Pautrasso Antonio, esperto di matrimonio

Stampa questo copione

ATTO I°

due atti comicissimi di

Mario Amendola

&

Bruno Corbucci

adattamento di

TREMAGI

(pos. SIAE n° 106397)

ANT

Antonio Pautasso

Avvocato Civilista

MRG

Margherita Bonelli

Sua nipote

TER

Teresa

Governante di casa Pautasso

ERC

Michele Ercoletti

Ginnasta e culturista amico di Antonio

AVE

Averardo Barbaresco

Praticante dello studio dell’Avv. Pautasso

CON

Contessa Patrizia Barbaresco

Madre di Averardo

JEA

Jeannette Marchand

Indossatrice di moda francese

CHI

Ernesto Chiappetti

Macellaio cornuto

MRS

Marisa Chiappetti

Sua moglie

PIE

Piero Tarocco

Postino

La tranquilla routine di un avvocato di campagna perlopiù impegnato a “perdere” cause da quattro soldi, viene sconvolta dall’arrivo improvviso della nipote. Stabilitasi nello studio dello zio, la ragazza con gaia sapienza stravolge il solito tran-tran e fa di Pautasso un vero avvocato: preparato, professionale e soprattutto… vincente.


ATTO PRIMO

SCENA I

(Averardo, Teresa, Ercoletti)

           (LA SCENA SI SVOLGE NELLO STUDIO NELLA CASA DELL’AVVOCATO ANTONIO PAUTASSO; SCRIVANIA INGOMBRA DI SCARTOFFIE D’OGNI GENERE; DIETRO DI QUESTA UN PAIO DI SCAFFALI CON CARTELLE CONTENITORI VUOTI, VOLUMI RIGUARDANTI CODICI E LEGGI; QUALCHE QUADRO ALLE PARETI E LA LAUREA DEL PADRONE DI CASA INCORNICIATA; MOLTA CONFUSIONE E DISORDINE)

AVE   (È SEDUTO ALLA MACCHINA DA SCRIVERE E BATTE A FATICA I TASTI CON UN SOLO DITO; SI TRATTA DI UN GIOVANE DALL’ARIA COMPLESSATA E TIMIDA E CON I RIFLESSI PIUTTOSTO RITARDATI; SQUILLA IL TELEFONO CHE È SULLA SCRIVANIA ED AVERARDO SI ALZA PER ANDARE A RISPONDERE; FACENDO QUESTO INCIAMPA IN UNA SEDIA E FA CADERE UNA CARTELLA CHE È ACCANTO ALL’APPARECCHIO; MENTRE RISPONDE AL TELEFONO, RACCOGLIE I FIORI CON COMICA FATICA) Pronto, studio dell’avvocato Pautasso... Buongiorno... No, l’avvocato è in tribunale... Beh, sono l’avvocato Barbaresco, il praticante... Ah, sì, è lei, signora Vergnano?... Sì, certo, per l’incidente. Ma l’assicurassion a l’ha peuj pagala?... Come, no?... Chila a l’ha nen acetà? E perchè? A jë smijo pòche sinchsent euro per un brass rot?... Ah, beh, sì... magara a l’ha rason, ma l’incident a soa cusin-a a l’è capitàje a Turin e lì j’òss rot ai pago ‘d pì... A sa... sì i soma ‘n provincia... tut a costa meno... A va bin, a va bin... i vado mi a l’assicurassion... sì, sì, ij parlo mi. Arvëdse, madamin... Sì, sì, ceréa... ch’a staga bin. (RIATTACCA E TORNA ALLA MACCHINA DA SCRIVERE RIPRENDENDO A COMPITARE) “...Per... la... lite... di viale... Pilsudski...” (NON RIESCE A SCRIVERE “PILSUDSKI”; PROVA UN PAIO DI VOLTE) ...“Pilsd”... “Plisd”... “Plusk”... (DECIDENDOSI) Mah... mi i buto cors Italia, tant a l’è pen-a lì al canton! (SCRIVE; SUONA IL CAMPANELLO; ENTRA TERESA DALLA CUCINA, ASCIUGANDOSI LE MANI AL GREMBIULE; ESCE PER ANDARE AD APRIRE; INTANTO AVERARDO ESTRAE IL FOGLIO DALLA MACCHINA DA SCRIVERE E LO VA A DEPORRE SULLA SCRIVANIA; TERESA RIENTRA CON ERCOLETTI, CHE INDOSSA TUTA E SCARPE DA GINNASTICA)

TER   No, ij lo ripéto: l’avocat a j’è nen.

ERC   (ACCENNA CONTINUAMENTE A MOVIMENTI GINNICI, COME FLESSIONI E SIMILI) A va bin. I lo speto.

TER   Ch’a scusa, neh... ma a l’è peuj na ròba tant amportanta? Perchè ai sarìa sì ‘l praticant... (INDICANDO AVERARDO)

ERC   Ah, bon col-lì!

AVE   Come a sarìa a dì: “bon col-lì”?

ERC   A sarìa a dì ch’a l’è avocat e part an càusa!

AVE   Ah, a l’è per la stòria dël terèn... I l’hai scrivùila mi, la racomandà.

ERC   Eh, già! Col terèn ch’ai fa tant gola a la soa riverìa mare! Ma ch’ai lo disa pura, ch’a s’ilùda nen! A peul mandemne dosènt, ëd le soe racomandà! Faroma ‘d càuse per vint’ani, ma a la sponterà mai!... Am dispias mach che ‘n vej amis come Antònio Pautass, l’avocat Pautass, as buta contra ‘d mi.

AVE (SENTENZIANDO) Dura lex, sed lex.

ERC   (INSOSPETTITO) E cò a veul dì tut ës “latinorum”?

AVE   Eh, mè car monsù... a veul dì che quandi ‘n teren a serv e a n’àutr a serv nen, a bzògna déilo a col ch’ai serv, e nen lasséilo a col ch’a serv nen, perchè s’a serv a serv, ma s’a serv nen a serv nen. (RESTANO UN ATTIMO TUTTI PERPLESSI, LUI COMPRESO) Beh, mi i vado a l’assicurassion. (PRENDE LA SUA VALIGETTA E SI AVVIA) E mia mama, la contëssa, a l’ha tute le rason, perchè a chila ai serv! (ERCOLETTI EMETTE UN GRUGNITO DI MINACCIA ED ACCENNA AD INSEGUIRLO; AVERARDO, ATTERRITO, SCAPPA FUORI)

SCENA II

(Teresa, Ercoletti)

ERC   (FURIOSO) Mi chiel-lì i peuss nen vëddlo! Un dì o l’àutr, con un colp... (ACCENNA AD UN COLPO DI KARATE) ...ij deurbo la burnìa!

TER   Su, ch’as calma, monsù Michel... Dòpo tut l’avocat Barbarèsch...

ERC   E chi ch’a sarìa? N’àutr avocat?

TER   Ma nò... (INDICANDO LA PORTA DALLA QUALE È USCITO AVERARDO) L’avocat Averardo Barbaresco... ël praticant, lì...

ERC   Ah... ël parpagnàco!...

TER   Ch’a scusa, neh, ma l’avocat Barbaresco a l’ha ‘dcò le soe bon-e rason... An fin dij cont a difend mach j’anteressi ‘d soa mare, la contëssa Barbarèsch. E peuj... disomlo ciàir... chiel ëd col terèn còsa ’s na fa?

ERC   Im na faso lòn ch’i veuj. A l’è me e im lo ten-o. E i veuj andé avanti con la càusa. A veul dì ch’im pijeràj n’autr avocat. Sì, i pagherài n’avocat ch’a vada ‘n càusa contra ‘l mè amis Antònio! Tant chiel a l’è un ëd coj avocat che le càuse ai perdo tute... A l’è l’avocat ëd le càuse perse!

TER   (INSORGE) Monsù Ercoletti! Ch’as vergògna a dì ‘d ròbe parej! Se Antònio... cioè, l’avocat Pautass a perd quàiche càusa, a l’è mach perchè a l’è tròp brav. A l’è nen bon a corompe ij testimòni... E peuj a j’è mai gnun ch’a lo paga... Da chiel ai ven mach i pòvri diav, coj sensa ‘n sòld... e chiel a manda mai via gnun. Dle vòlte a paga chiel fin-a le marche da bol...

ERC   Sòn i lo sai benissim! I l’hai fin-a dijlo mi tante vòlte ‘d fesse ‘n pòch pì furb. (STIZZA DI TERESA) Ma adess, ch’a ven-a ‘dcò a butesse contra mi...

TER   Ma a l’è nen ch’as buta contra chiel... A l’è che ‘l fieul ëd la contëssa a fa ‘l praticant ambelessì, ant ël sò studi... a l’era lògich ch’a incarichèisso chiel, nò? Dòpo tut a l’è l’ùnica clienta ch’ai pagherà l’onoràri... almeno i spero... Ma a lo sa, monsù Michel, che a l’è ses mèis che ant ësta ca i mangioma pì nen ëd carn?

ERC   Ah... i seve a dieta?

TER   Macché... ël maslé an fa pì nen credit!

ERC   Ch’a guarda, Teresa, s’a veul iv compro mi ‘n gnòch ëd bujì, ma an sl’afè dël teren i peus nen cede. Cola contëssa mi i la conòsso nen, ma pitòst ëd déila vinta i faso na matan-a! I vado ant ël sò castel e... Zach! Zach! (MIMA I COLPI) Con doi colp ëd karaté ëd na contëssa i na faso quatr!... Am dispias per Antònio, che pitòst che déje ‘d pensé im farìa tajé ‘n brass...

TER   E mi tuti doi...

ERC   I lo sai, i lo sai...

TER   I son con chiel da vint’ani e i sai nen lòn ch’a farìa sensa mi. Svanì come ch’a l’è, as buterìa le braje al pòst ëd la giaca. E peuj a l’è tròp brav. A duvìa nen fé l’avocat.  Al dì d’ancheuj, per fé l’avocat a venta avej ël cheur pien ëd pluch come na ramassëtta!...

ERC   Chissà perchè a l’è mai vorsusse marié...

TER   Perchè j’òmo a son fàit parèj... A cerco, a cerco... e as n’ancòrzo nen ëd le fior ch’a l’han tacà... (ALLUDENDO A SÉ STESSA) E chiel, monsù Michel... (TRASOGNANTE) A l’è mai stàit an-namorà?

ERC   Na vòlta sola, an vita mia. A Saint Vincent. Im trovava là, an ritir con la squadra ‘d ginàstica... e na neuit, mentre ch’i spassigiava an s’un senté contornà da le begònie... i l’hai ancontrala... sota la lun-a... come n’aparission... A l’era bela... òrco s’a l’era bela!... Con doi euj nèir ch’at passavo da part a part... Anche mi... i l’avìa vintesinch ani e... i faso nen per dì, ma... modestament, i fasìa mia figura, neh... Tut a l’è stàit come ‘n seugn... I son ëstàit sò prim òmo, a l’ha dime... (INFERVORANDOSI) Eh, cara Teresa... s’i penso a cola neuit...

TER   (SCHERNENDOSI) Monsù Michel!... Mi i son tòta...

ERC   (SI RISCUOTE) Oh... ch’a më scusa...

TER   (COMICAMENTE CURIOSA) E peuj? Come a l’è ‘ndàita?

ERC   E peuj gnente! (NUOVAMENTE ESTASIATO) Come a l’è rivà, così a l’è sparìa... I l’hai gnanca savù ‘l sò nòm... Ma a l’è intrame ‘ndrinta, sì... (INDICA LA TESTA) Sì... (INDICA IL CUORE) Sì... (ACCENNA AD INDICARE IL BASSOVENTRE, MA POI TORNA IN SÉ) Daspertut! (SUONA IL CAMPANELLO, CHE TERESA NON SENTE, POICHÉ ASSORTA)

TER   (DOPO UN MOMENTO SI SCUOTE E VA AD APRIRE; RIENTRA CON UN TELEGRAMMA; NEL FRATTEMPO ERCOLETTI HA CONTINUATO A FARE FLESSIONI ED ESERCIZI GINNICI) Sì a deuv esse n’àutra rogna per ël mè pòver avocat.

ERC   Ëd chi ch’a l’è?

TER   (CON UNA PUNTA DI GELOSIA) A sarà ‘d cola lontan-a ‘nvoda... sola... a l’ha avù ‘l bèch da ciaméje a l’avocat d’esse ospità ‘mbelessì per quàiche dì e con ës telegrama a anùnsierà ‘l sò ariv...

ERC   Pròpi na bela rogna...

TER   Oh, ma mi ij faso mangé salada tuti ij dì... e peuj ij piat ai laverà chila... (SUONA IL TELEFONO; AL RICEVITORE) Pronto? Studio avvocato Pautasso... (SUONA IL CAMPANELLO)

ERC   (ALLUDENDO ALL’INGRESSO) I vado mi. (ESCE AD APRIRE)

TER   No, l’avvocato non c’è... Beh, questo non lo so... Mah, quando avrà finito in tribunale... Va bene, glielo dirò. Buongiorno. (RIATTACCA)

SCENA III

(Chiappetti, Teresa e Ercoletti)

CHI    A j’è nen l’avocat?

TER   Nò.

ERC   I l’hai già dijlo mi. Ma a l’ha nen vorsù sente rason e a l’è intrà l’istess.

TER   Ma chiel a l’è nen monsù Chiappetti? La soa causa ‘d separassion a l’è già stàita sarà, nò?

CHI    Sarà! Sì, sarà! Ma tut a mè dani! I deuvo passéje 500 euro al mèis, a cola...

ERC   (LO INTERROMPE) Per piasì... (INDICANDO TERESA) A l’è tòta!

CHI    E a mi còsa ch’am na frega? Gnente, i duvrìa passeje!... I l’hai trovala cogià ansema a mè coméss! Pì che parej... Adulterio! (SUONA IL CAMPANELLO E TERESA ESCE AD APRIRE) Tre moros fiss, a l’avìa... capì? E, contut sòn, l’avocat Pautass a l’è nen stait bon a fela condanè. Ma as capiss!... Chila a l’avìa n’avocat an gamba... e nen un ciola come costì! Ma quand ch’a torna... am sentirà!

ERC   (MINACCIOSO VERSO CHIAPPETTI) Quand a tornerà l’avocat, chiel a starà bin bin tranquil! Perchè Antonio a l’è onest, come òmo e come avocat! E peuj, s’a veul savèilo, l’avocat ëd soa fomna a l’era un dij sò amanti!

CHI    I l’hai sempre savulo! Ma Pautass a l’è nen stait bon a dimostrélo dëdnans al giudes! (DISPERANDOSI) 500 euro al meis!... Ma andoa i vado a pieje mi, 500 euro al meis da deje a cola... (RIENTRA TERESA CON PIERO TAROCCO, CHE ARRIVA VESTITO DA POSTINO)

SCENA IV

(Chiappetti, Teresa, Ercoletti, Tarocco)

PIE     Eh, cara Teresa... la vita a l’è në mnis... ël mond a l’è në scheur...

ERC   Ma chiel a l’è nen monsù Taròch? (GLI SI AVVICINA E GLI STRINGE ENERGICAMENTE LA MANO) Come ch’a stà?

PIE     (URLA DI DOLORE PER LA MANO STRETTA CON TROPPA ENERGIA DA ERCOLETTI) Ahia! Am fa mal!... Sì... i son pròpi mi... Piero Tarocco, l’òmo pì sgarà ‘d tuta la tera... i soma conossusse ‘mbelessì...

CHI    Bin, adess i faso ‘n sàut an negòssi e peuj i tornerai... e come se i tornerai... per parlè con col ciola ‘d n’avocat! E alora am sentirà! Altroché, se am sentirà! (ESCE FURIBONDO)

PIE     Ma quand ch’a torna l’avocat?

TER   E chi a lo sa? Ancheuj a j’è lë siòpero dij cancelié...

PIE     Ma mi i l’hai pressa! A l’è n’afé urgent!

TER   E alora, ch’a lo speta ambelessì!

PIE     Ehm... tòta Teresa... an cusin-a a l’avrìa nen per caso... un tòch ëd pan e salam? A l’è da stamatin prest ch’i giro per la pòsta... e a l’è vnume ‘n përtus ant lë stòmi... (SUONA ILTELEFONO)

TER   (MENTRE RISPONDE) Ch’a vada ‘n cusina, quaicòs a troverà.

PIE     Grassie. (USCENDO IN CUCINA) Eh, cara Teresa... la vita a l’è në mnis... ël mond a l’è në scheur...

TER   (AL TELEFONO) Prònto? Studio dell’avvocato Pautasso... (CON TONO RIVERENTE) Oh, buongiorno, signora contessa... No, l’avvocato non c’è... e nemmeno il sostituto, suo figlio...

ERC   (SOTTOVOCE A TERESA) Ch’am fasa parlè mi... (CERCA DI PRENDERLE LA CORNETTA, MA TERESA FA RESISTENZA, POI ERCOLETTI RIESCE A STRAPPARGLIELA) Prònto, signora contessa, la esequio... ehm... la ossequio. Lei non mi conosce personalmente, però mi conosce fin troppo bene legalmente, perchè mi ha fatto scrivere una raccomandata. Io sono Michele Ercoletti, il proprietario di quel terreno che le fa tanto gola... Prònto?... Prònto!... Bòja fàuss!... (RIATTACCANDO) A l’ha dëstacame ‘l teléfono ‘n sla facia! Ma che maleducà, sti nobij! Ah, ma con mi a la sponta nen, neh!... Con doi colp ëd karatè... Zach! Zach! Mi i la ruvin-o!

TER   (CHE INTANTO ERA ANDATA ALLA FINESTRA A GUARDARE) Ooohh... A l’è ancamin ch’ai riva l’avocat...

ERC   (VA ANCHE LUI ALLA FINESTRA A VEDERE) Ma come mai a cor parej?

TER   A l’ha vist come ch’a l’è bel, quand ch’a cor?

ERC   Beh... bel, peuj...

TER   Con cola tòga ch’a svolassa... a smìja Amleto!

SCENA V

(Pautasso, Teresa, Ercoletti)

ANT   (ENTRA DI CORSA, COL FIATONE; INDOSSA UNA TOGA ED HA UNA BORSA PORTADOCUMENTI IN MANO; VESTE UN ABITO LOGORO E FUORI MODA ED HA LA BARBA NON RASATA) Per la carità! Non aprite! Durbìje a gnun! Oh, Nòsgnor... (VA A VEDERE ALLA FINESTRA)

TER   Ma ch’as seta, avocat...

ERC   Perchè it vade ‘n gir con la tòga?

ANT   Perchè a l’ha minaciàme!

ERC   Chi a l’è ch’a l’ha minaciàte?

ANT   Ël mè client.

TER   A l’ha sentù? Anvece ‘d paghélo, a lo minacio ëdcò...

ERC   Sta tranquil, Tònio. Se quaidun at toca... Con doi colp ëd karatè... Zach! Zach! Mi i lo s-ciapo ‘n doi, come ‘n ghërsin!

ANT   Sì, ma se mi i treuvo quaidun quandi ti it je ses nen, ‘l ghërsin i lo divento mi!

ERC   Ma la tòga, còsa ch’a j’intra?

ANT   (RECITA) “Articolo 336 del codice penale: Violenza a pubblico ufficiale...” Sensa la tòga i son un panada qualunque. Con la tòga, anvece... i son un panada ufisial!... Se ‘n badòla qualsiasi as preuva mach a tochéme... i lo denùnsio... peuj i vado da n’avocat... e i la vëdroma, bòja fàuss!...

ERC   Ma scusme... perchè ch’it deuve andè da n’avocat? It ses ti n’avocat!

ANT   Eh, sì... Ma mi i son n’avocat da pòch... i lo sai pro... I son n’avocat ëd le càuse perse... nen n’avocat ëd coilà... anfrissà ‘nt la politica... ch’a san come fè per guadagnè ‘d milion...

TER   A l’è tròp modest!... Ah, a propòsit... A l’ha telefonà monsù Verzetti. A dis parej che ‘l testimòni a lo fa nen, perchè ai dan gnente.

ANT   A l’ha pa tòrt... Ël rimbors ëd le spèise ai lo dan a chi ch’a sta a pì ’d 2 Km e mes dal tribunal. Chiel a sta a 2 Km e 400 meter e quindi a jë speta gnente...

ERC   Ma come... a l’han misurà?

ANT   E come nò? A l’han ciamà ‘n geòmetra, camionëtta, operaj, palét, ij binòcoj... A sarà costaje 1000 euro... Se ai dasìo 100 euro a Verzetti, chiel a vnisìa ‘d corsa e ‘l govern a risparmiava 900 euro!

ERC   Ma ròbe da mat! Che porcherìa, la burocrassìa!

TER   (TOCCANDO AFFETTUOSAMENTE LA FRONTE AD ANTONIO) Ma avocat... chiel a l’è tut sudà! Perchè a ven nen dëdlà, ch’ij cambio la majëtta?

ANT   Sent, Teresa... la majëtta, se mai, im la cambio da mi... (APPENDE LA TOGA ALL’ATTACCAPANNI; TERESA ESCE QUASI OFFESA)

SCENA VI

(Ercoletti, Pautasso)

ANT   Chilassì a ven sempre pì pesanta... a na capiss pì gnun-a. Da ani a më scriv ëd bietin d’amor e am jë fica daspertut! Fin-a ‘n sla carta igénica, i l’hai trovà ‘d messagi... “Amore mio, ovunque, ma a te vicino... sono come l’edera...”

ERC   Euh, che ròba! Dògni mòdo, sent un pòch mi, adess. Perchè it l’has mandame sta racomandà? (ESTRAE UNA BUSTA CON REGOLARI BOLLI E TIMBRI)

ANT   Eh... còsa it veule ch’it disa?... Mi i faso l’avocat... La contëssa a l’è vnùita da mi per col teren che ti it veule nen moléje...

ERC   E ti it sarìe bon a feme causa?

ANT   E it ses nen content? Tant mi ij perdo tute, le cause!

ERC   Sent, Antònio... cercoma ‘d butesse d’acòrdi. Ti, duminica, ven a mangè da mi. Mi it faso ‘n disnè con ij fiòch e le frange. It lo sas che ij “singles” a san fè bin da mangè... (DIVENTA PENSIEROSO) D’autra part... mi i l’avrìa marià mach cola là... (SOGNANDO) Cola... e gnun-e d’autre...

ANT   Ah, cola dle begònie? Ma va giù... per mi a l’era un-a dël gir...

ERC   (LO INTERROMPE) Tònio! A l’è stàita ël mè grand amor!... Alora, d’acòrdi eh? Duminica it ven-e da mi, parej i na parleroma.

ANT   T’ëm fase na cotlëtta bela spëssa? Con le patatin-e fricassà? (PREGUSTA LA MANGIATA)

ERC   Ma sì, sta tranquil! It faso lòn ch’it veule. (ENTRA AVERARDO CON LA BORSA IN MANO)

SCENA VII

(Pautasso, Ercoletti, Averardo)

AVE   Cerèa, avocat. I son ëstait da coj dl’assicurassion, per ël brass rot ëd madama Vergnan... A veulo deje mach 500 euro, nen un pich ëd pì.

ANT   500 euro per un brass rot! E pensè ch’i l’hai fin-a dije ch’a fasìa la massagiatriss... parej, sò òmo a vorìa feme queréla!

AVE   Contut, madama Vergnan a l’ha finì d’acetè. Però a veul che la parcéla a la paga l’assicurassion... e l’assicurassion a jë sta nen...

ANT   Ecco! Costi a son ij mè guadagn!

ERC   Sent sì, Antònio. Un momentin fa, i l’hai parlà con ël tò segretari per col terén... e chiel a insist a dì che mi i duvrìa déjlo!

AVE   Sì! Perchè sednò noi i saroma ‘l passagi! A l’ha dilo mia mama!

ERC   (IRRITATO) I sare ‘n bel gnente! Mi i l’hai ël drit ëd passagi! Le carte a parlo! E mi dël vòstr avocat... (RIVOLTO AD ANTONIO) Scusme, neh, Tònio... Mi im na frego! E s’a l’è necessari, la giustissia mi im la faso con le mie man! A veul vëdde? (PRENDE LA GUIDA TELEFONICA E LA DA AD AVERARDO) Ch’a ten-a sì... (AVERARDO REGGE LA GUIDA, MENTRE ERCOLETTI EMETTE UN GRIDO SELVAGGIO, DA UN COLPO SECCO DI KARATE COL TAGLIO DELLA MANO DESTRA E L’ELENCO SI SPEZZA IN DUE)

ANT   Sent, Michel, it deuve finila ‘d rompe tute le guide dël teléfono... La Telecom a veul pì nen demne!

ERC   It deuve scuseme, ma col torolo a l’ha fame perde la passiensa... (POI SI RIVOLGE AD AVERARDO) E ch’ai lo disa pura a soa mama! Is vëdroma ‘n tribunal! (ESCE INFURIATO)

AVE   (GLI GRIDA DIETRO) E sensa guide dël teléfono!

ANT   Ma fate furb! Gionta nen ëd fer a la ciòca! (POI CON TONO SUADENTE) Sent, Averardo... perchè it convince nen toa mamina a vnì ambelessì? I cercheroma ‘d butesse d’acòrdi... (POI GLI DA L’ELENCO SPEZZATO) Toh, va a la Telecom... e cerca ‘d fetne dè n’autra... possibilment sensa paghè...

AVE   Con mia mama i peuss provè, ma chiel a sa benissim ch’a seurt mai da la villa... (ESCE)

SCENA VIII

(Pautasso, Teresa)

TER   (ENTRANDO CON VOCE DOLCE) Tonino... Oh... ch’a scusa, avocat...

ANT   Teresa! It deuve piantela lì! It deuve calmete!

TER   Ma ël mè sentiment a l’è sincer...

ANT   Ij sentiment a deuvo nen dominè!... E peuj, che ròba ch’a l’è col afé ross ricamà ‘n sla mia camisa da neuit?

TER   A l’è ën cheur...

ANT   A parte che a smìja na tomatica... ma basta con le svenevolësse! Basta guardé dal përtus ëd la seradura, quand ch’i vado ‘nt ël bagn!

TER   A l’è nen vera!

ANT   A l’è vera! Na vòlta i l’hai guardà mi dal pertus... e i l’hai vist da l’autra part n’euj. Ëd chi ch’a l’era? D’Averardo?

TER   (CON VOCE FLAUTATA) Sei così bello!...

ANT   E dame nen dël ti! Ma ròba da mat! E it sas perchè it sopòrto e it licensio nen? Perché i duvrìa dete vint mila euro ‘d liquidassion, pì ij doimila ch’it l’has prëstame, it l’has capì? Sù, disme, còsa ch’it vurìe?

TER   A l’è rivàje ‘s telegrama... e i son dësmentiame ‘d déilo... (ESTRAE IL TELEGRAMMA E LO PORGE AD ANTONIO, CHE GLIELO STRAPPA DI MANO)

ANT   Ecco... it vëdde còsa ai sucéd con le passion incontrolàbile? Cost a pudrìa esse ‘n telegrama important... ëd quaidun ch’a veul paghé la parcéla... e ti it dësmentie? (APRE IL TELEGRAMMA E, MENTRE LO SCORRE, TERESA ALLUNGA IL COLLO PER LEGGERLO ANCHE LEI)

TER   A l’è ‘d cola soa novoda?

ANT   Ma che novoda!... A l’è la novoda d’un mè cusin a la lontana! E peuj... figuromse se it l’has nen lesù tute le soe letere!

TER   Oh, nò...

ANT   Oh, sì... Come i faso a dije ‘d no, con tuti ij piasì ch’a l’ha fame sò pare?

TER   A l’è na bela rogna! A dis ch’a riva ancheuj?

ANT   Còsa a duvìa capiteme! Chila a chërdrà ‘d trovè ambelessì comodità e bej disnè...

TER   Servìa e riverìa...

ANT   Ti sta ciuto. Se a smìja a soa mare, a sarà n’oror... la butroma a deurme ‘nt la soffia. Ij diroma ch’a l’abia pasiensa s’a j’è ij rat... se aj pieuv andrinta... parej as na va via pì che ‘n pressa! (ENTRA DALLA CUCINA TAROCCO, CON UN PIATTO CHE TIENE IN MANO)

PIE     Oh, cerea, avocat, a l’è rivà?

ANT   Taròch? Chiel ambelessì? Ma da andoa ch’a l’è intrà? Da la fnestra?

TER   Ah, i j’era dësmentiame. A l’era vnuit prima, mentre chiel a j’era nen...

ANT   Ah, it j’ere dësmentiate... Teresa, ti it deuve curete. Va ‘n cusin-a, va... (TERESA ESCE MORTIFICATA)

SCENA IX

(Pautasso, Tarocco)

PIE     Avocat, sti fasolin a son na meravija!

ANT   Grassie tante, ma a j’ero ‘l mè disné!

PIE     Eh, car avocat... mi i faso ‘l postin e i marcio... i marcio tut ël dì e am ven fam. E s’i mangio nen... i meuiro!... Car avocat, la vita a l’è në mnis... ël mond a l’è në scheur... (E RIPRENDE A MANGIARE I FAGIOLINI)

ANT   (GLI TOGLIE IL PIATTO) Ch’a më scusa... am na lassa ‘dcò doi a mi?

PIE     Avocat, i l’hai damanca ‘d chiel... j’eredi ‘d mia fomna a veulo feme càusa.

ANT   Come, j’eredi? Ma chiel a l’è nen mariasse da pòch?

PIE     Sì, da quatr meis. E i son restà vidov dòp tre. E sicome chila a l’avìa ‘n pòchi ‘d sòld, lorsì a veulo tut per lor e a l’han fame scrive da n’avocat. Eh, la vita a l’è në mnis... ël mond a l’è në scheur...

ANT   Ma se i sbaglio nen, costa a l’è già la sconda vòlta che chiel a resta vido... a chiel ël matrimòni a jë riess nen tant bin. Costa come a l’è andàita?

PIE     Eh, i j’ero a cà... chila a deurb ël baùl per tirè fòra quaicòs e, mentre ch’a l’è chinasse giù, a va nen a cascheje ël cuèrcc, pròpi ‘n sël còl? Mi im precipito, per giutela, ma m’antràpio e i vado a robaté pròpi ‘n sël cuèrcc!... Pòvra fija... a l’era na santa! Am vurìa na bin... a disìa sempre ch’a sarìa fasse ‘n quatr, per mi...

ANT   E anvece a l’è fasse mach an doi! A venta chërde sempre mach la metà ‘d lòn ch’a diso le fomne!

PIE     Ch’a schersa nen, avocat!... Con tut ël dolor ch’i l’hai... (RIPRENDE IL PIATTO DALLE MANI DI ANTONIO E RICOMINCIA A MANGIARE)

ANT   A chielsì ël dolor ai fà n’efét tut particolar...

PIE     Eh, avocat, la vita a l’è në mnis... ël mond a l’è...

ANT   (LO INTERROMPE) Në scheur, i lo sai... i lo sai... (ENTRA AVERARDO, CON UN NUOVO ELENCO TELEFONICO ED UNA BOMBOLETTA SPRAY IN MANO; DEPONE L’ELENCO SULLA SCRIVANIA E POI SI METTE A SPRUZZARE TUTT’INTORNO; I DUE SI GUARDANO STUPITI)

SCENA X

(Pautasso, Tarocco, Averardo, Contessa)

PIE     Ma còsa ch’a fa?

ANT   A l’è rivaje ‘l repart disinfestassion.

AVE   (CONTINUANDO A SPRUZZARE) I l’hai portà sì mia mama, ma sicome chila a l’è n’igienista, a peul nen sente la spussa dij sigarèt, dël sarà, dël mangé e dël céss.

ANT   Cò a l’è? It l’has piàit mè studi per na stala?

AVE   Nò, ma mia mama a l’ha ël nas fin. Costì a l’è “aria del bosco”...

ANT   Sì, e ades i faroma cantè ‘dcò j’usej...

AVE   (VA ALLA PORTA) Intra pura, mama... (ENTRA LA CONTESSA)

CON  Buongiorno, avvocato.

ANT   Cerea, madama contëssa. (S’INCHINA IMPACCIATO UN PAIO DI VOLTE E LE INDICA UNA POLTRONA; PRIMA CHE LEI SI SIEDA, AVERARDO SPRUZZA UN PAIO DI VOLTE LO SPRAY SULLA POLTRONA) A permèt? Ij presento Piero Tarocco, postin e vidov anconsolabil.

CON  Piacere. (MA NON PRENDE LA MANO CHE TAROCCO LE PORGE) Però non venga a parlare di vedovanza proprio a me, che sono vedova da più di vent’anni...

ANT   Chiel anvece a l’è fresch fresch... da quatr meis...

PIE     A son tre.

ANT   Tre, sì... a l’è ancora an rodagi. (A TAROCCO) La contëssa Patrizia Barbaresco di Cavagnolo.

PIE     Eh, madama contëssa, la vita a l’è në mnis... ël mond a l’è në scheur... (AVVICINANDOSI ALLA CONTESSA)

CON  (SI RITRAE DISGUSTATA, FACENDO ARIA CON LA MANO) Ma per favore! Stia più lontano! Ma che cosa ha mangiato?

ANT   (PIANO A TAROCCO) A j’era tant aj ant ij fasolin... (PRENDE LO SPRAY E LO SPRUZZA IN BOCCA A TAROCCO, POI VELOCEMENTE PRENDE IL PIATTO DEI FAGIOLINI E LO METTE IN UN CASSETTTO DELLA SCRIVANIA)

PIE     Ma còsa ch’a l’ha fame? A l’è vnuit mat? (TOSSENDO E SPUTACCHIANDO, ESCE DI CORSA)

SCENA XI

(Pautasso, Averardo, Contessa)

CON  Allora, avvocato? Voleva vedermi? Ebbene, sono qui. Quali sono queste novità così importanti da farmi scomodare e farmi venire fin qui da lei?

ANT   (IMPACCIATO) Ecco... madama contëssa... i vurìa fela ‘ncontré con monsù Ercoletti. Na brava person-a. Fòrse as peul trovè la manéra da butéve d’acòrdi. Chila a lo sa che ‘l prim dover ëd n’avocat a l’è col ëd cerchè sempre n’acòrdi tra le part. Adess ij teléfono...

CON  Non si disturbi! Io non voglio assolutamente vedere quel ginnasta da quattro soldi, antipatico ed ignorante!

ANT   Ma se a lo conòss nen...

CON  Non lo conosco, certo... ma me lo ha detto il mio Averardo.

AVE   Sì, a l’è vera! A spussa ‘d sudor!

ANT   Ma noi ij doma na bela lavà...

CON  Insomma, non c’è niente di nuovo? E allora decidiamoci e andiamo per via legale.

AVE   A l’ha rason mia mama! Andoma da n’avocat.

ANT   (LO GUARDA MALE, POI SI RIVOLGE ALLA CONTESSA) Cara contëssa... a sarà nen n’afé facil... A ved, i l’hai riunì tuta la pratica ‘nt na cartela... (CERCA AFFANNOSAMENTE SULLA SCRIVANIA) Ma andoa ch’a l’è? I l’avìa butala ambelessì... Averardo, dame na man... (AVERARDO SI AVVICINA E CERCA PURE LUI)

CON  (IRONICA) Non si può certo dire che nel suo ufficio regni l’ordine...

ANT   Nen per fè osservassion, ma a l’ordin a duvrìa penséje sò fieul, ambelessì...

AVE   (TROVA UNA CARTELLA RIGONFIA) A l’è sì! I l’hai trovala! (LEGGE L’INTESTAZIONE) Barbaresco-Ercoletti, due a uno.

ANT   Macchè doi a un! A l’è pà na partìa ‘d balon! Vintun! A l’è ël numer dla pratica! (PRENDE LA CARTELLA, VI SOFFIA SOPRA E POI LA DA ALLA CONTESSA) A veul ch’i la fasa disinfetè?

CON  Non fa nulla. (LA APRE)

ANT   Ël prim dòcument a l’è ‘l vincolo condominiale.

CON  (LEGGE) “Ti ho sognato stanotte, mentre correvi nel bosco di betulle, con i bei capelli scomposti, e un fluido caldo mi ha pervasa...” (ANTONIO SI PRECIPITA A STRAPPARLE DI MANO IL FOGLIO) Ma che strano vincolo condominiale...

ANT   Ch’a më scusa...a l’è capità lì per un bàilo... a l’è... a l’è ‘n client ch’a scriv da Tripoli...

AVE   (ALLA MADRE, MALIGNO) A l’è la serva, ch’a l’è an-namorà ‘d chiel e a jë scriv sempre ‘d bietin... (PAUTASSO FA PER TIRARGLI UN OGGETTO, MA SI FERMA)

CON  (GELIDA) A me non interessano i fluidi caldi dell’avvocato Pautasso. Mi basta che faccia il suo dovere nei miei confronti. (CONTINUA A SFOGLIARE I DOCUMENTI NELLA CARTELLA)

ANT   (OSSERVANDO ANCHE LUI IL CONTENUTO DELLA CARTELLA) Ecco, vede contessa? L’Ercoletti ha il diritto di passaggio fin dal 1831.

CON  Sì, ma è un testamento vecchissimo, scritto ancora in francese. (LEGGE) “Le proprietaire pouvrà transiter seulement a pieds, sans chien et sans arquibus”.

ANT   Appunto. Ma Ercoletti a l’è astemio... chiel a lo beiv nen l’arquibus...

CON  (CHIUDENDO LA CARTELLA CON UN  COLPO SECCO) Vuol dire senza cani e senza archibugio! Senza fucile!

ANT   Ecco: s’a passa con l’arquibus, i lo fregoma!

CON  (SI ALZA E PASSEGGIA NERVOSA) Contratto antiquato, assurdo! Un buon avvocato lo può impugnare quando vuole!

ANT   E già... un bon avocat...

CON  Documento vecchio, fuori dal tempo, cavilli! Lei, in tribunale, deve portare la realtà, non le cose supposte. Che cosa se ne fa, delle supposte?

ANT   Ma mi, verament... le supòste... Còsa ch’a j’intro le supòste?

AVE   A intro, a intro... (DALL’INTERNO SI SENTE SUONARE “LA VIE EN ROSE”)

CON  (CROLLA TURBATA SULLA POLTRONA) Avvocato, per l’amor del cielo, faccia smettere subito quella musica!

ANT   (IMBARAZZATO E STUPITO, VA ALLA PORTA DELLA CUCINA E GRIDA) Teresa! Dëstissa subit la radio! (LA MUSICA CESSA ED ENTRA TAROCCO)

SCENA XII

(Pautasso, Contessa, Averardo, Tarocco)

PIE     I son stait mi ch’i l’hai anviscala ‘n moment... (TUTTI SI FANNO INTORNO ALLA CONTESSA CHE MOSTRA DI SENTIRSI MOLTO MALE)

ANT   Madama contëssa, còsa ch’a l’ha?

AVE   Mia mama, quand ch’a sent cola musica, as sent mal... a l’è già capitaje d’autre vòlte...

PIE     Fòrse ai ricòrda quaicòsa ‘d brut?

CON  Appunto... mi ricorda una cosa che... vorrei dimenticare.

ANT   (CON TONO FILOSOFICO) Eh... s’i podèisso dësmentiè le còse ch’as ricòrdo, as ricorderìo mai le còse ch’as dësmentio...

PIE     Cara contëssa! La vita a l’è në mnis e ‘l mond a l’è në scheur...

ANT   I lo soma, i lo soma... (ALLA CONTESSA) A va mej? A veul ch’i ciama ‘n dotor? A veul un fernet o na salada ‘d siolòt? I l’hai gnente d’àutr da euffrie... (AVERARDO FA ARIA ALLA MADRE)

PIE     Ma come a l’è possibil che na veja canson ai fasa n’efét parej?

CON  (SI È RIPRESA QUASI COMPLETAMENTE) Sarebbe una storia troppo lunga da spiegare... e poi, è una cosa molto personale. (SI ALZA, CAMBIANDO TONO) Allora, avvocato, credo che non abbiamo più niente da dirci. La proposta che mi ha fatto è “assolutamente inaccettabile”. (CON TONO AUTORITARIO) Vada pure avanti con la citazione, la causa, l’appello e la Cassazione!

ANT   Signorsì! (LA CONTESSA SI AVVIA)

AVE   It compagno, mama... (ESCONO)

ANT   (COME COLPITO DA UN’IDEA, PRENDE L’ELENCO TELEFONICO ED ESCE CON LORO) Un moment!

SCENA XIII

(Tarocco, Marisa)

PIE     (RIMASTO SOLO, VA ALLA SCRIVANIA, RIPRENDE IL PIATTO E RICOMINCIA A MANGIARE)

MRS  (ENTRANDO) È permesso?... Buongiorno, avvocato.

PIE     (A BOCCA PIENA, SI AFFRETTA A MASTICARE SBRUFFANDO A SOGGETTO E NASCONDE NUOVAMENTE IL PIATTO NEL CASSETTO) Mmmmmh...

MRS  Ch’a scusa... a l’è chiel l’avocat Pautass, no?

PIE     (ANCORA CON LA BOCCA PIENA) Mmmmmh...

MRS  (IN TONO AGGRESSIVO) Bin, avocat, mi i vurìa feje present che...

PIE     (FINALMENTE RIESCE A DEGLUTIRE) I son nen mi l’avocat!

MRS  Ah, nò? E andoa ch’a l’è? A l’è nen costì l’ufissi ‘dl’avocat Pautass?

PIE     Sì, ma chiel a j’è nen. (SI PULISCE LA BOCCA CON LA CRAVATTA) A l’è surtì ‘n moment. Per adess ij son mach mi. (CON INTENZIONE) I peuss essje util?

MRS  Grassie, bin gentil... I son passà da sì per vëdde lë studi dël “famos” avocat Pautass... (ALZANDO ALCUNE CARTE SULLA SCRIVANIA) A j’è ‘n pòch ëd disordin... Pròpi come im lo spetava...

PIE     Beh... sì... un pòch ëd disordin... ma con na rangiadin-a sì e là... na ramassà sì e là... le tendin-e a la fnestra...

MRS  ...Sì e là...

PIE     (CON INTENZIONE) Ch’a scusa... Madamin o tòta?

MRS  (CON INTENZIONE ANCHE LEI) Semplicement... Marisa...

PIE     Ah... semplicement Marisa... marià?

MRS  Beh, sì... ciòè, nò... sì e nò... i speto...

PIE     Oh, che bel! Felicitassion! Tanti auguri! A sa già s’a l’è mas-cc o fuméla? (LE PORGE LA MANO)

MRS  (RIDENDO) Ma no! I speto la separassion!

PIE     Ah, i capisso... Eh, madamin Marisa... la vita a l’è në mnis... ël mond a l’è në scheur... ma, còsa a veul... con ij temp ch’a coro, la gent a ciaciara...

MRS  Còsa?... I capisso nen!

PIE     Eh, sì... A l’è ‘n pòch dificil da capì, però... a sa coma ch’a l’è... ch’a guarda mi... chila a dirìa che mi i son già stait separà doe vòlte? A lo dirìa nen, neh?

MRS  Nò, i lo dirìa nen...

PIE     Ebin, sì! Doe vòlte... per colpa ‘d gravi dësgrassie...

MRS  Vidov?

PIE     Bividov!... L’ultima vòlta per colpa d’un baùl...

MRS  Oh... am dëspias!

PIE     Ma ormai, i son abituame... i l’hai faje l’ajassin! Còsa ch’a veul, madamin Marisa, la vita a l’è në mnis e ‘l mond a l’è në scheur...

MRS  Eh, i lo sai!... Però, ch’a scusa, neh... ma l’avocat a riva nen, mi lë studi i l’hai vistlo... adess i deuvo pròpi ‘ndè...

PIE     Nò, madamin Marisa, ch’as na vada nen... i vurìa dìje mach na paròla...

MRS  (NON ASPETTAVA ALTRO) Bin... ch’a dìsa pura...

PIE     (IMBARAZZATO, NON VUOL PERDERE L’OCCASIONE) Ecco... a ved... mi i sai nen se chila a l’ha notà... un “certo non so che” ant la mia person-a... da quandi i l’hai podù vëdde la soa... cioè... conòsse la soa person-a... che la mia... come se a fussa... a sa... a l’è stait come na lòsna a cel seren, come ch’a diso al cine... (PREGANDO) I pudrìo rivëdse?

MRS  (ALTEZZOSA) Monsù! Mi i son na fomna marià!

PIE     (DELUSO) Ma come? A spetava nen?

MRS  I speto... ma i son marià! (SI AVVIA ALL’USCITA, POI, NON ESSENDOCI NESSUNA REAZIONE DI TAROCCO, TORNA VERSO DI LUI) Però... dòpo tut... a lo sa che chiel a l’è gnente mal? I penso ch’i pudrìo rivëdse... Cerèa. (ESCE E TAROCCO RIMANE DI STUCCO)

PIE     Eh, già... i son peuj nen tant mal... na ramassadin-a sì e là...

MRS  (RIENTRA AGGRESSIVA) E alora, fabiòch! Còsa i të spete? I deuvo pijéte ‘n brass? (TAROCCO SI RISVEGLIA ED ESCE CON MARISA, INCREDULO, PORGENDOLE IL BRACCIO)

SCENA XIV

(Pautasso, Teresa, Averardo)

ANT   (RIENTRA CON TERESA E CON L’ELENCO TELEFONICO) Ma ‘t l’has capì che rassa ‘d figura ch’it l’has fame fè? E peuj, it duvrìe spiegheme còsa ch’a l’è sta facenda dël “fluido caldo”... Maniaca sessual! Gata ‘n calor! Ròtica!...

TER   (QUASI PIANGENDO) Avocat... a l’è vint ani che mi ij veuj bin!

ANT   E a l’è vint ani che a mi am n’anfà pròpi gnente.

TER   Però, cola vòlta ch’a l’avìa la polmonite, a parlava nen parej...

ANT   Cola vòlta i l’avìa 42 ëd frev. E ti it n’aprofitave... e t’im butave ‘l termòmetro sinch vòlte al dì! E peuj ël termòmetro as buta sota la sisia... nen ant ël... (CON GESTO ELOQUENTE)

TER   Antòniò!

ANT   E ciamme nen Antonio! E basta con ij bietin! S’it la piante nen lì, mi i vado da në strossin, i faso na cambial a sent ani e it licensio!

TER   Nò! Nò! Crudel! (ESCE; PAUTASSO SOSPIRA E VA A SEDERE, MENTRE DA SINISTRA RIENTRA AVERARDO)

AVE         (CON VOCE CUPA, METTENDOSI A SEDERE ACCANTO AD ANTONIO) Mia mama a l’ha dime che am manda da n’autr avocat, perchè sì da chiel a s’ampara gnente...

ANT   Ma còsa it veule amparè? An Italia i saroma almeno dosent mila! E peuj, per fè carièra, a venta ‘dcò esse ator nà. A basta nen avej la laurea e rivè a avej process celebri, sensassionaj... Noi, anvece, i ‘ndoma avanti con ij 200 euro dle causëtte ‘n Pretura. Guarda mach lì, an mes a tute cole scartòffie... la causa per un vas rot... n’autra per col cioch... (E CERCA) Ma che disordin ch’a j’è sì!

AVE   E costa chi ch’a l’è?

ANT   (GUARDA LA FOTO) Teresa an baby doll!

AVE   A j’è scrit “Tua fra le braccia tue”!

ANT   (GLI STRAPPA LA FOTO DI MANO) Lòn ch’a j’è scrit at riguarda nen!... (CAMBIA ARGOMENTO) It ses ëstait an përzon?

AVE   Mì, an përzon? Ma avocat, chiel a schersa...

ANT   I ciamava s’it ses ëstait a le Valëtte, per col fieul ch’a l’ha robà na radiò? (SUONA IL CAMPANELLO; TERESA, OFFESA, ESCE E VA AD APRIRE, DURA ED IMPETTITA, SENZA GUARDARE I DUE)

AVE   Sì, i son staje. Col fieul a l’ha dime che a l’ha daila ël padron.

ANT   Sì, però prima a l’ha sforsà la pòrta, a l’ha tajà ij fij, a l’ha ruvinà ‘l cruscòt... per regaleje la radio a chiel? A l’avìa dësmentià le ciav ëd la machina?

TER   (RIENTRA E SI AVVICINA A PAUTASSO) Avocat! Ij soma!

ANT   Andoa?

TER   A l’è rivà!

ANT   Chi?

TER   Cola sgonfion-a... la novoda... chila là!

ANT   (SI DISPERA) Ohmmi! Ohmmi!

TER   E a l’ha doe valis. Gròsse parej. (MIMA LA DIMENSIONE CON GESTO ELOQUENTE DELLE BRACCIA)

ANT   Ëdcò doe valis? Alora a l’ha intension ëd fermesse ‘n paira d’ani... Andoma bin! Con tute le gran-e ch’i l’hai! Alora, ricòrdte... ij rat... a pieuv...

SCENA XV

(Pautasso, Teresa, Averardo, Margherita)

MRG  (ENTRA SORRIDENTE, GIOVANE, SIMPATICA ED ELEGANTE; PAUTASSO ED AVERARDO RIMANGONO A BOCCA APERTA) Scuséme s’i son intrà... ma la madamin... (ALLUDENDO A TERESA) a l’avìa dësmentiame dëdlà... (AVVICINANDOSI A PAUTASSO) Ti it duvrìe esse... barba Antònio... Mi i son Margherita... come i të staghe? (LO BACIA SULLA GUANCIA, MENTRE LUI CONTINUA A NON MUOVERSI, COME FULMINATO DA UN’APPARIZIONE CHE NON SI ASPETTAVA) Beh... as ved ch’i son capità ant un moment nen adat... i l’hai pro mandà ‘n telegràma, ma... beh, a sarà mej ch’i vada... magara i torno pì tard... (FA PER USCIRE, MA PAUTASSO ED AVERARDO SI SCUOTONO)

ANT   Ma no! Còsa a dis? Ch’a s’acòmoda, ch’a s’acòmoda...

AVE   (A PAUTASSO) Soa novoda? Bòja fauss, s’a l’è bela!

ANT   I vado a pijéje le valis...

MRG  Ma barba! T’im daghe dlë sgnor?

ANT   (MOLTO CONFUSO) Ah, sì? Ma nò... scusme... ma sicome ‘l telegrama... a l’era... Teresa! Va a pijè le valis ëd la tòta! (A MARGHERITA) Ma set-te! (TERESA ESCE, STUPITA; MARGHERITA SI SIEDE, ACCAVALLANDO LE GAMBE; AVERARDO VA ALLA MACCHINA DA SCRIVERE CHE È DAVANTI A LEI E LA SPOSTA PER VEDERE BENE IL TUTTO; PAUTASSO SE NE ACCORGE, GLI DÀ UNA PACCA E LO FA SPOSTARE, POI DICE A MARGHERITA) A l’è ël mè praticant...

AVE   (SI ALZA E VA A PRESENTARSI) Dottor Averardo Barbaresco di Cavagnolo.

MRG  Oh, tanto piacere... (GLI STRINGE LA MANO, MENTRE RIENTRA TERESA CON DUE VALIGIONE)

TER   (A PAUTASSO, CON INTENZIONE) Ij pòrto ant la sofia, vera avocat?

ANT   Sì... ehm, nò, nò! Ma che sofia! Ij doma cola bela stansia ch’a j’è ‘n fond al coridor... cola ch’a l’ha le doe fnestre e ‘l pogieul ch’a da an sël giardin! (A MARGHERITA) I të staras benissim.

MRG  Ma ‘s capiss, barba! I stago bin daspertut, mi. I son un tipo sportiv!

TER   Ma la stansia dël coridor a l’è sarà! A j’è l’archivi!

ANT   L’archivi i l’hai gavalo!

TER   E peuj, a j’è ‘d rat longh parej...

ANT   Ma che rat? (A MARGHERITA) A l’era në scrieul...

MRG  Oh, beh... i l’hai nen paùra dij rat...

TER   E peuj, aj pieuv andrinta!

ANT   Ma fame mach ël piasì... (A MARGHERITA) A j’era la fnestra duverta e a piuvìa dë stravènt!

MRG  A më smija ‘d capì ch’i son nen tant simpatica a sta bela e cara sgnora... (SORRIDE A TERESA)

TER   As trata nen ëd simpatia... a l’è che a le vòlte j’avocat a diso na còsa e peuj as la rimangio...

MRG  Eh, sednò a sarìo nen avocat!

ANT   (A TERESA) It l’has sentù? (A MARGHERITA) A l’è ‘n pòch mata... ehm... a l’è Teresa, la serventa...

MRG  (ABBRACCIA TERESA) Ch’as preòcupa nen, Teresa... Ij darài gnun fastidi... I diventeroma bon-e amise.

TER   Tòta...

MRG  Im ciamo Margherita... Ancheuj i ‘ncamineroma a buté ‘n pòch a pòst ij cavèj. (ALLUDENDO ALLA CAPIGLIATURA DI TERESA, PIUTTOSTO TRASCURATA) I veuj fèje vëdde come i son brava a fé la pentnòira.

TER   Ma dabon?

MRG  O già. Nojàutre fomne, a bzògna ch’i stago sempre al pass con la mòda. (TERESA SI ERGE E GUARDA PAUTASSO IN SEGNO DI SFIDA) E adess i vado a vëdde la mia stansia. (FA PER PRENDERE LE VALIGIE, MA TERESA LA PRECEDE)

TER   Ch’a lassa. Ij pòrto mi.

MRG  Alora foma a metà. (NE PRENDONO UNA A TESTA ED ESCONO, MENTRE PAUTASSO E AVERARDO RESTANO IMBAMBOLATI PER UN ATTIMO)

SCENA XVI

(Pautasso, Averardo, Margherita)

ANT   (SI SCUOTE DAL TORPORE E DÀ UNA SPINTARELLA AD AVERARDO) Ohilà! Còs at capita? It ses restà ambajà?

AVE   (GUARDA LA PORTA DALLA QUALE SONO USCITE LE DUE DONNE) Am pias...

ANT   E dài! Fòrsa! Ades a venta travajè! Date n’andi, set-te a la machina e scriv  cola pratica per la causa Pigna. (AVERARDO SI SIEDE, INFILA UN FOGLIO NELLA MACCHINA E BATTE CON UN DITO, MOLTO LENTAMENTE, MENTRE ANTONIO DETTA) “Illustrissimo signor giudice, presa visione della memoria riguardante la richiesta di separazione del signor Nicola Pigna, che accusa la di lui giovane moglie di infedeltà in concorso...”

AVE   “Illustrissimo”?...

ANT   Ma it ses ancora a illustrissimo?

AVE   A l’è nen colpa mia... a l’è la machina ch’a va pian...

ANT   A l’è ël tò servél ch’a fonsion-a nen! (SOSPIRA E RIPRENDE A DETTARE MOLTO LENTAMENTE) “...presa... visione... della... memoria... riguardante...” (ENTRA MARGHERITA E, RENDENDOSI CONTO DELLA SITUAZIONE, FA ALZARE CON GARBO AVERARDO E SI SIEDE AL SUO POSTO, METTENDOSI A SCRIVERE RAPIDAMENTE; PAUTASSO, DI SPALLE, NON SI ACCORGE DEL CAMBIO DI DATTILOGRAFO, MA, SENTENDO LE BATTUTE CHE SI SUSSEGUONO RAPIDISSIME, ACCELERA GRADUALMENTE LA SUA DETTATURA) “...La richiesta di separazione del signor Nicola Pigna, che accusa la di lui giovane moglie di infedeltà in concorso col di lui nipote, Salvatore Pigna, nostro cliente, senza altra prova oltre quella delle frequenti visite del Salvatore in casa sua...” (MARGHERITA TERMINA DI SCRIVERE INSIEME A PAUTASSO, IL QUALE SI VOLTA COMPIACIUTO PER FARE I COMPLIMENTI AD AVERARDO) Brav, Averardo, it ses diventà... (VEDE AVERARDO IN PIEDI E MARGHERITA SEDUTA ALLA MACCHINA) It ses col ëd prima. (A MARGHERITA) Ma... It j’ere ti ch’i të scrivìe?

AVE   Neh ch’a l’è ‘n gamba? A smìja na mitragliatriss!

MRG  Salvatore a l’è ‘nvod ant ël sens che Nicola a l’è sò barba o sò nòno?

ANT   (SUBITO NON CAPISCE LA DOMANDA E RIMANE IMBAMBOLATO, MA POI SI SCUOTE) Eh? Ah... nòno, nòno... (MARGHERITA ULTIMA DA SOLA LA LETTERA E SI ALZA COL FOGLIO IN MANO) Un moment... i l’hai ancora nen finì...

MRG  Ma mi sì. Pen-a ch’i l’hai capì ‘l tò pensé, i l’hai portà a la fin ël concét. Ti, barba, it déte tròp adàsi. Scota s’a va bin... (LEGGE RAPIDA) “Il fatto che Salvatore sia abiatico di Nicola Pigna, rende l’azione carente, e non può aver luogo mancando la legittimazione ad agire, a norma dell’articolo ecc. ecc. del codice civile ecc. ecc... Torino, data, ecc. ecc. con i più doverosi omaggi ecc. ecc.

ANT   Ecc. ecc...

MRG  A va nen bin?

ANT   (DOPO UNA MIMICA ELOQUENTE) Mah...

MRG  As peul nen parlé ‘d process “per vizio di sostanza”. Salvatore Pigna a peul andé a ca ‘d Nicola Pigna come e quandi ch’a veul, essend “abiatico” ëd Nicola. (I DUE LA GUARDANO ATTENTISSIMI) Il “non luogo a procedere” a l’è ciàir, nò? (I DUE SI GUARDANO E POI FANNO SEGNO DI SI CON LA TESTA) It ses nen convint, barba? It l’has dilo ti che Salvatore Pigna a l’è “abiatico” ‘d Nicola...

ANT Mi, verament... Chiellì a l’è na carògna, ma mi i l’hai mai dit ch’a sia n’asiatico...

MRG  Ma no... “abiatico”... I lo seve bin còsa a veul dì, no?

ANT   Mah... it sas... Mi i l’hai pijà la laurea tanti ani fa... e certe paròle... (ALLUDENDO AD AVERARDO) Ma chiel a lo sa. Neh, ch’it lo sas? (AVERARDO FA CENNO DI NO) Eccò... i l’avìa dilo, mi!

MRG  Vuol dire “nipote da parte di nonno”. Il figlio del figlio è l’”abiatico”, per distinguerlo  dal nipote dello zio, figlio del fratello.

ANT   (DOPO UNA BREVE PAUSA, DÀ UNO SCAPPELLOTTO AD AVERARDO) Capì? Costì a l’è laureasse a fòrsa ‘d salam e bote ‘d barbera che soa mama a mandava ai professor! (A MARGHERITA) Ma ti, come it fase a savej tute ste ròbe?

MRG  I l’hai travajà per quaiche meis ant un ëstudi legal. (PRENDE A MUOVERSI SVELTAMENTE PER LA SCENA, METTENDO IN ORDINE LA SCRIVANIA, GLI SCAFFALI, I LIBRI E GLI OGGETTI) Am pias ël tò ufissi, it sas, barba? Mach che... a j’è pròpi ‘n bel disordin, ambelessì! La prima còsa, per n’avocat, a l’è dé l’impression d’ordin, ëd precision, ëd sicurëssa. Ël client, pen-a ch’a lo guarda, a deuv pensé: “Con n’avocat come costì, i vincerai la causa ‘d sicur!” (TROVA IL PIATTO DI FAGIOLINI CHE TAROCCO AVEVA RIPOSTO NEL CASSETTO E TRA LE SCARTOFFIE UN CALZINO; LI MOSTRA ENTRAMBI) E queste, cosa sono? Prove per un processo?

ANT   (INDICANDO AVERARDO) A l’è chiellì, ch’a fa confusion...

MRG  Eh, barba, barba... (ESCE PORTANDO VIA I FAGIOLINI E CALZINO; I DUE RESTANO IMBAMBOLATI)

ANT   (RIPRENDENDOSI, CON DECISIONE) Sù, fòrsa! Travajoma con ordin e precision! N’avocat a deuv dé l’impression che ‘l client, quand a lo ved, a pensa... (GUARDA AVERARDO ANCORA IMBAMBOLATO) “A l’è mej ch’i vada da n’autr!”

AVE   (SPULCIANDO LE CARTELLINE) A j’è la causa “Bonetti-Mangiagalli”.

ANT   Per costa, gnente da fé. A l’è na “causa persa”.

AVE   Alora a j’è costa: “Capra-Bargiacchi”. (RIENTRA MARGHERITA)

ANT   Fa ‘n pòch vëdde... Oh, per la carità... Chielsì a l’ha dame n’acont ëd tre fiasch ëd barbera...

AVE   E al Capra ai saro ël negòssi. A j’è la denunsia dla fomna dël Bargiacchi, ch’a l’ha ‘mpinìlo ‘d patéle...

MRG  (CHE NEL FRATTEMPO AVEVA PRESO LE DUE CARTELLE E LETTO IL CONTENUTO) Ma... barba, scusme, neh... Sì it l’has ëd bonissim argoment... Guarda la foto dla machina. A l’è stàita postegià con le roe ‘n sël marciapé. S’a fùissa staita postegià come as deuv, ël vas dël Bonetti a l’avrìa gnanca sfioràla. Come minim, a j’è ‘l concors ëd colpa... A l’è evident...

ANT   (DOPO UNA BREVE PAUSA, PAUTASSO FA CENNO DI DARE UNO SCAPPELLOTTO AD AVERARDO, CHE LO SCANSA) A l’è che mi i l’hai un praticant ch’a conòss gnanca ‘l codice dla strà!... E... guarda ‘n pòch costa... (DA’ A MARGHERITA UN’ALTRA CARTELLINA; SUONA IL CAMPANELLO; AVERARDO RISPONDE AL TELEFONO E, QUANDO SI ACCORGE DI AVER SBAGLIATO, HA UN MOTO DI STIZZA; INTANTO TERESA PASSA IN SCENA PER ANDARE AD APRIRE)

AVE   (GUARDA CON PAUTASSO LA PRATICA CHE HA IN MANO MARGHERITA) Chielsì a l’è n’òsto ch’a l’ha daje da bèive a col Bargiacchi, ch’a l’era già cioch, parej, quand ch’a l’è tornà a ca, a l’ha bastonà soa fomna... e chila, per vendichesse...

MRG  I vëddo... uhm... Articolo 691 del codice penale... “Somministrazione di bevande alcooliche a persona in stato di manifesta ubriachezza”... (C’È UN ATTIMO DI AVVILIMENTO, POI MARGHERITA HA UN LAMPO) Un moment!

ANT   (SPERANZOSO) Un moment!

MRG  C’è anche il 688.

AVE   Sì... a fa servissi tra Caluso e Ivrea...

MRG  L’articolo 688 del codice penale! (CITANDO) “Chiunque, in luogo pubblico, è colto in manifesto stato di ubriachezza, è punito con l’arresto fino a sei mesi, e con l’ammenda sino a mille euro”. (A PAUTASSO) Ma la signora Bargiacchi, lo sa che se non ritira la denuncia al Capra, tu puoi mandare suo marito in galera?

ANT   (TRIONFANTE) I l’oma fregàje! (AD AVERARDO) Va subit da madama Bargiacchi, e disje dël 688. (LO SPINGE FUORI, E S’INCONTRA CON TERESA CHE FA ENTRARE JEANNETTE, UNA BELLA DONNA AFFASCINANTE, CHE PARLA CON CADENZA FRANCESE)

SCENA XVII

(Pautasso, Margherita, Teresa, Jeannette)

JEA    Bonjour, avvocato.

ANT   Oh, bonjour. (INDICA MARGHERITA) Ma l’avvocato è lei...

MRG  (DISSIMULANDO) A mio zio piace spesso scherzare...

ANT   Ehm... si accomodi... (A TERESA) Quand as mangia?

TER   Da sì mesora, avocat... col pòch ch’a l’ha lassane col balord d’un postin... Un pòch ëd salada e caròte broà.

ANT   (INDICANDO MARGHERITA) Ma per chila còsa ch’a j’è?

MRG  Pensé nen a mi... ant la valis i l’hai ancora ‘d salam, ëd polastr e d’euv dur. I j’era portamje da mangé an treno.

ANT   (GLI VIENE L’ACQUOLINA IN BOCCA) A l’è pa bel ch’it ven-e a cà mia a mangè ij vansoiro dël treno... Nò nò... Ti it mangeras la salada e le caròte broà... e a vurerà dì che ‘l salam e ‘l polastr... ij mangerai mi... pasiensa...

TER   I vado a prontè taula.

MRG  I ven-o a déje na man... (ESCONO TUTTE E DUE)

ANT   (A JEANNETTE) Adesso che mi dica pure...

JEA    Avvocato, je me treuve in gravi guai, parce que mi è scaduto il permesso de sejour , e je doit aller via da l’Italie.

ANT   E cosa vuole? Che facciamo causa al governo? A venta fè ‘n pressa, perchè ambelessì sednò coi ch’a comando adéss ai dan la colpa a coj ch’a j’ero prima e a l’è mai pì finìa...

JEA    Mais non, mais non... Vede... je me suis fidansè in Italie, parce que les italiens mi piacciono, sono così focosi, charmantes... Il mio Ferdinando, l’avevo conosciuto l’annèe passèe, in una sfilata di moda. Come ci siamo guardati, è stato come un coup de foudre...

ANT   Un colpo di fodera?

JEA    Mais non! Un coup de foudre... un colpo di fulmine! Lui è molto ricchissimo costruttore italien de Turin, dove mi ha portata subito. È stato un amour travolgente per quasi un anno... Poi è arrivata una denuncia, così non mi rinnovano più le permes de sejour...

ANT   E chi l’ha fatta la denuncia?

JEA    La moglie del mio Ferdinando...

ANT   (CARICATURALE) Ma mi sai nen! Ste fomne ch’a fico ‘l pocio ‘nt le còse ‘d j’autri!

MRG  (ENTRA CON DELLE CARTELLINE IN MANO) Coste a deuvo sté sì, nen an cusin-a!

ANT   (A JEANNETTE) Ma perchè lei si è rivolta a me?

JEA    Parce que mi hanno detto che lei ici è il più bravo avvocato che ci sia!

ANT   E per fòrsa! Ij son mach mi!... Ma, mi scusi, lei è mica sposata?

JEA    Moi no, mais lui sì... e moi chiedo la saparassion del mon Ferdinando dalla moglie!

ANT   Ma chilassì a l’è fòla! Niente da fare!... Chila a l’è straniera, e senza il permesso di soggiorno...

MRG  Ma perchè, barba?

ANT   (A JEANNETTE) Aspetti, che sentiamo cosa dice l’avvocato.

MRG  La signorina potrebbe ottenere la cittadinanza sposando un italiano.

ANT   D’acòrdi. Chila a vurerìa sposelo, ël sò murador... ël sò costrutor... mach che a l’è la fomna ‘d chiellì ch’a veul nen...

MRG  Ma potrebbe fare un matrimonio pro forma... Si cerca un vedovo, un pensionato... gli si fa un regalo... ed è tutto fatto.

JEA    Mais oui! Mon Ferdinando gli darebbe anche duecentomila euro! Cosa sono per lui?... Tanto è forniteur dello stato!

ANT   Ah. Beh, as capis... Alora a chiel ij sòld ai costo pòch!...

MRG  Ci pensiamo noi. Mi dia i suoi dati, e istruiremo la pratica con segreto d’ufficio. (SI SIEDE ALLA SCRIVANIA AL POSTO DI PAUTASSO)

JEA    Deve etre molto chiaro che questo marito, dopo il matrimonio, prende i soldi e sparisce, n’est pas?

MRG  Ma certo, è ovvio. Allora, mi dia i suoi dati... (SCRIVE, MENTRE JEANNETTE DETTA SOTTOVOCE I SUOI DATI)

ANT   Ma come, “ovvio”? A l’è pa facil... Andoa andoma a trovè ‘n fabiòch che a la seira, ant ël moment bon... ”finalmente soli”... chila ai dis: “E adesso, caro, tante grazie! Te ne puoi andare, perchè arriva Ferdinando!”

MRG  (SORRIDE A PAUTASSO) “Omnia potest pecunia”, mè car barba... (PAUTASSO TACE, IMPRESSIONATO) E adesso, se vuole versare un acconto pari al 10% della parcella dell’avvocato Pautasso, che è di seimila euro... vero, zio? (PAUTASSO NON RIESCE NEMMENO A PARLARE, FA SOLO PROFONDI INCHINI A JEANNETTE E A MARGHERITA; JEANNETTE COMPILA L’ASSEGNO E LO PORGE A MARGHERITA) Je suis sûre que vous serez bien satisfaite de nous. (L’ACCOMPAGNA ALLA PORTA) Aurevoire, a toute l’heure!

JEA    Merci bien! Aurevoire...

ANT   A tute j’ore!

JEA    (SALUTA ANTONIO) Avvocato... (ESCE)

ANT   Ma it parle ‘dcò ‘l fransèis?

MRG  Inglèis, tedésch e spagneul... (ESCE UN ATTIMO)

ANT   (RESTA SBALORDITO IN MEZZO ALLA SCENA CON L’ASSEGNO IN MANO) Che fija! (GUARDA L’ASSEGNO) E che assegn! I faso la fòtocòpia e i lo buto ‘n curnis! A l’è la prima vòlta ch’i ricevo n’anticip ëd sessent euro! Im cato sessent euro ‘d bujì! (ESCE; SI SENTONO GIUNGERE DA FUORI LE VOCI CONCITATE DI CHIAPPETTI E AVERARDO)

SCENA XVIII

(Chiappetti, Averardo, Teresa, Margherita, Pautasso, Tarocco)

CHI    (D.D.) I veuj intré, capì?

AVE   (D.D.) Ma a son ancamin ch’a mangio...

CHI    (D.D.) Im n’ampipo! Ij sinchsent euro a deuv demje l’avocat! (ENTRANO LITIGANDO, SEGUITI A DISTANZA DA TAROCCO)

AVE   Ma a lo sa che chiel a l’è ‘n bel tipo?

TER   (ENTRANDO DALLA CUCINA) Còsa a l’è sto ciadel?

CHI    I veuj vëdde l’avocat! Subit!

MRG  (ENTRANDO A SUA VOLTA) La prego di scusarci, ma questo non è l’orario d’ufficio... Se vuole dire a me, riferirò all’avvocato.

CHI    (URLANDO) Nò! I veuj riferì mi personalment!

PIE     Ma che manere a son coste? A j’è ‘d fomne!

CHI    (SEMPRE PIU’ FURIOSO, VA A METTERSI FACCIA A FACCIA CON TAROCCO) Mi le dòne ij rispeto... ma a j’òmo ch’a fico ‘l pocio ant j’afé ‘d j’àutri, i j’ës-ciapo ‘l muso! A l’ha capime?

PIE     (IMPAURITO, SI ALLONTANA) Ma mi i l’hai pa dìje gnente...

MRG  Su, per piasì... ch’a cerca ‘d rasoné...

CHI    I rasonerai mach quand i l’avrai vist l’avocat Pautass! E se a farà nen quaicòsa per difendme, i jë sbergnaco la burnìa come na tomatica! (FA IL GESTO DI SCHIACCIARE CHIUDENDO CON FORZA IL PUGNO)

ANT   (ENTRA E DI CORSA VA A METTERSI L’AMPIA TOGA DA AVVOCATO APPESA ALL’ATTACCAPANNI) Chiappetti! I lo avèrto che con la tòga i son un pùblich ufissial. S’a veul déje a quaidun, Averardo a l’è sì ‘dcò per sòn. (A QUESTE PAROLE, AVERARDO SCAPPA DALL’INGRESSO)

MRG  Ma barba, perchè ‘s monsù al l’ha tant con ti?

ANT   Na causa ‘d separassion...

CHI    Ma mi i l’hai rason! Tut ël pais a savìa che mia fomna am fasìa ij còrno!

TER   Sì, ma a l’era na còsa véja...

ANT   A l’è fasslo fin-a stampè ‘n sij bijetin da visita!

CHI    E chiel a l’ha faje dè rason a chila!

PIE     Avocat, ch’a disa chiel come a l’è andaita verament ‘sta stòria...

ANT   Alora, soa fomna a l’era andàita con... n’“amis”... a visité ‘n negòssi ‘d mòbij. Sicome a l’è na fomna... disoma parej... un pòch... cauda... a son trovasse soj... e a j’era lì ‘n bel lét matrimonial... a son butasse a provè le mòle, no... e... preuva ti ch’i preuvo mi... improvisament ël garson dël negòssi a l’ha tirà su la seranda dla vetrin-a... e tuti, d’ant la strà, a son butasse a guardè!... A l’é fin-a passaje e fermasse ‘n pullman ëd giaponèis... egiù a fé ‘d fòto... e coi doi, sempre ‘nt ël lét, a j’ero nen ancorzusse ‘d gnente... e a continuavo a provè le mòle...

CHI    Tut ël pais a l’ha vist!

MRG  Alora i capisso nen come mai ël giudice a l’ha daje rason a soa fomna...

ANT   Eh, i son trovame contra n’avocat napoletan ch’a l’ha dit: “Siggnor Presidè, accà nun è succiesso niente... quelli stavano suotto le coperte... e chi può ddire chillo che fecivano?

PIE     Ma, avocat! A j’era pì ‘d sinquanta testimòni!

ANT   Sì, ma tuti a l’han dichiarà ‘d nen avej vist gnente. I l’hai peuj savù che madama Chiappetti a l’avìa visitassje tuti, un per un, e a l’avìa convinciùje a testimoniè an cambi d’un cit pagament... an natura...

PIE     (A CHIAPPETTI) Beh... certo che soa fomna a l’ha na bela resistensa, neh!

CHI    Ma ‘l problema a l’è che adess mi i sarìa obligà a deje 500 euro al mèis, per j’aliment!

ANT   Se a fa na coleta fra tuti ij client ëd soa fomna, n’euro a pr’un, ai guadagna ancora... (SUONA IL CAMPANELLO; TERESA VA AD APRIRE)

CHI    (VA VERSO ANTONIO A TESTA BASSA COME UN TORO) Avocat, ch’a guarda che mi i faso an sël serio, neh...

ANT   (SCANSANDOLO) Ch’a ten-a su la testa. Se am da na cornà am deurb la botonéra! (ENTRANO ERCOLETTI E TERESA)

SCENA XIX

(Pautasso, Ercoletti, Chiappetti, Teresa, Margherita, Tarocco)

ERC   I l’hai savù che la contëssa a l’è vnùita sì. Perchè it l’has nen telefoname?

MRG  Scuséme tuti, neh... ma i pudrìe nen torné ‘ncheuj dòp-mesdì? A l’è pì nen orari d’ufissi!

CHI    Ma che dòp-mesdì! Ades! Ades a deuv deme sodisfassion! Sednò ij sàuto a còl e i lo masso!

ANT   Atension, Chiappetti! I l’hai la tòga!

ERC   (AFFRONTA CHIAPPETTI FRAPPONENDOSI TRA LUI E PAUTASSO) Chi a l’è ch’a massa, chiel? Chi?... Ch’a guarda che mi i aceto nen che n’òmo onest come l’avocat Pautass, a ven-a tratà parej, a l’ha capì? E se l’avocat Pautass a reagiss nen, perchè a l’è tròp brav, ij son mì, ambelessì, a difendlo! E con mi a l’è mej che chiel as buta nen, a sa? Perchè se mi m’anrabio, a sa còsa i son bon a fè? Ch’a guarda ‘n pòch, còsa i son bon a fè! (AFFERRA L’ELENCO TELEFONICO E LO DA A PAUTASSO PERCHÉ LO SOSTENGA NELLA GIUSTA POSIZIONE, POI PRENDE LA POSA CARATTERISTICA DEL KARATE, EMETTENDO UN LUNGO GRIDO DI PREPARAZIONE) Ahaa... Ahaa... Ahaa... (POI VIBRA UN COLPO VIOLENTISSIMO COL TAGLIO DELLA MANO SULLA GUIDA, CHE PERÒ STAVOLTA NON SI ROMPE; SI METTE A SALTELLARE PER TUTTA LA SCENA URLANDO DI DOLORE E TENENDOSI LA MANO)

ANT   (SFILA DA SOTTO LA COPERTINA DELLA GUIDA UNA SOTTILE LASTRA DI METALLO E LA MOSTRA AGLI ASTANTI) Vist che chielsì am fa ‘ndé na guida al dì... i l’hai butaje na lastra ‘d fer...

CALA IL SIPARIO

FINE DEL PRIMO ATTO


SECONDO ATTO

SCENA I

(Margherita, Teresa)

           (SONO TRASCORSI DUE MESI E MEZZO; L’ARREDAMENTO DELLO STUDIO È COMPLETAMENTE DIVERSO DA QUELLO DEL PRIMO ATTO; LA MACCHINA PER SCRIVERE È STATA SOSTITUITA DA UN COMPUTER E TUTTO È IN PERFETTO ORDINE)

MRG  (AL TELEFONO) Dle vòlte it capisso pròpi nen, Averardo. It ses così dròlo! It im telefone dal bar, perchè it l’has paùra che toa mare at senta?... Ma sì ch’it veuj bin... No, no... ven nen sì... Evitoma ‘d complicassion. Toa mama a l’è l’unica ch’a l’ha capì che tra ‘d noi... e a l’ha proibite ‘d frequenté lë studi... Va bi, va bin... Is vëddoma stassèira al sòlit pòst... Ciao. (RIATTACCA, MENTRE ENTRA TERESA CON UNA PETTINATURA DIVERSA ED UN ABITO MODERNO, CHE LE CONFERISCONO UN ASPETTO PIÙ GIOVANILE)

TER   Margherita, ma it ses sicura che per fè cola pitansa famosa... ël pèss a la greca, come it dise ti, a venta buteje tre chilo ‘d sal?

MRG  Ma sta tranquila!... I tre chilo ‘d sal gròssa a servo mach per quaté bin bin ël pèss prima ‘d butélo ‘nt ël forn. Peuj la sal a diventa na crosta dura da fòra, e ‘ntant andrinta ‘l pèss a cheus!

TER   Vaire còse ch’it sas, ti... E pensé che mi a l’avocat an tanti ani i l’hai mach sempre faje ris e spinass...

MRG  E it vëdràs come ch’ai piaserà. E disje ch’a l’è na toa invension, come preuva dël tò amor...

TER   Speroma... ma a fa sempre finta ‘d nen vëdde le mie atension. Am trata sempre mal...

MRG  Però... it l’has notà come a l’è cambià?

TER   A l’è vera. Da quand it ses rivaje ti, a l’è diventà n’autr. Pì giovanil, pì elegant... A l’è pì bel adess che vint ani fa, quand i son an-namorame ‘d chiel.

MRG  It deuve deje temp... avej passiensa... lasselo cheuse... come ‘l pèss al forn! (SUONA IL CAMPANELLO. TERESA VA AD APRIRE E RIENTRA A TEMPO CON ERCOLETTI)

SCENA II

(Margherita, Teresa, Ercoletti)

TER   Mi i vado a butè ‘l pèss ant ël forn. (ESCE IN CUCINA)

ERC   A j’è nen Antònio?

MRG  Ceréa ‘dcò a chiel. No, a l’è ‘n tribunal.

ERC   A l’avìa dime ‘d passè stamatin.

MRG  A tarderà nen, monsù Ercoletti. Pitòst... per la stòria dël sò terèn... a l’è pròpi decis a nen sente rason?

ERC   Mi le rason i jë scoto... A son le prepotense ch’i aceto nen!

MRG  Alora ch’a scota. Vist che col teren ai rend un bel gnente, perchè a l’ha na servitù ‘d passagi che oltretut a procura mach ëd fastudi sia a chiel che a la contëssa, perchè a veul nen aceté an cambi col negòssi che la contëssa a l’ha smonùje? A l’è an centro... chiel a pudrìa deurbe ‘n bel bar... magara ‘n bar per jë sportiv!

ERC   Un moment! Un negòssi an centro? A sarà pa col local ch’a l’è sempre veuid e che gnun a veul, perchè a l’è tacà a l’agensia dle “pompe funebri”?

MRG  E va beh, ma lòn cò a veul dì?

ERC   E còsa i faso? I buto su ‘l bar dël “caro estinto”? E chi a veul ch’ai ven-a? Ij bechin? E peuj perchè chila a l’è tant anteressà a la facenda dël mè teren?

MRG  Beh... Ades ij diso na ròba ch’a sa ‘ncora gnun... e che gnun a deuv savej... gnanca mè barba... Mi e ‘l fieul dla contëssa... i surtoma ‘nsema...

ERC   Ma nò!

MRG  Sì, ma ch’a na parla con gnun! I veuj esse mi la prima a dijlo a barba... Ma antant... s’i riessèisso a féje ‘n piasì a la mia... “futura suocera”... an sla question dël teren... a sarìa ‘n pont a mè vantagi...

ERC   E mi i duvrìa deve col teren come regal ëd nòsse... e rinunsiè a le mie rason? (SBOTTA) S’a l’è parej, la mia rispòsta a l’è nò! Nò e peuj nò! Mi col teren i lo veuj mach per mi! Magara mach per andè a lumasse! E Antònio ch’am fasa pura càusa! I androma ‘n tribunal!

MRG  Ch’a lo fasa almeno per l’amicissia ch’a l’ha con mè barba...

ERC   (FURIOSO) Ma che amicissia! Ma a lo sa còsa ch’a l’è l’amicissia? A l’è come ‘l pom d’istà: bel da fòra, ma ‘ndrinta a j’è ‘l verm ëstermà! Arvëdse. (ESCE A GRANDI PASSI, MENTRE MARGHERITA SCROLLA LA TESTA PER IL DISAPPUNTO)

SCENA III

(Margherita, Marisa)

MRS  (ENTRA, SEMPRE TRUCCATA VISTOSAMENTE) È permesso?

MRG  Prego... si accomodi...

MRS  Scusi, eh... sono entrata approfittando del fatto che quel signore, uscendo, ha lasciato la porta aperta...

MRG  Voleva parlare con l’avvocato?

MRS  Verament, a l’è chiel ch’a l’ha mandame a ciamè. (MOSTRA UNA CARTOLINA CHE MARGHERITA RICONOSCE SUBITO)

MRG  Ah, sì. Quella cartolina l’ho mandata io. Chila a l’è madamin Marisa Chiappetti?

MRS  Sì. Beh, madamin... “pro forma”...

MRG  Sì, i lo sai. E a savrà ‘dcò che l’avocat Pautass a difend sò marì.

MRS  (IRONICA) Pòr diao! Che figura ch’a l’ha fàit davanti al giudice!

MRG  Perchè, chila a pensa d’avèjla fàita bela?

MRS  Mi? Còsa i j’intro, mi?

MRG  Ch’a senta, come... “sostituto” dl’avocat, a permet ch’ij fasa quaiche domanda? Passand da n’òmo a l’autr, a pensa nen a col ch’a pudrà esse ‘l sò avnì, quandi ch’a sarà pì véja?

MRS  As capiss, perchè nò? D’autra part, per mi j’òmo a valo pròpi gnente...

MRG  As peul nen disse ‘d sicur che chila a sia na romantica!

MRS  Se a fuissa capitaje ‘dcò a chila n’òmo come ‘l mè, a l’avrìa fait pròpi come mi.

MRG  I chërdo nen... Mi, ëd j’òmo, i l’hai n’opinion moto bin diversa da la soa.

MRS  Ch’a senta...

MRG  (LA INTERROMPE) No, ch’a senta chila... Ch’a vada ‘n moment dëdlà... l’avocat a tarderà nen. A l’è chiel ch’a l’ha mandàla a ciamé. (LA SPINGE FUORI CON GENTILEZZA, MENTRE DALLA CUCINA ENTRA TERESA)

SCENA IV

(Margherita, Teresa, Pautasso)

TER   Margherita... i l’hai paura d’avèine combinà un-a gròssa, con col dentice a la greca... Tra euli e sal... tut fondù! E chiel am guarda con n’òdio...

MRG  Oh, Nòsgnor! Mah... guarda.... Ij giontoma ‘n pòch dë siola e amel... e i lo foma a l’olandèisa. (ESCONO IN CUCINA)

ANT   (ENTRA DALL’INGRESSO, COMPLETAMENTE TRASFORMATO; ELEGANTE, RASATO, BORSA NUOVA E CAPPELLO; CANTICCHIA TRA SÉ; SUONA IL TELEFONO E RISPONDE) Prònto? Studio dell’avvocato Pautasso. Sì, sono io... Ah, a l’è chila, madama Panattoni! Come?... Ël can ëd l’avzin a continoa a fela dëdnans a la soa pòrta?... Ma i l’oma mandaje doe racomandà... eh, as vèd che ‘l can a l’è nen bon a lese... ehm, cioè... gnanca ‘l sò padron... Sì, a va bin... ij faroma causa. Chila a l’ha fàila la fòto, mentre ‘l can a fà ij sò bzògn?... Bin, alora ij ciameroma ij dani! Cerea, neh, madama Panaton... ch’am saluta ‘l Panaton ëd sò marì... (RIATTACCA)

MRG  (ENTRA CON TERESA) Barba, i deuvo parlete...

TER   Ëdcò mi.

ANT   Ti parla nen e va dëdlà ‘d corsa! (A MARGHERITA) Ma it lo sas còsa a l’ha fame, sta sùmia? (PRENDE LA BORSA, LA APRE E FA ANNUSARE L’INTERNO A MARGHERITA) Sent sì, che spussa!

MRG  È profumata...

ANT   A l’è staita chila lì!

TER   I l’hai mach versaje doe stisse dël mè profum... (ABBASSA IL CAPO)

ANT   Doe stisse?... Tre liter a l’ha campamne ‘ndrinta! A l’ha fait ël pièn!

TER   Ël profum a ricòrda le person-e...

MRG  A l’è ‘n pensé gentil...

ANT   Pensé gentil un còrno! An tribunal a l’è vnuje mal a tre person-e! E peuj, ël giudice a deuv esse alèrgich ai profum... a l’ha tirà na senten-a dë stërnuv... e parej... mi i l’hai perdù la causa!

TER   Ch’a s’anrabia nen, avocat... Per sin-a i l’hai preparaje ‘n dentice a l’olandèisa... fantastich! A sentirà che ròba! (ESCE IN CUCINA)

SCENA V

(Pautasso, Margherita)

ANT   Speroma mach ch’a lo condissa nen con col profum!

MRG  Alora, barba... ades set-te lì, ch’i deuvo parlete ‘d na còsa moto bin amportanta.

ANT   Dime pura...

MRG  A l’è na question personal...

ANT   Personal?

MRG  Eh... a l’è ‘n pòch dificil parléne, perchè i sai nen come it pudrìe pijéla... alora... Quand i son rivà ‘mbelessì, tre meis fa, i pensava ‘d trové ospitalità, afét, travaj... anvece, ant ësto studi, i l’hai trovà quaicòs ëd pì ‘mportant... i l’hai trovà... l’amor... (PAUTASSO SUSSULTA; È EVIDENTE CHE STA EQUIVOCANDO) It l’has capì, barba?

ANT   (NON RIESCE QUASI A PARLARE) S... s... sì...

MRG  (RIBADISCE) It l’has capì, barba?

ANT   Ciam-me Antònio...

MRG  N’amor un pòch dròlo, perchè i soma così divèrs, mi e chiel...

ANT   Eh, già...

MRG  E chiel a l’è così timid... indifèis...

ANT   Eh, a l’è vera...

MRG  (PASSEGGIA NERVOSAMENTE PER LA SCENA) Ma a mi am n’anfà gnente! Mi i son ostinà... e am anteressa gnente ‘d lòn ch’a peul dì la gent...

ANT   (ORMAI È COTTO) E chi ch’as na frega, dla gent!

MRG  E a conta gnente se chiel an n’ha tanti pì che mi!

ANT   (CON ENTUSIASMO) Sì sgnor! Pròpi ‘n bel gnente!

MRG  Travajand sì, ant ësto studi, i l’hai podù conòsse le soe qualità... ël sò bon cheur... la soa generosità... e i son an-namorame... It l’has capì, barba?

ANT   (CON UN FILO DI VOCE) Ciam-me Antònio...

MRG  E se ‘l Cél a vorerà, i lo sposerai!

ANT   (FELICE) Pì che giust! Nòsgnor a l’ha dit: “Sposatevi... e moltiplicatevi”...

MRG  (ABBRACCIANDOLO) I veuj almeno sinch cit!

ANT   Beh, anche mach tre a ‘ndarìo bin...

MRG  I son sicura ch’i staroma da pocio, sensa fè peisè la gran diferènsa ch’a j’è tra ‘d noi.

ANT   (EUFORICO) Ma che diferensa... (MARGHERITA ESCE DI CORSA MENTRE SUONA IL CAMPANELLO; TERESA ENTRA PER ANDARE AD APRIRE MA SI FERMA SENTENDO PAUTASSO CHE DICE) Chi a l’avrìa mai pì dilo, che l’amor a l’avrìa tambussà ‘dcò a la mia pòrta...

TER   (LANGUIDA) Oh, Antònio... mi i tambusso da tant temp...

ANT   Se it na vade nen, it tambusso mi ‘n sla testassa! (TERESA ESCE OFFESA; ENTRANO MARGHERITA E TAROCCO)

SCENA VI

(Pautasso, Margherita, Tarocco)

MRG  A j’è monsù Taròch... A më smija ‘n pòch... stralunà!

PIE     Cerea, avocat!

ANT   Bondì, Taròch, ch’am disa...

PIE     Avocat, i l’hai un problema...

ANT   J’eredi ‘d soa fomna...

PIE     Nò!... I son an-namorame!

ANT   Nò!

PIE     Sì!

ANT   E j’eredi?

ANT   Ai j’ha nen! A l’è la prima còsa ch’i l’hai ciamaje... A l’è na dòna ch’a speta...

ANT   Taròch, ma chiel a l’è fòl!

PIE     Ma no, avocat... mi i disìa ch’a speta ël divòrsio!

ANT   Ah, sì? E chi ch’a sarìa l’avocat?

PIE     Chiel!

ANT   Mi? E chi ch’a l’ha dijlo?

PIE     I l’hai conossula pròpi sì, ant ël sò studi... a savèissa che fomna!

ANT   Ant ël mè studi? Ma quandi?

PIE     Un paira ‘d meis fa. Chiel a l’era surtì e mi i mangiava ij fasolin ëd Teresa...

ANT   No, ch’a guarda che ij fasolin a j’ero mèi...

PIE     Ebin, mentre i mangiava a l’è intraje n’angel! Mi i son an-namorame... e i l’hai ciamaje se i pudìo rivëdse... chila a l’ha dime ch’i son bel!...

ANT   Fòrse a l’è nen spiegasse bin...

MRG  E come a së s-ciama?

PIE     I lo sai nen.

ANT   Come, a lo sa nen?

PIE     Im lo ricordo nen...

MRG  Ma come a fa a nen ricordesse ‘l nòm?

PIE     Tòta, a l’è stait n’atim! I son restà come folgorà...

ANT   Tajoma curt! Ades còsa ch’a veul?

PIE     Am servirìa ‘n cit posson a la pratica ‘d separassion ëd cola madamin...

ANT   Ma se i sai gnanca chi ch’a l’è!

PIE     Avocat, costa a l’è la vòlta bon-a! Mi i veuj marieme!

ANT   Ma torna? Ma a l’è ancor nen stofiasse?

PIE     Ma che stofiame! Am serv mach un cit ajùt da part vòstra... Per piasì, separemla ‘n pressa! Per na vòlta che un a s’an-namora...

ANT   Taròch, chiel a l’è recidiv...

PIE     Eh, car avocat, la vita...

ANT   A l’è në mnis e ‘l mond a l’è...

PIE     (LO INTERROMPE) Nò, la vita a l’è nen në mnis e ‘l mond a l’è nen në scheur! Stavòlta ij soma! A l’è fàita! (SUONA IL CAMPANELLO; MARGHERITA VA AD APRIRE E RIENTRA CON CHIAPPETTI; TAROCCO SI SIEDE IN DISPARTE)

SCENA VII

(Pautasso, Margherita, Chiappetti, Tarocco, Marisa)

CHI    (ENTRANDO, NERVOSO) Avocat, mi i son vnùit, ma i l’avérto: per l’apel, i l’avìa intension d’andè da n’autr avocat.

ANT   Brav. Parej soa fomna as la fa bon-a dcò con col, e chiel a resta fregà ‘dcò n’apél!

MRG  A l’è lòn ch’i l’hai cercà ‘d féje capì ‘dcò mi...

CHI    E mi im faso difende da na fomna! Ecco, sì... n’avocatëssa!

ANT   Ambelessì ai na j’è gnun-e.

CHI    (PIAGNUCOLOSO) Ma alora, andoa i vado a sbate la testa?

ANT   Ch’a la sbata nen, ch’a fa doi përtus parèj!... (FA SEGNO CON I POLLICI E GLI INDICI AD INDICARE DUE FORI, POI SI RICOMPONE) Ch’a staga tranquil, monsù Chiappetti... E peuj i faroma nen ricors an apél.

CHI    Ma come? A deuv felo!

ANT   Ch’a staga brav. (A MARGHERITA) Madamin Chiappetti a l’è vnùita?

MRG  Sì, a l’è dëdlà.

ANT   Alora va a ciamela. (MARGHERITA ESCE)

CHI    E pensè che quandi i l’hai mariala, a la ciamavo “la Vergine delle nevi”...

ANT   As vèd ch’a l’ha fiocà ‘n pòch tròp... A l’è rivaje na valanga! (ENTRANO MARISA E MARGHERITA)

PIE     (VEDE MARISA) A l’è chila!

MRS  Semplicement, Marisa...

PIE     Oh, Marisa, it ses pròpi ti...

ANT   Ma come i l’hai fait a nen penseje prima?...

CHI    (A PAUTASSO) E chielsì, chi ch’a l’è?

ANT   Eh, a l’è na stòria longa, monsù Chiappetti...

CHI    (A MARISA) I l’hai capì! A l’è un d’ij tanti! (MARISA SI ALLONTANA)

ANT   (SI METTE IN MEZZO, FERMA CHIAPPETTI E NEL CONTEMPO DICE A TAROCCO) Ch’a seurta ‘n moment, che peuj na riparloma... (TAROCCO ESCE CON MARGHERITA) Come a disìa Cicerone... un mè colega ‘d tanti ani fa... le cause ch’as vincio a son cole ch’as fan nen. Quindi iv diso... lassè perde... restè ansema... come doi sòcio ‘d na ditta... La Vergine delle nevi... e lo stambecco delle Alpi...

MRS  Mi, tornè con chiel-lì? Mai!

CHI    Mì, buteme torna con cola... con cola... (FA PER PRECIPITARSI A TESTA BASSA)

ANT   (TRATTENENDOLO) Ferm! Ch’a ten-a ij còrno aut! (AVVICINANDOSI A MARISA) Madamin... per sinchsent euro al mèis, a veul perde n’òmo, na cà, na sicurëssa, la pension ëd reversibilità, tut?... (A CHIAPPETTI) E chiel, per risparmiè sinchsent euro al mèis, a rinùnsia a avej na fomna antëcà, ch’ai fa da mangè, ch’a lo ten an ordin... ch’ai lucida ‘l cornison? E peuj, a la seira i guarde ansema la tele... Chila, madamin, per ij prim temp, ch’as calma ‘n pòch... Quandi ch’ai pìja ël gigét... ch’as beiva ‘n cichèt ëd canamìa... ansi, ch’as na fasa na bela provista, se a pensa che ‘l gigét ai taca sovens. E chiel, ch’a sìa ‘n pòch pì tolerant... ch’a mangia ‘n pòch pì ‘d trifole ò ‘d séner... Dle vòlte la dòna a tradiss perchè ai manca quaicòs... (MARISA FA CENNO DI SÌ COL CAPO) Ël matrimòni a l’è n’invit a disnè... se chiel ai dà nen a basta da mangè... as capiss che chila a va magara... an pizzeria... capì?

MRS  Paròle sante! Chiel a l’ha mai capime... a l’ha mai cercà ‘d capime...

CHI    Già ai primi temp, a l’era nen sodisfàita! A capirà... mi i travajo dodes ore al dì e a l’è lògich che a la seira i son ëstrach, sfinì...

MRS  Mòl come na tripa! E mi, ch’i son na dòna... “esuberante”... pien-a ‘d vita... i podìa nen deje tuta la mia... “femminilità”... tut ël mè ardor...

CHI    An n’avìa mai a basta!

MRS  Peuj, i l’hai ancaminà a stofieme... e i l’hai cercà quaiche distrassion. E chiel a l’è subit anrabiasse! A l’è butasse a criè che mi ij fasìa ij còrno!

ANT   (ACCOMODANTE) E anvece chila as piava mach quàiche distrassion... gnente d’autr... (A CHIAPPETTI) Ch’a pensa ai sinchsent euro al mèis...

CHI    (SI CONVINCE) Dabon? It giure ch’it cercave mach ëd distrassion?

MRS  I lo giuro. Ëd qualsiasi òmo che i l’aveissa avsinà... dòpo am restava pì gnente... gnanca pì ël ricòrd...

ANT   (A CHIAPPETTI) E andoma, là! Ch’a la capissa!

MRS  (CON SLANCIO E FOGA) Figurte che ‘d tanti i savìa gnanca se a j’ero plà, brun ò biond...

CHI    (PIANGENDO) Marisa...

MRS  Ernesto! (SI ABBRACCIANO. PAUTASSO SI È MESSO IN TESTA IL CAPPELLO, PRENDE LA BORSA E LI ACCOMPAGNA ALLA PORTA)

ANT   Su, su. Andoma an tribunal, a firmè la “riappacificazione”... (A MARISA) Madamin, con ël giudice, però... non si distragga... (ESCONO; SUONA IL TELEFONO ED ENTRA MARGHERITA PER RISPONDERE)

SCENA VIII

(Margherita, Teresa, Tarocco)

MRG  (AL TELEFONO) Pronto? Studio avvocato Pautasso. Oh, mademoiselle Marchand... No, ancora nulla, ma abbia fiducia... Sì, ma la colpa è sua... è troppo carina ed attraente. Un marito, anche se preso all’ospizio, dopo averla vista non rinuncia tanto facilmente ai suoi diritti matrimoniali... Beh, intanto le abbiamo fatto ottenere un mese di proroga al suo permesso di soggiorno... se lo goda col suo bel Ferdinando, eh? Ma sì, certo! La chiameremo noi. Buongiorno. (RIATTACCA; SI SENTE UNO SCOPPIO CUPO; MARGHERITA SI VOLTA VERSO LA CUCINA)

TER   (ENTRA SPAVENTATA) Margherita! Ël pèss!

MRG  Còs ai sucéd?

TER   A l’è s-ciopà! Ël “dentice” a l’è s-ciopà!

MRG  Ma no! (MARGHERITA ESCE IN CUCINA; TERESA FA PER SEGUIRLA, MA SUONA IL CAMPANELLO, ED ALLORA VA AD APRIRE)

TER   (RIENTRA CON TAROCCO) Come mai da ste part, monsù Taròch?

PIE     (NON RISPONDE)

TER   Monsù Taròch?...

PIE     (PARLANDO TRA SÉ) E parej, a l’era chila, Marisa, la fomna dël lét matrimonial... la fomna dla vetrin-a... dël pullman dij giaponèis... e ades a l’è surtìa sotbrassëtta a sò òmo...

TER   Ma còsa ch’a dis, monsù Taròch? I l’hai mai vistlo parej...

PIE     Eh, tòta Teresa... la vita a l’è në mnis e ‘l mond a l’è në scheur!

TER   Ma còsa a l’è capitaje?

PIE     Eh, Teresa... chila a peul nen capime. A l’è mai staita an-namorà...

TER   (DESOLATA) Monsù Taròch, mi i son an-namorà da na vita!...

PIE     Nò, nò! Chila a peul nen capì còsa a veul dì esse an-namorà ‘d na... “dolce visione”...

TER   Autr che vision, monsù Taròch... A l’è vint ani ch’i perdo le bave darè a l’avocat, ma chiel a ricambia nen. Mi ij faso da mangè, i lo cudisso, jë scrivo fin-a ij bijetin... ma chiel... gnente!

PIE     Gnente? Pròpi gnente?

TER   Gnente! Gnanca ‘n cit segnal!

PIE     Eh, pòvra Teresa... (LE PRENDE LE MANI TRA LE SUE)

TER   (SI SVINCOLA SUBITO) Monsù Taròch!

PIE     Ch’a më scusa, tòta Teresa... ma i son stait ciapà da ‘n moment... i sai nen come dì...

TER   Eh, sì... i capisso ij sò gigét, ma i l’hai gnun-e veuje ‘d diventè la tersa fomna ëd... Barbablù! (ESCE)

PIE     (RIMASTO SOLO) Giornà nèira, ancheuj! Am na va nen bin un-a! Eh, la vita a l’e në mnis e ‘l mond a l’è në scheur... (ESCE)

SCENA IX

(Pautasso, Ercoletti)

ANT   (ENTRA CON ERCOLETTI; STANNO DISCUTENDO) Sta calm...

ERC   Ma come? It chërde dë spaventeme?

ANT   Se n’avocat a veul freghéte, at frega!

ERC   Va bin. It peule dije a la toa clienta, che se a veul ël teren, mi ij lo dago... an fòtografia!

ANT   Sta atent a le fòtografie... it core l’arsigh ëd vende col teren per quatr sòld.

ERC   Ma, Antònio... it sente bin?

ANT   Autr che bin! I son mai stait così alegher. Ansi, da ancheuj i diventerai l’avocat ëd le “cause vinte”, e nen ëd le “cause perse”!... Michel... guardme!

ERC   É... i son ancamin ch’it guardo.

ANT   Im mario!

ERC   Oh, là! Compliment! A l’era ora ch’it decidèisse. Congratulassion a ti e a Teresa.

ANT   Grassie, grassie... (RIPENSANDOCI) Teresa? Ma che Teresa!...

ERC   It l’has dilo ti, ch’it marie. I chërdìa ch’it parlèisse ‘d chila. Dòp tanti ani...

ANT   Ma fa nen rije! Cola ch’i mario mi a l’è na fior, nen n’articiòch!

ERC   Ma alora chi ch’a l’è, la fortunà?

ANT   I son mi, ‘l fortunà...

ERC   Dai, sù! Dësbreuite! Dime chi ch’a l’è!...

ANT   Ma it anduvin-e nen?

ERC   (CI PENSA UN ATTIMO) Ma sì!... Cola fransèisa ch’a cerca ‘n vej per mariesse per finta, eh?... At fan gola ij milion, eh?

ANT   Ma it ses mat? Eh, già!... Mi i sarìa un ch’as maria e peuj... a la sèira... ciao nineta? Eh, nò!

ERC   E alora, fòrsa! Dime chi ch’a l’è!

ANT   A l’è Margherita... Stassèira i la pòrto a sin-a al ristorant dj’an-namorà...

ERC   (SBALORDITO) Còsa? Ma it ses diventà mat? Margherita?

ANT   Per na cita diferensa d’età...

ERC   E it la ciame cita?

ANT   Sì, a va bin... disoma ch’a pudrìa esse mia fija...

ERC   Sent, ofendte nen... ma per mi a l’è ‘mpossibil. Ij chërdo nen.

ANT   Perchè it ses invidios, eccò perchè! E ‘n convensional... Chila, anvece, a l’è na “ribelle”... ch’ai pias andè contracorent... E peuj a l’ha ciamamlo chila...

ERC   Dë sposela?

ANT   Oh, già! A l’ha fame la dichiarassion. I l’hai già fin-a fait ëstampè j’anunsi.

ERC   Ròbe da mat!

ANT   Ma còsa it chërde? Che un as maria mach per rason ëd sesso? A j’è ‘dcò l’amor sentimental!... E peuj a chila ai n’ anfà gnente dla diferensa d’età.

ERC   Adess i më spiego ‘l tò cambiament, da quandi a l’è rivaje chila! Sempre la barba fàita, profumà...

ANT   E im lavo ‘dcò tuti ij saba!

ERC   E ti it chërde ‘d podej sodisfè na fija come Margherita... e déje tut lòn ch’a së speta da n’òmo?

ANT   Alludi?

ERC   Alludo.

ANT   Sent, pòr ginnasta... it deuve savej che ògni òmo a nass con na dòte ‘d prestassion... a l’ha na spece ‘d... “cartuccera”... ogni prestassion un colp. A l’è lògich che se it jë spare tute da giovo, peuj it reste sensa e it peule pì nen andè da n’armajeul... Mi ‘nvece, i l’hai quasi mai sparà... e i l’hai la giberna bela pien-a!

ERC   Ma ti it l’has pijà ‘n tòr per le pupe! Mi i son sicur che Margherita a l’è an-namorà ‘d n’autr...

ANT   Anvidios! Ecco lòn ch’it ses!

ERC   Ma rason-a ‘n moment! Mi... i son nen autorisà a dite ‘d pì... però it ripeto ch’it l’has ciapà ‘n bàilo!

ANT   E mi i pìjo na cadréga e it la s-ciàpo ‘n sla testassa! Bele s’it im rompe le guide dël teléfono, t’im fase nen paura!

ERC   Ma, Antònio...

ANT   Va mach via, fieul ëd na madama Chiappetti!

ERC   A va bin, a va bin... im na vado. Ma ricòrdte che mi i l’avìa avertite! (ESCE)

SCENA X

(Pautasso,Margherita)

MRG  (RIENTRA) Con chi it crijàve, barba?

ANT   Con col dësgrassià d’Ercoletti. Mi i lo considerava n’amis... i l’hai vorsù ch’a fùissa ‘l prim a savej... e parej i l’hai dije tut!

MRG  It l’has dije tut?...

ANT   At dëspias pa, no? Tant, prima o peuj a lo savran tuti... Anche perchè i vurerìa che Michel an fèissa da testimòni.

MRG  Da testimòni?

ANT   Sì.

MRG  A chi?

ANT   A noi doi.

MRG  A noi doi? (È MOLTO TURBATA E NON SA CHE DIRE)

ANT   A vurìa nen chërdje, col invidios! A pudìa nen mandelo giù, che na fija come ti a pudèissa serne un come mi. Figurte... chiel ant la soa vita a l’ha avù mach n’aventura sola... an mes a le begònie... a l’è invidios... It sas come i faroma? I androma a stè via da sto paìs, andoa j’avocat a guadagno pòch... I durbiroma në studi nòstr. “Studio Legale Pautasso & C.”! (MARGHERITA SI SIEDE, IMMOBILE COME UNA STATUA) Prima, però, un bel viagiòt. I androma a Venéssia... an gondola... sota al Pont dij Sospir... al Casinò... la fòto an Piassa San Marco, con ij colomb...

MRG  (SI SCUOTE) Barba, barba... guarda che i të sbalie...

ANT   Ah già, che ij colomb a l’han gavaje perchè a sporcavo tròp!

MRG  As trata nen dij colomb...

ANT   It veule dì ch’i ‘ndoma da n’autra part?

MRG  (PASSEGGIA IMBARAZZATA) Ma come it l’has fàit a capì na ròba parej? Cioè... la colpa a l’è mia, ch’i son nen ëspiegàme... It vëdde... As trata nen ëd ti... (ANTONIO STA IN PIEDI, MORTIFICATO) A l’è come cola faula ëd La Fontaine... cola dlë schërieul... lë “scoiattolo”... e dla volp... ch’a j’ero sempre ansema. Lë schërieul a l’era an-namorasse dla volp... e la volp ai vurìa pro tanta bin, ma a l’era an-namorà d’un volpòt... come a l’era giust ch’a fùissa... finchè ‘n bel dì a son nen spiegàsse... Ant ësta stòria, mi i son la volp...

ANT   E mi ‘l balengo... (PAUSA AD EFFETTO) E ‘l volpòt... chi ch’a sarìa?

MRG  Averardo.

ANT   (SOSPIRA PROFONDAMENTE; POI CERCA DI SALVARE LA FACCIA) Ma mi i lo savìa! I l’avìa capilo! I son pà stupid!

MRG  Ma ti it parlave ‘d noi... d’un viagi a Venéssia...

ANT   Ma s’a l’era mach në schèrs!... Ma ti it chërdìe ‘n sël serio... che mi... con ti... mi con ti... ma va!... Balengo, sì... ma nen fòl!

MRG  Barba... mi ij veuj bin a chiel... perchè an chiel i vëddo ti. L’istess caràter. E am n’anfà gnente se chiel a l’ha tanti sòld pì che mi!

ANT   Ah, ecco... quand it disìe ch’an n’ha tanti pì che ti... it vurìe dì dij sòld...

MRG  (LO ABBRACCIA) It ses un barba meraviglios! E peuj... Averardo a l’è completament divèrs da come it lo conòsse ti. A l’è soa mama ch’a lo condission-a. Pensa ch’a veul fin-a scapé con mi, se soa mare as fissa a nen lassene marié... (ESCE)

ANT   (RESTA IN PIEDI, PIUTTOSTO ABBATTUTO; LENTAMENTE SI DIRIGE VERSO IL TELEFONO E COMPONE UN NUMERO) Prònto, Tipografia Fagnano?... I son l’avocat Pautass... sì, per cole partecipassion ch’i l’hai ordinaje mesora fa... ecco, ch’aj sospenda... Sì, as capiss... im mario pì nen... Eh, perchè... Ma còsa ai na frega a chila? Cerea!... (RIATTACCA SECCATO) Ma ròbe da mat!

SCENA XI

(Pautasso, Contessa, Averardo)

CON  (ENTRA CON AVERARDO, CHE AZIONA LA CONSUETA BOMBOLETTA SPRAY) Buongiorno, avvocato.

AVE   I soma intrà con la ciav ch’a l’era restame...

CON  Restituiscila! È già da un mese che avresti dovuto dargliela!

ANT   (PRENDE LA CHIAVE SENZA COMMENTARE) Madama Contëssa... Ercoletti a l’è nòstr! Ël teren ij lo portoma via per un tòch ëd pan!...

CON  Ah, sì? Mi fa piacere. Ma non è per questo che sono venuta a parlarle. Non si è mai chiesto perchè ho proibito a mio figlio di frequentare il suo studio?

ANT   Mah... Mi i pensava ch’a fùissa per lë stipendi...

AVE   Ma che stipendi... se am dasìa gnente!

ANT   Ma i l’avìa promëttute ch’it dasìa ‘l dopi...

CON  Lasci perdere! Lei non si è mai accorto di niente? Allora devo pensare che è cieco!... O che era d’accordo nella tresca che c’era qui... sotto ai suoi occhi!

ANT   Bòrgno, d’acòrdi... i l’avìa doe fëtte ‘d salam davanti a j’euj... gròsse parej!...

CON  È comodo, rispondere così! Ad ogni modo, siccome non ho nessuna intenzione di ostacolare i desideri di mio figlio, mi limito a fare atto di presenza. Averardo... parla tu.

AVE   Avocat... ecco... mia mama...

CON  (LO INTERROMPE SUBITO) Andiamo, avvocato!... Un Signore di Barbaresco!... Un conte ha dei doveri!... Noi siamo imparentati... anche se alla lontana... con due case regnanti!... Ma su, Averardo... parla tu...

AVE   Avocat... mi i chërdo...

CON  (LO INTERROMPE CON VEEMENZA) E lei, adesso, vorrebbe combinare un matrimonio tra l’ultimo erede dei Barbaresco di Cavagnolo con una poveraccia senza dote? Ma che dico, senza dote? Senza il becco di un quattrino!... Ma io voglio che sia mio figlio a dirlo! Averardo, parla tu. (AVERARDO ACCENNA A PARLARE, MA VIENE INTERROTTO DA PAUTASSO)

ANT   Averardo, sta ciuto! Tant a parla sempre chila!...

CON  Avvocato! L’avverto che questo matrimonio, non s’ha da fare!

ANT   A l’ha pijame per Don Abbondio? Ch’a guarda che dë sta facènda mi i na sai pròpi gnente. Ansi, ch’a pensa che mi i chërdìa che... ehm... Margherita e Averardo a l’han fait tut da soj.

CON  Fatto? Fatto cosa? Non hanno fatto un bel niente! Mio figlio non fa “certe cose” senza prima dirlo a sua madre!

ANT   Eh, cara contëssa... cole a son còse che... quandi che un as treuva lì con na fija... magara an s’un prà... a peul pa dije: (ACCENTUANDO MOLTO) “Speta ‘n moment, i vado a dijlo a mia mama...”!

CON  Lei non conosce mio figlio!... (AVERARDO TACE, INCONSAPEVOLE)

ANT   Averardo!

AVE   Eh?

ANT   It l’has fait o it l’has nen fait?

AVE   Fait còsa?...

ANT   (ALLA CONTESSA) A l’ha nen fait!...

CON  Come dicevo io... quindi niente d’irreparabile. Averardo sposerà la figlia del Barone Icardi di Pinerolo.

ANT   Ah, cola ch’a travaja ai teléfoni...

CON  Ma che telefoni! Suo padre è pieno di soldi!...

ANT   No... I vurìa dì ch’a travaja ai teléfoni... ant ël sens ch’a fa la... squillo!...

CON  Fandonie! Maldicenze! Bugie!... Ad ogni modo, se mio figlio e sua nipote continueranno a vedersi, io riterrò lei responsabile! Averardo, diglielo tu.

AVE   (ACCENNA A PARLARE, MA VIENE INTERROTTO DA PAUTASSO)

ANT   (ALZANDO LA VOCE) Ma còsa ch’i j’intro, mi?

CON  E non gridi con me!

ANT   Averardo, parla ti!

CON  Mio figlio non ha nessuna intenzione di sposare la signorina Margherita! Averardo, diglielo tu!

ANT   Ah, sì? E alora ch’a sapia che a l’è vera tut ël contrari! La volp e ‘l volpòt a l’han decidù dë scapè ansema, per andè a fè ij volpin da n’autra part! Averardo, dijlo nen! (AVERARDO, SECCATO, SI DIRIGE VERSO L’USCITA)

CON  Ma dove vai?

AVE   Ma come, andoa ch’i vado? Còsa i stago a fè ambelessì? “Averardo, dijlo ti!... Averardo, parla ti!...” E peuj i parle sempre vojàutri!...

SCENA XII

(Pautasso, Contessa, Averardo, Margherita)

MRG  (ENTRA DECISA E SI FERMA A BRACCIA CONSERTE, APOSTROFANDO LA CONTESSA) Chiedo scusa... Non ho l’abitudine di origliare alle porte, ma questa volta non ho potuto farne a meno. Averardo...

ANT   Parla tì!

CON  Ma guardatela, la faccia angelica!... Che in fondo non è altro che una volgare adescatrice!

MRG  Lei si sbaglia, perchè io sono pronta a qualsiasi rinuncia e a qualsiasi sacrificio. Io voglio bene ad Averardo, non ai suoi soldi! Averardo, vieni, qualcuno ci aiuterà!

CON  Questo non è nè più nè meno che un volgare calcolo, cara signorina!

MRG  È nel suo ambiente che si fanno i matrimoni per calcolo, non nel mio!

CON  Lei si deve pulire la bocca, prima di parlare del mio ambiente!

MRG  Ma perchè non lascia che sia Averardo a decidere del suo futuro?

CON  (ISTERICA) Perchè sono io che decido! Come vuole l’antica tradizione della mia famiglia! Sparisca dalla vita di mio figlio! E resti nella sua mediocrità borghese!

MRG  (A MUSO DURO) E lei si cerchi un neurologo che la curi dai suoi isterismi deformati dalla menopausa!

CON  (HA UNA CRISI E URLA) Aaahhh!... (SI LASCIA CADERE SU DI UNA SEDIA, MENTRE MARGHERITA FA LO STESSO DA UN’ALTRA PARTE)

ANT   (ASSUME L’ATTEGGIAMENTO DI UN SECONDO DI UN INCONTRO DI BOXE E FA ARIA UN PO’ ALL’UNA E UN PO’ ALL’ALTRA; AVERARDO È VICINO ALLA MADRE, IMPAURITO; SUONA IL CAMPANELLO) Fuori i secondi! (MARGHERITA SI ALZA PER ANDARE AD APRIRE)

CON  (SI ALZA ANCHE LEI E SI AVVICINA A PAUTASSO) Noi togliamo il disturbo, avvocato. E ricordi alla sua... “protetta”, che è tanto istruita, la famosa frase di Servio Tullio: “Pecunia, sine nobilitate”! E se sua nipote vuole proprio mio figlio, dovrà portare una dote di trecentomila euro!

ANT   Come ‘l portiè ‘d riserva ‘d na squadra ‘d balon!...

CON  Una dote di trecentomila euro è appena appena sufficiente per sposare un Barbaresco di Cavagnolo! (SI AVVIA VERSO L’USCITA) Averardo, andiamo!

ANT   (TRATTENENDO AVERARDO) Brav, Averardo. It l’has pròpi parlà bin. It l’has pròpi fait un bel discors... (LA CONTESSA ESCE INCONTRANDOSI CON MARGHERITA; LE DUE SI SQUADRANO CON ALTERIGIA)

AVE   (ATTENTO A NON FARSI SENTIRE DALLA MADRE) Margherita... mi... mi i vorìa dì... i vorìa... ma ‘t lo sas... quand a j’è mia mama...

MRG  Si, si... i lo sai... beh... is lo spetàvo, no?

AVE   (DECISO) Scapoma?

MRG  Ma come, se toa mama at lassa gnanca le ciav ëd la màchina?

AVE   I pijoma ‘l trator!...

CON  (D.D.) Averardo!

ANT   Parla tì! (AVERARDO SCAPPA FUORI)

MRG  (CONSEGNA UNA GROSSA BUSTA A PAUTASSO) A l’ha portàla ‘n civich.

ANT   (BUTTANDO LA BUSTA SULLA SCRIVANIA) Fate coragi, Margherita... la contëssa a l’è sempre parej, quandi a seurt sensa la musaròla!

MRG  Oh, beh... im la pijo nen. Prima o peuj i la rangeroma.

ANT   Ma it pense pròpi dë scapé con Averardo?

MRG  No, no... scapé no... I diso mach che an quàiche manéra i riesseroma a mariesse.

ANT   A l’è pa dificil... A basta deje tersentmila euro ‘d dòte...

MRG  Còsa it l’has dit?

ANT   As basa an sla teoria ‘d Servio Tullio... a dis che ti it lo sas...

MRG  (RATTRISTATA) Ah... i capisso...

ANT   Andoma, su... pensje nen. I l’oma lë studi, ij client e le balotin-e ‘d pèss. A propòsit... e Teresa? Va ‘n pòch a vëdde... (MARGHERITA ESCE; SUONA IL CAMPANELLO; PAUTASSO VA AD APRIRE)

SCENA XIII

(Pautasso, Ercoletti)

ERC   (RIENTRA A TEMPO SEGUENDO PAUTASSO) E alora? A l’è passate?

ANT   Ma sì, ch’a l’è passame... A propòsit... it l’avìe rason su Margherita... e it ciamo scusa d’aveite tratà mal.

ERC   A fa gnente... lassa perde... e... come a l’è andaita?

ANT   A l’è andaita che se Margherita a veul mariè Averardo, a deuv portè tersentmila euro ‘d dòte. (QUASI RIDENDO)

ERC   E ti it rije? Ti it pense che Margherita coi sòld ai j’avrà mai e parej a duvrà rinunsiè! Bela carògna ch’it ses!

ANT   A l’è nen vera!

ERC   Sì ch’a l’è parej! Confessa, avocat! (INCALZANDOLO, COL DITO ACCUSATORE PUNTATO, LO COSTRINGE A SEDERSI) It l’has faje bin ij cont, eh? Margherita sola... ti ch’it la console...

ANT   Ma schersa nen...

ERC   Nega nen! La toa rijada ‘d prima at condana! It l’has fait quaicòsa per fè cambiè idea a la contëssa? It l’has duvrà la toa arte, la toa esperiensa d’avocat, per convinc-la? It l’has pregala? It l’has suplicala? Nò! It l’has fait pròpi gnente ‘d tut sòn. It ses mach restà sodisfait, al pensè che ‘l pruss madur a sia cascate ‘nt le man... Vergògn-te! (PAUSA; PAUTASSO SI ALZA, COME COLPITO DA UNA FOLGORAZIONE)

ANT   I të sbalie, Michel. (VA AL TELEFONO E COMPONE UN NUMERO)

ERC   E adess còsa it veule fè?

ANT   Ciuto ‘n moment!... (PARLANDO AL TELEFONO) Pronto? Sono l’avvocato Pautasso... mademoiselle Marchand, per favore... Pronto? Signorina Marchand? Buongiorno, sono l’avvocato Pautasso. Allora, le abbiamo trovato il marito. Proprio quello che ci vuole per lei... No, stia tranquilla... questa volta andrà tutto bene... Ma sì... venga subito, che glielo presento! Questo qui, anche se lei gli passeggia nuda davanti, lui si fa il solitario con le carte!... Va bene, venga da me, l’aspetto. (RIATTACCA)

ERC   Antònio... it penseras pà, per caso...

ANT   Adess, s’it parle ancora, it dago ‘n pugn an sël nas. (COMPONE UN ALTRO NUMERO) Prònto? Averardo, it ses ti? I son Pautass. Disinfeta ‘l teléfono e fame parlè con toa mare... Come? A l’è ‘nt ël bagn? Mi i chërdìa che na Barbaresco a fèissa nen certe ròbe!... Alora disje che se a veul degnesse da ven-e ancora na vòlta da mi, a pudrà avèj l’at ëd proprietà dël teren d’Ercoletti. Nen mach, ma i sistemeroma ‘dcò la toa facenda... sì, cola ‘d Margherita... (STACCA LA CORNETTA DALL’ORECCHIO, INFASTIDITO DALL’URLO DI ESULTANZA) E crìa nen parej, ch’i t’im rompe la tromba d’Eustacchio! (RIATTACCA)

ERC   (VA INCONTRO A PAUTASSO CON ATTEGGIAMENTO MINACCIOSO) Còsa? Come a sarìa a dì? Ël teren d’Ercoletti?

ANT   Col tò teren a duvrà serve per completè la dòte ‘d Margherita. Mi ij dago ‘n valor ëd sentmila euro e la contëssa a sarà bin contenta ‘d riceve an cambi dël volpòt dosentmila euro an “contanti”, pì ‘l valor dël teren.

ERC   A j’è mach un cit particolar... che mi, pitòst che deje col teren a la contëssa...

ANT   Calma... It ij lo daghe nen a la contëssa. It am lo vende a mi, che peuj ij lo dago a la contëssa!

ERC   Ma ti it ses mat! Savend lòn ch’it veule fene, it lo venderìa gnanca per un miliard!

ANT   E anvece t’im lo vende per 48 lire e 32 centesim. (APRE LA CARTELLINA RIGUARDANTE LA VERTENZA)

ERC   Ti it daghe ij numer!

ANT   Les un pòch sì... it lo conòsse ‘l fransèis?

ERC   Ma sì a l’è scrit an italian: “Il mio corpo è tutto un fuoco. Vieni, amor mio a spegnere la fiamma che mi consuma...”

ANT   Nò,nò... (PRENDE IL FOGLIETTO CHE ERCOLETTI STAVA LEGGENDO) Costa a l’è Teresa! N’assident ëdcò a chila! Ai mancava mach la fiama...

ERC   (LEGGE IN FRANCESE) “Le proprietaire pourra transiter seulement a pieds, et sans arquibuse, ou le terraine serà vendu pour le même prix de aquiste.” (GUARDA PAUTASSO SBALORDITO) E sòn, còsa a veul dì?

ANT   (GLI DÀ UNA PICCOLA FOTO) It la riconòsse?

ERC   I son mi.

ANT   Còsa it l’has an man?

ERC   Da na part i l’hai ël can al “guinzaglio” e da l’autra col vej fusil ch’it l’has dame perchè i lo porteissa an sël teren, andoa che ti it im ëspetave.

ANT   Col vej fusil a l’è n’”archibugio”. E ti it ses passà an sël teren ëd la contëssa, con ël can e l’”arquibuse”, “contravvenendo a quanto previsto a norma del contratto a suo tempo stipulato tra le parti”. Sicome ‘l tò “trisavolo” a l’avìa pagà ‘l teren 48 lire e 32 centesim, costì a l’è ‘l pressi che mi it lo pago. Ansi, vist che le lire ai son pì nen, it dago tre centesim d’euro. I veuj nen la resta.

ERC   Sòn a veul dì ch’it l’has fame na trapola! It l’has pijame an torta! It l’has fame apòsta cola fòto! Ma mi i s-ciàpo tut!... (AFFERRA L’ELENCO TELEFONICO)

ANT   (LO FERMA CON UN AVVERTIMENTO) Sta atent, che andrinta i l’hai butaje doe lastre ‘d fer... i l’hai corassalo...

ERC   (FURIOSO) Ti it peule nen feme na còsa parej! It peule nen!

SCENA XIV

(Pautasso, Ercoletti, Margherita, Jeannette, Teresa)

MRG  (ENTRANDO) I saréve pa ‘ncamin ch’i ruse, eh?

ANT   Ven sì, fija mia... (L’ABBRACCIA, MENTRE ERCOLETTI SI SIEDE, DISTRUTTO) Ecco, come ij veuj bin... come a na fija. Mach un balord depravà a peudìa pensè... (SUONA IL CAMPANELLO)

TER   (ENTRA PER ANDARE AD APRIRE ED INTANTO DICE A MARGHERITA) Margherita... le balotin-e a ven-o nen dure... a fondo ‘nt l’euli...

MRG  Pensje nen... i faroma na crema ‘d dentice a la fransèisa.

ANT   (A TERESA) Va a deurbe, ti! Che peuj it dëstisso mi la fiama con ij pompista! (A MARGHERITA) Sta tranquila, Margherita... tut a andarà bin. L’avocat Pautass, na vòlta tant, a l’è riessù a vince na causa.

MRG  Barba... i capisso nen...

ANT   It capiras.

JEA    (ENTRANDO CON TERESA) Bonjour, avvocato.

MRG  Oh, mademoiselle Marchand...

JEA    Depuis la sua telefonè, le confesso che non sto più nella pelle. Mon permes de sejour scade fra venti jour, et pour l’agitassion a mon Ferdinando, gli sono venuti tanti piccoli brufolini sur le visage. Et alors, ou est il marito?

ANT   Eccolo qua. C’est moi.

JEA    Lei, avvocato? (TUTTI GUARDANO PAUTASSO, IL QUALE, PER DARSI UN ATTEGGIAMENTO, SI APPOGGIA ALLO SCHIENALE DELLA POLTRONA, SBAGLIANDO LA MIRA E PER POCO NON FINENDO A TERRA) Mais n’est pas possible!

ANT   E pourquoi? Mi son qua. I son da marié, cittadino in regola con le leggi. Ma non le va di diventare la signora Pautasso?

TER   (SCATTANDO) Nò! Antònio! Avocat! Ti... chila... non puoi farmi un affronto del genere! A l’è na cotlà ‘nt la schin-a, costa! Vint ani dla mia vita i l’hai campà via! It ses na carògna, un vigliach! (MARGHERITA LA CONSOLA) Im na vado!... Sì!... “Antonio, Antonio... prima angelo e poi demonio”! (ESCE)

ERC   Pòvra diao!

JEA    Mais pourquoi fa così?

ANT   Gnente... a seufr ëd mal dla pansa.

MRG  Ma, barba... perchè sta decision?

ERC   A lo fa per chila... e i son andaje d’an mes ‘dcò mi, che i contribuìsso con 48 lire e 32 centesim...

ANT   Ti sta ciuto. (A JEANNETTE) Allora, lo facciamo sto matrimonio blanche?

JEA    Mais oui, je suis pronte. Contento lei, contenti tutti. Le condision le conosce...

ANT   Altrochè... i l’hai faje mi!... Lei mi dia l’assegno da duecentomila, e dopo la cerimonia potrà andarsene in viaggio di nozze col suo Ferdinando, così gli andranno via i brufoletti sulla faccia. E le assicuro che non sentira mai più parlare di me. (INTANTO ERCOLETTI PARLOTTA CON MARGHERITA; EVIDENTEMENTE LE STA RACCONTANDO I DETTAGLI)

JEA    Tres bien. Siamo d’accordo, caro marito.

ANT   E come no, cara moglie! Da una mano l’assegno e dall’altra il contratto! Eccolo qui. Era preparatato per quel novantenne che come l’ha vista a l’è pijaje ‘n colp. Basta una firmetta e ci vediamo in municipio. (JEANNETTE ESTRAE DALLA BORSETTA UN ASSEGNO E LO DA AD ANTONIO)

MRG  (GLI FERMA IL BRACCIO) Nò, barba! I veuj nen!

ANT   Coma a sarìa a dì “i veuj nen”?

MRG  It sacrifiche per mi...

ANT   Ma gnanca per seugn!... I lo faso per mi. It rende cont che fin ch’i son “signorino”, i arsigo da mariè Teresa? (FIRMA IL CONTRATTO)

MRG  It im fase sente ‘n colpa...

ANT   E beh? I son avocat, no? It difendo mi! (SUONA IL CAMPANELLO) Va a deurbe. (MARGHERITA ESCE)

ERC   Antònio... an fin d’ij cont ël mè sacrifissi a l’è gnente ‘n confront al tò... e peuj i son content per Margherita... (JEANNETTE LEGGE IL CONTRATTO)

SCENA XV

(Pautasso, Margherita, Ercoletti, Averardo, Contessa, Jeannette)

MRG  (RIENTRANDO) A j’è la contëssa... (ENTRA PER PRIMO AVERARDO, SPRUZZANDO LO SPRAY)

ERC   Ma còsa a fa?

ANT   La contëssa a l’è n’igienista... prima ‘d bèive a lava fin-a l’aqua...

CON  Avvocato Pautasso, spero che non mi abbia fatta venire un’altra volta per nulla...

ANT   Per carità, contëssa, a l’è tut a pòst. Andoa a veul setesse? Averardo, sprussa ti!

CON  (DOPO AVER GUARDATO TUTTI) Ma ci sono degli estranei...

ANT   Ma son tuti lavà e stirà... E peuj... come, estranei? Margherita a l’è la soa “futura nuora”... (INDICA JEANNETTE) Costassì a l’è mia fomna...

CON  (STUPITA) Sua moglie?

ANT   Beh, sì... moglie a tutti gli effetti, ma senza diritto di pastura...

JEA    Enchantè, madame la comtesse...

ANT   E costì a l’è Michele Ercoletti, ël padron ëd col teren...

CON  Finalmente ci conosciamo!...

ERC   (SCOSSO) Contessa, i miei omaggi.

ANT   Alora, sente bin tuti. (INDOSSA LA TOGA E VA AL CENTRO DELLA SCENA) Sì a j’è chi a combina ‘n fauss matrimòni, per fè continoè na “tresca adulterina”... e chi ch’a vend un tòch ëd blason per ciapé ‘n pòchi ‘d milion... Tuti colpevoj!... Ch’a l’han però damanca d’un pòch ëd comprension... E sicome nen tuti ij reati a son contemplà ant ël còdice... i ciamo clemensa per tuti... Onde per cui: la qui presente Margherita Bonelli a sposerà il qui presente Averardo Barbaresco, Conte di Cavagnolo, al quale porta una dote ‘d tersent mila euro, valor dël sò casato, così suddivisi: dosent mila euro an assegn e sent mila euro come valor d’ij 2800 meter quader dël teren ch’a j’è ‘nt la località ciamà “La Stercaia”. (ALLA CONTESSA) A la disinfession ai pensa chila, vera?... Al cui passaggio di proprietà ai manco mach pì le firme. Mi i l’hai finì. (ALLA CONTESSA) La parola all’accusa!

CON  Andiamo a firmare. (LA CONTESSA ED ERCOLETTI VANNO ALLA SCRIVANIA A FIRMARE; MARGHERITA ABBRACCIA PAUTASSO)

ANT   Come na fija, come na fija... Però, strenz nen tròp, sednò a l’è pì nen come na fija... va... va dal volpòt... (LA SPINGE VERSO AVERARDO)

AVE   Margherita, tò barba a l’è verament un grand òm! Ël prim fieul i lo ciameroma... “Pautasso”!

JEA    (HA TERMINATO DI LEGGERE IL CONTRATTO E LO SVENTOLA COME UNA BANDIERA) Tout bien, tout bien! Resterò in Italie per sempre col mon amour! Vive l’amour, vive l’amour! (FA UN GIRO PER LA SCENA ED ESCE CANTANDO “LA VIE EN ROSE”; LA CONTESSA LANCIA UN GRIDO E CADE SUL DIVANO SEMISVENUTA)

SCENA XVI

(Pautasso, Margherita, Ercoletti, Averardo, Contessa)

CON  Ah, no!... Questa canzone no!... Non posso sentirla!... Mi fa star male!... Aiuto!... (AVERARDO, MARGHERITA E PAUTASSO LA SOCCORRONO, MENTRE ERCOLETTI RESTA IN DISPARTE TURBATO DAI RICORDI)

AVE   A l’è sempre parej: quand a sent ësta canson, as sent mal...

MRG  Ci vorrebbe un po’ di aceto...

ANT   Fomje nufié ‘l pèss ëd Teresa!...

CON  (RIPRENDENDOSI POCO A POCO, CON VOCE ROTTA) Mi sento meglio... Chiedo scusa a tutti, ma quella canzone mi ricorda un momento bello e tremendo nello stesso tempo... Un episodio della mia gioventù... (RICORDANDO) Era la notte antecedente il mio matrimonio... Mi trovavo a Saint Vincent, con i miei genitori... Non riuscivo a dormire... Ero così agitata... Sentivo in me come un fuoco...

ANT   A smìja Teresa...

CON  Mi recai a cercare refrigerio nel giardino, dove l’orchestra dell’albergo suonava proprio quella canzone... Stavo passeggiando in mezzo alle begonie, quando è apparso davanti a me un uomo bellissimo, giovane, bruno, in maglietta e calzoncini sportivi...

ERC   (SENZA GUARDARLA, RICORDANDO) A j’era stampà ansima “Fortitudo”... (TUTTI GUARDANO ERCOLETTI) Ti it l’avìe na vesta ‘d tul celest, trasparenta...

CON  Mi sei venuto incontro dicendomi... (TUTTI GUARDANO LEI)

ERC   Fërmte! Ti it ses la blëssa ‘n person-a!... (TUTTI GUARDANO LUI)

CON  La musica continuava a suonare... (TUTTI GUARDANO LEI)

ERC   I soma cascà ‘n ginoj... (TUTTI GUARDANO LUI) Un dëdnans a l’autra, le nòstre boche a son unisse... e...

ANT   ... E a sto ponto sì, la storia a l’è “vietata ai minori”... (FINALMENTE ERCOLETTI E LA CONTESSA SI GUARDANO)

ERC   Ti it ses la mia chila!...

CON  E tu sei il mio lui... indimenticabile...

ERC   (LE SI AVVICINA) Ma perchè it ses ësparìa da la mia vita sensa deme mai pì toe notissie? I l’avìa date apontament per ël dì dòpo!

CON  Ma il giorno dopo, mi sono sposata con il conte Cornelio Barbaresco di Cavagnolo... e avevo già in me... il frutto del mio peccato!

ANT   (AD AVERARDO) Alora ti it ses ël fieul ëd le begònie!

ERC   Averardo... mè fieul?

AVE   (ALLA CONTESSA) Mi i l’hai capì gnente... (INDICA ERCOLETTI) Ma i deuvo ciamélo papà?

CON  (AL COLMO DELLA VERGOGNA) No, no!... Averardo, vieni! Vieni via!...

MRG  Ma perchè, contessa? Ancora pregiudizi? Perché soffrire ancora per un fallo di tanti anni fa?

ANT   It l’has capì? It ses un “fallo”.

ERC   (ALLA CONTESSA) Speta! Nen tut a l’è perdù... Ant ël mond a j’è ancora tante begònie...

CON  No!... Voglio rinchiudermi nella mia villa e non uscire mai più! Passerò le mie giornate a pregare nella cappella... per chiedere perdono al mio sposo...

ERC   I ven-o con ti... I pregheroma ansema...

ANT   (INDICA AVERARDO) E chiel a servirà Mëssa!

CON  No!... Non mi vedrà più nessuno!... E quando Avevardo si sposerà, trasformerò la mia villa in un monastero... (ESCE TURBATA)

ERC   (CORRENDOLE DIETRO) Aspeta! I l’oma ancora tante còse da disse... (DISPERATO, A PAUTASSO) Antònio, còsa i faso?

ANT   Corje darera... e al prim vas ëd begònie... s-ciapa la guida dël teléfono! (ERCOLETTI ESCE DI CORSA)

MRG  Una cosa però è certa... la voce del sangue non esiste.

AVE   A l’è vera. Mi chiellì i lo conòsso da quand i j’era cit, ma a l’è sempre stame antipatich.

ANT   Ma peuj... chi a peul dì ch’a sìa verament tò pare? An fin d’ij cont, che importansa ch’a l’ha? (SI METTE IN MEZZO AI DUE, METTENDO LE BRACCIA SULLE LORO SPALLE) A më smìja che, come avocat, i pudìa nen fè ‘d mej...

MRG  Ma ades...

ANT   Ades i seurte!... E andè ansema da quaiche part! (AD AVERARDO) It l’has mai portala fòra a sin-a? (AVERARDO FA CENNO DI NO) E alora, cosa i të spéte? Andè ‘n colin-a, andè ant un pòst andoa i peule ‘dcò basoteve a volontà, tra n’agnolòt e ‘n tòch d’aròst. A j’è ‘d pòst andoa ch’a dan ëdcò le trifole... (AD AVERARDO) e a ti a më smìja ch’at servo! (LI SPINGE FUORI) Su, su, andè!... Sednò iv faso mangè ‘l pèss ch’a l’ha fait Teresa!... (RIMASTO SOLO, PERDE LA SUA BALDANZA, E POICHÉ NEL FRATTEMPO È CALATA LA SERA, VA AD ACCENDERE LA LAMPADA SULLA SCRIVANIA)

TER   (ENTRA, NON VISTA DA PAUTASSO; È VESTITA DA VIAGGIO, CON UNA GROSSA VALIGIA IN MANO; SI FERMA IN MEZZO ALLA SCENA) Alora, avocat... mi im na vado... addio per sempre.

ANT   Ma andoa ch’it veule andé, a st’ora?... Buta giù sta valis e fa nen la “melodrammatica”...

TER   Se a veul nen ch’i vada, perchè a l’ha nen ij sòld ëd la liquidassion, ch’a sapia che mi i veuj gnente. Andoa i vado... ij sòld a conto nen.

ANT   Ma su, Teresa... rasonoma ‘n momentin...

TER   (PIANGENDO) I l’avrìa soportà tut... le umiliassion, le ofèise, ël ridicol... ma che chiel a sposa n’autra, no!... Lòn pròpi no!

ANT   Ma it lo sas benissim ch’a l’è ‘n matrimòni fait per finta... per freghé la legge...

TER   Ma chiel a l’è n’avocat!...

ANT   Pròpi! Se le leggi ai frego nen j’avocat, ch’it veule ch’a lo fasa?

TER   A l’è nen giust, però...

ANT   Mi, cola dòna i la vëdrai mai pì... Mi i resterai sempre sì a mè pòst... con ti...

TER   Avocat!...

ANT   Ciam-me Antònio...

TER   (COMMOSSA, POSA LA VALIGIA) Antònio...

ANT   (CON TENEREZZA) I l’hai mai portate a sin-a fòra... ant un pòst tranquil... con la musica?

TER   (PIENA DI SPERANZA E FELICITÀ) No...

ANT   Ecco. It pòrto gnanca stassèira! Andoma a mangè col paciòch ëd pèss rustì! (ESCE DECISO, TRASCINANDOSI DIETRO TERESA PER MANO)

FINE DELLA COMMEDIA