Una banca a cl’etar mond

Stampa questo copione

UNA BANCA A CLETAR MOND

UNA BÃNCA

A CL’ÊTAR MOND

tre atti brillanti di Luigi Antonio Mazzoni

Personaggi

CHECCO MINARDI

ARMIDA

TONINO 

ORNELLA

ERMETE  ZACCONI

GISELLA

GIOCONDO

CLARINA

EUNICE

ZAIRA

TERESA

SILVIA

VALE

VIRGO

Oggi, 28 luglio 1999, in Romagna.

ATTO  PRIMO

Salotto dell’ufficio del dott. Francesco Minardi. Arredamento sobrio e moderno. Un angolo per conversazione e un angolo con scrivania e computer. In scena Armida e Teresa. Armida sta armeggiando al tavolo e Teresa è seduta. Entra Giocondo.

GIOCONDO  Ciò, Armida, l’è têrd! L’ha da resar a Parigi al cvatar, l’è e bot. Duv êl?

ARMIDA       L’è scapp a Furlè ‘d corsa. Arivì pu incora d’ora; cun l’aparècc...

GIOCONDO  Se, mo par tô l’aparècc a j avèn  d’andêr a Bulogna. Oh, Teresa, cum a va la?

TERESA         Bèn, a n’u m’poss lamintê.

ARMIDA       (chiama) Silvia?

GIOCONDO  Cus’ëla tóta sta zuvantò cla prèla par i curiduri? Agli è cume i carabinieri. A l’và dò par dò.

ARMIDA       Sono le stagiste. U li manda la scôla a fê pratica.

Entrano Silvia e Virgo. Una studentessa che è stata assunta per un breve stage estivo.

            Vai dall’Ornella e fatti dare la relazione per il dottor Francesco.

SILVIA          Subito, signora. (escono)

TERESA         A j andiv nènca vò a Parigi in aparècc?

GIOCONDO  No no, la mi Taresa. La mi pôra mãma l’ha m’ha fatt i pi grènd. L’è segn ch’l’aveva chêra ch’a j tnèss apugé par tëra. S’l’avleva ch’a vuless la m’faseva agli él!

TERESA         Vò a si avanzê indrì. Incùdè la zent i viaza cun tott i mezi e vò... Adiritura, adëss, u s’  pò viazê nènca cun intarnet.

GIOCONDO  I travèt? Mo u n’è un cvêl par e computer?

ARMIDA       Propi lò! Internet. U s’sta firum e u s’ viaza.

GIOCONDO  Un capar sé! A j ho bèn sintù nènca me. Mo se õn e sta ferum cum a fal andêr in zir?

ARMIDA       E viaza cun la têsta. Õn u s’met  insdé dnenz e computer e pu e viaza.

GIOCONDO A j ho capì! Cume cvãnd che õn l’andeva a l’ustareja. U s’miteva insdé dnenz  una bocia... (mima di bere diversi bicchieri di vino) e pu õ, du, tri e e viazeva!

ARMIDA       (ridendo) Un presapôc.

GIOCONDO  Un capar sè! I n’sa miga piò cvell invantês. Mo a j un bõn savor immãnca?

ARMIDA       E che?

GIOCONDO  I travèt! Parchè cun ‘na bocia d’vèn u s’sènt l’amor ‘d cvicvell. E cun i travet?

ARMIDA       ( rimarcando divertita) Internet! E mi Giocondo; vò a n’cambiarì maj!

GIOCONDO  Eh no! L’è acvè ch’a v’sbaglì! Sin’adëss, a n’ho fat di cambiamènt! Da sbrazãt a sbaruzaj e da sbaruzaj ad ’autista personale del dottor Francesco Minardi - Checco per gli amici - Produttore di vini pregiati e Presidente dei produttori romagnoli di vini Doc e sfrumblador ch’ u n’i sta drì inciõ!.

TERESA         Parò a si incora ragaz!

GIOCONDO  Un capar sé!

TERESA         E parchè a n’u v’si maj maridê?

GIOCONDO  Me a n’supurt brisul al busej.

ARMIDA       E alora?

GIOCONDO  Un capar sé! Vujetri donn a si tóti busêdri!

TERESA         Cvest a l’ dgì vò!

GIOCONDO  Al degh me? No, l’ è vera.

ARMIDA       Mo vo, a gli aviv cnusudi tóti, al donn?

GIOCONDO  Toti propi toti no. Mo me e e sgnor Checco a j avè dê una bëla stamzêda a la furmintèna!

ARMIDA       Alora cum a fasiv a di ch’a gli è tóti busêdri?

GIOCONDO  Un capar sé! Alora u s’ved che me a j ho incuntrê sol ad cvèli. Insoma a fêla longa a fêla curta a j ho srê e livar e a n’i n’voj piò savé.

Silvia bussa ed entra. Ha in mano una cartellina.

SILVIA          Ecco la relazione, signora. Ha detto la signorina Ornella che manca l’introduzione. Il signor Francesco non gliel’ha data.

ARMIDA       Va bene. Vai pure avanti a controllare quelle tabelle. (Silvia esce)

TERESA         E la v’pis la vita de safèr?

GIOCONDO  Ciò, la fadiga l’è pôca. Cun e baroz u s’adruveva nench de badil; acvè e masum u t’toca una valisa. E pu la mi Taresa, la vita l’è sempar bëla!

ARMIDA       A j ho fed che busêdar a siva vò, adëss.

GIOCONDO  Un capar sé! Me a vègh che cvãnd l’è ora ‘d pasê d’là i tira tott e cul indrì. E sra pu segn che acvà i sta bèn. I tira e cul indrì nènca cvi ch’i j cred una massa e ch’ j ha fat sol de bèn. Che sgond i dscurs j arèbb d’ander in Paradis ‘d vulëda. Che sempar sgond i dscurs in Paradis u s’starèbb bèn. Alora, cum’ël e fat?

TERESA         A v’e spiegh me. I sgnur j ha pavura ‘d perdar i su cvatrèn e i purètt j ha paura d’andêr a stê pez.

ARMIDA       Par piasé ch’a n’dscuriva ‘d murì! A n’ho zà basta ‘d Checco. U s’è mess in t’una fisaziôn, u n’è e vera Giocondo?

GIOCONDO  Un capar sé s’l’è vera! U m’ i n’ fa dal tëst nènca me. L’ha paura ‘d murì. E di ch’l’ha una salut ‘d fërr!

ARMIDA       Sé! Adëss pu e pasa un mumènt...

TERESA         A vdiv? L’è cum ch’a dgeva me. L’ha pavura d’ lasêr acvà zò i su cvatrèn.

ARMIDA       A j ho fed che seja propi e vera. Adëss pu l’ha vindù cvesi gni côsa e u s’è mess a zughêr in borsa. E sta dagli or dnenz e computer avdè cvell che fa i su bajocch. S’i cala u s’aviless. T’a l’ vì che zira par j ufezi che per un cã bastunê. S’i cress  u s’esêlta e t’a l’vi che sëlta cum un grèll. I su bajocch!

TERESA         U n’s’cardarà miga ‘d purtêsi dri!

ARMIDA       Credar a n’e so, parò ch’u j apènsa a so sicura.

GIOCONDO  A v’salut! A vegh  zò. S’l’ariva a voj resar prõnt. A v’salut Taresa!

TERESA         Bona Giocondo! (confidenziale) Zeia, dim un pô e te cum a vet, cun Checco?

ARMIDA       A vegh. A vegh! Cume sempar. Ormai pu a j ho un’etê.

TERESA         Ël incora acsè svelt!? U s’sarà pu asurê un põ nènca lò.

ARMIDA       Sé, asurê! Se fa gnit adëss l’è pez che da zovan. Eh, mo la colpa l’è nènca la mi. A n’ho avù de tèmp. A s’cnusèn da cvãnd ch’andèma agli elementêri. Cvãnd ch’ u m’avrebb tôlta lò a so stêda me  a tirêm indrì. Di fiul a n’avèn fat; e cvell l’è stë e sbali piò grãnd. E adëss...

TERESA         T’ariv pu incora d’ora.

ARMIDA       A fê che? A fê di fiul? Tardi!

TERESA         Fat maridê! S’u s’môr da bõn? L’Ornella e Tonino i t’caza fura in do e do cvatar.

ARMIDA       T’a n’e dega gnãnca par ridar!

Entrano Silvia e Vale.

SILVIA          Signora è l’una. Noi Andiamo.

ARMIDA       Va bene. A domattina.

VALE             (prendendo da parte Silvia) La chiave?!

SILVIA          Adesso no! Dopo!

VALE             (ad Armida) A domattina. (esce con Silvia)

TERESA         (guarda l’orologio) Zeia, a m’avej nènca me.

ARMIDA       Aspëta incora un pô. Adëss l’ariva Checco, a sër l’ufèzi e me e te andèn a  magnêr insèn.

TERESA         Ohi, parchè no. A vegh a spustêr e dèsch urêri. A t’aspët zò.

 

Armida sola. Poi Gisella. E’ vestita in modo provocante.

GISELLA       Permesso?

ARMIDA       Desidera?

GISELLA       Vorrei parlare con il dottor Minardi.

ARMIDA       Il dottor Minardi oggi non riceve. E poi è già tardi.

GISELLA       Ho bisogno di parlare con lui. Un solo minuto.

ARMIDA       Lei è la nuova segretaria di Fenati? Gisella Soglia? (Gisella annuisce) Cosa deve dire al dottor Minardi.

GISELLA       E’ una cosa personale.

ARMIDA       E va bene. Attenda.(Gisella siede sul divanetto)  Di là!

Gisella esce. Armida mette in ordine la scrivania e prepara una cartellina. Fuori si sente la voce di Tonino.

TONINO        Gisella?

GISELLA       Tonino!?

TONINO        Daj, vèn acvè!

GISELLA       Tonino, ti prego. Se passa qualcuno...

ARMIDA       (che ha ascoltato) Osta! A s’dasèn zà de te.

TONINO        E sta ferma!

GISELLA       Basta! (rumore di uno schiaffo)

TONINO        Ahi!!

Entra Tonino.

TONINO        (massaggiandosi il viso) Armida, a s’ël zà aviê e zej?

ARMIDA       No.

TONINO        A j val cun l’ aparècc?

ARMIDA       Sé.

TONINO        (a parte) E corr d’un cãnt e da cl’êtar. Incù l’è a Parigi, dmãm l’è a Madrid. E chesca tént ‘d chi aparècc. U n’ chesca miga maj e su veh! (a l’Armida) A vet cun lò?

ARMIDA       U j va da par lò. E va e e vèn.

TONINO        Tch, tch. tch! U s’ tô so la Danila.

ARMIDA       La Danila l’è amalêda!

TONINO        E duv’ël e problema?! Instãnt che l’aparècc e vola (simula il rumore di aereo) vrrrõõõõõ... Checco u la smãna e u la visita dimpartót. (con atteggiamento complice) Daj Armida! Mitens insèn! A j dasèn quarãnta curtlê: me a j met e curtël, te la mãn! E pu a s’sparten i bajocch!

ARMIDA       Smetla!

TONINO        No! Me a voj i su bajocch! A voj i su bajocch!

ARMIDA       Basta, Tonino! Tott i dè ‘d sta fôla! T’é cvarant’énn e t’a n’è incora cumbinê un azidènt. S’ u n’foss par tu zej t’a n’aress gnãca i bajocch da magnê. T’a n’t’vargogn?

TONINO        Me no! S’a so bõn ‘d fer acsè per étar cvarãnt’ènn a n’ho fat santõn?

ARMIDA       Chêvta d’atoran par piasé!

TONINO        A l’ho vesta adëss la Danila. La j ha un vstidin che rugia: “Mitim al mãn adoss!” e t’avdiré che e tu Checco u n’ j mett miga tãnt sël in sora. T’a l’sé mej che me cvell che zuzed se una dona la mõnta in aparècc cun lo. A ch’ora j ëla la riuniôn?

ARMIDA       Incù dop mez dè: al cvatar!

TONINO        A vut avdé ch’i fa têrd e u j toca ‘d pasê la not a Parigi?

ARMIDA       La Danila l’è una brêva burdëla.

TONINO        E fat l’è, ch’l’è nènca bona. Mo propi bona bona! (con atteggiamento complice) Dam mènt a me, Armida! Ad te u s’fida t’a j parper un bël piadott e dop a fasèn i sgnur: me  e te insèn! Csa soja me: a Singapore, a Santo Domingo...

ARMIDA       (vede arrivare Checco) L’è acvè ch’l’ariva Checco. Perché non la esponi a lui la tua bella idea.

Entra Checco

CHECCO       (entrando) Quale idea?

TONINO        Oh,  gnit zej. A scarzeva acvè cun l’Armida. Par pasêm e tèmp.

CHECCO       Parchè t’a n’é mai un cazz da fê te?

TONINO        No no. A sera avnù aposta pr’avdé s’a t’ho da parparê gnit par Parigi.

CHECCO       Da st’ora? Csa m’ vut ciapê pr’ è cul?  U m’l’ha parparêda l’Ornella la relaziõ!

TONINO        E zà! La cara cuginetta! Alora bõ viaz! (esce. Nell’anticamera si sente rumore di lotta e poi uno schiaffo con un ahi!)

ARMIDA       E vèn nènca la Danila cun te?

CHECCO                   Parchè?

ARMIDA       Tonino u v’ha vest ch’a sivi insèn, prema.

CHECCO       E alora?

ARMIDA       Gnit, gnit.

CHECCO       Sta mo d’avdé ch’a n’putrò andêr a tôr un cafê cun chi ch’u m’per a me. Armida!

ARMIDA       A l’so, a l’so. A so nujosa. A n’so brisul tu moj. E gnãnca e tu ãnzul custôdi.

CHECCO       Brava. E alora aspetum a cà!

ARMIDA       A vut cvicëll ‘d speciêl stasera da magnê? Et dla zent?

CHECCO       A n’ so gnãnca s’a m’vegn a cà, stasera! Ciamum una burdëla a j ho bsogn ‘d butê zò do righ.

ARMIDA       U n’ j è piò inciõn. J ufezi j è asré. Ah! U j è la nôva segretëria ‘d Fenati. La vleva dscorar cun te..

CHECCO       La va bèn. Fala avnì ‘d dentar.

ARMIDA       L’è pasê la Teresa. A vegh a magnê cun lì.

CHECCO       Bón aptìt!

 Armida esce. Dopo poco entra Gisella.

ARMIDA       (da fuori) Si accomodi.

GISELLA       Grazie.

CHECCO       Vieni. Sai stenografare.

GISELLA       Sì.

CHECCO       Allora scrivi. (Gisella siede e, mostra generosamente le gambe) “Il processo di globalizzazione in atto cambia le regole del mercato. Anche la concorrenza diventa globale.” Non ti ho mai visto prima. Da quanto lavori per me?

GISELLA       Una settimana.

CHECCO       Strano. Non ti ho mai vista. Di dove sei?

GISELLA       Di Lugo.

CHECCO       Alora t’si di nostar! A che punto siamo?

GISELLA       “La concorrenza diventa globale”.

CHECCO       “Si affacciano sul mercato paesi terzi concorrenti con offerte economicamente, per noi, impossibili. Il mercato è inquinato, la scarsa qualità dei prodotti immessi dai nuovi concorrenti danneggia anche l’immagine dei nostri...” Cvãnt tèmp et?

GISELLA       Vent’un anni, dottore.

CHECCO       A sit la trata ‘d Fenati?

GISELLA       Cosa dice dottore?

CHECCO       Ti ho chiesto se sei l’amante del Fenati.

GISELLA       No.

CHECCO       Bene. Fenati è un ottimo venditore. E õn che sa fê a vendar e ciapa cvell ch’ u j pê. T’a n’si d’acôrd?

GISELLA       Certo, dottore.

CHECCO       (a parte) Parò par me l’avãnza sempar un grãnd imbezel! (a Gisella) Dove eravamo?

GISELLA       “Danneggia anche l’immagine dei nostri...”

CHECCO       “Punto. In questa situazione chi ha tutto da perdere e nulla da guadagnare sono proprio i produttori italiani e francesi. Occorre una strategia di rilancio. E’ necessario, nel mercato globale, l’apparentamento dei due contendenti storici: Solo da questa intesa, si potrà moralizzare il mercato e sperare per il futuro di continuare a dominarlo. Mostrare questa strategia è lo scopo della mia relazione odierna.” A l’ set e franzes?

GISELLA       Sì, dottore.

CHECCO       Cum et dett t’a t’cièm?

GISELLA       Gisella, dottore.

CHECCO       Gisella. Gisella a vut avnì cun me a Parigi? A s’avien adëss.

GISELLA       Non era in programma.

CHECCO       Non era in programma? Eh, la mi burdëla: u n’s’po’ prugramê gni côsa. T’a n’sì d’acôrd?

GISELLA       Certo dottore.

CHECCO       U n’ s’pò prugramê la malateja. La môrt. T’a n’sì d’acôrd?

GISELLA       Certo dottore.

CHECCO       La malateja l’è cumpãgna i parènt. T’a n’l’aspët, l’ariva e u t’ toca d’tnitla instãnt ch’l’a n’s’aveja. (Gisella ride)   E ch’l’êtra l’è la Jacmena. A l’ set te chi ch’lè la Jacmena?

GISELLA       No, dottor Minardi.

CHECCO       L’è la môrt, incantëda! L’è in dõm... La Jacmena. La n’è gnãnca tu parènta mo  cvãnd ch’la vèn u t’toca d’andê cun lì. T’a n’i pò fê gnit. T’a n’i po gnãca dê la picina parchè ch’la vega a tô sò e tu avsen ‘d cà. Dal vôlt par fej spët andrebb a sbatar cun la machina contr’ una muraja! S’a n’savess che lì l’è propi a là in tla veta ch’la m’aspëta!

GISELLA       Ma questo è suicidio.

CHECCO       Brava! E invezi me u m’pis ‘d stêr e mond! A j starebb sempar. E a starebb sempr’insen a dal bëli bastêrdi cumpãgna te! Alora bat a machina st’al dò righ, tradusli in franzes e parpërta. A pas a tôt fra un’ora.

Checco se ne va. Gisella si mette al computer. Entra Ornella.

GISELLA       Hai visto? E’ stato facile. Vado a Parigi con lui.

ORNELLA     La prima mossa è fatta. Stai attenta però, non lo sottovalutare, lo zio è un Don Giovanni.

GISELLA       Stavolta passerà una delusione.

ORNELLA     Ecco, buono. Negati con garbo. Fagli venire una voglia matta e soprattutto fallo bere, così avrai modo di dargli queste  (le dà una confezione di medicinali)

GISELLA       (guardando la confezione) Non sarà pericoloso?

ORNELLA     No. Tre gocce un paio di volte. E’ la base che rimane in circolo nel sangue per diversi giorni. Il catalizzatore è qui. (mostra un flacone simili a quelli di deodorante) Fingendo di profumare l’ambiente in realtà tu scatenerai una reazione che farà perdere a Checco la sua lucidità. Così potrai lavorartelo meglio. Ma non esagerare perche  troppa concentrazione di catalizzatore lo farà addormentare.

GISELLA       Vai tranquilla. Te lo cucinerò a dovere per tutto il viaggio. E poi, stasera, al ritorno, sarò una visione perfetta.

ORNELLA     Io intanto preparo tutto qui: il trucco dell’apparizione, le luci, le musiche... Tutto deve essere perfetto. Al ritorno lo porterai qui e poi gli apparirai come la dea della morte venuta ad avvisarlo che la sua ora giungerà domani! Sei sicura di faglielo credere?

GISELLA       Ci crederà! Tu prepara i soldi.

ORNELLA     Buono. Io terrò lontano Tonino e soprattutto l’Armida.

GISELLA       Gli leccherà le ferite dopo quest’avventura.

ORNELLA     Se sarà ancora vivo!

GISELLA       Come se sarà ancora vivo?! Ehi! (rende la confezione di medicinali)

ORNELLA     Cosa ti prende!?

GISELLA       Non voglio essere complice di un omicidio!

ORNELLA     Ma che omicidio! Non fare la stupida! Noi non uccidiamo nessuno. Ma non stiamo neanche giocando con le bamboline. Una volta scoperto di essere rimasto con il sedere per terra... allo zio può prendergli un infarto.

GISELLA       Non mi avevi detto che soffriva di cuore. Potevamo agire diversamente.

ORNELLA     Sono io che decido cosa fare. Chiaro?

GISELLA       Sì.

ORNELLA     Tu pensa far bene la tua parte.

GISELLA       Ok, ok! (riprende la confezione)

ORNELLA     Non te lo scordare mai!! (escono)

Silvia entra. Si guarda attorno, fruga nel cassetto. Estrae una chiave che mette in tasca. Poi esce. Entrano Zaira ed  Eunice.

ZAIRA                       Permesso? Eunice, acvè u n’ j è inciõn.

EUNICE         Da e su ufezi i s’ha pu dett ch’avnegna acvè.

ZAIRA                       Forsi l’è incora tropp prëst.

EUNICE         Zaira! L’ha det e bot. E adess l’è e bot e mez. Duv’ëla la Clarina?

ZAIRA                       L’ariva, l’ariva.

EUNICE         A vut t’a l’duvess dì cun ch’l’incantêda che lè?

ZAIRA                       Ciò, t’avivta frèza! Cun chi a l’gevi?

EUNICE         L’è insimunida ‘d posta!

ZAIRA                       Parò cvãnd ch’a t’ho dett ch’la s’acuntinteva ‘d zent mela french la t’è andêda bèn sobit.

EUNICE         Parchè a n’aveva capì ch’l’era lì.

ZAIRA                       E daj! A s’gudèn piò tãnt! Ssst! L’è acvà ch’l’ariva.

Entra Clarina.

CLARINA     Osta! Mo l’è un bël post! L’è acvè ch’a j avèn da fê che lavor?

ZAIRA                       Ssst! Csa rudgta! Sé, l’è acvè.

CLARINA     Adëss a capèss parchè i s’dà zentmela french pr’õn sol par metas un custom da vëcia. Acvè j ha da resar sgnur da bõ. 

ZAIRA                       Duv a t’ sit mèsa?

CLARINA     Invèl. A j avema det e bòt e mëz.

ZAIRA                       A j avema det e bòt. E bòt!

CLARINA     Da bõ?

EUNICE         (a parte) E mi signor!

CLARINA     (candida) Alora u s’ved ch’a m’so sbagliêda. A so prõnta. Cus o j ha da fê?

EUNICE                     (aggredendola) E mi signor! Tnim sôd al mãn!

ZAIRA                       (tirandola da parte) A t’l’ho pu dett!

CLARINA     A dì la varitê a n’ho miga capì bèn.

ZAIRA                       A j avèn da fêr un scherz a un sgnor. A s’amanè da vëci e poi gli dobbiamo apparire: li la fila, te t’amsur e me a taj! E’ il filo della vita! Et capì?

CLARINA     No

EUNICE         E mi signor!

ZAIRA                       Insoma a j avè da fê credar ch’a sén... un sogno premonitore! Et capì?

CLARINA     No.

ZAIRA                       A j avè da fê credar...

CLARINA     Da fë credar? Alora l’è una busèja. Me dal busej a n’i n’degh brisul! (fa per andarsene ma viene minacciata da Eunice)

ZAIRA                       Al so! Al so! L’è una buseja, mo l’è pr’e su bèn. 

CLARINA     Ah beh, alora...

ZAIRA                       Parchè a  l’avlen ajutê a purtês dri i su bajocch. (Eunice drizza le orecchie. Zaira le strizza l’occhio)

CLARINA                 (ridacchiando) Ah! Ah! Mo u n’è miga e vera.

ZAIRA                       Che dmãn l’ha da murì?

CLARINA     No. Ch’u s’pò purtê dri i su bajocch.

ZAIRA                       Ecco cvell che vô dì no capì gnit! St’u che cvè l’è un sgnor. E i  sgnur i pò fê gni côsa. Nènca purtês dri i bajocch.

CLARINA     Daj, ch’ u n’ è vera.

ZAIRA                       Cum, u n’è vera. S’a t’e degh me! L’è vera, sè!

CLARINA     Me a n’i cred. (le guarda. Eunice è serissima) A m’avlì fêr un furmaj.

ZAIRA           T’ si propri incantêda, veh!

CLARINA     (subito risentita) Me a n’so incantêda!

ZAIRA           (piano a Eunice) Daj ch’la bëca! Venum dri! (a Clarina, amorevole e facendola sedere) Dai, ven acvè ch’a t’ e spiegh! Mo te t’a n’la sent la televisiô? Le quotazioni di New York, di Hong Kong, di Tokio. Milano. E pu, tott che riciclaggio.

CLARINA     E alora?

EUNICE         La borsa.

ZAIRA                       L’è la borsa. Et maj sintu dscorar dla borsa?

CLARINA     Sé.

ZAIRA                       E cus ël?

CLARINA     (ci pensa) A n’e so.

ZAIRA                       L’è un  pôst duv che la zent la pôrta i su bajocch. Parò s’t’vé avdé, alè, u n’j è gnit! 

CLARINA     E parchè?

ZAIRA                       Parchè... (compiaciuta dell’invenzione) parchè cvãnd che õn l’ha ramasê una bona castlê ‘d cvatrèn... marabum! U j fa sparì! Acsè e stêt l’avãnza sènza bajocch e par ander avãnti e met  sempar piò tass sora i purèt.

CLARINA     Osta! A n’e saveva miga.

ZAIRA                       A vit t’a n’capess un azidènt d’ecunumeja? (sguardo d’intesa a Eunice, poi a Clarina) Parchè sgond te adëss i cala al pinsiõn?

CLARINA     Ciò! A n’e so pu miga. U n’i sra piò bajocch.

ZAIRA                       Brava! (Clarina esulta) E parchè? Parchè i piò tènt u s’i porta veja i sgnur. I s’parpëra par cvãnd chi va a cl’êtar mond.

EUNICE         (intervenendo e fingendosi seccata) Mo  sta bona! Csa vet a cuntê! Sta zèta e basta! Dopp u s’ vèn a savé e va a finì che la bãnca i la sëra. A sèn a pòst se cmènza nènca i purèt a purtej ‘d là.

CLARINA     (ormai presa nel gioco) La bãnca?

ZAIRA                       (stando al gioco) Ah! A so me cvela ch’a j ho da stê zèta? E te alora parchè t’e tiratt fora la bãnca!

EUNICE         E te, parchè a j et cuntê e rest! S’u l’vèn a savér e procurador a sèn spianêdi bèn!

ZAIRA                       Lò u n’è vèn a savé. Sta trancvèla!

EUNICE                     E alora sta zèta!

ZAIRA                       E te no st’arcurdê inciõna bãnca!

ZAIRA                       E va bèn. A n’arcurdarò inciõna bãnca.

Pausa, durante la quale si capisce che ormai le due hanno fatto breccia nella curiosità e credulità di Clarina che a un certo punto...

CLARINA     Zaira?

ZAIRA                       Csa j ël?

CLARINA     A ch’bãnca a dscurivi?

EUNICE                     (a Zaira) Sta zèta!

CLARINA     Daj, dime. A ch’bãnca?

ZAIRA                       Ecco...

EUNICE                     (a Zaira) A t’ho dett t’stëga zèta! (Clarina è mortificata)

ZAIRA                       (a Eunice come intercedendo) Daj, Eunice, che cun lì a j e dgèn. L’è un’amiga. Adëss la s’met nènca lì in t’e zir l’è giost ch’la l’sepa.

EUNICE         No!

ZAIRA                       Daj, Eunice. La n’é dis cun inciôn.  (a Clarina) Ël e vera?

CLARINA     No, no a n’e degh cun inciô. A zur!

ZAIRA                       A j e degh cum ch’u s’fa a purtê d’là i cvatrèn? Eh?

CLARINA     Eh?

EUNICE         Me a n’voj savé gnit!

ZAIRA                       (prendendola in disparte, sottovoce con aria complice) I sgnur j aramasa i bajocch e pu, cun internet, i j mãnda in t’una banchina, in t'e Vaticãn... e da lè, puff... j bajocch, sempar cun internet, i sparess!

CLARINA     E duv a vai a finì?

ZAIRA                       A cl’êtar mond! I sgnur j ha mess so una bãnca a cl’êtar mond. Una bãnca, mo di pu grãnda. Grãnda. I bajocch i va a finì tott a lè!

CLARINA     Int una bãnca a cl’êtar mond!

EUNICE         (non riesce atrattenere una rimasa che tramuta subito in tosse) Cus et da gvardê?

CLARINA                 (convincendosi) In t’la bãnca ‘d cl’êtar mond.

EUNICE         A sit cuntènta adëss t’a l’è savù?

ZAIRA                       Acsè cvãnd ch’i s’môr j artrova tott i su cvatrèn. Cun j intaréss!

CLARINA     (ancora sotto shock ma ormai convinta) In t’la bãnca ‘d cl’êtar mond!

ZAIRA                       E pu, i n’ha inciona spesa e non pagano le tasse.

CLARINA     Se mo s’i j mãnda d’là, i n’i putrà miga piò adruvê ’d cvà.

ZAIRA                       Cvest l’è e vera. I bajocch j avãnza d’là par sempar, mo j intaréss i ti pêga nènca d’cva!

EUNICE         E vènt par zent! Scusa s’l’è pôch. 

CLARINA     (ad alta voce) E vènt par zent?

EUNICE                     Ssst!

ZAIRA                       E niente tasse!

CLARINA     Ciò! Piò ch’ne in t’i “bot”.

ZAIRA                       (ad Eunice) Et vest ch’l’ha bichê?

EUNICE         (a Zaira) Alora daj ch’a j pluchèn du tri bajocch!

CLARINA     A deggh ch’i li stugia tóti, me. Mo gvêrda cvell ch’j è sté bõn ‘d fê cun internet. Zaira?

ZAIRA                       Oh!

CLARINA     E par purtê i bajocch in sta bãnca cum a s’fal? A l’set te?

ZAIRA                       No, me a n’e so. U l’sa l’Eunice.

EUNICE         (sorpresa ma riprendendosi subito e rimproverando Zaira) T’a n’si propi bona ‘d stê zèta! Mo csa v’cardiv che seja un cvëll da scarzej insora, cvest? Mo a n’e savì che s’u l’vèn a savé la finãnza i s’met in galera tott cvènt? Esportazione di capitali, evasione fiscale. A stasèn dentar sin’a a la fèn de mond!

ZAIRA                       Scusa Eunice, t’é rasõ. Et vest cvèll t’é cumbinê? T’a l’é fata istizì.

CLARINA     Me avleva sol savé s’a i puteva purtê nènca i mi bajocch.

ZAIRA                       Indov?

CLARINA     In tla bãnca ‘d cl’êtar mond. Ció, e vènt de zent d’intarëss!

ZAIRA                       E bsogna che õn u j pôrta immanca zent migliõn a la bòta. A j et te zent migliõ?

CLARINA     Zent? No. A n’ho sol vent, in t’i “bot”.

EUNICE         Alora u n’j è gnit da fê! (Clarina è amareggiata e delusa)

ZAIRA                       (ancora intercedendo) Eunice, forsi vent i va bèn l’istess. Vènt mo zent. Si foss stê immãca zincvãnta.... Parchè t’a n’i dscorr l’istess?

EUNICE         No no. E ciapa tropp pôch ‘d perzentuela. No!

ZAIRA                       E srà pu mej vènt che gnit! (sottovoce) Daj la mola ch’a l’aven avuda!.

EUNICE                     Cvest l’è vera. Mej vent migliõn che gnit. ( Clarina raggiante si accosta ma Eunice per un paio di volte gli si sottrae divertita, poi la costringe a mettersi quasi seduta per terra) Alora sta da sintì: a cnoss e procurador, a j dscorr stasera. Mo lò, i cvatrèn, dmãn, u j vô!

CLARINA     Dmãn?

ZAIRA                       Sé, a j dêgh me. Dmatena t’ve in bãnca, t’a j tô zò e pu t’a m’i purt. Par ste sarvezi e tô e zencv de zent.

CLARINA     E zencv de zent?

EUNICE         Csa vut che lavora par gnit?

CLARINA     E zencv de zent. Tott al vôlt ch’i m’dà j intaréss?

ZAIRA                       Mo csa diret! Una volta sola. Alla consegna.

CLARINA     (a l’Eunice) E te?

EUNICE         Me? Mah....

ZAIRA                       La n’ vô gnit! La n’ vô gnit!

CLARINA     Grazie Eunice, grazie!

EUNICE         (a Zaira) Mo arcôrdat che di lavur acsè me a n’i n’fëgh piò!

CLARINA     (prendendo in disparte Zaira) Mo chi ël st’u?

ZAIRA                       E procurador?

CLARINA     E procurador. El õn da cvè? A l’cnosta te?

EUNICE                     L’è inutil t’a j è cmãnda la n’e cnoss brisul. E u n’è õn d’acvè.

ZAIRA                       L’è õn che di bajocch u n’ha fat una massa, mo di pu una massa, cun la televisiô. L’ha truvê e môd ‘d purtej ‘d là. E adëss u s’è mess a lavurê par ch’jetar .

CLARINA     Cun sta bãnca.

ZAIRA                       Cun sta bãnca.

CLARINA     Sicura che s’l’è stê bõ d’ fej par lò, tott chi bajocch e srà pu bõ ‘d fej nènca par nujetar.

ZAIRA                       Eh, zà! (ridono) 

EUNICE         Mo te no stan fê parôla cun inciô. Si no... la galera!

CLARINA     A stëgh zèta. A stëgh zèta.

Entra Ermete. Ha in mano due fari e del cavo.

ERMETE        Eunice,  a sit acvà? Cum’ëla? Sa siv dri a fê dal ciacar? Avãnti a j aven da parparê gni cosa.

EUNICE         A t’aspatema te!

ERMETE        (guarda Clarina che è rimasta incantata) Chi a t’ sit tôlta dri!?

EUNICE         La Zaira e la Clarina.

ERMETE        La Clarina!?

EUNICE         (piano a parte) L’è una amiga dla Zaira.

ERMETE        (piano a parte) Cun cla faza da incantêda?

CLARINA     (piano a parte) Mo chi ël?

ZAIRA                       L’è e regesta!

CLARINA     Osta!

ERMETE        (tirando in disparte Eunice) Bêda che acvè a n’avèn miga d’apugiê la solita inciclupedeja a un povar ciù incantê. A j avèn da fê credar a Francesco Minardi. A deggh Francesco Minardi, ô di piò sgnur e piò furb dla Rumãgna ch’ u s’ha da murì dmãn e ch’u s’pò purtê dri i su bajocch.

EUNICE         Daj! T’a l’ sé ch’ j è i piò furb chi ciapa al freghêd piò grosi.

ERMETE        Sé, mo e bsogna resar nènca bõ ‘d dêgli. Un prufesiunesta seri cume me ch’u m’toca ‘d lavurê cun di diletènt.

EUNICE         La s’è acuntintêda d‘zent mela frènch.

ERMETE        Alora l’è propi incantêda ‘d posta! E va bèn. Ormai a sèn acvè. Andì int la mi mahina e purtì so e rëst!

EUNICE         Zaira, andèn.

ZAIRA                       Dai, Clarina vèn cun no.

ERMETE        No. La Clarina l’avãnza acvè.

EUNICE         La s’arà pu d’amanê.

ERMETE        Dop. Prèma a voj dscorar cun lì.

EUNICE         (prendendola da parte) Bêda veh!

ZAIRA                       (prendendola da parte) Sta zèta, si nò adio vènt miglion. (escono Eunice e Zaira)

ERMETE        (con sussiego) Cum a t’ciãmta?

CLARINA     Clarina.

ERMETE        Me a m’ciãm Ermete. In arte: Zacconi. Ermete Zacconi. Cus è j chi misteri ch’a j avì vujêtri tre?

CLARINA     Ecco, sgnor Sacconi.

ERMETE        Zacconi!

CLARINA     A n’ j e poss miga dì.

ERMETE        E me invezi a j ho fed t’a m’l’epa propi da dì.

CLARINA     A j ho prumess. S’a j e deggh: adio vènt migliõn.

ERMETE        Vènt migliõn? A ch’vènt migliõn?

CLARINA     No no. A n’j e poss dì.

ERMETE        A j ho capì! T’a n’m’e pu dì! Mo dimm immãnca parchè t’a n’m’e pò dì.

CLARINA     Ecco, cvest a j e poss dì. A n’j e poss brisul.dì parchè l’Eunice e la Zaira a l’m’ha dett che me a poss purtêr i mi bajocch in t’una bãnca a cl’êtar mond ch’i m’dà e vent de zent sènza spes e sènza tass. Dmãn a j ho da purtê vèt migliõ a l’Eunice ch’l’ha i da a un sgnor ch’u s’ciãma procurador, che tô e zencv de zent e ch’u m’i fa sparì. Parò a n’ho da dì gnit cun inciôn sinò adio vènt migliõn.

ERMETE        (tra sé) Mo sent acvè  a ch’ bëla fôla. (a Clarina) E cvest i t’l’ha dett ló?

CLARINA     Pàrché u n’è e vera?

ERMETE        Piò che vera! 

CLARINA     Adëss a l’capì parchè a n’j e poss dì?

ERMETE        A j ho capì. Mo dim un pô, te al cnosta e procurador?

CLARINA     No. La Zaira e l’Eunice a l’n’ha a chêra ch’a l’sepa.

ERMETE        (tra sé) Bene. ( a Clarina) E parchè me a so acvè? A l’sét?

CLARINA     A j avèn da fê una cumegia.

ERMETE        Propi acsè. A j avì da fê credar a e sgnor Minardi che dmãn u s’ha da murì...

CLARINA     Par e su bèn.

ERMETE        Ecco. Vujêtri a j avì da fê credar - par e su bèn - che dmãn u s’ha da murì e me - sempar par e su bèn - a j ho da purtê i su bajocch in tla bãnca ‘d cl’êtar mond.

CLARINA     Ah ecco! Adëss a j ò capì! Nó a j avèn da fê credar - par e su bèn - che dmãn u s’ha da murì e lò - sempar par e su bèn - a j ho da purtê i su bajocch in tla bãnca a.... (finalmente realizza) Mo... alora l’è lò? (Ermete annuisce) E procurador l’è lò?!

ERMETE        Ssst! Cvesti a gli è côs ch’u n’ha da saver inciõn. A gli ha fatt bèn l’Eunice e Zaira a no dit gnit. Parò adëss t’a l sé ch’i bajocch t’a mi po dêr a me ch’a t’i fêgh sparì par bèn stê.(Clarina è titubante) Però... forsi l’è mej t’a j dëga a l’Eunice. Oramai t’a gli e prumess.

CLARINA     Un mumènt? Mo lo e dscorr e dialett. D’in dov a vèl?

ERMETE        D’in Bagnacaval.

CLARINA     La m’ha dett una busèja. L’Eunice la m’ha dett una busèja! La m’ha dett che lo u n’era d’acvè.

ERMETE        S’l’è par cvest l’ha dett un’êtra busèja. Me a n’toj gnãca un  frãnch d’intarëss.

CLARINA     Da bõ? E parchè?

ERMETE        U m’ pëga la bãnca. E l’è fazil nènca da capir e parchè: la bãnca piò bajocch t’a j purt, piò l’è cuntènta e piò la pêga.

CLARINA     Brota busêdra! (con decisione) Signor  Zattoni!

ERMETE        Zacconi!

CLARINA     Ch’u m’scusa sgnor Zapponi. J bajocch a j dëgh a lò!

ERMETE        E l’Eunice?

CLARINA     L’impêra a cuntêm dal busej! E duv a j ho j ha da purtê?

ERMETE        A j vegn a tôj me da cà tova.

CLARINA     No no. A j pôrt me. Acvè. L’è acsè un bël post. U m’purtarà furtóna.

ERMETE        Fa mo te. Dmatena agli ondg e mëzz acvè dstciota dnenz e purtõn. Oh, parò cun la Zaira e l’Eunice... sssst!

CLARINA     Mo sgnor Zacloni par chi a m’a l’ciapp? A n’so miga incantêda, me!

Entra  rapidamente Gisella.

GISELLA       Presto, presto! In fondo al corridoio a destra. Sta arrivando gente.

ERMETE        Andiamo. E silenzio!

GISELLA       Presto, via, prima che vi vedano!

Ermete e Clarina escono in fretta. Entra Tonino.

GISELLA       (gli impedisce di proseguire) Tonino?

TONINO        U m’era përs ‘d sintì dal vos.

GISELLA       Come sono felice di vederti. Dove sei stato? Lo sai che non vivo senza te.

TONINO        S’a sera acvè prèma e t’a m’è dê du stciafõ?

GISELLA       Ah, quelli? Quelli non erano schiaffi, erano richiami di sesso.

TONINO        Quelli erano richiami? Azidènti! A t’ho fat un cumplimet t’a m’è dê un stciaff. S’a t’dëgh un bes csa m’det una curtlê?

GISELLA       Daj, ch’a fasèn la pêz. (lo abbraccia e lo bacia)

Entra  Giocondo

 

GIOCONDO  Fasì pu cun comud.  A farò cont ‘d resar e cino. (suona il telefonino) Pronto. Sé, Armida a so me. Aspitì ch’u n’ e tô. (si alza e cerca la posizione. Dopo un po’ trova la posizione. Da un lato del palco a proscenio) Ecco adës u l’ tô! Dgi pu so.

TONINO        (dopo un bacio) Cosa ci fai ancora nelle stanze del potere?

GISELLA       Devo battere a macchina un relazione per tuo zio.

TONINO        (suona il suo telefonino) Pronto. Sé a so me. Dim zej. Aspêta. (cerca la migliore posizione e si mette spalla a spalla con Giocondo scuse vicendevoli ma restano spalla a spalla e girano su se stessi) Ecco, dim zej.

GISELLA       (suona il suo telefonino e anche lei si mette spalla a spalla con gli altri due, scuse vicendevoli, si forma un periatto che comincia a ruotare su se stesso lasciando di volta in volta capire spezzoni di ciascuna convensazione) Pronto? Sì, le prove con le tre donne le fai tu? Sì, sì, va bene.

GIOCONDO  No, a n’sèn incora avié. L’è têrd, mo fasèn incora d’ora.

TONINO        Csa vut zej?

GISELLA       Mi pare più imbranato lui.

GIOCONDO  No e sgnor Checco u n’ j è. A l’aspët.

TONINO        T’vu dscorar cun Giocondo?

GISELLA       E’ un artista. Va bene. Sì, sì, lo so quello che devo fare.

GIOCONDO  Aspitì ch’ u n’e tô piò! (si sposta sall’altro lato del palcoscenico seguito dagli altri due che a soggetto cercano la comunicazione. Si riforma il periatto)

GIOCONDO  Armida, a n’e so s’l’è sol da par lò.

TONINO        Giocondo? Sé sé l’è acvè a e talefan . A t’e pass.

GISELLA       Tonino? E’ al cellulare. Te lo passo.

GIOCONDO  La Gisella? L’è acvè. A t’la pass.

TONINO        (passa il cellulare a Giocondo) Par te. E zej.

GISELLA       (passa il cellulare a Tonino) Per te. Ornella.

GIOCONDO (passa il cellulare a Gisella) Per te. Armida. (il periatto si scompone e tutti si mettono in fila fianco al pubblico e ritornano passo passo dall’altro lato del palco faccia al pubblico)

TONINO        Ornella, propi te. A t’ho zarchê nènca prema. La relaziôn a gli aveva da fê me.

GISELLA       Mi dica signora Armida.

GIOCONDO  Pronti sgnor Checco!

TONINO        E alora parchè t’a gli e fata te?

GISELLA       Mi ha dettato degli appunti.

GIOCONDO Me l’è un pëz ch’a so prõnt.

TONINO        No. Me a so instizì e a Milãn incù dop mez dè a n’i vegh brisul!

GISELLA       Glieli sto traducendo in francese.

GIOCONDO  E pilota u s’aspëta.

 (mentre i tre parlano entrano gli altri tre con i cellulari e si piazzano faccia al pubblico nel mezzo palco libero. Nessuno si accorge degli altri.)

ORNELLA     (entra con il telefonino) Tonino, te t’a j ve e ‘d corsa si no a l’deggh e zej ch’u t’mett una bëla multa. 

TONINO        E va bèn. Parò a voj la volvo nôva.

ARMIDA       (entra con il telefonino) La conosci la Danila Morganti.

GISELLA       E’ dell’ufficio pubbliche  relazioni?

GIOCONDO  U n’impôrta ch’a v’istiziva. Arivèn!

CHECCO       (entra con il telefonino) Me a so prõt. Pasa a tô la Gisella.

ORNELLA     Va bèn, la volvo nôva. Mo te duv a set?

TONINO        In tl’ufezi de zej.

ARMIDA       E tu adesso dove sei?

GISELLA       Dal dottor Minardi.

GIOCONDO  Mo vò duv a siv?

CHECCO       Duv a vut ch’a seja! (urlato) A so in ufezi! (tutti si staccano dai cellulari e si guardano) Beh? E vujetar csa fasiv acvè! A n’avì gnit da fê?

ATTO  II

E’ sera inoltrata. Nello Studio di Checco sono state tolte le tende normali e al loro posto vi è stato messo un tulle trasparente. Tutto è  pronto per la rappresentazione. Entrano di soppiatto Silvia, Vale e Virgo. 

SILVIA          Avanti, venite. Via libera.

VALE             Benissimo.  (siede e accende il computer)

VIRGO           Siete sicure che non viene nessuno.

SILVIA          E chi vuoi che venga.? Non facciamo rumore e non accendiamo la luce.

VALE             La sai la password?

SILVIA          Dioniso.

VIRGO           (non convinta sta di vedetta)

VALE             Dai, dove andiamo?

SILVIA          Cerca videogames e discoteche.

VALE             Accidenti!

SILVIA          Cosa c’è?

VALE             Niente, niente. Adesso ci penso io.

SILVIA          (a Virgo) Vieni qua.

VIRGO           No no. Fate voi, io sto di guardia.

SILVIA          (a Vale) Allora, ci sei?

VALE             Accidenti! Accidenti! Accidenti!

SILVIA          Cosa c’è?

VALE             (legge) “Si è verificato un errore irreparabile alla sezione B0005-f23. Il programma verrà terminato.” Cosa faccio?

SILVIA          Come: “ cosa faccio?”.  Sei tu l’esperta di Internet.

VALE             Non riesco a collegarmi, deve essersi cancellato qualcosa. Forse ho beccato un virus.

SILVIA          Resetta e riprova.

VIRGO           Mi pare che invece di navigare in Internet cominciamo a navigare in un mare di guai.

SILVIA          Allora?

VALE             No. Segnala sempre errore.

SILVIA          Benissimo. Sei proprio una stupenda navigatrice.

VALE             Perché non provi tu!

VIRGO           Ho sentito delle voci, sta arrivando qualcuno!

SILVIA          Oddio! Dai, spegni, spegni! (Vale spegne il computer) Via, seguitemi! (escono)

Entrano Tonino e Ornella. Ornella ha un registratore e all’insaputa di Tonino registra la conversazione

TONINO        E pu t’a l’è da smetar d’ arufianêt e zej. L’Ornella ‘d cva l’Ornella ‘d là. “Gvêrda l’Ornella cum ch’l’è brêva! La relaziõn u m’l’ha fata l’Ornella!”

ORNELLA     La colpa l’è la tova. T’a n’fe un azidènt tott e dè. E zej u n’pò supurtê i strosciasverna.

TONINO        Par la pêga cum dà a fêgh nènca tropp.

ORNELLA     T’si su anvod t’aress da lavurê par gnit. 

TONINO        Oh, parchè sët migliõn e mes u n’è lavurê par gnit? Cus e j incudè sêt migliõn e mes? Municaja! Ormai u j ciapa nèca un piaghê de Cumõ! Csa vut!? Csa m’e t’ ciamê a fê chè, da st’ora.

ORNELLA     A ch’pruposta a m’et da fê?

TONINO        (cambiando subito atteggiamento e diventando allegro) Alora t’a la vu sintì? 

ORNELLA     A so acvè a posta. (prepara due bicchieri per brindare e non vista da Tonino mette nel suo bicchiere alcune gocce) 

TONINO        (tra sé, come una parola d’ordine) A voj i su bajocch! A voj i su bajocch!

ORNELLA     Daj, contum gni côsa.

TONINO        L’è un pëz ch’ a j apens. Nènca incù instãnt ch’andeva a Milãn. Ascolta, ascolta.

ORNELLA     Daj dõnca.

TONINO        E zej ormai l’è vëc. L’è ora ‘d dêj un caicunzìn... e via!

ORNELLA     Un caicunzìn?

TONINO        Dêj un ajut par pasê d’là.

ORNELLA     Alora t’vu fer in se seri? T’a n’e dì sol par ridar cum ch’i dis tott!? T’a l’ vu propi amazzê!

TONINO        Amazzê! A ch’brota parôla. A j voj arsparmjê tott al suferènz dla vciaja. L’ha stãnt’enn e l’è un’etê che cmènza al malatej. U s’ met in t’e mëz i dutur, e bsogna tô dal mindgèn, fê dal puntur,  dagli analisi; corar da un bsdêl a cl’êtar. E pu fê una fadiga, mo una fadiga murì. Parchè a vut che nostar zej e padesa acsè? A j dasèn un ajut nõ. A sèn i su anvud. Me a voj che e zj e seia cuntènt!

ORNELLA     T’e rasõ!

TONINO        Alora ta j sté cun me?

ORNELLA     U s’capess!

TONINO        (esaltato) La j sta! La j sta!

ORNELLA     Sta chêlum! (gli offre il bicchiere con le gocce) Vieni, brindiamo alla felicità dello zio! (bevono)

TONINO        A voj truvê la manira piò dolza e môd piò pulì par fêj ste piasé. A n’voj miga che padesa. A so su anvod a j voj bèn!

ORNELLA     E pinsê che me a m’cardeva  t’a l’ fasèss par i bajocch.

TONINO        Prema d’ tott a voj che e zej e vega a stê bèn. E pu se vèn nènca i bajocch. A j vut butê veja?

ORNELLA     E zej parò e sta benesum. (ha estratto una bomboletta e profuma l’ambiente)

TONINO        Adëss. Mo dmã? Bisogna giocare d’anticipo. Csa fet?

ORNELLA     At pisal?

TONINO        (annusando) L’ha un bon udurzì!

ORNELLA     Smarrimento. U s’ ciãma: smarrimento. Csa semi dri a dì?

TONINO        (sbadiglia) Acsè a sèn sicur cun padirà. A t’voj fêr un êtr’esèmpi. A e zej u j è sempar piasù una massa... t’a m’e capì. E fra un pô? La n’srà una suferenza per lò avdé tãnta bëla rubina: zovna, sôda, pina d’vita ch’la corr ‘d cvà e ‘d là... e lò? Lo ch’ u n’è piò bõ ‘d fêj gnit! U j avnirà l’esavrimènt narvos e alé: étar dutur, êtri mindgèn.  No no! A j avèn e dver ‘d no fêl padir acsè.

ORNELLA     Bêda che e zej cun al donn l’è incora in gãmba.

TONINO        Adëss. Mo dmã?

ORNELLA     T’a j vu propi bèn, te, a tu zej.

TONINO        Sicura. E pu a voj nènca ch’u s’sëlva l’ãnma. Prema ad tott a l’set cvèll ch’a fêgh? A l’ purt a mèssa ch’l’è tãnt ch’u n’i va. A j fëgh fêr un’uferta...

ORNELLA     (pensando al suo problema) Cvesta l’è una bona idea!

TONINO        Acsè e va nènca in Paradis!

ORNELLA     Bene. E cun lò a gli et dèt?

TONINO        No. Lo u n’ha miga da savé gnit. Si nò u s’putrèbb impresiunê. A j fasèn una surpresa.

ORNELLA     Ah! E cun l’Armida?

TONINO        U n’l’ha da saver inciõn. La zent i è indrì. I n’e capirebb incora  che me e te , a fer acsè,  a fasèn de bèn e zej e e stêt.

ORNELLA     Nènca e stêt?

TONINO        U s’capèss. Chi è ch’fa l’asistènza? Pinsiõn, mindgèn, dutur infarmir?... E stêt. Se un vëc u s’môr cvii i n’è tott arsparmié? Sènza pinsê che me e te, i bajocch de zej, a j armiten in zir tott e a la svelta. E cvest invezi, par e stêt, l’è un gvadãgn. A me u m’pê che al rasõn a gli seja tóti.

ORNELLA     T’è propi pinsê a gni côsa. E cum a faret a...

TONINO        A j ho stugiê tótti al pusibilitê. La prema: a j cuntèn dal barzalett. Lo u s’met a ridar a ridar... e stciopa a forza ‘d ridar. Acsè u s’môr cuntènt.

ORNELLA     (interdetta) T’a m’vu tor in zir?

TONINO        (man mano che espone i suoi metodi si esalta. Secondo sbadiglio) No, l’è par fêt capì ch’a gli ho stugiëdi tóti. Cvesta l’era sol la prema pusibilitê, la piò alegra. Mo l’è fadiga truvê õn che conta dal barzalet da murì de ridar. Alora, la sgonda pusibilitê l’è cvela ‘d fej al gatozzal sota al piãnt di pì. Lo u s’met a ridar a ridar... mo s’l’ha la pël de sumar? Invezi ad ridar u s’istizess e adio bambózz. Alora a j ho pinsê: a j mandèn una dona a pagamènt: bëla, zovna, cun dò... lì l’a j sêlta adoss e  lò... badabum! U s’môr cuntènt.  Parò dopp a j avèn una testimone scomoda. Alora a l’imbariaghèn; e in t’l’ultum bichir d’ajbãna  a j miten de vlèn. I fa agli analisi e i scruv e vlen e i s’met in galera. Acsè a n’andèn bèn Tonino!A j smasèn i freno dla machina: un bël inzidènt a i zentutãnta a l’ora, e via! Mo Giocondo e tèn cuntrulê al machin tott i mumènt; alora a putresum amazzê  prema Giocondo, mo lo u s’turrà un’êtr’autesta e nõ a n’putrèn miga durêr una massa  amazzê  tott j autesta sènza ch’i s’n’adëga! Alora, a j ho pinsê: a l’afughèn, a cà,  in tla piscina... E l’Armida? Afughèn nènca lì: “Imprenditore si suicida con la vecchia amante in piscina” - e srebb un bël tetul par i giurnel; mo pu a j ho pinsê: e zej cvãnd ch’u s’afoga, u s’n’a dà, u n’s’gôd miga una massa! Alora a l’mandèn in gita a Venezia cun la Gisella ch’a j ho vest ch’u s’l’è tôlta sò nènca a Parigi. Me a j vegh drì: loro fanno l’amore sulla gondola, la gondola dondola, si addormentano... Csa j ël ‘d piò bël, eh? A j atach una mesna in t’i pì e a j bot a moll! Cs’in dit?

ORNELLA     Forsi l’è mej t’a j apènsa incora un êtar pô.

TONINO        T’e rasõn, t’è rasõn. Mo t’a m’è ciapp a l’impruvisa. Adëss a m’vegh a cà e pu a studg gni côsa par bèn. Dmatena a so prõnt. (tra sé) A voj i su bajocch! A voj i su bajocch! (esce sbadigliando)

ORNELLA     Un bel manicomio criminale non te lo leva nessuno!

Entra Ermete.

ORNELLA     Ah!

ERMETE        A j ho fat paura? U m’ s’ispis.

ORNELLA     Ha preparato tutto?

ERMETE        Gli effetti speciali sono al loro posto e sotto controllo! (mostra un telecomando)

ORNELLA     Mi raccomando. Cerchi di  fare le cose per bene!

ERMETE        L’è narvosa eh? Ch’la stêga chêlma. A j ho stugiê bèn, tott gni côsa. E’ un caso difficile, ma non impossibile. La pêrt piò fazila l’è la prema: fê credar a su zej che dmãn  u s’ha da murì. Cun la paura ch’l’ha zà, l’è un zugh da burdell. Il signor Minardi è un uomo di cultura ed il ricorso ai miti mi è sembrata l’idea migliore. Per questo ho pensato alle tre Parche. E pu dop ariv me ch’a j ho da fê credar ch’u s’pò purtê drì i su bajocch. Cvest l’è piò fadiga. 

ORNELLA     A me non interessa cosa deve far credere allo zio. A me interessa che lei lo convinca a darmi i codici segreti dei suoi conti. E in fretta!

ERMETE        Eh, la mi sgnurèna in t’è nostr’amstir u n’bsogna mai avé frèza. Par cuvènzar la zent, u j vô dla chêlma e dl’abilitê. Me l’è cvesi quarant’ènn ch’a so in tla piaza. A j ho insignê a tott cvent. I miei migliori discepoli sono tutti in politica! E chêp de gveran, e chêp dl’upusiziõ, i sindacalestar! J era zà furb una massa nènca prèma e adëss... Un dè i s’fa credar un cvël e dè dop, tott e cuntrêri. Oh, quando l’allievo supera il maestro!

ORNELLA     (ironica) E gli ha insegnato lei?

ERMETE        Leggo una sottile ironia nella sua voce.

ORNELLA     (ironica) E perché lei non è al loro posto?

ERMETE        Eh, l’è propi cvest ch’u m’dà dãnn piò ‘d tott. E a l’ saveva d’è prem dè. Il maestro non può apparire. Il maestro deve  rimanere  nell’ombra.

ORNELLA     (ironica) Povero maestro.

ERMETE        A j ho insignê tott i troch dl’amstir. E pu a m’ so tiratt indrì, senza lasciare traccia. E adëss i n’u m’saluta gnãnca par la strê!

ORNELLA     (ironica) E già!

ERMETE        Lì invezi, dop, la m’salutarà.

ORNELLA     E chè?

ERMETE        A dgeva: “Lì invezi, dop, la m’salutarà”

ORNELLA     (subito) No, ció!!

ERMETE        A vedla? Come volevasi dimostrare. L’è e mi distèn. Restare nell’ombra, anche quando del tuo lavoro ne parla tutto il mondo.

ORNELLA     Ah sé? E quale lavoro?

ERMETE        Cvãnd ch’a j ho fat credar al Procuratore Starr che e President l’era stê cun la Monica.

ORNELLA     Ah ah! Da bõ?

ERMETE        U j è pôch da ridar!

ORNELLA     Va là! Ermete, cvela d’ prema l’era grosa, mo cvesta la pasa i segn.

ERMETE        A l’ho det,  l’è la mi cundãna. A fëgh credar cvèll ch’u m’pê a tott e mond, mo cvãnd ch’a l’cõnt u n’i cred inciõn.

ORNELLA     Parchè, sgond vò u n’è e vera che e President e la Monica... ?

ERMETE        Sicura ch’u n’è e vera.

ORNELLA     Ma andèn. Se lo ha ammesso lui stesso!

ERMETE        Sì, ma quando? Dop che lì, la Monica, ch’l’aveva nasê ch’la puteva metar insèn un bël pô ‘d cvatrèn, l’aveva dett ch’l’era e vera. E dato ch’j aveva vest insèn a vut che lo dop l’andess a dì tott e cuntrêri? A ch’figura a j faseval? La figura de fnucèt! E  President di Stati Uniti un fnucèt! Andèn dõnca! Alora l’ha duvù dì par fôrza , nènca lò, ch’l’era e vera. Mo l’è cminzê nicõsa da me.

ORNELLA     (ironica) E come mai il suo nome non è mai apparso? Come mai non l’hanno chiamata a testimoniare.

ERMETE        Parchè me a so un prufesiunesta seri! Arebla chêra lì che, dop, io andassi a testimoniare?

ORNELLA     (subito) No, ció!!

ERMETE        La s’bota svelta parò a dì ‘d no! A gli ho dett: questo è il guaio del mio mestiere. Devo lavorare nell’ombra. Ch’u n’e vegna a saver inciô. E invezi me a j arèbb a chêra che tott e mond e savess chi è Ermete in arte Zacconi!

ORNELLA     (suona il telefonino) Pronto? Siete al casello? Noi qua siamo pronti. Ti aspetto. (a Ermete) Stanno arrivando!

ERMETE        Bene. L’è e mumènt ‘d paghê la prema rata. In contanti, grazie.

ORNELLA     Dopo, adesso non c’è  tempo.

ERMETE        A j ho fed ch’l’a n’epa miga capì bèn. S’a n’vègh i dis migliõ, a n’fasèn gnit.

ORNELLA     (dalla borsa estrae una mazzetta di banconote) E va bèn. Ecco qua.

ERMETE        A n’i cônt brisul..Me a m’fid sempar di mi client.

Entrano Eunice, Zaira. Sono paludate come vecchie matrone greche.

ZAIRA                       Ecco.

EUNICE         A sèn prõnti.

ERMETE        Duv’ëla la Clarina?

ZAIRA                       L’era cun nô adëss.

ERMETE        Cvela a n’ la voj piò avdé, a s’sèn capì!

ZAIRA                       T’é rasõ Ermete, t’è rasõ! La colpa l’è la mi.

CLARINA     (arriva trafelata) A so acvè. A so acvè!

ZAIRA                       Duv a t’sivta mèsa?

EUNICE         El maj pusebil t’a t’epa sèmpar da perdar?

CLARINA     A so andëda e gabinet. A j ho una fata agitaziôn adoss!

ERMETE        (dolce) Sta chêlma, sta chêlma.

CLARINA     A m’imazin ste pôr oman cvand ch’ a j dgirèn che dman u s’ha da murì. Sparèn ch’ u n’i ciapa un azidènt sobit!

EUNICE         Basta ciacar! Mõnta so.

Le tre donne si sistemano su un palchetto dietro un telo nero trasparente che, illuminato davanti, le fa sparire.

CLARINA     Zaira?

ZAIRA                       Oh!

CLARINA     A j ho bsogn d’ander e gabinett!

EUNICE         Ssst!

Momento di pausa. Poi entrano Francesco, Gisella, Ornella e Giocondo.

GIOCONDO  S’a n’stasì bèn a v’pôrt a cà.

CHECCO       No no. Vat pu a lët. Me a m’met un pô acvè in sdé.

GIOCONDO  Avliv ch’a v’ciãma l’Armida?

CHECCO       No no.

ORNELLA     Giocondo! Lo zio vuole essere lasciato in pace. Ti vuole molto a capire?

GIOCONDO  Ch’la m’scusa, mo me a pinseva che...

ORNELLA     (lo tira in disparte) Il tuo lavoro non è pensare. Vattene per favore!

GIOCONDO  A m’avej, a m’avej! (a parte) Un capar sé, s’l’è arabida. Cvell che da in pët a una una dona acsè l’è arvinê. (esce)

CHECCO       Parchè Ornella t’a m’e aspatê? T’saré  pu straca nènca te? Vat a cà! Vat a cà.

ORNELLA     (a Gisella) Lei signorina può ritirarsi.

GISELLA       Come vuole. Dott. Francesco, buona notte.

CHECCO       Me e te pu la n’è miga finida acvè. Dmatena vèn sobit da me.

GISELLA       Come vuole lei dottore. Buona notte signorina Ornella. (Gisella esce)

CHECCO       Cus’ël ste bur?

ORNELLA     U s’è aviê la luz tóta in t’na vôlta. Andèn cun l’emergènza.

CHECCO       Mej acsè. Stasera la luz la m’da fastidi a j occ.

ORNELLA     Cum’ëla andëda a Parigi? (serve da bere e mette alcune gocce nel bicchiere di Francesco)

CHECCO       I n’ s’è butê mêl. Solo che dopo tanta concorrenza un po’ di diffidenza c’è. Mo u n’ j è êtra strê, e a sper ch’ i s’ cunvenza, e a la svelta, che s’a n’avlen andê tott par êria e bsogna ch’a s’mitèma insèn. (beve) E l’Armida?

ORNELLA     A l’ho mandëda a cà. La n’staseva tropp bèn. L’aveva mêl ‘d tësta.

CHECCO       A j avèn tott e mêl ‘d tësta. E sra l’ozono. Purèta nènca lì. S’apens a tott cvell ch’a j fëg pasê.

ORNELLA     (si siede e lo coccola) T’se incora un pô birichì! E a sèn tóti un pô gelosi. Mo a t’avlèn sempar bèn.

CHECCO       S’a n’avess vujetri dò a srebb propi un sgraziê. Nènca cun tott i mi cvatrèn.

ORNELLA     Mo zej? Mo csa dit? A n’t’aveva mai sintù a dscorar acsè. Cus et fat?

CHECCO       A n’e so. L’è d’incù dop mez dè, ch’a n’so piò me. A so cume invurnì! No no. A n’so stciett ‘d posta.

ORNELLA     L’è e chêld. L’êria basa.

CHECCO       L’ozono! Va là Ornella, vat a cà. Immãnca che dmatena e seja dest õn di du. Me a m’ stugal un pô acvè, e pu a m’avej nènca me.

ORNELLA     (bacia lo zio) Alora bona not. (esce)

CHECCO       (solo)No no, a n’so piò cvell d’na vôlta. L’ha m’ha dett ‘d no. L’è muntêda sò in aparècc cun me e a n’so ste bõn ‘d fej gnit. Prema l’ha fat la santarlina. E pu dopp l’avleva zincvãnta migliõ. Ohi, a degh, zincvãnta migliõ! A l’n’è miga zizèn. A me la m’è përsa un pô chêra ãnca s’la geva che cun chi zincvãnta migliö la m’avrèbb aslunghê la vita. Sé, la vita... Magari! Mah!... E sa e capar parchè a m’sènt acsè invurnì. L’aparècc u n’m’aveva maj dê dãnn. Zincvãnta migliõ... (si assopisce)

Si sente una musica triste e sul fondo nero di materializzano le tre Moire impersonate da Eunice, Zaira e Clarina. Eunice fila, Clarina misura il filo e Zaira lo taglia con le forbici.

CLARINA     Zaira?

ZAIRA                       Oh!

CLARINA     A j ho bsogn d’andêr e gabinett!

ZAIRA                       Sta bóna!

CLARINA     A m’la fëgh adoss!

ZAIRA                       Fatla adoss e sta bóna!

EUNICE         Avliv stê bóni? Noi siamo una visione. A n’avèn da dscorar.

ZAIRA                       Sé, mo adëss l’è indurmènt. U n’gvêrda miga in cvà.

EUNICE         L’è l’istess! Fasì cvell ch’a j avì  da fê!

ZAIRA                       E va bèn. Dai Clarina.

CLARINA     (stirando tra le mani il filo incerta sulla misura da fare) Zaira?

ZAIRA                       Oh?

CLARINA     (mostra il filo) A val bèn acsè longh?

EUNICE         (a parte) Me a l’amazz! A zur ch’a l’amazz!

CLARINA     Parchè pu a t’istizesta me avleva sol savé...

EUNICE         (cercando di contenersi) Basta!!

Rientra Ermete.

ERMETE        Csa j ël da fë tott st’è casèn?

EUNICE         Gnit, gnit.  Daj, taja!

CLARINA     Signor Stangoni?

ERMETE        Zacconi!

CLARINA     Ch’ u m’scusa sgnor Zamponi, a val bèn acsè longh?

ERMETE        La lunghezza non importa.

ZAIRA                       Daj, vèn acvà ch’amsur me.

EUNICE                     Mo csa fasiv!?

ZAIRA                       Intignimôd lo e dôrma. (si cambiano di posto non senza difficoltà e con la disperazine di  Eunice ed Ermete)

ERMETE        (tra sé) L’i m’arvèna gni côsa!

Rientra Ornella

ORNELLA     Cosa succede?

ERMETE        Niente, niente. Un piccolo intoppo. Daj, taja!

EUNICE                     Daj, taja!

CLARINA     Pronti! (prende lo forbici e taglia)

ZAIRA                       Ahia! T’a m’é sbichê un dì!

CLARINA     Scusa, a n’ho miga fat a posta.

CHECCO       Oh? (si sveglia. Fuga precipitosa di Ermete e Ornella. La musica si alza) Csa j ël? (guarda verso il fondo. Il quadro si ricompone, la luce e la musica si miscelano e Checco rimane per un po’ affascinato)  Mo...

GISELLA       Francesco?

CHECCO       Chi ël ch’a m’ciãma?

GISELLA       Sono io, Francesco.

Entra Gisella. Ha un completo charleston rosa, guanti lunghi bianchi, boa bianco, una pelle bianchissima e un aspetto inquietante. Parla con una “r” leggermente moscia. La visione delle tre Moire scompare. A tempo si vedrà Clarina scappare via tenendosi la pancia mentre Zaira ed Eunice si mettono a posto per gli “effetti speciali”

CHECCO       Gisella? T’si incora acvè? Mo com a sit amanêda?

GISELLA       Gisella? Io non sono Gisella!

CHECCO       (la guarda bene) E allora come si chiama?

GISELLA       Glielo più tardi! E poi che importanza ha un nome?

CHECCO       L’ha rasõ! Una bëla dona csa s’in fala d‘un nõm. A li vedla nènca lì cal trè?(si gira, non vede più nulla. Fra sé) A j ho sugnê!?

CHECCO       (a parte) A j ho da resar  propi invurnì. A n’capess un azidènt. A cosa devo la sua visita? Csa posi fê par lì?

GISELLA       Per me?  Voi? Niente. Sono io che voglio fare qualcosa per lei.

CHECCO       Par me?

GISELLA       (invitante) Gia.

CHECCO       Parchè no? Posso offrirle qualcosa da bere? Un aperitivo, un digestivo... (si alza ma la testa è ancora pesante)

GISELLA       No, grazie. Non bevo mai.

CHECCO       Una sigaretta?

GISELLA       Non fumo.

CHECCO       Brava. Il fumo fa morire!

GISELLA       (provocante) Non solo il fumo.

CHECCO       Eh eh eh... L’ha rasõ! Alora lì l’è propi sènza vèzi?

GISELLA       Dovrei esserlo, ma uno ce l’ho.

CHECCO       Ah sé? E cval ël?

GISELLA       Mi piacciono molto gli uomini. Molto più che le donne.

CHECCO       (attratto e interessato) Ah, sè? Andèn pu bén. A me u m’pis una massa al donn. J oman i m’fa un pô sèns.

GISELLA       E tra gli uomini prediligo quelli di una certa età.

CHECCO       Ah mo alora a s’ciapèn propi in t’i gni côsa! A  me al donn a m’a l’pis zovni zovnì. Cumpãgna te, Gisella.

GISELLA       Non sono Gisella.

CHECCO       Daj, t’si la Gisella. (si avvicina e gli parla sottovoce) Dil dõca, t’fe acsè par avdè s’a t’dêgh chi cvatrèn? Zincvãnta migliõn! U n’t’pê d’ resar un pô trop chêra?

GISELLA       (gli parla sottovoce, come Gisella. Gli altri escono dai nascondigli per ascoltare meglio) No, non sono troppo costosa!

CHECCO       Parchè?

GISELLA       Perché posso svelarti un segreto ch ti salverà il capitale.

CHECCO       Quale segreto?

GISELLA       Andiamo di là, dammi i soldi e io ti dirò tutto!

CHECCO       T’ vu  resar paghêda prema?  Daj, andèn pu!

GISELLA       (vede l’Eunice sulla porta) Troppo tardi! (staccandosi e riprendendo a recitare) Non voglio soldi da te.

CHECCO       Mo s’ t’è det adës... Dai, vèn acvè.

GISELLA       No. Non adesso. Domani.

CHECCO       E perché non adesso? Chi ce lo impedisce?

GISELLA       Il tempo. Non è ancora ora.

CHECCO       Aspitèla insèn st’ora.

GISELLA       Non posso ho degli altri impegni.

CHECCO       Rimandali.

GISELLA       Non posso.

CHECCO       Sta acvè! Ti farò cambiare idea.

GISELLA       Non ho mai cambiato idea.

CHECCO       Parchè t’a n’m’e mai incuntrê! Abbandonati... lasciati andare... vieni, cedi tra le mie braccia.

GISELLA       Vuoi baciarmi?

CHECCO       Sè.

GISELLA       E non vuoi sapere prima i miei nomi?

CHECCO       A t’l’ho zà dett. Una bëla dona cume te csa s’in fala d‘un nõm.

GISELLA       Alcuni mi chiamano, Sonno eterno, (Checco si blocca stupito e poi comincia a indietreggiare verso il divano dietro al quale son nascoste Eunice, Zaira e Clarina che nel frattempo è tornata) altri Momento fatale,  Viaggio estremo, Trapasso,  Nulla. Gli antichi mi chiamavano Thanatos, (cade di peso sul divano) Moira, Atropo. E potrei darti altri cento nomi.

CHECCO       La Jacmèna? Te t’scherz?

GISELLA       Abbandonati, lasciati andare...  vieni, cedi fra le mie braccia...

CHECCO       Te t’si la mort!?

GISELLA       (Clarina appare con il viso da dietro il divano e Gisella la ricaccia indietro) Vieni! Non sono mai stata tanto desiderata e corteggiata. Mi piace! Per te sono pronta a sfidare le ire del tempo e del destino.

CHECCO       Gisella, basta! S’u t’ha mandé mi anvod par fêm un scherz dii acsè che t’a gli e fata. Mo adëss basta!

GISELLA       Non sto scherzando. (Eunice gli spruzza del gas freddo sulle mani. Francesco si scosta di scatto)

GISELLA       (gli prende le mani con il viso) Abbracciami, baciami!... (Eunice spruzza ancora sopra la testa di Francesco)

CHECCO       T’sì giazëda! T’a n’sì ‘d chêrna!

GISELLA       E ti pare che io possa essere di carne ed ossa? Io non ho corpo.

CHECCO       Alora ta n’ sì la Gisella!

GISELLA       Era la sua ora. L’ho abbracciata, l’ho baciata. Sapevo che ti piaceva e ho preso a prestito il suo corpo per te. Vieni!

CHECCO       No! A n’voj!

GISELLA       (ritraendosi subito) Non vuoi più? (delusa) Peccato! Per te avrei disobbedito. Ti avrei portato con me oggi stesso, senza aspettare domani.

CHECCO       Parchè te... me!?

GISELLA       Certo domani.

CHECCO       No!

GISELLA       Sì.

CHECCO       U n’è e vera! (Eunice non  vista  lo cosparge abbondantemente di spray catalizzatore)

GISELLA       Domani tornerò!

CHECCO       Dgim ch’l’è un sogn, dgim ch’u n’è vera! (si addormenta)

GISELLA       Domani! Domani! (alle altre) Dorme! (termina la sua recita) Tu non mi vedrai ma sentirai il mio freddo bacio. Addio!

Francesco si addormenta. Gisella,  e le due donne lo stendono sul divano. La musica cessa. Entra Ornella.

 

GISELLA       (a Ornella) Ecco è fatta. Io me ne vado.Sono sfinita. (esce)

ORNELLA     Adesso la seconda parte. Via, svelte. Voi sparite.

ERMETE        Non c’è fretta.

ORNELLA     Ha ragione, abbiamo tutta la notte.

Rientra Clarina con gli attrezzi per la pulizia.

EUNICE         E te csa fet?

CLARINA     A n’avèn da pulì?

ZAIRA                       Adëss no! Dop.

CLARINA     Ciò, me a j aveva capì adëss.

EUNICE         Pasa veja! E vat a mudê.

Clarina ritorna via con la roba per le pulizie. Le altre due finiscono il riordino. Ermete si mette in posizione.

ERMETE        E adesso lasciate il campo al maestro!

Gisella rientra agitatissima.

GISELLA       Presto, via, via! Accidenti! Sta arrivando gente!

ERMETE        Come sta arrivando gente?

GISELLA       L’autista e la segretaria!

ORNELLA     Cosa facciamo?

ERMETE        Rimandiamo!

ORNELLA     Come rimandiamo!

ERMETE        Se una cosa non si può fare subito che si fa? Si rimanda. Dov’è un’altra uscita!

ORNELLA     Di là!

ERMETE        Bene, andiamo! Non facciamoci trovare qui.

ZAIRA                       E la Clarina?

ERMETE        Andate a cercarla e portatela via di qui! (Ornella e Ermete escono)

EUNICE         Va a ciamê la Clarina. (esce)

ZAIRA                       (sente le voci che arrivano) Oddio, j è acvè chi ariva! (esce di corsa)

Escono tutte in fretta lasciando Checco adagiato sul divano. Passano rapide Silvia, Vale e Virgo ed escono. Entra Armida.

ARMIDA       (annusa) A ch’ fiê d’absdêl ch’u j acvè. Va là Giocondo, arves la finêstra. (vede Francesco sul divano) A l’saveva me. U s’è indurmintê!

GIOCONDO  Stasera l’era stracch piò de solit. U s’sinteva invurnì.

ARMIDA       E vô fer incora e galtì! (lo guarda) E mi Checco! L’è ora t’meta e car e cvert, nènca te. Cvelì ‘d vènt’ènn a l’corr tropp fôrt, a n’a l’fa gvacì sobit. Mo te t’se un tistõ eh? Mo cus êl ste fiê?  Mo gvêrda ch’bóta so!

GIOCONDO  U s’desta!

CHECCO       (risvegliandosi, guarda l’ Armida) Ah!  La môrt!

ARMIDA       A n’so una blèzza. Mo dagli ufes acsè t’a n’u m’n’avivta maj dê.

CHECCO       La Jacmena! La vèn ! Dmãn!!

ARMIDA       O j ha da parparê da magnê nènca par lì?

CHECCO       Armida! Mo t’a n’capèss? La Jacmena! A l’ho vesta!

ARMIDA       A la vegh ãnca me. Basta ch’a vega in Dôm.

CHECCO       No! L’era acvè da me adëss! L’era lì!

ARMIDA       La môrt?

CHECCO       Sé!

ARMIDA       (con ironia, chiedendo la complicità di Giocondo) E cum’erla? Amanêda ‘d negar?

CHECCO       No ‘d rôsa.

ARMIDA       ‘D rôsa? E dim un pô avevla j occ fora da la tësta?

CHECCO       La rideva.

ARMIDA       La rideva instãnt ch’l’alzeva la fëra sora da la tësta.

CHECCO       No! La n’aveva la fëra. L’aveva i gvent biènch.

ARMIDA       L’era amanêda ‘d rosa, la rideva, l’era sènza fëra. Mo ad schiv ‘d mort ërla!

CHECCO       L’era la Gisella.

ARMIDA       (crede di aver capito tutto) Ah, l’era la Gisella?

CHECCO       Parò la n’era la Gisella. (subito fulminato da un pensiero)  La Gisella l’è môrta!

ARMIDA       (a Giocondo)  U n’ha cumbinê gnit e la j è avãnza acvè (indica la testa). Avdiv cum ch’a si vjetar oman? A pardì propi la tësta.

CHECCO       L’era giazêda. Armida, giazêda...

ARMIDA       (con ironia) La dgeva resar giazëda môrta.

CHECCO       Smetla d’tôm in s’e rozal. Me a l’ho vesta da bõn e l’ha dett ch’l’artorna ‘d mãn par tôm so.

GIOCONDO  Sgnor Checco, vò a si stracch. Adëss a v’purtèn a cà e v’mitì a lët e pu a v’fasì una bëla durmida.

ARMIDA       E pu dmatena a ciamèn e dutor. Ajutim Giocondo.

CHECCO       Mo t’a n’ capess ch’a j ho piò sol stanott ‘d vita.

ARMIDA       Va là, t’camparé incora zentènn.

GIOCONDO  Aspitì ch’a v’ajut.

CHECCO       Lasum stê! A n’so miga incora môrt! (si alza e barcollando si dirige verso l’uscita)

ARMIDA       Purèn, a l’ho dett me. Cun sta fisaziõn ch’u s’è mess adoss, s’u n’s’arigverda un pô u s’amêla da bõn. (esce con Giocondo seguendo Checco).

 

Entra Clarina. Ha tutta l’attrezzatura per le pulizie.

CLARINA     A posi avnì adëss? A posì... Boh, u n’j è piò inciö. Ciò, parò i puteva nènca avnim a dì ch’l’era ora. Mitèn pu a post. (si abbassa per raccogliere dei fogli)

Entra Giocondo.

GIOCONDO  Bêda ch’l’è propi zucõn veh, cvãnd ch’u s’i mett. (lo rifà) “A m’vegh a cà da par me! Te to sò un’êtra machina!” (cerca in un cassetto  ed estrae alcuni mazzi di chiavi) A turrò sò la Rover.

CLARINA     (che non l’aveva sentito) Ah! Ch’u t’ciapèss un azidènt!

GIOCONDO  Chi è?

CLARINA     A m’so avuda da parcusê!

GIOCONDO  (la osserva) U n’è un pô têrd par fêr al pulizej?

CLARINA     A sera avnuda prema mo l’era tropp prëst. Adëss l’è trop têrd! Mo vò d’in dov a saltiv fora?

GIOCONDO  A sera acvè.

CLARINA     Eh no! Cvãnd ch’a so avnuda prema vò a n’i sivi.

GIOCONDO  Alora e vô dì ch’a so arivê dop.

CLARINA     E zà! E la Zaira, l’Eunice, e sgnor Zaltoni in duv e j andé?

GIOCONDO  A n’e so miga. Acvè u j era sol e sgnor Checco.

CLARINA     E sgnor Checco?

GIOCONDO  Sé, ch’u s’è andê a cà. E adëss a m’avej nènca me. (prende le chiavi della macchina).

CLARINA     Csa tuliv so? Fasim mo d’avdé? A n’srì miga un lëdar!?

GIOCONDO  (divertito, mostra  le chiavi) Parchè s’a foss un lêdar a v’l’arebi da dì?

CLARINA     S’a n’avlì dì una busèja!  Csa fasiv vò acvè d’astora? Chi siv?

GIOCONDO  A so l’autesta de sgnor Checco. E dato che lò u s’è andê a cà da par lò cun la Mercedes me a so arturnê indrì a tôr al ciêv dla Rover.

CLARINA     (non ancora convinta) E chi ël e sgnor Checco?

GIOCONDO  Un capar sé! A n’cnusì Checco Minardi?

CLARINA     Me no.

GIOCONDO Checco Minardi! A m’maravej ch’a n’ e cnusiva. I l’cnoss tott cvent. Checco Minardi l’ha di bajoch dimpartót, l’ha un aparècc e l’è nènca e padrõ ‘d tott ste palaz.

CLARINA     Ah! Adëss a j ho capì! L’è che sgnor ch’l’era acvè stuglê!

GIOCONDO  Propi lò! Avdiv ch’a l’cnusì? U m’ pareva strã. A n’si la dona dal pulizej?

CLARINA     No no. Me a n’so la dona dal pulizej. A li fëgh sol par stasera.

GIOCONDO  Sol par stasera?

CLARINA     Sè, a pruvisôri, parchè la Zaira?

GIOCONDO  E chi ëla la Zaira?

CLARINA     La Zaira! A m’maravej ch’a n’la cnusiva. I la cnoss tott cvent. La Zaira l’è una mi amiga. (rapida) Parchè adêss, me, a so sènza lavor. A faseva l’infarmira da un dintesta mo u m’ha lasê a cà e alora la Zaira l’ha m’ha truvê ste lavor ch’è cvè, che pu a sèma me, lì e l’Eunice. La m’ha dett ch’ i m’ dà zent mela french par amanêm da vëcia: un lavor da pôca fadiga. A j avèn fat e spetacul, che me prema a j aveva d’amsurê de cutõ e pu dop a l’aveva da tajê. A j avèn fat gni côsa e adëss a pulèss e pu a m’vegh a cà.

GIOCONDO  Un capar sé!

CLARINA     A j aviv capì parchè me a n’so la dona dal pulizej??

GIOCONDO  Sé sé. (a parte) Ch’ u m’ciapa un azidènt s’a j ho capì cvël!

CLARINA     Parò la puteva nènca aspatêm.

GIOCONDO  Chi?

CLARINA     La Zaira, no? A siv parchês un pô incantê vò?

GIOCONDO  Un capar sé!

CLARINA     A j ho det che la Zaira la puteva nènca aspatêm.

GIOCONDO  Parchè, a j aviv pavura andev a cà da par vò? (prende il telefonino) Avliv dê una telefunëda a vostar marid?

CLARINA     No no. Me a n’so miga maridêda.

GIOCONDO  (subito interessato) Ah no?

CLARINA     No.

GIOCONDO  (tra sé) A n’i pos credar! (a Clarina) Alora a v’aspêt e pu a v’acumpagn me. Cun la Rover ch’l’è una machina bëla cume vò.

CLARINA     Cs’aviv det?

GIOCONDO  A v’ho fat un cumplimènt.

CLARINA     E parchè a m’aviv fat un cumplimènt?

GIOCONDO  Anden dõnca, a si una bëla dona. A n’avrì pu avù di oman ch’i v’ha fat di cumplimènt?

CLARINA     Ch’a n’cardiva miga ch’a seja ôna ‘d cvéli!

GIOCONDO  Un capar sé! Mo no ch’a n’i cred.

CLARINA     E alora parchè a m’aviv fat un cumplimènt?

GIOCONDO  (tra sé) A m’ so pu mess in tla mazedga! (a Clarina) Parchè vò a sì una bëla dona, a si ragaza e a so ragaz nènca me.

CLARINA     (colpita a sua volta) A si ragaz?

GIOCONDO  Sé.

CLARINA     A n’i cred.

GIOCONDO  Parchè?

CLARINA     Parchè j oman j è tott busedar!

GIOCONDO  Cvest a l’dgì vò!

CLARINA     Me al busej a n’li degh brisul e a n’poss supurtê ch’i m’l’i cõnta a me.

GIOCONDO  Mo vò, a j aviv  cnusù, tott, j oman?

CLARINA     No, u s’capèss!

GIOCONDO  Alora cum a fasiv a di ch’j è tott busedar?

CLARINA     Ció! Alora u s’ved ch’a j ho incuntrê sol ‘d cvij! A fêla curta: a j ho sré e livar e di oman a n’i n’voj piò savé.

GIOCONDO  Un capar sé!

CLARINA     Adëss al savì nènca vo e a putì fê ‘d mãnch ‘d fêm di cumplimènt!

Irrompe Eunice, improvvisamente.

EUNICE                     Alora? T’si incora acvè? Daj, pasum dnenz! (la spinge) Daj, pasum dnenz! (a Giocondo che è rimasto inebetito) E vò, a n’u v’vargugnì aprufitêvan acsè d’una pôra cvajóna!

CLARINA     Me a n’so una pôra cvajóna! (escono)

GIOCONDO  Un capar sé! Ch’u m’ ciapa un azidènt s’a j ho capì gnit!

ATTO TERZO

Checco solo nel suo ufficio.

CHECCO       Incõ a m’ho da murì. A m’ho da murì! (pausa) Cvãnd ch’u s’mor un’êtar a s’tirèn in t’al spall e pu a dgèn: “Ehi, e purèt l’è môrt....” A dgèn: “e purèt!” nènca s’l’era un sgnor.  E cun i parent:”Curag prèma o dop e toca a tott cvent.” A l’splèn, a s’anden a cà e pu a n’i pinsèn piò. Cvãnd ch’u s’mõr un’êtar...  (breve pausa) Mo adêss u m’ toca a me. A me! A mo, l’è difarènt! Ch’jetar i s’tira in t’al spall, e me, a i’m’splèss!! U j è pôch da ridar. A j ho un sparatisum adoss! E a n’so bõn ad fêr un azidènt! Invezi e bsogna ch’a fêga cvicvëll!

Entra Armida.

ARMIDA       T’a j apens incora? Bêda che la tu l’è una curiosa fisaziôn! L’è stê un sogn.

CHECCO       Un sogn. Zà. (improvvisamente)  La Gisella! Ciãmla sobit! Ciãmla!

ARMIDA       A j ho capì.

CHECCO       T’a n’è capì gnit!

ARMIDA       (alla porta) Silvia?

SILVIA          (entra) Si, signora.

ARMIDA       Chiama la signorina Gisella Soglia. Dì che venga subito qui.

SILVIA          Va bene, signora (esce)

ARMIDA       E me a ciãm e dutor.

CHECCO       Da fên chè? Csa m’fal e dutor? A n’so miga amalê. A stëgh benesum.  Sol, ch’a j ho da murì!

ARMIDA       Parò s’t’tuless cvicvël da stêr un pô chêlum. T’starèss mej.

CHECCO       Sta trancvela dman a srò chêlum ‘d posta. E srà pu mej ch’a m’môva! Ch’a rispira! Ch’a sêlta! Ch’a rugia! Ch’a rida! Ch’a piãnza! Ch’a fëga cvell ch’a n’ho maj fat. L’è l’ultum dè!

SILVIA          (entra) La signorina Gisella non è ancora arrivata.

ARMIDA       Hai provato a casa?

SILVIA          Ha provato il dottor Fenati. Ha detto che non risponde nessuno.

ARMIDA       Va bene. Grazie. (Silvia esce)

CHECCO       L’è môrta.

ARMIDA       La n’arà sintù e talefan.

CHECCO       L’è môrta!!

ARMIDA       La s’srà indurmintêda.

CHECCO       Va a cà sova. Va avdé sobit. Trôvla! Vaj!

ARMIDA       A j vegh! Aj vegh! Sta chêlum! Sta chêlum. (entra Silvia)

CHECCO       (sgarbato) E te csa vut?

SILVIA          C’è un signore che chiede di lei.

CHECCO       A n’i so pr’inciôn.

SILVIA          Gliel’ho detto. Ma insiste. Dice che è una cosa importantissima. Ha detto di dirle: “Di importanza vitale... no... mortale” proprio così: “Di importanza mortale.”

Entra Eunice. E’ vestita vagamente arabeggiante. Ha in mano una una bomboletta spray con la quale inonda l’ambiente

CHECCO       Mo csa fala?

EUNICE         (terminata l’operazione di bonifica si inchina verso l’entrata) Maestro, ora l’ambiente è puro.

Entra Ermete.

 

ERMETE        Grazie, mia diletta. (a Checco) Mi scusi, ma è meglio che saltiamo tutti i preliminari. Non abbiamo più molto tempo. Non è vero, signor Francesco? (a Silvia che era rimasta di stucco dà una banconota) Vai pure ragazzina. Grazie. (Silvia attende il gesto di Checco che a sua volta l’invita a uscire ed esce. Eunice si piazza di guardia sulla porta) 

CHECCO       Chi siv? Un  vu cumprà? A n’ cõpar gnit!  (lo spray piano piano fa effetto)

ERMETE        Sono qui per proporle un affare.

CHECCO       U n’m’intarësa brisul.

ERMETE        Solo perché - oggi - lei, deve morire?

CHECCO       (colpito) E vò cum a fasiv a savel?

ERMETE        Segreto professionale.

CHECCO       Chi siv? E bëca-môrt? L’è l’onich che posa incora fêr un afëri cun me.

ERMETE                    La mia società è interessata a lei.

CHECCO       Eh? Società?

ERMETE        La sua capacità, la sua determinazione, la sua scaltrezza negli affari ci hanno colpito tanto da proporle di entrare a far parte del nostro consiglio di amministrazione.

CHECCO       Forsi vò a n’avì capì bèn. Incù, me, a m’avej!

ERMETE                    E’ necessaria appunto la sua dipartita, perché lei possa entrare a far parte della nostra società.

CHECCO       A ch’sucietê ëla? Un cãmp-sãnt?

ERMETE        Vedo che ha ancora voglia di scherzare. Anche se “partire” non è uno scherzo.

CHECCO       Alora csa vliv da me?

ERMETE                    Le offro la possibilità di portare con lei -  di là -  tutto il suo capitale.

CHECCO       Bum! (ride) Vò a m’avlì fê murì de ridar prèma de tèmp. Purtêm dri gni côsa! Cvesta l’è bëla. Cuntin un’êtra che a cvesta a n’j o cardù.

ERMETE        U n’u m’cred?(stupore di Checco che lo sente parlare in dialetto) E dì che nench ajr sera u j è stê un fatt ch’u n’srebb da credar.

CHECCO       Zà. (sospettoso) Mo vò chi siv da savé gni côsa? (Eunice accende un sigaro ad  e con l’accendino fa, apposta, una fiamma esagerata. Checco è come fulminato) E gêvul!

ERMETE        (ride) E gêvul? E gëvul u n’esest! A si propi curius vujetar. A n’savì cvell ch’u j seja ‘d là e a strulghì. Paradis, inferan, enzul, gêvul... a fasì di castéll. Caro dottor Minardi, tutto questo non esiste. Semplicemente: non è mai esistito.

CHECCO       E alora csa j ël?

ERMETE        S’u s’putess me a j è direbb. Mo u n’j è parôl a basta par fejal capì, gnãnca in ingles. U l’avdrà dmãn, s’a s’mitèn d’acôrd.

CHECCO       Alora me a m’môr, a vegn in t’e vostar cunsej d’aministraziô -  ch’a n’ho pu incora capì ch’ ditta ch’la seja  - e a m’poss purtê drì tott i mi bajocch.

ERMETE        L’è propi cvèll ch’ a j ho prupost.

CHECCO       (sfidandolo) Se  me a j stëgh, csa vliv vò in cãmbi? O j ha da firmê un cvich asègn, sobit?

ERMETE        Lò u n’u m’cred incora.

CHECCO       A n’so me ch’a j ho da credar. A si vò ch’a m’avì da cunvènzar! (Eunice invitata da Ermete fa un secondo intervento con lo spray) A putì fê ‘d mãnch a dê de flit. U n’i n’è acvè dal zinzêl. U n’ j n’è!

ERMETE        E va bèn. Rasunèn cun la su tësta. A soja avnù acvè cun dal prupost scandalosi? No. A j ho sol dett ch’u s’pò purtê dri tott cvell ch’l’ha gvadagnê, cun e su sudor. S’l’è e vera csa j ël ad mêl?

CHECCO       Se foss e vera, gnit ‘d posta.

ERMETE        Alora a n’poss resar e gêvul. Sin’acvè a j segna? S’a foss e gêvul a v’avrebb fatt tóta un’êtra pruposta...

CHECCO       Me a n’capèss piò un azidènt! A m’avì invurnì cun tott al vostar ciacar. Insoma, fasèla curta! I cvatrèn u n’s’j è maj purtê drì inciô.

ERMETE        Fen’ajr. Fino a jeri. Ma fino a ieri l’uomo non era andato sulla luna, non aveva inventato il computer. Non sapeva navigare nell’etere. Non aveva a sua disposizione la rete. Il mondo virtuale più potente che si possa immaginare. Lei me lo insegna: oggi tutto è comunicazione. Oggi è possibile quello che ieri era non solo impossibile, ma inimmaginabile!

CHECCO       E va bèn. Mitèn pu che oggi sia possibile l’impossibile. Chi ël ch’u m’garantess ch’a m’i putrò purtê dri da bõ i mi cvatrèn?

ERMETE        E se a la fèn u n’foss brisul vera. Csa j armetal lò? A cnosal un’êtra manira par purtês dri i su bajocch?

CHECCO       No.

ERMETE        A vedal?

CHECCO       E va bèn! E se me a cardess ch’ u s’ putess! Cus arèbi da fê?

ERMETE        Gnit.

CHECCO       Csa vôl dì, gnit?

ERMETE        La j è una cundiziôn. Mo l’a n’dipend da  lò. La dipend da ch’j etar.

CHECCO       Da ch’jetar? Chi?

ERMETE        E bsogna ch’u n’j seja inciõn che voja i su bajocch.

CHECCO       Tombola!

ERMETE        Nessuno che desideri il suo denaro. Il desiderio contrario ostacola i flussi di rete e non consente il passaggio dei codici di accesso.

CHECCO       A l’saveva ch’u j era un furmaj sota! Tutti desiderano i soldi!

ERMETE        Cvest l’è e vera!

CHECCO       L’è una cundiziôn la vostra ch’la n’s’putrà maj dê.

ERMETE        Mo acvè a dscurèn di su bajocch. Ora chi può desiderare il suo denaro? Coloro che non sanno che lei lo possiede non possono desiderarlo. Chi sa che lei lo possiede e sa che non lo potrà mai avere, desidera invano. Solo chi sa e può averlo, può esserle di ostacolo.

CHECCO       I parent!

ERMETE        Ha visto? In fondo non sono poi tanti.

CHECCO       J è basta. A n’a gli a farò maj. Ma cum’arebi da fê par cunvenzar Tonino... (Eunice sparge ancora aromi con la bomboletta e Checco è sempre più imbambolato)

ERMETE        Prepari una cartellina con tutti i codici segreti e le chiavi di accesso ai suoi conti italiani ed esteri e la metta in questa busta.(Eunice consegna una busta a Checco) La consegni a una sua persona di fiducia e la faccia mettere a capo del letto.

Entra Ornella. Paga definitivamente Ermete. Ermete ed Eunice escono. Ornella si siede accanto a Francesco.

ORNELLA     Ma no, zio, non essere così avvilito. Pensa positivo. Pensa positivo!

CHECCO       Pensa positivo! Me a j apens. Mo a n’veggh cvell ch’u j seja di “positivo” in t’e murì.

ORNELLA     Sei in uno stato depressivo. Reagisci.

CHECCO       Reagisci un azidènt! La Gisella la n’s’atrôva invell. E cvest e vô dì che la môrt la m’ha dett la varitê. E pu, propi adëss l’è avnù õn ch’a n’ho maj vest e maj cnusù e che sa gni côsa. Gni côsa! E u m’ha det che... no no, a n’i poss credar... (ripensa al dialogo con Ermete)

ORNELLA     Cosa ti ha detto, zio?

CHECCO       No no. U n’pò dês.

ORNELLA     Che cosa?

CHECCO       (improvvisamente) Te et chêra d’aver i mi bajocch?

ORNELLA     E chè?

CHECCO       Desideri i miei soldi?

ORNELLA     Che strana domanda. Perché?

CHECCO       Arspondum. Li desideri? 

ORNELLA     Non ci ho mai pensato.

CHECCO       Alora mitèmla acsè. Mitèn che me a scriva i nomar di mi cont in sta bosta e ch’a t’la dêga te. Te cs’in fet?

ORNELLA     Cvell t’ vu tè, zej!

CHECCO       A la mitaresta - senza gvardêi - cvand ch’a so mort, a i pì de mi lët?

ORNELLA     Se quello fosse un tuo desiderio! Sì!

CHECCO       (sospettoso) Da bõ?

ORNELLA     Ch’a muress acvè!

CHECCO       No sta dscorar ‘d murì! (serio) Ornella, te t’sé ch’a t’ho sempr’avlù bèn cume una fiôla. Mo adëss a so cume l’usël in sla bròca ch’l’aspëta la s-ciuptê. Murì e srebb gnit. L’è ch’u m’toca ‘d lasê acvà zò tott i mi bajocch.

ORNELLA     Tutto il frutto del tuo lavoro, della tua intelligenza...

CHECCO       E della mia volontà! J è i mi fiul! Me a j ho mess e mond. Sènza ‘d me j avãnza sènza bab e sènza mãma. Sé, sènza mãma: parchè me a so nènca la su mãma. Me a j ho fët, aj fêgh cresar, a j cuntrol tott i minut. Dop, cvãnd ch’a n’i srò piò me, csa suzidral a sti puvar urfanel? E credum u n’j è gnit ‘d piò dilichêt, ‘d piò indifes di più fragile di un pacchetto d’azioni ferme in una banca. T’è rasõn: devo reagire. E bsogna ch’a fëga cvicvëll e te e bsogna t’a m’ajuta.

ORNELLA     A so acvè par cvest, zej. Di sò!

CHECCO       (tra sé) Me a n’i cred, parò se foss e vera? (serio a Ornella) Adëss a t’deggh un cvël mo te prumetum t’a n’t’mett brisul a ridar.

ORNELLA     Mo cum a put pinsê che me, ch’a t’veggh acsè amasê, a j epa voja ‘d ridar!

CHECCO       Ch’l’u ‘d prema u m’ha dett ch’a m’ poss purtê dri tott e mi capitêl. U m’ha dett ch’a m’i poss purtê dri... No sta ridar!!

ORNELLA     Me a n’i cred, zej.

CHECCO       A n’j cred gnãca me. Mo da e mumènt ch’a m’ho da murì e che i mi bajocch a n’ i veggh piò!

ORNELLA     T’avress pruvê!

CHECCO       Ecco. Mo u j è una cundiziôn: nessuno dei miei parenti deve desiderare i miei soldi! E adëss a t’arfëgh la cmãnda d’prema! (serissimo e scrutandola negli occhi) Ornella, desideri i miei soldi?

ORNELLA     (serissima guardandolo) Adesso che conosco i tuoi progetti. Meno che mai.

CHECCO       (l’abbraccia) T’si la mi cunsulaziôn! (patetico) A t’arcurdat cvãnd che da znina a t’tuleva in s’e stcoll?

ORNELLA     (si siede sulle ginocchia di Checco) Sé, e pu a fasema: cavalon don don... cavalon don don...

CHECCO       (assieme a Ornella) Cavalon don don... cavalon don don... (improvvisamente) Tonino!

ORNELLA     Tonino cosa?

CHECCO       Lo, u n’srà maj d’acôrd.

ORNELLA     Perché dici questo?

CHECCO       A l’so set che va in zir a fêr a tott la pruposta d’amazzêm par rubêm i mi cvatrèn.

ORNELLA     Ma no! E scherza.

CHECCO       Te t’a j vu bèn e t’a l’difend; mo s’u n’foss ch’l’è e fiôl ad mi fradëll, a l’arebb zà dinunziê e fat metr’in galera.

ORNELLA     Hai detto  che non deve desiderare i tuoi soldi?

CHECCO       Sé. E l’è impusèbil.

ORNELLA     Non è detto. Forse c’è un modo per convincerlo. Vieni con me. Andiamo nel mio ufficio a studiare un piano. (chiama) Silvia?

SILVIA          (entra) Sì, signorina.

ORNELLA     Il signor Francesco ed io non ci siamo per nessuno. Prendi tutte le comunicazioni e registra le richieste.

SILVIA          Sì, signorina.

Ornella e Checco escono. Entra subito Vale.

SILVIA          Allora?

VALE             Allora?

SILVIA          Ieri sera abbiamo combinato un bël casino.

VALE             Per me è saltato su tutta la rete interna.

SILVIA          Per adesso qui non se n’è accorto nessuno. Stamattina non hanno ancora usato internet. E da te?

VALE             Neanche da me.

SILVIA          Però è strano. Il signor Francesco, la prima cosa che fa quando entra in ufficio è collegarsi.

VALE             Avrà altri pensieri. Dai, accendiamo per vedere se va.

SILVIA          Sei scema? Dopo sì che la colpa ce la prendiamo tutta noi. Guarda! (prende la chiave e la ripone nel cassetto) Così anche l’ultima prova è sparita.

VALE             Hai ragione. Noi non siamo mai venute qui.

SILVIA          La Virgo?

VALE             E’ meglio che non la incontri. E’ in piena crisi di coscienza. Vuole raccontare tutto.

SILVIA          Ma cos’è scema?

Entrano Armida e Giocondo.

ARMIDA       Ah, siete qui.

SILVIA          Il signor Francesco è nell’ufficio della signorina Ornella. Ha detto che non vuole essere disturbato.

ARMIDA       Grazie. Potete ritornare di là. (a Giocondo) Acsè di fêt fêt! La Gisella la n’s’atrôva invèl: l’è sparida d’ajr sera. Adëss csa j deghi cun Checco?

GIOCONDO  Par caritê no stasii di gnit. Si no u s’impresiona incora piò tãnt.

ARMIDA       U m’ha mandê lò a zarchêla cum a fëzi a no dije. Cvãnd ch’l’artorna l’è e prem cvël ch’u m’cmãnda.

GIOCONDO  Andì a fêr un zir. A j stëgh me acvè. A j degh ch’a n’si incora arturnêda. Ah, Armida, chi ëla la dona dal pulizej?

ARMIDA       A ch’dona?

GIOCONDO  Cvèla ch’l’era acvè ajr sera cvãnd ch’a s’sen avié.

ARMIDA       Cs’aviv sugnê nènca vò? Al pulizej u l’i fa la PU.R.Eco. Pulizie rapide ed ecologiche. I vèn la matèna prêst.

GIOCONDO  Epuri ajr sera acvè  u j era una dona dal pulizej. 

ARMIDA       L’è impusebil.

GIOCONDO  Un capar sè! A n’so miga zigh. Vò a la cnusiv la Zaira?

ARMIDA       Me no.

GIOCONDO  Ohi, i la cnoss tott!

ARMIDA       E chi ëla?

GIOCONDO  A n’e so miga. La srà e chêp dl’agenzeja dal pulizej.

ARMIDA       A j n’dscurèn dop, adëss me a m’avej. (esce)

Giocondo solo. Poi Clarina.

CLARINA     Ah! Csa siv acvè d’ajr sera?

GIOCONDO  E vò a siv avnuda a fêr al pulizej?

CLARINA     No, incù no, incù a j ho un apuntament.

GIOCONDO  Cun un oman?

CLARINA     Sé.

GIOCONDO  Acvè?

CLARINA     A dì la varitê a n’m’arcôrd piò: s’lè acvè o s’l’è stciota, s’l’è a gli ondg o gli ondg e mëz. Alora a so avnuda sò.

GIOCONDO  E chi ël st’oman? 

CLARINA     Parchè a m’fasiv tóti stal cmãnd? (allarmata)  A siv õn dla finãnza!?

GIOCONDO  No, a so sempar l’autesta ‘d Checco Minardi.

CLARINA     Che sgnor che durmeva acvè ajr sera.

GIOCONDO  Propi lo.

CLARINA     E cum a stal?

GIOCONDO  Par stê e sta bèn, sol che dis che stanott l’ha vest la môrt in parsona e ch’la j ha dett ch’u s’ha da murir incù. (Clarina ride) Cs’aviv da ridar?

CLARINA     A so propi cuntènta.

GIOCONDO  A si cuntènta che Checco u s’epa da murìr incù?

CLARINA     No. A so cuntènta ch’u j epa cardù.

GIOCONDO  Cardù e chè?

CLARINA     Cardù a la cumegia ch’a j avèn fat air sera. L’era una busèja mo par e su bèn.

GIOCONDO  Un capar sé! Cus ël ch’a j avì fat?

CLARINA     A la cnusiv vò la Zaira?

GIOCONDO  No, a n’la cnoss.

CLARINA     Ohi, i la cnoss tott. Ecco, la Zaira, li l’ha fat un furmaj e sgnor Checco.

GIOCONDO  E chè?

CLARINA     Un furmaj!

GIOCONDO  Un capare sé!

CLARINA     La su ‘nvoda la j vôr una massa ‘d bèn, e dato che e sgnor Checco u n’e sa brisul, l’ha ciamê la Zaira. E me, l’Eunice, la Zaira e un’êtra sgnurèna ch’a n’cnoss brisul, a j avèn fat credar che incù u s’ha da murì. Par e su bèn. Acsè e farà in freza.

GIOCONDO  A fê chè?

CLARINA     A fê sparì i su bajocch. Sicura! E dopp a l’ho imparê nènca me cum ch’u s’fa. E adëss a so acvè ch’aspët e sgnor Sapponi.

GIOCONDO  A n’capèss un azidènt!

CLARINA     Forsi u s’ciãma Sattoni. Insoma l’è un amigh dla Zaira.

GIOCONDO  (che ormai ha rinunciato a capire) Ah, ecco, j è tott d’una fameja.

CLARINA     Parò l’Eunice... 

GIOCONDO  L’Eunice? Cvela ch’l’è sempar istizida.

CLARINA     Eh!

GIOCONDO  A scumett che nènca l’Eunice l’è un’amiga dla Zaira.

CLARINA     A la cnusì?

GIOCONDO  No.

CLARINA     Cum a fasiv a savel?

GIOCONDO  A j ho tirat a indvinê.

CLARINA     Parò  l’Eunice la m’aveva dett che stu l’avleva e zencv de zent. Invezi a j ho scvert ch’l’e  e sgnor Zaglioni cvell ch’ u j fa sparì e ch’ u n’vô gnit. E alora j vent migliõ a j dëgh a lò. Acsè a gvadãgn e vènt de zent pulì. A n’so miga incantêda mè!

GIOCONDO  Vènt migliõ? E vènt de zent? Un capar sé! Se cun vò a j capess un azidènt ch’ u m’vegna un cólp!

CLARINA     Ciò, piò ciëra d’acsè. Cum a v’lo j ha da dì? A n’srì miga un pô incantê?

GIOCONDO  (sospettoso) A n’u m’cuntarì miga dal busej!?

CLARINA     (molto risentita) Me a n’so busêdra! Cmandil a la Zaira! Parchè u j è una bãnca a cl’êtar mond e e sgnor Santoni u j purtarà i mi vènt migliõ e nènca tott i bajocch ‘d Checco. Par e su bèn!

GIOCONDO  Tott i bajocch’d Checco?

CLARINA     Sicura.

GIOCONDO  In t’una bãnca a cl’êtar mond?

CLARINA     U m’l’ha det l’Eunice. E Manfroni u j pôrta!...(fra sé)  Forsi u ‘s ciama Marconi.

GIOCONDO  (che comincia a capire) Un capar sé! Adëss a cmènz a capì. (con cipiglio) E questa la n’è una busèja!?

CLARINA     (spaventata piange) Me a n’so busêdra!

GIOCONDO  A n’pinsarì miga che me a creda a una fôla acsè!

CLARINA     (piange) Me a n’so busêdra!

GIOCONDO  (si commuove) So so. Smitì ‘d piãnzar. Acsè a m’butì al budëll in t’un sacch nènca a me.

CLARINA     Me a n’so busêdra!

GIOCONDO  A l’so ch’a n’si busêdra. (le dà un fazzoletto) Andèn. Asughiv chi occ. Ecco, avdiv cum ch’a si piò bëla acsè?

CLARINA     A dgiv da bõn?

GIOCONDO  Sicura ch’a degh da bõn. A si una bëla dona. Alè, strupiv nènca e nês! (al pubblico) U m’pê d’avé mess insè una babina!

CLARINA     A j cardì da bõn che me a n’seja una busêdra?

GIOCONDO  Adëss a so sicur.

CLARINA     Grazie! E pu al putì cmandê nenca e sgnor Zantoni l’ha d’avnì adëss! Forsi.

GIOCONDO  Acvè?

CLARINA     A j ho da dê i mi vènt migliõ. Forsi u m’aspëta stciõta.

GIOCODO     No no. Stasì acvè. E sgnor... alè cvell ch’a dgì vo.

CLARINA     A m’scord sèmpar e su nõm, forsi u s’ciãma Ciapponi.

GIOCONDO  U n’m’impôrta cum ch’u s’ciãma. A l’aspitèn insèn.

CLARINA     E se lo u n’m’atrôva?

GIOCONDO  A j aviv drì j vènt migliõ?

CLARINA     Sé.

GIOCONDO  Alora u v’atrôva. U v’atrôva. Avnin, avnin cun me ch’a v’fëgh cnosar e sgnor Checco.

CLARINA     Da bõ? Acsè a j e degh nènca cun lò. E srà cuntènt.

GIOCONDO  Una massa. A v’garantèss una massa.

CLARINA     (vede Ornella) U j è l’anvoda de sgnor Checco! Sgnurèna?... (fa per andarle incontro)

GIOCONDO  (la trascina via) Adêss no! Dop.

Giocondo e Clarina escono. Entra Ornella con Tonino.

TONINO        A j ho arpinsê a gni côsa. S’a l’butèn a mòll indurmènt cvãnd che e zej chesca in tl’acva u s’desta e a sèn da pê nènca. E bsogna ch’u n’s’n’adëga brisul. Alora a j ho pinsê: st’êtar viaz che e fa cun l’aparècc a j paghen una dona, a l’imbariaghèn, a j mitèn de vlen in t’e sanzvés, che in t’l’ajbãna u s’sènt trop, a l’indurmintè e al butèn zò da l’aparècc cun e paracadute asrê; Acsè cvãnd ch’u s’desta u s’n’adà ch’l’è che bela che môrt  e stciao bona not!

ORNELLA     Tonino, lo zio ha avuto un momento di crisi religiosa e ha regalato ogni suo bene alla Chiesa.

TONINO        Sinò, par sicurèza, cvand l’ariva par têra  a j tir cun... e chè?

ORNELLA     Lo zio in un momento di crisi religiosa e ha regalato ogni suo bene alla Chiesa e intende chiudersi in un convento.

TONINO        E chè? Chiesa? Convento?

ORNELLA     Ha seguito sènza conoscerlo il tuo consiglio. Ti ricordi ieri? Così ora si salverà l’anima.

TONINO        Mio consiglio un azidènt! Me a pinseva a un’uferta da mell frènch. E masum dis mèla.

ORNELLA     Che importanza ha, tanto a te il denaro non interessa.

TONINO        L’ha rigalê i su bajocch!?

ORNELLA     Sì.

TONINO        Dim ch’u n’è vera. Dim ch’u n’è vera!

ORNELLA     Te lo dirà lui stesso. Eccolo!

Entra Checco. Ha un lungo saio bianco fino ai piedi. (L’attore sotto il saio avrà un altissimo paio di coturni. Lui starà con le ginocchia piegate per potersi poi alzare a tempo e ottenere l’effetto di una elevazione verso il cielo. In testa porterà un’aureola che si illuminerà raggiunto l’altezza massima. Tanto più alti sono i coturni tanto più efficace sarà l’effetto) 

CHECCO       Pregate per me!

TONINO        Mo zej? Cus et fat?

CHECCO       A j ho capì che i bajocch in cõnta gnit.

TONINO        Ah, mo alora t’si propi gvent disum ‘d posta!

CHECCO       Sol i purèt i va in paradis.  

TONINO        Zà, parchè l’Inferan j e fa scuntê prema, acvà zò!

ORNELLA     Coraggio Tonino. Ormai lo zio ha perfezionato i lasciti. Non c’è più  niente da fare.

TONINO        E me cum a fëghi adëss?

CHECCO       Guadagnerai il pane con il sudore della fronte.

TONINO        U m’tucarà ‘d metm’a lavurê?

CHECCO       E la srà la tu furtona.

ORNELLA     Guarda! Gli sta spuntando l’aureola!”

TONINO        Brota carogna!

CHECCO       Ora et labora!

TONINO        Brota carogna!

CHECCO       Ora et labora!

TONINO        T’a n’putivta aspatê in cvich dè? Cs’avivta pavura ‘d murì! E me ch’a j aveva zà pinsê a gni côsa...

ORNELLA     Stai calmo.

TONINO        A m’avej. A m’avej! St’imbezel, l’ha rigalê tott i bajocch! Ch’u n’s’creda ch’a l’mantègna me, adëss! A n’so cvèl d’fêman me d’un vëcc sènza cvatrèn!

ORNELLA     Tonino, aspetta. Adesso è il momento giusto per il tuo piano. Lo salvi dalla miseria e va in paradiso.

TONINO        Eh chè? Lo salvo dalla miseria? Eh no! (a Checco) A voj t’tribola nènca te! T’a n’è da campê incora zentènn e pu fêt da pë nèca!! (esce)

CHECCO       (scoppia i una risata assieme ad Ornella e si toglie la bardatura) Grazie Ornella, grazie! Adëss a m’avej piò trancvèll. Acvè in sta bosta u j è i nomar di mi cont curent. Cvãnd ch’a so môrt metla sora e mi lët.

ORNELLA     Va bene, zio.

CHECCO       E adës lasum da par me. A voj che la Jacmèna la m’atrova incora viv.

ORNELLA     Va bene, zio. (piange)

CHECCO       No, no sta piãnzar. Cvãnd ch’a sarò d’là a pinsarò sobit a te.

Ornella esce. Checco si alza e se ne va. Passano Giocondo e Clarina e lo seguono. Rientra Armida con le ragazzine.

ARMIDA       Lo sapete che quello che avete fatto è molto grave? Non tanto per il danno, ma per il gesto.

VALE             Lo sappiamo.

VIRGO           La prego, ci dica cosa dobbiamo fare per riparare.

ARMIDA       Non posso dirvelo io, dobbiamo chiederlo al dottor Francesco.

VALE             No, signora, non gli dica niente con lui.

SILVIA          Oppure dica che lei ci aveva dato il permesso.

ARMIDA       Mo bene! Vuoi che metta bugia su bugia? Aspettate qui. Vado a sentire.

SILVIA          (a Virgo) Non potevi stare a casa?

VALE             Non se ne accorgeva nessuno!

VIRGO           A me non mi va di fare queste cose. Se volete date tutta la colpa a me. Ma io mi voglio sentire a posto con la mia coscienza!

SILVIA          La coscienza! Sei peggio di una suora.

VALE             Basta, Silvia! I fondo Virgo ha ragione. 

SILVIA          Tu sta zitta! Chi ha scassato tutto? “Sono brava a navigare! Sono un hacker!” Sei un wafer, ecco cosa sei.  Se fossimo state su un’astronave ci saremmo perse nell’universo: “Duemilaeuno odissea nello spazio!”

ARMIDA       (si affaccia) Entrate pure, entrate.

Silvia, Vale e Virgo entrano. Entra agitatisima Ornella e si mette computer.

ORNELLA     Accidenti! Non riesco collegarmi! Proprio oggi! Speriamo di farcela con questo. (prova la connessione con Internet) Accidenti! Errore! Errore!

Intanto sono entrati Ermete, Zaira, Eunice e Gisella.

Cosa volete?

ERMETE        (riconosce la busta che ha dato a Checco) Abbiamo i codici, eh?

ORNELLA     Quali codici?

ERMETE        T’a n’cardaré miga ch’a s’acuntintegna dla pula e che te a t’ lasègna tott e grãn.

EUNICE         Al savèn cvèll t’a j pò cavê  d’ in sté bêrch.

ERMETE        E avlèn la nostra pêrt.

ZAIRA           Il venti per cento per uno?

ORNELLA     Uscite o chiamo la sicurezza!

EUNICE         (prende il foglio con i dati) Eh no! Adëss ste foj che cvè al toj me!

ERMETE        (sfila il foglio ad Eunice) No, l’è mej ch’a l’tegna me!

ZAIRA           (sfila il foglio ad Ermete) Al tegn me!

GISELLA       (sfila il foglio a Zaira) Eh no! Questo è mio! E’ nostro!

ORNELLA     E va bene. Possiamo metterci d’accordo. Ma dobbiamo fare in fretta. I computer qui sono isolati. Dobbiamo uscire e fare subito i trasferimenti!

Clarina entra.

CLARINA     Sgnor Capponi? (gli dà la mano)

ERMETE        Zacconi!

CLARINA     (saluta tutti tranne Eunice. A Ornella) Buon giorno (a Gisella) Ma a l’sala ch’lè propi blina amanêda ‘d rôsa?

ZAIRA           Csa sit avnuda a fê chè, acvè?

CLARINA     Me cun te a n’i dscorr piò. T’se busëdra. (prendendo in disparte Ermete)Sgnor Zanconi, a j ho purtê j vènt migliõn. (disappunto di Eunice)

ERMETE        T’e fat bèn.Dami pu.

CLARINA     (porge il denaro e poi lo ritira) Lo u m’i pôrta in tla bãnca ‘d clêtar mod, vera?

ERMETE        Mo u s’capess incù sobit.

CLARINA     (porge il denaro e poi lo ritira) E sempar in cla bãnca u j pôrta nènca cvi de sgnor Checco, vera?

ERMETE        Sé sé! Dam chi bajocch!

EUNICE         (intervenendo) T’a n’i duvivta dêr a me!? 

CLARINA     (decisa) No, a te a n’t’i dëgh brisul parchè t’se busëdra! Sgnor Cacconi?

ERMETE        Zacconi!

CLARINA     Ch’u m’scusa. E sgnor Checco u n’s’ha miga da murì incù, vera?

ERMETE        Mo csa dit e camparà incora zentènn.

CLARINA     (porge il denaro e poi lo ritira) L’era un furmaj, cvell d’ajr sera?

GISELLA       Giusto. Era uno scherzo.

CLARINA     Parchè ch’u v’dasess tott i su cvatrèn.

ERMETE        Par e su bèn. Daj, dam chi cvatrèn!

CLARINA     (forte, mentre ritira per l’ultima volta il denaro) Aviv vest sgnor Checco che me a n’deggh brisul dal busej!

Entrano Checco,  Giocondo e l’Armida. I cinque complici rimangono di stucco.

ERMETE        A l’saveva ch’l’a s’arvineva. A l’saveva!

CHECCO       (ai cinque compari che cercano di guadagnare l’uscita alla chetichella) A j ho zà ciamê i Carabinieri. Bravi! A si propi sté brév! Nèca te Ornella. Brava!

ORNELLA     Mo no zaj, ta t’sbali! L’è tota colpa ‘d Tonino. U t’vôr amazê!

CHECCO       Tonino l’è un pataca. Mo te t’si una vepra e me al vèpar a j stciazz la tësta!  ( le porta via la lista dei codici dalle mani di Ornella) Dam acvà! (a Ornella) T’avivta pinsê a gni côsa. L’è stê propi un pchê che seja saltê e culegament cun internet. Si no, d’astora... . Par me invezi l’è stêda una furtona. Vera burdëli? (Entrano le tre ragazze, a testa bassa, mogie) Anca s’ la m’sta mej d’ un vstì nôv! A j so propi caschê cum un ciù! S’ u n’era par vujetar! (alle ragazzine) E nènca par vujêtri! (a Clarina) Parò t’a i sivta cascheda nenca te!

CLARINA     Parchè?

CHECCO       T’a j avivta cardù nenca te ‘d purter i tu bajocch int la bãnca ‘d cl’êtar mond!

CLARINA     Parchè u n’s’pò?... (guarda Checco, Giocondo e Armida  che fann segno di no, mentre i cinque si tirano nelle spalle) Zaira! E vènt de zent... (si arrabbia improvvisamente e si scaglia su Ermete) Ah! Sgnor Cazzoni, cvesta u n’u m’l’aveva da fê! A sal cvèll ch’a j degh? Lo l’è un budêdar!

CHECCO       E’ un truffatore! U m’ispis sol che in galera i v’i tèn trop pôch! Andèn, Giocondo acumpagna dla sti sgnur ch’u j è i carabinieri ch’ j aspëta! (Ermete, Eunice Zaira e Gisella escono).

GIOCONDO  (a Ornella) Ci vuole una massa a capire? Si cavi dal cappero! (Esce con Ornella)

CHECCO       (alle ragazze) Alè, vujêtri andì a fê cvell ch’a j avì da fê.(Escono anche le tre ragazze.) Armida ven acvè, vén. Me e te l’è mej ch’a s’andema a cà!

Escono mentre Clarina abbattuta si siede in un angolo e piange. Entra Giocondo.

GIOCONDO    A so pu arivê d’ora ad cnosar nèca la Zaira!

CLARINA        Mo parchè tot i m’ cõta dal busej! Alora a so propi incantëda da bõ!

GIOCONDO    A sé tot un pô incanté! I dis che e mond l’è di furb mo u n’è pu miga sempar vera! So so, cus ëla cla faza bura! Fasì mo un bël suris! (Clarina sorride) Ecco acsè a m’ piasì propi una masa! (Giocondo siede accanto a lei)

CLARINA        Cus ël un cumpliment?

GIOCONDO    Sé. A v’ s’ispisal?

CLARINA        No. Mo vo cum a v’ ciamiv?

GIOCONDO    Giocondo.

CLARINA        Giocondo? (ride indicando la fronte) Mo u n’gnè miga scrett acvè!

GIOCONDO    Parchè vo cum a v’ ciamiv?

CLARINA        Clarina.

GIOCONDO    Clarina. (ride a sua volta)

CLARINA        Giocondo?

GIOCONDO    Eh?

CLARINA        A m fasiv un’êtar cumpliment!

GIOCONDO    A si bëla!

CLARINA        (si avvicina) E pu?

GIOCONDO    A si dolza!

CLARINA        E pu?

GIOCONDO    A si fresca!

CLARINA        (appoggia la testa sulla spalla di Giocondo) E pu?

GIOCONDO    A si furba!

CLARINA        (si stringe a Giocondo) E pu?

GIOCONDO    .......

CLARINA        ......

.....................................................

La musica interviene e sovrasta le parole. Sipario.