l’avria preparèda…??

RODOLFO- Lò…El prét…Par imbruièc ma tutti…Capirà …Saria la préma volta che i prét i va imbrojand ma la gènt…Sa la scusa dla féd…!!

LOREDANA- Signor Rodolfo…Sa tutt el rispètt…Lei an capisc gnènt…Don Ferdinando ste rob maché an le fatt…Ne le ha mèi fatt…!!

MARCO- Brava Loredana…Sta volta t’me si piaciuda…!!

RODOLFO- Se…Se…Credé ma tutt voiatre…Bravi…!! Comunque va bèn…!! Arivèdi ma ste punt…Metém el chès che sta benedetta arca, la s’possa fè…!!

DON FERD.- OOHH…!! Finalmènt…!! Era ora…!!

RODOLFO- Già…Era ora…!! E maché casca el sumar…!! Parchè par fèla st’arca…C’vò el materièl…Cioè…La legna…El legnèm…!!

DON FERD.- (In imbarazzo) Ecch…Apunt…Alora me…Ajavria pensèd…Che lei..

RODOLFO- Siiiii…!!??

DON FERD.- Lei …Che de mestìr…Insomma la legna …I la vénd…

RODOLFO- Siiiii…!!??

DON FERD.- Ecch…Lei el ce pudéva dè na mèn…!!

RODOLFO- Nooooo…!!!

DEBORAH- Mo …Bà…Parchè…??!! Co te costa ma te…??!!

RODOLFO- Me costa …Me costa…!!

LOREDANA- Mo…Signor Rodolfo…Se lei an ce dà el legnèm…Com a pudém noiatre costruila st’arca…!! El ce dia na mèn giù…Par piacér…!!

RODOLFO- La véd…Signorina Loredana…A me spigh méj…Ann’è che me an voj…E che an poss…Ecch…!!

LOREDANA- Mo com…Lei cl’è tant brav…Tant bòn…E tant gentìl…!!

MARCO- Oh…Loredana…adèss an esagerè prò è…

LOREDANA- E va al’infèrne…!!( A Marco)

RODOLFO- Ecch…Brava…!! An poss signorina…Parchè a part tutt i lavor ch’ajò da fè…Tutta la legna ch’ajò…L’ajè tutta già prenotèda o venduda.

MARCELLA-E tutta cla legna che c’è dria el capanon…??

RODOLFO- Ahh…Quella…!!?? Venduda ma i cantìr del port…!!

DEBORAH-E quèlla sora el camion davanti a chèsa…???

RODOLFO- Venduta anca quella…Impresa CASTELLI&BERTINI…L’ajà da partì dmaténa…Pensa un po’…!!

MARCELLA- Aspèta …Aspèta…E tutt ch’el legnèm vicén ma la rèt de dria…??

RODOLFO- Mo vara che te si buffa…Quéla malé la serve ma’l falegnèm par fè le panch par la chisa del convènt de Santa Teresa del Bambin Gesù…!!

ITALIA- Eh…Mo alora…Com a pudém fè…??

MARCO- E già…Com s’po’ fè…??

RODOLFO- Fermi tutti…Me v-nùd ‘n idea…(Sarcastico) Lei …Don Ferdinando…Cl’è tant vicén…Anzi…S’po’ dì cl’è de chèsa…Sa…La Sacra Faméja…Parchè an dmanda ‘n aiud ma San Giusèpp…?? Magari i prova a fè na bèla telefunèda…Ecch…!!   Adèss prò ragazi basta…A so stuff…Marcella…Deborah…Forza …Via…A chèsa…Via…!!

I TRE ESCONO DI FILATA DALLA SCENA, PRIMA DI USCIRE PERO’ DEBORAH SI RIVOLGE A DON FERDINANDO.

DEBORAH- Don Ferdinando…Veramènt…Me dispièc…!!

DEBORAH ESCE SOMMESSAMENTE.

TONINO- Don Ferdinando…Mo miga el se scoragiarà par acsé poch…Prova a fè

‘n antre mirècol…Com sa le campèn…E t’vedrà la legna che t’vèn fòra…!!

TUTTI- E’ già…E’ véra…Dai Don Ferdinando…Prova …Dai…!!

DON FERD.- Fermi tutti…!! Bòni…!!Oh..!! Mo co’ si tutti matti…Eh…?? Mo par chi m’avét chiapèd…Par un sant…??

LOREDANA- Prò…Sa le campèn…No…A digh…An sarà stèd un gran mirècol…Prò…Insomma…Méj de gnènt…!!Anzi…El pudria anca arpruvè no…!!??

DON FERD.- No…No…An bsogna esagerè…Se el Signor el vorà…El farà lò un qualcò’…Lò…El trovarà la soluzion…!! E adèss via…Gì tutti a chèsa…Via…!!

TUTTI ESCONO PARLOTTANDO TRA DI LORO…DON FERDINANDO RIMANE SOLO,TUTTA LA SCENA SI FA SCURA,DON FERDINANDO SI GUARDA INTORNO PER ACCERTARSI DI ESSERE RIMASTO VERAMENTE DA SOLO E DI NON ESSERE VISTO,CONO DI LUCE SU DI LUI CHE SI METTE IN POSA DI MAGO.

DON FERD.- Signor…Signor…!! Fa v’nì subit maché…Adèss na gran mucchia de legna…

ATTIMI DI PAUSA

DON FERD.- Signor…!! Fa v’nì subit maché…Na gran muchia de legna…Par fè l’arca…!!

ATTIMI DI PAUSA.

V.d.D.- Aoohh…!! Don Ferdinando…!! An te sarà miga muntèd la testa eh…??

DON FERD.- Eehh…!! No…No…Signor…A scherzèva…A scherzèva…Gnènt…Come non detto…!!

DON FERDINANDO ESCE PRECIPITOSAMENTE DI SCENA.

………………………  FINE DEL  I  ATTO ………………………………………

…………………..    PAR LA GLORIA DEL SIGNOR  …………………………

                                                II     ATTO

LA SCENA SI APRE SU DI UN LATO OVE CON UN OPPORTUNO GIOCO DI LUCE SI INDIVIDUERA’ LA CASA DI  RODOLFO CECE. DEBORAH SEDUTA AD UN TAVOLO PIANGE DISPERATA, LA MADRE MARCELLA LA CONSOLA ED IL PADRE RODOLFO  CAMMINA AVANTI ED INDIETRO.

RODOLFO- Vara Deborah…Vara che s’an’t’lasc gì da piagna…Na volta par tuttle…A t’gonfi da le bastunèd…Acsé te piagn davér par un qualcò…!!

DEBORAH- (Piangendo) A voj rida…Se…A voj propi rida…Quand …Tutti …A morirém afughèdi…Par colpa tua…!!

RODOLFO- (Rifà il verso) Gnè…Gnè…Gnè…!!S’an’t’lasc gì…A t’dagh un schiafon…(Strilla) T’lasc gì…!!

MARCELLA- Me prò…An te capisc…

RODOLFO- Co’ l’’è ch’an t’capisc te…!! Co’ l’è ch’an t’capisc…??!!

MARCELLA- Me an capisc parchè  te…E te sol…An t’vo’ créda ma Don Ferdinando…!!

RODOLFO- Parchèèèè…?? A t’el digh me el parchè…

MARCELLA-E dì’l no…Dì’l…!!

RODOLFO- Adèss a t’el digh…

MARCELLA-Dai…No…!! Di’l…Forza di’l…!!

RODOLFO- Te sta zitta na muliga…!! T’me lasc parlè…!!? Insomma…!!(Sente Deborah che piange) E te t’lasc gì da piagna…Se o no…??

MARCELLA- (Impaziente) Alora…??

RODOLFO- Lò…El prét…Don Ferdinando…Sa la storia del diluvi…El vò la legna mia…El vò…Tutta…!! T’ha capìd…!! E par giunta a gratis…Senza paghèla…Ecch…!! Acsé dop i la vénd lò…!!

MARCELLA- Me an créd che sia com te dic te….Comunque…

RODOLFO- Se…Se…E’ com a digh me…!! E po’ se ‘l Padretèrne el vléssa un po’ de legna …La trovaria da par lò…!! Senza dmandèla ma me…C’ha lavor da la maténa a la sera…!!

MARCELLA- Madòna…Quant tla fa lunga par un po’ de legna…!!

DEBORAH  PIANGE SONORAMENTE.

RODOLFO-E basta da piagna…!! Ann’è poss più…!!

IL TELEFONO SQUILLA RIPETUTAMENTE , RISPONDE RODOLFO .

RODOLFO- Pronto…Se…A so me…Chi parla…?? I cantir del port…!! Ah…!!Guardè che el legnèm par voiatre l’arivarà dmaténa…Com…?Com saria…?

Ann’el vléd più…E parchè..??..Pronto..!! Pronto...!!(Chiude sconsolato)

MARCELLA- Chi l’era ma’l telefon…??

RODOLFO- I cantir del port…I dic che la legna mia…In la vo’ più…!!

DEBORAH- (Ascigandosi le lacrime) Toh…!! Chiapa su bà…!! Te sta bèn…!!

RODOLFO- Guèi…!! Guèi a chi fièda sa…!! Comunque el mi guadagn a l’ho fatt lustéss sa l’impresa Castelli& Bertini….

DI NUOVO SQUILLA IL TELEFONO, DI NUOVO RISPONDE RODOLFO.

RODOLFO-  Pronto…Se…Rodolfo  Cece…Se…Ah…L’impresa Castelli& Bertini…Se…Dica ,dica…Com…?? Co’l dic…?? El mi legnèm el ve fa schif…??!!

E alora…?? Ann’el vlét più…!! Mo…Com saria sta storia…?? Pronto..?? Pronto..?

(Chiude) An me guardèd in ch’el mod par piacér eh…!! L’ajè na pura coincidenza…

Un chès…Ecch..!! Par fortuna che sa le panch par le sòr de Santa Teresa del Bambin Gesù…Ajò guadambièd par tre…Ecch…!!

SQUILLA DI NUOVO IL TELEFONO , ANCORA RODOLFO RISPONDE.

RODOLFO- Aiud…!! Madòna Santa …!! El telefòn…!! El telefòn…El sona…El sona el telefon…!!

MARCELLA- ( Visibilmente compiaciuta) Rodolfo…Rispond…!!

RODOLFO- Sssee…!! Se…!! Pr…Pronto…?? Chi…Chi parla…??

DA UN LATO DELLA SCENA IN LUCE BIANCA, DON FERDINANDO RISPONDE CAMUFFANDO LA VOCE.

DON FERD.- ( Voce camuffata) Signor Rodolfo…E’ lei…??

RODOLFO- Se…A so me in persona…Chi parla…??

DON FERD.- (Come sopra)  Sono la Madre superiora delle suore del convento di Santa Teresa del Bambin Gesù…Mi dispiace tanto…Ma il suo legname per le panche…Non ci serve più…

RODOLFO- Mo…Com sarìa a dì…?? Mo…Com a fè senza le panch…?? A stè in pìd…??

DON FERD.- E si Signor Rodolfo…Si sta tutti in piedi…!! Così facciamo un fioretto…!!

RODOLFO- Aahhh…!! A fè un fiorétt…!! E me ch’ajò fatt tajè tutta cla legna a blocch…Co’ l’è c’ha facc adèss…?? Dove li metto tutti questi blocchi…Sorella…Dove li metto…??!!

DON FERD.- Mah…!! Io son monaca…!! Non son pratica di queste cose…!! Buongiorno…!! (Chiude)

MARCELLA- Alora…??

RODOLFO- Anca le sòr…Anca le sòr…Le jà rinuncièd…!!

DEBORAH SI METTE A BALLARE E MARCELLA CON LE MANI GIUNTE RINGRAZIA IL CIELO.

RODOLFO- Mo vara te che raza de situazion…Ajavéva tre…A dìgh tre bèli ordinazion de legnèm...E tach…!! Disdette tutte …In mén d’un minud…A so rovinèd…A so propi rovinèd…!!

ENTRA NELLA SCENA DON FERDINANDO.

DON FERD.- Pace e bene …A tutti…!!!

DEBORAH- (Contenta)  Don Ferdinando…Don Ferdinando…E’ sucèsa na roba…Na roba…Bèla un gran bèl po’…!!

MARCELLA- Se’l fussa stèd maché Don Ferdinando…E’ capitèd na roba…Mo na roba…!!

RODOLFO- (Arrabbiato)    Alla préma persona cla parla de mirècol…!! Ai romp l’oss del coll…!!

DON FERD.- Mo insomma…S’podria savé …Sa la calma…Co’ saria sucèss…??

MARCELLA- (Agitata) Donca…!! Don Ferdinando…Sona el telefon…!!

DEBORAH- (Saltella contenta) E sa chi era Don Ferdinando…Sa chi era…??

RODOLFO- Insomma basta…!!! A vlé ste zitti na bòna volta…!!??

DON FERD.- (Si tradisce) Calma su…Adèss calma…E ragiuném…Alora…Rodolfo…Vist e considerèd che tutt le su ordinazion de legnèm…L’ejè stèd anulèd…Adèss el ce podrà dè ma noiatre un po’…(Non finisce)

RODOLFO- Com …Com…Com…?? Com sarìa a dì sta storia…?? Lei el sa…!!?

DON FERD.- (Cerca di riprendersi) Emmmh…Emmmh…!! E …Se…I m’l’ha détt lei…!!

RODOLFO- (Sicuro di se) E…No…Propi no…!! Me ann’ho détt gmènt…!!

DON FERD.- (Rivolgendosi a Marcella) Lei no…Alora…Fo..Forse…La signora…!!

RODOLFO- No…No…Manca la signora l’ajà détt gnènt…!!

MARCELLA- No…Me…No…!!

DON FERD.- La Deborah…Ecch chi la détt…La Deborah…!!

DEBORAH- Me…Veramènt…

RODOLFO- No…Manca la Deborah l’ajà détt gnènt…E brav el nostre Don Ferdinando…El vléva freghè ma mè…(Rivolto a Deborah e Marcella) Ajavé vist el vostre prét quant le brav…El vléva freghè ma me…Lò..Ma me…!!! Mo ma me carén…An me frega nisciun…(Così dicendo si appresta a fare una telefonata)

DON FERD.- (Tra se) Signor…Par piacér…Fa un qualcò’ te…Par piacér…!!

RODOLFO- ( Al telefono) Pronto…?? Suor Filomena…?? Rodolfo Cece…Quel dla legna par le panch…Ai vlèva dì che…Domani…In giornata..Le arriveranno le panche già belle che pr…(Non termina)

V.d.D.- (Camuffata) Ma insomma…Signor Rodolfo…Le ho già ripetuto anche cinque minuti fà…La sua legna non ci serve più…Facciamo un fioretto…E con questo la saluto…(Chiude)

RODOLFO-(Inebetito) Oh…!!El legnèm inn’el vò più par davér…!!

DON FERD.- (Alza gli occhi al cielo) Grazie Signor…!!Ooohhh…!! Adèss finalmènt el ce darà el legnèm…A spér…!!??

MARCELLA- Adèss an te po’ dì de no…!!

DEBORAH- Dai bà…??

RODOLFO- (Duro) Mo manca par l’anticambra del cervèll…!! An ve dagh gnènt…

Cla legna malé…La val un sacch de quadrén…L’ajè la mia…Punt e basta…!!

DEBORAH- (Supplica) Dai…Bà…Par piacér…!!

RODOLFO- No…No…A vl’ho détt…An ve dagh gnènt…!! GNENT…!!

MARCELLA- (Bonaria) Rodolfo…Rodolfo…Cerca da capì…Cla legna malé…La ce serve  par pudè costruì l’arca…!!

RODOLFO- No…Ajò détt de no…E no armàn…!!

MARCELLA- L’ajè la tu ultima parola…??

RODOLFO- Se…!!

MARCELLA- (Dura) Alora noiatre…A la facia tua…A chiapém tutta la legna sa la forza…!!

DEBORAH- Giust…!! Brava mama…!!

RODOLFO- E co’ saria questa…Na ribellion…?? Na rivolta…?? Ste atènti ragazi che me a vagh a chiamè ma le guardi…(Fa per uscire)

SULLA  PORTA INCAPPA IN TONINO.

TONINO- ‘N do’l va lei…??

RODOLFO- Me a vagh a denunciè…

TONINO- (Più forte) ‘N do’l va lei…??!!

RODOLFO- Me…Me…Da nisciuna part…A stagh a chèsa…Prò…

TONINO- (Minaccioso) Prò…!!

RODOLFO- Prò…Gnènt…!! Mo an fnìsc maché ecch…!!

MARCELLA- Fnisc…Fnisc…E adèss caménna…Gém de sopra tla cambra…C’ha te chiud dentra…Che sa te …An se sa mèi…!!

RODOLFO- Prò ann’è giust…La legna l’ajè la mia…

MARCELLA- Fila via sa…!!

RODOLFO ESCE A TESTA BASSA  SEGUITO DA MARCELLA E GLI ALTRI.

DON FERDINANDO RIMANE SOLO .

RITORNA LA NORMALE LUCE DI SCENA .

DON FERD.- Signor…Signor…!! Oh…!! Dle volt t’el chièm e manca el rispond…!!

V.d.D.- Cosa c’è…??

DON FERD. – Signor …Donca…In t’un mod o in t’un clatre…La legna par costruì l’arca…A l’ajavém truvèda…Alora…Adèss …Se te ancora te si del’idea d’afughè ma tutti…Noiatre …A cminciém a costruila…St’arca…!!

V.d.D.- Be…!! A dirìa…!! Te co’t’dic Don Ferdinando…??

DON FERD.- Sia fatta la tua volontà…Signor…!! Alora…A cminciém…(Tra se ) Sa sém bon…!!

V.d.D.- Co’t’dic Don Ferdinando…??

DON FERD.- Gnènt…Gnènt…A parlèva da par me…!!

ENTRA  MADDALENA .

E VESTITA IN MODO VISTOSO,ANCHE LA BORSETTA SARA’ VISTOSA.

MADDALENA- E permesso…??!! Si può entrare…??

DON FERD.- Avanti…E adèss chi è…??

MADDALENA- Buongiorno prete…Mi presento…Il mio nome è Maddalena…Sono una nuova parrocchiana…

DON FERD.- Al so…Al so com s’chièma lei…E…De grèzia…Co’ la vò’ da me..??

MADDALENA- Da lei niente…Però siccome ho saputo…Tramite voci…Che…Insomma…Starebbe per succedere qualche cosa…

DON FERD.- E …Co’ staria par sucéda…??

MADDALENA- Un…Come si dice…Una specie di Diluvio Universale…Dico bene…!!

DON FERD.- E…Ma lei…Chi l’ha détt…??

MADDALENA- Sa…In certi momenti…Ha capito vero…(Allude)..E’ molto…Molto facile parlare…E fare parlare…E certe cose…Per chi è del mestiere…Sa…Come posso dire…Si vengono a sapere…Ecco…Lei mi capisce…!!

DON FERD.- Se…Se…A capisc…Na maténa s’ha capisc…!!

MADDALENA- Bene…Per venire al dunque…Se non le dispiace…(Lo guarda dall’alto in basso)…Prete…Vorrei venire anch’io…!!

DON FERD.- Se…Propi…Ce mancaria anca questa…!!

MADDALENA- Come dice…??

DON FERD.- No…No…Gnènt…!! A dcìva che…Miga è posibìl…!!

MADDALENA- E perché mai…??

DON FERD.- E parchè…Parchè l’è già tutt…Mo propi tutt pén…L’è già tutt prenotèd…Ecch…!!

MADDALENA- Oh…Questa è proprio bella…!! Tutto prenotato…Che…??

DON FERD.- El pulman…Cioè…No…A vléva dì…

MADDALENA- Il pulman…??..Ma…Si era parlato di un arca…!!

DON FERD.- Si…Se…Prò par arivè ma …St’arca…S’ha da chiapè el pulman ecch…Alora…!!

MADDALENA- Beh…Per questo si rimedia…Mi farò dare un passaggio…Sa…Per me non è molto difficile…

DON FERD.- Catt…A i créd…!!

ENTRA A QUESTO PUNTO DELLA COMMEDIA  LOREDANA .

LOREDANA- Don Ferdinando…Don Ferdinando…Oh…!! A végh c’ha disturbe…!!

DON FERD.- (In evidente imbarazzo) No…No…Loredana…Vèn…Vèn pùr avanti…Te vlév un qualcò’…??

LOREDANA- Ai vléva parlè do minùd Don Ferdinando…Mo ajartorne più tardi…Vist che adèss c’è st’ia…!!

DON FERD.- Ahh…!! Mo la signorina l’ajà fnìd da discorra…L’è véra signorina…??!!

MADDALENA- (Irritata) Veramente…Ancora devo cominciare…Comunque…!!

LOREDANA- El facia s’al comod Don Ferdinando…Tant ann’è rob important…!!

MADDALENA- Ecco…!! Appunto…!! La mia invece è una cosa importante…

LOREDANA- (Minacciosa) Co’ t’ha da dì te…??

MADDALENA- (Con sufficienza) Io…?? Nulla…Desideravo solamente conferire con il signor …Prete…Sa…(Alto in basso) Cose…Private…!!

LOREDANA- Ecch…Brava…Se…!! Conferésc…Conferésc…Cl’è méi par te…Sa tutt i pchèd ch’t’avrà fatt…!!

MADDALENA- Mica devo parlare dei miei peccati…Io…!! Devo solo comunicare al parroco…Al prete…Il mio intendimento  a venire con voi tutti sull’arca…!!

LOREDANA- ‘N do’ giréss te…?? Don Ferdinando…Miga la dirà se’l sèri…??

DON FERD.- (Minimizza)  Ehhh…?? Mo…No…La dic acsé…Par dì…!! E’ véra signorina…??

MADDALENA- No…No…Don coso…Prete…Io sono veramente e fermamente intenzionata a venire con voi…!!

LOREDANA- Nooo…Caréna…!! Te an t’va da nisciuna part…!! T’vò scmétta…??

MADDALENA- Aaahh…!! Questo lo vedremo proprio…!!

DON FERD.- (Deciso) Oooohh…!! Basta eh…!! Adèss basta…!!

LOREDANA- Don Ferdinando…Se st’ia la vén sa noiatre…!!

DON FERD.- Ajò détt da fè basta…!! Insomma…!! A me sembrè com i chèn e gatt…!!Adèss gì via par piacér…Che me a voj pensè…A voj decida par el méj la situazion …Insomma…Ch’ann’è miga fecìl savé…!!

LOREDANA- Se…L’è méj che t’va via finchè la strèda la jè sciutta…!!

MADDALENA- Ma pensa per te piuttosto…!! Credi tu di essere meglio di me…Ti sbagli cara…!!

LOREDANA- A se…A diria propi de se…!!

LE DUE ESCONO DISCUTENDO ANIMATAMENTE TRA DI LORO.

MADDALENA DIMENTICA LA BORSETTA

DON FERD.- ( Pausa) Mo vara te che raza de situazion…Anca questa ce vléva…Porca miseriaccia boia…!!!  Ahh…!! Se’l Signor el savéssa…!!

V.d.D.- Me a so tutt…!!  Sono Onniscente…S’an te dispièc…!!

DON FERD.- Oh…Signor…Scusme s’ajò dubitèd…

V.d.D. – E va bèn…Par stavolta…!! Piutost…Co’è sucèss…??

DON FERD.- Com “Co’ è sucèss…” Signor…Mo te…An te sa tutt…??

V.d.D.- Am so distratt un momènt…!! Embè…?? Po’ capidè no…!! Alora…Co’ è sucèss…??

DON FERD.- Ecch…!! Dònca…!! L’è na roba dificil da spighè…!!

V.d.D.- E te prova …No…!!

DON FERD.-Se…Ecch…Donca…Ce saria tla nostra parochia…Una…Una…Com a poss dì…Una pecorella smarrita …Che certle volt…Miga sempre…I nostre om…I va a cerchè…!!

V.d.D.- Be…Mi pare bello…Lasciare l’ovile per andare a cercare una pecorella smarrita…!!

DON FERD.- No…Signor…No…An me so spighèd…Donca …Certle volt…I om de sta parochia…Mo miga sol de questa…Ecch…I và a cerchè…La compagnia de sta pecorella…

V.d.D.- Don Ferdinando…!! Mo co’ t’me dic…!! I va a cerchè  la compagnia…D’una pégra…!!

DON FERD.- Si…No…!! Mo che pégra...Signor…!! Co ‘ t’ dìc…L’ajè una che …Una che fa mercato …Del suo corpo…Ecch…!! Una…

V.d.D.- Ajò capìd…Ajò capìd…!! An so miga nèd iri…!! Prò l’ajè bufa sta roba…Pènsa un po’…Dop che un la scélt…De sua spontanea volontà…E par la vita…La propria donna…Se preferésc una…Che manca se cnos..!Mo com’è sta storia…!!?

DON FERD.- Eeeehh…!! Signor…Te t’el sa com hè fatt i om…!!??

V:d.D.- …NO…!!

DON FERD.- Com…NO…!! Mo Signor…L’om t’l’ha fatt te…!!

V.d.D.- Me ajò fatt el prém…E…S’an te dispièc, l’era propi un capolavor…Po’ dop se pèrs el controll…Alora…

DON FERD.- Be…Comunque…Co’l’è c’ha facc adèss…!!

V.d.D.- Mo è semplic no…Manda da questa dòna…Piutost…Com la s’chièma…??

DON FERD.- Maddalena…

V.d.D.- Toh…!! Vara buff…!! Anca ‘n amiga de mi fiol la s’chiamèva acsé…!! Bah…Comunque …A dcìva…Manda da sta dòna…un ch’el sia scapol…Insomma ch’el sia in grèd da risolva la situazion…!!

DON FERD.-Ann’è miga tant fecìl…Maché l’unigh scapol c’ha cnosc…A so me…Aspèta…Aspèta…Ce sarìa TONINO…Prò malé…Signor…An t’ha fatt un gran lavor…!!

V.d.D.- Com saria a dì…??

DON FERD.- Saria a dì che Tonino l’ha…Com  a poss dì…Un difètt…De fabricazion…Ecch…!!

V.d.D.- E…An s’po’ gambiè el pèzz difetos…??!!

DON FERD.- No…No…Propi…An s’po’…!!

V.d.D.- Te…An te po’…Mo me se…A so DIO…Se t’me permétt…!!

DOPO L’EFFETTO MIRACOLO SI ODE UN GRIDO TIPO TARZAN.

DON FERD.- Mo…Signor…Co’ l’era ste strill…??

V.d.D.-Ecch…!! Quél ch’è fatt è fatt…!!

DON FERD.- Ajò capìd…Amèn…E sperém bèn…!!

MENTRE DON FERDINANDO PARLA CON DIO , SI ACCORGE DELLA VISTOSA BORSETTA CHE MADDALENA HA DIMENTICATO .

E CI CURIOSA ALL’INTERNO.

DON FERD.- (Tra se) Eh…!! Mo vara maché che roba…!! E questa che roba sarìa…!!?? …E na maténa…!! Che roba…!! L’è roba da matt…!! Roba da matt…!!

Cose dell’altro mondo…

MADDALENA ENTRA IN QUEL MOMENTO.

MADDALENA-E…Permesso…??

DON FERD.-(Fa finta di niente) A..Avanti…!!…Oh..L’ajè ancora lei…?!

MADDALENA- E…Si…Mi perdoni sa…Prete…Ma nella confusione di prima…Avrei sbadatamente dimenticato la borsetta…

DON FERD.- Ahhh…!! Parchè l’ajè la sua…?? Toh…!! A pensèva propi adèss…”Chisà de chi l’ajè…??” Vè…Manca a fè’l aposta…!!

MADDALENA- Già…!! Mica ci avrà curiosato dentro…Per caso…??

DON FERD.- Chi…??!! Mee…!!??…Nooo…!!..Mo, par chi la m’ha chiapèd…Signorina…??!!

MADDALENA- Ah…Sa ..Credevo…Alle volte…

IN QUEL PRECISO ISTANTE ENTRA,AGITATISSIMO, TONINO.

TONINO- Don Ferdinando…Don Ferdinando…!!

DON FERD.- Tonino…!! Co’ sucéd…??!

TONINO- Don Ferdinando…Me capitèd ‘na roba che…Com un lanp…E po’ …Tutt una gran rotatuja…Dentra…( Si accorge di Maddalena)…Aaaahhh…!! Signorina…Signorina…(Si getta ai piedi di Maddalena)…

MADDALENA- Aaahhh…!!!

TONINO- Signorina…!! Me a j voj bèn da bestia…!! El mi còr par lei …El sona…El scantacia…El fa’ un chiass…Che…Che…!!!Signorina…An poss più campè senza de lei…Me a la voj spusè…A voj fè trentacinqv fioj…Signorina…!!

MADDALENA- (Rimane esterefatta e spaventata)…Aiuto…Prete…!! Questo è matto…!!

DON FERD.- E…Se…Me pèr propi de se…

MADDALENA- COME…???

TONINO- (E’ una valanga di parole) Ann’el so…Ann’el so …Co’ me sucèss…!! Tutt d’un bott…Tutt d’un bott…Lei…Signorina la me pièc…Me pièc tutt de lei…I occh…I capéi…Le mèn…I bracc…Le urécch…Le scarp…la sotèna…Se…me pièc la sotèna…Se…Me pièc tutt le sotèn…Anca la sua Don Ferdinando…Anca la sua…!!

DON FERD.- ( Sul chi vive) Sta in là ..Sa…!! C’ha t’ dagh un cazott a la via tua c’ha te sfond el cranio…!!!

TONINO- (Come in trance) Se…Se…Signorina…Signorina..!!

MADDALENA- ( Visibilmente spaventata)…Aiuto …Prete…Ma …Faccia qualcosa…!!! Mi aiuti contro questo…Pazzo…!!

DON FERD.- Co’ la vò c’ha facia…Signorina…Al cuor …Mica si comanda…!!

MADDALENA TENTA LA FUGA , ESCE DI SCENA SEGUITA DA TONINO .

TONINO- Signorinaaaa…..Signorinaaaa !!! (Esce dietro a Maddalena)

DON FERD.- Che gabia de matt….!! Mo vara te co’ me toca véda….

V.d.D.- Don Ferdinando…Mo…Co’ è tutt ste bachèn…??

DON FERD.- Eh…?? Ah…Signor…L’è…L’è Tonino… Ch’el s’è incort tutt in t’un bott…D’avé gambièd le baterì…Alora…

V.d.D.- Alora…??

DON FERD.- Alora…L’ha incuntrèd maché ma la Maddalena e…

V.d.D.- Già…Già…A so’ cuntènt…Ajò propi fatt un lavrétt sa i fiocch…E’ véra Don Ferdinando…??

DON FERD.- Eehh…!! Anca tropp…Me pèr…!!  Va bè…Comunque anca questa la pèr che sia fata…!!

ENTRA ITALIA SEGUITA DA TUTTI GLI ALTRI.

ITALIA- (Entra urlando) Don Ferdinando…Don Ferdinando…Co’ saria sta storia…!!??

DON FERD.- Che storia…??

MARCELLA- La storia che sa noiatre,nirìa via anca la Madalena…!!

DON FERD.- No…No…Aspetè un momènt…

LOREDANA- Maché Don Ferdinando an c’è propi gnènt d’aspetè…Noiatre…Tutti…Ma la Madalena an la vlém…Punt e basta…!!

ITALIA- Giust…!!

MARCO-La Maddalena,Don Ferdinando, l’ajè una poch racomandabil e l’an ce pièc…Ne come tip…Ne com la se comporta…

DON FERD.- Eh…Su adèss…An esagerè…!!

ITALIA- Ah…!! Esagerè…E’ véra…!! An me pèr propi…El sa lei Don Ferdinando…Che mestìr la fa…La signora Madalena…?? El sa…??

DON FERD.- E …Se…Purtrop…Al so…!!

MARCELLA- Ecch…Apunt…Alora…An c’è più gnènt da dì…!!

TUTTI- Se…L’è vera…S’è détt tutt …E’ giust…Brava Marcella…

DON FERD.- Calma…Ragazi…Calma…!!

NEL MEZZO DELL’ACCESA DISCUSSIONE ENTRA  TONINO.

INSIEME A LUI MADDALENA.

TONINO- Ragazi…Ragazi…Ste tutti a sentì…A v’ dagh…Adèss una grande notizia…

TUTTI RIMANGONO IN SILENZIO.

TONINO-(Continua) A me so fidanzèd sa sta bèla fiola…La se chièma…Maddalena…Prest a ce spusarém…E  anca lia…La partirà sa noiatre…A si cuntènt…??

TUTTI SILENZIO CARICO DI TENSIONE.

LOREDANA- Te…Tonino…Te si matt in t’el mèzz del cervèll…!!

TONINO- E…Parchè…??

ITALIA- A parlémi propi adèss anca sa Don Ferdinando…(Tigna) St’ia…Maché…L’an po’ v-nì sa noiatre…!!

MADDALENA- Ah…Questa è bella…!! E perché non potrei venire…?? Mica vi guasto la reputazione…Sapete…!!

MARCELLA-Mo è cèrt che tla guast la reputazion…Caréna…Te…A confront de noiatre …Te si una put…Mmmm…!!! Co’ stèva par dì…!!

TONINO- Ooh…!! Be…??Co’ saria tutta sta confidènza…??!!Portè rispètt ma la mi morosa sa…!! E ste bèn atènti a com a parlè…E po’ che storia è che la Maddalena l’an vèn sa noiatre…La Madalena la vèn e basta…Com sarìa a  dì…!!??

LOREDANA- Mo propi par gnènt…!! Noiatre ajavém decìs…Ma la Madalena..An la vlém…T’ha capìd…?? An la vlém…!!

TONINO- Ste atènti ragazi…Ste atènti…Che me a so bòn e sant…Mo sa m’incagn…!!

TUTTI- Mo sta zitt….!! Va  via …Imbecéll…Sta a chèsa anca te…Ecc. Ecc.

DON FERD.- Adèss basta…!! Basta ragazi…!! Mo co’ è sta storia…!!Eh…?? Mo…Me a digh…An ve vergugnè gnènt…??!! An m’l’aspetèva da voiatre…Propi an m’l’aspetèva…Mo com…Ve se presenta ‘n ocasion acsé…Par dimostrè la vostra bontà  vers il prossimo…E voiatre…a butè via tutt…??!! Mo an v’arcurdè più la parabola della …Cosa…Della…

V.d.D.- Pecorella smarrita…

DON FERD.- Della pecorella smarrita…Che torna all’ovile…Uomini di poca fede…E che poi si uccide il vitello più grasso pèr fare festa quando codesta pecorella

infine ritorna festante all’ovile…??

V.d.D.- Don Ferdinando…Te sbaj…!! Quél l’è ‘l figliol prodigo…!!

DON FERD.- Più o mén…Comunque …Vergogna…!!Al post d’essa cuntènt da …Da salvè un anima…A fè a cgnèra…??? Vergogna…!!

TONINO- L’è quél c’ha digh me…!!

DON FERD.- Se…D’acord…In tla su vita la Madalena l’ajavrà anca sbajèd…

TONINO- No…No…Don Ferdinando…A te poss garantì che la Madalena l’ann’ha mèi…A digh mèi sbajèd un colp…!!

DON FERD.- Tonino…Par piacér lascia gì…!! E voiatre…PERDUNELA…!!!

TONINO- Mo…Par co’ i l’ajà da perdunè…!!!???

DON FERD.- Tonino…Porca paletta…!! Te sta zétte…!!(Strilla)…E ma voiatre a vè voj dì…Mo posibil  che dop quel chè capitèd an si gambièdi na muliga…Al post d’avé compasion…D’avé pietà…Co’ fè…?? A ve tirè indria senza capì che questa l’ajè na prova del Signor…Se …Na prova par véda se  noiatre a sém degni da salvèl…Ste nostre mond…Ragazi…!! Quést l’è com fussa ‘n gran disegn…E se la Madalena l’ajè maché…Ce sarà pur un motìv…!!

TUTTI MUTI E SILENZIOSI ESCONO A TESTA BASSA.

DON FERDINANDO RIMANE SOLO.

V.d.D.- E brav Don Ferdinando…T’ha fatt propi un gran bèl discors…

DON FERD.- A si vò Signor che sempre a me indighè la strèda…E dunque sia fatta la vostra volontà…!!

V.d.D.- AMEN…!!

DON FERD.- Ah…Signor…Aproposìd…Vist che già a si maché…S’an ve dispièc…A ve vria dmandè un piacér…

V.d.D.- Dì pùr Don Ferdinando…S’ha poss…!!

DON FERD.- Ecch…La sarìa na roba un po’ complichèda…

V.d.D.- E te prova  a spighè Don Ferdinando…Me a capirò…A capisc tutt…!!

DON FERD.- Ecch…Alora…Ce saria na ragazéna…La Valentina…Ecch..Ajò l’impresion…Podria anca darsi c’ha me sbaja eh…!!Che …Insomma sta Valentina…Nutra…Com a poss dì…Un sincero sentimento nei miei confronti…Ecch…!!

V.d.D.- Come …?? Come…?? Come…??

DON FERD.- Se…Insomma…Me pèr che sta Valentina…La se sia invaghida…De me ecch…

V.d.D.- De tee…!!Mo bèda gì  valà…!! Mo co’ l’ajè ciéga…??!!

DON FERD.- (Imbarazzato) No…An me pèr…Che anzi…

V.d.D.- Comunque…Anca se fossa com te dic…Sarìa un bèn…!!

DON FERD.- Odìo…

V.d.D.- Siii…??

DON FERD.-Sarìa un bèn …se me a fussa un om …Normèl…

V.d.D.- Parchè…An te si nurmèl…??

DON FERD.- No…No…Signor…Ann’è quést…

V.d.D.- Comunque…An te preocupè…A vedrò quél c’ha poss fè…

DON FERD.- Grazie…Signor…

V.d.D.- E de co’…?? S’an ce s’aiuta tra d’noiatre…!!

ENTRA VALENTINA

VALENTINA- E permèss…?? Don Ferdinando…?? A poss entrè…??

DON FERD.- A so machè Valentina…A pensèva propi ma te…Toh…!!

VALENTINA- A…Si…?? Finalmente…Era ora…!!

DON FERD.- Valentina….Valentina…T’me sa dì co’ l’è che t’vò da me…Co’ l’è che t’va cercand…E an me dì ancora che t’vò cunfesèt…!!

VALENTINA- Be…!! Veramènt…A so v-nuda propi par quest…!!

DON FERD.- (Bonario) Valentina…Sta a sentì ma me…Te…T’ha da capì che me…(Non termina perché interrotto)

ENTRA DON MICHELE.( Stessa persona che fa la voce di DIO )

BRACCIA APERTE COME UN ABBRACCIO SENZA CHIEDERE PERMESSO.

DON MICHELE- (Esclama) DON FERDINANDO…!!!!

DON FERD.- (Colto alla sprovvista) Ah…!! Chi è…!!??

DON MICHELE- Don Ferdinando…El s’arcorda de me…??

DON FERD.- No…An me pèr…Mo…A c’ cnoscem…??

DON MICHELE- Mo certamènt…Don Ferdinando…E me fa spéc che lei …An s’arcorda più de me…

DON FERD.- Ma…Veramènt…Acsé …Su do pìd…

DON MICHELE- Don Michele…Sono Don Michele…T’arcord…??

DON FERD.- Aaaahh…!! Don Michele….Boh…!!Prò la voc la me dic un

 qualcò’…!!

DON MICHELE- A pasèva da ste part…Acsé a me so détt..” Gém a véda com el sta Don Ferdinando…” Ajò fatt mèl…??

DON FERD.- No…No…Che anzi…Me fa sempre piacér…(Tra se) Epùr sta voc me a  la cnosc…

DON MICHELE- E donca sta ragaza la saria ….

VALENTINA- Mi chiamo Valentina…

DON MICHELE- Lo so…Lo so…La famosa Valentina…

DON FERD.- Com…??

DON MICHELE- A dciva…Valentina…Propi un bèl nom…

VALENTINA NON HA OCCHI CHE PER DON MICHELE.

VALENTINA- Mi…Mi…Mi potrei confessare da lei…Don Michele…??

DON FERD.- Valentina…Mo alora l’è ‘n vizi…!!

DON MICHELE- No…No…Don Ferdinando…Lascia pure che i fanciulli vengano a me…!!

DON FERD.- Eh…?? Com…??

DON MICHELE-   (Piano)…Don Ferdinando…Mo te si propi tont…Lasciami lavorare no…!!

DON FERDINANDO RIMANE PERPLESSO MENTRE I DUE ESCONO PARLOTTANDO.

DON FERD.- ( Rimane pensieroso,poi capisce) Porca paletta…T’vò véda che…E’ propi vera…Le vie del Signore sono infinite…(Grida) Sia fatta la tua volontà …!!

V.d.D.- Ci mancherebbe che non sia fatta…!

DON FERDINANDO ESCE DI SCENA ALZANDO LE BRACCIA IN SEGNO DI REMISSIONE.   LA SCENA RMANE VUOTA PER ALCUNI ISTANTI, POI DI SOPPIATTO,ENTRA RODOLFO CECE.

RODOLFO- Don Ferdinando…Don Ferdinando…!! An c’è…Be…Co’ m’importa ma me…!! L’è méi s’an c’è…Vo’ dì che adèss a i frégh ma tutti…Sti delinguènt…! I me vléva téna prigionìr…Ma me…Se…Va a tò Micléna…!!Comunque me…Adèss ajavìs ma la polizia…Acsé i impèra…Sti mostre…Sti delinguènt…Toh…Va maché…C’è anca el telefon…E me a chièm ma’l centetredìc…(Fa il numero poi attende)…Pronto…?? Polizia…?? Me a so el signor Rodolfo Cece…Se…Donca…Me a saria  maché prigionìr de mi moj…Com…?? Com el dic…?? Che tutti jè prigionìr dla moj…??!! Mo no…Mo co’ l’ha capìd…!!?? L’ajè mi moj ch’me tén prigionìr…Insièm sa’l prét…Certo Don Ferdinando…Lo…El prét l’ha dat d’intenda ma tutti che a da v-nì un altre diluvi universèl…El second par essa esatt…!! Com el dic…?? Quand l’è stèd el prém…!!?? Mo…Co’ so me…Sarà stèd treméla ann fa…!!Com…?? Lei an s’arcorda…Comunque el farà un controll…!! Ecch…Se…Brav…El facia un control…Dop el m’archièma prò è…!!Se…A i dagh el numbre…382858…!! Bongiorne…!! (Chiude)    Me a vria savé…Co’è chi fa tutt el giorne…!! Madòna in capisc gnènt…!!! ( Squilla il telefono: tra se.) Però…L’ha fatt prest a controlè…!!( Risponde) Pronto…?? Alora…?? L’ha controlèd…??

V.d.D.- Me…A controll sempre…!!

RODOLFO- Brav…Alora l’avrà vist che na volta el diluvi el c’è stèd…!!

V.d.D.- Mo se sa ch’el c’è stèd…A l’ho fatt me…!! Mo…’N do’ l’è Don Ferdinando…??

RODOLFO- Al’inferne…!!

V.d.D.- Ann’è posibil…Al savrìa no…??

RODOLFO-Mo…Chi parla…??

V.d.D.- Dio…!!

RODOLFO- Aaaahhh…!!! A t’ho chiapèd finalmènt…!! Te te saréss l’amigh de Don Ferdinando…!!

V.d.D:- Be…Se…Più o mén…!!!

RODOLFO- Eh…Brav …!! Acsé a me vlévi freghè sa la storia del diluvi…E’ véra…?? Mo ma me carén an me frega nisciun …T’el sa parchè…??Parchè me a so  ateo…Se…Ateo…Quant è véra el Signurén…!!!

V.d.D.- Tutto in me è eterno…Tranne la pazienza…Me a so Dio…!! E te lo proverò…!!

RODOLFO- Mo…Bèda gì…Valà…Bèda gì…A voj propi vèda com te fa…!!…A voj propi véda…!!!

LA SCENA SI FA COMPLETAMENTE SCURA, RODOLFO LANCIA UN GRIDO LAMPI EFFETTI A PIACIMENTO  POI TORNA LA LUCE NORMALE DI SCENA. ENTRA IN QUEL MOMENTO DON FERDINANDO E TROVA RODOLFO IN STATO DI CONFUSIONE MENTALE.

DON FERD.- Madòna…Mo co’ è sucèss maché…!!!?? Rodolfo…Rodolfo…El me risponda…!! Rodolfo…!!

DON FERDINANDO NOTANDO IL TELEFONO A TERRA LO PRENDE IN MANO.

DON FERD.- Pr…Pronto…??

V.d.D.- Aahh…!! Don Ferdinando…Ma cl’animèl malé…Lascia pùr ch’el s’afoga in  sta tèra…Acsé l’impèra…

RODOLFO- (Implorando) No…No…Par piacér…!! Don Ferdinando…!!Ch’an me lascia maché par piacér…A farò tutt…Tutt quel  c’ha vlé voiatre…Tutt…Tutt…!!

DON FERD.- E ce darà tutta la legna che serve par costruì l’arca senza fè le stori..?

RODOLFO- Se…Se…Tutt quel c’ha vlé…Tutt…!!

DON FERD.- Signòr…Davér te vo’ che…St’Animèl…Com te dic te …El s’afoga..?

In fond,in fond la promés da dèc el legnèm par fè l’arca…!!

V.d.D.- Be…In questo caso…Forse …!! Va bè…Portlè via  valà…Prò…In tl’arca buttle insièm sa le bèsti…!! Eh si…A l’ho sempre détt…Me a so tropp bòn…!!

TUTTI ENTRANO IN SCENA CON FARE MINACCIOSO, RODOLFO SI NASCONDE DIETRO DON FERDINANDO.

MARCELLA- Don Ferdinando…Don Ferdinando…E’ sucèss na roba grèv…!!

DEBORAH- (Subito) An s’trova più mi pèdre Don ferdinando…L’è fugìd…(Poi vedendolo)…Mo…Bà…!! Co’t’fa maché…!!!??

ITALIA- ( Vedendo che Rodolfo è agitato) Rodolfo…Mo co’ jà chiapèd el ball d’San Vit…??

RODOLFO- (Occhi sbarrati) Ajò sentìd la voc…!!

LOREDANA- Che voc…??

RODOLFO- (In trance) La voc de DIO…!! El diluvi…!! Lampi…Ton…Aluvion…Aqua…Toca fè prèst…Toca fè prèst…Don Ferdinando…Alora l’è decìs…?? Se part…??

DON FERD.- No…Se…Guèsi…

RODOLFO- Mo…Co’ fa l’arcmincia…!!??

DON FERD.- E che maché…Par via d’un fatt…Che…An stagh a spighè …Nisciun vo’ più partì…Ecch…!!

RODOLFO- No…No…No…Ragazi…Maché toca partì par forza… El Signor l’è stèd chièr…An cminciè a fè le stori è…??

MARCELLA- Rodolfo…Par piacér…Cmincia a stè zitt ch’l’è méj….(Cambia)…Loredana…Parla te…A nom de tutti…!!

LOREDANA- …Don Ferdinando…Noiatre ajavém pensèd e parlèd…Alora…An fa gnènt se Tonino el vèn sa la Madalena…Ecch…

ITALIA- Anzi…A sém cuntènt…Parchè…In fond..In fond…Mo propi in fond… Anca lia l’ajè ormèi dla parochia nostra…!!

RODOLFO- Alora…A gém via…??!!

DON FERD.- Sia fatta la volontà del Signore…!!! Forza…Ragazi…Preparém la partenza…!!Par préma roba…C’è da costruì l’arca…!!!

ITALIA- Catt…L’è gnènt…!!

DON FERD.- Mo…Co’ajavè paura…!!!?? Sa l’aiud del Signurén s’fa tutt in quatre e quatr’ott…!! Forza…Forza…Che ormèi piov…!!

TUTTI SONO INPIENA AGITAZIONE, SI APPRESTANO AD USCIRE DI SCENA, MA ENTRA LA MADRE BADESSA.

MADRE BADESSA- E….Permesso…??

DON FERD.- (Perplesso) A…Avanti…!!

RODOLFO- (Rispettoso) Oh…Oh…!! Buongiorno…Signora Madre Baressa…!!!

Anche lei qui…Quale onore…!!Anche lei vuole partecipare alla costruzione dell’arca che ci salverà dal diluvio…???

MADRE B.- (Risata , tutti ridono) Povere care ingenue bestiole…Il diluvio…Non ci sarà…!!

RODOLFO- Mo com…?? An ce sarà…?? Mo…S’ajò sentìd me sa ste mi urécch…!!

MADRE B.- Cosa avrà mai sentito lei…!!??

RODOLFO- Ajò sentìd la voc de Dio…Almanch…Me pars…E po’ dop un fulmin…De Dio…

MADRE B.-Un fulmine di Dio…Ma andiamo…!!

TUTTI APPLAUDONO LA MADRE BADESSA   “BENE…BRAVA…”

MADRE B.- Venite…Venite qua…Cari fratelli e sorelle…Nessuno partirà…Nessuno…!!

DON FERD.- Mo com sarìa a dì…??Oh…Ragazi…Adèss parchè st’ia…Con tutto il rispetto eh…Madre…La v’dic d’abandunè tutt…Voiatre a la ste a sentì…???E tutt quél che’l Signor el m’ha détt…??

MADRE B.- Eresia…Eresia…!! Se il Signore parlasse…Sicuramente parlerebbe al Papa…!! E non ad un misero, meschino,povero,reietto, piccolo prete come lei …Don Ferdinando…!!

TUTTI- Viva la Madre Badessa…ECC. Ecc.

MADRE B.- In quanto a lei Don Ferdinando…In quanto a lei…Con tutti questi discorsi disfattisti e pericolosi…Molto pericolosi…Lei disonora l’abito che porta…!!!

DON FERD.- Eeeehhh…!!! Co’…??Me a disonor l’abit c’ha port…?? Be…A ste punt…Sl’è par quést…Questa tonaca…Se la tenga lei…!!( Lancia la tonaca alla suora)

MADRE B.- (Senza fare una piega) Visto…??E’ Indemoniato…Un ossesso…!! Be…Lasciamolo al suo destino infame…E ora …Tutti insieme…In letizia…Andiamo a pregare per chiedere perdono a Dio per tutto quello che è successo…!!

TUTTI ECONO CON BATTUTE A SOGGETTO.

RIMANE IN SCENA SOLO DON FERDINANDO.

DON FERD.- Se…Brav…L’è méi c’ha gì via tutti…Se…Parchè me a so propi stuff…Dl’arca…Del diluvi…De voiatre…Se…Anca de voiatre…Ch’an capì gnènt…Ignoranti…!!Signor…Signor…Me an so più co’ fè…(Si siede sul letto)…An so più co’ dì…E po’…E po’ a so stracch…Mo stracch…Che me casca i occh dal sonn ch’ajò…(Si sdraia)…Ajò bsogn da durmì…Ajò bsogn…Ajò…(Si addormenta)

LA LUCE DI SCENA SI OSCURA ALCUNI ISTANTI,MUSICA APPROPRIATA, POI PIANO PIANO DI NUOVO LUCE,DON FERDINANDO DORME, LANOTTE E’ PASSATA IL GALLO CANTA.

DON FERD.- (Si agita come avesse un incubo) L’arca…L’arca..Ajò da fè …L’arca…(Com un sobbalzo si sveglia e si guarda intorno.Pausa.) Ajò insugnèd…Ajò insugnèd…L’è stèd tutt un sogn…Tutt…L’arca…La voc de Dio…La voc de Dio par telefon…Tutt un sogn….Prò…Che roba bèla…Dio…Ch’el parla ma me …Par telefon…In dialètt po’…Magarì podéssa essa acsé fecìl…Invéc no…Dio s’el parla…Quand el parla…El parla maché…T’el còr…Che certle volt è anca  fadiga capì quel ch’el dìc…Par telefon…Ma me…Presuntuos…C’ha so…Ecch…Qual è ‘ difètt più gross de ne noiatre om…La presunzion…Che un el se créd d’essa grand…Superior… sa i sold…Sa’l poter…Anzi…Più sold…Più poter ajavém…E più ce se sènt superior…Epùr…Bastaria tirè su la testa vers el ciél…Magari de nott…In certle nott d’estèd…Quand ‘è tutt pén de stèll…E stè a guardè…T’el silènzi…’N do’ è più scur e più distant…Par capì…Par capì c’ha sém propi un gnènt…Ecch…Se… Basta che s’guarda d’in su…E s’capisc…Tutt…

IL PENSIERO DI DON FERDINANDO VIENE INTERROTTO DALL’ENTRATA IN SCENA DI VALENTINA.

VALENTINA - Don Ferdinando…Don Ferdinando…

DON FERD. - Oh…Valentina…Co’ c’è…?!

VALENTINA - Oh…Gnènt…A so’ v-nuda…Parchè a te vléva saludè…

DON FERD.- T’me vlév saludè…?? Mo…Parchè t’va via…??

VALENTINA - Se…A part…A vagh in convènt…

DON FERD. - IN CONVENT…!!

VALENTINA - Se…Se…L’è da molt ormèi ch’ajò capìd…Che quella l’ajè la mi strèda…La mi vita…Be…ADIO…DON FERDINANDO (Bacino facoltativo,poi esce.)

DON FERD. - Ciao…Valentina…Ciao…(Guarda uscire) Signor…Signor…Se quést ann’è un sogn…Alora vo’ dì cl’è ‘n mirècol…!!

NON TERMINA IL DISCORSO PERCHE’ IL TELEFONO COMINCIA A SQUILLARE.

DON FERDINANDO RIMANE IMMOBILE DOVE SI TROVA E  GUARDA VERSO IL TELEFONO  LA LUCE SI ABBASSA IN TUTTA LA SCENA,SOLO IL TELEFONO VIENE ILLUMINATO…MENTRE CONTINUA A SQUILLARE.

MUSICA FINALE

S  I  P  A  R  I  O

                                                         FINE                                    23\11\97 Franco ferri